Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_27Cb-1-2022.pdf
PDF · 99.02 KB
Case nature
Subarea
27Cb/1/2022
Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: JA. zast. Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., Twin City Tower, Mlnyské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: CR - Malacky s.r.o., Ďumbierska 3F, Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 53 792 084, o určenie neúčinnosti právneho úkonu a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeného súdu dňa 10.01.2022 z a m i e t a.
II. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 10.01.2022 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 10.01.2022 sa domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva označená na liste vlastníctva č. XXXXX vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom ako titul nadobudnutia : „V-XXXX/XXXX: Kúpna zmluva, právopl. 04.10.2021-XXXX/XX, ktorej zmluvnými stranami je obchodná spoločnosť Develop - Residence s.r.o., Ďubmierska 3F, Bratislava, IČO: 41 162 784 na strane predávajúceho a žalovaný na strane kupujúceho , ktorou prišlo k predaju nižšie uvedenej nehnuteľnosti - nebytový priestor č. XB, nachádzajúci sa vo vchode (číslo): V. X - Obchodný priestor, na prízemí bytového domu so súpisným číslom č. XXXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ s parc. Č. XXXX/XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2574 m2, zapísaný na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom pre okres W., obec W., k.ú. W., je voči žalobcovi právne neúčinná.
2. Zároveň so žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu na zaplatenie peňažného plnenia vo výške 227.293,68 Eur, ktorá žalobcovi vznikla z titulu porušenia Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva nebytových priestorov zo dňa 18.10.2019 súd zriadil v prospech žalobcu záložné právo k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného: nebytový priestor č. XB, nachádzajúci sa vo vchode (číslo): Javorová 2 - Obchodný priestor, na prízemí bytového domu so súpisným číslom č. 6160, postavenom na pozemku parcely registra „C“ s parc. Č. 3206/273, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2574 m2, zapísaný na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom pre okres W., obec W., k.ú. W..
3. V prípade, ak by súd uznal, že navrhované zabezpečovacie opatrenie nie je možné vydať, žalobca navrhol súdu nariadiť neodkladné opatrenie tak, že uloží žalovanému, aby sa zdržal akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťou vo výlučnom vlastníctve žalovaného: nebytový priestor č. XB, nachádzajúci sa vo vchode (číslo): V. X - Obchodný priestor, na prízemí bytového domu so súpisným číslom č. XXXX, postavenom na pozemku parcely registra „C“ s parc. Č. XXXX/XXX, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, o výmere XXXX mX, zapísaný na LV č. XXXXX vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom pre okres W., obec W., k.ú. W..
4. Svoje návrhy žalobca odôvodnil tým, že dňa 18.10.2019 uzatvoril s obchodnou spoločnosťou DEVELOP - Residence s.r.o., Obchodná 2, Bratislava, IČO: 51 162 784 (ďalej len „dlžník“) Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva nebytových priestorov. V dotknutej Zmluve o budúcej zmluve sa dlžník (ako developer projektu výstavby bytového domu s názvom „PolyfunN. svojimi právnymi záväzkami uzatvoril dlžník so žalovaným kúpnu zmluvu, ktorou na žalovaného previedol vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti (prevod povolený dňa 04.10.2021). Bezprostredne po prevode dotknutej nehnuteľnosti na žalovaného vstúpil dlžník do likvidácie a prestal akýmkoľvek spôsobom komunikovať so žalobcom. Dňa 19.10.2021 následne začalo voči dlžníkovi aj konkurzné konanie vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. Zn. 31K/14/2021. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že dlžník nielen, že v zmysle spomenutej Zmluvy o budúcej zmluve nepreviedol na žalobcu vlastnícke právo k dotknutej nehnuteľnosti, ale žalobcovi ani len nevrátil kúpnu cenu nehnuteľnosti vo výške 227.293,68 Eur, ktorú žalobca uhradil dlžníkovi dňa 18.10.2019 (ďalej ako „Pohľadávka žalobcu“), žalobca dňa 05.01.2021 vyzval dlžníka na vrátenie už zaplatenej kúpnej ceny.
5. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný je tzv. schránkovou obchodnou spoločnosťou, na ktorú dlžník previedol nehnuteľnosť, za ktorú mu žalobca už v roku 2019 zaplatil kúpnu cenu s tým, že po kolaudácii dotknutej nehnuteľnosti (ku ktorej došlo až v máji 2021) dlžník prevedie na žalobcu vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti. Žalovaného, ktorý vznikol len dňa 26.05.2021 možno označiť za tzv. special purpose vehicle, teda entitu plniacu úlohu vopred presne stanovenú dlžníkom (bývalí konatelia a spoločníci dlžníka, pán Y., ktorí boli konateľmi dlžníka v čase realizácie ukracujúceho prevodu nehnuteľnosti na žalovaného, sú totiž spoločníkmi a konateľmi žalovaného v súčasnosti). V predmetnom prípade bol podľa žalobcu žalovaný evidentne založený s cieľom eliminácie právnych a finančných rizík dlžníka spojených s realizáciou developerského projektu - Polyfunkčný doma H.. Dlžník previedol na žalovaného dotknutú nehnuteľnosť nielen v úmysle zabrániť tomu, aby táto nehnuteľnosti zmysle Zmluvy o budúcej zmluve bola riadne prevedená na žalobcu, ale rovnako s cieľom zabrániť tiež tomu, aby sa žalobca mohol úspešne domáhať voči dlžníkovi vrátenia už uhradenej kúpnej ceny (teda uspokojenia pohľadávky žalobcu).
6. Ďalej žalobca uviedol, že pasívna vecná legitimácia žalovaného je daná v zmysle § 42b ods. 2 OZ skutočnosťou, že z právnych úkonov dlžníka odporovaných touto žalobou mal prospech žalovaný, ktorého konatelia v čase podpisu Zmluvy o budúcej zmluve aj Odporovanej kúpnej zmluvy boli nielen konateľmi a spoločníkmi dlžníka ale aj nepochybne vedeli o úmysle dlžníka prostredníctvom odporovanej kúpnej zmluvy ukrátiť žalobcu, respektíve ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. V zmysle § 42a ods. 4 písm. d) OZ platí, že odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a právnickou osobou , v ktorej je osoba uvedená v § 42a ods. 4 písm. a) a b) OZ štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom. V zmysle § 42a ods. 2 OZ zas platí, že odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podkladaná odporovacia žaloba predstavuje žalobcov nástroj na uspokojenie jeho pohľadávky v budúcom exekučnom konaní vedenom v zmysle príslušných ustanovení zákona, a to postihnutím vecí i iných majetkových hodnôt, ktoré odporovateľným právnym úkonom ušlo s dlžníkovho majetku alebo vymožením určitej peňažnej náhrady zodpovedajúcej prospechu získanému z odporovaného právneho úkonu. Z predložených dôkazov podľa žalobcu nepochybne vyplýva, že dlžník uskutočnil odporovaný právny úkon v prospech žalovaného výhradne s úmyslom ukrátiť žalobcu, resp. ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Uvedené je z dôvodov, že v čase uzatvorenie odporovanej kúpnej zmluvy boli konateľmi aj spoločníkmi dlžníka a žalovaného tie isté osoby, žalovaný vznikol až dňa 26.05.2021 (teda krátko pred prevedením dotknutej nehnuteľnosti na žalovaného), žalovaný sídli na presne rovnakej adrese, na ktorej v minulosti sídlil dlžník, po uzatvorení odporovanej kúpnej zmluvy dlžník previedol obchodné podiely na SPV entity sídliace v Spojených štátoch amerických, žalovaný nevykonáva žiadnu ekonomickú či podnikateľskú činnosť. Tesne po uzatvorení odporovanej kúpnej zmluvy dlžník vstúpil do likvidácie. Na základe preverenia verejne dostupných registrov je zrejmé, že dlžník v súčasnosti už nevlastní žiaden majetok. Odporovaná kúpna zmluva bola uzatvorená v čase evidentného útlmu podnikateľskej činnosti dlžníka (s ohľadom na obsah ostatnej účtovnej závierky dlžníka za rok 2020, zisk a tržby dlžníka v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019 rapídne klesli, pričom dlžník v roku 2021
