Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-15-2018.pdf
PDF · 97.94 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PE-6C/15/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Partizánske sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom v spore žalobkýň 1/ P.. E. P.V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXXX/X, 2/ B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXXX/X, 3/ D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXXX/X proti žalovaným 1/ P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XX/X, 2/ L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XX/X, 3/ J. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XX/X, 4/ R.. I. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., P. XX/X, 5/ S.. N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., T. XX, 6/ L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., J. XX, 7/ E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXXX/XX/X, 8/ L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XX/X, 9/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., R. XXX/X, 10/ S.. J. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XX/X, 11/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XX/X, 12/ N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XX/X, 13/ R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., J.. R. XXX/X, 14/ I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., J.. Z. XXX/XX, 15/ Ľ. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., T. XXXX/XX, 16/ I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXXX/XX, 17/ Z. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XX/X, 18/ D. X., nar.. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XX/X, 19/ R. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., Q.. V. XXX/XX, 20/ I. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., E. XXX/X, 21/ L. H., nar.: XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXXX/XX, 22/ O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., Y..J.. Š. XXX/XX, 23/ O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXXX/XX, 24/ R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXXX/XX, 25/ Ľ. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXXX/XX, 26/ R.. R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XX/X, 27/ R.. R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XX/X, 28/ J.. E. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXXX/XX, 29/ S.. P. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXXX/XX, 30/ F. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., K. XXXX/XX, žalovaní v 1. až v 24. rade a v 28. až v 30 rade zastúpení BYTOS - správa bytov PRIEVIDZA, s.r.o., IČO: 36 313 009, so sídlom Prievidza, M. Mišíka 42, v zast.: Advokátska kancelária JUDr. Ľubica Lukáčová, s.r.o., so sídlom Prievidza, Ul. M. Hodžu 10/3, o určenie neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovaní v 1. až v 30. rade spoločne a nerozdielne majú proti žalobkyniam v 1. až v 3. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
(1) Žalobkyne v 1. až v 3. rade sa žalobou podanou pôvodne na Okresnom súde Prievidza proti žalovaným v 1. až v 8. rade domáhali určenia neplatnosti písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome XXXX na ul. K. L. P., realizovaného p. P. písomnou formou v dňoch 12.9.2017 a 13.9.2017, pričom v žalobnom petite špecifikovali otázky, ktoré boli písomným hlasovaním riešené. (2) Okresný súd Prievidza uzneseniami zo dňa 13.11.2017 č.k. 10C/33/2017-19 a č.k. 10C/33/2017-20 rozhodol o vylúčení všetkých sudcov z prejednania veci. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 07.02.2018 č.k. 5NcC/1/2018-27 spor prikázal na prejednanie Okresnému súdu Partizánske.
(3) Spis bol tunajšiemu súdu doručený dňa 16.03.2018. Súd po preskúmaní žaloby uznesením zo dňa 27.03.2018 č.k. 6C/15/2018-33 vyzval žalobkyne v 1. až v 3. rade, aby doplnili žalobu o riadne zákonné náležitosti podania vo veci samej, pričom v uznesení uviedol, ako majú opravu vykonať. (4) Žalobkyne písomným podaním doručeným súdu dňa 18.04.2018 žalobu doplnili v súlade s výzvou. (5) Súd žalobu doručil zástupcovi žalovaných (§ 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - zástupcom žalovaných je správca bytového domu), vyzval ho na vyjadrenie k nej a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. (6) Žalovaní v 1. až v 8. rade sa prostredníctvom svojho zástupcu (ktorý sa nechal zastúpiť advokátskou kanceláriou) vyjadrili k žalobe tak, že ju navrhujú zamietnuť