Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Csp-82-2018.pdf
PDF · 127.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-2Csp/82/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísaný v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 234 547, proti žalovanému: E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Z. XX, XXX XX B. nad B., štátny občan Slovenskej republiky, o zaplatenie 1.174,12 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 988,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 150,73 eur od 16.09.2015 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 838,17 eur od 29.10.2015 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 68,44 %, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 05.09.2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.174,12 eur, úrokov vo výške 24,00 % ročne zo sumy 177,70 eur od 16.09.2015 do zaplatenia, úrokov vo výške 27,00 % ročne zo sumy 917,57 eur od 03.10.2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 184,00 eur od 16.09.2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 990,12 eur od 03.10.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že s účinnosťou ku dňu 30.06.2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, 812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783 (ďalej len "Cetelem") so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, zapísanou v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 902, čím spoločnosť Cetelem zanikla a žalobca sa stal jej univerzálnym právnym nástupcom. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 26.01.2015 uzavrel Cetelem ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 224,33 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 7-ich mesačných splátok vo výške 36,80 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.02.2015. Podľa bodu 1.4 Časti 1 Úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby Cetelem poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý
žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu Cetelem poskytol žalovanému úver tak, že dňa 18.02.2015 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného a Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a do dňa spísania žaloby uhradil len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 73,60 eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného a Potvrdenie o prijatých splátkach. Žalovaný na predžalobné výzvy nereagoval. Dňa 15.09.2015 nastala zročnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa fakticky stal splatný celý dlh žalovaného, keďže ostatné splátky už boli zročné skôr. Žalobca taktiež poukázal na bod 3.2, bod 3.4 Časti 3 Úverovej zmluvy, § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi k dátumu vyhotovenia žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 184,00 eur (suma 177,70 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, suma 2,02 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, suma 4,28 eur z titulu dlžného poistného úveru). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 24,00 % ročne zo sumy 177,70 eur od 16.09.2015 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 184,00 eur od 16.09.2015 do zaplatenia. Ďalej uviedol, že dňa 27.01.2015 uzavrel Cetelem ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok Cetelemu poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 917,57 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného vrátiť poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 36-tich mesačných splátok vo výške 39,70 eur, so splatnosťou prvej splátky dňa 15.02.2015. Podľa bodu 1.4 Časti 1 Úverovej zmluvy žalovaný súhlasil s tým, aby Cetelem poukázal peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar opísaný v základných podmienkach úverovej zmluvy. Na základe tohto súhlasu Cetelem poskytol žalovanému úver tak, že dňa 18.02.2015 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu, čo potvrdzuje Výpis z úverového účtu žalovaného a Potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov. Žalovaný svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnil a do dňa spísania žaloby uhradil len časť dlžnej sumy, a to sumu vo výške 79,40 eur, čo preukazuje Výpis z úverového účtu žalovaného a Potvrdenie o prijatých splátkach. Žalovaný na predžalobné výzvy nereagoval. Žalobca taktiež poukázal na bod 3.1, bod 3.2, bod 3.4, bod 6 Časti 3 tejto zmluvy, § 502 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovaného, Cetelem vyhlásil dňa 02.10.2015 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam má žalovaný voči žalobcovi k dátumu spísania žaloby neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 990,12 eur (suma 917,57 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, suma 65,83 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, suma 6,72 eur z titulu dlžného poistného z úveru). Okrem toho je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 27,00 % ročne zo sumy 917,57 Eur od 03.10.2015 až do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 990,12 Eur od 03.10.2015 až do zaplatenia.
2. Žalovaný sa k podanej žalobe písomne nevyjadril, v spotrebiteľskom spore zostal pasívny.
3. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.05.2019, na ktoré sa nedostavil žalobca a jeho právny zástupca, ktorí ospravedlnili svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti. Nedostavil sa ani žalovaný, ktorý mal predvolanie na pojednávanie včas doručené podľa § 111 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 106 ods. 1 písm. a/ C.s.p., neospravedlnil svoju neúčasť a ani nežiadal odročiť pojednávanie z dôležitého dôvodu. Za zistenia a vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie podľa § 180 C.s.p., súd na tomto pojednávaní vec prejednal v neprítomnosti strán a vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, podaní a listín doložených do spisu, a to konkrétne: žaloba podaná na tunajšom súde dňa 05.09.2018 č.l. 1-4, výpis z Obchodného registra SR právneho predchodcu žalobcu č.l. 5-6, Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 26.01.2015 č.l. 10-12, výpis z úverového účtu žalovaného č.l. 13, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 31.08.2018 č.l. 13, potvrdenie o prijatých splátkach zo dňa 31.08.2018 č.l. 14, predžalobná upomienka zo dňa 11.10.2015 č.l. 14 s doručenkou č.l. 15, Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb zo dňa 27.01.2015 č.l. 16-18, výpis z úverového účtu žalovaného č.l. 19, potvrdenie o odfinancovaní peňažných prostriedkov zo dňa 31.08.2018 č.l. 19, potvrdenie o prijatých splátkach zo dňa 31.08.2018 č.l. 20, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX zo dňa 11.10.2015 č.l. 20 s doručenkou č.l. 21, výpis z Obchodného registra žalobcu č.l. 24-30, Plán amortizácie k ÚP č. XXXXXXXXXXXXXX, plán amortizácie k ÚP č. XXXXXXXXXXXXXX č.l. 65-66, lustrácia žalovaného v
Registri obyvateľov a v Obchodnom vestníku SR, ďalšieho obsahu spisu a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Dňa 26.01.2015 právny predchodca žalobcu (Cetelem) uzavrel so žalovaným zmluvu označenú ako "Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb", identifikačné číslo zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca v časti 1 zaviazal poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 224,33 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. V zmluve je ako financovaný tovar uvedené: mobilný telefón. Cena tovaru bola stanovená vo výške 322,33 eur, priama platba predajcovi vo výške 98,00 eur, výška úveru predstavovala sumu 224,33 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 7-ich mesačných splátkach vo výške 36,80 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe vo výške 24,00 % ročne, RPMN 26,81 %, priemernej RPMN 37,24 %, poplatku za poistenie 6,17 % - Komplexný súbor poistenia Istota, so splatnosťou mesačnej splátky 15. deň v mesiaci a so splatnosťou prvej mesačnej splátky dňa 15.02.2015 a konečnou splatnosťou úveru dňa 15.08.2015 (v texte aj len "úverová zmluva zo dňa 26.01.2015") Ako celková čiastka k zaplateniu bola v predmetnej úverovej zmluve uvedená suma 242,62 eur.
5. Podľa potvrdenia zo dňa 31.08.2018 o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX právnym predchodcom žalobcu bola žalovanému poskytnutá suma v celkovej výške 224,33 eur.
6. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný uhradil veriteľovi na základe predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 26.01.2015 sumu 36,80 eur dňa 14.05.2015 a sumu 36,80 eur dňa 14.07.2015, teda celkovo sumu 73,60 eur. Uvedené vyplýva aj potvrdenia o prijatých splátkach zo dňa 31.08.2018 na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX.
7. Predžalobnou upomienkou zo dňa 11.10.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného k úhrade dlžnej sumy vo výške 184,00 eur.
8. Dňa 27.01.2015 právny predchodca žalobcu (Cetelem) uzavrel so žalovaným zmluvu označenú ako "Zmluva o spotrebiteľskom úvere a Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a Rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb", identifikačné číslo zmluvy XXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej sa žalobca v časti 1 zaviazal poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 917,57 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru. V zmluve je ako financovaný tovar uvedené: TV (LCD, LED, Plazma). Cena tovaru bola stanovená vo výške 1.018,57 eur, priama platba predajcovi vo výške 101,00 eur, výška úveru predstavovala sumu 917,57 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 36-tich mesačných splátkach vo výške 39,70 eur, pri fixnej úrokovej sadzbe vo výške 27,00 % ročne, RPMN 30,61 %, priemernej RPMN 36,30 %, poplatku za poistenie 5,98 % - Komplexný súbor poistenia Istota, so splatnosťou mesačnej splátky 15. deň v mesiaci a so splatnosťou prvej mesačnej splátky dňa 15.02.2015 a konečnej splatnosti úveru dňa 15.01.2018 (v texte aj len "úverová zmluva zo dňa 27.01.2015"). Ako celková čiastka k zaplateniu bola v predmetnej úverovej zmluve uvedená suma 1.348,56 eur.
9. V bode 3.1 písm. a) Spoločných ustanovení k úverovej zmluve zo dňa 27.01.2015 ako následok toho, že klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas bola upravená možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v lehote a s účinnosťou, ktorú veriteľ určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti.
10. Podľa potvrdenia zo dňa 31.08.2018 o odfinancovaní peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX právnym predchodcom žalobcu bola žalovanému poskytnutá suma v celkovej výške 917,57 eur.
