Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-7T/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou v trestnej veci obžalovaného L. A., M..XX.XX.XXXX F. L., trvale bytom Q. U. Q., trestne stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 07. februára 2022 takto

rozhodol:

Obžalovaný: L. A., M.. XX.XX.XXXX F. L., A. Q. Q. U. Q., na slobode,

j e v i n n ý, ž e

v presnej nezistenom čase dňa 19.12.2020 v čase asi o 13.45 hod. v Q. U. Q., W. D. XXX/X, v byte fyzicky a verbálne útočil na svoju družku F. B. a jej dcéru C. U. tak, že vypáli rodinný dom C. U. nachádzajúci sa v Q.F. U. Q., Č. Q. a aj byt svojej družky na adrese W. D. XXX/X F. Q. U. Q., vulgárne im nadával, pričom sa obom poškodeným opakovane vyhrážal ich zabitím do rána, svoju družku ťahal za ruky v oblasti zápästí, C. U. ťahal za oblečenie a udrel ju päsťou do oblasti hrudníka, čím uvedeným konaním u poškodených F. B. a C. U. vyvolal strach a privolali políciu,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á c h a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na .

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa , , , s poukazom na , , na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa a obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á a zároveň obžalovanému u k l a d á probačný dohľad nad jeho spávaním v skúšobnej dobe.

Podľa obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa s použitím obžalovanému u k l a d á zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa s použitím obžalovanému u k l a d á povinnosť podrobiť sa kedykoľvek na vyzvanie súdu alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky skúške na alkohol alebo návykovú látku za účelom kontroly dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky.

Podľa s použitím obžalovanému u k l a d á zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodenej F. B.B., M.. XX.XX.XXXX F. P., A. Q. W. D. XXX/X, Q. U. Q., na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, alebo na miestach, ktoré navštevuje, kde sa zdržuje alebo kde pracuje s výnimkou úradného styku.

Podľa s použitím obžalovanému u k l a d á zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodenej C. U., M.. XX.XX.XXXX F. L., A. Q. Q. XXX/XX, Q. U. Q., na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, alebo na miestach, ktoré navštevuje, kde sa zdržuje alebo kde pracuje s výnimkou úradného styku.

Podľa s použitím obžalovanému u k l a d á povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.

Podľa a obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podala dňa 04.03.2021 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. -25 zo dňa 03.03.2021 na obžalovaného L. A., M..XX.XX.XXXX F. L., stíhaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , , ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obžalovaný L. A. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.02.2022 na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa , a o následkoch v rozsahu ods. 5 až 8 vyhlásil podľa , že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto súd postupoval podľa a obžalovanému kládol otázky uvedené v , , , a , na ktoré obžalovaný odpovedal: c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, odpoveď obžalovaného : áno d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, odpoveď obžalovaného : áno f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu odpoveď obžalovaného : áno g) či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, odpoveď obžalovaného : áno h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin, odpoveď obžalovaného : áno.

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky "áno" a súd nemal pochybnosti o pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa § 257 ods. 7

prijal a zároveň podľa rozhodol, že dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom o treste. Na základe uvedeného, súd potom obžalovaného uznal za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa , s poukazom na , pretože obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty daného prečinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní vykonal na základe návrhov procesných strán dokazovanie prečítaním znaleckého posudku, správ o povesti, výsluchom obžalovaného a poškodených čo do výroku o treste a následne v súlade s ustanovením prečítal, resp. oboznámil listinné dôkazy ako to vyplýva zo zápisnice z hlavného pojednávania.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Z výpisu z evidencie karty vodiča vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ postihnutý za priestupok na úseku dopravy.

Zo správy Mesta Q. U. Q. vyplýva, že obžalovaný je na predčasnom starobnom dôchodku, vlastní na území mesta pozemok s chatkou v záhradkovej osade. Mestská polícia neeviduje, že sťažnosti od občanov na jeho osobu a takisto neeviduje spáchanie priestupku.

Zo správy Obvodného oddelenia Policajného zboru v Q. U. Q. vyplýva, že obžalovaný od januára 2021 nespáchal žiaden trestný čin a ani priestupok.

Z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že obžalovaný nemé evidovaný spáchaný žiaden priestupok.

Z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že je poberateľom predčasného starobného dôchodku vo výške 486,10 € mesačne.

Zo záveru znaleckého posudku MUDr. Márie Ohrablovej č.4/2021 zo dňa 07.02.2021 vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku, pre ktorý je stíhaný netrpel duševnou poruchou v zmysle psychózy. V čase spáchania skutku mohol rozpoznať nebezpečnosť svojho konania a svoje konanie ovládať, rozpoznávacia a ovládacia schopnosť nebola narušená. U obžalovaného bola zistená závislosť na alkohole, v dôsledku jeho dlhodobého užívania došlo k začínajúcej degradácii jeho osobnosti. Pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný z dôvodu duševnej poruchy, ale je nebezpečný v dôsledku pitia alkoholu, pretože v ebriete má sklon k agresívnemu správaniu. Navrhla protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Poškodená C. U. na hlavnom pojednávaní uviedla, že nemá vedomosť, že by obžalovaný prišiel do bytu matky.

