Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15T/20/2018

Potvrdené rozhodnutím 6To/93/2019
„Uznesenie Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného Q. O., nar. XX.XX.XXXX pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 17.05.2019, sp. zn. 15T/20/2018, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.2.2020 v Trnave, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava zamieta."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Dušanom Szabó v trestnej veci proti obž. Q. O., nar. XX.XX.XXXX pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava dňa 17.05.2019, takto

rozhodol:

obžalovaný: Q. Áč, nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom W. č. XX,

sa podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Trnava č. 4 Pv 358/16/2207-34 zo dňa 17.05.2018, doručenej súdu dňa 18.05.2018 pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenú dobu dňa 25.08.2016 do cca 07.35 hod. dňa 26.08.2016 v obci Pastuchov č. XX, okres Hlohovec, nevykonal opatrenia na zabránenie úteku svojich dvoch psov s menami Aron rasy kríženec a Cezar rasy vlčiak chovaných na dvore v objekte svojho rodinného domu, v dôsledku čoho umožnil týmto psom z nezabezpečeného priestoru dvora vyjsť von na voľné priestranstvo, kde sa pohybovali bez dozoru, pričom na poľnej ceste vo vzdialenosti asi 30 metrov od rodinného domu psy napadli poškodeného Q. V., ktorý v dôsledku útoku psov utrpel početné zranenia hlavy a končatín a tieto viedli k jeho usmrteniu, pričom bezprostrednou príčinou smrti poškodeného Q. V. bolo zadusenie pri zovretí krku čeľusťami psa s rozdrvením jazylky a zlomenina štítnej chrupavky pri rozvoji úrazového šoku s vdýchnutím krvi do pľúc, čím obvinený porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a ustanovenie § 22 ods. 6 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti,

pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 18.05.2018 na Okresný súd Trnava na obžalovaného obžalobu na skutkovom základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe sa cíti byť nevinný. Splnomocnenec poškodeného Dušana Makýša na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený si nárok na náhradu škody v trestnom konaní neuplatňuje.

Obžalovaný Q. Áč vypovedal, že poškodený Q. V. sa u neho zvykol zastaviť 4-5 krát do týždňa. Tak to bolo aj v ten deň, kedy k nemu poškodený J.M. prišiel, dali si spolu marhuľovicu a spoločne vypili 1,5 l piva. Následne poškodený J.M. od obžalovaného odišiel, pričom obžalovaný ho vyprevadil a zatvoril bránu. Obžalovaný zatvoril svojho psa Cézara do voliéry po príchode poškodeného J.M., a to z dôvodu, aby sa tento pes nepchal pod stôl, čo stále robil. Okolo 02.00 hod. sa obžalovaný zobudil a pustil psa Cézara z voliéry na dvor, ktorý je celý ohradený. Ráno obžalovaný vstal a videl, ako sa oba psy - Cézar a Áron bijú a preto ich pustil asi na 5 minút na ulicu, aby si pobehali, pretože iným spôsobom sa psy rozbrániť nedali, pričom takto obžalovaný svojich psov vypustil maximálne dvakrát. Obžalovaný uviedol, že počas tejto doby mohol niektorý zo psov k poškodenému J.M. pribehnúť, pretože poškodený J.M. bol nájdený neďaleko od domu obžalovaného. Psy sa potom vrátili na dvor a asi o 08.00 hod. obžalovaného zobudili policajti, ktorí mu hádzali kamienky do okna. Obžalovaný poprel, že by to boli jeho psy, ktoré usmrtili poškodeného J.M., pretože jeho telo bolo nájdené neďaleko od domu obžalovaného, a teda obžalovaný by musel počuť krik poškodeného J.M. a navyše oba psy poškodeného J.M. poznali a tento ich zvykol hladkať.

Na návrh prokurátorky (pozn. súdu aj na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.04.2019) na odstránenie rozporov bola čítaná časť zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania zo dňa 16.03.2018, kde obžalovaný vypovedal, že ráno, keď sa okolo 06.00 hod. zobudil, otvoril bránu, ktorá bola iba privretá, nebola zahasprovaná a pustil oboch psov, ktorí sa bili asi na 10 minút von z dvora, aby si pobehali, pričom takto psov zvykol von z dvora púšťať vždy, keď sa bili. Oba psy na seba začali útočiť od roku 2012, kedy sa zastrelil syn obžalovaného a obžalovaný ich takto púšťal von z dvora vždy bez dozoru, pričom psy sa vonku vždy ukľudnili. Obžalovaný ďalej vypovedal, že útok na poškodeného J.M. mohli vykonať len jeho psy, pretože v okolí sa žiadne iné psy nenachádzajú. (čl. 22-23)

