Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/89/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci žalobkyne: T. V., bytom X. XX, Z., nar. X.X.XXXX, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy

rozhodol:

I. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorená dňa 16.12.2009 vo forme ustanovenia 6. Hlavy úverových zmluvných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, medzi veriteľom Home Credit Slovakia, a.s. a žalobkyňou ako dlžníkom, je neprijateľná zmluvná podmienka, a teda je neplatná.

II. Súd určuje, že žalovaný nemá právo na výplatu zrážok zo mzdy a iných príjmov na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov vyplývajúcej zo 6. Hlavy úverových zmluvných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žalobkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok vo výške 199,00 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku podľa pripojeného príkazu na úhradu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 03.05.2018 domáhala, aby súd určil, že:

- Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá vyplýva zo spotrebiteľskej Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX a jej podmienok, uzatvorená dňa 16.12.2009 so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., je neplatná;

- spotrebiteľská Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky;

- úverová zmluvná podmienka spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v hlave 6 § 1 Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 16.12.2009, o ,,nároku na mesačné zrážky zo mzdy“ je neprijateľná a neplatná;

- právo žalovaného na výplatu zrážok zo mzdy a iných príjmov na základe Dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúcej z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., nie je; a

- zamestnávateľ žalobkyne, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, nebude vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného (ďalej len ,,žaloba“).

2. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že Okresný súd Bratislava IV uložil žalobkyni povinnosť podať predmetnú žalobu proti žalovanému v lehote 30 dní od doručenia uznesenia č.k. 9Csp/49/2018 - 16 zo dňa 09.04.2018, ktorým tunajší súd rozhodol o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 09.03.2018 nasledovne: ,,I. Žalovaný je povinný zdržať sa požadovaného nároku na plnenie zrážkami zo mzdy na základe ,,dohody o zrážkach zo mzdy“ ako zakotvenej podmienky v úverovej, revolvingovej zmluve č. XXXXXXXXXX, a jej úverových zmluvných podmienok. II. Zamestnávateľ žalobkyne: Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava, Župné námestie 13, je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy na základe ,,dohody o zrážkach zo mzdy“ zakotvenej v úverových zmluvných podmienkach Zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 16.12.2009. III. Vo zvyšku súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. IV. Súd ukladá žalobkyni povinnosť podať proti žalovanému spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO:35 72 48 03, žalobu vo veci samej s predmetom konania: Určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.12.2009, ktorá je súčasťou Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2009 uzavretej medzi žalobkyňou a Home Credit Slovakia, a.s. v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia. V. Neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením. VI. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia. VII. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok za neodkladné opatrenie vo výške 33,- eur na účet Okresného súdu Bratislava IV, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.“ (ďalej len ,,Uznesenie“).

3. Súd konštatuje, že žaloba bola žalobkyňou podaná v 30 - dňovej lehote stanovej súdom v Uznesení.

4. Žalobkyňa svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa 16.12.2009 uzatvorila s pôvodným veriteľom a právnym predchodcom žalobcu - so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. - finančné služby Tesco spotrebiteľskú úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bola poskytnutá finančná hotovosť formou kreditnej karty Tesco vo výške kreditného limitu 500,- eur (revolvingový úver). Súčasťou úverovej zmluvy boli zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. a informácie o poistení. Žalobkyňa namietala, že s právnym predchodcom žalovaného nikdy neuzatvárala dohodu o zrážkach zo mzdy alebo iných príjmov ako samostatnú listinu, ktorú by potvrdila svojím podpisom. Žalovaný - EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803 vyzval zamestnávateľa žalobkyne - Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 08.02.2018 spolu s priloženou kópiou úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX na realizáciu zrážok zo mzdy na plnenie vyčísleného dlhu vo výške 188,55 eur. Žalobkyňa má za to, že žalovaný si žiada plnenie neodôvodneného a neexistujúceho dlhu v sume 188,55 eur, nakoľko pohľadávka je zo strany žalovanej už splatená. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žalovaný požaduje plnenie zrážkami zo mzdy len na základe úverovej zmluvy a jej podmienok, konkrétne Hlava 6. Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky §1 ,,Klient a spoločnosť sa dohodli tak, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy (ďalej iba ,,zamestnávateľ“) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v úverovej zmluve,...“

