Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3C-27-2018.pdf
PDF · 75.88 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-3C/27/2018
Uznesenie
Okresný súd Skalica v spore žalobcu Rozhlas a televízia Slovenska, Mlynská dolina, Bratislava, IČO: 47 232 480 proti žalovanému E. Š.Á., F. XX.X.XXXX, T. R. J. F. U. K.. Č.. XXXX/X o zaplatenie 137,64 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o žalobe z a s t a v u j e .
II. Žalovanému súd oproti žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal dňa 10.12.2018 proti žalovanému na Okresnom súde Skalica žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 137,-eur titulom neuhradených služieb verejnosti poskytovaných RTVS, sumy 1,45-eur titulom úhrady poštových sadzieb spojených s vymáhaním a zaplatenia trov konania.
2. Okresný súd Skalica vo veci vydal dňa 8. januára 2019 pod č.k. 3C/27/2018 - 12 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný včas odpor s odôvodnením.
3. Súd vydal dňa 14. mája 2019 uznesenie č.k. 3C/27/2018-22 , ktorým platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu v zmysle § 267 ods. 3, 4 C.s.p.
4. Žalobca dňa 15.5.2019 súdu doručil späťvzatie žaloby v celom rozsahu.
5. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
8. Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu, súd preto podľa bodov 5 a 6 uznesenia rozhodol o zastavení konania pre späťvzatie žaloby.
9. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Žalovaný sa v odpore bránil, že k miestu, na ktoré viaže žalobca povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti podľa zákona č. 340/2012 Z. z. nemal žiadnu právnu väzbu. Nebol vlastníkom nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v J. H. U. Č.. XXXX/XX, kde bola služba dodávaná v dobe od 1.10.2015 - 31.12.2017, čo je doba, za ktorú mal vzniknúť nedoplatok na úhradách za poskytnutie verejnej služby vo výške 120,64-eur. Žalovaný podľa uvedenia v odpore mal od 14.5.2014 ukončený trvalý pobyt na tejto adrese. Podľa zistení žalovaného za žalobcom uvádzanú dobu zaplatila úhrady J. Š., jeho matka, dňa 21.12.2018, a to prevodom na účet žalobcu sumu 170,-eur s VS XXXXXXXXXX, zhodným s VS, pod ktorým mu bola účtovaná platba žalobcom.
12. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že nie je pre spor rozhodujúce, či je žalovaný vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, na túto skutočnosť nie je naviazaná povinnosť platiteľa podľa zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS, ale že osobu dodávateľ elektriny eviduje ako odberateľa elektriny v danom odbernom mieste. Platiteľ pod ev. č. XXXXXXXXXX bol do evidencie platiteľov prihlásený na základe kontroly platiteľov v súčinnosti s dodávateľom elektriny, údaje mu poskytujú o platiteľoch najmä dodávatelia elektriny, prevádzkovatelia distribučnej sústavy a Sociálna poisťovňa, povinnosť poskytovať údaje im vyplýva zo zákona. Vo vyjadrení je späťvzatie žaloby odôvodnené tým, že žalobca eviduje dňom 27.12.2018 uhradenie sumy 170,-eur pod ev. č. XXXXXXXXXX.
13. Súd pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania vychádzal z ustanovenia uvedenom v bode 9, zo skutočností, uvedených v odpore podanom žalovaným a z toho, čo obe strany uviedli zhodne, že po podaní žaloby žalobcom na súd došlo k úhrade sumy, ale podľa žalovaného odporu inou osobou ako žalovaným. V zmysle § 256 ods. 1 CSP zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska. Späťvzatie žaloby je jedným z dispozičných procesných úkonov patriacich žalobcovi, preto ak žalobca vzal žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie sa muselo pre späťvzatie žaloby zastaviť. Potom vzniká nárok na náhradu trov konania žalovanému.
14. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorý z účastníkov zavinil jeho zastavenie. Pri posudzovaní zavinenia v zmysle § 146 ods. 2 O.s.p. však použitý výraz „zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorej príčinou je správanie účastníka konania (teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu), eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov druhého účastníka. Zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie návrhu na začatie konania. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené správaním odporcu, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania navrhovateľ v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09).
15. Podľa druhej vety § 146 ods. 2 O.s.p. však je povinný hradiť trovy konania odporca, ak bol návrh, ktorý bol podaný dôvodne, vzatý späť pre správanie odporcu vo vzťahu k požiadavkám navrhovateľa, pričom obidve tieto podmienky, t.j. dôvodnosť návrhu na začatie konania a správanie odporcu musia byť splnené súčasne. O dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí, a to aj vtedy, ak by uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť také správanie, ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka navrhovateľa splnená neskorším správaním (konaním) odporcu bez toho, aby o veci (meritórne) rozhodol súd. Pritom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť (z Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3M Cdo 3/2007 zo dňa 30.7.2008).
16. Ustanovenie ods. 1 § 256 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia a z ustanovenia § 146 ods. 2 O.s.p. Z oboch rozhodnutí uvedených v bodoch 14 a 15 uznesenia vyplýva povinnosť súdu skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania pre späťvzatie žaloby na oboch procesných stranách, na strane žalobcu aj žalovaného. Z uvedeného vo vyjadrení žalobcu a v odpore žalovaného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorá procesná strana zavinila zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa žalobného návrhu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade so žalobnou požiadavkou žalobcu, treba dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania zavinil. V spore žalobca, ktorý má dispozičné právo žalobou túto zobral späť aj napriek tomu, že jeho žalobná požiadavka nebola žalovaným splnená. K naplneniu podmienky, kedy by súd pričítal zavinenie začatia sporu žalovanému a priznal nárok na náhradu trov žalobcovi by došlo vtedy, ak by žalovaný, nie jeho matka, žalovanú sumu uhradil, bez toho, že by sa vo veci meritórne rozhodlo, k čomu nedošlo. Z uvedených skutočností potom súd dospel k záveru (prihliadajúc na názor Najvyššieho súdu 3M Cdo 3/2007), že žalovaný svojim konaním nezavinil zastavenie konania vzhľadom na to, že chýba príčinná súvislosť medzi jeho správaním a zastavením konania, keďže žalovaný sa nezachoval v intenciách žalobného návrhu a žalovanú pohľadávku neuhradil. Preto nemožno žalovanému pričítať zavinenie zastavenia konania, nakoľko žalobca aj napriek dôvodom, uvádzaným žalovaným v odpore, ktoré ani neboli dôvodom späťvzatia žaloby mohol na žalobe trvať a domáhať sa ďalej svojho nároku. Z toho dôvodu tiež nemožno uzavrieť, že žaloba bola podaná dôvodne a teda neboli splnené podmienky na to, aby vznikol nárok na trovy konania žalobcovi. Preto súd rozhodol, že žalovanému oproti žalobcovi, ktorý zavinil zastavenie konania tým, že v rámci svojej dispozičnej možnosti žalobou ju zobral späť, priznáva nárok na náhradu trov konania.
17. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Skalica ( § 357 písm. m) C.s.p.), dvojmo. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak rozhodnutie súdu priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok, po vykonateľnosti tohto rozhodnutia oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.) .