Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/88/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

U. súd I. sudkyňou B.. B. E. v právnej veci žalobcov: 1. Q. R., a.s., so sídlom C. XX/XX, XXX XX K. - město, Y. republika, IČ: XXX XX XXX, 2. F., a.s., so sídlom K. XXXX, XXX XX F., Y. republika, IČ: XXX XX XXX, žalobcovia zastúpení: B.. J. K., advokátka, Z. 13, 080 01 O., proti žalovanému: Q. A., a.s., so sídlom XX. novembra XXXX/X, XXX XX I., T.: XX XXX XXX, žalovaný zastúpený: Q. kancelária W. a spol., s.r.o., C. 4, XXX XX C., o žalobe o vydanie hnuteľných vecí, o vzájomnom návrhu žalovaného o určenie, že je akcionárom žalobcu v 2. rade, t a k t o

rozhodol:

A. konanie o žalobe o vydaní listinných kmeňových akcií z a s t a v u j e.

A. vzájomnú žalobu žalovaného z a m i e t a.

J. zo strán sporu n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

X. Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť v lehote XX dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vydať žalobcovi v 2. rade XXXXXX kusov listinných kmeňových akcií na meno v menovitej hodnote XXX.-KČ za jednu akciu, ktoré sú vydané vo forme hromadných akcií v rámci emisie X pod číselným označením L., X./I., X./I., X./I., X./I., T., X./I.. X./I.. X./I., T., L., T., X./I., X./I.. T.-T.. T.. T., X./I., T., T., X./I., X./I. a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania.

O. žaloby odôvodnili tým, že žalobca v l. rade je vlastníkom XXXXXX kusov listinných kmeňových akcií na meno obchodnej spoločnosti F., a.s. - žalobcu v 2. rade. pričom tieto listinné akcie sú vydané ako hromadné akcie. J. bol podľa ich nášho názoru až do XX.XX.XXXX vlastníkom listinných kmeňových akcií na meno v spoločnosti F., a.s. v počte XXXXXX kusov, pričom tieto akcie boli vydané ako hromadné akcie a menovitá hodnota jednej akcie bola XXX,-Kč.

J. v 1. rade bol jediným akcionárom spoločnosti F., a.s. až do XX.XX.XXXX, kedy jeho rozhodnutím, ako jediného akcionára, bolo navýšené základné imanie obchodnej spoločnosti F., a.s. a právo upísať nové akcie v tejto spoločnosti získala žalovaná. N. kurz nových akcií zodpovedal sume XXX.XXX.XXX,- Kč a žalovaná svoj záväzok vyplývajúci z upisovacej zmluvy splnila tak, že XX.X.XXXX uhradila na účet žalobcu v X.rade sumu XX.XXX.XXX,- Kč a dňa XX.X.XXXX uhradila sumu XX.XXX.XXX,- Kč. V. XX.XX.XXXX podal na C. súd v U., pobočka U.. X. pre zastupovanie štátu vo veciach majetkových so sídlom O. X, ako zástupca Y. republiky žalobu o určenie absencie účinkov rozhodnutia jediného akcionára, ktorou sa domáhal vyslovenia, že navýšenie základného imania v obchodnej spoločnosti F., a.s., ktoré sa uskutočnilo rozhodnutím žalobcu v l. rade, nemá právne účinky. C. súd v U., pobočka v U., rozsudkom XXCm XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v tejto časti žalobe vyhovel a jeho rozhodnutie

potvrdil Z. súd v U. rozsudkom XCmo XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ktorý bol žalobcovi v X.rade doručený XX.XX.XXXX, čím nadobudol právoplatnosť. X. tohto konania neboli žalobca v l. rade a taktiež žalovaná.

P. súdu o tom, že rozhodnutie jediného akcionára spoločnosti F., a.s. o navýšení základného imania nemá právne účinky, podľa názoru žalobcov znamená, že žalovaná prestala byť akcionárom obchodnej spoločnosti F., a s. a je povinná vydať emitentovi akcií - žalobcovi v X.rade, ním vydané akcie. V. XX.XX.XXXX predseda predstavenstva žalobcu v 2. rade požiadal na osobnom stretnutí predsedu predstavenstva žalovanej o vydanie týchto akcií stým, že mu zároveň doručil oba vyššie citované rozsudky. J. aj napriek tomu oznámila emitentovi akcií, že ich nevydá, pretože nebola účastníkom súdneho konania o určenie neúčinnosti rozhodnutia jediného akcionára o navýšení základného imania obeh. spol. F., a.s. a preto nie je pre ňu toto rozhodnutie záväzné.

Z. na vyššie uvedené skutočnosti, z dôvodu zabezpečenia efektívneho chodu žalobcu v 2. rade a dosiahnutia zákonnosti rozhodovania najvyššieho orgánu tejto spoločnosti, majú žalobcovia v l. a 2. rade naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby, pretože je nevyhnutné zabezpečiť stiahnutie listinných akcií vo vlastníctve žalovanej, ktoré boli nadobudnuté na základe právne neúčinného úkonu, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. J. odmieta dobrovoľne vydať tieto listinné akcie ich emitentovi a naďalej sa považuje za jeho majoritného akcionára, čo spôsobuje pochybnosti v prípade ďalších rozhodovaní valného zhromaždenia obch. spol. F., a.s.. Za takéhoto stavu žalobca v 1. rade nemá právnu istotu, či je v súčasnosti jediný akcionár žalobcu v 2. rade alebo je naďalej minoritným akcionárom.

X. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. J. z jeho strany bol dňa XX.XX.XXXX súdu doručený vzájomný návrh žalovaného ktorým sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalovaný je akcionárom žalobcu v 2. rade a to ako vlastník XXX.XXX ks kmeňových akcií emitovaných žalobcom v 2. rade s nominálnou hodnotou jednej akcie v čiastke XXX,- Kč a tieto akcie zodpovedajú plne splatenému vkladu do základného kapitálu žalobcu v 2. rade vo výške XXX.XXX.XXX,- Kč a oprávňujú žalovaného k hlasovaniu celkom XXXXXX hlasov na valnom zhromaždení žalobcu v 2. rade. O. vzájomnej žaloby odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX bolo predstavenstvo žalovaného informované žalobcom v 2. rade o tom, že podľa rozsudkov KS U., pobočka U., zo dňa XX.XX.X.X, č.j. X. X./X.-XXX, a VS U. zo dňa XX.XX.XXXX, č.j. XCmo XX/XXXX-XXX, bolo rozhodnutie jediného akcionára žalobcu v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX prijaté v pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti F. a.s. vyhlásené za ničotné, teda bolo konštatované, že nemá právne účinky. E. rozsudky sú právoplatné. A. za ničotné bolo vyhlásené i prehlásenie o vzdaní sa práva prednostného úpisu, ktoré vykonala dňa XX.XX.XXXX spoločnosť Q. R., a.s., to aj napriek tomu, že uvedená spoločnosť Q. R., a.s., nebola účastníkom konania, ktoré bolo vedené na KS U. a VS U. v tejto veci.