5. Žalobkyňa ďalej poukazovala na to, že zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy je prípustné iba vtedy, pokiaľ bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzatvorenia a mal možnosť ju odmietnuť. Vo svojej žalobe žalobkyňa uviedla, že vyčerpala z kreditného limitu, ktorý jej poskytol právny predchodca žalovaného - Home Credit Slovakia, a.s., sumu celkom 495,39 eur a spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. za kreditnú kartu zaplatila 1.035,77 eur, čím celý dlh splatila a preplatila, pričom ho považuje aj za premlčaný.

6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov má všetky zákonné náležitosti potrebné pre svoju platnosť v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka. V danom prípade ide o zabezpečovací inštitút, ktorým sa súčasne aj pohľadávka veriteľa uspokojuje. Dlžník dáva súhlas k tomu, aby sa pohľadávka postupne uspokojovala zrážkami zo mzdy. Dohoda musí mať písomnú formu, ktorej podstatným znakom je súhlas dlžníka s vykonávaním zrážok z jeho mzdy. Dohoda je účinná až potom, čo sa pohľadávka veriteľa stala zročnou a veriteľ ju predložil platiteľovi mzdy dlžníka. Veriteľ nadobúda voči platiteľovi mzdy právo na výplatu zrážok okamihom predloženia dohody platiteľovi mzdy. Žalovaný zastáva názor, že v zmysle vyššie citovanej úpravy nie je obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov samostatnosť na osobitnej listine, pričom § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nadobudol účinnosť až dňa 01.05.2014 (prípadná platnosť dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z hľadiska jej náležitostí sa posudzuje podľa práva platného v čase jej vzniku). Žalovaný si zároveň dovoľuje uviesť, že v čase podpisu úverovej zmluvy nebola zákonom upravená ani veľkosť písma, keďže uvedená právna úprava bola prijatá až Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 141/2014 Z. z. účinným od 01.01.2015, pričom žalovaný má za to, že Zmluva je písaná dostatočne veľkým písmom.

7. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobkyňa v úverovej zmluve, ktorú vlastnoručne podpísala, výslovne súhlasila, aby v prípade, ak nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch mesačných splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa úverovej zmluvy, veriteľ je oprávnený požadovať od zamestnávateľa dlžníka vykonávať zrážky zo mzdy až do úplného splatenia všetkých pohľadávok veriteľa voči dlžníkovi. Výška zrážok zo mzdy má zodpovedať dvojnásobku výšky mesačnej splátky úveru podľa úverovej zmluvy, pričom zrážky zo mzdy nemôžu byť vyššie ako zrážky pri výkone rozhodnutia stanovené osobitným predpisom. Názor žalobkyne, že ustanovenia o dohode o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané a nemala možnosť ich odmietnuť sú podľa žalovaného nepreukázané. Žalovaný má za to, že žalobkyňa mohla úverovú zmluvu ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť jej predformulovanému obsahu. Obsah úverovej zmluvy bol dodávateľom (právnym predchodcom žalovaného) síce vopred pripravený, čo však nie je v zmluvných vzťahoch ničím výnimočný jav, pretože návrh zmluvy, resp. zmluvu v písomnej podobe, vždy musí niektorá zo zmluvných strán pripraviť, aj keď žalobca na obsahu dohody alebo zmluvy nijakým spôsobom neparticipoval. Žalovaný má za to, že úverová zmluva neobsahovala žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, štandardným spôsobom vysvetlila podstatu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a dala možnosť výberu žalobkyni úverovú zmluvu podpísať, resp. nepodpísať. Žalovaný zastáva názor, že žalobkyňa doposiaľ nepreukázala, že bola predmetnú zmluvu nútená podpísať. Žalobkyňa svojím podpisom potvrdila, že obsahu úverovej zmluvy, vrátane úverových podmienok, porozumela a prejavila vôľu byť nimi viazaná. Predmetné ustanovenie o Dohode o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov neobsahuje žiadne zložité, resp. zavádzajúce právne formulácie. Žalobkyňa mala možnosť si úverovú zmluvu, vrátane úverových podmienok, prečítať a následne vyjadriť svoj súhlas podpisom, resp. nesúhlas a úverovú zmluvu za daných okolností a podmienok nepodpísať.