už evidentne nevenoval žiadnej podnikateľskej činnosti, do zbierky listín nezaložil účtovnú závierku za rok 2021,a sústredil sa výhradne na zbavovanie sa svojho majetku čo len zvýrazňuje nízku bonitu dlžníka osvedčujúcu nielen ukrátenie žalobcu, ale aj skutočné zámery dlžníka, ktoré dlžník uzatvorením dotknutej odporovanej kúpnej zmluvy sledoval, a na ktorých realizácii sa podieľal aj žalovaný). Správnosť záverov žalobcu týkajúcich sa nízkej bonity dlžníka spôsobujúcej ukrátenie žalobcu osvedčuje tiež fakt, že pohľadávka žalobcu, ktorej uspokojenie bolo uzatvorením odporovacej kúpnej zmluvy ukrátené, predstavuje veľmi vysokú peňažnú pohľadávku, a to takmer vo výške 240.000 Eur.
7. Na odôvodnenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že je to práve účelový prevod, ktorý vzbudzuje viac ako dôvodnú obavu, že žalovaný sa už v blízkej budúcnosti pokúsi previesť dotknutú nehnuteľnosť na ďalší subjekt, aby tak zmaril uspokojenie pohľadávky žalobcu zo speňaženia tejto nehnuteľnosti, na ktorú by mal žalobca nárok v prípade, že by bol so svojou žalobou o určenie neúčinnosti právnych úkonov úspešný. Je totiž zrejmé, že pokiaľ by aj bol žalobca so svojou žalobou z o určenie neúčinnosti právnych úkonov úspešný, no žalovaný by pred ukončením toto konania stihol previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti na ďalší subjekt, nepochybne by došlo k ohrozeniu (zmareniu) exekúcie pohľadávky žalobcu, keďže by žalobcovi neostávalo nič iné, ako vopred bezúspešne uplatňovať svoje právo na náhradu ujmy spôsobenej ukracujúcimi úkonmi od žalovaného , ktorá už v rozhodnej dobe nebude vlastniť absolútne žiaden majetok. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považuje za primeraný prostriedok ochrany aj vzhľadom na výšku žalobcovej pohľadávky.
8. Podľa § 343 ods. 1 CSP Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 343 ods. 2 CSP Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
10. Podľa § 343 ods. 3 CSP Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
11. Podľa § 344 CSP Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 326 ods. 1 CSP V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
15. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
16. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
17. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na
iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
18. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. Zabezpečovacie opatrenie slúži na zabezpečenie ochrany porušených alebo ohrozených práv strán sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie má k zabezpečovaciemu opatreniu subsidiárny charakter, neodkladné opatrenie totiž možno nariadiť len tam, kde jeho účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Z charakteru neodkladného opatrenia ale aj zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo hroziacej ujmy.
20. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie súd vychádza z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu, musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Súd by mal aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality.
