Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Nt-18-2021.pdf
PDF · 89.59 KB
Case nature
Area
Subarea
39Nt/18/2021
Uznesenie
Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci S. J., ex cathedra dňa 7. februára 2022 v Pezinku, takto
rozhodol:
Podľa § 448 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na § 74 ods. 2 Trestného zákona,
sa u S. J., R.. XX.XX.XXXX C. R., T. D. A. XXX/X, C. t. č. Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta č. 63, Pezinok, bude pokračovať s výkonom ochranného liečenia psychiatrického ústavnou formou, uloženého mu uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 5Nt/8/2015 zo dňa 23.07.2015.
odôvodnenie:
V trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 42Nt/33/2020, S. J. podaním zo dňa 27.04.2020, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.05.2021, navrhol zmenu spôsobu výkonu ochranného liečenia - psychiatrického z ústavnej formy na formu ambulantnú, ktoré mu bolo uložené uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 5Nt/8/2015 zo dňa 23.07.2015.
Tunajší súd uznesením č. k. : 42Nt/33/2020 - 87 zo dňa 09.12.2020, právoplatným dňa 09.12.2020, zamietol návrh u S. J. na zmenu ochranného liečenia psychiatrického vykonávaného ústavnou formou uložené mu uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 5Nt/8/2015 zo dňa 23.07.2015 na ochranné liečenie psychiatrické vykonávané ambulantnou formou, súčasne súd rozhodol, že sa bude pokračovať vo výkone ochranného liečenia psychiatrického ústavnou formou.
Keďže podľa § 448 ods. 2 Tr. poriadku, je potrebné raz ročne preskúmavať dôvody trvania ochranného liečenia, požiadal Okresný súd Pezinok dňa 17.01.2022 zdravotnícke zariadenie, v ktorom S. J. vykonáva ochranné liečenie správu o zdravotnom stave pacienta a súčasne pripojil spis Okresného súdu Pezinok sp. zn. 42Nt/33/20020.
Z predložených listinných dôkazov vyplynulo nasledovné:
V trestnej veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 5Nt/8/2015 bolo uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 5Nt/8/2015 zo dňa 23.07.2015, právoplatným dňa 07.08.2015, uložené S. J. ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou, ktoré v súčasnosti vykonáva v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela, so sídlom Malacká cesta 63, Pezinok, IČO: 30 801 397 (ďalej aj PNPP).
Tunajší súd uznesením č. k. : 42Nt/33/2020 - 87 zo dňa 09.12.2020, právoplatným dňa 09.12.2020, zamietol návrh u S. J. na zmenu ochranného liečenia psychiatrického vykonávaného ústavnou formou uložené mu uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 5Nt/8/2015 zo dňa 23.07.2015 na ochranné liečenie psychiatrické vykonávané ambulantnou formou, súčasne súd rozhodol, že sa bude pokračovať vo výkone ochranného liečenia psychiatrického ústavnou formou.
Zo znaleckého posudku č. 96/2020 vypracovaného MUDr. Klaudiou Stanislavovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že S. J. trpí schizofréniou simplex, ktorá je chronickým celoživotným ochorením, s nepriaznivým vývojom, ochorenie nie je vyliečiteľné, progreduje do defektu osobnosti. V podmienkach ústavnej liečby menovaný dodržuje režim, liečbu a pokyny lekára, v prípade ambulantnej liečby sa nedá očakávať kritický postoj k potrebe psychiatrickej liečby a pravidelného užívania liekov. Pobyt menovaného na slobode je vysoko nebezpečný, v prípade relapsu ochorenia hrozí riziko maladaptívneho, agresívneho konania.
Dňa 24.01.2022 bola tunajšiemu súdu doručená správa od PNPP Pezinok v rámci preskúmania trvania výkonu ochranného psychiatrického liečenia ústavnou formou, na základe ktorej bolo zistené, že S. J. je hospitalizovaný v PNPP Pezinok, Malacká cesta 63 na PK a PNPP na Mužskom oddelení od 26.11.2015, kde vykonáva ochranné liečenie ústavnou formou nariadené Okresným súdom v Trnave v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 5Nt/8/2015. Vzhľadom na závažnosť trestného činu a nepredvídateľné správanie pacienta je menovaný adeptom na umiestnenie do detenčného zariadenia. Pacient je stále hospitalizovaný na oddelení AG, v rámci svojich možností spolupracuje pri liečbe, dodržiava režim oddelenia. Menovaný je svojprávny, nie je obmedzený na spôsobilosti na právne úkony.