11. Z výpisu z úverového účtu žalovaného vyplýva, že žalovaný uhradil veriteľovi na základe predmetnej úverovej zmluvy zo dňa 27.01.2015 sumu 39,70 eur dňa 12.05.2015, sumu 39,70 eur dňa 09.07.2015, teda celkovo sumu 79,40 eur. Uvedené vyplýva aj z potvrdenia o prijatých splátkach zo dňa 31.08.2018 na úverovom prípade č. XXXXXXXXXXXXXX.
12. V listine označenej ako "Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru č. XXXXXXXXXXXXXX" zo dňa 11.10.2015, adresovanej žalovanému, právny predchodca žalobcu
uviedol, že nakoľko žalovaný úver nesplácal riadne a včas, a to ani po opakovaných výzvach na úhradu, právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle uzatvorenej úverovej zmluvy a ku dňu 02.10.2015 sa záväzok žalovaného stal splatným v celom rozsahu. Zároveň vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 990,12 eur zloženej z úverovej istiny vo výške 917,57 eur a dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 72,55 eur. Žalobca pripojil doručenku o doručení tejto listiny žalovanému dňa 14.10.2015.
13. Celetem (spoločnosť CETELEM Slovensko a.s.) ku dňu 01.07.2016 zanikla v dôsledku cezhraničného zlúčenia so žalobcom, ktorý sa stal jej právnym nástupcom, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa vložky 2435/B.
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv (ďalej len "Obchodný zákonník") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
18. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
20. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21. Podľa § 2 písm. a/ a b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných zmlúv (ďalej "zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch") na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.
24. Podľa § 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
25. Podľa § 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie ročnou percentuálnou mierou nákladov ("RPMN") celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
26. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
27. Podľa § 9 ods. 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere.
28. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
29. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
30. Podľa § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
31. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
33. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.02.2013), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
34. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná.
35. Úverové zmluvy zo dňa 26.01.2015 a dňa 27.01.2015, uzatvorené medzi žalobcom, resp. jeho právnym predchodcom a žalovaným, súd posúdil podľa ich obsahu a dospel k záveru, že ide o zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka. Zároveň však ide aj o spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tieto zmluvy spĺňajú tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení § 2 písm. a/, b/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vystupoval v zmluvnom vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Veriteľ vystupoval nepochybne v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetných zmlúv je nepochybný aj tým, že zmluvy boli veriteľom pripravené vopred na formulári vrátane znenia zmluvných podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Súd na základe uvedeného na predmetné zmluvy aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa, teda najmä príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd tiež zdôrazňuje, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
36. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície "slabšej" zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom citovanej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar, resp. služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
37. V danom prípade súd zistil, že v úverovej zmluve zo dňa 26.01.2015 a tiež v úverovej zmluve zo dňa 27.01.2015 nie je uvedená v súlade so zákonom celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť. Pri počte mesačných splátok 7 a výške splátky 36,80 eur tak, ako to bolo stanovené v predmetnej úverovej zmluve zo dňa 26.01.2015, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť, predstavuje sumu 257,60 eur, a teda nie sumu 242,62 eur, ako to uviedol veriteľ v uvedenej úverovej zmluve. Pri počte mesačných splátok 36 a výške splátky 39,70 eur tak, ako to bolo stanovené v predmetnej úverovej zmluve zo dňa 27.01.2015, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť, predstavuje sumu 1.429,20 eur, a teda nie sumu 1.348,56 eur, ako to uviedol veriteľ v uvedenej úverovej zmluve. Súd zastáva v tejto súvislosti názor, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, musí byť v každej zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená výslovne a jednoznačne, keď účelom uvedenia tejto náležitosti v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nepochybne to, aby bol spotrebiteľ už na začiatku úverového vzťahu informovaný a mal prehľad o tom, koľko finančných prostriedkov bude povinný ako dlžník pri splácaní úveru celkovo vynaložiť. V tejto súvislosti súd uvádza, že zo znenia predmetných úverových zmlúv je zrejmé, že v týchto zmluvách sa nachádza predformulovaný text o zvolenom súbore poistenia ako "Komplexný súbor poistenia Istota", avšak úverová zmluva zo dňa 26.01.2015 a ani úverová zmluva zo dňa 27.01.2015 vôbec nepredpokladajú odmietnutie poistenia ako takého, resp. uzatvorenie úverovej zmluvy bez poistenia. Podľa názoru súdu sú v uvedených úverových zmluvách na základe vyššie uvedeného nesprávne stanovené celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom a tým aj nesprávne určená celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ veriteľovi zaplatiť tak, ako to definuje § 2 písm. g/, h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čím je priemernému spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj o celkovej sume "preplatenia" úveru. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v uvedených úverových zmluvách nebola správne uvedená
zákonná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Uvedené je významné podľa názoru súdu i pre správne stanovenie RPMN. Je nepochybné, že ak sú celkové náklady na úver stanovené v predmetných zmluvách v nižšej sume, ako sú v skutočnosti, je následne aj RPMN stanovená v nižšej percentuálnej výške, a teda nesprávne a pre spotrebiteľa zavádzajúco. Veriteľ zároveň v predmetných úverových zmluvách neuviedol všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
38. V každej z predložených úverových zmlúv tiež absentuje opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje (§ 9 ods. 2 písm. h/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch), a to napriek tomu, že ide o úver poskytnutý na kúpu konkrétneho tovaru s konkrétnou predajnou cenou uvedenou v zmluve u konkrétneho predajcu (uvedeného v pravom hornom rohu zmluvy). Viazanosť úveru na konkrétny tovar zakúpený u konkrétneho predajcu vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu v podanej žalobe, že "právny predchodca poskytol žalovanému úver tak, že uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu". Opis konkrétneho tovaru, na kúpu ktorého bol poskytnutý úver, je dôležitý aj vzhľadom na to, že bod 1.5 predmetných zmlúv umožňuje klientovi v prípade, ak tovar nebol dodaný alebo služba poskytnutá, uplatniť si za tam uvedených podmienok u právneho predchodcu žalobcu nárok na peňažné plnenie. V úverovej zmluve zo dňa 26.01.2015 je ako financovaný tovar uvedené: "mobilný telefón" a v úverovej zmluve zo dňa 27.01.2015 je ako financovaný tovar uvedené: "TV (LCD, LED, Plazma)". Takéto označenie financovaného tovaru nie je podľa názoru súdu splnením uvedenia zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keďže je nekonkrétne a neurčité a nezodpovedá pojmu opis tovaru. Podľa názoru súdu pojem opis tovaru treba vykladať tak, aby bol tovar označený spôsobom, ktorý bude tak konkrétny, aby neumožňoval jeho zámenu, v opačnom prípade by zákonodarca ako náležitosť zmluvy neuviedol opis tovaru, ale napríklad druh tovaru. Pojem "mobilný telefón" rovnako ako "TV (LCD, LED, Plazma)" je všeobecným označením veci, pričom môže zahŕňať niekoľko značiek, z každej značky niekoľko typov, a to v cenách od niekoľkých eur až po niekoľko tisíc eur. Jednoznačne nejde o opis tovaru, ale iba o všeobecné, druhové označenie veci. Je pritom bezpredmetné, že v čase uzatvorenia zmluvy spotrebiteľ vedel, aký konkrétny tovar kupuje, pretože ide o zákonnú náležitosť zmluvy bez toho, aby vedomosť spotrebiteľa o tom, čo kupuje, zbavovala dodávateľa povinnosti uvádzať opis financovaného tovaru v zmluve.
39. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí, resp. ich nesprávne určenie v predmetných úverových zmluvách, súd považoval úver poskytnutý veriteľom žalovanému na základe úverovej zmluvy zo dňa 26.01.2015 a úverovej zmluvy zo dňa 27.01.2015 za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/, písm. d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v príslušnom znení).
40. Nad rámec uvedeného súd ďalej uvádza, že žalobca si uplatňoval v konaní okrem iného aj nárok na úrok v dohodnutej výške z dlžnej istiny aj po splatnosti úveru. Takýto úrok mu podľa názoru súdu nepatrí. Zmluvná odplata patrí veriteľovi len za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou. V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Maximálna sadzba úrokov z omeškania v spotrebiteľských zmluvách je pritom kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto kogentnosť v podstate obchádzala.