Obžalovaný rozpory vysvetlil tým, že policajt mu pri jeho výsluchu čítal z monitoru niečo iné, a preto podpísal to, čo mu bolo prečítané a to, čo je uvedené v zápisnici o jeho výsluchu z prípravného konania nevypovedal. Policajt mu povedal, že táto vec skončí podmienečným odsúdením a preto na to pristal, myslel si, že sa veci zbaví a nebude mať problémy. Obžalovaný ďalej na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bránu zatváral len hasprou, pričom nie je možné, aby si psy bránu samy otvorili, pričom keď od neho večer poškodený J.M. odchádzal, bránu za ním zatvoril a založil aj haspru. Obžalovaný uviedol, že brána sa otvára smerom dovnútra, a preto aj v prípade, keby haspru nezaložil, brána by sa sama neotvorila a nikdy sa mu nestalo, že by si psy samy otvorili bránu, ktorá nebola zahasprovaná. Keď sa obžalovaný o 06.00 hod zobudil, videl, že oba psy mali krvavú papuľu. Obžalovaný ďalej uviedol, že v okolí svojho domu sa viackrát voľne pohybovali aj iné psy. Obžalovaný nikdy nebol prejednávaný za to, že by sa jeho psy voľne pohybovali mimo dvora alebo preto, že by niekoho napadli, pričom so psami vždy chodil na pravidelné veterinárne kontroly. Keď ráno obžalovaného zobudili policajti, títo ho požiadali, aby s nimi išiel identifikovať nejakého človeka, pričom spolu s nimi išiel aj menší pes Áron. Spolu s policajtmi prišli k telu poškodeného J.M., pričom Áron pobehoval okolo a pravdepodobne sa musel ňufákom dotknúť tela poškodeného J.M.. Následne sa spolu s policajtmi vrátili do domu, kde prišiel aj zverolekár, ktorý uspal Árona. Obžalovaný vošiel do voliéry, v ktorej bol v tom čase zavretý Cézar, ktorého pritlačil telom o voliéru, aby mu zverolekár mohol pichnúť uspávaciu injekciu, po pichnutí ktorej ho Cézar pohrýzol do palca na pravej ruke. Obžalovaný vypovedal, že zverolekár dal každému psovi len jednu injekciu. (čl. 296-300)

Svedok P. V. vypovedal, že na miesto nálezu tela poškodeného J.M. bol privolaný dispečingom Krajského riaditeľstva PZ v Trnave. Svedok vypovedal, že približný čas smrti poškodeného J.M. určil podľa odpovedí na otázky, kedy bol poškodený naposledy videný, ktoré konfrontoval s odpoveďami na túto otázku, ktorú policajti položili iným osobám, zohľadnil tiež posmrtné škvrny resp. zmeny na tele, ktoré závisia od teploty, vlhkosti resp. toho, či bolo telo nájdené vonku alebo vnútri. K záveru, že poškodený J.M. bol uhryznutý psom svedok došiel na základe rán poškodeného nájdených na jeho tele, pričom ako príčinu smrti poškodeného uviedol zadusenie a zaškrtenie, nakoľko podľa vedomostí svedka psy útočia práve takýmto spôsobom, pričom odpoveď na otázku, či bol jeho záver správny alebo nie môže dať len súdny znalec po pitve poškodeného. (čl. 318-319)

Svedok - poškodený F. V. vypovedal, že poškodený J.M. bol jeho bratom a súčasne kamarátom obžalovaného. Svedok poškodeného J.M. videl naposledy dňa 25.08.2016 medzi 16.00 a 17.00 hod., keď poškodený J.M. išiel z pohostinstva, kde na neho kričala pani Kabátová, ktorej poškodený J.M. povedal, že ide k obžalovanému pre kosák. Svedkovi na druhý deň volala jeho dcéra, ktorá mu oznámila, že poškodeného J.M. našli na poľnej ceste a že ho opoznal p. W. J.. Svedok išiel na miesto, kde našli jeho brata, tohto videl aj ležať na zemi, kde okolo jeho tela boli porozhadzované veci. Svedok následne uviedol, že má tušenie, že smrť jeho brata súvisí s jeho nevlastnou sestrou, čo vyvodil z toho, že asi o rok pred potravinami stretol p. Q. T., jedného z milencov jeho nevlastnej sestry, ktorý stál pred potravinami spolu s p. C. Q., ktorý kývol hlavou smerom k svedkovi a povedal, že „aj hentoho by si mal doraziť“. Svedok má vedomosť o tom, že psy obžalovaného sa voľne pohybovali mimo pozemku obžalovaného, čo sa malo stať viackrát, pričom ale nejde o jeho osobnú skúsenosť, lebo nechodí okolo domu obžalovaného, ale počul to len od ľudí. Svedok potvrdil, že poškodený mal úraz hlavy a trpel aj epilepsiou a vo zvýšenej miere požíval alkohol. (čl. 319-320)

Obžalovaný k výpovedi svedka F. V. uviedol, že psov von nepúšťal, len vtedy, keď sa medi sebou bili, a to max. na minút, počas čoho stál vždy pri bráne a následne psa zavrel do voliéry. Obžalovaný uviedol, že poškodený J.M. musel pri odchode od neho spadnúť a musel ho tam nájsť a napadnúť nejaký iný pes, pretože ten jeho bol zavretý vo voliére. (čl. 320)

Postupom podľa § 268 ods. 2 boli prečítané závery Znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz č. ČES: PPZ- KEU-BA-EXP-2016/12801 zo dňa 16.01.2017, z ktorých vyplynulo, že v slinách psa Árona nebola zistená prítomnosť ľudskej krvi, pričom izolácia analýza DNA síce bola úspešná, ale nebol zistený profil DNA, a teda stopa nie je vhodná na individuálnu identifikáciu. V slinách psa Cézara nebola zistená prítomnosť ľudskej krvi, bola vykonaná izolácia a analýza DNA, pričom získaný profil je zhodný s DNA obžalovaného a zhoda s DNA poškodeného J.M. zistená nebola. Na srsti psa Árona bola zistená prítomnosť ľudskej krvi, izolácia a analýza DNA bola úspešná, pričom profil tejto DNA je zhodný s profilom DNA obžalovaného. Z krvi na ňufáku a z krvi na srsti psa Cézara bolo zistené, že sa jedná o ľudskú krv, izolácia a analýza DNA bola úspešná, pričom získaný profil DNA je zhodný s profilom DNA poškodeného J.M. a nie je zhodný s profilom DNA obžalovaného. (čl. 93-96)

