Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Csp-344-2017.pdf
PDF · 142.2 KB
Case nature
Area
Subarea
3Csp/344/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v spore žalobcu: L. N., B.. XX.XX.XXXX, X. C. XXX/XX, XXX XX J. W., zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom AK ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: VÚB leasing, a.s., IČO: 31 318 045, so sídlom Mlynské Nivy 1, 820 05 Bratislava, zast.: Beňo & partners, AK, s.r.o., Nám. Sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.740,35 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.470,35 eur od 05.05.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 22.11.2017 voči žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 3.740,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.740,35 eur, od druhého dňa po dni doručenia žaloby žalovanému, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že som žalovaným uzatvoril spotrebiteľskú zmluvu. Ide o zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Predmetom zmluvy bolo financovanie kúpy motorového vozidla v hodnote 279.000,- Sk (9.261,10 eur). Pri kúpe tovaru zaplatil akontáciu 100.440,- Sk (3.334 eur). Žalovaný mu teda poskytol úver vo výške 178.560,- Sk (5.927,11 eur), s mesačnou splátkou 5.909,- Sk (196,14 eur), ročnou úrokovou sadzbou 23,36% a počtom splátok 72. Jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril ako spotrebiteľ so žalovaným, dodávateľom finančnej služby. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať náležitosti podľa § 4 ods. 2/ zákona č. 251/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“). Konkrétne podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať - konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru (§ 4 ods. 2 písm. g) zákona); výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 píms. i) zákona; RPMN a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j) zákona. Zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX neobsahuje správny údaj o výške RPMN, ktorý je v zmluve uvedený vo výške 31,89%. Hodnota RPMN sa vypočítava zo vzorca na výpočet RPMN. Správna výška RPMN podľa internetovej kalkulačky vychádza 40,61%. Tak podstatný rozdiel vo výške RPMN má ten istý dôsledok ako neuvedenie RPMN. Navyše žalobca poukazuje na to, že tak dôležitý údaj, ako je RPMN, je v zmluve uvedený menším písmom, než ostatné parametre zmluvy, čo považuje za nekalú obchodnú
praktiku zo strany žalovaného. Zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), i), j) zákona, preto je predmetný úver podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ bezúročný a bez poplatkov. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Bezdôvodné obohatenie žaluje vo výške rozdielu medzi jeho platbami vo výške 9.667,46 eur a výškou úveru 5.927,11, teda 3.740,35 eur. O skutočnosti, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, sa dozvedel od Združenia Brániť sa oplatí
- BSO, v mesiaci máj 2016. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe, súdy opakovane posúdili konanie dodávateľov, ktorí porušujú spotrebiteľské právo, ako úmyselné konanie, vedúce k ich bezdôvodnému obohateniu na úkor spotrebiteľov, čo má za následok desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu (rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 21Co/72/2014 zo dňa 19.03.2015). Žalovaný podniká v oblasti poskytovania spotrebiteľských úverov neohraničenému okruhu fyzických osôb, a znalosť zákona v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej viere (uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 6M Cdo/9/2012 zo dňa 16.01.2013).
3. Žalobca k žalobe doložil Zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výpočet RPMN pre spotrebiteľský úver pomocou internetovej kalkulačky, potvrdenia o platbách za rok 2008, 2009, 2010, 2011, Prehlásenie združenia, Súhlas so spracúvaním osobných údajov, Plnú moc na zastupovanie žalobcu v konaní.
4. Zo Zmluvy a Zmluvy o zabezpečení č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX, vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalobcom ako klientom. Predávajúcim bol v zmysle tejto zmluvy H. H. H., H..U.., ktorý vystupoval v zmysle zmluvy aj ako sprostredkovateľ. Predmetom financovania bol G. I. X.X J. H. U. Š. Q.: L. XXX X., G. P. XXXX. Dohodnutá kúpna cena predmetu financovania bola vo výške 279.000,- Sk (9.261,10 eur). Výška splátky dohodnutá v zmluve bola 5.909,- Sk (196,14 eur), splatná vždy 4.dňa v mesiaci. Manipulačný poplatok vo výške 1.190,- Sk (39,50 eur). Počet splátok 72. Dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 04.02.2008. Poskytnutá výška úveru bola 178.560,- Sk (5.927,11 eur). Ročná úroková sadzba bola v zmysle zmluvy dohodnutá vo výške 23,36 %.