8. Podľa tvrdení žalovaného, keďže žalobkyňa neuhradila v stanovených termínoch dohodnuté splátky, čím porušila svoje povinnosti z úverovej zmluvy, uplatnil si žalovaný iba svoj nárok, ktorý mu vznikol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok a úverovej zmluvy, a to v súlade s prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, pri ktorej spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované systémom a predstavujú aktuálny záväzok príslušného dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok. Žalovaný dáva konajúcemu súdu zároveň do pozornosti, že pohľadávka žalovaného voči žalobkyni predstavuje v zmysle Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok sumu vo výške 141,28 € s príslušenstvom. Konanie žalobkyne spočívajúce v uzatváraní zmluvných záväzkov, ich neplnení a následnej nečinnosti počas veriteľovej snahy o mimosúdne urovnanie veci, považoval žalovaný za neakceptovateľné. Je neprípustné, aby v čase, kedy zmluvné záväzky žalobkyne postúpili do stavu vymáhania, resp. uhrádzania, žalobkyňa začala namietať samotné uzatvorenie a nepochopenie podpísaných zmlúv a pripísať to na ťarchu žalovaného. Žalobkyni predsa boli poskytnuté finančné prostriedky v zmysle dohodnutej úverovej zmluvy, a teda je logické a žiaduce, aby svoj dlh uhradila. Účelom ochrany spotrebiteľa je zabezpečiť rovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, účelom ochrany však nemôže byť zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Vzhľadom na uvedené žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania.

9. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila a súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na termín 06.03.2019, na ktorý riadne včas predvolal žalobkyňu a právneho zástupcu žalovaného.

10. Žalovaný sa na pojednávaní konanom dňa 06.03.2019 nezúčastnil a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 30.10.2017.

11. Žalobkyňa v rámci prednesu zotrvala na podanej žalobe a z opatrnosti vzniesla námietku premlčania. Nesúhlasila so zrážkami zo mzdy, nakoľko celý úver bol už splatený a vysoko preplatený. Žalobkyňa namietala, že zmluva neobsahuje potrebné náležitosti a formu Dohody o zrážkach zo mzdy ako to vyžaduje ustanovenie § 551 Občianskeho zákonníka. Mala za to, že dohoda, ktorá je vkomponovaná do úverovej zmluvy, nie je v súlade so zákonom a je dôvodné určiť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná. Pokiaľ ide o domáhanie sa určenia, že predmetná zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, tak má žalobkyňa za to, že úverová zmluva je sama o sebe neprijateľná, je to formulárová zmluva, písmo je absolútne nečitateľné; obsahuje podmienky, ktoré sú vo vzťahu k zmluvným stranám nevyvážené a vo vzťahu k spotrebiteľovi neprijateľné. K ďalšiemu petitu pod bodom 3, ktorým sa žalobkyňa domáha určenia, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o nároku na mesačné zrážky zo mzdy žalobkyňa uviedla, že je neprijateľná a neplatná, pričom tvrdí, že dohoda o zrážkach zo mzdy nikdy nevznikla. Nebola žalobkyni predložená spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a pokiaľ sa žalovaný opiera o tú jednu vetu na prvej strane úverovej zmluvy napísanú v extrémne maličkom písme, tak žalobkyňa tvrdí, že takéto niečo je neprijateľné a nemôže to obstáť. Pokiaľ ide o štvrtý petit, tak týmto sa žalobkyňa domáha určenia, že právo žalovaného na výplatu zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy nie je, tak žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný nemá nárok na žiadnu výplatu zrážok zo mzdy, keď celý úver mu bol už vyplatený a preplatený.