Na základe procedúry zvýšenia základného kapitálu, ktorá bola začatá rozhodnutím spoločností Q. R., a.s., ako jediného akcionára, o zvýšení základného kapitálu žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX, nadobudol žalobca ako jediný upisovateľ XXX XXX ks kmeňových akcií s nominálnou hodnotou jednej akcie v sume XXX,- Kč, pričom všetky akcie sú listinné a boli vydané na meno. S ohľadom na vyššie uvedené sa stala pozícia žalovaného, ako akcionára žalobcu v 2. rade neistou, tj. právne ohrozenou, a preto žalobca podáva túto žalobu. G. svojho postavenia vidí žalobca v tom, že mu bolo zo strany žalovaného oznámené, že s ním naďalej nebude nakladať ako s akcionárom a dňa XX.XX.XXXX spolu s obchodnou spoločnosťou Q. R. a.s. podal na tunajší súd žalobu o vydaní emitovaných akcií vo vlastníctve žalovanej, o čom bol žalovaný informovaný.

Má naliehavý právny záujem o určenie právneho vzťahu alebo práva, pretože by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalovaného a bez tohto určenia by jeho právne postavenie bolo neistým. J. musí súčasne zdôrazniť, že vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade sa zúčastňuje iba valných zhromaždení (avšak od okamihu, keď bola spochybnená zo strany žalobcov pozícia žalovaného ako akcionára žalobcu v 2. rade sa žiadna nekonala a z vyhlásenia žalobcov nadobudol žalovaný dojem, že účasť na nej by mu bola odopretá). V tejto chvíli tu nie sú žiadne priebežne plnené práva alebo povinností, o ktorých by sa dalo žalovať priamo na plnenie namiesto podania tohto vzájomného návrhu na určenie. J. určovacej žaloby je prevencia, určovacia žaloba má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalovaného skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. V tomto ohľade teda nie je opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a kde je preto právnym prostriedkom ochrany právneho vzťahu alebo práva žaloba o plnenie. V prípade žalovaného však v čase od dňa XX.XX.XXXX, kedy

bolo jeho postavenie spochybnené žalobcom v 2. rade, k žiadnemu zásahu do práv žalovaného, ktorý by umožnil podanie žaloby na plnenie alebo zdržanie sa zásahov nedošlo, avšak žalobcovia sa začali domáhať vydania listinných akcií vlastnených žalovaným, tvrdiac, že už nie je akcionár.

Ak vezme do úvahy obsah rozsudkov KS U., pobočka U., zo dňa XX.XX.X.X, č.j. X. X./ X.-XXX, a VS U. z XX.XX.X., č.j. X. XX/X.X-XXX, a obsah oznámenia žalobcu v 2. rade z XX.XX.XXXX, potom očakáva, že zo strany žalobcov budú urobené kroky k tomu, aby so žalovaným nebolo nakladané ako s akcionárom žalobcu v X.rade.

M. predovšetkým poukázať na to, že akcie AS riadne nadobudol. G. titulom žalovaného ale nie je rozhodnutie spoločnosti Q. R., a.s., ako jediného akcionára žalobcu v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX, ale nadobúdacím titulom je zmluva o upísaní akcií, ktorú uzavreli žalobca v 2. rade a žalovaný dňa XX.XX.XXXX. Z. záväzky z upisovacej zmluvy boli riadne splnené a žalovaný sa stal riadnym vlastníkom akcií AS. P. o zvýšení základného kapitálu je rozhodnutím orgánu žalobcu v X.rade a je jeho zodpovednosťou. On nebol účastný na prijatí rozhodnutia o zvýšení základného kapitálu. U. od žalobcov rozhodnutie o zvýšení základného kapitálu pred podpisom upisovacej zmluvy, a to ako notársky zápis zo dňa XX.XX.XXXX spísaný notárkou M.. O. Z. pod Č..B.. G. X./X., G. X./X.. F. zápis naviac obsahoval doložku notára podľa §70 a §70a notárskeho poriadku.

B. právne jednanie, ktorého účastníkom bol priamo žalovaný je upisovacia zmluva, ktorú žalovaný podpísal. J. tak neurobil bez vynaloženia primeranej opatrnosti, ale detailne sa zoznámil s rozhodnutím o zvýšení základného kapitálu (notársky zápis zo dňa XX.X.X.X spísaný notárkou M.. O. Z. pod č.j. G. X./X., G. XXX/X. - jeho prílohou bol zoznam akcionárov) a vykonal si ekonomickú previerku žalobcu v X.rade, pretože emisný kurz akcií AS odpovedal čiastke XXX.XXX.XXX,- Kč.

A. záväzok uhradiť emisný kurz nových akcií žalovaný riadne splnil, lebo dňa XX.XX.XXXX uhradil na účet žalobcu v 2. rade prvú splátku emisného kurzu novo upísaných akcií AS, teda sumu XX.XXX.XXX,- Kč. M. dňa XX.XX.XXXX uhradil žalovaný druhú splátku emisného kurzu akcií AS v čiastke XX.XXX.XXX,- Kč. P. týchto splátok emisného kurzu dokladajú: a) výpis z účtu X.-X./X. zo dňa XX.XX.XXXX pre prvú splátku emisného kurzu a ďalej b) výpis z účtu XXX-XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX pre druhú splátku emisného kurzu. P. tak svoje záväzky splnil žalobca v 2. rade, keď akcie AS vydal a odovzdal ich žalovanému.

Vo vzťahu k akciám AS (ktoré boli získané žalovaným ako prvým vlastníkom) je nadobúdacím titulom upisovacia zmluva. V danom prípade ide o spôsob originálneho nadobudnutia, nie o prevod vlastníckeho práva iného subjektu (ostatne pri vydaní akcií prvému vlastníkovi, sa u akcií na meno, ktoré sú zo zákona cenným papierom na rad, nerealizuje žiaden rubopis). O. upisovacej zmluvy žalovaný upísal akcie, zaviazal sa uhradiť emisný kurz a v rámci jej plnenia mu boli akcie AS vydané. Z. akcie AS riadne vznikli a vznikli práva z nich. G. rozhodnutie o zvýšení základného kapitálu zo dňa XX.XX.XXXX nie je nadobúdacím titulom k akciám AS (ostatne žalovaný sa tejto procedúry ani nezúčastnil - nebol ku dňu XX.XX.XXXX ani akcionárom, ani orgánom žalobcu v X.rade).

O. ide o samotný titul k nadobudnutiu, teda upisovaciu zmluvu, tak tá je právnym konaním v zmysle §479 zákona o korporacích a § 545 občianskeho zákonníka. O. ide o existenciu zmluvy o upísaní akcií všeobecne, tak taká zmluva nepochybne zaniká, pokiaľ bola splnená. A. je dôvodom zániku záväzku (§1908 a nasledujúce občianskeho zákonníka ČR).

