Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoP-72-2019.pdf
PDF · 99.41 KB
Case nature
Subarea
20CoP/72/2019
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: P. W., A.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - Y. O., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Kpt. U. H. XX, W., zast. JUDr. Dušan Mikuláš, advokát, so sídlom: Nejedlého 29, Bratislava a otec - W. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W.: O. XX Y., X., o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. apríla 2019, č. k. 17P/20/2019-16, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 15. apríla 2019, č. k. 17P/20/2019-16 mení tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci úpravy styku s maloletým zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava IV uznesením zo dňa 15. apríla 2019 č. k. 17P/20/2019-16, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým rozhodol, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým P. W., A.. XX.XX.XXXX, každý nepárny týždeň v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 10:00 hod. do 15:00 hod., kedy maloletého v určenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matke uložil povinnosť maloleté dieťa na styk riadne pripraviť. V ostatnej časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia uviedol, že z návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia zistil, že rodičia žili spolu sedem rokov v spoločnej domácnosti, bez výraznejších konfliktov. Dňa 15.08.2018 sa otec odsťahoval do vlastného bytu do Senca, z dôvodu, že matka si našla nového priateľa, s ktorým plánuje svoju budúcnosť. Maloletý nie je biologickým dieťaťom otca, avšak v čase keď bola matka tehotná sa spoločne dohodli na tom, že bude v rodnom liste maloletého zapísaný ako otec. Otec si aj po rozchode plní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému a chce vzťah s maloletým rozvíjať. Matka napriek tomu začína jeho stretávaniu s maloletým brániť, pričom maloletému začala tvrdiť, že on nie je jeho otec, čím negatívne ovplyvňuje správanie maloletého voči nemu. Po oboznámení sa s návrhom otca dospel súd prvej inštancie k záveru, že je daná nevyhnutná potreba úpravy pomerov v rodine, nakoľko sa rodičia o otázke styku otca s maloletým nevedia sami dohodnúť. Obidvaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti vo vzťahu k maloletému, pričom matka aktuálne obmedzuje stretávanie otca s maloletým. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletým, prostredníctvom neodkladného opatrenia, aspoň v nevyhnutnom rozsahu. Nakoľko však otec nepreukázal súdu prvej inštancie bytové pomery, či iné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že má vytvorené vhodné podmienky pre zdravý vývoj maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie nevyhovel návrhu otca na úpravu styku s maloletým v navrhovanom rozsahu. Stretávanie otca s maloletým súd prvej inštancie upravil v časových intervaloch, ktoré zohľadňujú maloletého vek a k tomu prislúchajúci biologický režim. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že mal za preukázané, že maloleté dieťa je na otca zvyknuté, keďže žili spolu 7 rokov v spoločnej domácnosti a v prípade stretnutia sa maloletý voči otcovi prejavuje radostne. Z daného zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie potom dôvodil, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby mu otec aj naďalej venoval svoju pozornosť a zabezpečoval jeho starostlivosť v pravidelných intervaloch. Súd prvej inštancie skonštatoval, že matka otcom uvedené skutočnosti v návrhu nijak nespochybnila, ani sa súdu k nemu inak nevyjadrila. Nakoľko úprava styku otca s maloletým dieťaťom v rámci školských prázdnin a sviatkov presahuje rámec ochrany inštitútu neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie v tejto časti návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie matka a to z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci. V odvolaní uviedla, že navrhovateľ je bývalý partner matky maloletého, ktorý nie je biologickým ani faktickým otcom maloletého, a je navyše psychicky nespôsobilý sa o maloletého starať a ani sa o maloletého skutočne nestaral. Matka poukázala na to, že vychádzajúc z predpokladu, že konanie otca, ktorým