Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-1120-2009.pdf
PDF · 84.6 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/1120/2009
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Slovenská republika
- Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, 812 72 Bratislava proti povinnému: W. Y., T.. XX.XX.XXXX, U. H. H. - C. H., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ivan Lutter, Exekútorský úrad so sídlom Longobardská 1301/27, Bratislava pre vymoženie 66,38 eur, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Povinný je p o v i n n ý zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 43,07 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Poverením Okresného súdu Skalica č. 5206 014284 zo dňa 3.11.2009 bol súdny exekútor JUDr. Ivan Lutter, poverený podľa § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č.k. AA 1088294 zo dňa 8.12.2007, vykonateľný dňa 23.12.2007. Exekučné konanie sa začalo dňa 20.8.2009 doručením návrhu oprávneného súdnemu exekútorovi.
2. Súd z úradnej činnosti zistil, že je tu dôvod na zastavenie exekúcie - uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení do 31.08.2008.
3. Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii. Súdny exekútor doručil tunajšiemu súdu dňa 30.4.2019 vyčíslenie trov exekúcie vo výške 77,04 € spolu s exekučným spisom.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
6. Podľa § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
7. Základným materiálnym predpokladom exekúcie je vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul), nakoľko len takéto rozhodnutie pripúšťa vykonávanie exekúcie. Z pripojeného exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č.k. AA 1088294 zo dňa 8.12.2007, mal súd preukázané, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 8.12.2007 a stalo sa vykonateľným dňa 23.12.2007. Lehota stanovená pre výkon rozhodnutia začína plynúť odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia. Svojím charakterom je to lehota prekluzívna, na plynutie ktorej súd prihliada z úradnej povinnosti, súd prihliada na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamietne. Po jej uplynutí stráca exekučný titul vlastnosť vykonateľnosti, teda nie je možné na jeho základe ďalej vykonávať exekúciu. Trojročná lehota v zmysle § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008 na vykonanie rozhodnutia, v priebehu ktorej malo byť exekučné konanie nielen začaté, ale aj skončené, uplynula dňom 23.12.2010. Súd má preukázané, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným.
8. Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. bolo novelou priestupkového zákona č. 298/2008 Z.z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely dňa 01.09.2008. Zákonodarca pri prijatí novely nezakotvil do priestupkového zákona žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci. Právny účinok neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom ustanovení § 88 zákona o priestupkoch v znení účinnom od 01.09.2008 sa teda nevzťahuje na právne vzťahy založené pred 01. septembrom 2008. Ak bolo rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, vydané podľa právneho predpisu v znení účinnom v čase jeho vydania, je potrebné aj lehotu, do ktorej je toto rozhodnutie možné vykonať, posudzovať podľa právnej úpravy upravujúcej jej plynutie v dobe vydania exekučného titulu.
9. V danom prípade sa predmetný exekučný titul stal vykonateľným dňa 23.12.2007, pričom k vymoženiu pohľadávky neprišlo v súlade s ustanovením § 88 ods. 1 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.08.2008, kedy rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Neúčinnosť exekučného titulu vyvolávajú skutočnosti hmotného alebo procesného práva, ktoré spôsobujú, že exekučný titul síce formálne existuje, ale stráca spôsobilosť byť podkladom pre exekúciu. Na základe uvedeného, s poukazom na márne uplynutie lehoty na vykonanie rozhodnutia majúcej za následok neúčinnosť exekučného titulu, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku zastavil.
10. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
12. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
13. Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
14. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
15. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
16. Keďže k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady exekúcie uhrádza povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu s poukazom na aktuálnu judikatúru (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.07.2008, sp. zn. 4M Cdo 11/2008) dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie v čase, keď jeho pohľadávka ešte nebola prekludovaná, teda ho podal opodstatnene a včas, a preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania, nemohol ovplyvniť. Okrem toho súd by bol povinný exekúciu zastaviť i z úradnej moci, ak by zistil stratu účinnosti exekučného titulu v priebehu konania. V danej veci preto nie je žiadny zákonný dôvod, aby trovy zastaveného exekučného konania v tomto prípade znášal oprávnený a o trovách exekúcie bolo treba preto rozhodnúť s poukazom na ust. § 200 ods. 1, 5, § 196 ods. 1 a § 197 Exekučného poriadku tak, že ich nahradí povinný.