§ 448 Trestného poriadku ustanovuje:
„(1) O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora, obvineného alebo liečebného zariadenia alebo aj bez takého návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenia vykonáva; ak rozhoduje na návrh, rozhodne najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu súdu. (2) Predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti vykonáva, najmenej raz ročne preskúma, či dôvody ochranného liečenia trvajú. Ak dôvody ochranného liečenia pominuli, postupuje podľa odseku 1, inak rozhodne, že vo výkone ochranného liečenia sa bude pokračovať. (3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak ju podá prokurátor proti uzneseniu o prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, odkladný účinok.“
§ 74 Trestného zákona ustanovuje:
„(1) Ak sa ochranné liečenie ukladá popri nepodmienečnom treste odňatia slobody, jeho výkon sa spravidla začína po nástupe výkonu trestu v ústave na výkon trestu. V ostatných prípadoch sa ochranné liečenie vykonáva spravidla v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti. Ak možno vzhľadom na povahu choroby a liečebné možnosti očakávať, že účel splní aj ambulantné liečenie, môže súd nariadiť aj tento spôsob liečenia, prípadne ústavné liečenie zmeniť na ambulantné liečenie alebo v odôvodnenom prípade aj naopak. Ak dĺžka výkonu trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu nepostačí na splnenie účelu ochranného liečenia, súd môže rozhodnúť o jeho pokračovaní v liečebnom alebo ambulantnom zariadení. (2) Ochranné liečenie potrvá, kým to vyžaduje jeho účel. Trvanie ochranného liečenia uloženého páchateľovi, ktorý užíva návykovú látku a spáchal trestný čin pod jej vplyvom alebo v súvislosti s jej užívaním, môže byť však ukončené, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť. O prepustení z ochranného liečenia rozhoduje súd. (3) Od výkonu ochranného liečenia súd upustí, ak zaniknú pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bolo uložené.“
Podľa § 291 Trestného poriadku, na verejnom zasadnutí rozhoduje súd, ak to zákon výslovne ustanovuje.
Podľa § 301 Trestného poriadku, na neverejnom zasadnutí rozhoduje senát tam, kde nie je zákonom predpísané, že sa rozhoduje na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí.
Podľa § 303 Trestného poriadku, samosudca neverejné zasadnutie nevykonáva.
Podľa § 10 ods. 6 Trestného poriadku, predsedom senátu sa na účely tohto zákona rozumie aj samosudca, ak z jednotlivých ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné.
Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Pokiaľ Trestný poriadok v ustanovení § 448 Trestného poriadku, vo vykonávacom konaní zveruje kompetenciu rozhodnúť o tom, či má výkon ochranného liečenia pokračovať, resp. kompetenciu rozhodnúť o prepustení z ochranného liečenia alebo kompetenciu rozhodnúť o jeho ukončení výslovne predsedovi senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva a zároveň výslovne neustanovuje, že pri rozhodovaní podľa § 448 Trestného poriadku rozhoduje predseda senátu na verejnom zasadnutí, dospel samosudca Okresného súdu Pezinok aplikáciou citovaných ustanovení Trestného poriadku k záveru, že na rozhodovanie v zmysle § 448 Trestného poriadku nemôže samosudca nariaďovať verejné zasadnutie, pretože mu to Trestný poriadok výslovne neustanovuje. Ústavne konformným výkladom citovaných ustanovení Trestného poriadku nemožno prijať iný záver, ako ten, že pri rozhodovaní podľa § 448 Trestného poriadku nemôže predseda senátu nariaďovať verejné zasadnutie, ale má povinnosť rozhodnúť tzv. od stola (ex cathedra).
