Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-1-2014.pdf
PDF · 84.05 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/1/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobkyne: T. B., XX.XX.XXXX, X. U. XXXX/X, O., zast. JUDr. Milan Szöllössy, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Kováčska 28, Košice, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO 36 062 235, o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou, ktorú podala súdu dňa 06.04.2009 domáhala voči žalovanému náhrady škody z ublíženia na zdraví, ťažkého úrazu, ktorý utrpela dňa 17.03.2006 pri dopravnej nehode ako spolujazdkyňa v motorovom vozidle zn. P. R., Q.: W., pre ktoré nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vodič tohto motorového vozidla pri dopravnej nehode zomrel a z toho dôvodu bolo trestné stíhanie voči nemu uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 17.5.2006 ČVS: ORP-280/1-OVK-K1-2006 zastavené. Žalobkyňa svoj nárok voči žalovanému uplatnila v zmysle ust. § 24 ods. 2 písm. e/ a ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z., ako nárok na plnenie z garančného fondu. Žalobkyňa bola v ústavnom ošetrovaní od úrazu 17.03.2006 do 06.04.2006 a uplatnila si nárok na plnenie bolestného v sume 21.560,45 EUR (649,530,- SK) a za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 52. 311,29 EUR (1.575,930,-SK). K takto uplatneným istinám požadovala aj 3% ročný úrok z omeškania od 29.03.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. V spore bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 11.03.2011 sp. zn. 18C/148/2009 tak, že žalobu o zaplatenie bolestného v sume 13.360,22 EUR súd zamietol, konanie o zaplatenie sumy 28.999,53 EUR zastavil a nárok žalobkyne na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 31.511,32 EUR vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o trovách celého konania. Z odôvodnenia predmetného rozsudku súd zistil, že konanie o zaplatenie sumy 31.511,32 EUR z titulu náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd vylúčil na samostatné konanie s prihliadnutím na odôvodnené námietky zo strany žalobkyne ohľadne bodového ohodnotenia posttraumatickej stresovej poruchy, pre ktorú je potrebné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychiatrie, vzhľadom na to, že doposiaľ takýto odborný lekár následky poškodenia jej zdravia neposudzoval. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa. Uznesením Krajský súd v Košiciach č. k. 1Co/175/2011 - 129 zo dňa 28.12.2012 zrušil rozsudok Okresného súdu Košice I č. k. 18C/148/2009-110 a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Uznesením Okresného súdu Košice I č. k. 18C/1/2014 - 29 zo dňa 04.10.2018 súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom a poveril znalca J.. T.. N. J. L.., z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: Psychiatria, vypracovaním znaleckého posudku. Súčasne uložil žalobkyni povinnosť zložiť preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 350,- EUR v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet Okresného súdu Košice I. Žalobkyňa nezložila preddavok na znalecké dokazovanie v lehote určenej súdom.
4. Podľa ust. § 253 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len „CSP“) ak strana v konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť preddavok. Ak súd ustanoví znalca a strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania. Ak strana v lehote určenej súdom preddavok nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná.
5. V rámci sporového konania sa uplatňuje princíp zodpovednosti strán za ich vlastnú procesnú aktivitu a za riadne plnenie povinnosti vyplývajúcich z CSP. Jedným z prejavov tohto princípu je pravidlo, podľa ktorého musí byť uznesením uložená preddavková povinnosť splnená pred vykonaním dôkazu, na ktorý sa vzťahuje. Ak strana preddavok v určenej lehote nezloží, súd navrhnutý dôkaz nevykoná. Za daných okolností súd nevykonal znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia: psychiatria a v konaní pokračoval bez vykonania predmetného dôkazu, čím neporušil základné právo strany na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
6. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní prednesom advokáta žalobkyne, prednesom povereného zamestnanca žalovaného a oboznámením s listinnými dôkazmi tvoriacich obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
7. Na pojednávaní poverený zamestnanec žalovaného vzniesol námietku premlčania k nároku žalobkyne. Mal za to, že po vykonanom znaleckom dokazovaní MUDr. P. bolo jednoznačne preukázané, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia došlo ku dňu 17.03.2007. Pôvodná žaloba bola podaná dňa 06.04.2009, teda po márnom uplynutí lehoty na uplatnenie práva v zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka a mal za to, že vznesená námietka premlčania je plne dôvodná.