17. Súdny exekútor vyčíslil a žiadal priznať trovy exekúcie v celkovej sume 77,04 eur, trovy exekúcie vyčíslil nasledovne: 1) v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať minimálnu odmenu za výkon exekučnej činnosti vo výške 33,19 eur. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eur. 2) v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky žiadal súdny exekútor priznať náhradu hotových výdavkov vo výške 9 eur za poštovné, 7,90 € za administratívny materiál (kancelársky papier, obálky, spisový obal, archivovacie krabice), 14,11 € za archivovanie spisu). Pokiaľ ide o vynaložené hotové výdavky, predpokladom pre ich priznanie nie je len ich vyčíslenie, ale aj preukázanie takým spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti jednak čo do výšky, a jednak ich dôvodnosti a účelnosti. V časti rozhodovania súdu o priznaní náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súd skúmal, či vynaloženie a reálna výška hotových výdavkov boli dostatočne preukázané v exekučnom spise, pričom ich vynaloženie súd posudzoval z hľadiska účelnosti a hospodárnosti. Vzhľadom na uvedené súd vychádzal výlučne z obsahu spisu súdneho exekútora a priznal mu náhradu len za tie výdavky, ktoré zo spisového materiálu spoľahlivo vyplývajú. V nadväznosti na uvedené súd uzavrel, že exekútor v čase rozhodovania súdu má titulom náhrady hotových výdavkov nárok len na náhradu poštovného vo výške 2,70 € (1,30 € za doručovanie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a 1,40 € za doručovanie upovedomenia a výzvy povinnému), vynaloženie ktorého mal súd preukázané zo spisu exekútora pripojenými originálmi nedoručených obálok. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním, t.j. ak v exekučnom spise bola priložená len kópia doručenky a originál je založený v inom spise, nakoľko bolo jedným podaním na pošte doručených viacero zásielok, týkajúcich sa viacerých exekučných konaní (poštovné za doručovanie takých listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Náhrada týchto hotových výdavkov by mala byť exekútori priznaná len v tom konaní, ktorom sa nachádzajú originály týchto doručenie. Nakoľko exekútor svoj nárok na náhradu poštovného vôbec nešpecifikoval, ale vyjadril ho len jednou sumou 9 eur, súdu ani nie je zrejmé, z akého ďalšieho poštovného táto suma pozostáva a z toho dôvodu nie sú trovy exekúcie v tejto časti preskúmateľné. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi hotové výdavky za administratívny materiál
(spisový obal, obálky, kancelársky papier, archivovacie krabice), nakoľko takáto náhrada nevyplýva z vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z., netvorí hotové výdavky účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa § 22 ods. 1 tejto vyhlášky a nie je ani úkonom exekučnej činnosti podľa § 15 ods. 1 tejto vyhlášky a taktiež súd nemal preukázanú výšku týchto hotových výdavkov a preto boli tieto hotové výdavky nepreskúmateľné. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani náhradu za archiváciu spisu v sume 14,11 €, nakoľko archiváciu spisu nie je možné podľa názoru súdu považovať za hotový výdavok účelne vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekúcie. Súdny exekutor má povinnosť uchovávať ukončené spisy vo svojej kancelári a nie je povinný uchovávať spisy u treťej osoby a preto nie je možné výdavky s tým spojené považovať za účelne vynaložené a nie je možné týmito nákladmi zaťažovať povinného alebo oprávneného v rámci náhrady trov exekúcie. Uvedené výdavky nie je možné súdnemu exekútorovi priznať aj s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa 17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia §-u 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v zmysle ktorého výdavky na drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora. 3 ) súdny exekútor si zvýšil svoju odmenu o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %. Súd priznal súdnemu exekútorovi zvýšenie jeho odmeny a náhrad (33,19 € + 7€) o 20 % DPH v sume 7,18 eur.
18. Súd na základe uvedeného priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej sume 43,07 eur.
19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu v časti výroku o trovách odvolanie nie je prípustné.
Proti uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.