Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8C-70-2018.pdf
PDF · 99.23 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8C/70/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobkyne X. V., W.. XX.X.XXXX, F. XXX XX L.É. XXX, zastúpenej JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca proti žalovanej VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 313 20 155, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Černejová & Hrbek, s.r.o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, v konaní o neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á voči žalobkyni právo na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 25.9.2018 domáhala určenia neplatnosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.11.2010, ktorú uzavrela s právnym predchodcom žalovaného, spoločnosťou Consumer Finance Holding. Uplatnila zároveň nárok na náhradu trov konania. V rámci skutkových tvrdení v žalobe uviedla, že na základe zmluvy č. XXXXXXXX zo dňa 20.11.2013 jej bol poskytnutý úver vo výške 2.400,- €, ktorý sa zaviazala uhradiť celkovo vo výške 2.725,13 € v 12 splátkach po 80,- € mesačne. Neuhradenie jednej splátky v plnej výške alebo v termíne malo za následok splatnosť celého dlhu. V zmluve bola v článku VII predformulovaná rozhodcovská doložka, na základe ktorej akékoľvek spory, ktoré vzniknú medzi stranami, sa budú riešiť prednostne mimosúdnym riešením sporov v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie. Žalobkyňa ustanovenie o rozhodcovskej doložke považuje za rozporné s ustanovením § 39 a § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovi. O rozhodcovskú doložku ide aj pri možnosti výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcom, pretože z pohľadu spotrebiteľa je jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaním, pričom je takmer pravidlo, že arbitráž vyvolávajú dodávatelia. V roku 2015 bol žalobkyni zaslaný list od spoločnosti Slovenské kreditné karty, v ktorom jej bolo oboznámené, že čiastka sa stala splatnou okamžite. Už v čase zaslania oznámenia dlžná suma predstavovala 2.785,16 €, pričom istina z denného úročenia narastá. V roku 2016 žalobkyňa kontaktovala spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., ktorá od nej požadovala zaplatenie dlžnej sumy 3.549,15 € v 36 mesačných splátkach po 98,60 €. Na základe výpisu z kreditnej karty bankomatky Quatro ku dňu 6.8.2018 bola dlžná suma už vo výške 3.887,76 €. Z výpisu je zrejmé, že žalobkyňa dlžnú sumu splácala z bankového účtu, ale výška úrokov a ostatných poplatkov spojených s úverom sú vysoké a dlžná suma neustále narastá. Tento úver nie je jediným úverom žalobkyne a postupne je to pre ňu likvidujúce. V žalobe poukazovala na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere a tiež potrebu aplikácie § 53 Občianskeho zákonníka. Zmluva je koncipovaná tak, že nezabezpečuje rovnosť a vyváženosť účastníkov zmluvného vzťahu. Žalobkyňa k žalobe pripojila žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro, schválenie žiadosti o bankomatku Quatro,
oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, uznanie dlhu a dohodu o splácaní v splátkach, výpis z bankomatky Quatro. Na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu v celom rozsahu na žalobe a dôvodoch v nej uvedených zotrvala. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či žalovaný, resp. jeho právny predchodca podal žalobu na rozhodcovskom súde. Nemá ani vedomosť o existencii rozhodcovského rozsudku a nevie ani o tom, že by žalobkyňa podávala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Žaloba o plnenie z uvedenej úverovej zmluvy podaná zatiaľ nebola. Iný spor okrem uvedeného medzi stranami neprebieha. Žalobkyni bola opätovne doručená výzva na plnenie, avšak zo strany spoločnosti Home Credit Slovakia. Rovnako uviedol, že nevie presne reagovať na to, či bol úver zo zmluvy čerpaný jednorázovo. Podľa dokladov, ktorá má k dispozícii, zrejme nebola zo strany žalobkyne realizovaná na daný úver žiadna úhrada.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 7.12.2018 čl. 36 uviedla, že zmluva o úvere je platným právnym úkonom. Vychádzajúc z judikatúry, ktorá jednoznačne preferuje platnosť právneho úkonu, aj v zmysle § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úverov č. 258/2001 Z. z. ak má byť úver bezúročný a bez poplatkov, zmluva nemôže byť zároveň neplatnou. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, žalovaná je povinná ponúknuť svojim klientom možnosť alternatívneho (mimosúdneho) riešenia sporov. Túto povinnosť si splnila, a to zakotvením návrhu rozhodcovskej doložky v článku VI žiadosti. Návrh rozhodcovskej doložky je označený zreteľne, je jasný, čitateľný a zrozumiteľný. Zo samotnej žiadosti je navyše zrejmé, že žalobkyňa príslušné políčko v článku VI žiadosti ani nezaškrtol. Žalovaná teda akceptuje právomoc všeobecného súdu. Pokiaľ ide o „staré“ rozhodcovské doložky, medzi ktoré sa radí i tá, ktorej návrh je zakotvený v spornej zmluve o úvere, už dlhšiu dobu sa neuplatňuje, a to z dôvodu legislatívneho zakotvenia tzv. spotrebiteľského rozhodcovského konania v zmysle zákona č. 335/2014 Z.z., čo je zrejmé aj v uvedenom súdnom spore, nakoľko žalovaný nevznáša námietku podľa § 5 a nasledujúce Civilného sporového poriadku. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne týkajúce sa vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru, pokiaľ ho považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, žalovaná udáva, že možnosť veriteľa požadovať od dlžníka splnenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorých zo splátok je daná priamo zákonom (§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Preto zákonom stanovená možnosť, ktorá je daná veriteľovi, nemôže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda nemôže byť neplatná. S poukazom na uvedené požadovala žalovaná žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Uplatnila i náhradu trov konania.
