Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-185-2009.pdf
PDF · 137.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-2T/185/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a prísediacich Kláry Pastorkovej a Marty Múčkovej, v trestnej veci obžalovaných O. G. a E. E., pre pokračovací trestný čin skrátenia dane spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2 k § 148 odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2000 (ďalej len Trestný zákon č. 140/1961 Zb.) a iné, na hlavnom pojednávaní konanom 20. mája 2019, takto
rozhodol:
O b ž a l o v a n í
O. G., nar. XX.X.XXXX v Ž., trvalé bydlisko E. XX/X, U., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS A. a
E. E. Z. D. Ž. O. Š. , nar. XX.X.XXXX v F., trvalé bydlisko E. XX/X, U., toho času T. XXX, P. U., Č. S.,
s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e
1/ O. G. a E. E. v období rokov XXXX,XXXX po vzájomnej dohode ako fyzické osoby vykonávajúce svoju podnikateľskú činnosť na základe živnostenských listov vydaných Okresným úradom - odborom živnostenským a ochrany spotrebiteľa v U. zaúčtovávali do peňažných denníkov, ako výdavky ovplyvňujúce základ dane sumy 8.000,- Sk za jeden odpredaný dlhopis Fondu národného majetku Slovenskej republiky pričom skutočné výdavky boli vo výške najviac 5.000,- Sk za jeden odpredaný dlhopis FNM SR, takto páchatelia vypracovali u 3751 dokladov pričom v uvedenom období na základe uplatnenia neoprávnených výdavkov za vyplatené dlhopisy FNM SR u správcu dane na Daňovom úrade v U. vznikli Štátnemu rozpočtu SR prostredníctvom Daňového úradu U. nasledovné nedoplatky:
- dňa 9.8.2001 vydali pracovníci Daňového úradu U. pod číslom konania XXX/XXXX/XXXXX/ XXXX Dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods.6 písm. b ) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrúbili daňovému subjektu G. O., E. X, U. rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 1997 v sume 3.143.506,- Sk / 104.345 € /,
- dňa 9.8.2001 vydali pracovníci Daňového úradu U. pod číslom konania XXX/XXXX/XXXXX/ XXXX Dodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods.6 písm. b) bod 1 zákona č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrúbili daňovému subjektu G. O., E. X, U. rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 1998 v sume 21.321.925,- Sk / 707.758 € /,
- dňa 9.8.2001 vydali pracovníci Daňového úradu U. pod číslom konania XXX/XXXX/XXXXX/ XXXXDodatočný platobný výmer, ktorým podľa § 44 ods.6 písm. b) bod 1 zákona č.511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov vyrúbili daňovému subjektu E. E., E.Z. X, U. rozdiel dane z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 1997 v sume 3.128.727,- Sk / 103.854 € /,
2/ obžalovaní O. G. a E. E. v období rokov 1997, 1998, 1999 po tom, čo sa vzájomne na presne nezistenom mieste v U. dohodli, v úmysle neoprávnene získať peniaze, začali sami alebo prostredníctvom dealerov spisovať po celom území J. S. s občanmi Zmluvy o sprostredkovaní a poskytnutí služieb obchodného poradenstva, kde ako poskytovateľ vystupovala firma CONTI, Zábranie 42 Hlohovec a Zmluvy o obstaraní predaja veci, kde ako obstarávateľ vystupovala firma
ARCON SLOVAKIA s.r.o., P.O.BOX 25, Hlohovec a zároveň s týmito občanmi spisovali plné moci na právne úkony súvisiace s podaním pokynu na verejnom trhu cenných papierov organizovanom RM
- Systémom Slovakia a.s. na predaj dlhopisu Fondu národného majetku Slovenskej republiky, pričom už v čase podpisovania zmlúv nemali v úmysle občanom za predané dlhopisy Fondu národného majetku Slovenskej republiky uhradiť zmluvnú čiastku, dlhopisy Fondu národného majetku Slovenskej republiky predali na verejnom trhu prostredníctvom rôznych obchodníkov s cennými papiermi a peniaze, ktoré RM - Systém Slovakia a.s. zaslal na účty vedené na mená obžalovaných a ich firmy, použili pre svoju vlastnú potrebu čím spôsobili 4285 poškodeným občanom Slovenskej republiky škodu najmenej vo výške 789.910 € /23.796.849,-Sk /,
t e d a
v bode 1/
- obaja obžalovaní spoločným konaním skrátili daň vo veľkom rozsahu, v bode 2/
- obaja obžalovaní spoločným konaním na škodu cudzieho majetku obohatili seba tým, že uviedli iného do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,
č í m s p á c h a l i
v bode 1/
- pokračovací trestný čin skrátenia dane formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2, § 148 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,
v bode 2/
- pokračovací trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2, § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
Z a t o s a o d s u d z u j e
obžalovaný E. E.
