Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13CoP-57-2018.pdf
PDF · 100.51 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/57/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Amy Odalošovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci navrhovateľa: B. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX K., zastúpeného: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka, so sídlom advokátskej kancelárie Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, proti odporkyni: T. O., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XXX, XXX XX K., zastúpenej: Advokátska kancelária Špireková & Partners, s. r. o., so sídlom Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 232 811, za ktorú koná advokátka a konateľka JUDr. Barbara Špireková, v konaní o návrhu na rozvod manželstva, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 24Pc/19/2017-75 zo dňa 22. 05. 2018, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v K. Z., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v K. Z., zväzok X, ročník XXXX, strana 6, por. č. XX, rozviedol. O trovách konania rozhodol okresný podľa ustanovenia § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na rozvod manželstva zo dňa 08. 11. 2018 domáhal rozvodu manželstva, ktoré uzatvoril s odporkyňou dňa XX. XX. XXXX v K. Z.. Z manželstva pochádzajú dve deti a to B. O., nar. XX. XX. XXXX a M. O., nar. XX. XX. XXXX, pričom obe deti sú toho času plnoleté a zaopatrené. Manželka navrhovateľa (odporkyňa) vo vyjadrení k návrhu na rozvod manželstva uviedla, že s podaným návrhom a s jeho dôvodmi nesúhlasí. Pred uzavretím manželstva sa s manželom dlho poznali a do manželstva vstupovali s tým, že dobre poznali aj svoje charakterové vlastnosti. Zdôraznila, že nie je pravda, že má bezdôvodné konfliktné správanie voči manželovi alebo ostatným členom rodiny, takisto nie je pravda, že k nim nechodí priateľka syna M., pretože so synom M. a jeho priateľkou žijú v spoločnej domácnosti. Odmietla dôvod rozvodu manželstva, ktorý navrhovateľ v návrhu na rozvod manželstva uviedol, a to že sa správa majetnícky a obmedzujúco vo vzťahu k jeho osobe. Zdôraznila, že od počiatku manželstva navrhovateľ pracoval „mimo domu“, momentálne pracuje v E., pričom chodieva na montáže, a to aj v trvaní 10 dní, preto jeho tvrdenie, že mu bráni v odchodoch nie je pravdivé. Myslí si, že navrhovateľ podal návrh na rozvod len na základe jeho pocitov, ktoré nemajú reálny základ, pretože spoločne trávia čas, chodievajú spolu do kina, na výlety, ich manželstvo teda určite nie je len formálnym zväzkom. Uviedla, že podaný návrh na rozvod manželstva bol pre ňu doslova šokom, pretože o tom, že sa navrhovateľ chce s ňou rozviesť vôbec nevedela. V septembri spolu trávili ešte dovolenky - víkendy, boli napríklad v Tatrách a v Slovenskom raji a v novembri podal navrhovateľ návrh na rozvod. Už toto je podľa názoru odporkyne v protiklade s jeho tvrdením o trvalom a hlbokom rozvrate manželstva.
2.1 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 23. 01. 2018 navrhovateľ zotrval na podanom návrhu na rozvod manželstva. Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasila, nakoľko podľa jej názoru sú všetky skutočnosti uvádzané navrhovateľom v návrhu na rozvod manželstva len jeho domnienky. Na základe dokazovania vykonaného oboznámením sa s potvrdením ORPZ zo dňa 14. 10. 2017 ČVS: ORP-664 ZH-ZH-2017, so zápisnicou o výsluchu ČVS: ORP-664 ZH-ZH-2017 zo dňa 14. 10. 2017 a dňa 10. 11. 2017, s predvolaním Okresného úradu Žiar and Hronom na prejednanie priestupku OU-ZH- OVVS-2018/002531, s predvolaním Okresného úradu Žiar and Hronom na prejednanie priestupku OU- ZH-OVVS-2018/000625, s lekárskym potvrdením ORPZ-ZH-OPP3-510/2017-P zo dňa 26. 10. 2017, hlásením úrazu na účely nemocenského zo dňa 31. 10. 2017, vzhliadnutím fotografií predložených odporkyňou na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 22. 05. 2018 okresný súd zistil neodstrániteľný a nenapraviteľný rozvrat a narušenie vzťahov medzi manželmi z dôvodu ochladnutia citov navrhovateľa k odporkyni, jeho nevery a jeho stupňujúcej sa agresivity, v dôsledku ktorej odporkyňa iniciovala niekoľko priestupkových konaní ako aj trestné konanie. Dokazovanie prehraním zvukových záznamov nachádzajúcich sa na CD nosiči odporkyne a dokazovanie vyžiadaním SMS komunikácie medzi navrhovateľom a pani O., ktoré (dôkazy) mali preukázať neveru navrhovateľa, okresný súd nevykonal, nakoľko vykonanie uvedených dôkazov považoval za nadbytočné, keďže navrhovateľ na súdnom pojednávaní prehlásil, že bol manželke neverný.
