Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/108/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v spore žalobkyne: L. J., F.. XX.X.XXXX, Q. T. H. zastúpenej ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Igor Šafranko, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: Poštová banka, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 zastúpenému Advokátskou kanceláriou RELEVANS s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 427,64 eura s prísl. a o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

rozhodol:

I. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 427,64 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne od 14.7.2018 do zaplatenia z a m i e t a .

II. U r č u j e , že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere č. 1433155269 z 2.6.2014 v Obchodných podmienkach v článku VI. Splácanie úvere - bod 6.4 v znení: „Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí, aby sa splátku úveru započítavali v nasledujúcom poradí: (a) poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, (b) úrok z omeškania, (c) úrok z úveru, (d) splátka istiny úveru“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Nárok na náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 8.6.2018 domáhala voči žalovanej banke vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 427,64 eura s prísl. a určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v Zmluve o úvere č. 1433155269 z 2.6.2014 v Obchodných podmienkach v článku VI. Splácanie úvere - bod 6.4 v znení: „Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí, aby sa splátku úveru započítavali v nasledujúcom poradí: (a) poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, (b) úrok z omeškania, (c) úrok z úveru, (d) splátka istiny úveru“, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že „uzavrela so žalovanou bankou Zmluvu o úvere č. 1433155269 dňa 2.6.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 1 300 eur, ktorý sa zaviazala žalovanej zaplatiť v 96 mesačných splátkach vo výške 35,30 eura, s konečnou splatnosťou úveru 25.6.2022. V zmluve bola uvedená ročná úroková sadzba vo výške 24,90 %, RPMN vo výške 27,92 % a priemerná RPMN vo výške 24,68 %. Namietla, že uzavretá zmluva neobsahuje Namietla, že uzavretá zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy ( ZoSÚ)., a to - druh spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a/ ZoSÚ),- dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ), - ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j/ ZoSÚ).,- výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). eura). Zmluva o úvere č. 1433155269 z 2.6.2014 neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 27,92 %. Hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca na výpočet RPMN. Správna výška RPMN podľa internetovej kalkulačky vychádza 33,69 %. V zmluve o úvere č. 1433155269, z 2.6.2014 je tiež uvedená nesprávne celková čiastka úveru 3 020,63 eura. Celková čiastka úveru predstavuje v danom prípade sumu 3 388,80 eura (výška mesačnej splátky 35,30 eura x počet mesačných splátok 96). Považuje preto s odkazom na ustanovenie § 11 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi jej platbami, t.j. 2 511,35 eura a výškou úveru 2 000 eur, teda 511,35 eura. O tom, že sa žalovaná na jej úkor bezdôvodne obohatila dozvedela od združenia, o čom prehlásenie, z 27.4.2018, predložila. Poukázala ďalej na to, že Zmluva o úvere č. 4246119311, z 13.4.2011 obsahuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, v Obchodných podmienkach, v článku 5. Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie - bod 5.6., v znení: „Platby od Klienta sa voči pohľadávke Banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná v nasledujúcom poradí: (1) na poplatky podľa Sadzobníka (2) úrok z omeškania (3) úrok z úveru (4) splátka istiny úveru.“ Predmetné zmluvné ustanovenie poskytuje žalovanej ako dodávateľovi úveru možnosť započítavať jej platby na iný účel, akým je splatenie istiny tohto úveru, a bez ohľadu na jej vôľu. Toto ustanovenie zmluvy zakladá nevyvážený vzťah medzi ňou a žalovanou, pokiaľ ide o započítavanie mojich platieb na predmetný úver, keďže umožňuje žalovanej postupovať v tomto smere nepredvídateľne a započítavanie mojich platieb sa tak stáva pre mňa netransparentné. Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ)“.