Znalec mjr. Ing. Patrik Matejov vypovedal, že sa nevie vyjadriť, z akej časti tela psa Cézara bola odstrihnutá jeho srsť určená na znalecké skúmanie. Akým mechanizmom sa krv poškodeného J.M. dostala na srsť psa Cézara sa vyjadriť tiež nevie, pretože to nebolo predmetom znaleckého skúmania, pričom uvedené platí aj vo vzťahu ku srsti z psa Árona odstrihnutej na účely znaleckého skúmania. (čl. 320-321)

Postupom podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku boli prečítané závery Znaleckého posudku č. 1/2018- NM, č. 2/2018-RK zo dňa 09.01.2018, z ktorých vyplynulo, že poškodený J.M. sa v čase svojej smrti nachádzal v stave ovplyvnenia alkoholom, pričom tento stav s ohľadom na zistené hodnoty v jeho krvi a moči možno označiť ako stredne ťažkú až ťažkú opitosť. Na tele poškodeného J.M. boli nájdené viaceré tržné rany rôzneho tvaru, hĺbky a priebehu, ktoré jednoznačne zodpovedajú hryzným ranám, odreninám od zubov, odreninám od pazúrov a krvným výronom po zovretí čeľusťami, ktoré vznikajú pri útoku psom či psami. Bezprostrednou príčinou smrti poškodeného J.M. bolo zadusenie pri zovretí krku čeľusťami psa s rozdrvením jazylky a zlomeninou štítnej chrupky v stave ťažkej opitosti a pri rozvoji úrazového šoku s vdýchnutím krvi do pľúc, pričom zo súdnolekárskeho hľadiska ide o násilné úmrtie, ktoré je v príčinnej súvislosti s útokom psa či psov. K smrti došlo najpravdepodobnejšie v časovom intervale neskorých večerných hodín dňa 25.08.2016 až skorých ranných hodín dňa 26.08.2016. Na mechanizme smrti poškodeného sa nepodieľali žiadne chorobné zmeny. Najzávažnejšie poranenia boli zistené v oblasti brady a krku, kde bolo možné preukázať rozsiahle penetračné hryzné poranenie so zasiahnutím úst a hornej pery, ďalej tkanív krku, pričom vnútorný nález na krku zodpovedal prítlaku či zovretiu krku so zlomeninami až drvivým poškodením jazylky a pravého rohu štítnej chrupavky. Pri pitve poškodeného J.M. neboli zistené žiadne také poranenia, ktoré by nezodpovedali favorizovanému útoku psom či psami, ani neboli zistené žiadne také poranenia, ktoré by jednoznačne poukazovali na útok inej osoby proti poškodenému. Proces dusenia poškodeného mohol trvať asi 5-8 minút po vzniku zranení, počas ktorého došlo k nezvratnému hypoxickému poškodeniu tkaniva mozgu, čo v konečnom dôsledku viedlo k smrti poškodeného. (čl. 150-158)

Znalec MUDr. Norbert Moravanský vypovedal, že rozdiel v čase úmrtia poškodeného uvedený ohliadajúcim lekárom (svedok P. V.) a časom smrti uvedeným znaleckou organizáciou je možné vysvetliť tým, že ohliadajúci lekár svoj záver robí len na základe zistení na mieste nálezu tela, avšak znalci svoje závery robia na základe výsledkov pitvy poškodeného, kde vyhodnocujú posmrtné zmeny v čase vykonania pitvy a posmrtné zmeny vnútorných orgánov. Znalec ďalej vypovedal, že s ohľadom na rany poškodeného prvá fáza útoku psov najpravdepodobnejšie prebehla v čase, kedy poškodený stál, pričom v rozhodujúcej fáze útoku proti poškodenému došlo v pozícii ležmo. S ohľadom na priebeh hryzných rán pri útoku nie je možné uvažovať o jednej jedinej statickej polohe poškodeného, a teda jeho poloha sa dynamicky počas útoku menila, pričom nie je možné vylúčiť, že poškodený sa počas útoku mohol nachádzať aj v kľačiacej polohe. Znalec neeviduje počas svojej praxe a ani z literatúry takýto útok iným zvieraťom, napr. líškou, ktorý by viedol k takým rozsiahlym poranenia, aké utrpel poškodený J.M., pričom s ohľadom na telesné rozmery líšky a výšku dospelého muža si znalec nevie vysvetliť zranenia najmä na krku poškodeného. Pokiaľ ide o vlka, ide o psovitú šelmu, ktorá spĺňa kritériá útoku psom a z pohľadu súdneho lekárstva nemá žiadne markanty, ktoré by útok vlka mohli odlíšiť od útoku psa. (čl. 321-322)

Za súhlasu strán boli postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítané zápisnice o výsluchoch svedkov z prípravného konania, z ktorých vyplynuli nasledovné skutočnosti:

Svedok W. R. vypovedal, že pracuje na PD v Hlohovci, pričom dňa 26.08.2016 okolo 07.00 hod. išiel s traktorom na rolu v obci Pastuchov pri háji, pričom na poľnej ceste vedúcej pri dome obžalovaného asi 30 m od domu obžalovaného zbadal ležať nehybné ľudské telo. Svedok zastavil traktor a podišiel k telu na cca 5 metrov, pričom videl, že telo je celé krvavé, išlo o muža a tento ležal na poľnej ceste. V danom čase nevedel telo identifikovať, a to napriek tomu, že poškodeného J.M. dobre poznal. Svedok na mieste nevidel pobehovať žiadnych psov a ani divú zver a ani nevidel pohyb žiadnych osôb. Svedok sa potom s traktorom vrátil na hlavnú cestu, odkiaľ privolal políciu. Svedok o obžalovanom uviedol, že tento po smrti svojho syna a manželky začal vo zvýšenej miere požívať alkohol. (čl. 47-49)

