Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/28/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČ: 247 85 199, zastúpený Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: Q. P., V.. XX. XX. XXXX, P. XXX XX E. T., o zaplatenie 334,40 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 334,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 334,90 eur od 17.12.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu, vedenej v Slovenskej sporiteľni, a. s., č. IBAN: T. XXXX XXXX XXXXXXXXXXXX, VS: XXXXXXXXX.

II. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to vo výške 102,34 eur, z toho 85,84 eur na trovách právneho zastúpenia a 16,50 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku, ktorú má žalovaný povinnosť zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet žalobcu, vedenej v Slovenskej sporiteľni, a. s., č. IBAN: T. XXXX XXXX XXXXXXXXXXXX, VS: XXXXXXXXX.

odôvodnenie:

1. Žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 12.03.2019 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by bola žalovaná zaviazaná k zaplateniu sumy 334,90 eur s príslušenstvom. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že jeho právny predchodca so žalovanou uzatvoril dňa 15.07.2015 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 360 eur. Žalovaná sa zaviazala splácať pôžičku v pravidelných týždenných splátkach po dobu 60 týždňov. Posledná predpísaná splátka bola splatná dňa 07.09.2016. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady v celkove, sume 114,49 eur, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a poplatok za garantovanú službu. Pôžička bola poskytnutá žalovanej jednorazovo bezhotovostne. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať svoje záväzky zo zmlúv riadne a včas a uhradila len splátky v celkovej výške 25,60 eur. Celkový dlh žalovanej, ktorý si žalobca uplatnil prestavuje sumu 334,40 eur. Žalobca si uplatnil zároveň aj úrok z omeškania vo výške 5% zo sumy 334,40 eur od 17.12.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalovaná v mieste hláseného trvalého pobytu (čl. 52) zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy jej skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 18.03.2019 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. A tiež Mesto E. T. zverejnila oznámenie o mieste uloženia písomnosti na svojej úradnej tabuli od 10.04.2019 (podľa § 5 zák. č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov). V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, v konaní nepredložila žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi.

3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, oznámením o postúpení pohľadávky, výpisom splátok a úhrad, oznámením o postúpení pohľadávky, potvrdením o vyplatení pôžičky, zmluvou o spotrebiteľskom úvere z 15.07.2015, vyhlásením ku karte, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

4. Spoločnosť Provident Financial, s. r. o. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 15.07.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „Zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej vo výške 360 eur, za ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť úrok, a poplatok. Žalovaná sa zaviazala splatiť celkovú čiastku 474,49 eur v 60 týždenných splátkach vo výške 7,98 eur, termín splatnosti poslednej splátky a konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60.týždňa po dni uzavretia zmluvy. Žalovaná zaplatila na splátkach úveru 25,60 eur. Súčasne so zmluvou o úvere bola v ten istý deň uzatvorená na samostatnej listine aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, ktorou sa žalovaný zaviazal za službu spočívajúcu v prevzatí splátok úveru v hotovosti. Pohľadávku z tejto zmluvy si žalobca neuplatnil.

5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 bola pohľadávka proti žalovanej postúpená na žalobcu; postúpenie pohľadávok bolo oznámené žalovanému postupcom listom zo dňa 16.12.2016.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

8. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu podpísania zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

9. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

10. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

11. Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

12. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Predmetná úverová zmluva, vzhľadom na jej obsahové náležitosti, je spotrebiteľským úverom v zmysle § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže žalobca ako dodávateľ poskytol žalovanému, ktorý nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti (teda v postavení spotrebiteľa), finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach. Podporne platí na daný vzťah aj úprava § 52 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom k tomu, že ide o záväzkový vzťah zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd skúmal, či zmluva, ktorú sporové strany uzavreli, má náležitosti, ktoré vyžaduje ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