sa domáha stretávania sa s nevlastným dieťaťom proti vôli dieťaťa je čisto účelové, z pomsty k matke dieťaťa za rozchod a v prvom rade z dôvodu ochrany dieťaťa a jeho psychického zdravia, bol podaný na Okresný súd Bratislava IV návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu v konaní o určenie prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva a následne bude podaný návrh dieťaťa na určenie prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva a neskôr návrh na zapretie otcovstva. Matka v odvolaní poukázala na to, že vydanie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia s odôvodnením, že sa matka k návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia nevyjadrila, predstavuje nesprávny procesný postup súdu, ktorým súd porušil právo matky na spravodlivý súdny proces. Poukázala na to, že matke bol doručený návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany súdu dňa 6.4.2019 s tým, že jej súd uložil 10 dňovú lehotu na vyjadrenie. Ihneď po doručení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a výzvy na vyjadrenie začala podnikať kroky k tomu, aby si našla právne zastúpenie a zhromaždila potrebné podklady na podloženie svojich tvrdení a vyvrátenie tvrdení navrhovateľa. Následne prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala vyjadrenie k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 15.4.2019, teda včas. Matka v odvolaní ďalej uvádza a poukazuje na skutočnosti, že biologický otec maloletého nie je známy. Matka sa vzhľadom na pokročilý vek veľmi snažila otehotnieť, absolvovala aj pokus o umelé oplodnenie. Matka sa o svojom tehotenstve dozvedela vo februári 2012, kedy bola približne v 2. mesiaci tehotenstva. V čase keď už bola tehotná, začala vzťah s partnerom W. W.. Po tom, ako mu oznámila svoj stav, navrhol jej interupciu s odôvodnením, že on ešte nie je pripravený na dieťa a rodinu. Matka sa však tešila, že konečne čaká dieťa, a jeho návrh rezolútne odmietla. Počas tehotenstva sa matka s pánom W. občasne stretávala a v lete v r. 2012 po návrate z jeho cestovateľskej misie, čo bolo v jej 7.mesiaci tehotenstva, jej oznámil, že si to rozmyslel a súhlasí s tým, že vyskúša ísť s ňou do vzťahu a dá maloletému svoje meno. Následne bol pán W. zapísaný ako otec maloletého P. do rodného listu. Ďalej uviedla, že údaj uvádzaný otcom v návrhu, že žil v partnerskom vzťahu s matkou 7 rokov sa nezakladá na pravde. Otec sa k matke nasťahoval až cca. 3 mesiace po narodení maloletého. Najťažšie obdobie, keď matka ako staršia prvorodička musela zvládnuť starostlivosť o novorodenca, koliky, kojenie a choroby, otec dieťaťa vynechal a matka sa mohla spoľahnúť len na svojich rodičov. Ani po nasťahovaní sa nebol otec so svojim otcovstvom stotožnený. Prejavovalo sa to tak vo vzťahu k matke, tak aj k dieťaťu. Poukázala i na to, že klamstvom je aj tvrdenie, že príčinou rozvratu partnerského vzťahu matky a otca bol nový mladší partner matky. Príčinou bola povaha a správanie otca. Celkovo spolužitie otca s matkou a maloletým v jednej domácnosti trvalo približne 5 rokov. Matka v odvolaní poukazuje i na to, že otec v návrhu uvádza: „Rešpektoval som prianie družky ukončiť vzťah, aj keď tvrdím, že nebol dôvod na rozchod. Nehovoriac o tom, že keď bola v núdzi pred siedmimi rokmi, tak som bol dobrý, nakoľko stratila partnera a bola tehotná. Z jej súhlasom som zobral dieťa na moje meno a doteraz som ho vychovával. Dieťa nechápe, ani nemôže pochopiť hru a to nesprávny vplyv na dieťa, aby mi dieťa ubližovalo nadávkami, nechce sa so mnou stretávať, nechce ma volať ocino". Matka má za to, že na základe uvedených vyjadrení otca je nesporné, že nie je biologickým otcom maloletého a maloletý k nemu nemá žiadnu citovú väzbu, ani pozitívny vzťah. Navyše dané tvrdenie otca je v absolútnom nesúlade so závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení rozhodnutia a to, že súd prvej inštancie má za preukázané, že maloleté dieťa je na otca zvyknuté, keďže žili 7 rokov v spoločnej domácnosti a v prípade stretnutia sa maloletý voči otcovi prejavuje radostne, a je preto v záujme maloletého dieťaťa, aby mu otec aj naďalej venoval svoju pozornosť a zabezpečoval jeho starostlivosť v pravidelných intervaloch. Matka však uvádza, že