Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

VK-14P/52/2019

Uznesenie

Okresný súd Veľký Krtíš vo veci starostlivosti o maloletú E. R., H.. XX. XX. XXXX, R. C. K., F. XXX, Č. Q., t. č. prechodne bytom ako matka, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš dieťa rodičov: matky E. V., H.. XX. XX. XXXX, R. C. D. XXX, t. č. prechodne bytom ul. Č. B. XXX/X, Ž. a otca A. R., H.. XX. XX. XXXX, R. C. F. XXX, XXX XX K., Č. Q., o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd v y h l a s u j e , že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej n e m á právomoc konať a konanie z a s t a v u j e.

II. Súd v y h l a s u j e , že vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia n e m á právomoc konať a konanie z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 16. 05. 2019 domáhala, aby súd zveril maloletú dočasne do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a zároveň sa domáhala, aby bol otec maloletej zaviazaný prispievať na jej výživu výživným vo výške 100 Eur mesačne, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred do rúk matky. Návrh odôvodnila tým, že s otcom maloletej sa zoznámila v Čechách v roku 2014, odkedy spolu žijú ako druh a družka. Matka uviedla, že otec maloletej bol pod vplyvom alkoholu agresívny, rozbíjal veci, matka žila pod psychickým nátlakom. Otec sa jej vyhrážal, že jej dcéru zoberie ak ho opustí, bol chorobne žiarlivý. V apríli 2019 sa matka rozhodla odísť zo spoločnej domácnosti, nakoľko mala obavu zo stupňujúcej sa agresivity otca, bála sa že ju fyzicky napadne a nechcela už ďalej žiť pod psychickým nátlakom. Od jej odchodu z Čiech sa jej otec vyhráža, že si príde dcéru zobrať a taktiež udal matku za únos. Po príchode z Českej republiky žila matka štyri dni u svojho otca, odkiaľ bola nútená odísť, pretože sa jej otec maloletej vyhrážal, že dcéru príde zobrať, toho času býva s maloletou u kamarátky v Želovciach, kde otec nemá odvahu prísť, ani nevie kde to je. Matka záverom svojho návrhu uviedla, že podáva návrh na vydanie neodkladného opatrenia z dôvodu, že má opodstatnenú obavu z toho, že otec maloletej príde maloletú zobrať a má za to, že by nevedel zabezpečiť dostatočnú starostlivosť o ňu. Vo veci samej si podáva aj návrh na úpravu práv a povinností voči maloletej. Matka k návrhu priložila rodný list maloletej vydaný v Českej republike z ktorého vyplýva, že maloletá sa narodila dňa XX. XX. XXXX v K. v Českej republike.

2. Návrh matky pôsobí čiastočne zmätočne, nakoľko v ňom matka uvádza, že si podáva „návrh na vydanie neodkladného opatrenia“, pričom takto návrh aj nazvala a zároveň, že si podáva „vo veci samej“ aj návrh na úpravu práv a povinností voči maloletej. V závere návrhu je však uvedený len jediný petit, ktorým sa matka domáha zverenia maloletej do jej osobnej starostlivosti, úpravy práv maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a úpravy vyživovacej povinnosti zo strany otca. Hoci návrh matky obsahuje len jeden petit, súd má za to, že z obsahu návrh možno vyvodiť, že sa na jednej strane domáha vydania neodkladného opatrenia a zároveň aj rozhodnutia vo veci samej, ktorým by súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej s tým, že v obidvoch prípadoch sa matka domáha obsahovo totožného rozhodnutia. Z tohto dôvodu súd posudzoval návrh matky aj ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, aj ako návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vo veci samej.

3. Keďže maloletá je podľa vydaného rodného listu občiankou Českej republiky, kde podľa návrhu až do apríla 2019 žila, ide o vec s cudzím prvkom, a preto súd v prvom rade skúmal, či má vo veci medzinárodnú právomoc na konanie. Pokiaľ ide o vec samu, určenie právomoci vo veciach rodičovských práv a povinností upravuje Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 (ďalej len „nariadenie Brusel II bis), keďže ide o práva týkajúce sa osoby dieťaťa v zmysle čl. 2 ods. 7 tohto nariadenia. Všeobecná právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach dieťaťa je stanovená v čl. 8 ods. 1 nariadenia Brusel II bis pre súdy členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania. Pojem obvyklý pobyt nie je v nariadení (ani inom právnom predpise) definovaný, jeho definícia však vyplýva z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V zmysle rozhodnutia C - 523/07 (body 37-39 odôvodnenia) musí byť obvyklý pobyt určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností, pričom okrem prítomnosti dieťaťa v členskom štáte treba vziať do úvahy aj trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu, presťahovanie rodiny do tohto členského štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte, aby bolo možné vyvodiť, že prítomnosť dieťaťa v tomto členskom štáte nemá len dočasný alebo príležitostný charakter a odzrkadľuje aj istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. V zmysle rozhodnutia C - 497/10 (body 52-53 odôvodnenia) je potrebné zobrať do úvahy aj vek dieťaťa, nakoľko iné faktory sa zohľadňujú v prípade dojčaťa ako v prípade dieťaťa v školskom veku alebo v prípade neplnoletého, ktorý ukončil svoje štúdium.