Z hľadiska systematického výkladu citovaných ustanovení Trestného poriadku zároveň platí, že pokiaľ Trestný poriadok samosudcovi vôbec neumožňuje vykonávať neverejné zasadnutie, musí samosudca rozhodujúci vo vykonávacom konaní podľa § 448 Trestného poriadku rozhodovať len tzv. od stola (ex cathedra).
Rozhodujúc ako samosudca Okresného súdu Pezinok som na podklade listinných dôkazov dospel k záveru, že dôvody pre ktoré bolo S. J. uložené ochranné liečenie psychiatrické ústavnou formou nepominuli a naďalej trvajú. Uložené ochranné liečenie doposiaľ nenaplnilo svoj účel, preto je potrebné aj naďalej pokračovať vo výkone uloženého ochranného liečenia psychiatrického ústavnou formou, keď vzhľadom na duševnú poruchu S. J. naďalej existuje dôvodný predpoklad, že jeho pobyt na slobode je pre spoločnosť nebezpečný, zohľadňujúc skutočnosť, že podľa správy PNPP je S. J. adeptom na umiestnenie do detenčného ústavu.
To sú rationis decidendi, pre ktoré som rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Už len ako obiter dictum svojho rozhodnutia dodávam stručný, systematický výklad ustanovení prvého dielu, druhej hlavy, štvrtej časti Trestného poriadku v spojení s ustanoveniami piateho dielu, druhej hlavy, prvej časti Trestného zákona, nakoľko som rozhodujúc počas svojej päťročnej praxe v obvode tunajšieho súdu, v ktorom sa nachádza Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela zistil, že právnici, ktorí s týmito ustanoveniami prichádzajú do styku zväčša sporadicky, im nie vždy rozumejú.
Štvrtá časť Trestného poriadku upravuje postup súdu vo vykonávacom konaní, pričom výkon ochranného liečenia je konkrétne upravený v ustanoveniach prvého dielu, druhej hlavy tejto časti Trestného poriadku (§ 445 až § 448a). Na procesný postup súdu v prípade rozhodovania o výkone ochranného liečenia sa pritom (pokiaľ ide o formu rozhodnutia a spôsob rozhodovania) nepochybne vzťahujú aj ustanovenia prvej a tretej časti Trestného poriadku.
Súd je široký pojem, nutno teda zodpovedať otázky, kto rozhoduje v jeho mene (súdny tajomník, vyšší súdny úradník, sudca pre prípravné konanie, samosudca, predseda senátu, senát), čím rozhoduje (opatrením, príkazom, trestným rozkazom, uznesením, rozsudkom) a ako rozhoduje (od stola, na hlavnom pojednávaní, na verejnom zasadnutí, na neverejnom zasadnutí)
Ochranné liečenie možno obvinenému v súdnom konaní uložiť buď na hlavnom pojednávaní alebo na verejnom zasadnutí. Ukladá ho buď samosudca, alebo senát a to rozsudkom na hlavnom pojednávaní (§ 289 ods. 1 Tr. por.), alebo uznesením na verejnom zasadnutí (§ 289 ods. 2 Tr. por.). V závislosti od toho, či bolo ochranné liečenie uložené samosudcom alebo senátom sa následne odvíja i to, či o ňom vo vykonávacom konaní rozhoduje samosudca alebo senát, resp. iba predseda senátu.
Pri ukladaní ochranného liečenia na hlavnom pojednávaní, či verejnom zasadnutí súd nikdy vopred neurčuje dobu jeho trvania, pretože v zmysle § 74 ods. 2 Trestného zákona ochranné liečenie potrvá,
kým to vyžaduje jeho účel. Vždy však v zmysle § 74 ods. 1 Trestného zákona určuje, či má ochranné liečenie prebiehať ambulantnou alebo ústavnou formou.