podľa § 148 odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., § 35 odsek 1, § 40 odsek 1, odsek 5 písmeno c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 58 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa mu výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 59 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. sa mu určuje skúšobná doba na 5 (päť) rokov. U obžalovaného O. G. podľa § 37 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, lebo súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý bol obžalovanému uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 z 8. decembra 2014, sp. zn. 5T/78/2009, právoplatným 8. decembra 2014, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava 1 z 23. mája 2015, sp. zn. 5T/78/2009, právoplatným 24. júla 2015, považuje za dostatočný.
odôvodnenie:
Krajská prokuratúra Trnava podala na tunajší súd 20. novembra 2009 obžalobu sp. zn. P. XX/ XXXX (ďalej len obžaloba) na O. G. a E. E. (ďalej len obžalovaní) pre skutky tam uvedené, ktoré obžaloba právne kvalifikovala v bode 1/ ako pokračovací trestný čin skrátenia dane formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2, § 148 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a v bode 2/ ako pokračovací trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2, § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Okresný súd Piešťany vo veci prvý krát rozhodol rozsudkom z 23.2.2015, sp. zn. 2T/185/2009, ktorým uznal oboch obžalovaných za vinných na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe a každého z nich odsúdil podľa § 148 odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., § 35 odsek 1, § 40 odsek 1, odsek 5 písmeno c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne. Pre výkon trestu odňatia slobody ich oboch zaradil podľa § 39a odsek 2 písmeno b), odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. do II. nápravnovýchovnej skupiny. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prostredníctvom svojich právnych zástupcov obaja obžalovaní (voči obom obžalovaným sa konalo ako proti ušlým - pozn. súdu) čo do výroku o vine a prokurátor čo do výroku o treste v neprospech oboch obžalovaných namietajúc aplikáciu ust. § 40 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní rozhodol na neverejnom zasadnutí konanom 27.10.2015 uznesením sp. zn. 3To/47/2015 tak, že postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Podstatnou chybou vytýkanou odvolacím súdom bolo, že sa voči obom obžalovaným konalo ako proti ušlým bez toho, aby na takýto procesný postup boli splnené zákonné podmienky. Dňa 11.2.2016 došlo v tejto trestnej veci k zmene v zložení senátu, konkrétne sa zmenil predseda senátu. Predseda senátu potreboval primeraný čas na naštudovanie tejto rozsiahlej trestnej veci (spis má cez 53.000 strán - pozn. súdu) s tým, že medzitým pátral po pobyte oboch obžalovaných. Po vypátraní ich pobytu bol vo veci určený termín hlavného pojednávania na 20.5.2019, na ktorom súd zabezpečil účasť oboch obžalovaných. Na hlavnom pojednávaní konanom 20.5.2019, po poučení zo strany súdu o znení ust. § 277 odsek 5 Trestného poriadku obžalovaný O. G. vyhlásil, že nesúhlasí s tým, aby sa pri zmene v zložení senátu pokračovalo v hlavnom pojednávaní a žiada, aby sa celé hlavné pojednávanie vykonalo od začiatku. Súd preto vykonával dokazovanie v tejto trestnej veci od začiatku. Následne na hlavnom pojednávaní, po zákonnom poučení, obaja obžalovaní urobili vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. V dôsledku tohto vyhlásenia súd v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, teda položil im sériu otázok, pričom na všetky položené otázky obaja obžalovaní odpovedal súhlasne „Áno“. Následne bolo zisťované stanovisko prokurátora, ktorý navrhol vyhlásenie oboch obžalovaných prijať. Po tichej porade senátu bez prerušenia hlavného pojednávania vyhlásil súd uznesenie podľa § 257 odsek 7 Trestného poriadku, ktorým prijal vyhlásenie oboch obžalovaných, že sú vinní zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal o ich vine žiadne pochybnosti. Zároveň súd rozhodol podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku, že dokazovanie v rozsahu v akom obaja obžalovaní priznali spáchanie skutku sa nevykoná a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste. K dokazovaniu všeobecne S poukazom na prijaté vyhlásenie o vine vykonával súd na hlavnom pojednávaní už len dôkazy súvisiace s výrokom o treste, v rámci ktorých vypočul oboch obžalovaných (výsluchy boli zamerané už len na zistenie ich osobných a majetkových pomerov, ako aj motívu spáchania trestnej činnosti, ktoré skutočnosti sú významné pre ukladanie trestu), oboznámil čítaním relácie (správy) na ich osoby a pripojené spisy. Pri hodnotení pritom súd prihliadol len na tie dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní riadne vykonané. K dokazovaniu u obžalovaného O. G. Z výsluchu obžalovaného vyplynulo, že je rozvedený, má dve plnoleté dcéry. Je zdravý, drogy nikdy nebral, neliečil sa na žiadne psychické poruchy, alkohol nepije. Je nemajetný, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani cennejšie hnuteľné veci. Aktuálne od XX.X.XXXX vykonáva v ÚVTOS A. trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, ktorý mu bol uložený sudcom Okresného súdu Bratislava 1 D.. E. za majetkovú trestnú činnosť. Chcel by sa ospravedlniť tunajšiemu súdu za to, že sa v tejto veci nezúčastňoval pojednávaní, celý čas bol na J.. Na súd nechodil preto, lebo bol zatrpknutý na súdnictvo, mal zlú skúsenosť so sudcom D.. E., ktorý ho stíhal väzobne 16 mesiacov, keď ho prepustili z väzby, tak už na súdy chodiť nechcel. Keď zistil v roku 2019, že bol tunajším súdom na neho vydaný príkaz na zatknutie, išiel sa sám prihlásiť na políciu, lebo si chcel dať všetky svoje veci do poriadku. Pripravilo ho to o rodinu. Až na polícii zistil, že aj trestá vec, ktorú pojednával D.. E. bola medzičasom právoplatne skončená a že bol odsúdený na 11 rokov. Z polície ho zobrali rovno do výkonu trestu odňatia slobody, kde je doposiaľ. Nevie, kedy má tzv. pevný výstup. Počas výkonu trestu disciplinárne odmenený ani potrestaný nebol. Je pracovne zaradený, práca mu pomáha zvládať pobyt vo väzení. Pokiaľ ide o motív jeho konania, bol naivný, no vie, že ho to neospravedlňuje. Pôsobil ako majster odborného výcviku na strednej škole, ako učiteľ mal nízky príjem, tak si spravil živnosť a od roku XXXX začal obchodovať s akciami. Vždy mal všetko v poriadku. Až keď začal obchodovať s tými dlhopismi, tak sa spoľahol
na nesprávnych ľudí. V tom čase nemal ani auto, ani vodičský preukaz, potreboval spolupracovníkov. Svojou neobozretnosťou a nezodpovednosťou dopustil to, čo sa stalo. Vie, že si mal byť vedomý toho, že je zodpovedný za porušenie povinnosti. U neho sa tie peniaze poškodených nenachádzajú, to iné osoby mali z tohto celého finančný prospech. Na tej trestnej činnosti sa podieľalo veľa ľudí, obžalovaní boli nakoniec len oni dvaja. Pokiaľ ide o spoluobžalovaného E. E., tento podľa jeho názoru nemal skoro žiadnu účasť na tejto trestnej činnosti, bol obyčajný živnostník, mali spoločného účtovníka. Po prepustení z výkonu trestu by sa chcel zamestnať, obnoviť vzťah s dcérami, pomôcť svojej sesternici a viesť už konečne riadny život. Z hodnotiacej správy ÚVTOS A. vyplynulo, že obžalovaný nastúpil výkon trestu odňatia slobody predvedením XX.X.XXXX. Jeho správanie a vystupovanie počas jeho krátkeho pobytu vo výkone trestu možno hodnotiť kladne, ústavný poriadok a časový rozvrh dňa dodržiava, voči personálu vystupuje slušne, zásady osobnej a kolektívnej hygieny dodržiava, riadne chodí ustrojený, v osobných veciach si udržiava primeraný poriadok. V kolektíve odsúdených konflikty nevyhľadáva. Počas výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený, ani potrestaný. V rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený do diferenciačnej skupiny „B“. Je zaradený na pracovisku so zameraním na tlačiarenskú výrobu, jeho práca má požadovanú kvalitu a nadriadení sú s nim spokojní. Zásady bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci dodržiava. Voľný čas trávi sledovaním TV, počúvaním rozhlasu, čítaním kníh a časopisov s rôznorodou tematikou. Je členom futbalového krúžku. Sociálny kontakt počas výkonu trestu udržiava najmä so sesternicou formou korešpondencie, kontakt formou telefonovania a návštev dosiaľ nevyužil. Zo skráteného výpisu klienta, ktorý je súčasťou hodnotenia z ÚVTOS súd zistil, že obžalovaný aktuálne vykonáva trest odňatia slobody od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX v trestnej veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/78/2009. Túto skutočnosť potvrdzuje aj výpis zo ZVJS. Z odpisu registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný O. G. bol dosiaľ tri krát súdne trestaný pre majetkovú trestnú činnosť. Prvé odsúdenie je také, že sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený vo veci Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 5T/78/2009. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava sp. zn. 5T/78/2009 súd zistil, že prvým rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 vyhláseným na hlavnom pojednávaní 8.12.2014, sp. zn. 5T/78/2009, bol obžalovaný O. G. uznaný za vinného v bode 1/ výroku zo skutku právne kvalifikovanom ako pokus obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 14 odsek 1 k § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona v súbehu so zločinom falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky podľa § 352 odsek 1 Trestného zákona a v bode 2/ výroku zo skutku právne kvalifikovanom ako pokračovací zločin podvodu podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona k 221 odsek 1, odsek 3 písmeno d) Trestného zákona. Za to bol odsúdený na súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia. Súd zároveň podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava 1 sp. zn. 4T/142/2008, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Zároveň bol zaviazaný k náhrade škody. Trestnú činnosť pod bodom 1/ výrok spáchal 30.10.2008 a pod bodom 2/ výroku 24.11.2006. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava sp. zn. 5T/78/2009 z 23.5.2015 dňa 24.7.2015. Výkon trestu mu bol nariadený 13.5.2016. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava sp. zn. 4T/142/2008 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 vyhláseným na verejnom zasadnutí konanom 18.2.2009, sp. zn. 4T/142/208, súd schválil dohodu o vine a treste, v zmysle ktorej bol obžalovaný O. G. uznaný za vinného v bodoch 1/ - 5/ výroku zo skutkov právne kvalifikovaných ako pokračovací prečin sprenevery podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a v bode 6/ zo skutku právne kvalifikovanom ako pokračovací prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona. Za to bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, s podmienečným odkladom výkon trestu na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky. Zároveň bol zaviazaný k náhrade škody. Všetky skutky boli spáchané v priebehu roku 2006. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 18.2.2009. Z lustrácie v registri priestupkov MV SR vyplynulo, že nebol priestupkovo postihnutý. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa iné trestné stíhanie proti nemu nevedú. Z lustrácie v databáze súdov SR, STA a GP SR vyplynulo, že sa proti nemu na súdoch SR iné trestné konania nevedú. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplynulo, že obžalovaný je rozvedený, má dve dospelé dcéry a trvalý pobyt na adrese uvedenej vo výroku. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že obžalovaný v nej nebol za ostatné roky evidovaný, aktuálne je evidovaný ako zamestnanec ÚVTOS A..
