Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/52/2019

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky konajúci samosudkyňou JUDr. Dianou Cvikovou v trestnej veci obvineného M. A., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/558/17/4404 z 04.04.2019, v Nových Zámkoch dňa 20.05.2019, takto

rozhodol:

Podľa § 241 odsek 1 písmeno f) Trestného poriadku

súd obžalobu prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Zámky sp.zn. 1Pv/558/17/4404 z 04.04.2019, ktorú podal na obvineného M. A., nar. XX.XX.XXXX v Nových Zámkoch, trvale bytom D. R., Š. Č.. XX, pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona, odmieta a vec vracia prokurátorovi, pretože zistil závažné procesné chyby, a to porušenie ust. § 235 písmeno c) Trestného poriadku a porušenie práva obvineného na obhajobu.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Zámky podal pod sp.zn. 1Pv/558/17/4404 dňa 04.04.2019 obžalobu na obvineného M. A. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na ust. § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času dňa 02.10.2017 do času približne o 23.15 h dňa 14.10.2017, sa opakovane prostredníctvom telefonátov ako aj osobne vyhrážal svojej manželke poškodenej W. A., rodenej Š., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom Z.. C.. S. XX, D. R., zabitím a fyzickou likvidáciou, naposledy dňa 14.10.2017 v čase približne o 23.15 h v D. R. D. G. Y. XXXX/X na parkovisku A.D. Z., kde naháňal poškodenú okolo motorového vozidla, pričom jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím, ktorým konaním u poškodenej W. A., F. Š., vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie tým, že svoje vyhrážky naplní.

Podľa § 238 odsek 1 Trestného poriadku podanú obžalobu, ako aj návrh na dohodu o vine a treste predseda senátu najskôr prezrie z toho hľadiska, či pre ďalšie konanie poskytujú spoľahlivý podklad, najmä preverí, či prípravné konanie, ktoré im predchádzalo, bolo vykonané spôsobom zodpovedajúcim tomuto zákonu a či ju treba preskúmať alebo predbežne prejednať. Podľa § 241 odsek 1 písmeno f) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu.

Samosudca tunajšieho súdu postupom podľa § 238 odsek 1 Trestného poriadku a po preskúmaní obžaloby podľa § 241 odsek 1 Trestného poriadku podľa jej obsahu a obsahu spisu dospel k záveru, že v konaní, ktoré predchádzalo podaniu vyššie uvedenej obžaloby, došlo k závažným procesným chybám a boli porušené práva obvineného M. A. na obhajobu.