5. V zmysle Zmluvy za účelom zabezpečenia riadneho splnenia povinnosti klienta sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k predmetu financovania v zmysle ust. § 151 Občianskeho zákonníka. Predmetom zmluvy o zabezpečení je zriadenie záložného práva na zabezpečenie zaplatenia pôžičky, príslušenstva, poplatkov, pokút, sankčných úrokov a ďalších pohľadávok prináležiacich spoločnosti z pôžičky poskytnutej klientovi. Najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka spoločnosti zabezpečuje je 178.560,- Sk (5.927,11 eur).
6. Z Formuláru o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere, bolo okrem toho, čo je uvedené v Zmluve, výška RPMN vyplývajúca z návrhu zmluvy o spotrebiteľskom, priemerná RPMN pre zodpovedajúci typ spotrebiteľského úveru uvedená nebola. Podľa tohto formulára, poplatok za preverenie bez uvedenia výšky, predstavoval náklady nezahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov.
7. Žalovaný vo svojom písomnom podaní zo dňa 21.05.2018 uviedol, že so žalobou nesúhlasí. Zastáva názor, že Zmluva a zmluva o zabezpečení č. XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „Zmluva“) obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a v žiadnom prípade ju nemožno považovať za neplatnú. Vo vzťahu k námietke, že Zmluva neobsahuje podstatné náležitosti Zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) a i) ZoSÚ - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov a ich rozlíšenie a konečnú splatnosť; udáva žalovaný nasledovné: Žalovaný má za to, že v Zmluve o pôžičke je v článku Spôsob financovania uvedená výška splátky - 5.909 Sk ako aj počet splátok 72, ako aj termíny splátok 4. dňa v mesiaci, dátum prvej splátky 04.02.2008. Vychádzajúc z počtu splátok, ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom splatnosti konečnej splátky. Ide o logické vyústenie vyššie uvedených údajov. Podľa žalovaného bola konečná splatnosť určená zrozumiteľne a určito. Okrem toho žalovaný poukazuje na to, že zákon nepredpisuje formu, ako má byť uvedená konečná splatnosť. žalovaný má za to, že vyššie uvedeným si splnil svoju povinnosť, a to uvedenie termínu konečnej splatnosti. Žalovaný má za to, že v Zmluve je uvedený údaj požadovaný ustanovením § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ. Podľa žalovaného zákon platný a účinný v čase podpisu Zmluvy
nepožadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splatnosti úrokov, istiny; nevyžadoval, aby boli sumy istiny, úroku a iných poplatkov tvoriace jednu splátku uvedené jednotlivo popri sebe. Takáto požiadavka by mala reálne a praktické opodstatnenie len vtedy, ak by sa istina, úroky a poplatky uhrádzali v iných termínoch splatnosti, v rôznych počtoch splátok a pod. Ak sa totiž jednou splátkou uhrádza aj istina a úrok, potom záväzok je splnený pripísaním sumy úhrady na účet veriteľa. To znamená, že v prípade, ak splátkou sa uhrádza aj istina aj úrok, nemá rozlišovanie danej splátky na časť istina a časť úrok žiadny reálny a praktický význam. Žalovaný ďalej poukazuje, že aj Zmluva obsahuje výšku splátky, termín splatnosti, ako aj počet splátok. Žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia dôvodiac tým, že pôžička poskytnutá na základe Zmluvy má byť podľa jeho názoru bezúročná a bez poplatkov a teda od žalovaného sa domáha vydania prijatého plnenia nad rámec požičanej istiny. Žalovaný však predovšetkým poukazuje na dôvody vyššie popísané a na skutočnosť, že predmetná pôžička má všetky zákonné náležitosti a nie je daný dôvod na to, aby bola považovaná za bezúročnú a bez poplatkov. Ak by však súd dospel k záveru o dôvodoch pre posúdenie úveru ako bezúročný a bez poplatkov, žalovaný vznáša námietku premlčania v zmysle § 107 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podľa § 107 ods. 1 Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Žalobca sa podanou žalobou domáha práva na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu plnenia splátok úveru zo Zmlúv o pôžičke, ktoré obsahovali aj úrok, pričom