21. Po oboznámení sa s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Žalobca žiada zabezpečovacím opatrením zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovaného z dôvodu, ako sám uvádza, že má dôvodnú obavu, že exekúcia jeho pohľadávky bude zmarená. Za svoju pohľadávku, ktorej má byť poskytnutá ochrana nariadením zabezpečovacieho opatrenia, žalobca označil pohľadávku na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny uhradenej spoločnosti DEVELOP - Residence s.r.o. za nebytový priestor špecifikovaný v bode 4 tohto odôvodnenia, ktorá vyplynula zo Zmluvy o budúcej zmluve uzavretej dňa 18.10.2019 medzi žalobcom a spoločnosťou DEVELOP - Residence s.r.o.. V zmysle uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve sa spoločnosť DEVELOP - Residence s.r.o. zaviazala po kolaudácii predmetného nebytového priestoru tento previesť na žalobcu do 7 dní odo dňa doručenia výzvy žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy. Žalobca zaplatil spoločnosti DEVELOP - Residence s.r.o. kúpnu cenu vo výške 227.293,68 Eur pri podpise Zmluvy o budúcej zmluve. Žalobca osvedčil, že kolaudácia Polyfunkčného domu, v ktorom sa predmetný nebytový priestor nachádza prebehla v mesiaci máj 2021 a výzvu na uzavretie kúpnej zmluvy zaslal žalobca spoločnosti DEVELOP - Residence s.r.o. v 29.09.2021. Z predloženého výpisu z LV č. XXXXX zároveň žalobca osvedčil, že ku dňu 04.10.2021 spoločnosť DEVELOP - Residence s.r.o. previedla predmetný nebytový priestor na žalovaného, čím Zmluvu o budúcej zmluve nerešpektovala. Žalobca tak tvrdí, že je nositeľom pohľadávky vo výške 227,293,68 Eur voči spoločnosti DVELEOP - Residence s.r.o. ako dlžníkovi, ktorej exekúcia má byť ohrozená neúčinným právnym úkonom dlžníka vykonaným v prospech žalovaného - kúpnej zmluvy na prevod predmetného nebytového priestoru. Žalobou vo veci samej sa tak žalobca domáha určenia neúčinnosti tohto právneho úkonu - kúpnej zmluvy kde na strane predávajúceho vystupuje spoločnosť DEVELOP - Residence s.ro. a na strane kupujúceho vystupuje žalovaný. Žalobca v žalobe vo veci samej tvrdí, že v tomto prípade ide o odporovateľný právny úkon, ktorý bol uskutočnený s úmyslom ukrátiť pohľadávku žalobcu v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zabezpečovacie opatrenie však v zmysle § 343 ods. 1 CSP môže súd nariadiť len za
predpokladu, že exekúcia bude ohrozená. Pohľadávka žalobcu, ktorej sa má poskytnúť ochrana pred prípadnou zmarenou exekúciou je však pohľadávkou, ktorá momentálne nie je pohľadávkou, ktorú by bolo možné označiť za pohľadávku vymáhateľnú v zmysle § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo je jednou z podmienok úspešnosti žaloby o neúčinnosť právneho úkonu. Podľa aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2020, sp. zn. 6Cdo/237/2017) sa vymáhateľnou pohľadávkou rozumie taká pohľadávka, ktorej splnenie možno vynútiť exekúciou, t. j. pohľadávka, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, podľa ktorého možno nariadiť exekúciu. Ak slúži odporovacia žaloba k uspokojeniu pohľadávky veriteľa v exekučnom konaní, nezodpovedalo by tomuto jej účelu, keby pohľadávka veriteľa nebola priznaná vykonateľným rozhodnutím alebo iným titulom, a keby išlo len o pohľadávku „dospelú“ či splatnú, teda žalovateľnú. Žalobca súdu neosvedčil, že by jeho pohľadávka bola priznaná súdnym rozhodnutím, resp. že by bolo aspoň začaté súdne konanie o priznanie takejto pohľadávky. Za takéhoto stavu nie je možné teda konštatovať, že sú plnené podmienky § 343 ods. 1 CSP na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v danej veci, nakoľko žalobca neosvedčil, že prichádza do úvahy exekúcia, ktorá by mohla byť konaním žalovaného ohrozená. Aj keď účelom konania o neúčinnosti právneho úkonu je dosiahnuť uspokojenie pohľadávky v exekúcii z vecí, ktoré z majetku dlžníka odporovateľným právnym úkonom ušli, podmienkou aj tak ostáva existencia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky tak ako to má na mysli § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka.