V ďalšom uviedol, že ak máme hodnotiť vplyv rozsudkov KS U., pobočka U., z XX.XX.X.X, č.j. X. X./X.- X., a VS U. z XX.X.X., č.j. X R. XX/XXXX-XXX, potom tieto aktuálne dopadajú maximálne na upisovaciu zmluvu, ktorá už rovnako zanikla splnením. M. dopad tieto rozsudky mať nemôžu.

O. ide o upisovaciu zmluvu a jej trvanie, tak žalovaný musí v prvom rade poukázať na ustanovenie § 574 U. zákonníka: ,,Na právni jednání je treba spíše hledét jako na platné než jako na neplatné.“ Tu je vyjadrená zásada preferovania platností právneho jednania (in favorem negotii) je i súčasťou konštantnej judikatúry. U upisovacej zmluvy nie je daný ani žiaden z dôvodov neplatnosti podľa § 580 U. zákonníka. C. aj samotné vydanie cenného papiera býva označované za právne konanie emitenta.

Ak sa teda vyššie hovorí o preferovaní platnosti právneho konania, polom všetko, čo bolo vyššie uvedené o upisovacej zmluve (aplikácia § 574 U. zákonníka a neexistencia dôvodu neplatnosti podľa § 580 U. zákonníka), platí aj na právne konanie zodpovedajúce vydaniu akcií AS.

O. neho nemožno ani u jedného z týchto právnych konaní (upisovacej zmluvy a konanie vedúce k vydaniu akcií) vidieť chyby, ktoré by mohli viesť k záveru o neplatnosti takýchto právnych konaní. Z uvedeného potom vyvodzuje žalovaný, že riadne nadobudol akcie AS, je vlastníkom akcií AS (nikdy ich nerubopisoval a nepreviedol na iného) a vlastnícke právo nie je dotknuté tým, že boli vydané rozsudky KS U., pobočka U., z XX.XX.X.X, č. j. X. X./X.-X.. a VS U. z XX.XX.X., č.j. X R. XX/XXXX-XXX.

J., že pri nadobudnutí akcií AS bol v dobrej viere. Q. riadne upísal potom, čo sa oboznámil s rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX o zvýšení základného kapitálu a svoje záväzky z upisovacej zmluvy riadne uhradil bankovým prevodom. O. tok je teda plne dohľadateľný. A. nebol inak zúčastnený na prijatí rozhodnutia o zvýšení základného kapitálu zo dňa XX.XX.XXXX. M. poukázal na princíp domnelej dobrej viery, ktorý je obsiahnutý v § 7 občianskeho zákonníka: ,,Má se za to. že ten, kdo jednal určitým zpúsobem, jednal poctivé a v dobré víre.“ O. tom obsahuje občiansky zákonník aj osobitné ustanovenia o ochrane dobrej viery pri nadobúdaní vecí a cenných papierov.

Aj kedy neboli dodržané podmienky vydania akcii AS (napr. upisovacia zmluva by bola neplatná a/alebo by bolo neplatné právne konanie spočívajúce vo vydaní akcií AS) tak s ohľadom na ustanovenie § 521 občianskeho zákonníka bude platiť, že akcie AS bolí vydané a že ich vlastníkom je žalovaný.

X. Žalobcovia dňa XX.XX.XXXX zobral žalobu v celom rozsahu späť a to z dôvodu, že M. súd v O. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zrušil zaistenie veci - XXX% podiel predstavovaný XXX XXX a XX XXX ks listinných akcií meno, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu v 1. rade. U. teda dôvod žaloby. J. so späťvzatím žaloby vyslovil súhlas.

O. § X44 R., žalobca môže vziať žalobu späť.

O. § 145 ods. 1 a X R., ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

O. § X46 ods. 1 R., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

G. žalobcovia zobrali žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný so späťvzatím žaloby vyslovil súhlas, súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení konanie o žalobe o vydaní kmeňových listinných akcií zastavil.

O. konania tak zostala vzájomná žaloba žalovaného.

X. Dňa XX.XX.XXXX sa začalo uplatňovať G. N. parlamentu a P. EÚ č. XXXX/XXXX z XX.XX.XXXX o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. E. nariadenie nahrádza G. rady č. XX/XXXX z XX.XX.XXXX o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (známe pod názvom K. I.), ktoré tvorí základný kameň európskeho medzinárodného práva súkromného. V prejednávanej veci bol vzájomný návrh žalovaného podaný dňa tak ako to vyplýva z obsahu spisu dňa XX.XX.XXXX, teda už za účinnosti G. N. parlamentu a P. (EÚ) č. XXXX/XXXX (ďalej len ,,nariadenie K. I. bis“).

O. čl. XX bodu X kapitoly V G. K. I. bis, na určenie, či má účastník bydlisko v členskom štáte, na ktorého súdy bola vo veci podaná žaloba, súd použije právny poriadok svojho štátu.

O. čl. XX bodu X kapitoly X G. K. I. bis, na účely tohto nariadenia má obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo; b) ústredie alebo c) hlavné miesto podnikateľskej činnosti.

O. bodu XX O. G. K. I. bis, normy právomoci by mali byť ľahko predvídateľné a vychádzať zo zásady, že právomoc sa všeobecne zakladá podľa bydliska žalovaného. O. založená na tomto kritériu by mala byť vždy k dispozícii, okrem určitých presne vymedzených situácií, keď predmet sporu alebo zmluvná voľnosť účastníkov odôvodňuje iný hraničný ukazovateľ. K. právnickej osoby treba definovať osobitne, aby boli spoločné pravidlá prehľadnejšie a vyhlo sa konfliktu právomoci.

O. bodu XX O. G. K. I. bis, okrem bydliska žalovaného musia byť k dispozícii aj alternatívne kritériá právomoci založené na úzkej väzbe medzi súdom a žalobou alebo na účely uľahčenia efektívneho riadneho výkonu súdnictva. N. takejto úzkej väzby by mala zaručiť právnu istotu a vylúčiť, že osoba by bola žalovaná na súde členského štátu, s čím nemohla rozumne predvídať. Je to dôležité predovšetkým v prípade sporov týkajúcich sa mimozmluvných záväzkov vyplývajúcich z porušenia práva na súkromie a práva na ochranu osobnosti vrátane poškodzovania dobrého mena.

O. čl. X bodu X oddielu X kapitoly II G. K. I. bis, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

O. čl. X bodu X oddielu X kapitoly II G. K. I. bis, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať na súdoch iného členského štátu len na základe kritérií upravených v oddieloch X až X tejto kapitoly.

O. čl. X bodu X oddielu X kapitoly II G. K. I. bis, osobu s bydliskom na území členského štátu možno tiež žalovať pri vzájomnom nároku vyplývajúcom z tej istej zmluvy alebo skutočnosti ako pôvodný nárok na súde, ktorý koná o pôvodnom nároku.

O. čl. XX bodu X oddielu X kapitoly II G. K. I. bis, výlučnú právomoc majú tie súdy členského štátu bez ohľadu na bydlisko účastníkov, v konaniach, ktorých predmetom je platnosť zápisov do verejných registrov, súdu členského štátu, v ktorom sa vedie register.