sa domnieva, že žalovaný nemá nárok na úroky z dôvodu, že Zmluvy o pôžičke sa majú považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že v nadväznosti na dikciu § 103 OZ sa každá splátka spotrebiteľského úveru považuje za samostatný peňažný dlh, ktorý sa v zmysle § 103 OZ samostatne premlčuje odo dňa zročnosti jednotlivej (každej) splátky samostatne. Žalobca uhradil poslednú splátku úveru v roku 2012, žaloba bola na súd podaná dňa 22.1.2017. Splátky úveru sú teda premlčané tak v subjektívnej ako aj objektívnej lehote. Ohľadne dĺžky trvania premlčacej doby žalovaný dáva do pozornosti súdu Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.1.2018, sp.zn. 3Cdo/169/2017, ktorým súd potvrdil, že aj v spotrebiteľských veciach sa začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty viaže na vedomosť o skutkových okolnostiach, teda nie právnych, a teda kedy sa spotrebiteľ, v našom prípade žalobca dozvedel ako možno jeho nárok právne kvalifikovať, ale rozhodujúca je tá skutočnosť, že sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podstatné je, kedy žalobca získal znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a osobe obohateného. Podľa Rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/67/2011, podľa ktorého: „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne(preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné.“ Odvolací súd poznamená, že toto rozhodnutie citovala aj žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu, citovala však len úvodnú časť rozhodnutia, necitovala poslednú vetu, ktorá je pre posúdenie a vysvetlenie otázky začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty významná. Podľa rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/255/2017-136 zo dňa 28.12.2017 je pre posúdenie momentu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podstatná znalosť skutkových okolností, z ktorých možno zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie dovodiť (na základe ktorých možno podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia), nie znalosť právnej kvalifikácie. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je tak objektivizovaný vedomosťou o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Iba takto chápaný začiatok plynutia premlčacej lehoty možno dokazovať. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 26Cdo/785/2011 vzhľadom na totožnú právnu úpravu §107 Občianskeho zákonníka aplikovaného v danej veci, podľa ktorého: „Pro počátek subjektivní promlčecí doby podle § 107 odst. 1 ObčZ je v případě bezdůvodného obohacení získaného plněním z neplatné smlouvy rozhodující vědomost oprávněného o těch skutkových okolnostech, z nichž lze dovodit, že smlouva, z níž bylo plněno, je neplatná. Není přitom významné, zda oprávněný má takové právní znalosti, aby byl subjektivně schopen posoudit uvedené skutkové okolnosti a zjistit, že smlouva, podle níž plnil, neplatná skutečně je.“ Najvyšší súd ČR ďalej v rozsudku sp. zn. 28 Cdo 3166/2009, dospel k záveru: „Pro počátek běhu dvouleté subjektivní promlčecí doby pro vydání plnění z bezdůvodného
obohacení je rozhodný den, kdy se oprávněný skutečně dozví o tom, že došlo na jeho úkor k získání bezdůvodného obohacení a kdo je získal. Vyžaduje se skutečná (prokázaná) vědomost oprávněného a tedy nepostačuje, že měl možnost se potřebné skutečnosti dovědět i dříve. Touto vědomostí přitom ustanovení § 107 odst. 1 obč. zák. nemíní znalost právní kvalifikace, nýbrž skutkových okolností, z nichž lze odpovědnost za bezdůvodné obohacení dovodit (obdobne napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu ze dne 29.03.2007, sp. zn. 33 Odo 528/2006, ze dne 27.03.2007, sp. zn. 33 Odo 306/2005). Ďalej žalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/685/2011, v ktorom sa uvádza, že „Pokud tak žalobkyne z důvodu právní neznalosti neučinila a svého práva se začala domáhat až po té, co byla na právní stránku věci upozorněna kontrolním závěrem NKÚ, nemůže to mít vliv na její presumovanou vědomost (v souladu se zásadou neznalost zákona neomlouvá) a tedy ani na počátek běhu subjektivní lhůty ve smyslu § 107 ods. 1 Obč. zák.