8. Právny zástupca žalovanej uviedol, že vznesená námietka premlčania nemá opodstatnenie z dôvodu, že pre začatie plynutia premlčacej doby je významný subjektívny prvok, čiže subjektívne poznanie poškodeného o dvoch skutočnostiach - kedy sa poškodený dozvie. kto za škodu zodpovedá a kedy sa poškodený dozvie o škode.
9. Súdom ustanovený znalec predložil v konaní Okresného súdu Košice I sp. zn. 18C/148/2009 znalecký posudok č. 16/2018 zo dňa 26.11.2018. Z jeho záverov vyplýva, že znalec T.. T. P. tvrdí to isté, čo vyhlásil T.. W. vo svojej výpovedi, že vydať posudok o sťažení spoločenského uplatnenia cca po roku od úrazu. Prakticky vtedy bol zdravotný stav ustálený, nedochádzalo k jeho významnejšiemu zlepšovaniu, či zlepšovaniu. Prakticky viac v otázke liečby sa mohlo vykonať cestou psychiatrickej konzultácie a liečby. Celkovú výšku bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia stanovil na 2530 bodov.
10. Podľa ust. § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
11. Podľa ust. § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
12. Podľa ust. § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
13. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia“), sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len „následok“).
14. O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, kedy možno objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia jeho spoločenského uplatnenia, od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Posúdenie otázky, kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil, je nezávislé od vyjadrenia lekára (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 13.07.2001, sp. zn. 25Cdo 1169/2000).
15. V prípade nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia je z hľadiska premlčania rozhodujúce, kedy nastal u poškodeného stav, z ktorého mohol poznať, aká ujma sa stala následkom úrazu na jeho telesnej integrite, ktorá mu bude brániť v jeho životnom uplatnení v spoločnosti, v kultúrnom živote, v športe atď. (R 28/1960).
16. O sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie vtedy, keď škoda na zdraví má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho zdravotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po úraze, chorobe z povolania alebo inom poškodení na zdraví, prípadne po ich zhoršení považovať za ustálený a v ktorej je teda možné posúdiť, aký má zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh a pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu. Ako už súd vyššie uviedol, zo záverov znaleckého posudku znalca T.. T. P. vyplýva, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne pre účely posúdenia sťaženia spoločenského uplatnenia došlo rok po nehode, čiže dňa 17.03.2007 a teda najneskôr do 17.03.2009 mohla žalobkyňa objektívne vyčísliť v peniazoch ujmu na jej zdraví za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žaloba bola podaná na súd dňa 06.04.2009. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žaloba o priznanie spoločenského uplatnenia bola na súd podaná po uplynutí subjektívnej dvojročnej premlčacej doby. Súd má za to, že subjektívna premlčacia doba ohľadne náhrady škody za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia začala plynúť od ustálenia zdravotného stavu žalobkyne.
17. V prejednávanom prípade súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaným, nakoľko v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ ako aj zo súčasnej judikatúry a posudzovania tejto otázky súdmi má súd za to, že okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného je okamihom začatia plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby V zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ pre uplatnenie nároku na náhradu škody na zdraví okamih ustálenia zdravotného stavu, v danom okamihu má osoba vedomosť o tom, že jej vznikla ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú môže objektívne vyjadriť a vyčísliť (za pomoci vydania posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, o ktorého vydanie môže požiadať kedykoľvek v zmysle § 7 ods. 3 zákona č. 437/2004 Z. z.). Ak je zdravotný stav poškodeného ustálený, má vedomosť o škode a jej rozsahu ( o tom, aké zranenie utrpel a aké liečebné úkony podstúpil ) a z toho plynúci nárok na náhradu škody na zdraví môže kedykoľvek uplatniť na súde.
18. Podľa ust. § 262 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa ust. § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
20. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na úspech žalovaného v spore, ktorému priznal proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 364 CSP )
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.