2.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku poukázal na ustanovenie § 18, § 19 a § 23 ods. 1, 3 zákona č. 36/20054 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a uviedol, že pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliadol na to, že manželia v súčasnosti spolu nežijú, intímne sa nestýkajú. Konštatoval, že na kvalitu vzťahu navrhovateľa a odporkyne mala vplyv aj jej žiarlivosť, ktorá však, ako vyšlo v konaní najavo, nebola celkom bezdôvodná. Navrhovateľ býva v prenajatom byte, manželia spolu nehospodária, prestali vytvárať zdravé rodinné prostredie. Navrhovateľ už nemá záujem o obnovu manželského spolužitia, i keď odporkyňa s rozvodom manželstva nesúhlasí, nemôže takýmto spôsobom nútiť navrhovateľa zotrvávať v nefunkčnom manželstve, ktoré si neplní žiadnu zo svojich funkcií. V manželstve účastníkov konania nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Manželstvo účastníkov konania je už len formálnym zväzkom muža a ženy. Vzhľadom na postoj navrhovateľa, ktorý v konaní opakovanie uviedol, že k manželke cíti odpor, nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia. V uvedenej súvislosti okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že pre správne fungovanie manželstva je potrebné, aby bolo založené a zotrvávalo na dobrovoľnosti oboch manželov. Podľa názoru súdu prvej inštancie nemožno nikoho nútiť, aby proti svojej vôli zotrvával v manželskom zväzku, pokiaľ manželstvo neplní svoj účel a keďže navrhovateľ odmieta zotrvať v manželskom zväzku s odporkyňou, pričom bol preukázaný rozvrat manželstva, súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol.
3. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie podala odporkyňa odvolanie a v odvolaní uviedla, že prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podáva proti rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie ich manželstvo rozviedol odvolanie, pretože a) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, b) súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, c) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a d) tiež preto, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva opomenul tú skutočnosť, že naplnenie účelu manželstva môže z času na čas alebo aj častejšie byť obtiažne, pričom sú na manželov kladené do istej miery zvýšené nároky. Je nesporné, že v manželstve môžu vzniknúť nezhody, ako tomu bolo aj v ich manželstve s navrhovateľom, avšak vychádzajúc z ustanovenia § 18 Zákona o rodine, je povinnosťou manželov snažiť sa tieto nezhody prekonať vzájomnou dohodou. Zdôraznila, že podstatnou úvahou vo vzťahu k účelu manželstva je úvaha o možnosti plnenia základných funkcií, ktoré manželstvo má plniť, a to funkcie biologickej, (spočívajúcej v tom, že manželstvo vytvára najvhodnejšie prostredie na zabezpečenie reprodukcie spoločnosti a na uspokojovanie citových a sexuálnych potrieb), funkcie výchovnej, (spočívajúcej v založení rodiny a riadnej výchove detí, funkcie vzájomnej pomoci spočívajúce vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom manželia a ostatní členovia nimi založenej rodiny si všestranne vzájomne pomáhajú) a funkcie hospodárskej (t. j., že obaja manželia sa starajú o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov). K zrušeniu manželstva možno v zásade pristúpiť iba v takých prípadoch, keď vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je možné definovať ako vážny a trvalý, je s vylúčená možnosť obnovenia jeho základných funkcií, spoločenského účelu manželstva, pričom od manželov už ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Uvedené vyžaduje potrebu preukázania definitívneho ukončenia osobného spoločenstva manželov a ich spoločného hospodárenia, bez nádeje na ich zmierenie, pričom nemôže byť rozhodujúci iba subjektívny pomer jedného z partnerov k manželstvu. Možnosť rozvodu manželstva je potrebné posudzovať nie len z hľadiska