12. Súd následne pojednávanie odročil na deň 17.04.2019, na ktoré riadne včas predvolal právneho zástupcu žalovaného a žalobkyni termín pojednávania oznámil priamo na pojednávaní konanom dňa 06.03.2019.

13. Žalovaný súdu dňa 07.03.2019 doručil vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žaloba je nedôvodná a súd žiada, aby ju zamietol. Zároveň žalovaný uviedol, že nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Žalobkyňa vo svojej žalobe viackrát uvádza, že dlžnú sumu uhradila, a teda voči žalovanému nemá žiaden záväzok. Vzhľadom na zánik záväzku žalobkyne jeho splnením, postráda určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy naliehavý právny záujem, keďže žalovaný nemá pristúpiť k vymáhaniu pohľadávky, t.j. samotné určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy neprinesie žalobkyni žiaden prospech.

14. Žalovaný sa pojednávania konanom dňa 17.04.2019 nezúčastnil a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním zo dňa 09.04.2019.

15. Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 17.04.2019 uviedla, že na základe nariadeného neodkladného opatrenia - uznesenia č.k. 9Csp/49/2018 - 16 zo dňa 09.04.2018 tunajšieho súdu podala predmetnú žalobu. Žalovaný poslal zamestnávateľovi žalobkyne iba úverovú zmluvu na to, aby boli vykonávané zrážky zo mzdy. Na výzvu zamestnávateľa žalovanej, aby predložil žalovaný aj dohodu o zrážkach zo mzdy, žalovaný už nereagoval. Žalobkyňa v rámci svojho výsluchu uviedla, že má za to, že zmluva o úvere nie je dohodou o zrážkach zo mzdy, lebo táto neexistuje. Žalovaný vymáha od žalobkyne neexistujúci dlh. Žalobkyňa opätovne akcentovala a zopakovala, že preplatila kartu až na 1035,77 eur, je to obrovský preplatok a žalovaný od nej stále vymáha a namiesto pôvodnej sumy 91,88 eur aktuálne od nej žiadajú 188,55 eur, keď si tam narátali všeličo možné. Nesúhlasí s písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 6.3.2019, ktoré jej bolo v ostatnom čase doručené. Sú to zavádzajúce informácie. Napokon žalobkyňa konštatuje, že nie je pravdou, že by si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce z úverovej zmluvy, zo splátky 12,- eur mesačne si hneď 5,44 eur právny predchodca žalobcu vzal na rôzne poplatky a vlastne len ten zostatok išiel na splátku istiny, a tak musela platiť a platiť až bola nútená sumu, ktorú si požičala, preplatiť o obrovskú sumu. Zopakovala, že žalovaný žiada o plnenie neexistujúceho dlhu, ktorý má žalobkyňa dávno splatený a zaplatený a trvá na žalobe v plnom rozsahu.

16. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 16.12.2009, úverovými zmluvnými podmienkami, listom žalovaného adresovaným Ministerstvu spravodlivosti SR zo dňa 08.02.2018, prehľadom splátok a úhrad poskytnutého revolvingového úveru a Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok medzi Home Credit Slovakia, a.s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. zo dňa 14.06.2017.

17. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že právny predchodca žalovaného spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. uzatvoril dňa 16.12.2009 so žalobkyňou Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bola poskytnutá finančná hotovosť formou kreditnej karty Tesco vo výške kreditného limitu 500,- eur (revolvingový úver). Žalobkyňa čerpala revolvingový úver spolu vo výške 495,36 eur, čo vyplýva z predloženého dôkazu založeného v súdnom spise na č.l. 11 (prehľad splátok a úhrad revolvingového úveru). V úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., konkrétne Hlava 6. Podmienky zabezpečenia úverovej pohľadávky sa uvádza v §1 ,,Klient a spoločnosť sa dohodli tak, že ak sa klient oneskorí so splácaním úveru, je spoločnosť oprávnená požadovať, aby klientovi vykonával platca jeho mzdy (ďalej iba ,,zamestnávateľ“) mesačnú zrážku zo mzdy vo výške dvojnásobku pravidelnej mesačnej splátky stanovenej v tejto úverovej zmluve,...“ Pre účely uplatnenia výkonu zrážok zo mzdy a iných príjmov je táto zmluva súčasne aj Dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov podľa § 551 Občianskeho zákonníka. Listom zo dňa 08.02.2018 žalovaný vyzval zamestnávateľa žalobkyne - Ministerstvo spravodlivosti SR na realizáciu zrážok zo mzdy alebo iných príjmov žalobkyne, pričom ku dňu 08.02.2018 mal dlh žalobkyne voči žalovanému predstavovať sumu 188,55 eur (z toho istina vo výške 91,89 eur, riadny úrok vo výške 44,50 eur, úrok z omeškania vo výške 18,60 eur a náklady inkasného pokračovania vo výške 33,56 eur).

18. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný ako právny nástupca spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok nadobudol pohľadávku voči žalobkyni z titulu Úverovej zmluvy č. 5912024059.

19. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) účinného v čase uzatvorenia zmluvy právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

22. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

23. Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

24. Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

25. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

26. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

27. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

28. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

29. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

31. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

32. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

33. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

34. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

35. Podľa § 2 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

36. Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

37. Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

38. Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

39. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

40. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

41. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

42. Podľa čl. 3 bod. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľským zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe dôvery.

43. Podľa ustanovenia § 298 ods. 1 CSP súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

44. Súd najprv v danej veci skúmal otázku prípustnosti podanej žaloby. Žalobkyňa sa touto žalobou domáhala určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá vyplýva zo spotrebiteľskej Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX a jej podmienok, uzatvorenej dňa 16.12.2009 so spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., ďalej určenia, že spotrebiteľská Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobkyňou a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky; určenia, že úverová zmluvná podmienka spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. v hlave 6 úverových zmluvných podmienok Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 16.12.2009, o ,,nároku na mesačné zrážky zo mzdy“ je neprijateľná a neplatná; ako aj určenia, že žalovaný nemá právo na výplatu zrážok zo mzdy a iných príjmov na základe Dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúcej z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s.; a tiež, že zamestnávateľ žalobkyne, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, nebude nevykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného.

45. V zmysle § 137 CSP písm. c) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Tunajší súd konštatuje, že v danom prípade sa žalobkyňa domáhala určenia neprijateľných zmluvných podmienok, pričom vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné uviesť, že v tomto prípade naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na určení neprijateľnej zmluvnej podmienky je daný, a to bez ďalšieho preukazovania žalobkyňou, nakoľko naliehavý právny záujem vyplýva priamo z vyššie citovaných zákonných ustanovení, predovšetkým z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem je daný vtedy, keď len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu k zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky zo mzdy (Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 09.03.2017, sp. zn. 9Co/190/2016). Vyššie uvedené platí i v časti týkajúcej sa určenia, že tu právo žalovaného na výplatu zrážok zo mzdy a iných príjmov na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vo forme ustanovenia 6. Hlavy v úverových zmluvných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej Úverovej zmluvy č. 5912024059, nie je.

46. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi sporovými stranami došlo k písomnému uzavretiu Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX dňa 16.12.2009 (revolvingového úveru), na základe ktorej bola žalobkyni poskytnutá finančná hotovosť formou kreditnej karty Tesco vo výške 495,39 eur (revolvingový úver), ktorú mala žalobkyňa splácať vo výške mesačnej splátky 4% z dlžnej čiastky.

47. Predmetný úver bol revolvingový, čo znamená, že pri tomto type úveru je obnoviteľná finančná rezerva a s každou uhradenou mesačnou splátkou klient „sporí“ čiastku, ktorú si v prípade potreby bude môcť opätovne požičať. Vzhľadom na charakter revolvingového úveru, teda vzhľadom na skutočnosť, že zmluvné strany pri uzatváraní zmluvy nemôžu určiť, kedy a koľko bude z úveru čerpané, nie je možné presne stanoviť výšku poskytnutého úveru, a preto sa pri tomto type úveru definuje iba výška úverového rámca. To má tiež za následok, že výšku RPMN nie je možné pri revolvingovom úvere určiť, keďže úver sa čerpá a dopĺňa, a tak sa menia údaje relevantné pre výpočet RPMN (Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 06.02.2019, sp. zn. 6Co/11/2019).

