Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10P-3-2022.pdf
PDF · 71.08 KB
Case nature
Area
Subarea
10P/3/2022
Uznesenie
Okresný súd Dunajská Streda v mimosporovej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. W.Ö.G., K.. XX.X.XXXX, O. T. Q., dieťa rodičov - matka: Q. W.Ö.G., K.. X.X.XXXX, O. Z. XXXX/XX, XXX XX O., I.. Č.. Z. XXX, XXX XX G. S., otec: U. W.Ö.G., K.. XX.X.XXXX, O. Y. XXXX/X, XXX XX O., o návrhu na ustanovenie opatrovníka maloletému dieťaťu na jeho zastupovanie pri podaní návrhu na rozhodnutie súdu o prípustnosti zapretia otcovstva, takto
rozhodol:
I. Súd u s t a n o v u j e maloletému dieťaťu: H. W.Ö.G., K.. XX.X.XXXX, za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, so sídlom Ádorská 850, 929 01 Dunajská Streda na jeho zastupovanie pri podaní návrhu na začatie konania o prípustnosti zapretia otcovstva.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresnému súdu Dunajská Streda bol dňa 18.1.2022 doručený návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda na ustanovenie kolízneho opatrovníka pre maloleté dieťa na podanie návrhu na začatie konania o prípustnosti zapretia otcovstva. Návrh odôvodnil tým, že matka maloletého dieťaťa na príslušnom úrade uviedla, že uplynula 3 ročná lehota na podanie žaloby o zapretie otcovstva, pričom maloleté dieťa nemôže byť pri uvedenom úkone zastúpené matkou ani otcom, a to z dôvodu kolízie záujmov. V zmysle uvedeného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda požiadal súd o ustanovenie kolízneho opatrovníka maloletému dieťaťu v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva podľa § 96 zákona o rodine. K návrhu bol pripojený rodný list maloletého dieťaťa.
2. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie je spôsobilé.
3. Podľa § 31 ods. 2 zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
4. Podľa § 31 ods. 4 zákona o rodine na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
5. Podľa § 61 ods. 1 zákona o rodine opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa.
6. Podľa § 61 ods. 2 zákona o rodine súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený, a aby boli dostatočne chránené záujmy maloletého dieťaťa.
7. Podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom.
8. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Zapretie otcovstva podľa § 96 ods. 1 zákona o rodine sa člení na dve fázy. V prvej fáze súd rozhoduje o prípustnosti zapretia otcovstva. Aktívne legitimovaným na podanie tohto návrhu je dieťa. Pokiaľ je plnoleté, podáva návrh samo, pokiaľ je maloleté, podáva návrh opatrovník, ktorého mu za týmto účelom ustanoví súd. Dieťa nemôže byť zastúpené ani jedným z rodičov, pretože obaja sú v konaní o prípustnosti zapretia otcovstva pasívne legitimovaní, takže ide o zrejmú kolíziu záujmov. Podanie návrhu na rozhodnutie o prípustnosti zapretia otcovstva nie je obmedzené žiadnou lehotou. Trvá počas celej doby života dieťaťa a končí jeho smrťou, resp. smrťou matrikových rodičov. Zaprieť otcovstvo manžela matky maloletého dieťaťa môže bez obmedzenia lehoty dieťa, pokiaľ súd rozhodne o prípustnosti zapretia otcovstva.
10. Z predloženého rodného listu maloletého dieťaťa vedeného v knihe matričného úradu O. - Y., zväzok XX, ročník XXXX, strana XXX, por. č. XXXX mal súd za preukázané, že maloleté dieťa narodené dňa XX.X.XXXX sa volá H. W.Ö.G.Á.. Ako jeho matka je zapísaná Q. W. a ako jeho otec je zapísaný U. W..
11. Preskúmaním listinných dôkazov súd zistil, že trojročná lehota na podanie návrhu na zapretie otcovstva otcom už uplynula. Návrh na zapretie otcovstva tak môže podať iba maloleté dieťa, pričom konaniu o zapretie otcovstva musí predchádzať konanie o prípustnosti zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu. Súd poukazuje na skutočnosť, že maloleté dieťa nemôže bez zastúpenia zahájiť konanie o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva a následne v tomto konaní samostatne konať a taktiež nemôže byť v tomto konaní ani zastúpené svojimi zákonnými zástupcami, ktorými sú rodičia, z dôvodu možnej kolízie záujmov medzi maloletým dieťaťom a rodičmi. Súd vychádzajúc z uvedeného postupoval v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a maloletému dieťaťu ustanovil kolízneho opatrovníka na podanie návrhu o prípustnosti zapretia otcovstva tak ako je to uvedené v I. výrokovej časti tohto uznesenia. Za kolízneho opatrovníka súd ustanovil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý je povinný funkciu opatrovníka vykonávať v záujme maloletého dieťaťa a tento záujem chrániť.
12. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 CMP, keď vo výroku II. uznesenia rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasledujúce CMP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súdu, proti ktorého uzneseniu smeruje /§ 59 ods. 1 C.m.p./.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 62 ods. 1 a ods. 2 C.m.p., odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa § 63 C.m.p., v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.