2. Vo vyjadrení z 1.8.2018 žalovaná banka vzniesla námietku premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia ako v subjektívnej, tak aj objektívnej premlčacej lehote s tým, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňom, kedy žalobkyňa uhradila žalovanej banke a tento dlh splatila v celej výške dňa 28.5.2015. Premlčacia doba na podanie žaloby tak uplynula v subjektívnej lehote 28.5.2017 a v objektívnej premlčacej dobe 28.5.2018. Žalovaná banka poukázala aj na absenciu naliehavého právneho záujmu. Nie je zrejmé, aký dopad by určenie zmluvnej podmienky za neprijateľnú malo, ak zmluva zanikla splatením úveru. Okrem toho má banka za to, že v čase, kedy zmluvná podmienka bodu 6.4 Obchodných podmienok existovala, bola platná a prijateľná. Spôsob započítania platieb na poplatky, úroky a istinu vychádza z obchodnoprávneho charakteru Zmluvy o úvere. Bez ohľadu na spotrebiteľský charakter nie je spornou otázka, že Zmluva o úvere je absolútnym obchodom. Žalobca postupoval v súlade so zákonom, keď započítaval úhradu najskôr na úroky a až následne na istinu.

3. Vyjadrením zo dňa 2.5.2019 žalovaná banka uviedla, že skúmala bonitu žalobkyne , ktorá deklarovala rodinný stav vydatá, počet vyživovaných detí 2, typ príjmu zamestnanec v SR, zamestnaná od 16.06.2007 v spoločnosti GECO, s. r. o., IČO 35782587 na dobu neurčitú, čistý mesačný príjem 470 eur. Na základe údajov žalobkyne banka dopytovala 90% deklarovaného čistého mesačného príjmu žalobkyne zo zamestnania u Sociálnej poisťovne, podľa vtedy nastavených pravidiel bol jej pracovný pomer a príjem potvrdený. Žalobkyňa deklarovala výdavky vo výške 160 eur. Výdavky boli overené dopytom do úverového registra - v čase posudzovania žiadosti o úver mala žalobkyňa jeden existujúci spotrebný úver v PABK so splátkou 143 eur, do finančnej analýzy vstupovali preto ňou deklarované vyššie výdavky 160 eur. Z uvedeného vyplýva, že finančná analýza platná v tom čase, bola vyhovujúca pre poskytnutie Dobrej pôžičky vo výške 1.300 eur s dĺžkou splácania 96 mesiacov a s mesačnou splátkou 32 eur.

4. Žalobkyňa vzhľadom na vznesenú námietku premlčania žiadala aplikovať 10 ročnú premlčaciu lehotu s poukazom na to, že banka podniká v oblasti poskytovania úverov preto, ak došlo k takýmto pochybeniam, aké žalobkyňa vytýka, v danom prípade sa jedná u nej o nepriamy úmysel sa na úkor žalobkyne obohatiť.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, oboznámením listinných dôkazov: zmluva o úvere Dobrá pôžička z 2.6.2014, výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver, amortizačná tabuľka, obchodné podmienky pre úver Dobrá pôžička účinné od 6.1.2014, vyjadrenie žalovaného zo dňa 13.8.2018, vyjadrenie žalovaného zo dňa 1.5.2019, poistná zmluva z 1.1.2014 a základné informácie o poistení účinné od 1.1.2014, Všeobecné obchodné podmienky a zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 2.6.2014 uzavrela Poštová banka, a. s. ako dodávateľ spotrebiteľských úverov so žalovanou ako spotrebiteľkou Zmluvu o úvere dobrá pôžička, pričom podľa bodu 4 tejto zmluvy nazvanej Zmluva o úvere podmienky úveru, záverečné ustanovenia., predmetom tejto zmluvy o úvere je poskytnutie úveru: výška schváleného úveru 1.300 eur, počet mesačných splátok 96, úroková sadzba 24,90 % ročne, výška mesačnej úhrady 35,30 eura, výška mesačnej anuitnej splátky a náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver z toho - mesačná anuitná splátka úroky + istina 32 eur,; náklady spojené s poistením schopnosti splácať úver 3,30 eura, dátum prvej mesačnej úhrady do 25.7.2014, RPMN 27,92 % ročne, priemerné RPMN na trhu 24,68 % ročne, celková čiastka úveru 3.020,63 eura, čerpanie úveru na už zriadený existujúci účet v banke, splácanie úveru z účtu v banke, splácanie mesačne vždy k 25.dňu v mesiaci, dátum konečnej splatnosti úveru: 25.6.2022, poistenie schopnosti splácať úver: základný súbor poistenia.

7. Podľa bodu 4.6 zmluvy o úvere, právne vzťahy neupravené ZoÚ sa riadia OP, VOP, Sadzobníkom poplatkov, Oznámením o úrokových sadzbách, príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZoSÚ). Dlžník sa pred uzatvorením ZoÚ oboznámil s podmienkami úveru uvedenými vo Formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere (Formulár), ktorý je k dispozícii na Obchodnom mieste Poštovky. Každá z osôb podpisujúcich túto ZoÚ svojím podpisom potvrdzuje, že bola s príslušnými dokumentmi oboznámená a súhlasí s nimi. Pojmy s veľkým začiatočným písmenom definované v OP a VOP majú rovnaký význam aj v ZoÚ.

8. Súčasťou zmluvy mali byť aj Obchodné podmienky účinné od 6.1.2014, ktoré nie sú žalobkyňou podpísané.

9. V článku VI. Obchodných podmienok nazvaného Splácanie úveru - bodu 6.4.: Dlžník/Spoludlžník podpisom ZoÚ súhlasí, aby sa splátku úveru započítavali v nasledujúcom poradí: (a) poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, (b) úrok z omeškania, (c) úrok z úveru, (d) splátka istiny úveru.

10. Podľa prehľadu o úvere nie je sporné, že rozdiel medzi prijatými platbami 1.727,64 eura a výškou úveru 1.300 eur je 427,64 eura.

11. Žalobkyňa pri výsluchu uviedla, že „v tom čase pracovala v Q. na J. O. v predajnom stánku, ktorý prevádzkovala spoločnosť GECO s. r. o., potrebovali nejaké finančné prostriedky, lebo predtým maródovala a manžel nemal stály príjem. Mali v tom čase deti vo veku 15 a 10 rokov, a tak hneď vedľa zašla do stánku, kde vedela, že poskytuje Poštová banka pôžičky. Pri jednaní predložila občiansky preukaz a výplatné pásky za 3 mesiace. Nepýtala konkrétnu sumu, išlo o to akú konkrétnu sumu jej schvália. Vypisovala formulár, ale v ňom nie je uvedený pravdivý údaj o dosiahnutom vzdelaní stredoškolskom s maturitou, pretože má len učňovskú školu, je vyučená predavačka. Je pravdou aj to, že oznámila čistý mesačný príjem v domácnosti 200 eur, aj to že má mesačné splátky 160 eur. Bol to prvý úver, ktorý z Poštovej banky brala, potom následne ešte nejaké úvery brala na to, aby mohla vyplatiť skoršie úvery. Jednanie pri okienku trvalo veľmi krátko., výsledkom bolo oznámenie v akej výške jej banka môže pôžičku poskytnúť na základe oznámených údajov. Predtým než si túto pôžičku zobrala, musela si zriadiť účet v Poštovej banke., to bola podmienka získania úveru. Výška mesačnej splátky jej bola oznámená, aj počet mesačných splátok, neuvedomila si, že je to v podstate úver na 8 rokov., domnievala sa, že sa zaviazala na úver na 4-5 rokov. Čo sa týka nákladov spojených s poistením, vyslovene sa pýtala na to, čo by sa stalo keby zomrela, aby deti nemuseli tento úver splácať. Bolo jej oznámené, že toto je kryté poistením, preto to aj takto prijala. Obchodné podmienky jej predložené neboli, prišli až následne s potvrdenou zmluvou v obálke. Vyplatila celý ten úver vo výške 1.337,63 eura 28.5.2015 tak, že si zobrala iný úver z Poštovej banky. Dlh vyplatila dobrovoľne. Chcela, aby nemala viacero splátok v Poštovej banke, ale aby mala už len prípadne jednu splátku. Po tomto sa stretla so svojou priateľkou, lebo mala ešte aj nevyplatené dlhy, ktorá jej poradila, aby zašla do spotrebiteľského združenia HOOS. Urobila tak niekedy v auguste 2015, išla tam, kde si oni prešli aj túto zmluvu a oznámili mi, že v danom prípade je úver bezúročný a bez poplatkov a že sú aj neprijateľné zmluvné podmienky“.

12. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

13. Predmetom konania sú nároky vyplývajúce zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na uvedenú právnu vec aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy (ZoSÚ), ako aj ustanovenia §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ) poskytujúce ochranu spotrebiteľovi pri uzavretí spotrebiteľských zmlúv, pričom súd poukazuje na to, že podľa OZ posudzuje všetky nároky vyplývajúce z uzavretej zmluvy.

14. Podľa § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

15. Podľa § 107 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. (subjektívna lehota) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (objektívna lehota)

16. Súd danú zmluvu považuje za platne uzavretú, nezistil, aby v zmluve neboli uvedené obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ a aby bolo potrebné považovať úver za bezúročný a bezpoplatkov, teda niet základu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ by aj súd prihliadol k vytýkaným vadám zmluvy v zmysle žalobného návrhu, súd nezistil na strane žalobkyne ako bežnej spotrebiteľky a na strane konania banky voči nej také konkrétne okolnosti, ktoré by poukazovali až na nepriamy úmysel banky sa na úkor žalobkyne obohatiť. Žalobkyňu súd nepovažuje za zraniteľnú spotrebiteľku, ktorej finančné vedomie a schopnosti posudzovať spotrebiteľské zmluvy, by boli v dôsledku nejakých skutočností na jej strane niečím znížené., preto aj z dôvodu premlčania by nárok zamietol.

17. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

19. Ohľadom určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky uvedenej v zmluve súd poukazuje na to, že banka neinkorporovala predmetné ustanovenie tak, aby bolo možné ho vyhlásiť za platné, pretože Obchodné podmienky neboli podpísané žalobkyňou a spôsob, akým ju mala banka oboznámiť s týmito podmienkami nie je zrejmý., banka jej ich podľa jej tvrdenia poslala až s podpísanou zmluvou, teda pred podpisom zmluvy žalobkyňou neboli jej známe, preto súd považuje potrebné poskytnúť ochranu tomuto porušeniu práva voči žalobkyni. Aplikácia ustanovenia § 330 Obchodného zákonníka vzhľadom na spotrebiteľský zmluvný vzťah neprichádza do úvahy. Predmetná zmluvná podmienka zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami strán zmluvy a je v neprospech spotrebiteľa.

20. Súd sa nestotožňuje s námietkou žalovanej strany v tom smere, že niet už naliehavého právneho záujmu na určení neprijateľnosti akýchkoľvek zmluvných podmienok, keď zmluva samotná zanikla riadnym splnením zo strany spotrebiteľky. Princíp ochrany spotrebiteľa má prednosť pred formálnym výkladom práva., ak boli v zmluve neprijateľné zmluvné podmienky, spotrebiteľ má právo na ich určenie v každom štádiu zmluvného vzťahu., aj po jeho skončení.

21. Námietka žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu neobstojí s poukazom na judikovanú súdnu prax ( napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 27/2018), podľa ktorého „Žaloba o vyslovenie, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľná, je osobitným právnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa, a to obdobne, ako je napríklad v prípadoch ochrany pred diskrimináciou považovaná za takýto osobitný právny prostriedok ochrany práva žaloba o vyslovenie, že bolo porušené právo žalobcu na rovnaké zaobchádzanie, alebo v prípadoch ochrany osobnostných práv žaloba o vyslovenie, že určitý výrok je nepravdivý, resp., že bolo určitým spôsobom neoprávnene zasiahnuté do osobnostných práv. Povaha takejto žaloby ako osobitného právneho prostriedku ochrany spotrebiteľa (a teda nie ako určovacej žaloby) bola naznačená už v rozhodnutí najvyššieho súdu zo 14. septembra 2016 sp. zn. 6 Cdo 389/2015. V tomto rozhodnutí najvyšší súd v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva, konštatoval, že pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nároku na náhradu škody, na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo aj na určenie neprijateľnosti konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve“.

22. Súd považuje predmetnú zmluvnú podmienku nie individuálne dojednanú a spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľky.

23. Preto súd v tejto časti žalobe vyhovel.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

25. Keďže obe strany sporu mali podľa názoru súdu vo veci rovnaký úspech, súd rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).