Po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo obvinenému uložené ochranné liečenie má predseda senátu súdu, ktorý ochranné liečenie uložil povinnosť takéto rozhodnutie vykonať, resp. jeho výkon zariadiť v zmysle § 406 ods. 1 veta tretia Trestného poriadku. V praxi sa tak deje nariadením výkonu uloženého ochranného liečenia podľa § 445 Trestného poriadku, ktoré má povahu opatrenia. Ustanovenie § 445 Trestného poriadku nehovorí o tom, že by mal o nariadení výkonu ochranného liečenia predseda senátu rozhodovať na verejnom zasadnutí, teda je zrejmé, že zákonodarca počítal s tým, že v štádiu po právoplatnom skončení trestného stíhania nie je nutné, aby výkon súdneho rozhodnutia zariaďoval senát, ale postačí ak ho zariadi sám predseda senátu. Predseda senátu rozhoduje opatrením vydaným od stola (ex cathedra) a proti jeho opatreniu nie je prípustný opravný prostriedok. V praxi mnohých súdov sa využíva ustanovenie § 406 ods. 1 veta tretia Trestného poriadku, na základe ktorého predseda senátu poverí vyššieho súdneho úradníka zariadiť výkon rozhodnutia o ochrannom liečení. Vyšší súdny úradník potom o nariadení výkonu ochranného liečenia rozhoduje od stola (ex cathedra) sám opatrením, proti ktorému takisto nie je prípustný opravný prostriedok.
Prebiehajúci výkon ochranného liečenia možno skončiť len jedným z nasledujúcich spôsobov: A/ upustením; B/ ukončením; C/ prepustením.
Ad A/: Od výkonu ochranného liečenie sa upúšťa vtedy, ak zaniknú ešte pred jeho začatím okolnosti, pre ktoré bolo uložené (§ 74 ods. 3 Tr. zák.).
Pre úplnosť citujme ustanovenie § 447 Trestného poriadku:
„(1) O upustení od výkonu ochranného liečenia pred jeho začiatkom rozhodne súd, ktorý ochranné liečenie uložil, a to na verejnom zasadnutí na návrh prokurátora, obvineného, jeho zákonného zástupcu, osoby, ktorá by mohla za obvineného v jeho prospech podať odvolanie, alebo ak obvinený medzitým nastúpil alebo absolvoval uloženú odvykaciu alebo inú liečbu v niektorom zdravotníckom zariadení, na návrh ošetrujúceho lekára alebo aj bez takého návrhu. (2) Proti uzneseniu podľa odseku 1 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.“
Bezpochyby je tak rozhodnutie o upustení od ochranného liečenia zverené senátu, alebo samosudcovi toho súdu, ktorý ho uložil a rozhoduje o ňom na verejnom zasadnutí samosudca, resp. senát uznesením, proti ktorému je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Ad B/: Výkon prebiehajúceho ochranného liečenia možno v zmysle § 74 ods. 2 veta druhá Tr. zák. ukončiť, ak sa počas jeho výkonu zistí, že jeho účel nemožno dosiahnuť (napr. liečebný ústav oznámi súdu, že obvinený ktorému bolo nariadené protialkoholické liečenie nedokáže abstinovať).
Procesný postup súdu pri ukončení ochranného liečenia upravuje § 448 Trestného poriadku nasledovne:
„(1) O prepustení z ochranného liečenia alebo o jeho ukončení rozhodne na návrh prokurátora, obvineného alebo liečebného zariadenia alebo aj bez takého návrhu predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenia vykonáva; ak rozhoduje na návrh, rozhodne najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu súdu. (2) Predseda senátu súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenie v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti vykonáva, najmenej raz ročne preskúma, či dôvody ochranného liečenia trvajú. Ak dôvody ochranného liečenia pominuli, postupuje podľa odseku 1, inak rozhodne, že vo výkone ochranného liečenia sa bude pokračovať. (3) Proti uzneseniu podľa odsekov 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má v prípade, ak ju podá prokurátor proti uzneseniu o prepustení z ochranného liečenia alebo ukončení ochranného liečenia, odkladný účinok.“.