K dokazovaniu u obžalovaného Miloša Mojžiša Z výsluchu obžalovaného vyplynulo, že je slobodný, bezdetný a nemajetný. Žije už 12 rokov v Č. S., 10 rokov tam pracuje ako skladník. Zarobí okolo 18.000 Kč netto, z platu nič neušetrí, musí si platiť ubytovanie a stravu. Úspory nemá žiadne. Nikdy nebol súdne trestaný, ani priestupkovo postihnutý, ani na J., ani v Č. S.. K trestnej činnosti uviedol, že túto spáchal v podstate nevedomky, finančný prospech z toho nemal žiadny, nevie, kde skončili peniaze poškodených. K účasti obžalovaného O. G. resp. iných osôb na žalovanej trestnej činnosti sa nevie vyjadriť. Z odpisu registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný E. E. dosiaľ nebol súdne trestaný a z lustrácie v registri priestupkov MV SR vyplynulo, že nebol ani priestupkovo postihnutý. Z lustrácie v systéme AVÍZO vyplynulo, že sa iné trestné stíhanie proti nemu nevedie. Z lustrácie v databáze súdov SR, STA a GP SR vyplynulo, že sa proti nemu na súdoch SR iné trestné konania nevedú. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR vyplynulo, že je slobodný, bezdetný a trvalý pobyt má evidovaný na adrese uvedenej vo výroku. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplynulo, že nie je evidovaný v ich systémoch za ostatné obdobie. K právnej kvalifikácii skutkov V čase vynesenia tohto rozsudku platný a účinný Trestný zákon č. 300/2005 Z.z. v ustanovení § 2 odsek 1 upravuje, že trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší. Pod trestnosťou činu sa tu rozumejú všetky podmienky, od ktorých závisí výrok o vine a treste; neprichádza do úvahy rozhodovať o vine podľa jedného zákona a o treste podľa ďalšieho zákona. Pod pojmom čin treba rozumieť skutok v procesnom zmysle slova a nie jeho právnu kvalifikáciu. Podmienkou toho, aby mohol byť páchateľ uznaný vinným za účinnosti novšieho Trestného zákona za čin, ktorý spáchal za účinnosti skoršieho zákona, je potom tá skutočnosť, že takýto čin napĺňa nielen všetky znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu podľa zákona účinného v čase jeho spáchania, ale i všetky znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu podľa zákona neskoršieho. Rozhodujúce v tomto smere nie je pomenovanie trestného činu, ale materiálny obsah posudzovaného konania. Súdené skutky boli spáchané v rokoch 1997 až 1999, teda za účinnosti Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ktorý v ust. § 16 odsek 1 upravoval rovnaké pravidlo, podľa ktorého trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje len vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Čo sa týka zodpovedania otázky, ktorý z viacerých zákonov platných v čase od spáchania trestného činu do vynesenia rozsudku je pre páchateľa priaznivejší, platí, že za najpriaznivejší je potrebné považovať ten zákon, ktorý pri použití súhrnu všetkých jeho ustanovení, vzťahujúcich sa na súdený skutok, poskytuje miernejší (priaznivejší) konečný výsledok pre páchateľa. Posudzuje sa tak použitie skoršieho i novšieho zákona ako celku, len samotné porovnanie trestných sadzieb nestačí. V prípade trestných činov majetkovej povahy je navyše nevyhnutné ako na ďalšie rozhodujúce kritérium pri posudzovaní trestnosti činu z hľadiska časovej pôsobnosti Trestného zákona prihliadať i na výšku spôsobenej škody, ktorá je jednak kvalifikačným kritériom pri právnom posudzovaní protispoločenského konania, a jednak i jedným z kritérií určujúcich stupeň spoločenskej nebezpečnosti konania v zmysle § 3 ods. 4 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., a v neposlednom rade tiež aj jedným z hľadísk pri určení druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 31 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (R 21/2002). Čo sa týka prípadnej aplikácie Trestného zákona č. 140/1961 Zb., nedá napokon neupozorniť aj na tzv. asperačnú zásadu v zmysle § 35 ods. 2, ktorá bola zavedená s účinnosťou od 1. septembra 2003 zákonom č. 171/2003 Z. z., ktorej aplikácia je pre páchateľa nepriaznivá (to platí aj napriek nálezu ÚS SR týkajúceho sa neústavnosti časti tzv. asperačnej zásady). V kontexte tohto právneho rozboru možno uzavrieť, že aktuálne súdené skutky bolo treba posudzovať podľa Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do 30.11.2000, nakoľko tento je pre páchateľov najpriaznivejší. Skutky boli dokonané v roku 1999. Podľa § 148 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., kto v rozsahu nie malom skráti daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti, potresce sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom. Podľa § 148 odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak skráti daň, poistné na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie v nezamestnanosti vo veľkom rozsahu.