úzko subjektívneho, ale aj z hľadiska objektívneho, najmä vo vzťahu k spoločenskému účelu inštitútu manželstva, pričom manželstvo nemá len funkciu biologickú a výchovnú, ale vo vyššom veku nastupuje aj funkcia starostlivosti v starobe a v chorobe. Samotný rozvod manželstva sa považuje za výnimočné riešenie v tých prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi partnermi už nie je možné prekonať a obnoviť spolužitie. Odporkyňa v odvolaní ďalej uviedla, že okresný súd opomenul skúmať, či rozvrat ich manželstva s navrhovateľom je trvalý a nezvratný, alebo vykazuje len znaky dočasnosti. Podľa názoru odporkyne, vzťahy medzi manželmi nie sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, aby manželstvo nemohlo plniť svoj účel a aby od manželov nebolo možné očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Dôkazom uvedenej skutočnosti je okrem iného aj zmena správania sa navrhovateľa po pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 22. 05. 2018 vo veci rozvodu manželstva, keď manžel od uvedeného pojednávania (dňa 22. 05. 2018) začal často chodiť domov, pomáha s prácami okolo domu a hospodárstva, pomáha aj jej s čímkoľvek potrebuje, prespáva doma, ona mu perie a žehlí veci, pričom spolu normálne komunikujú. Rovnako sa navrhovateľ vyjadruje o ich spoločnej budúcnosti, o spoločnom bývaní v rodinnom dome, o spoločnej starostlivosti o hospodárstvo a podobne. Uvedené podľa odporkyne dáva jednoznačne predpoklad pre možnosť obnovenia ich spolužitia, resp. na nápravu stavu rozvrátenosti ich vzťahov a rovnako predpokladá ochotu oboch manželov hľadať riešenia spôsobilé opísanému zámeru napomôcť. Podľa názoru odporkyne nie je dôvod, aby v takomto veku po tom, čo plnohodnotne strávili s manželom 23 rokov spoločného života, riešili takýmto radikálnym spôsobom svoje nezhody, zvlášť, keď ona má naďalej záujem na zotrvaní v manželstve a má citový vzťah k navrhovateľovi. Na základe uvedených skutočností odporkyňa navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 24Pc/19/2017 zo dňa 22. 05. 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo aby odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na rozvod manželstva zamietne.
4. K obsahu odvolania odporkyne sa vyjadril navrhovateľ v podaní zo dňa 24. 09. 2018, kde uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením. Pokiaľ ide o odvolanie odporkyne, ako aj o samotné odvolacie dôvody má za to, že odporkyňa vo svojom odvolaní neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolacie argumenty odporkyne označil za absolútne nedôvodné, neopodstatnené a účelové, v snahe oddialiť rozvod manželstva, a to z toho dôvodu, že odporkyňa má v rodinnom dome, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, zriadený trvalý pobyt, pričom tento je jej možné zrušiť až po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. O protichodných tvrdeniach (názoroch) odporkyne ohľadne „záchrany manželstva“ svedčí podľa navrhovateľa aj to, že odporkyňa do súčasnosti voči jeho osobe podala najmenej štyri trestné oznámenia, a to vrátane trestného oznámenia za týranie blízkej a zverenej osoby, ktoré boli odmietnuté, a teda nie je logické, aby na jednej strane odporkyňa iniciovala voči osobe navrhovateľa trestné stíhanie a na strane druhej tvrdila, že ho ľúbi a chce zotrvať s ním v manželskom zväzku. Zdôraznil, že trvá na tom, že manželstvo medzi ním a odporkyňou je tak rozvrátené, že nie je možná jeho obnova, pričom k odporkyni pociťuje neprekonateľný odpor, na základe ktorého je z jeho strany vylúčené zotrvanie v manželskom zväzku s odporkyňou. O tom, že skutočne nemá záujem už žiť s odporkyňou, svedčí podľa jeho názoru aj to, že ako výlučný vlastník rodinného domu, v ktorom v súčasnosti žije odporkyňa, požiadal o zrušenie trvalého pobytu odporkyne. Má za to, že medzi ním a odporkyňou boli splnené kvalifikované hmotnoprávne podmienky trvalého rozvratu manželstva, nakoľko