maloletý na otca reagoval pozitívne až l krát a to vtedy keď mu do škôlky priniesol darček. V tej istej vete sám navrhovateľ uvádza, že dieťa je k nemu protivné, nechce sa s ním stretávať a ani ho volať ocino. Túto časť tvrdenia, ktorá vystihuje vzťah dieťaťa k nevlastnému otcovi, súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy. Záver súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení, že dieťa je na otca zvyknuté, vôbec nezodpovedá skutočnosti. Matka má za to, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo preukázané, že by navrhovateľ vôbec niekedy maloletému venoval svoju pozornosť a zabezpečoval jeho starostlivosť. Vyvodzovať len zo samotného otcovstva a predchádzajúceho spolužitia v jednej domácnosti, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby mu otec aj naďalej venoval svoju pozornosť a zabezpečoval jeho starostlivosť v pravidelných intervaloch považuje matka za nepodložené, nedôvodné a nesprávne. Zdôraznila, že súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy prihliadne na záujmy maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. V tomto konkrétnom prípade vníma maloletý, ako svojho jediného rodiča svoju matku, na ktorú je naviazaný. K otcovi nemá vytvorené žiadne puto, v jeho prítomnosti je vystresované a po stretnutí s ním rozrušené. Postupne si začína budovať vzťah k partnerovi svojej matky, ktorý sa mu snaží vyplniť chýbajúceho rodiča a vytvoriť stabilné a úplné rodinné zázemie. Matka dôvodí, že pre posúdenie, či vôbec je prípustné, aby bol nariadený styk navrhovateľa s maloletým, čo len v minimálnom rozsahu, je nevyhnutné psychologické vyšetrenie navrhovateľa. V jeho neprítomnosti sa maloletý na neho nepýta, nedožaduje sa jeho prítomnosti, práve naopak nechce o ňom ani počuť. Po stretnutiach s otcom v minulosti býval maloletý pravidelne vykoľajený a rozrušený. Začali sa u neho prejavovať zmeny v správaní, plač v škôlke, v noci sa budil zo sna a začal mať tiky v oku. Po odchode otca z domácnosti dňa 15.8.2018 a hlavne po tom, ako sa s otcom prestal maloletý stretávať, je markantne spokojnejší. Matka uvádza, že má podozrenie, že otec sa v jej neprítomnosti správal k maloletému agresívne, čo môže preukázať výsluchom svedkov, a to o súčasného partnera matky a starých rodičov dieťaťa, ktorým sa dieťa zverilo so svojim „tajomstvom". Vzhľadom k veľmi zvláštnemu správaniu otca jednak k matke a tiež vo vzťahu k dieťaťu matka uvádza, že existuje dôvodné podozrenie, že otec trpí duševnou poruchou, ktorá má výrazne negatívny dopad na maloletého. Napríklad pre svoju prehnanú hanblivosť otec bránil maloletému ešte keď bol celkom maličký vycikať sa pri kríkoch „na verejnosti", odkedy je maloletý väčší bráni mu chodiť medzi deti na ihrisko, loziť po preliezkach, hrať sa s inými deťmi tak, ako oni. Keď ho aj zobral von, musel byť maloletý len s ním a ďaleko od ostatných. Otcov abnormálny postoj k spoločnosti, k matke a hlavne ovplyvňovanie maloletého smerom, aby sa držalo v ústraní od ostatných detí, čo má vplyv na jeho sebavedomie a sociálne väzby, bolo príčinou, prečo sa s ním matka rozišla. Matka je presvedčená, že otcov psychický stav je natoľko narušený a vážny, že je nemožné a neprípustné, aby mu bol súdne upravený styk s maloletým tak, ako ho navrhuje. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní nepostupoval v súlade s ust. § 326 ods. 1 CSP, keďže návrhu vo výraznej miere vyhovel napriek tomu, že v ňom absentuje podstatná náležitosť a to opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Práve naopak, navrhovateľ sám uvádza, že dieťa sa s ním nechce stretávať a nechce ho volať ocino. Vzhľadom na veľmi závažné okolnosti prípadu, ako charakter osobnosti navrhovateľa, odpor maloletému k nemu, aj na nevlastné otcovstvo a s tým súvisiace konania, ktorých výsledok bude smerodajný pre rozhodnutie v konaní vo veci samej, matka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
4. Odvolanie matky bolo zaslané otcovi a kolíznemu opatrovníkovi, ktorí sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom nebol viazaný rozsahom ani dôvodmi odvolania (§ 65 a § 66 Civilného mimosporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie bolo potrebné zmeniť ( § 388 Civilného sporového poriadku).