X. V zmysle uznesenie C. súdu v O. sp. zn. XCob/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, v danom spore je daná právomoc prvoinštančného súdu na prejednanie o rozhodnutie o vzájomnej žalobe žalovaného.

X. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

X. Súd sa oboznámil so žalobou a listinným dokladmi predloženými v konaní a to výpisom z obchodného registra žalobcu v 2. rade, zoznamom akcionárov žalobcu v 2. rade, rozsudkom KS U., pobočka U., z XX.XX.X., č. j. XXCm X./X.-XXX, rozsudkom VS U. z XX.XX.XXXX, č.j. X. XX/XXXX-XXX, uznesením polície ČR zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením M. súdu v O. sp. zn. X./X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, písomnými vyjadreniami strán sporu a zistil nasledovný skutkový stav veci:

X. Z výpisu z obchodného registra žalobcu v 2. rade vyplýva, že dňa XX. června XXXX bol vykonaný zápis a zároveň výmaz tejto skutočnosti: XXX XXX ks kmeňové akcie na meno v listinnej podobe v menovitej hodnote XXX,- Kč.

M. z výpisu vyplýva, že jediným akcionárom žalobcu v 2. rade je spol. Q. R., a.s., IČ: XXXX XX XXX, počet akcií je XXX XXX ks - kmeňové na meno v listinnej podobe v menovitej hodnote XXX,- Kč. J. imanie je vo výške XXX XXX XXX,- Kč.

X. Zo zoznamu akcionárov žalobcu v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX, vystaveného žalobcom v 2. rade vyplýva, že akcionári spoločnosti sú dvaja a to spol. Q. R., a.s. IČ: XX XXX XXX, počet akcií XXX XXX ks a spol. Q. A., a.s., T.: XX XXX XXX, počet akcií XXX XXX ks.

XX. Uznesením O. Y. republiky - C. riaditeľstvo polície hl. m. O., A., U. hospodárskej kriminality zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. C.-XXXX-XXX/TČ-XXXX-XXXXXX bolo podľa § 79e ods. X E. poriadku rozhodnuté o zaistení inej majetkovej hodnoty a to XXX % obchodného podielu spol. F. a.s., predstavovaného XXX XXX a XX XXX ks listinných akcií na meno v menovitej hodnote XXX,- Kč, ktoré sú vo vlastníctve spol. Q. R., a.s. O. orgán v tomto uznesení zároveň spol. Q. R., a.s. zakázal akúkoľvek dispozíciu s

uvedenou majetkovou hodnotou až do výšky zaistenia, s výnimkou výkonu rozhodnutí, najmä výkon práv akcionára.

XX. Mestské štátne zastupiteľstvo v O. uznesením sp. zn. X C. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodlo tak, že zrušilo zaistenie v zmysle uznesenia zo dňa XX.XX.XXXX. V odôvodnený tohto rozhodnutia je uvedené, že s účinnosťou od XX.XX.XXXX fungovanie a činnosť obchodných spoločností upravuje zákon o obchodných korporáciách, vznikla zákonná potreba prispôsobiť dojednania spoločenských zmlúv s platnou zákonnou úpravou. F. policajného orgánu zakazujúce akúkoľvek dispozíciu s odchodným podielom žalobcovi v 2. rade, predstavovaného akciami, bránilo spoločnosti Q. R., a.s., ako majiteľovi XXX % obchodného podielu žalobcu v 2. rade, prispôsobiť dojednania spoločenskej zmluvy platnej zákonnej úprave. J. bolo spol. Q. R., a.s. uložené, aby bezodkladne informovala štátneho zástupcu M. štátneho zastupiteľstva o všetkých vykonaných úkonoch vzťahujúcich sa na uvedený podiel (zaistený majetok).

P. štátnej zástupkyne o zrušení uznesenia O. ČR zo dňa XX.XX.X.X bolo M. súdom v O. rozhodnutím sp. zn. konania X. XXX/X. zo dňa XX.XX.XXXX zrušené a preto aj naďalej v platnosti zostalo predmetné uznesenie O. ČR, ktorý daný zákaz výkonu akcionárskych práv uložilo.

X. sťažnosť podaná spol. Q. R., a.s. proti vyššie uvedenému rozhodnutiu M. súdu v O. bola dňa XX.XX.X.X uznesením X. súdu sp. zn. T.. Ú. X./XX odmietnutá ako zjavne nedôvodná.

XX. Krajský súd v U., pobočka U. rozsudkom č.k. X. X./X.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX určil, že rozhodnutie jediného akcionára obchodnej spoločnosti Q. R., a.s. prijaté v pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti F. a.s. o zvýšení základného kapitálu obchodnej spoločnosti F. a.s. zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie jediného akcionára obchodnej spoločnosti Q. R., a.s. prijaté v pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti F. a.s. o vzdaní sa prednostného práva obchodnej spoločnosti Q. R., a.s. na úpis akcií zo dňa XX.XX.X. nemá žiadne právne účinky.

XX. Vrchný súd v U. rozsudkom č.k. X. XX/X.X-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozsudok C. súdu v U. vo vyššie uvedenom výroku potvrdil. P. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.

V odôvodení rozhodnutia súd uviedol, že z gramatického hľadiska je nepochybne zrejmé, že pokiaľ bol uložený zákaz akejkoľvek dispozície s uvedenou majetkovou hodnotou, až do výšky zaistenia, s výnimkou výkonu rozhodnutí, najmä výkon práv akcionára, potom sa výkon akcionárskych práv viaže k zákazu disponovania s uvedenou majetkovou hodnotou a nie k výnimke ( výkon rozhodnutí), to by muselo byť uvedené najmä výkon práv akcionára, namiesto ... výkon.... U. toho vyjadrenie štátne zástupkyne potvrdzuje, že spol. Q. R., a.s. vedela o zákaze výkonu akcionárskych práva (vedela, že rozsah zaistenia zahrňuje i zákaz výkonu akcionárskych práva), ak žiadala o jeho zrušenie, nakoľko v opačnom prípade by to nebolo potrebné. Z. akcionárskych práv štátna zástupkyňa pripustila iba vo vzťahu k zisteniu vlastníkov akcií. P. štátnej zástupkyne o zrušení uznesenia O. ČR zo dňa XX.XX.XXXX však bolo M. súdom v O. rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX zrušené a preto aj naďalej v platnosti zostalo predmetné uznesenie O. ČR, ktorý daný zákaz výkonu akcionárskych práv uložilo.

V ďalšom uviedol, že v konaní bolo preukázané, že správou zaistenej hodnoty bol poverený X. pre zatupovanie štátu vo veciach majetkových. Ak mal poverený správca oprávnenie, resp. povinnosť právne konať za účelom zabránenia zníženiu zaistenej hodnoty alebo zmenšeniu zaisteného majetku, potom bol oprávnený požadovať i vyslovenie ničotnosti rozhodnutia, ktorým malo k zníženiu zaisteného majetku dôjsť. Z uvedeného jednoznačne vyplýva aktívna vecná legitimácia žalobcu, ako podrobne rozobral súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku.