Svedok M. Q. vypovedal, že je operatívnym pracovníkom odboru kriminálnej polície OR PZ Trnava, pričom niekedy v mesiaci august 2016 sa spoločne s kolegom J. presunuli na miesto, kde bolo nájdené telo poškodeného J.M.. Miesto nálezu tela sa nachádzalo v blízkosti rodinného domu obžalovaného asi 30 m od rodinného domu. Telo nieslo známky násilia, zápasu, na tele boli viditeľné viaceré krvavé rany na rukách, na krku, pričom išlo o hryzné rany od zvieraťa. Oblečenie nebohého J.M. bolo krvavé a v okolí tela sa nachádzali rozhádzané veci ako okuliare v puzdre, zväzok kľúčov, čiapka, cigarety, hodinky. Svedok počas previerok v okolí tela nebohého nevidel pohyb zvierat a ani osôb. Svedok sa s kolegom presunul k domu obžalovaného, kde bránka bola zatvorená, či však bola zamknutá a ako sa zamykala sa svedok vyjadriť nevedel. Svedok videl za domom ohradu, v ktorej sa nachádzali dva psy, a to väčší, ktorý bol pravdepodobne nemecký ovčiak a menší pes hrdzavej farby. Svedok sa spojil s obžalovaným, ktorý mu potvrdil, že poškodeného J.M. pozná a uviedol, že s poškodeným J.M. deň predtým v poobedňajších hodinách popíjali pivo a domácu marhuľovicu, pričom počas popíjania mali v dome zaspať. Podľa vyjadrenia obžalovaného poškodený J.M. z jeho domu odchádzal vo večerných hodinách, odchádzal v poriadku a nemal žiadne zranenia. Obžalovaný počas rozhovoru so svedkom uvádzal protichodné vyjadrenia ohľadne odchodu poškodeného J.M. z domu, čo svedok pripisoval tomu, že obžalovaný bol značne pod vplyvom alkoholu. Svedok registroval, že menší zo psov mal srsť sfarbenú do červenohneda, z čoho svedok nadobudol dojem, že by to mohla byť ľudská krv. (čl. 52-53)

Svedok V. B. vypovedal, že pracoval ako policajt na Obvodnom oddelení PZ v Hlohovci. Na základe hlásenia o nájdení tela na poľnej ceste pri obci Pastuchov sa s kolegom presunuli do obce Pastuchov, z ktorej po poľnej ceste asi po 700 m prišli k domu obžalovaného a po prejdení asi ďalších 100 m našli muža bez známok života. Na tele nájdeného boli viditeľné známky násilia, mal rôzne tržné rany, zakrvavené údy ako aj oblečenie a v okolí sa nachádzali okuliare, mobil, cigarety. Následne sa svedok presunul k domu obžalovaného, kde železná bránka na dome bola zaistená len nejakým drôtom alebo retiazkou, určite však nebola zamknutá. Svedok videl za plotom sa voľne pohybovať dvoch psov, väčšieho - nemeckého ovčiaka a menšieho - kríženca oranžovej farby. Oba psy sa správali agresívne, brechali a skákali do železnej brány a bránky. Svedok si všimol, že menší zo psov mal na labe niečo ako krv a oba psy mali na ňufákoch hlinu zmiešanú s tekutinou tmavohnedej farby. Napriek brechotu psov nikto z domu nevychádzal, a preto svedok hádzal kamienky do okien, na čo z domu vyšiel obžalovaný, ktorý bol značne pod vplyvom alkoholu. Svedok obžalovaného informoval o nájdení tela v blízkosti jeho domu, na čo sa obžalovaný spolu so svedkom presunuli k miestu nálezu tela na vzdialenosť cca 4 metrov. Obžalovaný svedkovi potvrdil, že ide o poškodeného J.M., s ktorým večer popíjal alkohol. Počas toho na cestu vybehol menší zo psov, a preto svedok obžalovaného požiadal, aby si zabezpečil psov, čo obžalovaný urobil a väčšieho psa zatvoril do koterca a menšieho na dvor rodinného domu.

Následne sa na miesto dostavili pracovníci operatívy OR PZ Trnava spolu s kriminalistickým technikom a vedením OO PZ Hlohovec a po nich na miesto prišiel aj obhliadajúci lekár. Svedok následne vyťažoval obžalovaného, ktorý uvádzal rôzne verzie o odchode poškodeného z domu, pričom obžalovaný uvádzal, že poškodeného len vyprevadil k bránke a tiež že poškodený J.M. z domu odišiel sám bez toho, aby ho obžalovaný vyprevadil. Následne sa na miesto dostavil veterinár, ktorému svedok asistoval pri uspávaní psov. Obžalovaný chytil menšieho psa, ktorého veterinár uspal injekciou so sedatívami. Veterinár chcel uspať aj väčšieho psa, ktorý bol agresívny aj voči obžalovanému, a preto svedok obžalovaného vyzval, aby väčšieho psa zatvoril do koterca. V čase, keď obžalovaný odchádzal z koterca, ho väčší pes napadol, pričom útok smeroval papuľou na krk obžalovaného. Obžalovaný si krk chránil rukami, počas čoho ho pes pohrýzol. Veterinár sa rozhodol väčšieho psa uspať tzv. fúkačkou, čo sa mu podarilo až na tretí pokus. Potom psa vytiahli z koterca a keďže pes bol agresívny, veterinár rozhodol o jeho eutanázii, s čím obžalovaný súhlasil. (čl. 57-59)