6. Podľa § 65 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
7. Podľa § 66 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
8. Podľa § 67 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
9. Účelom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery účastníkov, či už pred začatím konania alebo v priebehu konania. Možno ho nariadiť len vtedy, respektíve dovtedy, kým nie sú dané podmienky pre konečné rozhodnutie vo veci. Zásadne sa ním neprejudikuje právo účastníkov a tretích osôb. Stráca svoje opodstatnenie akonáhle súd poskytne ohrozenému alebo porušenému právu definitívnu ochranu. Musí byť pritom daná aspoň naliehavá potreba predbežnej úpravy a nárok musí byť osvedčený. Neodkladné opatrenie iba výnimočne je takým rozhodnutím, ktoré rieši vec samu. Neodkladné opatrenie v zásade nemá nahrádzať rozhodnutie vo veci samej a je dôvodné ho nariadiť vtedy, ak je ohrozený záujem maloletého dieťa, jeho zdravý vývoj, výchova, jeho výživa, a bez nariadenia neodkladného opatrenia by reálne mohlo dôjsť k poškodeniu záujmu maloletého.
10. Pri prijímaní neodkladného opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a neodkladným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Zákon nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení vykonávať dokazovanie a v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení k obsahu návrhu a listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, vyjadriť.
11. Odvolací súd má v danej veci za to, že odvolanie matky je dôvodné. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal len z tvrdení otca, nebral do úvahy vyjadrenie matky a to i napriek tomu, že matke zaslal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s výzvou na vyjadrenie sa k nemu v lehote 10 dní od doručenia. Matke bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s výzvou na vyjadrenie sa k nemu v lehote 10 dní od doručenia doručený dňa 06.04.2019, a teda posledný deň lehoty na podanie vyjadrenia bol deň 16.04.2019. Matka podala vyjadrenie na súd dňa 16.04.2019. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie dňa 15.04.2019, teda pred uplynutím lehoty, ktorú sám súd prvej inštancie poskytol matke. Takýto postup súdu prvej inštancie viedol k tomu, že vychádzal len z tvrdení otca a z neúplne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd si je vedomý ustanovenia § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Predmetné ustanovenie však nevylučuje, že súd môže pred nariadením neodkladného opatrenia zaslať návrh druhej strane na vyjadrenie, alebo aj nariadiť pojednávanie. Ak súd prvej inštancie zvolil ten postup, že zaslal matke návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na vyjadrenie a stanovil matke lehotu na vyjadrenie, je potom pochybením súdu prvej inštancie, keď neodkladné opatrenie nariadil skôr, ako matke uplynula lehota na podanie vyjadrenia. Nebolo potom ani správne konštatovanie súdu prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia, že matka sa k návrhu nevyjadrila. Takýto postup súdu prvej inštancie mal za následok, že vychádzal z jednostranných tvrdení otca, ktoré matka vo vyjadrení poprela a navyše uviedla veľmi závažné skutočnosti, ktoré návrh otca na nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia spochybňujú. Za popísanej situácie matkou, má odvolací súd za to, že návrh otca na neodkladnú úpravu styku s maloletým nie je dôvodný. Matka uvádza, že maloletý nemá vybudovaný s otcom harmonický vzťah, vyslovila podozrenie, že otec maloletého je psychicky chorý a k maloletému sa správal agresívne, k čomu navrhla vypočuť i svedkov. Za takejto situácie, má odvolací súd za to, že nie je v záujme maloletého upravovať neodkladne styk s otcom. V prvom rade súd musí brať pri rozhodovaní na zreteľ záujem maloletého, musí zvážiť na základe tvrdení účastníkov, či sa mu javí ako nevyhnutné dočasne upravovať pomery. V danej veci, keď aj sám otec maloletého si je vedomý toho, že nie je biologickým otcom maloletého, keď je iniciované konanie o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva, za situácie keď maloletý podľa vyjadrení matky odmieta otca a s týmto sa nechce stretávať dospel odvolací súd k záveru, že nariadiť neodkladne úpravu styku otca s maloletým nie je nevyhnutné. Matkou uvedené skutočnosti sú naozaj závažné a pre zistenie skutočného stavu veci bude nevyhnutné nariadiť znalecké dokazovanie, čo presahuje rámec rozhodovania o neodkladnom opatrení. Keďže tvrdenia oboch rodičov sú protichodné, je potrebné s úpravou styku otca s maloletým synom počkať aspoň do vykonania čiastočného dokazovania vo veci za účelom preverenia tvrdení matky maloletého. Vychádzajúc z tvrdení oboch rodičov, dospel odvolací súd k záveru, že nie je v záujme maloletého bez riadne vykonaného dokazovania upravovať styk otca s maloletým neodkladne, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
12. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoionštančného a odvolacieho konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, § 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).