Podľa § 2 odsek 9 Trestného poriadku každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu. Podľa § 2 odsek 10 veta prvá Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Podľa § 10 odsek 16 Trestného poriadku skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne ustanovené inak. Podľa § 34 odsek 1 veta prvá, veta druhá Trestného poriadku obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Podľa § 234 odsek 1 veta prvá Trestného poriadku ak výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd, prokurátor podá obžalobu a pripojí k nej spisy, ich prílohy a dôkazné predmety. Podľa § 234 odsek 2 veta prvá Trestného poriadku obžaloba sa môže podať len pre skutok, pre ktorý sa vznieslo obvinenie. Podľa § 235 písmeno c) Trestného poriadku obžaloba musí obsahovať obžalobný návrh, v ktorom musí byť označený skutok, pre ktorý je obvinený stíhaný, s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne s uvedením iných skutočností, ak ich treba na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným a aby bolo odôvodnené použitie určitej trestnej sadzby; ďalej sa uvedie právna kvalifikácia skutku s uvedením zákonného pomenovania trestného činu, o ktorý v tomto skutku ide, aj príslušné ustanovenie Trestného zákona a všetky zákonné znaky vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu. Podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. Podľa § 122 odsek 13 Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie ako nový skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Z vyššie citovaných ustanovení Trestného poriadku vyplývajú základné a súčasné nevyhnutné náležitosti obžaloby a vo vzťahu k označeniu skutku v obžalobnom návrhu sú vymedzené tak, aby skutková veta obžaloby poskytovala dostatočný podklad pre trestné konanie v štádiu konania pred súdom. Skutok obžaloby súčasne definuje ďalšiu aktivitu súdu v trestnom konaní po podaní obžaloby, keďže súd môže rozhodovať iba o skutku, pre ktorý bola na obvineného podaná obžaloba (§278 odsek 1 Trestného poriadku). Každý skutok, majúci byť trestným činom, musí byť v obžalobe prokurátora nevyhnutne identifikovateľný z hľadiska jeho nezameniteľnosti, a to predovšetkým uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných konkrétnych skutočností, za ktorých k nemu došlo a potrebných na jeho odlíšenie od iného skutku a aj odôvodňujúcich príslušnú právnu kvalifikáciu. Je to tomu tak predovšetkým v prípadoch, ak ide o pokračovací trestný čin, tvorený viacerými čiastkovými útokmi, kedy musí byť uvedeným, Trestným poriadkom vyžadovaným spôsobom, identifikovaný každý jednotlivý čiastkový útok toho istého pokračovacieho trestného činu. Uvedené súčasne korešponduje so súčasnou právnou úpravou rozhodovania o jednotlivých čiastkových útokoch pokračovacieho trestného činu, či už z hľadiska potreby rozširovania obvinenia podľa § 206 odsek 5 Trestného poriadku pre niektorý z čiastkových útokov, na ktoré sa uznesenie o vznesení obvinenia nevzťahovalo, alebo aj pri eventuálnom oslobodení obvineného spod obžaloby pre niektorý z nich podľa § 285 Trestného poriadku. Len takéto vymedzenie každého jednotlivého čiastkového útoku toho istého pokračovacieho trestného činu v obžalobe poskytuje súdu podklad pre ďalšie konanie pri vykonávaní dokazovania na hlavnom pojednávaní a tiež platí, že iba v prípade, ak opis skutkov, resp. čiastkových útokov v obžalobnom návrhu zodpovedá kritériám, vyplývajúcim z ust. § 235 písmeno c) Trestného poriadku, t.j. z hľadiska ich dostatočnej konkrétnosti a nezameniteľnosti nielen vymedzením miesta a času ich spáchania, ale aj spôsobom ich vykonania a ďalšími skutočnosťami, aj odôvodňujúcich príslušnú právnu kvalifikáciu a určitú trestnú sadzbu, je súčasne možné plne garantovať právo obvineného na obhajobu. Jedine vtedy totiž obvinený môže využiť svoje obhajobné práva, ak mu je známe z obžaloby, aký konkrétny skutok, resp. čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu mu prokurátor kladie za vinu a proti ktorým sa má brániť spôsobom, ktorý mu priznáva (vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, kladeným mu za vinu, navrhovať prípadne vykonanie dôkazov, majúcich význam pre rozhodnutie o tom, či je postavenie obvineného pred súd dôvodné a tiež i pre právnu kvalifikáciu skutku). V procesnej rovine (kam patrí aj ustanovenie § 235 písmeno c) Trestného poriadku z hľadiska popisu skutku) ide potom v prípade čiastkového útoku pokračovacieho trestného činu o žalovaný skutok (v kontexte ust. § 9 odsek 2 a § 10 odsek 16 Trestného poriadku) v každom prípade jednotlivo, v hmotnoprávnom ponímaní však vymedzenie skutku zodpovedá ustanoveniu § 122 odsek 10 a odsek 13 Trestného zákona, čo sa v obžalobnom návrhu odrazí v právnej kvalifikácii pokračovacieho trestného činu ako celku. Podľa názoru súdu formulácia skutku v obžalobe prokurátora týmto zákonným a nevyhnutným požiadavkám na formuláciu skutku v obžalobe zjavne nezodpovedá.