Podľa § 250 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú, potresce sa odňatím slobody až na dva roky alebo zákazom činnosti alebo peňažným trestom alebo prepadnutím veci. Podľa § 250 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., odňatím slobody na päť až dvanásť rokov sa páchateľ potresce, ak spôsobí činom uvedeným v odseku 1 škodu veľkého rozsahu. Podľa § 89 odsek 19 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., pokračovaním v trestnom čine sa rozumie také konanie, ktorého jednotlivé čiastkové útoky vedené jednotným zámerom napĺňajú skutkovú podstatu rovnakého trestného činu, sú spojené rovnakým alebo podobným spôsobom vykonania a blízkou súvislosťou v čase a predmete útoku. Podľa § 89 odsek 20 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa takéto konanie od tohto úkonu ako nový skutok. Podľa § 89 odsek 13 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., škodou nie nepatrnou sa rozumie škoda dosahujúca najmenej dvojnásobok najnižšej mesačnej mzdy, 2a) škodou nie malou sa rozumie suma dosahujúca najmenej šesťnásobok takej mzdy, väčšou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej dvadsaťnásobok takej mzdy, značnou škodou suma dosahujúca najmenej stonásobok takej mzdy a škodou veľkého rozsahu suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej mzdy. Tieto hľadiská sa použijú obdobne na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Pokiaľ ide o samotnú právnu kvalifikáciu súdených skutkov, z vyššie uvedeného je zrejmé, že pokiaľ ide o skutok pod bodom 1/ výroku, tento napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu skrátenia dane formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2, § 148 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., lebo obaja obžalovaní spoločným konaním skrátili daň vo veľkom rozsahu, t. j. v sume presahujúcej 1.800.000 Sk (čo je suma 500 násobku min. mzdy na rok 1999, ktorá bola 3.600 Sk, v prepočte cca. 59.749 eur). Pokiaľ ide o skutok pod bodom 2/ výroku, tento napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu formou spolupáchateľstva podľa § 9 odsek 2, § 250 odsek 1, odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., lebo obaja obžalovaní spoločným konaním na škodu cudzieho majetku obohatili seba tým, že uviedli iné osoby do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu, t. j. v sume presahujúcej 1.800.000 Sk (čo je suma 500 násobku min. mzdy na rok 1999, ktorá bola 3.600 Sk, v prepočte cca. 59.749 eur). Oba trestné činy boli spáchané v spolupáchateľstve, keďže boli spáchané spoločným konaním oboch obžalovaných. Sú to trestné činy pokračovacie, lebo jednotlivé čiastkové útoky boli vedené jednotným zámerom obžalovaných, napĺňali skutkovú podstatu toho istého trestného činu, boli spojené rovnakým alebo podobným spôsobom vykonania a blízkou súvislosťou v čase a predmete útoku. Obaja obžalovaní konali v priamom úmysle, lebo chceli spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom. Ich motív bol zištný. Všeobecne k výrokom o trestoch u oboch obžalovaných Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v Trestnom zákone č. 140/1961 Zb. Podľa tohto zákona je účelom trestu chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti. Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd prihliada na stupeň nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť (§ 3 ods. 4), na možnosť nápravy a pomery páchateľa. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. K výroku o treste u obžalovaného O. G. Podľa § 35 ods. 1 Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný; popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak ustanovuje tento zákon na niektorý z takých trestných činov len trest odňatia slobody, nemôže byť úhrnným trestom iný z trestov uvedených v § 27 ako trest samostatný. Podľa § 35 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. súd uloží súhrnný trest podľa zásad uvedených v odseku 1, keď odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest nesmie byť miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu musí súd vysloviť trest straty čestných titulov a vyznamenaní, straty vojenskej hodnosti, prepadnutia majetku alebo prepadnutia veci, ak taký trest bol vyslovený už skorším rozsudkom. Súd z pripojených spisov zistil, že aktuálne súdená trestná činnosť sa u obžalovaného O. G. zbieha s trestnou činnosťou, za ktorú bol odsúdený skorším rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 z 8. decembra 2014, sp. zn. 5T/78/2009, právoplatným 8. decembra 2014, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava 1 z 23. mája 2015, sp. zn. 5T/78/2009, právoplatným 24. júla 2015, ale aj skorším rozsudkom Okresného súdu Bratislava 1 z 18.2.2009, sp. zn. 4T/142/208, právoplatným 18.2.2009. V takom prípade by mal byť obžalovanému ukladaný jeden súhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich (zbiehajúcich sa) najprísnejšie trestný. Zo všetkých zbiehajúcich sa trestných činov je najprísnejšie trestný pokus obzvlášť závažného zločinu podvodu podľa § 14 odsek 1 k § 221 odsek 1, odsek 4 písmeno a) Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. s trestnou sadzbou trestu odňatia slobody od 10 do 15 rokov. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného O. G., súd pri rozhodovaní o treste zohľadnil zistené poľahčujúce okolnosti a síce, že obžalovaný pred spáchaním tejto trestnej činnosti viedol riadny život, že sa k žalovanej trestnej činnosti priznal a túto úprimne oľutoval. Priťažujúcu okolnosť súd u neho nezistil. Ďalej zohľadnil fakt, že v konaní pred súdom realizoval vyhlásenie o vine, čím výrazne a aktívne napomohol k ukončeniu tejto rozsiahlej (spis má cez 53.000 strán - pozn. súdu) reštančnej trestnej veci. Súd taktiež vzal do úvahy prognózu jeho nápravy, ktorú hodnotí pozitívne, vzhľadom na jeho kritický postoj k žalovanej trestnej činnosti a kladné hodnotenie z ÚVTOS. Pri rozhodovaní o treste bolo treba taktiež zohľadniť dĺžku súdneho konania, ktoré trvá už 10 rokov a fakt, že od spáchania skutkov prešlo 20 rokov. Uvedenú dobu treba označiť za neprimerane dlhú, keďže nejde o vec skutkovo a ani právne zložitú. Hoci obžalovaný O. G. mal svoj podiel viny na dĺžke konania, keďže sa skrýval, bolo by nesprávne tvrdiť, že konanie trvalo uvedený čas výlučne z jeho viny, keďže Trestný poriadok upravuje spôsoby, ako sa s danou situáciou bolo treba zákonne vyrovnať. Nakoniec bolo treba reflektovať na fakt, že obžalovaný aktuálne vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody uložený vo výmere 11 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, hoci trestná sadzba trestu odňatia slobody stanovená za aktuálne súdené trestné činy činí 5 rokov až 12 rokov. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených skutočností, dospel súd k záveru, že obžalovaným O. G. aktuálne vykonávaný trest odňatia slobody je pre neho dostatočný, preto mu súd od uloženia súhrnného
trestu upustil postupujúc pritom podľa ust. § 37 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., podľa ktorého bola posúdená aj trestnosť jeho konania. K výroku o treste u obžalovaného E. E. Podľa § 35 ods. 1 Trestný zákon č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný; popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo súdených trestných činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Ak ustanovuje tento zákon na niektorý z takých trestných činov len trest odňatia slobody, nemôže byť úhrnným trestom iný z trestov uvedených v § 27 ako trest samostatný. Keďže sú oba súdené trestné činy rovnako prísne trestné, bolo potrebné sa bližšie zaoberať otázkou, ako určiť čin z viacerých trestných činov najprísnejšie trestný. Za ďalšie určujúce kritérium je treba považovať dôležitosť chráneného záujmu, vyjadrenú v poradí jednotlivých hláv Trestného zákona, keď je všeobecne známe, že hlavy sú v osobitnej časti usporiadané podľa dôležitosti chráneného záujmu. V zmysle skôr uvedeného je teda trestný čin skrátenia dane a poistného, ktorý je súčasťou II. hlavy Trestného zákona č. 140/1961 Zb., nazvanej ako „Trestné činy hospodárske“ prísnejšie trestný ako trestný čin podvodu, spadajúci pod „Trestné činy proti majetku“, tvoriace až IX. hlavu tohto Trestného zákona. V praxi to znamená, že v tomto konkrétnom prípade by mal súd ukladať trest odňatia slobody podľa ust. § 148 odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v rozpätí od 5 rokov do 12 rokov. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného E. E., aj u neho súd pri rozhodovaní o treste zohľadnil zistené poľahčujúce okolnosti a síce, že pred spáchaním tejto trestnej činnosti viedol riadny život a že sa k žalovanej trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval. Priťažujúcu okolnosť súd u neho nezistil. Rovnako ako u obžalovaného O. G., aj v prípade obžalovaného E. E. súd zohľadnil fakt, že v konaní pred súdom realizoval vyhlásenie o vine, čím výrazne a aktívne napomohol k ukončeniu tejto rozsiahlej (spis má cez 53.000 strán - pozn. súdu) reštančnej trestnej veci. Osobitne u obžalovaného E. E. treba vyzdvihnúť fakt, že sa od spáchania súdených trestných činov (teda viac ako 20 rokov) žiadneho iného protiprávneho konania nedopustil, keď nemá evidovaný ani len priestupok na úseku cestnej dopravy. Rovnako súd prihliadol u obžalovaného E. E. na nižšiu mieru účasti na žalovanej trestnej činnosti v porovnaní s obžalovaným O. G.. Z obsahu spisového materiálu, z výsluchov oboch obžalovaných, ale aj z výzoru samotného obžalovaného E. E. (pôsobí zrobene, strhano, je štrbavý s neupraveným chrupom