“. Skutkovou okolnosťou, od ktorej sa odvíja plynutie subjektívnej premlčacej lehoty na vydanie bezdôvodného obohatenia je zaplatenie splátok úveru žalovanému. Už vtedy žalobca vedel o osobe, ktorá sa na jeho úkor údajne bezdôvodne obohatila, teda, že žalovaný mu poskytol finančné prostriedky na základe, podľa názoru žalobcu, bezúročného úveru. Tiež mal k dispozícii údaje o skutočnostiach rozhodujúcich pre vyčíslenie výšky bezdôvodného obohatenia. Žalovaný dáva do pozornosti súdu tiež tú skutočnosť, že žalobca uvádza v žalobe uvádza, že sa o údajnom bezdôvodnom obohatení žalovaného dozvedel od Združenia Brániť sa oplatí - BSO v máji 2016, pričom žalobca je zastúpený tým istým právnym zástupcom už minimálne od roku 2013. Ide teda o účelové tvrdenie žalobcu nakoľko Zmluvou, ktorá je predmetom tohto konania sa jeho právny zástupca zaoberal už v roku 2013 a dňa 13.02.2013 podal na Okresný súd Vranov nad Topľou žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že rozhodcovská doložka v Zmluve č. XXXXXXXXX, teda tej istej zmluve, ktorá je predmetom prebiehajúceho konania je neplatná. Na základe uvedeného je zrejmé, že údajný nárok žalobcu je premlčaný tak v objektívnej ako aj subjektívnej premlčacej lehote.
8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 11.07.2018 uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Takisto potvrdzujeme tú skutočnosť, že sme obdŕžali písomné vyjadrenie k žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 21.05.2018 spolu aj s prílohami z čl. 43. K tomuto písomnému vyjadreniu zástupcu žalovaného zo dňa 21.05.2018 uvádza, že námietka premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v tomto písomnom vyjadrení zo dňa 21.05.2018 je nedôvodná. Rozhodovacia prax sa s argumentmi žalovaného vyporiadala už v minulosti. Paradoxne rozhodnutia Najvyššieho súdu, či už Najvyššieho súdu SR alebo Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré cituje žalovaný vo svojom vyjadrení, sú v prospech v tvrdení žalobcu. Tieto rozhodnutia, ktoré predložil zástupca žalovaného spolu s vyjadrením zo dňa 21.05.2018 hovoria o tom, že subjektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia začína plynúť od momentu, kedy sa žalobca preukázateľne dozvie o tom, že veriteľ sa na jeho úkor obohatil. Nemožno stotožňovať vykonané platby s vedomosťou bezdôvodného obohatenia, keďže žalobca ako bežný spotrebiteľ úveroval veriteľovi - žalovanému spotrebiteľské úvery. Žalobca veril tomu, že veriteľ bude dodržiavať všetky zákonné povinnosti, ktoré mu zo zákona vyplývajú. Skutočnosti o tom, že žalobca sa dozvedel, že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil, sa žalobca dozvedel až od združenia Brániť sa oplatí v mesiaci máj 2016, kedy žalobca predložil združeniu Brániť sa oplatí všetky potrebné podklady súvisiace s týmto prípadom. Až vtedy uvedené združenie Brániť sa oplatí prvýkrát mohlo posúdiť či ide o bezdôvodné obohatenie. Ani skutočnosť, že totožný právny zástupcu žalobcu, ktorý zastupoval žalobca v konaní v roku 2013 o zrušenie rozhodcovského rozsudku, resp. o neplatnosť rozhodcovskej doložky, nepreukazuje, že žalobca v tom čase vedel o bezdôvodnom obohatení, resp. či sa táto problematika medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom preberala. Predmetom konania v roku 2013 bola neplatnosť rozhodcovskej doložky. Nebolo v roku 2013 posudzované, či ide o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Pokiaľ sa týka splynutia subjektívnej premlčacej doby, od oboznámenia združenia spotrebiteľa so vznikom bezdôvodného obohatenia je potrebné v danej právnej veci aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu. Súdu krátkou cestou predkladám rozsudok Krajského súdu v Prešove 3Co/243/2016 z 02.02.2017 a rozsudok Krajského súdu v Prešove 7Co/155/2016 z 27.02.2017. Obidve rozhodnutia boli vydané vo vzťahu k spoločnosti Consumer - žalovaného.