v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobkyne v 1. a v 2. rade sa hlasovania nezúčastnili a žalobkyňa v 3. rade prostredníctvom manžela hlasovala „áno“, teda žiadna z nich nebola prehlasovaná, preto nie sú aktívne vecne legitimované na podanie žaloby. tiež poukázali na to, že účastníkmi konania musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. (7) Žalobkyňa v 1. rade sa k vyjadreniu žalovaných vyjadrila v replike doručenej súdu dňa 29.06.2018, v ktorom zotrvala na podanej žalobe. Podľa jej posúdenia hlasovanie vyhlásil nekompetentný subjekt, nebola dodržaná lehota na oboznámenie sa s bodmi písomného hlasovania, nebol spôsobilý predmet písomného hlasovania, došlo k závadám podpisovania vlastníkov pri hlasovaní, podpisy neboli overené overovateľmi a nebol dostatočný počet hlasov na prijatie rozhodnutia. Poukázala aj na to, že dňa 11. a 12.01.2018 sa uskutočnilo nové hlasovanie vlastníkov, pričom nové rozhodnutie nahradilo predchádzajúce rozhodnutie na napadnutom hlasovaní. Zároveň navrhla pripustiť vstup ďalších subjektov do konania na strane žalovaných. V podaní označila žalovaných v 9. až v 25. rade (v skutočnosti označila 22 nových subjektov). (8) Súd uznesením zo dňa 14.11.2018 č.k. 6C/15/2018-104 pripustil vstup do konania na strane žalovaných subjektov označených v podaní žalobkyne v 1. rade, ktorých procesne označil ako žalovaných v 9. až v 30. rade. (9) Súd žalovaných vyzval na vyjadrenie k replike žalobkyne v 1. rade. Tí k nej v duplike doručenej súdu elektronicky dňa 28.02.2019 uviedli, že navrhujú žalobu zamietnuť. Zotrvali na tvrdení o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobkýň. Taktiež poukázali na nútené procesné spoločenstvo, ktoré majú tvoriť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovo dome, čo v prejednávanom spore nie je splnené. Poukázali aj na uznesenie Ústavného súdu SR vo veci IV. ÚS 194/2012, ktorý vyslovil záver, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Namietli, že návrh bol proti žalovaným v 9. až v 30. rade podaný až po uplynutí lehoty podľa § 14 ods. 8 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Taktiež poukázali na to, že žalovanými neboli všetci spoluvlastníci bytov a nebytových priestorov. Pre prípad, že by sa s tým súd nestotožnil, navrhli žalobu zamietnúť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Vyjadrili sa aj k jednotlivým namietaným bodom vo vyjadrení žalobkýň, pričom zotrvali na tom, že písomné hlasovanie, ktoré žalobkyne napadli, je platné. Ako dôkaz predložili aktuálny výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P.. (10) Súd dupliku doručil žalobkyniam. Zároveň určil vo veci na prejednanie sporu pojednávanie na 20.05.2019. Predvolanie na pojednávanie bolo riadne doručené žalobkyniam v 1. až v 3. rade aj zástupcovi žalovaných v 1. až v 30. rade. Na pojednávaní sa nezúčastnili žalobkyne v 2. a v 3. rade ani žalobkyniami navrhnutý svedok J. E., pričom žalobkyne v 2. a v 3. rade nežiadali z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania a výsluch svedka J. E. nebol pre rozhodnutie v spore potrebný, preto súd spor prejednal v súlade s § 180 CSP v ich neprítomnosti. (11) Žalobkyne v 2. a v 3. rade písomnými podaniami doručenými súdu dňa 03.08.2018 (a dňa 09.05.2019) prejavili vôľu vziať žalobu v celom rozsahu späť. Súd ich podania zo dňa 03.08.2018 doručil žalobkyni v 1. rade s tým, že ju vyzval, aby sa vyjadrila k späťvzatiam a aby uviedla, či ona na podanej žalobe trvá alebo či ju berie späť a navrhuje konanie zastaviť. (12) Žalobkyňa v 1. rade súdu v písomnom podaní doručenom dňa 17.12.2018 a doplneným v podaní doručenom súdu dňa 28.12.2018 oznámila, že súhlasí so späťvzatím žaloby žalobkyniami v 2. a v 3. rade, avšak sama trvá na podanej žalobe. (13) Súd posúdil podania žalobkýň v 2. a v 3. rade a dospel k záveru, že na ne nie je možné prihliadať. Žalobkyne v 1. až v 3. rade tvoria v spore nútené procesné spoločenstvo. Rozsudok sa totiž musí vzťahovať na každú z nich (ako aj na všetkých ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome). Súd vychádzal z ustanovenia § 77 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/, ktorý aplikoval v súlade s čl. 4 CSP aj na nútené procesné spoločenstvo. Podľa citovaného ustanovenia procesný úkon každého subjektu na jednej procesnej strane platí aj pre ostatné subjekty na rovnakej procesnej strane, s výnimkou (okrem iného) späťvzatia žaloby. Zákon pravidlá pre posúdenie odporujúcich si procesných úkonov subjektov na jednej procesnej strane v prípade núteného procesného