41. Súd ďalej uvádza, že poistenie tak, ako bolo v predmetných úverových zmluvách dojednané, nezodpovedá zákonným ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o poistných zmluvách. Žalovaný ako klient mal súhlasiť v každej z predložených zmlúv so zvoleným komplexným súborom poistenia Istota. V tejto súvislosti má súd odôvodnené pochybnosti o skutočnom oboznámení sa žalovaného s dokumentmi uvádzanými v Časti 3 článok 1 Poistenie bod 1.1 predmetných úverových zmlúv, kde žalovaný vyhlásil, že sa oboznámil s rámcovými zmluvami o poistení uzatvorenými medzi Cetelemom a Poisťovňou Cardif Slovakia, a.s. a s aktuálnymi Všeobecnými poistnými podmienkami poisťovne Cardif Slovakia, a.s. Súd poukazuje na to, že pokiaľ išlo o uvedené rámcové zmluvy ako aj všeobecné podmienky poisťovne, s ktorými sa mal žalovaný pri podpise jednotlivých úverových
zmlúv oboznámiť, tieto nie sú pripojené k úverovej zmluve. Je pritom možné predpokladať, že išlo o pomerne obsahovo rozsiahle dokumenty upravujúce vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, poisťovňou a právnym predchodcom žalobcu a vzhľadom na sféru primárneho záujmu žalovaného, tento len výnimočne by mal časový priestor na dôsledné preskúmanie predmetných poistných zmlúv a podmienok. Žalovanému ako priemernému spotrebiteľovi v časovej tiesni nemusel byť zrejmý ani význam uvedeného vyhlásenia, keďže jeho primárnym záujmom v danom prípade bolo získanie spotrebiteľského úveru. Uvedenie údajov o prijatí súboru komplexného poistenia tak, ako bolo uvedené v predmetných úverových zmluvách, bolo už súčasťou vopred pripravenej spotrebiteľskej zmluvy, a teda nemožno hovoriť o individuálne dojednaných zmluvných ustanoveniach. Z formulácie textu nevyplýva, že by žalovaný mohol poistenie odmietnuť, prípadne uzavrieť zmluvu aj bez poistenia. Je pritom zrejmé, že ide o formulárový text zmlúv, ktorý pripravil veriteľ pre neurčitý počet spotrebiteľov a žalovaný nemal možnosť do tohto textu zasiahnuť. Absentuje tak slobodná vôľa žalovaného pri dojednaní poistenia úveru a týmto spôsobom tiež dochádza k neodôvodnenému navyšovaniu nákladov na spotrebiteľský úver. Takáto podmienka zmluvy je preto neplatnou podmienkou (§ 37 ods. 1 a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
42. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že dôvodný je nárok žalobcu na zaplatenie istiny poskytnutých úverov po odpočítaní vykonaných úhrad žalovaného. Na úver vo výške 224,33 eur žalovaný uhradil sumu 73,60 eur, a preto z tohto úveru zostáva žalovanému uhradiť ešte sumu 150,73 eur. Na úver vo výške 917,57 eur žalovaný uhradil sumu 79,40 eur, a preto z tohto úveru zostáva žalovanému uhradiť ešte sumu 838,17 eur. Keďže žalovaný dlžnú sumu v celkovej výške 988,90 eur (150,73 eur + 838,17 eur) v lehote splatnosti a ani doposiaľ neuhradil, zaviazal súd žalovaného na jej zaplatenie týmto rozhodnutím. V prevyšujúcej časti istiny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
43. Žalovaný sa nepochybne dostal so zaplatením svojho peňažného dlhu, teda s úhradou dlžnej sumy po splatnosti úveru, do omeškania. Súd preto priznal žalobcovi aj dôvodne uplatnený nárok na úrok z omeškania, a to vo výške 5,05 % ročne (v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. v príslušnom znení) z dlžnej sumy 150,73 eur od 16.09.2015 do zaplatenia (po konečnej splatnosti úveru tak, ako žiadal žalobca v podanej žalobe) a z dlžnej sumy 838,17 eur od 29.10.2015 (nakoľko mimoriadne zosplatnenie bolo podľa predloženej doručenky doručené žalovanému dňa 14.10.2015, pričom žalovaný mal splatiť dlh do 14 dní od doručenia oznámenia, teda do 28.10.2015 a od nasledujúceho dňa bol v omeškaní) až do zaplatenia dlžnej priznanej sumy. V prevyšujúcej časti súd uplatnený nárok na úrok z omeškania ako nedôvodný zamietol.
44. Súd na základe uvedeného podanej žalobe v časti vyhovel a v nedôvodne požadovanej istine a požadovaného príslušenstva žalobu zamietol.
45. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232 ods. 3 C.s.p. do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
46. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
47. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
48. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
49. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v konaní. Žalobca sa v danom konaní proti žalovanému domáhal zaplatenia istiny v celkovej výške 1.174,12 eur, pričom súd mu priznal nárok na zaplatenie istiny vo výške 988,90 eur, na základe čoho súd konštatuje, že úspech žalobcu v spore predstavuje 84,22 %, neúspech žalobcu predstavuje 15,78 % a čistý úspech žalobcu v spore voči žalovanému potom predstavuje 68,44 %. Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi v stanovenej lehote náhradu trov konania v rozsahu 68,44 %. O výške
náhrady týchto trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne samostatným uznesením súdny úradník tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.