z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že jeho osoba a odporkyňa nežijú spolu ako rodina, finančne spolu nehospodária, v súčasnosti sa dlhodobo intímne nestýkajú a nevychovávajú spoločne žiadne maloleté dieťa. Pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané odporkyňou v odvolaní a to, že po pojednávaní konanom na okresnom súde zmenil voči jej osobe správanie a začal sa s ňou intenzívne stretávať a zdieľať spoločnú domácnosť, tieto označil za nepravdivé. Uviedol, že bývalú spoločnú domácnosť navštevuje iba z toho dôvodu, aby sa staral o rodinný dom, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, ako aj o k nemu patriace hospodárstvo, nakoľko odporkyňa sa o bývalú spoločnú domácnosť žiadnym spôsobom nestará. V uvedenej súvislosti navrhovateľ k odvolaniu odporkyne uviedol, že aby sa nemusel tak často stýkať s odporkyňou, strieda sa v starostlivosti o rodinný dom so svojím synom. Čo sa týka prenocovania jeho osoby v bývalej spoločnej domácnosti s odporkyňou navrhovateľ uviedol, že tam strávil asi jeden celý týždeň, avšak udialo sa to bez prítomnosti odporkyne, ktorá bola v tom čase odcestovaná na dovolenke. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
5. K obsahu vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odporkyne sa vyjadrila odporkyňa v podaní dňa 23. 10. 2018, kde uviedla, že v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní, pričom zopakovala argumentáciu uvedenú v odvolaní, t. j. zdôraznila, že k zrušeniu manželstva možno v zásade pristúpiť iba v tých prípadoch, keď vzhľadom na rozvrat manželských vzťahov, ktorý je možné definovať ako vážny a trvalý je vylúčená možnosť obnovenia základných funkcií manželstva, keď manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov už ani nemožno očakávať, že manželské spolužitie niekedy obnovia. Znamená to potrebu preukázania definitívneho ukončenia osobného spoločenstva manželov a ich spoločného hospodárenia, bez nádeje na ich zmierenie, pritom nie je a nemôže byť rozhodujúci iba subjektívny pomer jedného z partnerov k manželstvu. Poprela tvrdenia navrhovateľa, že by za jej odvolaním bola snaha oddialiť rozvod manželstva. Uviedla, že s navrhovateľom žili spolu viac ako 23 rokov v rodinnom dome, ktorý bol zakúpený za trvania manželstva a teda patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. O tento dom, ako aj o hospodárstvo k nemu patriace sa starajú spoločne, pričom navrhovateľ prespáva doma, ona mu perie a žehlí veci a spolu normálne komunikujú. O to prekvapujúcejšia bola pre ňu žiadosť navrhovateľa na zrušenie jej trvalého pobytu, a to bez akéhokoľvek predchádzajúceho upozornenia. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na rozvod manželstva zamietne.
6. K vyjadreniu odporkyne sa opakovane vyjadril navrhovateľ a vo vyjadrení zdôraznil, že navrhuje, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.
7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilného sporového poriadku - ďalej v texte len „CSP“), prejednal odvolanie odporkyne v medziach daných ustanovením § 379 CSP a § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
8. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1,2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujmy maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
9. Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
10. Podľa § 19 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
11. Z obsahu odvolania odporkyne je zrejmé, že odporkyňa v odvolaní namietala, že a) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že b) súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, že c) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a d) tiež to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom mala za to, že záver súdu prvej inštancie je nesprávny, pretože podľa jej názoru je možné ešte základné funkcie manželstva s navrhovateľom obnoviť.
12. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie premietnutých do výroku odvolaním napadnutého rozsudku, odvolací súd uvádza, že v postupe súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutého rozsudku a ani pri posudzovaní samotného odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nezistil žiadne pochybenia, majúce za následok jeho nesprávnosť.
13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku odporkyne týkajúcu sa neúplného zistenia skutkového stavu veci, nevykonania navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností a nesprávnych skutkových zistení súdom prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že odporkyňa v odvolaní neuviedla, ktorý konkrétny ňou navrhnutý dôkaz, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie nevykonal. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v takom rozsahu, aby spoľahlivo zistil skutkový stav veci, vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo ale aj v ich vzájomnej súvislosti, pričom nevykonanie dvoch odporkyňou navrhnutých dôkazov (prehratie CD nosiča a vyžiadanie sms komunikácie medzi navrhovateľom a pani O.), ktoré mali preukázať neveru navrhovateľa, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne vysvetlil.
13.1 V uvedenej súvislosti poukazuje odvolací súd na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP, z ktorého znenia vyplýva, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Z citovaného ustanovenia Civilného sporového poriadku je zrejmé, že súd pri zisťovaní skutkového stavu nemusí nevyhnutne vykonať všetky navrhované dôkazy, ak má za to, že vykonaním iných dôkazov boli tvrdené skutočnosti preukázané, a preto je ďalšie dokazovanie nadbytočné. Podstatné však je, aby nevykonanie niektorých z navrhovaných dôkazov v odôvodnení svojho rozhodnutia, tak ako v tomto prípade, riadne vysvetlil. Podľa názoru odvolacieho súdu dôkazy vykonané súdom prvej inštancie preukázali, že v manželstve účastníkov konania nastal rozvrat, ktorý - tak ako uviedol súd prvej inštancie - možno charakterizovať ako hlboký, preto manželstvo účastníkov konania je už len formálny zväzok, v ktorom jeden z manželov (navrhovateľ) prejavil dôrazne vôľu v manželstve naďalej nezotrvať. Skutočnosť, že odporkyňa iniciovala voči navrhovateľovi trestné stíhanie, sama osebe nasvedčuje existencii hlbokého rozvratu manželstva a keď k tomu pristúpi aj navrhovateľom potvrdená nevera, nemožno súdu prvej inštancie vytknúť ani odporkyňou namietané nesprávne právne posúdenie veci, pretože súd prvej inštancie na v dostatočnej miere zistený skutkový stav aplikoval správny právny predpis - Zákon o rodine a rovnako tak správne aplikoval aj jeho ustanovenie § 23, v ktorom sú upravené podmienky na rozvod manželstva. V kontexte s uvedeným ustanovením okresný súd správne poukázal aj na ustanovenie § 18 a § 19 ods. 1 Zákona o rodine, kde sú uvedené povinnosti manželov, porušovanie ktorých v určitej intenzite a trvaní vedie spravidla, tak ako v tomto prípade (keď jeden z manželov prejaví vôľu nezotrvať naďalej v manželstve) k rozvodu manželstva. V danom prípade bolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoje funkcie a tento fakt nie sú spôsobilé spochybniť ani tvrdenia odporkyne uvádzané v odvolaní o tom, že po pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 22. 05. 2018 navrhovateľ zmenil svoje správanie, pretože navrhovateľ tieto tvrdenia odporkyne vysvetlil tak, že pokiaľ aj navštívil ich bývalú spoločnú domácnosť, tak len z toho dôvodu, aby sa postaral o rodinný dom a hospodárstvo patriace k nemu; v žiadnom prípade však nemá záujem zotrvať v manželstve. V uvedenej súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že záujem o obnovenie manželského spolužitia musia prejaviť obidvaja manželia, pričom nie je možné nikoho nútiť, aby zotrval v manželskom zväzku, pokiaľ o to nemá záujem.
14. Po preskúmaní správnosti záverov súdu prvej inštancie tak odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a preto ho podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na ustanovenie § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).