22. Taktiež je však potrebné uviesť, že podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je osvedčenie existencie dôvodnej obavy, že exekúcia bude v danej veci aj reálne ohrozená a je teda potrebný okamžitý zásah súdu z dôvodu bezprostrednej potreby upraviť pomery strán. Na odôvodnenie tejto obavy žalobca uviedol skutočnosť, že už uskutočnený účelový prevod nebytového priestoru na žalovaného s úmyslom ukrátiť žalobcu vzbudzuje viac ako dôvodnú obavu, že žalovaný sa v blízkej budúcnosti pokúsi previesť dotknutú nehnuteľnosť na ďalší subjekt. Žalobca však nijak súdu neosvedčil, že žalovaný skutočne uskutočňuje úkony smerujúce k tomu, že sa úmyselne zbavuje svojho majetku, resp. napríklad dotknutý nebytový priestor inzeruje ďalej na predaj a podobne. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je potrebné osvedčiť, že existuje reálna obava, že prípadná exekúcia bude zmarená, resp. ohrozená. Nepostačuje len žalobcovo subjektívne vnímanie skutkových okolností. Lustráciou v katastri nehnuteľností súd zistil, že ku dňu vydania tohto rozhodnutia vlastnícke právo žalovaného nie je dotknuté žiadnou zmenou, resp. žiadnym podaním, pre ktoré by vznikla povinnosť Okresnému úradu W. vyznačiť na liste vlastníctva plombu. Žalobca na osvedčenie dôvodnosti svojej obavy neponúkol súdu žiadne iné dôkazy, resp. neuviedol žiadne iné skutočnosti, z ktorých by bolo možné považovať jeho obavu za osvedčenú. V tejto súvislosti považuje súd za potrebné dodať, že ani výška žalobcovej pohľadávky neodôvodňuje potrebu bezodkladne upraviť pomery strán.
23. Z toho dôvodu súd návrh žalobcu na zabezpečovacie opatrenie ako nedôvodný zamietol.
24. Žalobca alternatívne, pre prípad, že súd zabezpečovacie opatrenie nenariadi, žiadal z tých istých dôvodov nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd uloží žalovanému s vyššie uvedeným nebytovým priestorom nenakladať.
25. V danej právnej veci má súd za to, že ani návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na bod 21 a 22 tohto odôvodnenia súd uvádza, že ani na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca potrebu bezodkladne upraviť pomery strán neosvedčil. Samotná subjektívna obava z konania žalovaného bez osvedčenia reálnej hrozby ujmy nepostačuje. Žalobca nijak neosvedčil, že žalovaný skutočne podniká kroky k tomu, aby sa zbavil svojho majetku a tým sa vyhol prípadnej exekúcii, resp. nebytový priestor prevádza, aby sa vyhol možnosti uspokojenia žalobcu v prípadnej exekúcii z tohto majetku žalovaného. Neodkladné opatrenie je výnimočným prostriedkom ochrany dotknutých práv strán sporu. K jeho nariadeniu by mal súd pristúpiť v situácii kedy hrozí závažná a značná ujma na právach strany sporu a je teda potrebný okamžitý zásah súdu. Potrebu takého okamžitého zásahu súdu však žalobca neosvedčil. Taktiež súd v tejto súvislosti dodáva, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd skúma aj základné predpoklady dôvodnosti nároku vo veci samej, pričom ako vyplýva z bodu 21 tohto odôvodnenia, nemožno ustáliť, že by žalobca tieto predpoklady v danej veci osvedčil. Z uvedeného dôvodu súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcu zamietol.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
27. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci..
28. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
29. Keďže toto uznesenie nie je rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, súd o náhrade trov spojených so zabezpečovacím a neodkladným opatrením nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Malacky písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).