Poškodená F. B. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným boli druh a družka, od októbra poškodenú požiadal o pomoc, keď bol chorý, býval u nej, nakoľko by na chatke zmrzol. Obžalovaného pustila do izby v byte s tým, že nebude požívať alkoholické nápoje, čo aj dodržiaval.

Prokurátorka okresnej prokuratúry na hlavnom pojednávaní uviedla, že vzhľadom na vykonané dôkazy sa pridržiava podanej obžaloby. Navrhla uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, vzhľadom na povahu spáchaného skutku so zaradením do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na závery znaleckého posudku navrhla uložiť protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že po prepustení z väzby nerobil nič, býval u matky, u brata nebýval, lebo nechcel byť nikomu na obtiaž, býval v záhradnej chatke. Zákaz nepribližovať dodržiaval, párkrát poškodené stretol, ale len v meste, poškodené nekontaktoval. Niekedy prespal u priateľa, niekedy u mamy, niekedy v záhradnej chatke, hlavne cez leto, má tam záchod, aj vodu.

Podľa súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa , pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa , ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa , zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 <aspi://module='ASPI'&link='%252338'&ucin-k- dni='30.12.9999'> sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v . Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti

a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol súd najmä na účel trestu, spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Súd prihliadol na zistenie troch poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného, a to podľa (doposiaľ viedol riadny život), podľa (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval) a podľa (napomáhal pri objasňovaní trestného činu), priťažujúcu okolnosť nezistil. Súd v danej veci ukladal trest za trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa , kde je po úprave pri prevahe poľahčujúcich okolností trestná sadzba vo výmere 6 (šesť) mesiacov až 26 (dvadsaťšesť) mesiacov, teda súd vzhľadom na prevyšujúci pomer poľahčujúcich okolností musel znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu z rozdielu, t. j. o 10 (desať) mesiacov. V danom prípade súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorú určil súd na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Zároveň mu súd uložil viaceré zákazy a povinnosti, a to: zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok, povinnosť podrobiť sa kedykoľvek na vyzvanie súdu alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky skúške na alkohol alebo návykovú látku za účelom kontroly dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodenej F. B., M..XX.XX.XXXX F. P., A. Q. W. D. XXX/X, Q. U. Q., na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, alebo na miestach, ktoré navštevuje, kde sa zdržuje alebo kde pracuje s výnimkou úradného styku, zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodenej C. U., M..XX.XX.XXXX F. L., A. Q. Q. XXX/XX, Q. U. Q., na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, alebo na miestach, ktoré navštevuje, kde sa zdržuje alebo kde pracuje s výnimkou úradného styku a povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve. Súd v danom prípade pristúpil aj k uloženiu ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou, nakoľko z oboznámeného znaleckého posudku MUDr. Márie Ohrablovej jednoznačne vyplynula potreba takýto druh ochranného liečenia uložiť. Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, na okolnosti prípadu, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle ustanovení a nasl. , ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol riadny život. Súčasne je súd toho názoru, že druh a výmera trestu dostatočne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Uložený trest súd považuje za primeraný a zákonný.

Súd považuje za potrebné obžalovanému ozrejmiť podstatu inštitútu podmienečného odsúdenia, ktorého podstatou je, že kladie dôraz v prvom rade na resocializačnú povahu trestnoprávnych noriem, ktorého základnou myšlienkou je, že súd vynesie odsudzujúci rozsudok alebo trestný rozkaz a uloží trest odňatia slobody, ale výkon tohto trestu odloží páchateľovi trestného činu pod tou podmienkou, že v priebehu

určenej skúšobnej doby sa bude riadne správať a bude plniť povinnosti uložené súdom. To znamená, že odsúdený bude v priebehu skúšobnej doby dodržiavať právny poriadok, základné normy občianskej spoločnosti a nebude sa dopúšťať trestných činov, priestupkov a iných deliktov a v neposlednom rade bude plniť súdom uložené povinnosti a obmedzenia. Sledovaním správania obžalovaného v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, sledovaním plnenia uložených podmienok je možné pôsobiť na jeho správanie tak, aby sa ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Skúšobná doba začne plynúť prvým dňom po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Právnym dôsledkom porušenia podmienky je, že ak sa obžalovaný v priebehu skúšobnej doby dopustí akejkoľvek úmyselnej trestnej činnosti, za ktorú bude právoplatne odsúdený, alebo i v prípade spáchania akýchkoľvek úmyselných priestupkov (t. j. aj dopravných), ale aj v prípade, že obžalovaný nebude v skúšobnej dobe plniť súdom uložené príkazy, obmedzenia a povinnosti, zakladajú takéto skutočnosti zákonný dôvod na premenu uloženého podmienečného trestu odňatia slobody na nepodmienečný.

V prípade, ak bude obžalovaný viesť v skúšobnej dobe riadny život a vyhovie uloženým podmienkam, súd vysloví, že sa osvedčil; ináč rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že si trest vykoná. Súd považuje za potrebné obžalovaného poučiť, že v prípade, ak spácha v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia ďalší úmyselný trestný čin, tak v prípade uznania viny, v zmysle , nebude možné za trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody a reálne mu môže hroziť, v prípade uznania viny, i nepodmienečný trest.

V danom prípade súd o nároku na náhradu škody nerozhodoval, nakoľko s predmetným trestným konaním nebolo spojené konanie o náhradu škody, tzv. adhézne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a to len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.