9. Podľa právneho zástupcu žalovaného, uvedené na pojednávaní dňa 11.07.2018, Okrem toho, čo je uvedené v tomto písomnom vyjadrení, je podľa ich názoru zmluva uzavretá so žalobcom obsahuje všetky náležitosti, ktoré sú obligatórne dané, zotrvávame na námietke premlčania, poukazujeme na rozhodnutia Najvyššieho súdu, ktoré sme doložili ako dôkaz spolu s písomným vyjadrením. Máme za to, že žalobca sa o tom, že žalovaný sa na jeho úkor údajne bezdôvodne obohatil, zistil najneskôr v roku 2013, keďže zmluvu, ktorá je predmetom tohto konania si nechal posúdiť právnym zástupcom, ktorý ho zastupuje
v tomto konaní o čom sme predložili dôkaz rozsudok Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. 9C/69/2013. Preto z uvedených dôvodov máme za to, že žaloba žalobcu je v plnom rozsahu nedôvodná a žiadame ju zamietnuť. Uplatňujeme si aj náhradu trov konania.
10. Dňa 04.01.2019, vydal súd uznesenie, č. k. 3Csp/344/2017 - 95, o pokračovaní v konaní s právnym nástupcom doterajšieho žalovaného Consumer Finance Holding, a.s., a to novým žalovaným VÚB leasing, a.s.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.01.2019.
11. Na pojednávaní dňa 20.03.2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že má za to, že ohľadom začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty existujú na Slovensku dva názory vo vzťahu ku konkrétne prejednávanej veci. Jeden z tých názorov vyslovil Najvyšší súd v rozhodnutí, ktoré sme už citovali a tento názor spočíva v presvedčení, že začiatok subjektívnej premlčacej lehoty neplynie od vtedy, od kedy sa žalobca skutočne dozvedel o tom, že mu vznikla škoda, resp. bezdôvodné obohatenie, ale odkedy sa o tom prvýkrát dozvedieť mohol. To znamená, Najvyšší súd niekoľkokrát judikoval, že nie je vecou žalobcu, aby si zvolil ľubovoľný deň porady s právnym zástupcom, od ktorého potom odvíja začiatok premlčacej lehoty a naopak, že žalobca má vynaložiť všetko úsilie na to, aby mohol svoju zmluvu analyzovať a aby sa mohol o prípadnom bezdôvodnom obohatení dozvedieť čo najskôr. V tomto smere Najvyšší súd odsúdil prax spotrebiteľských združení, ktoré zachraňujú uplynutie premlčacej lehoty tým, že vystavia klientovi potvrdenie o tom, kedy sa skutočne dozvedel o tom, že mu vzniklo bezdôvodné obohatenie. Potom je tu druhá názorová línia, ktorú zastáva Krajský súd v Prešove, ktorý je odvolacím súdom aj v tomto konaní, kde Krajský súd akceptuje túto prax spotrebiteľských združení a tvrdí, že spotrebiteľ ako osoba, ktorá nemá dostatok právnych vedomostí, sa o tom, že zmluva je bezúročná a teda že vznikol nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, dozvie až vtedy, keď sa poradí s právnym zástupcom alebo inou kvalifikovanou osobou a z tohto pohľadu je úplne jedno, kedy tak učiní. V danom prípade je evidentné, že ide o zneužitie práve tohto výkladu práva vykonaného odvolacím súdom v Prešove. Je evidentné, že ak by sme aj pripustili tento prísnejší výklad začatia plynutia premlčacej lehoty, v danom prípade je nevyhnutné premlčanie konštatovať. Nie je možné pripustiť verziu, s ktorou jednoznačne drzo prichádza žalobca na pojednávanie, ktorý už pred týmto konaním mal preukázateľné dva súdne konania ohľadom tej istej zmluvy a dnes sa odvažuje pred súdom tvrdiť, že ani v prípade prvého konania, ani v prípade druhého konania sa o prípadnom bezdôvodnom obohatení nedozvedel a dozvedel