spoločenstva neobsahuje. Preto je potrebné postupovať v súlade s citovaným ustanovením základných princípov CSP tak, že právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Nútené procesné spoločenstvo je vo svojej podstate jednou z foriem nerozlučného procesného spoločenstva, pri ktorej navyše okrem princípov platných pre nerozlučné procesné spoločenstvo platí, že neúčasť niektorého subjektu právneho vzťahu má za následok neúspech v spore (§ 78 ods. 2 CSP). Preto je dôvodné na posúdenie úkonov strán sporu aplikovať ustanovenie § 77 ods. 2 CSP. Na účinné späťvzatie žaloby je preto potrebný súhlas všetkých subjektov na strane žalobcov, vrátane žalobkyne v 1. rade, ktorá však so späťvzatím žaloby (vo vzťahu k svojej osobe) nesúhlasila. (14) Súd pred otvorením pojednávania vyzval žalobkyňu v 1. rade, aby vzala žalobu späť, pretože ju považuje za zjavne nedôvodnú (§ 138 CSP). Žalobkyňu v 1. rade poučil o tom, že podľa predbežného právneho posúdenia súdu musia byť stranami v spore všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, čo nebolo splnené. Následkom takého stavu je zamietnutie žaloby. Žalobkyňa v 1. rade napriek uzneseniu na podanej žalobe zotrvala, súc si vedomá rizika procesného neúspechu. (15) Na pojednávaní žalobkyňa v 1. rade predložila podanie označené ako „Vyjadrenie na vyjadrenie“. Na jeho obsah však súd v zmysle ustanovenia § 153 CSP neprihliadal, pretože prostriedky procesného útoku v ňom uvedené neboli uplatnené včas. Žalobkyni v 1. rade bola duplika žalovaných doručená už dňa 26.04.2019. Nič jej nebránilo, ak na ňu chcela reagovať, urobiť tak takým spôsobom, aby pred pojednávaním mala protistrana možnosť s týmto vyjadrením sa oboznámiť. Ak vyjadrenie predložila až na pojednávaní, kedy už naň protistrana vzhľadom k jeho rozsahu nemala možnosť adekvátne reagovať (na umožnenie oboznámenia sa s ním by súd musel pojednávanie odročiť), nemožno považovať za splnenú podmienku včasnosti jeho podania. Okrem toho, súd pri posúdení, či na toto podanie prihliadať alebo nie vzal do úvahy aj predbežné právne posúdenie sporu. Vzhľadom k tomuto by uvedenie akýchkoľvek ďalších prostriedkov procesného útoku žalobkyňou nemalo zmysel, pretože v súlade s § 78 ods. 2 CSP nebolo možné rozhodnúť v spore žalobe vyhovujúcim spôsobom. (16) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinným dôkazom - aktuálnym výpisom z listu vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P. na čísle listu spisu XXX a zistil z neho, že ku dňu rozhodnutia vo veci boli vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súm. č. XXXX v P. žalovaní v 1 až 25. rade, žalovaní v 28. až 30. rade a okrem nich aj: D.. D. R., rod. R., P.. J. P., rod. Q., A.. R. Š., rod. N., E.. T. C., rod. X., F.. D. P., rod. O., Z.. F. L., rod. T., H.. T. P., rod. P., X.. B. L., S.. R. V., rod. V.. (17) Iné dôkazy súd v spore nevykonal a návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania zamietol, pretože vzhľadom k právnemu posúdeniu sporu by vykonanie ďalšieho dokazovania bolo v rozpore s ustanovením čl. 17 CSP (Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb). Keďže súd nemal pochybnosť o tom, že v spore neboli účastní všetci účastníci právneho vzťahu, t.j. všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, v súlade s § 78 ods. 2 CSP nemohlo mať ani prípadné ďalšie vykonanie dokazovania vplyv na rozhodnutie vo veci samej, pretože súd nemal inú možnosť, ako žalobu zamietnuť. (18) Žalobkyňa na pojednávaní predložila aj písomné podanie označené ako „Doplnenie návrhu žalovaných do konania“, ktoré súd podľa jeho obsahu posúdil ako návrh na pristúpenie ďalších subjektov do konania podľa § 79 CSP (Na návrh žalobcu môže súd pripustiť, aby do konania pristúpil ďalší subjekt. Súhlas toho, kto má takto do konania pristúpiť, je potrebný, ak má vystupovať na strane žalobcu.). V podaní označila ako žalobcu S.. T. P., nar. XX.XX.XXXX a ako žalovaných B. L., D. R., J. P., R. Š., T. C., D. P., F. L. a R. V.. Súd tento jej návrh zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že ustanovenie § 79 CSP dáva súdu možnosť, nie však povinnosť pripustiť ďalšie subjekty do konania. Súd pri rozhodovaní o tom, či vstup ďalších subjektov do konania pripustí, skúma v zásade len procesné podmienky pre ich vstup, nezaoberá sa skúmaním hmotného práva (ich vecnou legitimáciou). Žalobkyňa označila uvedené subjekty zrejme pod dojmom predbežného právneho posúdenia, ktoré súd na pojednávaní urobil. Spolu so svojím procesným návrhom však nepredložila súhlas navrhovaného žalobcu so svojím vstupom do konania, ktorý zákon jednoznačne vyžaduje. Súdu pritom žiaden predpis neukladá povinnosť aktívne takýto súhlas zisťovať. Takisto žalovaní nie sú označení procesne správnym spôsobom, v súlade s § 133 ods. 1 CSP. Najvyšší súd SR vyslovil v rozhodnutí sp. zn. 4 Cdo 206/2013 záver, že súd spravidla nepripustí vstup účastníka do konania vtedy, ak by jeho pripustenie do konania bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, príp. ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá má do konania vstúpiť. O podaní nebolo možné kladne rozhodnúť na pojednávaní ani vo vzťahu k navrhovaným žalovaným, pretože títo neboli označení údajmi podľa § 133 ods. 1 CSP (bolo by potrebné vyzývať žalobkyňu na opravu a doplnenie podania, za tým účelom by ale bolo nutné pojednávanie odročiť, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti konania podľa čl. 17 CSP). Súd nemohol nechať bez povšimnutia ani tú skutočnosť, že žalobkyňa vedela o námietke žalovaných prezentovanej v ich vyjadrení, že nie sú účastní konania všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, napriek tomu na túto námietku reagovala až na pojednávaní, a to až po vykonanom dokazovaní. Ak by súd jej procesnému podaniu vo vzťahu k navrhovaným žalovaným mienil vyhovieť, viedlo by to k nedôvodným prieťahom v konaní v súvislosti s tým, že by musel najskôr vyzvať žalobkyňu v 1. rade na opravu ich označenia a následne im doručovať žalobu, umožniť im vyjadriť sa k nej, umožniť žalobkyniam vyjadriť sa k vyjadreniu a následne umožniť novým žalovaným uviesť dupliku k replike žalobkýň. Keďže však nebol súdu doručený súhlas so vstupom do konania navrhovaného žalobcu S.. T. P., ktorý sa stranou v spore nestal, aj tak by o žalobe súd nemohol rozhodnúť inak ako zamietnutím podľa § 78 ods. 2 CSP. (19) Podľa § 78 ods. 1, ods. 2 CSP nútené spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom osobitný predpis vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. Súd žalobu zamietne, ak nie je splnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. (20) Podľa § 14 ods. 8 zákona č. 182/1993 Z.z. vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom ku dňu 13.09.2017 (ku dňu skončenia napadnutého hlasovania) prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa do 30 kalendárnych dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak jeho právo zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa uznášaniaschopná väčšina podľa odsekov 3 a 4 nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome súd. Platné rozhodnutia sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluvy a ich zmeny schválené vlastníkmi sú záväzné pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak ich za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podpísala nimi splnomocnená osoba. (21) Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z procesných dôvodov podľa § 78 ods. 2 CSP, bez zaoberania sa meritom sporu. Vychádzal pritom z toho, že stranou sporu neboli všetci, ktorí podľa hmotného práva stranou sporu mali byť. Stranou sporu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. Nie je pritom podstatné, na ktorej procesnej strane majú vystupovať. V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov by došlo k anulovaniu rozhodnutia prijatého príslušnou väčšinou vlastníkov bytov a nebytových priestorov v rámci tohto hlasovania a vo svojej podstate k zmene rozhodnutia príslušnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Je preto samozrejmé, že účastníkmi konania o určenie neplatnosti hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (z rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 194/2012). (22) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (23) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (24) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o jeho trovách. Súd sa pri rozhodovaní o trovách riadil tým, že žalobkyne v 1. až v 3. rade boli v spore neúspešné, preto súd procesne úspešným žalovaným v 1. až v 30 rade priznal proti ním nárok na náhradu trov konania. Keďže tvoria v konaní iné ako samostatné procesné spoločenstvo, súd vyjadril v rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania aj solidaritu žalovaných vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania a žalobkýň vo vzťahu k povinnosti na plnenie. (25) O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na toto podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu prva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.