Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Er-688-2009.pdf
PDF · 65.45 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4Er/688/2009
Rozhodnutie
Okresný súd Čadca v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Čadca, so sídlom Štúrova 2078, 022 01 Čadca, IČO: 30 807 484, proti povinnému: I. V., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F.D., o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 461,50 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. O trovách exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Vykonaním predmetnej exekúcie exekučný súd poveril súdneho exekútora JUDr. Miroslava Šutliaka so sídlom úradu v Liptovskom Mikuláši, a to dňa 11.12.2009. 2. Dňa 9.10.2017 bol exekučnému súdu zo strany povereného súdneho exekútora doručený podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, v podnete ktorom ním prijaté závery o nemajetnosti povinného riadne odôvodnil. 3. Nesúhlasné stanovisko oprávneného k podnetu súdneho exekútora na zastavenie vedenej exekúcie bolo exekučnému súdu doručené dňa 1.12.2017. Oprávnený svoj nesúhlas odôvodnil v zásade tým, že finančná situácia povinného sa kedykoľvek môže zmeniť tak, že bude disponovať prostriedkami na úhradu vymáhanej pohľadávky. 4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. 5. V danom prípade bol exekučnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor poverený exekučným súdom vykonať exekúciu, má postavenie orgánu verejnej moci, je takzvane "predĺženou rukou súdu" (z judikatúry Ústavného súdu SR, napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012). Z toho dôvodu možno písomnosť, v rámci ktorej konštatuje, respektíve konštatoval nemajetnosť povinného, považovať za dostatočný dôkaz, bez potreby ďalšieho overovania tvrdení súdneho exekútora v nej obsiahnutých exekučným súdom. Opačný prístup exekučného súdu by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. V konečnom dôsledku, zodpovednosť za vydané písomnosti, či stanoviská, ktoré sú podkladmi pre súdne rozhodnutia, nesie súdny exekútor, keďže ich predkladá ako orgán verejnej moci. Inými slovami, súdny exekútor je orgánom verejnej moci, okrem prípadu, kedy exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie, vtedy má súdny exekútor postavenie účastníka konania, preto ako orgán verejnej moci, obdobne ako napríklad notár poverený súdom konať ako súdny komisár, nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, nevynímajúc v prípade, ak sú alebo môžu byť podkladom pre súdne rozhodnutie. Vychádzajúc z uvedeného exekučný súd z dôvodu objektívnej skutočnosti, a to nemajetnosti povinného, konštatovanej na základe vykonaného šetrenia súdnym exekútorom v ním predloženej písomnosti, exekúciu zastavil. Čo do nesúhlasu oprávneného so zastavením exekúcie, exekučný súd vychádzal z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu
zastaví nielen na návrh ale aj bez návrhu. Návrh oprávneného na zastavenie exekúcie sa vyžaduje iba na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, v prípade ktorom je dokonca podmienkou jej zastavenia. V ostatných prípadoch je exekučný súd oprávnený a zároveň i povinný za splnenia podmienok pre zastavenie exekúcie rozhodnúť o zastavení exekúcie i ex offo, teda z úradnej povinnosti. Keďže exekučný súd rozhodoval o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného, teda podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a nie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, zastavenie vedenej exekúcie nebolo podmienené súhlasom oprávneného. Z tohto dôvodu nemal exekučný súd nesúhlas oprávneného v uvedenej súvislosti za relevantný. 6. Čo do trov exekúcie, o týchto súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to z dôvodu zachovania inštančného postupu v konaní.
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca v 3 vyhotoveniach.
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je odvolanie prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uviesť označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh (§ 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z.).