Svedok W. J. vypovedal, že bol požiadaný políciou, aby opoznal telo poškodeného J.M., čo svedok aj urobil. Svedok uviedol, že telo poškodeného J.M. sa nachádzalo cca 30 m od domu obžalovaného a okolo tela boli nejaké veci - telefón a okuliare. Svedok videl, ako telo poškodeného J.M. ležalo na chrbte, poškodený bol celý krvavý a na krku mal hryzné rany, pravdepodobne od psov. Svedok uviedol, že okolo domu obžalovaného chodieval na hríby, vie, že obžalovaný má dvoch psov, jedného ovčiaka a jedného kríženca, pričom psy svedka nikdy nenapadli a svedok nikdy nevidel, že by psy vybehli až do dediny, avšak svedok videl, ako sa psy nachádzali mimo domu bez dozoru obžalovaného. (čl. 78-80)

Svedok MVDr. B. S. vypovedal, že bol políciou požiadaný, aby znehybnil dvoch podozrivých psov obžalovaného, ktoré sa v čase jeho príchodu voľne pohybovali na dvore rodinného domu. Obžalovaný so svedkom spolupracoval, bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný chytil najskôr menšieho psa, ktorý nejavil známky agresivity a svedkovi ho pridržal, pričom svedok psovi pichol sedatívum. Svedok chcel uspať aj väčšieho psa, ktorý bol agresívny aj voči obžalovanému a vôbec sa mu nedal chytiť. Policajt preto obžalovaného vyzval, aby väčšieho psa zatvoril do koterca, pričom počas toho, ako obžalovaný z koterca vychádzal, ho tento pes napadol tak, že papuľou smeroval na krk obžalovaného. Obžalovaný si krk kryl rukami, pričom pes ho pohrýzol a obžalovanému tiekla krv. Svedok sa rozhodol, že psa uspí tzv. fúkačkou, čo sa podarilo až na tretí pokus, čo svedok pripisoval množstvu adrenalímu v tele psa, pretože sa mu tohto nedarilo uspať aj napriek väčším dávkam sedatív. Keďže pes bol agresívny, svedok rozhodol o eutanázii psa, s čím obžalovaný súhlasil. Následne bola psovi odrezaná hlava za účelom vyšetrenia na besnotu, pričom vyšetrenie bolo negatívne. (čl. 88-90)

Svedkyňa K. M. vypovedala, že obžalovaný vo väčšej miere požíva alkoholické nápoje, a to od času, kedy mu zomrel syn a manželka. Svedkyňa sa deň pred nájdením tela poškodeného J.M. tomuto pokúšala opakovane dovolať na mobil, čo sa jej však nepodarilo. (čl. 61-62)

Svedkyňa N. K. vypovedala, že poškodeného J.M. videla naposledy deň pred nájdením jeho tela, pričom tento svedkyni povedal, buď že ide k obžalovanému po kosák alebo že ide na hríby. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný vo zvýšenej miere požíva alkoholické nápoje. Svedkyňa chodievala na hríby okolo domu obžalovaného, na dvore ktorého sa voľne pohybovali jeho dva psy, ktoré vždy keď svedkyňa išla okolo domu začali štekať a skákať do brány, a preto si svedkyňa našla do lesa inú cestu. (čl. 65-66)

Svedok V. F. vypovedal, že s poškodeným J.M. vykonával pre obec Pastuchov aktivačné práce. Svedok potvrdil, že poškodený J.M. sporadicky chodieval za obžalovaným, ktorý vlastní nejakých psov a býva na samote za dedinou. (čl. 69-70)

Postupom podľa § 268 ods. 2 boli prečítané závery Znaleckého posudku č. 50/2016 vypracovaného Ing. Alexandrom Kovácsom, PhD., znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie toxikológia, z ktorých vyplynulo, že zo vzoriek odobratých pri pitve poškodeného J.M. bolo zistené, že v krvi poškodeného J.M. bola koncentrácia etanolu vo výške 1,95 ‰ a v moči 3,16 ‰, pričom vo vzorke krvi a moču poškodeného sa kvalitatívne nenachádzali iné cudzorodé prchavé organické látky. Zo znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že skríning vybraných psychotropných a omamných látok a liečiv resp. ich metabolitov vo vzorke moču a vzorke krvného séra a rovnako TLC skríning liečiv resp. ich metabolitov a iných toxikologicky významných cudzorodých aktívnych látok vzorke krvi bol negatívny. Prítomný bol vo vzorke moču len kofeín a nikotín, semikvantitatívne v toxikologicky nevýznamnom množstve z hľadiska akútnej toxicity. (čl. 103-109)

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 13.11.2018 k svedeckým výpovediam uviedol, že väčší pes - Cézar nebol agresívny a pohrýzol ho preto, že sa zľakol, keď mu veterinár pichol injekciu. Obžalovaný poprel, že by veterinár psa uspával na trikrát. Veterinár psovi pichol len jednu injekciu, po ktorej Cézar padol hneď na zem. (čl. 322)