14. Súd zistil, že v zmluve chýba údaj o konečnej splatnosti úveru. V zmluve je síce uvedené, že termín konečnej splatnosti úveru je siedmy deň 60. týždňa po dni uzavretia zmluvy, takto uvedený konečný termín splatnosti úveru však podľa názoru súdu nie je jednoznačný údajom, na základe ktorého spotrebiteľ môže bez ťažkostí a s istotou identifikovať, kedy konkrétne nastane konečná splatnosť úveru. V súvislosti s touto formuláciou je potrebné, aby spotrebiteľ odpočítaval jednotlivé týždne a otázka môže vyvstať aj v tom, či siedmy deň 60. týždňa znamená v poradí siedmy deň (t.j. nedeľu), alebo je tým mienený siedmy deň počítaný iným spôsobom, a to v súvislosti s ustanovením o splatnosti jednotlivých splátok (prvá splátka je splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy; splatnosť každej ďalšej splátky nastane 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky). Súd zastáva názor, že právnemu predchodcovi žalobcu pritom nič nebránilo, aby termín konečnej splatnosti úveru uviedol jednoznačným spôsobom, ktorý nevzbudzuje akékoľvek pochybnosti o tom, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Súd preto zastáva názor, že v zmluve nie je termín konečnej splatnosti riadnym spôsobom uvedený.

15. Okrem toho podľa názoru súdu v zmluve nie je uvedená správna výška RPMN, táto je uvedená v neprospech spotrebiteľa. Na účely výpočtu výšky RPMN sa majú použiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. V danej veci vznikajú v súvislosti s úverom aj náklady spojené s úhradou odmeny za službu, ktorá bola dohodnutá na základe zmluvy o zabezpečení úveru, vo výške 191,56 eur. Súdu je z jeho činnosti (z iných konaní o nárokoch z obdobných zmlúv o zabezpečení splátok úveru uzavretých so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o.) známe, že pri uzavretí zmluvy o úvere dlžníkovi nebola daná možnosť výberu spôsobu splácania úveru, automaticky musel podpísať aj zmluvu o zabezpečení úveru. Z toho potom vyplýva, že aj suma 202,82 eur mala byť zahrnutá do celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a aj táto suma mala byť zohľadnená pri výpočte RPMN. Výška RPMN potom je 228,66% a nie 62,21%, ako je uvedené v zmluve. Na základe uvedeného teda vyplýva, že v zmluve nie sú uvedené obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a j) zákona č. 129/2010 Z. z. a podľa § 11 ods. 1 písm. b) a d) citovaného zákona sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Keďže súd vyhodnotil úver ako bez úrokov a bez poplatkov, nepatrí žalobcovi žiadna suma nad rámec reálne poskytnutého úveru jednak zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a taktiež ani zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, pretože zmluva o zabezpečení splátok úveru je akcesorickou vo vzťahu k samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere.

17. V konaní bolo nepochybne preukázané, že žalovaná od právneho predchodcu žalobcu obdržala sumu 340 eur, a keďže sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť len sumu poskytnutého úveru, t.j. 360 eur. Nesporným v konaní je aj to, že žalovaná uhradila sumu 25,60 eur. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené je žaloba dôvodná v časti neuhradenej úverovej istiny vo výške 334,40 eur. Žalobca si žalobou uplatnil len túto časť nezaplatenej istiny, neuplatnil si ďalšie nároky vyplývajúce zo zmlúv. Žalovaná sa dostala do omeškania, keď výška úroku z omeškania k uvedenému dňu bola 5%. Žalobca tak má popri dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% zo sumy 334,40 eur od 17.12.2016 až do zaplatenia. Preto súd v tejto časti rozhodol tak ako je vo výrokovej časti rozsudku.

18. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaná povinná splniť v súlade s § 232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca bol plne úspešný, súd mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. O ich výške súd rozhodol podľa § 262 ods. 2 CSP s prihliadnutím na čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalobca si uplatnil náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu, a to vo výške 16,50 eur a na trovách právneho zastúpenia 85,84 eur (2x 26,56 eur úkony právnej služby + 2x 9,21 eur režijný paušál + DPH). A keďže bol žalobca plne úspešný, súd uložil povinnosť žalovanej uhradiť žalobcovi náhradu trov konania v tejto výške a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám žalobcu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).