O. na rozhodnutie G. súdu sp. zn. X. X./X., v ktorom vyslovil názor, že ak je rozhodnutie v pôsobnosti valného zhromaždenia prijaté osobou, ktorá nebola oprávnená vykonávať práva jediného spoločníka, potom rozhodnutie nemá žiadne právne účinky.

Ak sa to premietne na súdenú vec, ak bol akcionár ( Q. R., a.s.) obmedzený vo výkone akcionárskych práv( ak ich nemohol vykonávať), potok ak rozhodol napriek danému zákazu ako jediný akcionár v pôsobnosti valného zhromaždenia ( cez zákaz akcionárske práva vykonávať), nemá toto rozhodnutie žiadne právne účinky, je ničotné.

V závere uviedol, že rozhodujúca skutočnosťou pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku bola plne preukázaná. A. Q. R., a.s. bol zakázaný výkon akcionárskych práv. G. tomuto zákazu táto spoločnosť vykonávala akcionárske práva tým, že ako jediný akcionár v pôsobnosti valného zhromaždenia žalovaného rozhodla o zvýšení základného imania a súčasne sa vzdala práva na úpis nových akcií. U. tieto rozhodnutia viedli k zamýšľanému cieľu - zmene pomerov a vplyvu v spoločnosti žalovaného. Ak spoločnosť takto rozhodla, bez toho aby bola oprávnená vykonávať akcionárske práva, nemá jej rozhodnutie žiadne právne účinky, je ničotné.

XX. Mestský súd v O. uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zrušil zaistenie veci - XXX% podiel predstavovaný XXX XXX a XX XXX ks listinných akcií na meno v menovitej hodnote X.,- Kč, ktoré sú vo vlastníctve žalobcu v 1. rade, ktoré bolo realizované uznesením O. Y. republiky - C. riaditeľstvo polície hl. m. O., A., U. hospodárskej kriminality zo dňa XX.XX.X., č.k. C.-X.-XXX/TČ-XXXX-X..

XX. Medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným bola dňa XX.XX.XXXX uzatvorená zmluva o upísaní akcií a to v zmysle rozhodnutia valného zhromaždenia žalobcu v 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX o zvýšení základného imania spoločnosti o sumu XXX XXX XXX,- Kč a to upísaním nových akcií v počte XXX XXX Ks - kmeňové akcie na meno v listinnej podobe v menovitej hodnote XXX,- Kč za jednu akciu. B. akcionár žalobcu v 2. rade a to spol. Q. R. a.s. sa v rozhodnutí valného zhromaždenia vzdal prednostného práva na upísanie akcií. E. zmluvou sa zmluvné strany dohodli na upísaní všetkých akcií pre žalovaného.

XX. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedli, že zo správania žalovaného je zrejmé, že sa považuje naďalej za akcionára žalobcu v 2. rade. V skutočnosti medzi nimi niet sporu. A. právna situácia vznikla len s existenciou právoplatného rozsudku C. súdu v U. v znení rozsudku Z. súdu v U.. J. sú týmto právoplatným rozhodnutím viazaní, ak sa s jeho právnym názorom nestotožňujú. Z. na uvedené rozhodnutie bol žalobca v 2. rade nútený požiadať žalovaného o vydanie predmetných akcií, avšak žalovaný tejto požiadavke nevyhovel. O. právne postavenie žalobcu v 1. rade je teda nejasné, či je jediným akcionárom žalobcu v 2. rade. P. je právne postavenie žalobcu v 2. rade neisté, či má len jedného akcionára alebo nie. F. rozhodnutiami síce bolo vyslovené, že navýšenie základného imania v obchodnej spoločnosti žalobcu v 2. rade nemá právne účinky, ale nie je to res iudicata vo veci určenia, či žalovaný je alebo nie je jeho akcionárom, ani to automaticky neznamená, že ten, kto v dobrej viere upísal akcie, nie je akcionárom. G. je teda zrejmé, kto je akcionárom žalobcu v 2. rade a preto aj oni majú naliehavý právny záujem na určení danej skutočnosti, čo má nepochybný význam aj pre rozhodnutie o vydaní akcií.

XX. Žalobcovia vo vyjadrení zo dňa XX.XX.X. uviedli, že uznávajú nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou. Aj doposiaľ deklarovali, že medzi nimi a žalovaným niet sporu. O. na uznesenie Y. polície, C. riaditeľstva polície hl. mesta O. č.k. C.-X.-X./TČ-X.-X. zo dňa XX.XX.XXXX. Z. na nejednoznačne formulovaný zákaz uvedený v tomto rozhodnutí následne M. štátne zastupiteľstvo v O. uznesením sp. zn. X C. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodlo tak, že zrušilo zaistenie v zmysle uznesenia zo dňa XX.XX.XXXX. V odôvodnený tohto rozhodnutia je uvedené, že s účinnosťou od XX.XX.XXXX fungovanie a činnosť obchodných spoločností upravuje zákon o obchodných korporáciách, vznikla zákonná potreba prispôsobiť dojednania spoločenských zmlúv s platnou zákonnou úpravou. F. policajného orgánu zakazujúce akúkoľvek dispozíciu s odchodným podielom žalobcovi v 2. rade, predstavovaného akciami, bránilo spoločnosti Q. R., a.s., ako majiteľovi XXX % obchodného podielu žalobcu v 2. rade, prispôsobiť dojednania spoločenskej zmluvy platnej zákonnej úprave. J. výkonu práv akcionára by znemožnil napr. aj voľbu nových členov predstavenstva, ktorým končilo funkčné obdobie, čo by znefunkčnilo celú spoločnosť na vopred neisté obdobie a mohli by viesť k jej zániku a vzniku škôd. Z predmetného rozhodnutia štátneho zastupiteľstva vyplýva, že štátna zástupkyňa opätovne rozhodla o zákaze určitým spôsobom nakladať so zaistenou inou majetkovou hodnotou z dôvodu, že pôvodný zákaz, vyplývajúci z uznesenia policajného orgánu, nebol pre žiadateľa zrejme dostatočne jasný, keď ho žiadateľ pochopil ako zákaz akejkoľvek dispozície s uvedenou majetkovou hodnotou až do výšky zaistenia, pričom neprihliadal k ďalšej časti výroku, ktorý obsahuje výnimku z uvedeného zákona, vyjadrenú slovami ,, s výnimkou výkonu rozhodnutí, zejména pak práv akcionáře“. Z dôvodu nejasného znenia zákazu štátna zástupkyňa rozhodla o zrušení pôvodného zákazu a o opätovnom rozhodnutí o zákaze, znenie ktorého je konkrétnejšie.

V ďalšom uviedli, že podľa zákona č. XX/XXXX Sb. - U. zákonník, § 574, na právní jednání je třeba spíše hledět jako na platné než jako na neplatné. O. na komentár k U. zákonníku, K. edice, str. XXX a XXX.