sa o ňom až pri začatí tretieho konania v r. 2016. Zdôrazňujeme, podčiarkujeme, že žalobca bol celý čas zastúpený kvalifikovanými právnymi zástupcami, ktorí zmluvu videli, urobili mu z nej právnu analýzu a vyvodili z nej dve žaloby, v ktorých, opätovne zdôrazňujeme, podčiarkujeme, bol žalobca v oboch prípadoch v plnom rozsahu úspešný. Nie je jednoducho udržateľné tvrdenie žalobcu, že napriek týmto dvom predchádzajúcim analýzam vykonaným kvalifikovanými právnym zástupcami sa nedozvedel o tom, že mu vzniká prípadný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ale dozvedel sa o ňom až v r. 2016. Pokiaľ by tak skutočne bolo, bolo by to na ťarchu kvality právneho poradenstva, ktoré žalobca dostal predtým a zakladalo by to prípadný vzťah zodpovednosti jeho predchádzajúcich právnych zástupcov k nemu. V žiadnom prípade však nemôže touto okolnosťou samou o sebe konvalidovať uplynutie premlčacej lehoty, ktorá v danom prípade uplynula najneskôr v r. 2015, to znamená po tom, čo jeho právne zastúpenie a čo analýzu zmluvy vykonal prvý kvalifikovaný právny zástupca. Máme za to, že aj napriek pomerne širokej podpore, ktorá sa spotrebiteľom v oblasti všeobecných súdov dostáva, nie je možné dospieť do polohy, kedy táto ochrana sa zmení na opačný extrém, kde dochádza k šikanóznemu zneužívaniu tejto súdnej ochrany. Poslednú splátku vo vzťahu k tej istej zmluve žalobca zaplatil v r. 2012. Je dnes r. 2019, žaloba bola podaná v r. 2017. Právna analýza prvá bola vykonaná v r. 2013. Jednoducho nie je možné, aby po uplynutí tak dlhého času poskytol súd žalobcovi už po tretíkrát právnu ochranu a opäť mu priznal nárok, ktorý je už dávno premlčaný. V tomto prípade máme za to, že ani spotrebiteľ nie je zásady právo patrí bdelým a máme za to, že subjektívna doba dvoch rokov je dostatočná na to, aby žalobca v pozícii spotrebiteľa získal právnu pomoc, ktorá mu umožní zmluvu analyzovať a prípadne z nej vyvodiť a zažalovať oprávnené nároky. Na základe uvedeného máme za to, že je dôvod žalobu zamietnuť a priznať nám náhradu trov konania. Ich obrana spočíva v premlčaní nároku žalobcu, ktoré premlčanie sme vzniesli a momentálne neviem zaujať stanovisko, či istina, resp. suma 9.667,46,- eur bola žalobcom právnemu predchodcovi uhradená. Má k dispozícii prehľad splátok, momentálne však je potrebné to prejsť a nevie k tomu zaujať stanovisko ohľadom tejto sumy. Podľa informácií žalobca L. N. uhradil poslednú splátku v súvislosti so zmluvou, ktorú uzavrel s firmou Consumer Finance Holding, a.s., bolo to v r. 2012, presne neviem uviesť, bolo to 05.10.2012, išlo o sumu 200,- eur. V rámci záverečného návrhu uviedol, že žalovaný sa vyjadril, aj na dnešnom pojednávaní a zaujal stanovisko ku celej veci, na týchto vyjadreniach nechce nič meniť, trvá na nich a jednoznačne naše stanovisko spočíva na tom,
že namietame premlčanie nároku žalobcu. Okrem tejto skutočnosti poukázal aj na ďalšie veci s tým súvisiace, na základe ktorých žiadal žalobu zamietnuť. Žiadal priznať aj trovy konania. Poukazuje na tú skutočnosť, že porada s právnym zástupcom ohľadom platnosti alebo neplatnosti zmluvy, ktorú uzavrel s firmou Consumer Finance Holding, a.s., právnym predchodcom žalovaného, sa vykonala už v r. 2013. To, že právny zástupca, resp. predchádzajúci právny zástupcovia mu neanalyzovali neplatnosť tejto zmluvy, nemení na veci, že ide o nárok premlčaný.