Na tomto mieste súd k výhrade obhajcu o absencii podpisu vyšetrovateľa na zápisniciach o výsluchoch svedkov K. M. a N. K. poznamenáva, že samosudca porovnal znenie týchto zápisníc nachádzajúcich sa v pripojenom vyšetrovacom spise so znením zápisníc, ktoré mala k dispozícii prokurátorka v jej rovnopise vyšetrovacieho spisu, pričom tieto boli totožné a podpis vyšetrovateľa na nich nechýbal. Uvedenú skutočnosť preto súd nevyhodnotil tak, že by predmetné zápisnice nebolo možné na hlavnom pojednávaní prečítať, pričom zrejme ide len o nepozornosť vyšetrovateľa pri podpisoch viacerých rovnopisov zápisníc, kde na niektoré nepripojil svoj podpis. O obsahu zápisníc však neboli žiadne pochybnosti a na všetkých rovnopisoch sú vypočúvaní svedkovia riadne podpísaní. (čl. 322)

Svedok F. C. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o skutku vie len z hlásenia polície, pričom v danom čase bol zastupujúcim starostom obce Pastuchov. Svedok uviedol, že obžalovaný nebol v súvislosti s chovom psov obcou Pastuchov priestupkovo prejednávaný, pričom v časti obce, v ktorej žije obžalovaný, je držiteľom psov len obžalovaný. Svedkovi bola na návrh obhajcu predložená odpoveď obce Patuchov zo dňa 27.03.2018, v ktorej sa okrem iného uvádza, že boli zaregistrované prípady, kedy sa pes obžalovaného voľne pohyboval po obci, čo bolo riešené dohovorom (čl. 245), ku ktorej svedok uviedol, že ide o odpoveď, ktorú za obec Pastuchov vypracoval a podpísal, pričom žiadna písomná sťažnosť na obžalovaného nie je obcou evidovaná a pokiaľ ide o tvrdenie v odpovedi obce Pastuchov išlo o to, že keď obžalovaný išiel do obce na nákup, pes ho čakal pred obchodom, na čo obec telefonicky upozorňovali občania, na čo svedok obžalovanému osobne opakovane dohováral, aby obžalovaný psa nechával doma, čo však obžalovaný nevedel zabezpečiť. Svedok ďalej uviedol, že pes obžalovaného, ktorý sa po obci voľne pohyboval a stále pohybuje, bol menší zo psov, ktorých obžalovaný choval, pričom tento pes chodieva obžalovaného čakať na zastávku, chodieva s obžalovaným do obce, a preto si svedok myslí, že tento pes je na obžalovaného naviazaný, pričom svedok si myslí, že obžalovaný nevie zabezpečiť, aby pes ostal doma. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ obžalovaného stretne, tento je v stave, v akom sa nachádza na hlavnom pojednávaní. (pozn. - svedok sa na HP dostavil značne pod vplyvom alkoholu). Svedkovi bola predložená aj jeho odpoveď ako starostu obce Pastuchov na čl. XXX, kde vyjadrenie obce o voľnom pohybe psa obžalovaného a riešenia tejto skutočnosti dohovorom absentuje, na čo svedok uviedol, že je vysoko pravdepodobné, že takúto odpoveď vydali. (čl. 342-343)

Obžalovaný k svedeckej výpovedi uviedol, že pes sa volá Áron, má 18 rokov, chodí s ním všade a nikomu by neublížil. Obžalovaný poprel, že by mu svedok dohováral, potvrdil však, že ho svedok videl, ako pes išiel s obžalovaným, keď tento išiel do obchodu. Pes na obžalovaného čaká pred obchodom a potom spolu idú domov. (čl. 343)

Svedkyňa F. N. B. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že je sestrou poškodeného J.M., pričom o jeho smrti sa dozvedela od W. R., ktorý jej povedal, že jej brat leží na poľnej ceste a že tam bol zabitý. Svedkyňa nevie o tom, že by poškodený J.M. navštevoval obžalovaného a ona sama v dome obžalovaného nikdy nebola. Svedkyňa potvrdila, že obžalovaný mal v roku 2016 dvoch psov, jedného veľkého ovčiaka a druhého malého, ktorého stále má. Svedkyňa veľkého psa v dedine nevidela, v dedine videla len menšieho psa, ktorý tam chodí stále. Svedkyňa od ľudí počula, že väčší zo psov nemal rešpekt pred autami, avšak nič bližšie uviesť nevedela.

Na návrh obhajcu bola na odstránenie rozporov prečítaná časť Zápisnice o výsluchu svedkyne zo dňa 13.04.2018, kde svedkyňa vypovedala, že okolo domu obžalovaného nechodievala, lebo mala obavy z jeho dvoch psov a počula od dedinčanov z Pastuchova, že tieto psy sa pred domom a v jeho okolí voľne pohybovali bez dozoru a dokonca väčší zo psov - Cézar sa nebál ani motorových vozidiel, lebo predné laby vykladal na ich kapoty. Svedkyňa rozpor vysvetlila tak, že nevypovedala, že by sa väčší zo psov voľne pohyboval po dedine. Svedkyňa potvrdila, že od ľudí počula, že väčší pes sa voľne pohyboval okolo domu, ale nie, že by sa voľne pohyboval po dedine. (čl. 84-85)

Svedkyňa ďalej vypovedala, že mala zo psov obžalovaného strach, ktorý pramenil z toho, že pes pôjde za ňou alebo že na ňu zaútočí. (čl. 344-345)

Svedok Q. Remiáš na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o smrti poškodeného J.M. vie len od kamaráta a potvrdil, že obžalovaný choval dvoch psov - vlčiaka a malého psa. Svedok chodieval k obžalovanému na návštevy asi 2x do mesiaca, pričom obžalovaný väčšieho psa počas jeho návštevy zatváral do voliéry. Svedok ďalej uviedol, že raz keď bol v lese na hríboch, bol za ním väčší pes, naľakal sa ho, ale pes mu nič nespravil. Svedok nevie o tom, že by väčší zo psov mal skákať na autá a ani nič také nevidel, avšak väčšieho psa sa bál. Svedok uviedol, že obžalovaný požíva alkoholické nápoje, po ktorých je agresívny a obžalovaný ho tiež obvinil, že svedok zabil jeho ženu a tiež poškodeného J.M.. (čl. 345-346)