XX. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že z obsahu vyjadrenia žalobcov zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že spoločnosti Q. R., a.s. a F., a.s. uznávajú nárok spoločnosti Q. A., a.s. uplatnený v tomto konaní na základe vzájomne podanej žaloby a teda, že spoločnosť Q. A., a.s. je akcionárom spoločnosti F., a.s., a to ako vlastník XXX.XXX ks kmeňových akcií emitovaných spoločnosťou F., a.s. s nominálnou hodnotou jednej akcie v čiastke XXX,- Kč a tieto akcie zodpovedajú plne splatenému vkladu do základného kapitálu spoločnosti F., a.s. vo výške XXX.XXX.XXX,- Kč a oprávňujú spoločnosť Q. A., a.s. k hlasovaniu celkom XXX XXX hlasov na valnom zhromaždení spoločnosti F. a.s. Z. k uznaniu nároku spoločnosti Q. A., a.s., ktorý uplatňuje v tomto konaní vzájomnou žalobou, navrhli s poukazom na § 282 a nasl. zákona č. XXX/XXXX Z.z. R. sporový poriadok (ďalej len ,,R.“), aby konajúci súd vydal v predmetnej právnej veci rozsudok pre uznanie nároku žalobcami.

XX. O. G. N. O. A P. (ES) č. XXX/XXXX zo XX. júna XXXX o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (P. I), Y. X., právny poriadok určený podľa tohto nariadenia sa uplatní bez ohľadu na to, či je, alebo nie je právnym poriadkom členského štátu.

Podľa Y. X., ods. 4. G., ak podľa odsekov X alebo X nie je možné určiť rozhodné právo, zmluva sa spravuje právnym poriadkom krajiny, s ktorou má najužšiu väzbu.

A. vzhľadom na okolnosti prejednávaného sporu, t.j. na skutočnosť, že žalovaný sa podanou žalobou domáha určenia právnej skutočnosti, že je akcionárom žalobcu v 2. rade (spoločnosti zapísanej v U. registri Y. republiky) a to na základe uzatvorenej zmluvy o upísaní akcií, uzatvorenej podľa právneho poriadku Y. republiky, súd dospel k záveru, že na daný spor je potrebné aplikovať právny poriadok Y. republiky.

XX. O. § 243 ods. X zákona č. XX/XXXX Sb. o obchodních korporacích ( ďalej len ,,J.“), akciovou společností je společnost, jejíž základní kapitál je rozvržen na určitý počet akcií.

O. § X64 ods. X J., akcie na jméno se zapisuje do seznamu akcionářů, který vede společnost. Z.- li společnost zaknihované akcie, mohou stanovy určit, že seznam akcionářů je nahrazen evidencí zaknihovaných cenných papírů.

O. § 42X ods. 2 písm. b) J., do působnosti valné hromady náleží rozhodování o změně výše základního kapitálu a o pověření představenstva ke zvýšení základního kapitálu.

Podľa § 464 ods. 1 J., účinky zvýšení základního kapitálu nastávají okamžikem zápisu nové výše základního kapitálu do obchodního rejstříku, ledaže základní kapitál zvyšuje společnost, jejíž akcie jsou přijaty k obchodování na evropském regulovaném trhu, nebo jejichž vydání je poslední podmínkou pro jejich přijetí na evropský regulovaný trh.

O. § 465 ods. X J., je-li zvýšení základního kapitálu zapsáno do obchodního rejstříku, upisovatel splní své povinnosti, i kdyby usnesení valné hromady o zvýšení základního kapitálu nebo upsání akcií bylo neplatné nebo neúčinné. To neplatí, vysloví-li neplatnost usnesení valné hromady o zvýšení základního kapitálu soud.

O. § 466 ods. X J., bylo-li zrušeno usnesení valné hromady o zvýšení základního kapitálu upisováním akcií podle § 465 odst. X nebo soud vyslovil neplatnost usnesení valné hromady o zvýšení základního kapitálu upisováním akcií, vrátí společnost dotčeným osobám bez zbytečného odkladu splacené emisní kursy spolu s obvyklým úrokem.

O. § 466 ods. X J., jestliže již na zvýšení základního kapitálu byly vydány nové akcie nebo na dosavadních akciích byla vyznačena nová jmenovitá hodnota a soud prohlásí neplatnost usnesení valné hromady o zvýšení základního kapitálu nebo se toto usnesení zruší podle § 465 odst. 2, dotčená osoba na výzvu společnosti vrátí akcie vydané na toto zvýšení základního kapitálu nebo je předloží k výměně za akcie o původní jmenovité hodnotě anebo předloží akcie, na nichž byla vyznačena vyšší jmenovitá hodnota, k vyznačení původní jmenovité hodnoty. F. § 537 až XXX se použijí přiměřeně.

O. § 45 ods. X J., v jakých případech se hledí na rozhodnutí orgánu obchodní korporace, jako by nebylo přijato, se posoudí podle ustanovení občanského zákoníku upravujícího spolky; to neplatí pro rozhodnutí, které se příčí dobrým mravům. O. dôvodovej správy k § 45 J., konečně se objasňuje používaná terminologie. Z. „zdánlivost“ a „hledí se na něj, jako by nebylo přijato“ označují stejný důsledek natolik závažných vad právního jednání, pro které právní jednání vůbec nemůže existovat (sankce neplatnosti, a to ani absolutní neplatnosti, není dostatečná). P. těchto pojmů však není samoúčelné a ctí terminologii občanského zákoníku. Y. „hledí se na něj, jako by nebylo přijato“ je používána v dispozici právních norem a vyjadřuje tak samotné pravidlo chování (srov. § 245 o. z.). U. tomu pojem „zdánlivé“ je používán v hypotéze právních norem a označuje vlastnost právního jednání, obdobně jako je tomu u neplatnosti právního jednání (srov. § 554 o. z.). V nastíněném smyslu jsou tyto pojmy rozlišovány i v rámci navrhované novely (např. stávající § 350 odst. 3, resp. nově navrhovaný § 34 ve srovnání s § 217 apod.).

XX. Podľa § 588 zákona č. XX/XXXX Sb. U. zákoníka ( ďalej len ,,OZ“), soud přihlédne i bez návrhu k neplatnosti právního jednání, které se zjevně příčí dobrým mravům, anebo které odporuje zákonu a zjevně narušuje veřejný pořádek. To platí i v případě, že právní jednání zavazuje k plnění od počátku nemožnému.

O. § 245 OZ, na usnesení členské schůze nebo jiného orgánu, které se příčí dobrým mravům, nebo mění stanovy tak, že jejich obsah odporuje donucujícím ustanovením zákona, se hledí, jako by nebylo přijato. To platí i v případě, že bylo přijato usnesení v záležitosti, o které tento orgán nemá působnost rozhodnout.