12. Právny zástupca žalobcu, ako aj žalobca na pojednávaní uviedli, že trvajú na podanej žalobe pokiaľ sa týka vykonaného dokazovania. Okrem skutočností, ktoré boli doteraz uvedené z našej strany v písomnej a ústnej forme, nepovažujú za potrebné viac vecí čo dodávať. Žiadajú žalobe vyhovieť a priznať náhradu trov konania v plnej výške. Žalovaný považuje zmluvu, ktorú uzavrel s firmou Consumer Holding, v rozpore so zákonom. Bolo to v máji 2016. Žalobca sa to dozvedel prostredníctvom združenia Brániť sa oplatí. Súdne konanie, ktoré sa viedlo na Okresnom súde vo Vranove nad Topľou, sp. zn. 9C/69/2013 sa netýka tejto zmluvy. Pokiaľ si dobre žalobca pamätá, tak išlo o neplatnosť rozhodcovskej doložky. Myslí si, že uvedené konanie o neplatnosť rozhodcovskej doložky sa týkalo zmluvy, ktorú uzavrel s Consumer Finance Holding, a.s. a o ktorú ide aj v tomto konaní. Menili sa jeho právni zástupcovia. O tom, že ide o bezdôvodné obohatenie sa dozvedel až od terajšieho právneho zástupcu v máji 2016.
13. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len ako „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 53 ods.1, 5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
15. Podľa § 54 ods. 1 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
16. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
17. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
18. Podľa § 3 ods. 1,2 ZoSÚ, Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
19. Podľa § 4 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere..
20. Podľa § 4 ods. 2 vyššie citovaného zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1
21. Podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
22. Podľa § 451 ods.1,2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Z ustanovenia § 517 ods. 1, 2 OZ vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..
24. Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po31. januári 2013.
25. V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
26. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
27. Posudzovaný právny vzťah strán je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Žalobkyňa bola od uzavretia zmluvy v postavení spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa, preto uvedený právny vzťah je v režime spotrebiteľského práva. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa pod sankciou ich absolútnej neplatnosti.
28. Právny vzťah strán súd posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy.
29. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami bola uzatvorená Zmluva, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške vo výške 5.927,11 eur s mesačnou splátkou 194,14 eur, ročnou úrokovou sadzbou 23,36% a RPMN 31,89%. V zmysle vyššie citovaných ustanovení musí Zmluva okrem všeobecných náležitostí obsahovať aj údaje podľa § 4 ods. 2 ZoSÚ, pričom neuvedenie niektorých z nich zákon sankcionuje tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že Zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal žalovaný v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), tak ako to predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch. Za naplnenie tejto náležitosti nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom, v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky.
30. Zmluva ďalej neobsahuje údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru podľa § 4 ods. 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Termín konečnej splatnosti musí byť uvedený v zmluve presným dátumom. nie je prípustné, aby sa spotrebiteľ k tomuto údaju dopracovával výkladom a výpočtom, teda nepostačuje ak je uvedená konečnou splatnosťou ako 72 mesiacov.