So súhlasom strán boli postupom podľa § 268 ods. 2 prečítané závery Znaleckého posudku č. 5/2018 zo dňa 24.02.2018 vypracovaného znalcom Doc. Ing. Radoslavom Židekom, PhD., znalcom z odboru Genetika, odvetvie Genetika živočíchov, z ktorých vyplynulo, že v steroch z rán poškodeného J.M. sa nenachádzalo detekovateľné množstvo DNA žiadneho z testovaných druchov zvierat (tur domáci, ovca domáca, kôň domáci, koza domáca, diviak lesný, zajac poľný, králik divý, srnec lesný, jeleň lesný, daniel škvrnitý, psovité, mačka divá, kura domáca, morka domáca, hus divá, kačica divá, líška hrdzavá, medveď hnedý) a v žiadnej stope nebolo možné identifikovať prítomnosť DNA prislúchajúcej k čeľadi Psovité a v rámci druhu Canis lupus predložené stopy nie je možné identifikovať na úroveň jedinca. (čl. 181-184)

Zo Zápisnice o ohliadke miesta činu a náčrtku miesta činu okrem iného vyplynulo, že telo poškodeného J.M. bolo nájdené na poľnej ceste vedúcej od rodinného domu obžalovaného s.č. 58 do dediny Pastuchov, kde pri tele poškodeného boli nájdené pánske hodinky, cigarety, čierne puzdro s dioptrickými okuliarmi, mobilný telefón a zväzok kľúčov. Telo poškodeného ležalo na chrbte, na hlave mal poškodený podliatiny a fľaky od krvi, pod dolnou perou dieru zrejme po uhryznutí alebo roztrhnutí, pod bradou rany po uhryznutí, na ruke v oblasti lakťa reznú ranu zrejme tiež po uhryznutí a na pravej nohe ranu po uhryznutí, so zakrvaveným tielkom v oblasti hrudníka a brucha. Ohliadajúci sa potom presunul k domu, kde sa nachádzal Áron - pes - kríženec svetlohnedej farby s krvou na srsti v oblasti chrbta a vo voliére nemecký ovčiak Cézar. Následne sa ohliadajúci presunul opäť k telu poškodeného, kam prišiel ohliadajúci lekár, ktorý určil čas úmrtia na deň 25.08.2016 od 20.00 hod. do 22.00 hod. a ako príčinu smrti uviedol zadusenie resp. zaškrtenie sprevádzané viacpočetnými otvorenými ranami krku s tým, že nebohý bol uhryznutý resp. udretý psom. Následne sa na miesto dostavil veterinár MVDr. SC.l, s ktorým sa ohliadajúci presunul opäť k rodinnému domu obžalovaného, kde ohliadkou zistili, že pozemok okolo domu je oplotený, je bez poškodenia, cez ktoré by mohol ujsť pes. (čl. 189-191)

Zo snímky zo satelitnej mapy vyplynulo, že rodinným dom obžalovaného sa nachádza na samote mimo obce Pastuchov a vedie popri ňom poľná cesta. (čl. 192)

Fotodokumentácia zachytáva rodinný dom obžalovaného, poľnú cestu, na ktorej bolo nájdené telo poškodeného J.M., miesto činu, telo poškodeného, veci pri ňom nájdené, rany poškodeného a zábery na uspané psy, pričom táto fotodokumentácia je v súlade so svedeckými výpoveďami svedkov. (čl. 193-210)

Zo záznamov z dychových skúšok vyplynulo, že obžalovanému bola dňa 26.08.2016 časom 08.12.53 hod. nameraná hodnota 0,84 mg/l alkoholu v dychu a dňa 26.08.2016 časom 14.59.56 hod. hodnota 1,25 mg/l alkoholu v dychu (čl. 227-228), pričom príslušný analyzátor dychu mal v čase merania platný certifikát o overení. (čl. 231)

Zo všeobecne záväzného nariadenia obce Pastuchov č. 2 o chove hospodárskych zvierat a zvierat držaných v domácnosti na území obce Pastuchov zo dňa 26.01.2015 okrem iného vyplynulo, že vypúšťanie a pasenie zvierat na verejných priestranstvách, komunikáciách, rekreačných plochách sa s výnimkou nútenej prepravy nepovoľuje (čl. 5 ods. 3) a v rodinných domoch s dvorom alebo záhradou môžu chovatelia chovať so súhlasom majiteľa, správcu domu za dodržania podmienok uvedených vo VZN viac ako jedného psa za predpokladu, že títo neohrozujú chodcov a susedov a nerušia ostatných občanov nadmerným brechaním a zavíjaním (čl. 9 ods. 4) - (čl. 236-242)

Z odpovede obce Pastuchov zo dňa 27.03.2018 vyplynulo, že obec v minulosti neriešila žiadne oznámenie týkajúce sa napadnutia osoby zvieraťom a ani uhryznutia psom, ani pohyb voľne pohybujúcich sa psov, boli registrované prípady, kedy sa jeho pes voľne pohyboval po obci, čo bolo obcou riešené dohovorom a poplatky sa psa platí. (čl. 245)