XX. Podľa § 137 zákona č. XXX/XXXX Z.z. R. sporového poriadku ( ďalej len ,,R.“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

XX. V danej právnej veci je nesporné, že rozhodnutím O. Y. republiky zo dňa XX.XX.XXXX bol žalobcovi v 1. rade uložený zákaz vykonávať práva akcionára, okrem výkonu rozhodnutí. G. na základe návrhu žalobcu v 1. rade M. štátne zastupiteľstvo v O. dňa XX.XX.XXXX uvedené uznesenie O. Y. republiky zrušilo, avšak M. súd v O. dňa XX.XX.XXXX rozhodnutie M. štátneho zastupiteľstva zo dňa XX.XX.XXXX zrušil, preto bolo naďalej v platnosti rozhodnutie O. ČR, ktorým bol žalobcovi v 1. rade uložený zákaz výkonu práv akcionára. A. zaistenej majetkovej hodnoty bol poverený X. pre zastupovanie štátu vo veciach majetkových.

G. dňa XX.XX.XXXX na zasadnutí Z. zhromaždenia žalobcu v 2. rade bolo prijaté rozhodnutie o zvýšení základného imania spoločnosti formou upísania nových akcií v počte XXX XXX ks - kmeňové akcie na meno v listinnej podobe v menovite hodnote XXX,- Kč za jednu akciu. J. v 1. rade ako jediný akcionár žalobcu v 2. rade sa vzdal prednostného práva na upísanie akcií. V. XX.XX.XXXX bola medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným uzatvorená zmluva o upísaní akcií v zmysle vyššie uvedeného rozhodnutia valného zhromaždenia žalobcu v 2. rade.

Na základe návrhu správcu zaisteného majetku žalobcu v 2. rade X. pre zastupovanie štátu vo veciach majetkových, C. súd v U., pobočka U., dňa XX.XX.XXXX rozhodol tak, že rozhodnutie jediného akcionára obchodnej spoločnosti Q. R., a.s. prijaté v pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti F. a.s. o zvýšení základného kapitálu obchodnej spoločnosti F. a.s. zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie jediného akcionára obchodnej spoločnosti Q. R., a.s. prijaté v pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti F. a.s. o vzdaní sa prednostného práva obchodnej spoločnosti Q. R., a.s. na úpis akcií zo dňa XX.XX.XXXX nemá žiadne právne účinky. E. rozhodnutie bolo dňa XX.XX.XXXX potvrdené Z. súdom v U.. G. právoplatnosť a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX.

XX. Po späťvzatí žaloby predmetom konania bol nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou a to určenie, že žalovaný je akcionárom žalobcu v 2. rade a to ako vlastník XXX.XXX ks kmeňových akcií emitovaných žalobcom v 2. rade s nominálnou hodnotou jednej akcie v čiastke XXX,- Kč a tieto akcie zodpovedajú plne splatenému vkladu do základného kapitálu žalobcu v 2. rade vo výške XXX.XXX.XXX,- Kč a oprávňujú žalovaného k hlasovaniu celkom XXXXXX hlasov na valnom zhromaždení žalobcu v 2. rade.

J. po vykonaní predbežného prejednania sporu, vyslovení predbežného názoru zo strany súdu uznali žalovaným uplatnený nárok a následne strany sporu zhodne navrhli vo veci rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku.

XX. Súd však dospel k záveru, že v danej veci nie je možné rozsudkom pre uznanie nároku rozhodnúť a to vzhľadom na skutočnosť, žeby bol takto uznaný nárok, ktorý je v rozpore s hmotným právom a tiež vzájomná žaloba v zmysle platnej právnej úpravy nie je ani prípustná.

XX. V danom spore bolo súdom Y. republiky právoplatne rozhodnuté o tom, že rozhodnutie jediného akcionára obchodnej spoločnosti Q. R., a.s. prijaté v pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti F. a.s. o zvýšení základného kapitálu o zvýšení základného imania upísaním nových akcií a rozhodnutie jediného akcionára žalobcu v 1. rade o vzdaní sa prednostného práva na upísanie akcie, nemajú žiadne právne účinky.

,, A. praxe je jednotná v závěru, podle něhož je-li právní úkon neplatný (absolutně), nelze zkoumat jeho neúčinnost, když o neúčinnosti právního úkonu lze uvažovat pouze tehdy, jde-li o úkon platný (k tomu srov. např. důvody rozsudku G. soudu ze dne 1. července XXXX, sp. zn. XX U. XXXX/XXXX, uveřejněného pod číslem XX/XXXX A. soudních rozhodnutí a stanovisek).“

A. vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že ani na základe následne uzatvorenej zmluvy o upísaní akcií zo dňa XX.XX.XXXX žiadne práva a povinnosti nevznikli, zmluvné strany zmluvou nie sú viazané, pretože bola uzatvorená ako dôsledok a výlučne v spojení s rozhodnutím valného zhromaždenia, ktoré nemá žiadne právne účinky. Na základe ničotného právneho aktu nie je možné ani nasledovným právnym úkonom, ktorý je platným v zmysle hmotného práva, nadobudnúť žiadne práva a ani povinnosti, pretože ani tento právny úkon nemá žiadne právne účinky. O. sa jedná o skutočnosť uvádzanú žalovaným, že konal v dobrej viere, tak súd sa s týmto jeho tvrdením nestotožňuje. Q. vyplýva z U. registra SR, jediným akcionárom žalovaného od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bola spol. Q. Y., s.r.o., T.: XX XXX XXX, ktorej jediným akcionárov v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX bol práve žalobca v 1. rade. A. Q. R., a.s. vedela o zákaze výkonu akcionárskych práva, vedela, že rozsah zaistenia zahrňuje i zákaz výkonu akcionárskych práva, žiadala o zrušenie tohto zákazu a vo veci podala aj ústavnú sťažnosť. E. žalovaný nemohol byť v dobrej viere. J. v 1. rade ako jediný akcionár žalobcu v 2. rade bol obmedzený vo výkone jeho akcionárskych, avšak v rozpore s tým rozhodol napriek tomuto zákazu ako jediný akcionár v pôsobnosti valného zhromaždenia a tieto jeho rozhodnutia nemajú žiadne právne účinky.

Z. na uvedené, teda ani nedošlo k zvýšeniu základného imania žalobcu upísaním nových akcií, o čom svedčí aj výpis z obchodného registra žalobcu v 2. rade v Y. republike, v ktorom vzhľadom na vyššie uvedené súdne rozhodnutia, bol vykonaný výmaz zápisu o tom, že jeho základné imanie tvoria aj akcie v počte XXX XXX ks v menovitej hodnote XXX,- Kč za jednu akciu. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že akcie boli vydané v listinnej podobe a boli aj žalovanému odovzdané. Je nesporné, že pri vydávaní akcií bol dodržaný postup tak ako ustanovuje U. zákoník, to však neznamená, že na ich základe vznikli nadobúdateľovi práva a povinnosti, tak ako to ustanovuje zákon o obchodních korporacích.