Z citovaného ustanovenia § 448 Trestného poriadku predovšetkým vyplýva to, že príslušnosť rozhodnúť o ukončení ochranného liečenia zákon zveruje predsedovi senátu (resp. v zmysle § 10 ods. 6 Trestného poriadku aj samosudcovi), toho súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenia vykonáva. Keďže zákonodarca si bol vedomý toho, že počet liečebných ústavov v ktorých sa ochranné liečenia ústavnou
formou vykonávajú je násobne menší, ako počet súdov, ktoré tieto ochranné liečenia ukladajú, nevložil právomoc rozhodovať o ukončení ochranného liečenia senátu (ktorý by o tom musel rozhodovať na verejnom, či neverejnom zasadnutí), ale zveril túto právomoc výslovne len predsedovi senátu (a tým v zmysle § 10 ods. 6 Trestného poriadku aj samosudcovi) súdu, v ktorého obvode sa ochranné liečenia vykonáva, čím mu umožnil rozhodovať o ukončení ochranného liečenia tzv. od stola (ex cathedra), len na podklade listinných dôkazov a bez potreby vyslúchnutia obvineného. Zákonodarca totiž nikde v § 448 Trestného poriadku neustanovuje, že pred rozhodnutím o ukončení ochranného liečenia musí byť obvinený vyslúchnutý, ako je tomu v prípade rozhodovania o zmene spôsobu výkonu ochranného liečenia podľa ustanovenia § 446 Trestného poriadku. Zároveň pokiaľ zákonodarca výslovne neustanovuje, že pri rozhodovaní podľa § 448 Trestného poriadku rozhoduje predseda senátu na verejnom zasadnutí, je zrejmé, že o ukončení ochranného liečenia má predseda senátu (samosudca) rozhodnúť uznesením vydaným tzv. od stola (ex cathedra), proti ktorému je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok vtedy, ak ju podá prokurátor.
Ad C/: Z výkonu prebiehajúceho ochranného liečenie možno obvineného prepustiť vtedy, ak dôvody ochranného liečenia pominuli. Typicky sa tak deje na návrh liečebného zariadenia, resp. obvineného, avšak môže k nemu prísť aj v prípade každoročného preskúmavania dôvodov trvania ochranného liečenia.
Procesný postup súdu pri rozhodovaní o prepustení z ochranného liečenia upravuje § 448 Trestného poriadku, ktoré už bolo vyššie citované a mutatis mutandis tak preň platí to, čo bolo vyššie uvedené v rámci jeho výkladu. Je teda zrejmé, že ak z predložených listinných dôkazov vyplýva, že dôvody ochranného liečenia pominuli, má predseda senátu (samosudca) rozhodnúť o prepustení z ochranného liečenia uznesením vydaným tzv. od stola (ex cathedra), nakoľko mu čl. 2 ods. 2 Ústavy SR neumožňuje, aby na rozhodovanie o prepustení z ochranného liečenia nariadil verejné zasadnutie. Proti takémuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok vtedy, ak ju podá prokurátor.
Ani cez ustanovenie § 289 ods. 2 Trestného poriadku nemožno priamo vyvodiť možnosť predsedu senátu/samosudcu rozhodovať vo vykonávacom konaní o prepustení z ochranného liečenia, či o jeho ukončení na verejnom zasadnutí. Uvedené ustanovenie je totiž z hľadiska systematiky Trestného poriadku zaradené do tretej časti (súdne konanie), tretej hlavy (hlavné pojednávanie), šiesteho dielu (rozhodnutie súdu na hlavnom pojednávaní) a rieši procesný postup súdu pri rozhodovaní o ukladaní ochranného opatrenia a nie procesný postup súdu pri rozhodovaní o ďalšom výkone ochranného opatrenia, ktoré už bolo rozhodnutím súdu (trestným rozkazom, rozsudkom na hlavnom pojednávaní, uznesením na verejnom zasadnutí) v minulosti uložené.
Na záver súd uvádza, že súčasné znenie ustanovenia § 448 ods. 2 Trestného poriadku, bolo novelizované zákonom č. 5/2009 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.02.2009 a ustanovuje postup, aby rozhodnutie o pokračovaní vo výkone ochranného liečenia vydal predseda senátu, resp. samosudca ex cathedra (tzv. od stola), bez nariadenia verejného zasadnutia. Naproti tomu právna úprava platná a účinná pred vyššie uvedenou novelou Trestného poriadku ustanovovala, že súd, v ktorého obvode sa ochranné liečenie vykonáva, najmenej raz ročne na verejnom zasadnutí preskúma, či dôvody ochranného liečenia trvajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť, v lehote troch pracovných dní odo dňa jeho oznámenia. Sťažnosť podaná prokurátorom má odkladný účinok.