V prejednávanej veci obžaloba kladie za vinu obvinenému M. A. spáchanie prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, pričom tohto trestného činu sa mal dopustiť v období od presne nezisteného času dňa 02.10.2017 do času približne o 23.15. h dňa 14.10.2017 tým, že sa opakovane prostredníctvom telefonátov i osobne vyhrážal zabitím a fyzickou likvidáciou poškodenej - svojej manželke W. A. a naposledy dňa 14.10.2017 v čase o 23.15. h v D. R. D. G. Y. XXXX/X na parkovisku A. Z., kde poškodenú naháňal okolo motorového vozidla, vulgárne jej nadávajúc a vyhrážajúc sa jej zabitím. Na tomto mieste súd považuje v nadväznosti na ním vyššie uvedené právne úvahy za potrebné uviesť, že trestný čin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona nie je a ani nemôže byť trvácim (§ 122 odsek 12 Trestného zákona) ako ani hromadným (§ 122 odsek 11 Trestného zákona) trestným činom, ale jedine trestným činom pokračovacím (nevyhnutne za splnenia všetkých podmienok podľa § 122 odsek 10 Trestného zákona). V takom prípade však každý jednotlivý čiastkový útok takého pokračovacieho trestného činu musí byť v obžalobe identifikovaný časom a miestom jeho spáchania, ako aj uvedením ďalších konkrétnych skutočností, za ktorých obvinený mal voči poškodenej osobe použiť v ust. § 360 Trestného zákona uvedené vyhrážky tak, aby jednak nebolo možné taký skutok zameniť s iným obdobným skutkom, majúcim sa stať v inom čase, na inom mieste a za iných okolností, ale tiež aj preto, aby bolo možné následne posúdiť kvalifikovanosť takých vyhrážok, t.j. v nadväznosti na konkrétne okolnosti ich spôsobilosť vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia v zmysle ust. § 360 Trestného zákona. Súd po oboznámení sa so skutkom uvedeným v obžalobnom návrhu prokurátora ako aj podľa obsahu spisu zistil, že v prejednávanej veci ide práve o taký prípad, keď sa obvinený mal poškodenej zabitím vyhrážať nielen raz, a to dňa 14.10.2017 v čase asi o 23.15. h v Nových Zámkoch na parkovisku pred penziónom Z., ale aj v čase tomuto skutku, predchádzajúcom, a to podľa prokurátora dokonca opakovane osobne i telefonicky. Napriek tomu prokurátor v súlade s ust. § 235 písmeno c) Trestného poriadku časom, miestom a konkrétnymi okolnosťami spáchania identifikoval iba vyššie označený posledný útok obvineného zo dňa 14.10.2017 o 23.15. h a všetky ostatné čiastkové útoky toho istého pokračovacieho trestného činu „zhrnul“ do časového obdobia od 02.10.2017 do času spáchania skutku zo dňa 14.10.2017 o 23.15. h bez toho, aby nielenže konkretizoval počet takých „opakovaných“ čiastkových útokov, ale nevyhnutne tieto, a to každý z nich jednotlivo, nezameniteľne identifikoval uvedením času , v ktorom došlo k ich spáchaniu, miestom, kde sa tieto stali (t.j. kde došlo k stretnutiu obvineného a poškodenej, pokiaľ ide o osobne vyslovené vyhrážky a v prípadne telefonických vyhrážok, majúcich charakter tzv. dištančného deliktu, miestom, na ktorom sa poškodená, prípadne i obvinený nachádzali) a nevyhnutne tiež inými konkrétnymi okolnosťami, za ktorých k týmto jednotlivým čiastkovým útokom došlo tak, aby ich nebolo možné vzájomne zameniť a súčasne v zmysle vyššie uvedeného, aby súd mal následne možnosť posudzovať kvalifikovanosť vyslovených vyhrážok z hľadiska ich spôsobilosti vzbudiť dôvodnú obavu z ich uskutočnenia. Bolo preto povinnosťou prokurátora v skutkovej vete obžalobného návrhu spôsobom, ukladajúcim mu ustanovením § 235 písmeno c) Trestného poriadku, opísať každý jednotlivý čiastkový útok uvedeného pokračovacieho trestného činu osobitne a tak, aby jednak garantoval obvinenému právo na obhajobu v zmysle umožnenia mu vyjadriť sa ku všetkým konkrétnym skutočnostiam, kladeným mu za vinu, t.j. ku všetkým jednotlivým čiastkovým útokom pokračovacieho trestného činu a súčasne vytvoril podklad pre ďalšie rozhodovanie súdu o podanej obžalobe. Povinnosťou súdu totiž nie je na podklade obsahu spisu ako ani až dokazovaním na hlavnom pojednávaní zisťovať, ktoré skutočnosti prokurátor mienil obvinenému klásť za vinu bez ohľadu na to, či niektoré také potrebné skutočnosti vyplývajú z obsahu vykonaného dokazovania v prípravnom konaní, alebo prípadne boli ( a je otázkou, či aj v súčasnej dobe sú) dostupné dôkazné prostriedky na ich zistenie, ale je povinnosťou prokurátora tieto nezameniteľne špecifikovať v ním podanej obžalobe tak, aby obvinený v konaní pred súdom mohol v plnej miere uplatniť svoje obhajobné práva, t.j. vyjadriť sa ku každému jednotlivému skutku, resp. čiastkovému útoku, kladeným mu za vinu, podávať vo vzťahu k nim návrhy na vykonanie dokazovania, prípadne i opravné prostriedky. Tento záver súdu pritom plne korešponduje aj správnym názorom Najvyššieho súdu SR, ktorý vyjadril vo svojom uznesení sp.zn. 2Tost/35/2015 z 14.12.2015, aj uverejnenom pod č. 51 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR.

Súd zdôrazňuje, že prokurátorovi vytýka vyššie uvedené nedostatky výlučne z hľadiska zmätočnosti obžaloby pre nedostatočnú identifikovateľnosť jednotlivých čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu v obžalobnom návrhu a v tej súvislosti aj z hľadiska porušenia práva obvineného na obhajobu, nie je zámerom súdu hodnotiť rozhodnutie prokurátora o dostatočnosti kvality a kvantity v prípravnom konaní zadovážených dôkazov. Úlohou súdu totiž nie je v konaní pred ním napomáhať dokazovaniu, keďže dôkazné bremeno v súdnom konaní je práve na prokurátorovi, ktorý je v tomto smere autonómny, a to aj pokiaľ ide o obsahovú kvalitu ním navrhovaných dôkazov.

Podľa názoru súdu tak podaním obžaloby prokurátora v uvedenom znení došlo k závažným procesným chybám, a to k porušeniu ust. § 235 písmeno c) Trestného poriadku a tým aj ustanovení Trestného poriadku, zabezpečujúcich právo obhajoby obvineného, ktoré majú ten dôsledok, že obžalobu prokurátora nemožno akceptovať a je na mieste obžalobu odmietnuť a vec vrátiť prokurátorovi do prípravného konania.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.