48. Súd taktiež zdôrazňuje, že úverová zmluva č. 5912024059 bola uzavretá dňa 16.12.2009, teda pred nadobudnutím účinnosti nariadenia vlády SR č. 141/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým bola určená veľkosť písma použitého v spotrebiteľských zmluvách ( ust. § l b) nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia vlády SR č. 141/2014 Z. z. účinné od 1.1.2015 ). Je preto logické, že toto ustanovenie, podľa ktorého výška písma musí byť najmenej 1,9 mm, nemožno na predmetnú úverovú zmluvu aplikovať.

49. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa a spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá spĺňa všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. a) v spojení § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko žalovaný poskytol žalobkyni úver v rámci svojho podnikania a žalobkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Predmetná úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka a má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, pre ktorú je typické, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch opakovane a spotrebiteľ, vzhľadom na formulárovú predtlač, jej obsah nemôže podstatným spôsobom ovplyvniť, to isté platí aj o Dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vo forme ustanovenia 6. Hlavy v úverových zmluvných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX.

50. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je možné považovať za legitímny zabezpečovací prostriedok, ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožnil obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekomformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť súd musí brať ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie účinku a hlavnej myšlienky Smernice 93/13/EHS (Rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 09.03.2017, sp. zn. 9Co/190/2016).

51. Za daných okolností prichádza do úvahy ochrana spotrebiteľa podľa § 3 ods. 3 a ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa) alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ustanovenia § 298 CSP.

52. Na to, aby mohla byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). V konaní nebolo preukázané, že zmluvná podmienka - Dohoda o zrážkach zo mzdy bola dojednaná individuálne. Uvedené zmluvné dojednanie vnútilo žalobkyni ako spotrebiteľovi určité správanie (konanie), pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia - žalovaného, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto uvedené podmienky podliehajú prieskumu ich prijateľnosti. Keďže Dohoda o zrážkach zo mzdy svojím obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa, teda žalobkyne, má súd za to, že je neprijateľná. K tomuto záveru dospel súd z dôvodu, že už pri uzatváraní dohody dlžník (spotrebiteľ) musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Z predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov vo forme ustanovenia 6. Hlavy v úverových zmluvných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX vyplýva, že žalobkyňa mala svojím podpisom súhlasiť s tým, že v prípade, ak si nesplní svoj záväzok splácať úver v stanovených termínoch splátok, resp. v stanovenej lehote splatnosti úveru podľa tejto zmluvy, je spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s. oprávnená požadovať od zamestnávateľa žalobkyne vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov až do doby úplného splatenia zabezpečovanej pohľadávky. Výška zrážok zo mzdy a iných príjmov bude zodpovedať výške dvojnásobku splátok podľa úverovej zmluvy.

Vyššie uvedené vymedzenie pohľadávky podľa názoru súdu nie je postačujúce. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne špecifikovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku.

53. Tunajší súd akcentuje, že pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy sa žalobkyňa dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať s vlastným majetkom - príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Okrem toho, pri zrážkach zo mzdy nie je možné zistiť, či sú zo mzdy zrážané iba finančné nároky, ktoré dodávateľovi naozaj prináležia, alebo sú nimi aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom, či iným nezávislým orgánom. Inými slovami ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale zvyčajne podnikatelia. Navyše tu ide tiež o otázku, či dlh vôbec existuje, a ak áno, v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám určuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je týmto vystavený konaniu a rozhodovaniu samotného veriteľa.

54. Smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje aj ochranu spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na úroveň vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života. Uvedená smernica vychádza tiež z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únii z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a SalvatEditores, C-240/98 až C-244/98).

55. Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorenú dňa 16.12.2009 vo forme ustanovenia 6. Hlavy v úverových zmluvných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX žalobkyňa nemala možnosť ako zabezpečovací prostriedok odmietnuť. Právny predchodca žalovaného ako veriteľ do prejavu vôle žalobkyne zahrnul uzavretie ďalšej zmluvy (dohody o zrážkach), ktorým vnútil žalobkyni ako spotrebiteľovi určité správanie a konanie, zvýhodňujúc seba ako príjemcu plnenia (čím bola spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa). Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské zmluvy platí zákaz zmluvných ustanovení, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné podmienky), a tieto sú považované za neplatné (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).

56. S poukazom na vyššie uvedené súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorená dňa 16.12.2009 vo forme ustanovenia 6. Hlavy v úverových zmluvných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX., medzi veriteľom Home Credit Slovakia, a.s. a žalobkyňou ako dlžníkom, je neprijateľná zmluvná podmienka, a teda je neplatná.

57. Pokiaľ ide o druhý určovací výrok, t.j. žalovaný nemá právo na výplatu zrážok zo mzdy a iných príjmov na základe Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov vyplývajúcej z ustanovenia 6. Hlavy v úverových zmluvných podmienkach tvoriacich neoddeliteľnú súčasť spotrebiteľskej Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobkyňou a spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie smerujúce k neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodu jej neprijateľnosti, ako tiež z dôvodu právnej istoty, súd dospel k záveru nevyhnutnosti určenia tohto samostatného výroku pre prípad, ak by žalovaný aj napriek vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky - Dohody o zrážkach zo mzdy, naďalej u zamestnávateľa žalobkyne uplatňoval právo na výplatu zrážok zo mzdy a iných príjmov.

58. Pokiaľ ide o výrok, ktorým sa žalobkyňa domáhala určenia, aby zamestnávateľ nevykonával zrážky zo mzdy žalobkyne v prospech žalovaného, súd dospel k záveru, že takýto výrok by bol vzhľadom na predchádzajúce určovacie výroky tohto rozsudku nadbytočný, a preto vo zvyšnej časti nároky uplatnené žalobkyňou v žalobe zamietol.

59. Napokon súd konštatuje, že námietkou premlčania pohľadávky žalovaného, ktorú vzniesla žalobkyňa v rámci svojich podaní ako aj na pojednávaní, sa nezaoberal, pretože predmetom toho sporu nebol nárok žalovaného na zaplatenie pohľadávky titulom Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX.

60. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo. Žalobkyňa sa žalobou domáhala vyslovenia piatich určujúcich výrokov. Podľa názoru súdu žalobkyňa bola úspešná v rozsahu 80%, nakoľko súd vyhovel jej žalobe v časti týkajúcej sa štyroch určujúcich výrokov, pričom prvé tri určujúce výroky boli zhrnuté vo výroku I. tohto rozsudku, a to určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzatvorená dňa 16.12.2009 vo forme ustanovenia Hlavy 6. spotrebiteľskej Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX. a jej podmienok, medzi veriteľom Home Credit Slovakia, a.s. a žalobkyňou ako dlžníkom, je neprijateľná zmluvná podmienka, a teda je neplatná.

61. Súd má za to, že žalovaný bol úspešný v rozsahu 20%, keď súd dospel k záveru o nadbytočnosti vyslovenia piateho určujúceho výroku o povinnosti zamestnávateľa žalobkyne zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy žalobkyne. Odrátaním úspechu žalobkyne od úspechu žalovaného vyjde čistý úspech žalobkyne v rozsahu 60%. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola v konaní úspešná, mala by nárok na náhradu trov konania. Nakoľko jej však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

62. Na záver súd konštatuje, že žalobkyňa bola v konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2, písm. u) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZoSP“). V súlade s ustanovením § 2 ods. 2 ZoSP vznikla poplatková povinnosť neúspešnému žalovanému. Ak je predmetom konania viac nárokov, každý sa spoplatňuje samostatne. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby, ktorý podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov predstavuje sumu 199,00 eur (2 nároky x 99,50 eura). Žalovaný je povinný uhradiť súdny poplatok v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku podľa pripojeného príkazu na úhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava IV. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 ods. 3 . Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie.