Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Cpr-8-2016.pdf
PDF · 87.89 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-7Cpr/8/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom sudkyňou JUDr. Júliou Prikrylovou v právnej veci žalobcu: EUROPERSONAL & FABRIKA, s. r. o., IČO: 44 972 911, so sídlom Mlynské Nivy 70, 821 05 Bratislava, zastúpeného: JUDr. Julián Lapšanský, advokátska kancelária, spol. s.r.o., so sídlom Zelinárska 8, 821 08 Bratislava, IČO: 45941815, proti žalovanému: J. X., Z.. XX.XX.XXXX, B. Q. XXX/X, Z., o zaplatenie 996,97 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Platobný rozkaz Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č.k. 7Cpr/8/2016-16 zo dňa 02.11.2016 sa zrušuje.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 996,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 996,97 Eur od 03.09.2016 do zaplatenia, do troch dní od dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania vo výške 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 06.09.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 996,97 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 996,97 eur od 03.09.2016 do zaplatenia. Súčasne sa žalobca od žalovaného domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 02.02.2016 pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, na základe ktorej bol žalovaný dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi DHL Exel Slovakia, s.r.o., so sídlom Diaľničná 2/4149, 903 01 Senec. Dňa 29.04.2016 uzatvorili žalobca a žalovaný dodatok k pracovnej zmluve ktorým zmenili výšku základnej mesačnej mzdy zamestnanca. Dňa 12.05.2016 žalovaný požiadal žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou podľa ustanovenia § 60 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov ku dňu 13.05.2016. V prípade neakceptovania žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou mal žalobca žiadosť žalovaného považovať za výpoveď pracovného pomeru podľa ustanovenia § 61 Zákonníka práce. Žalobca žiadosť žalovaného o skončenie pracovného pomeru dohodou neakceptoval a túto považoval za výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca žalovaného súčasne upozornil, že jeho pracovný pomer sa skončí až uplynutím výpovednej doby, t. j. dňa 30.06.2016, pričom žalovaný je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby v pracovnom pomere u žalobcu. Odo dňa 16.05.2016 žalovaný viac nenastúpil na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Žalovaný nezotrval v pracovnom pomere u žalobcu počas plynutia výpovednej doby, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie peňažnej náhrady vo výške priemerného mesačného zárobku žalovaného za jeden mesiac, t. j. 996,97 eur. Priemerný mesačný zárobok žalovaného vo výške 996,97 eur bol v zmysle ustanovení § 134 a nasl. Zákonníka práce vypočítaný ako súčin priemerného hodinového zárobku žalovaného za 2. štvrťrok v roku 2016 (6,1145 eur/hod.) vynásobený priemerným počtom pracovných hodín v roku 2016 podľa ustanoveného 37,5 hodinového týždenného pracovného času žalovaného (163,05 hodín). Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného výzvou zo dňa 26.08.2016 na úhradu dlžnej sumy vo výške 996,97 eur v lehote do dňa 16.09.2016. Žalovaný na výzvu nereagoval a dlžnú sumu do dnešného dňa neuhradil, preto si žalobca uplatňuje svoj nárok v tomto konaní. K žalobe pripojil nasledovné listiny, ktoré navrhol vykonať ako dôkaz: Pracovná zmluva a dohoda o dočasnom pridelení zamestnanca zo dňa 02.02.2016 (ďalej len „Pracovná zmluva"), dodatok k Pracovnej zmluve zo dňa 29.04.2016, Žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 12.05.2016, Mzdový list žalovaného za obdobie 01/2016
- 07/2016, Výzva na zaplatenie 996,97 eur zo dňa 26.08.2016.
3. Súd dňa 02.11.2016 vydal platobný rozkaz a doručil ho iba žalobcovi. Keďže sa žalovanému nepodarilo platobný rozkaz doručiť do vlastných rúk, súd v súlade s § 266 ods. 3 C.s.p. platobný rozkaz zrušil spolu s úkonom, ktorým sa konanie končí. Podľa 266 ods. 3 C.s.p. ak nemožno doručiť čo i len jednému subjektu na strane žalovaného, súd platobný rozkaz zruší v plnom rozsahu; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76.
4. Žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu do vlastných rúk na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p., teda na adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v registri obyvateľov, a tak súd vykonal úkony potrebné na zistenie jeho skutočného pobytu (§116 ods. 1 C.s.p.). Skutočný pobyt žalovaného súd zisťoval opakovane prostredníctvom Sociálnej poisťovne, Registra obyvateľov, evidencie väzňov. Miesto jeho súčasného pobytu sa súdu nepodarilo zistiť. Žaloba mu bola doručená postupom podľa § 116 ods. 2 C.s.p., a to oznámením o jej podaní na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Na pojednávanie bol žalovaný predvolaný z adresy pobytu (§ 116 ods. 3, § 106 ods. 1 písm. a) C.s.p.), zásielku si neprevzal, vrátila sa s oznámením pošty „adresát je neznámy“. Na pojednávanie dňa 20.05.2019 sa nedostavil, neúčasť neospravedlnil, a tak súd vec prejednal v jeho neprítomnosti (§ 180 C.s.p.), pretože nezistil dôvod na odročenie pojednávania podľa § 183 C.s.p.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav veci: z Pracovnej zmluvy súd zistil, že žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 02.02.2016 predmetnú pracovnú zmluvu s miestom výkonu práce DHL Exel Slovakia, s.r.o., so sídlom Diaľničná 2/4149, 903 01 Senec, areál VW Jána Jánoša 1, 843 02 Bratislava, kde žalovaný mal pre žalobcu vykonávať druh práce ako vodič VZV kategórie A, B, C. V zmysle čl. IV žalovaný súhlasil s pridelením k užívateľskému zamestnávateľovi s dňom vzniku dočasného pridelenia dňa 02.02.2016 s dobou na ktorú sa dočasne pridelenie dohodlo - doba trvania pracovného pomeru, druh práce - vodič VZV kategórie A, B, C.
6. Zo Žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou zo dňa 12.05.2016 súd zistil, že žalovaný požiadal o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 13.05.2016. V prípade neakceptovania danej žiadosti o skončenie pracovného pomeru dohodou k uvedenému dňu, má byť žiadosť považovaná za výpoveď podľa ustanovenia § 61 Zákonníka práce. Súčasťou uvedenej žiadosti bolo aj vyjadrenie žalobcu, ktorý podanie žalovaného považuje za výpoveď z pracovného pomeru, ktorý skončí uplynutím výpovednej doby. Zamestnanec je povinný zotrvať počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, v opačnom prípade vznikne zamestnávateľovi právo na peňažnú náhradu vo výške súčinu priemerného mesačného zárobku zamestnanca a dĺžky výpovednej doby. Žalobca predložil mzdový list žalovaného o jeho výkonu práce u žalobcu za obdobie od 01/2016 - 07/2016.
7. Z Výzvy na zaplatenie 996,97 eur súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného, aby uhradil žalobcovi čiastku vo výške 996,97 eur do 16.09.2016. V uvedenej výzve žalobca uviedol, že žalovaný dňa 12.05.2016 požiadal žalobcu o skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 13.05.2016, ku ktorej sa žalobca vyjadril, že žiadosť o skončenie pracovného pomeru považoval za výpoveď pracovného pomeru. Pracovný pomer sa preto mal skončil až uplynutím výpovednej doby, t. j. dňa 30.06.2016. Odo dňa 16.05.2016 žalovaný nenastúpil na výkon práce. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nezotrval v pracovnom pomere počas plynutia výpovednej doby, vznikol žalobcovi podľa ustanovenia čl. XIII. ods. 13.2 pracovnej zmluvy v spojení s ustanovením § 62 ods. 8 Zákonníka práce nárok na peňažnú náhradu v sume 996,97 eur, ktorý je súčinom priemerného mesačného zárobku žalovaného a dĺžky výpovednej doby.
8. Zo Mzdového listu žalovaného za obdobie 01/2016 - 07/2016 súd zisti, že priemerný mesačný zárobok žalovaného vo výške 996,97 eur bol v zmysle ustanovení § 134 a nasl. Zákonníka práce vypočítaný ako súčin priemerného hodinového zárobku žalovaného za 2. štvrťrok v roku 2016 (6,1145 eur/hod.) vynásobený priemerným počtom pracovných hodín v roku 2016 podľa ustanoveného 37,5 hodinového týždenného pracovného času žalovaného - podľa ustanovenia čl. VIII. ods. 8.1 pracovnej zmluvy (163,05 hodín).
9. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce (ďalej len „ZP"), výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná.
10. Podľa § 67 ZP, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu.
11. Podľa § 62 ods. 1 a 2 ZP, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
12. Podľa § 62 ods. 8 ZP, ak zamestnanec nezotrvá počas plynutia výpovednej doby u zamestnávateľa, zamestnávateľ má právo na peňažnú náhradu v sume priemerného mesačného zárobku tohto zamestnanca za jeden mesiac, ak sa na tejto peňažnej náhrade dohodli v pracovnej zmluve; dohoda o peňažnej náhrade musí byť písomná, inak je neplatná.
13. Podľa § 134 ods. 4 ZP, priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.
14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"), dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
15. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
16. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
17. Hodnotením skutkového stavu veci dospel súd k právnemu záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 02.02.2016 pracovnú zmluvu a dohodu o dočasnom pridelení na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, na základe ktorej bol žalovaný dočasne pridelený na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi. Listom zo dňa 12.05.2016 dal žalovaný výpoveď, pracovný pomer skončil po uplynutí jednomesačnej výpovednej doby, teda dňa 30.06.2016. Zo mzdového listu za obdobie 01/2016 - 07/2016 súd zistil, že priemerný hodinový zárobok žalovaného v rozhodnom období - za 2. štvrťrok v roku 2016 bol 6,1145 eur, pričom žalovaný odo dňa 16.05.2016 nenastúpil na výkon práce k užívateľskému zamestnávateľovi, súčin priemerného hodinového zárobku a priemerného počtu hodín v rozhodnom období zodpovedá žalobou uplatnenému nároku. Žalovaný z dlžnej sumy nič nezaplatil. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Keďže nedošlo k dobrovoľnému a včasnému plneniu zo strany žalovaného, súd ho rozsudkom zaviazal na úhradu dlžnej sumy, spolu príslušenstvom, ktoré bolo určené v súlade s § 3 nariadenia č. 87/1995 Z.z., platného v rozhodnom čase.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP a úspešnému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).