3. Súd na prejednanie uvedeného sporu nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti strany žalovanej. Žalovaná svoju neprítomnosť ospravedlnila podaním zo dňa 11.3.2011, vyjadrila súhlas s prejednaním veci v jej neprítomnosti, nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Na svojom vyjadrení k žalobe zotrvala. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie doplnením skutkového stavu v zmysle § 150 ods. 2 CSP a oboznámením listinných dôkazov: žiadosťou o aktiváciu bankomatky Quatro, schválením žiadosti o bankomatku Quatro, oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, uznaním dlhu a dohodou o splácaní v splátkach a výpisom z bankomatky Quatro. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a vyvodil nasledovné právne závery:
4. Dňa 10.11.2013 žalobkyňa požiadala o aktiváciu bankomatky Quatro. Z listiny na čl. 4 označenej ako Žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro vyplýva číslo zmluvy 44768177. Uvedená listina obsahuje údaje o zamestnaní žalobkyne ako žiadateľky, podmienky úveru: predschválený úverový rámec 2.400,- €, štandardná mesačná splátka 80,- €, štandardná úroková sadzba v zmysle platného cenníka 1,9 % mesačne / 22,80 % ročne. V bode VI uvedenej žiadosti je zakotvená rozhodcovská doložka s možnosťou vyznačiť jednu z dvoch možností (súhlas alebo nesúhlas klienta - žiadateľa o úver s riešením sporu prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu), pričom z uvedeného bodu je zrejmé, že nie je vyznačená žiadna z nich.
5. Zo schválenia žiadosti o bankomatku Quatro zo dňa 20.11.2013 čl. 5 vyplýva, že žalobkyni bola spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. schválená žiadosť o bankomatku Quatro, čím došlo k uzavretiu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty. Parametrami karty sú: úverový rámec 2.400,- €, štandardná mesačná splátka 80,- €, aktuálna mesačná úroková sadzba 1,90 %, aktuálna ročná úroková sadzba 22,80 %, bez poistenia, termíny splátok 1. - 15. deň v kalendárnom mesiaci.
6. Z oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 5.7.2015 čl. 6 spisu vyplýva, že veriteľ vyzval žalobkyňu na doplatenie splatných splátok, nakoľko žalobkyňa dlžné splátky v lehote stanovenej v predžalobnej upomienke riadne a včas nesplatila. Jej dlh z kreditnej karty bankomatka Quatro č.
XXXXXXXXXX sa stal splatným v plnom rozsahu naraz. Ku dňu 5.7.2015 dlžná suma predstavuje 2.785,16 €.
7. Z listiny na čl. 7, označenej ako „Uznanie dlhu a dohoda o splácaní v splátkach“ evidenčné číslo 5257416 zo dňa 9.6.2016 vyplýva, že táto listina bola vydaná spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Na listine je ako veriteľ označená spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., v zastúpení Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Uvedená dohoda bola uzavretá medzi veriteľom Consumer Finance Holding, a.s., v mandátnej správe Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. a dlžníkom - žalovanou. Týkala sa zmluvy č. 44768177. Žalovaná s postavení dlžníka uznala čo do dôvodu a výšky celý svoj splatný peňažný dlh voči veriteľovi, ktorý pozostával z istiny vo výške 3 166,65 € a príslušenstva 382,50 €. Veriteľ s dlžníkom sa dohodli, že dlžník svoj dlh zaplatí v pravidelných mesačných splátkach vo výške 98,60 € do 29.6.2016, pri splatnosti splátok najneskôr do 29. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
8. Z výpisu z bankomatky Quatro čl. 12 - 16, ktorý bol vystavený za zúčtovacie obdobie od 12.9.2013 do 6.8.2018, vyplývajú jednotlivé obraty na účte - kreditnej karte žalobkyne. Konečný stav ku dňu 6.8.2018 predstavuje -3.887,76 €.
9. Podľa § 137 písm. d/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je tona prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 2 písm. a) až d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, c) iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, d) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
10. Predmetom tohto sporu žalobkyňa učinila určovaciu žaloba podľa § 137 CSP. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva možnosť žalovať buď neplatnosť zmluvy alebo určenie, že úver na základe nej poskytnutý, je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyňa si zvolila určenie neplatnosti zmluvy.
11. Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom sporovom konaní je opísať rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa predmetu sporu, aby bolo nielen súdu zrejmé, o čom a na akom základe má súd konať a rozhodovať, ktoré následne vykonaním dokazovania dôkazmi označenými alebo predloženými žalobcom budú potvrdené alebo vyvrátené, keď v právnej úprave civilného sporového konania zákonodarca sa výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§ 132 ods. 2 CSP). Súd tvrdenia žalobkyne produkované v žalobe považuje za všeobecné, strohé a v časti, vo svojej podstate, aj nie celkom zrozumiteľné.
12. V prejednávacej veci sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy č. XXXXXXXXXX v petite datovanej 18.11.2010. Z obsahu žaloby uviedla údaj 20.11.2013, vzhľadom k čomu možno konštatovať zásadný rozpor v základnom údaji. Ako základné dôvody neplatnosti zmluvy o úvere žalobkyňa uviedla rozhodcovskú doložku, ktorá nebola dojednaná individuálne, ktorú považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ustanovenie o rozhodcovskej doložke je podľa jej názoru v rozpore s ustanovením § 39 a 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pretože vyžaduje od žalovanej spotrebiteľky, aby sa podrobila rozhodcovi. V danom prípade sa súd stotožnil s obranou žalovanej, ktorá poukazovala na samotnú žiadosť o aktiváciu bankomatky Quatro, konkrétne na článok VI s názvom „Rozhodcovská doložka“, z ktorého je zrejmé, že táto časť žiadosti ponúka možnosť voľby medzi súhlasnom alebo nesúhlasom, resp. možnosť vyjadrenia súhlasu alebo nesúhlasu dlžníka s riešením sporov vzniknutých medzi zmluvnými stranami prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu. V uvedenom článku nie je vyznačená žiadna z týchto možností, resp. alternatív. Žalobkyňa žiadnu voľbu neuskutočnila. Ako už súd aj v predbežnom právnom posúdení, oboznámenom na pojednávaní, uviedol, aj v prípade, že by preformulovaná rozhodcovská doložka bola súdom vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka a v dôsledku toho ako neplatná, táto skutočnosť by mala za následok len neplatnosť samotnej rozhodcovskej doložky, nemala by vplyv na platnosť zvyšku zmluvy, resp. zmluvy ako celku. Súd poukazuje tiež na to, že zo strany žalobkyne neboli produkované ani skutkové tvrdenia k rozhodcovskému konaniu, či existencii rozhodcovského rozsudku. v priebehu sporu sa stalo nesporným, že žalovaná, resp. ani jej predchodca, rozhodcovské konanie doposiaľ neiniciovala a ani nemieni. Na otázky súdu žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by prebiehalo rozhodcovské konanie o nároku žalovaného z uvedenej zmluvy, resp. že by existoval nejaký rozhodcovský rozsudok. Sama žalobkyňa sa jeho zrušenia podaním žaloby na súd nedomáhala.
13. Žalobkyňa sa domáhala určenia neplatnosti zmluvy ďalej z dôvodu týkajúceho sa mimoriadneho zosplatnenia úveru. K tomuto dôvodu tiež neboli dostatočne konkrétne produkované bližšie skutkové tvrdenia. Súd však dospel k záveru, že ani táto skutočnosť nemôže mať vplyv na platnosť zmluvy, nakoľko pokiaľ aj k predčasnému zosplatneniu úveru došlo, šlo len o realizáciu oprávnenia veriteľa vyplývajúceho priamo zo zákona (§ 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Aj v tejto časti sa súd stotožnil s obranou žalovaného. Prijal záver, že táto skutočnosť nemôže spôsobovať neplatnosť zmluvy. Mohla by však mať vplyv napr. na trvanie zmluvného vzťahu, či sankcie (úrok z omeškania) a podobne.
14. Vo vzťahu k predloženej dohode o uznaní dlhu a splátkach súd poukazuje tiež na absenciu rozhodujúcich skutkových tvrdení. Nie je jeho povinnosťou zostavovať ich namiesto žalobkyne. Pokiaľ
z dohody vyplýva, že nie je žalobkyňou podpísaná, táto skutočnosť opäť nemôže mať vplyv na platnosť zmluvy, ale len na platnosť uvedenej dohody.
15. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná. Tvrdenia žalobkyne v žalobe súd nepovažoval za spôsobilé čo i len spochybniť platnosť právneho úkonu, ktorý medzi stranami sporu, resp. medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovanej, založil záväzkový vzťah spotrebiteľského charakteru. Súd dospel k záveru, že žalovaná zároveň tvrdenia v žalobe účinne poprela. Súd s poukazom na uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. O trovách tohto sporového konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. V danom spore bola v celom rozsahu úspešnou žalovaná, ktorej vzniklo právo voči neúspešnej žalobkyni na náhradu trov tohto sporu v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 125 ods. 3 CSP podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.