- pozn. súdu) je zrejmé, že to nebol E. E., ktorý mal miliónový finančný prospech zo žalovanej trestnej činnosti. Lebo ak by ho mal, tak by nežil 10 rokov v Č. v podnájme, neživil sa prácou s nízkym príjmom ako robotník a mal by upravený zovňajšok, minimálne by si nechal spraviť chrup. Pri rozhodovaní o treste bolo treba taktiež zohľadniť dĺžku súdneho konania, ktoré trvá už 10 rokov a fakt, že od spáchania skutkov prešlo 20 rokov. Uvedenú dobu treba označiť za neprimerane dlhú, keďže nejde o vec skutkovo a právne zložitú. Hoci aj obžalovaný E. E. mal svoj podiel viny na dĺžke konania tým, že v Č. S. zmenil miesto bydliska, ktorú skutočnosť neoznámil súdu, tak ani v jeho prípade by nebolo nesprávne tvrdiť, že trestné konanie trvalo neprimerane dlho výlučne len z jeho viny, lebo Trestný poriadok počíta aj takou situáciu a má pre ňu riešenie. Dĺžka konania, ktorá s prihliadnutím na obťažnosť veci, postoj obvineného k trestnému stíhaniu a procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu výrazne neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach je takou okolnosťou prípadu, ktorá môže odôvodniť pri ukladaní trestu použitie mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia podľa § 40 ods. 1 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (teraz § 39 ods. 1 Tr. zák.) a uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. marca 2010, sp. zn. 5 To 14/2009 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR číslo 1/2011 pod poradovým číslom 10). Podľa § 40 odsek 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. (mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody), ak má súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa za to, že by použitie trestnej sadzby odňatia slobody ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania, môže znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom. Podľa § 40 odsek 5 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., pri znížení trestu odňatia slobody podľa odseku 1 alebo 2 nemožno uložiť trest a) pod päť rokov, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň dvanásť rokov,
b) pod tri roky, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň osem rokov, c) pod jeden rok, ak je dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň päť rokov.
S poukazom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že súdne konanie trvajúce desať rokov neprimerane presahuje dĺžku konania v porovnateľných veciach, ktorá skutočnosť odôvodňuje mimoriadne zníženie trestu. V tomto prípade sú zároveň podľa názoru súdu splnené aj zvyšné dve podmienky upravené v § 40 odsek 1 Trestného zákona a síce, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom č. 140/1961 Zb. (čo i len na samej dolnej hranici nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov) bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a že možno účel trestu dosiahnuť i trestom kratšieho trvania. Čo sa týka konkrétnej výmery trestu odňatia slobody, súd viazaný rozsahom stanoveným v ust. § 40 odsek 5 písmeno c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb., považoval za stavu veci a zákonu zodpovedajúci trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Výkon trestu súd obžalovanému podmienečne odložil, lebo vzhľadom na osobu obžalovaného, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život, možno mať dôvodne za to, že sa účel trestu u neho dosiahne i bez jeho výkonu. Pokiaľ ide o skúšobnú dobu, súd ju určil na samej hornej hranici zákonného rozpätia, teda na úrovni piatich rokov súc toho názoru, že táto doba je primeraná tak okolnostiam prípadu, ako aj osobe obžalovaného. Takto uložený trest považuje súd za dostatočný a spravodlivý, zodpovedajúci potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie, ktorý zároveň bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli Trestný zákon. K absencii výroku o náhrade škody Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 5.8.2008, sp. zn. 2 Ndt 8/2008, rozhodol podľa § 47 odsek 3 Trestného poriadku tak, že účasť poškodených v tejto trestnej veci do konania nepripustil. Z tohto dôvodu sa o nárokoch poškodených v konaní nerozhodovalo. Pokiaľ ide o Daňový úrad U., tento si nárok na náhradu škody neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.
V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech,
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli,
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.