4. Súd v súlade s vyššie primárne zohľadnil vek maloletej, ktorá má len jeden rok, pričom pri takom nízkom veku dieťaťa je obvyklý pobyt previazaný na obvyklý pobyt rodiča (prípadne inej osoby), ktorá má dieťa v osobnej starostlivosti. Matka v návrhu uviedla, že sa s otcom maloletej zoznámila v Čechách v roku 2014, odkedy spolu nepretržite žijú v spoločnej domácnosti ako druh a družka. Z ich vzťahu sa im v decembri roku 2017 narodila maloletá, pričom z návrhu vyplýva, že matka žila s otcom a s maloletou v spoločnej domácnosti už od jej narodenia a z Českej republiky odišla iba v apríli 2019, teda minulý mesiac. Keďže sa maloletá s jej matkou, ktorá sa o ňu podľa návrhu osobne stará, žije sústavne už od jej narodenia v Českej republike, má súd za to, že jej obvyklý pobyt je v tomto štáte. Súd taktiež poukazuje na to, že maloletá je občiankou Českej republiky, čo vyplýva z predloženého rodného listu. Preto má súd za to, že maloletá má vytvorené trvalé väzby na Českú republiku.

5. Pokiaľ ide o Slovenskú republiku, na jej územie prišla maloletá s matkou len v apríli roku 2019 a pre krátkosť tohto pobytu nemožno skonštatovať, že má na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt, keďže sa doposiaľ nemohli vytvoriť väzby maloletej k Slovenskej republike. Súd poukazuje na to, že matka si podľa lustrácie v registri obyvateľov nahlásila prechodný pobyt na jej súčasnej adrese v Ž. len jeden deň pred podaním návrhu (15. 05. 2019). Z návrhu matky nevyplýva existencia žiadnej inej väzby maloletej k Slovenskej republike. Maloletá je síce v súčasnosti prítomná na území Slovenskej republiky, súd však v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou zobral do úvahy minimálne trvanie tejto prítomnosti. Súd taktiež uvádza to, že maloletá bola podľa skutočností tvrdených matkou v návrhu z Českej republiky premiestnená neoprávnene, teda bez súhlasu druhého rodiča (otca maloletej). Súd má za to, že matka pri presťahovaní maloletej konala v rozpore s Haagskym dohovorom z 25. 10. 1980 o Občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, a maloletú premiestnila z Českej republiky na Slovenskú republiku neoprávnene, bez súhlasu otca. Zo skutočností tvrdených v návrhu dokonca možno vyvodiť, že otec s premiestnením maloletej na územie Slovenskej republiky výslovne nesúhlasí. Súd má za to, že takémuto protiprávnemu konaniu matky nemôže poskytnúť ochranu v tej podobe, že by skonštatoval svoju právomoc konať vo veci. Preto súd v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou prihliadol pri určovaní svojej právomoci na tieto podmienky a dôvody pobytu maloletej na území Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov samotná prítomnosť maloletej na území Slovenskej republiky nezakladá jej obvyklý pobyt.

6. Súd ďalej uvádza, že svoju právomoc si nemohol založiť ani podľa článku 9 nariadenia Brusel II bis, nakoľko tento článok upravuje zachovanie právomoci pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa pri oprávnenom premiestnení po dobu troch mesiacov, pričom o takýto prípad v predmetnej veci nejde.

Taktiež nie je možné z hľadiska vecného rozsahu uplatniť články 10 a 11 nariadenia Brusel II bis, nakoľko tieto upravujú súdnu právomoc v prípade únosu dieťaťa a návratu dieťaťa, čo nie je predmetom tohto konania. Súd taktiež nemohol uplatniť článok 12 nariadenia Brusel II bis, ktoré upravuje dohodu o súdnej právomoci v prípade, ak súd už koná na základe nádheru na rozvod, rozluku, alebo anulovanie manželstva, čo taktiež nie je predmetom tohto konania. Súd taktiež nemohol aplikovať článok 13 nariadenia, kde je právomoc založená na prítomnosti dieťaťa, nakoľko tento je aplikovateľný len ak nemožno určiť obvyklý pobyt dieťaťa ani článok 14 nariadenia Brusel II bis o zostatkovej právomoci, keďže tento možno aplikovať len, ak právomoc žiadneho členského štátu nemožno určiť, čo však v predmetnej veci nenastalo, keďže právomoc na konanie o rodičovských právach maloletej majú vzhľadom na vyššie uvedené súdy Českej republiky.

7. Súd v súlade s ustanovením článku 17 nariadenia Brusel II bis, skúmal svoju právomoc ex offo, ako je uvedené vyššie a dospel k záveru, že v predmetnej veci nemá právomoc konať, keďže pre obvyklý pobyt maloletej v Českej republike majú na konanie právomoc súdy Českej republiky. Preto súd v súlade s uvedeným ustanovením nariadenia Brusel II bis výrokom I. vyhlásil, že nemá právomoc konať vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a zároveň v súlade s ustanovením § 9 CSP toto konanie zastavil.

8. Pokiaľ ide o návrh matky v časti nariadenia neodkladného opatrenia, súd uvádza, že okrem vyššie uvedenej všeobecnej právomoci, ktorá patrí súdom Českej republiky, je v článku 20 upravená aj osobitná právomoc na vydávanie predbežných a ochranných opatrení. Podľa tohto ustanovenia je možné v naliehavých prípadoch, aby súd členského štátu prijal predbežné opatrenie s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa nariadenia mal právomoc vo veci samej rozhodovať súd iného členského štátu.

9. Interpretácia rozsahu tejto právomoci bola podaná v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 23. 12. 2009 vo veci C-403/09 PPU, Jasna Detiček proti Mauriziovi Sguegliovi. Podľa odseku 39 uvedeného rozhodnutia je nevyhnutné, aby na jej uplatnenie boli splnené tri kumulatívne podmienky a to, že opatrenie musí byť naliehavé, musí byť prijaté vo vzťahu k osobám alebo k majetku, nachádzajúcom sa v členskom štáte, kde sídli súd, ktorý vo veci koná a musí mať dočasný charakter. V odseku 42 Súdny dvor Európskej únie, vyložil pojem naliehavosti, ktorý sa týka tak situácie, v ktorej sa nachádza dieťa, ako aj praktickej nemožnosti podať návrh týkajúci sa rodičovských práv a povinností na súd príslušný na rozhodnutie vo veci samej. Z uvedeného vyplýva, že požiadavka naliehavosti by bola splnená, napr. v prípade keby bol bezprostredne ohrozený život alebo zdravie dieťaťa a bolo by potrebné bezprostredne zakročiť a upraviť jeho pomery, pokiaľ by sa dieťa nachádzalo v inom členskom štáte a z tohto dôvodu by nemohol zakročiť súd členského štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Súd má za to, že v predmetnej veci takáto situácia nenastala, nakoľko matke nič nebráni, aby si podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (predbežného opatrenia) na príslušný súd Českej republiky. Súd taktiež uvádza, že požiadavka naliehavosti nie je naplnená ani z pohľadu maloletej, nakoľko matka skutočnosť, že by mohlo dôjsť k fyzickému alebo psychickému násiliu na matke alebo na maloletej zo strany otca ničím neosvedčila, keďže k návrhu nepriložila žiaden dôkaz, ani žiaden dôkaz vykonať nenavrhla. Taktiež matka v návrhu uviedla, že do miesta jej súčasného pobytu v Ž. otec nemá odvahu prísť, ani nevie kde to je, čo vylučuje bezprostrednú hrozbu ujmy a nutnosť súdu Slovenskej republiky zakročiť.

10. Súd ďalej poukazuje na odsek 49 vyššie citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorého nemožno pripustiť naliehavosť v prípade protiprávneho správania sa rodiča, zodpovedného za protiprávne premiestnenie dieťaťa, nakoľko takýmto založením si právomoci by sa skonsolidovala skutková situácia, vyplývajúca z protiprávneho správania. Pokiaľ by súd prijal svoju právomoc rozhodovať v predmetnej veci, v podstate by tým odobril protiprávne správanie matky, ktorá maloletú premiestnila z Českej republiky v rozpore s Haagským Dohovorom o Občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí bez súhlasu otca.

11. Súd taktiež uvádza, že nie je splnená ani druhá z podmienok podľa článku 20 nariadenia Brusel II bis a to, že nariadené neodkladné opatrenie by bolo prijaté len vo vzťahu k osobám prítomným v členskom štáte, kde sídli tunajší súd (v Slovenskej republike). Obsahom návrhu matky je úprava výkonu rodičovských práv a povinností, teda súd by musel rozhodovať aj o právach otca maloletej, ktorý sa však na území Slovenskej republiky nenachádza, ale podľa návrhu sa nachádza na území Českej republiky (K.). V tomto smere súd odkazuje na odseky 51 a 52 vyššie uvedeného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, ktorý prijal obdobný záver.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že nemá právomoc konať ani v časti nariadenia neodkladného opatrenia, a preto II. výrokom túto skutočnosť vyhlásil a konanie zastavil aj v tejto časti podľa § 9 CSP.

13. Pokiaľ má matka za to, že je potrebné konať vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej alebo bezodkladne upraviť pomery účastníkov formou neodkladného opatrenia, musí sa obrátiť na príslušný súd Českej republiky.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého v mimosporových konaniach nemá žiaden z účastníkov na náhradu trov konania nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Veľký Krtíš písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.