31. Zmluva ďalej obsahuje nesprávny údaj o priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa. Podľa údajov zverejnených na stránke https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php? pozicka=5927%2C11&splatka=196%2C14&doba=72&doba_interval=4&interval=4&naklad1=&dni1=30&naklad2=0%2C <https://ekonomika.sme.sk/kalkulacky/spotrebitelsky-uver-rpmn-psn.php? pozicka=5927%2C11&splatka=196%2C14&doba=72&doba_interval=4&interval=4&naklad1=&dni1=30&naklad2=0%2C bola priemerná RPMN pri spotrebiteľských úveroch pri výške úveru 5.927,11 eur, s pravidelnou mesačnou splátkou 196,14 eur a dobou splácania 72 mesiacov vo výške 40,61 %. Splatená suma tak predstavovala 14.122,08 eur. Uvedenie vyššej priemernej RPMN, ako má byť, je v neprospech spotrebiteľa, pretože táto slúži na to, aby si spotrebiteľ mohol porovnať výšku RPMN svojho úveru v porovnaní s obdobnými úvermi. Ak žalovaný v Zmluve uviedol priemernú RPMN vyššiu ako bola, uviedol žalobcu do omylu ohľadne výhodnosti poskytovaného úveru. Zákon síce stanovuje, že úver je bezúročný a bez poplatkov ak nie je uvedená priemerná RPMN, avšak nesprávne uvedenie RPMN v neprospech spotrebiteľa môže z hľadiska posudzovania výhodnosti/nevýhodnosti úveru spotrebiteľom pôsobiť dokonca negatívnejšie ako samotné neuvedenie priemernej RPMN. Súd preto zastáva názor, že nesprávne uvedená priemerná RPMN v neprospech spotrebiteľa má za následok rovnako to, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
32. Vzhľadom k tomu, že úver je bezúročný a bez poplatkov a medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovi bol poskytnutý úver vo výške 5.927,11 eur, pričom žalovanému poukázal platby v celkovej výške 9.667,46 eura, žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 3.740,35 eura, a preto je povinný toto bezdôvodné obohatenie žalobcovi vydať.
33. Žalovaný vo svojom vyjadrení vzniesol námietku premlčania. Občiansky zákonník rozlišuje všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107 Občianskeho zákonníka. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Súd nemá dôvod neveriť, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedal v máji 2016, čo vyplýva aj z prehlásenia Združenia Brániť sa oplatí BSO a taktiež žalovaný nepreukázal, že sa tak dozvedel skôr. Pokiaľ ide o objektívnu lehotu, tak žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, termínu konečnej splatnosti a uvedenie nesprávneho údaja o priemernej RPMN, nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom. V danom prípade je teda 10 ročná premlčacia doba. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nárok žalobcu nie je premlčaný.
34. S vyššie uvedeným názorom ohľadom RPMN a uplatnenia 10- ročnej premlčacej doby, sa stotožňuje aj Krajský súd v Prešove, ktorý v rozsudku, sp. zn. 3Co/243/2016 zo dňa 02.02.2017 v bode 17 konštatuje, že „správny je aj záver súdu prvej inštancie o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, v dôsledku čoho sa inak 2-ročná premlčacia doba predlžila na 10 rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Nesprávne uvedenie priemernej RPMN v neprospech spotrebiteľa nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový prospech. So zreteľom na to je správny záver súdu prvej inštancie poukazujúci na neuplynutie objektívnej 10-ročnej lehoty od poskytnutia úveru (11.09.2009), v dôsledku čoho bolo možné takto uplatnený nárok žalobkyni priznať.“
35. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto prípade žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby žalovanému (04.05.2018), a preto sa nasledujúci deň dostal žalovaný do omeškania. Vzhľadom na uvedené zaviazal ho súd na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % (súd je viazaný návrhom) ročne zo sumy 3.740,35 eur od 05.05.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
36. Podľa § 251 Civilného sporového poriadku, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
37. V zmysle § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
38. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
39. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol
v konaní úspešný, a preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.
40. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.