XX. V zmysle procesných pravidiel zavedených R. sporovým poriadkom je možné domáhať sa určenia určitej skutočnosti, pričom žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky súd považuje za žalobu výlučne podľa § 137 písm. d) R. a teda len ak by takéto oprávnenie žalobcovi vyplývalo z osobitného právneho predpisu (najmä z hmotného práva), mohol by sa formou takejto žaloby súdnou cestou domáhať svojho práva. J., ktorou sa domáha žalobca určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nie je formulovaná ako žaloba na určenie, či tu právo je alebo nie je, ale je formulovaná ako žaloba o určenie právnej skutočnosti (neprijateľnosti), ktorej prípustnosť je založená osobitným predpisom. V tomto prípade však zo žiadneho osobitného predpisu nevyplýva výslovná možnosť takúto žalobu podať

a takýto výklad súdu § 137 R. je odôvodnený aj obsahom dôvodovej správy ku citovanému ustanoveniu R. sporového poriadku.

Od určovacej žaloby v zmysle § 80 písm. c) O.s.p., ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu, treba odlišovať žalobu o určenie právnej skutočnosti. F. existencie právnej skutočnosti (teda nie právneho vzťahu alebo práva) rozhodnutím súdu, prichádza do úvahy iba vtedy, ak to zákon pripúšťa. V takom prípade však nejde o určovaciu žalobu, ale o žalobu inú, v § 80 O.s.p. neuvedenú, pri ktorej netreba preukazovať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. E. žalobou je napr. žaloba podľa § 175k ods. X O.s.p., žaloba o určenie doby splnenia dlhu podľa § 5X4 U.. zákonníka, žaloba o neplatnosť rozviazania pracovného pomeru podľa § 77 J. práce i žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 U.. zákonníka (rozsudok NS SR sp. zn. XCdo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

F. žalobami v zmysle §80 písm. c) O.s.p nie sú žaloby o určenie právnej skutočnosti, u ktorých naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva z právneho predpisu (napríklad žaloba podľa § 175k ods. 2, žaloba o určenie doby splnenia dlhu podľa §5X4 U.. zákonníka, žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 6 U.. zákonníka a podobne), pričom v takýchto prípadoch sa naliehavý právny záujem na požadovanom určení nemusí tvrdiť, ani preukazovať. V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal, aby súd určil, že jeho dlh zanikol splynutím a nie je ho možné uspokojiť, keďže tu vôbec nie je. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, takýto návrh navrhovateľa, nie je návrhom o určenie existencie, resp. neexistencie práva, alebo právneho vzťahu v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. G. žiada o určenie, že nastala nejaká skutočnosť, ktorá vyvoláva právom predvídané následky, teda žaluje o určenie právnej skutočnosti. J. dlžníka o určenie právnej skutočnosti zániku jeho dlhu však žiadny právny predpis nepripúšťa, takáto žaloba nemá podklad v hmotnom práve ( rozsudok C. súdu v E. sp. zn. XCo/XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

XX. Súd poukazuje na rozhodnutie G. súdu Y. republiky zo dňa XX.XX.XXXX, č.k. XX R. XXXX/ XXXX-XXX: ,, Z. způsobující nicotnost usnesení může být např. nedostatek působnosti valné hromady rozhodnout o určité záležitosti (srov. rozsudek G. soudu ze dne X. 6. XXXX, sp. zn. XX R. XXX/XXXX) či skutečnost, že rozhodnutí v působnosti valné hromady přijala osoba, jež nebyla oprávněna vykonávat práva jediného společníka (usnesení G. soudu ze dne XX. 6. XXXX, sp. zn. XX R. XXXX/XXXX). Na rozdíl od závěru o neplatnosti usnesení valné hromady (jenž může být přijat pouze v řízení podle § 131 odst. 1 obch. zák. a dále v řízení o povolení zápisu skutečnosti založené usnesením valné hromady do obchodního rejstříku - § 131 odst. X obch. zák.), může závěr o nicotnosti usnesení (resp. tom, že zde takové usnesení není či že nemá žádné právní účinky) přijmout i sama společnost. F.-li tak, bude vycházet z toho, že zde žádné usnesení valné hromady není (resp. z toho, že sporné usnesení nemá žádné právní účinky), aniž by pro takový závěr bylo nezbytné rozhodnutí soudu. K.-li mít např. akcionář na rozdíl od společnosti za to, že sporné usnesení není postiženo vadou způsobující jeho nicotnost, může se domáhat návrhem k soudu určení, že sporné usnesení je usnesením valné hromady (a že vyvolává zamýšlené právní účinky), bude-li mít na takovém určení naléhavý právní zájem [§ 80 písm. c) o. s. ř.]. X. takového řízení bude nepochybně (vedle navrhovatele) společnost. B. řečeno, akcionář, mající za to, že určité usnesení valné hromady není nicotné, je rozhodnutím valné hromady a vyvolává zamýšlené právní účinky, se může domáhat určení, že tomu tak je, má-li na takovém určení naléhavý právní zájem. E. návrh by pak bylo nutné projednat ve společném řízení s dříve podaným návrhem na určení nicotnosti sporného usnesení valné hromady (srov. výše), v důsledku čehož by se tento (v pořadí druhý) navrhovatel stal účastníkem řízení zahájeného již dříve (návrhem prvního akcionáře).

XX. Vzhľadom na vyššie uvedené je tiež zrejmé, že žalovaný sa v konaní podanou vzájomnou žalobou domáha určenia právnej skutočnosti, pričom zo žiadneho osobitného právneho predpisu nevyplýva, žeby takáto žaloba bola prípustná. Na podanie takejto žaloby teda neboli naplnené procesné podmienky ust. § 137 písm. d) R. sporového poriadku. A. len poukazuje, že pri takejto žalobe sa neskúma naliehavý právny záujem, tak ako v konaní strany sporu uvádzali.

XX. Okrem vyššie uvedeného súd je tiež názoru, že aj keby bola žaloba v znení vzájomnej žaloby podanej žalovaným prípustná bola, tak na strane žalovaného v 1. rade nie je daná pasívna vecná legitimácia. J. v 1. rade je iba jediným akcionárom žalobcu v 2. rade. E. určenia by sa akcionár mohol domáhať iba voči samotnej spoločnosti.

Q. vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - navrhovateľovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. O. vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok G. súdu A. republiky z XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/ XXXX).

XX. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietol.

XX. O. § 255 ods. X zákona č. XXX/XXXX Z.z. R. sporového poriadku ( ďalej len ,,R.“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O. § 256 ods. X R., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. X R., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

V danej právnej veci súd konanie o žalobe zastavil z dôvodu jej späťvzatia a v tejto časti z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania žalobcovia. J. tak vznikol nárok na náhradu trov konania. G. súd vzájomnú žalobu žalovaného zamietol a žalobcom tak vznikol nárok na priznanie nároku na náhradu trov konania. Súd podotýka, že konanie sa viedlo paralelne ohľadom žaloby aj vzájomnej žaloby a vzhľadom na rozhodnutie vo veci, čiastočný úspech všetkých strán sporu, preto o trovách konania rozhodol tak, že žiadne zo strán sporu nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.