Z odpovede starostu obce Pastuchov p. F. C. (pozn. bez dátumu a bez uvedenia na hlavičkovom papieri obce) vyplynulo, že táto je identická s odpoveďou obce Pastuchov na čl. XXX, avšak s tým, že v tejto odpovedi absentuje údaj o tom, že voľný pohyb psa obžalovaného po obci obcou riešený nebol a v tejto odpovedi chýba informácia o platení poplatkov za psa. (čl. 246)

Z výpisov z ústrednej evidencie priestupkov MV SR a z odpovede na lustráciu v registri priestupkov vyplynulo, že obžalovaný nebol doposiaľ priestupkovo prejednávaný. (čl. 247-248, 350)

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplynulo, že tento bol doposiaľ 5x súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp.zn. 3T/220/2005 zo dňa 15.05.2006, právoplatným dňa 01.06.2006, pričom mu boli ukladané podmienečné tresty odňatia slobody resp. peňažné tresty, pričom vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. (čl. 351)

Z lekárskeho nálezu zo dňa 22.08.2018 vyplynulo, že obžalovaný potrebuje nové okuliare do blízka. (čl. 349)

Odôvodnenie oslobodenia spod obžaloby

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený J.M. navštívil obžalovaného dňa 25.08.2016 a spoločne popíjali alkohol, čo je možné dedukovať tak z výpovede obžalovaného ako aj z nameraných hodnôt alkoholu v dychu obžalovaného resp. zo znaleckého dokazovania znalcom z odboru toxikológie ohľadne hodnôt alkoholu v krvi resp. moči poškodeného J.M.. Z hľadiska posudzovania vierohodnosti výpovede obžalovaného súd za vierohodnú považuje výpoveď obžalovaného z prípravného konania. Obžalovaný si zápisnicu prečítal, s jej obsahom vyslovil súhlas a nežiadal o vykonanie opravy či doplnenia. Argumentáciu obžalovaného, že niečo iné mu bolo pri výsluchu vyšetrovateľom prečítané a niečo iné on sám vypovedal podporenú lekárskym potvrdením o potrebe nových okuliarov súd považuje za účelovú, čo je možné napokon vyvodiť aj z vyjadrenia samotného obžalovaného na hlavnom pojednávaní, kedy tento pri vysvetľovaní rozporov medzi jeho výpoveďou z prípravného konania a výpoveďou na hlavnom pojednávaní uviedol, že policajt mu povedal, že táto vec skončí podmienečným odsúdením a preto na to pristal, myslel si, že sa veci zbaví a nebude mať problémy. Z uvedeného je potom celkom zrejmé, že obžalovaný vypovedal slobodne a dobrovoľne a tak, ako je to zachytené v zápisnici o jeho výsluchu. Skutočnosť, že mu vyšetrovateľ uviedol svoj názor na to, ako bude vec posúdená súdom, na výpoveď obžalovaného nemôže mať vplyv, pretože bez ohľadu na takéto vyjadrenie by sa obžalovaný podľa názoru súdu nepriznával k niečomu, čo neurobil. Vierohodná je preto aj tá časť výpovede obžalovaného z prípravného konania, že jeho psy sa mohli pohybovať voľne mimo domu, pretože ich takto púšťal opakovane v prípadoch, keď sa bili, pretože sa inak rozbrániť nevedeli, čo obžalovaný uviedol nielen v prípravnom konaní, ale potvrdil aj na hlavnom pojednávaní, keď reagoval na výpoveď svedka F. V.. Vierohodnosť výpovede obžalovaného z prípravného konania potom podporujú aj svedecké výpovede svedkov Q. T. a W. J., ktorí videli psa resp. psov obžalovaného sa voľne pohybovať mimo uzavretého dvora rodinného domu obžalovaného.

Obžalovaný sa teda v prípravnom konaní priznal, že zabudol bránku zahasprovať a že to boli jeho psy, ktoré poškodeného J.M. usmrtili. Priznanie sa obžalovaného ale v tomto prípade s ohľadom na spôsob spáchania trestného činu nepostačuje. Obžaloba skutok právne posúdila ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, ktorý spácha ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť a čin spácha závažnejším spôsobom konania - porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona. Touto povinnosťou podľa obžaloby mali byť povinnosti uložené v ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov a v § 22 ods. 6 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení účinnom v čase spáchania skutku za psa vždy zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad. Ustanovenie § 4 cit. zákona má podnadpis „vodenie psa“, pričom ustanovenie § 4 ods. 3 cit. zákona neukladá žiadnu povinnosť, ale upravuje pasívne legitimovanú osobu v prípade, že pes svojim konaním spôsobí tretej osobe nejakú škodu.

Pokiaľ ide o § 22 ods. 6 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase spáchania skutku, vlastník zvieraťa alebo držiteľ zvieraťa je povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úteku zvieraťa, jeho neplánovaného rozmnožovania alebo nežiaduceho rozmnožovania. Ustanovenie § 22 cit. zákona má podnadpis „ochrana zvierat“.

V prejednávanom prípade zranenia poškodenému J.M., ktorým poškodený napokon podľahol, spôsobili s najväčšou pravdepodobnosťou psy, na čo možno usudzovať jednak z fotodokumentácie zranení poškodeného, výpovede svedkov, ktorí telo poškodeného J.M. videli na mieste činu po jeho nájdení ako aj zo znaleckého posudku č. 1/2018-NM, č. 2/2018-RK zo dňa 09.01.2018 a z výpovede znalca MUDr. Norberta Moravanského, PhD.. Pokiaľ súd použil spojenie „s najväčšou pravdepodobnosťou“, urobil tak z dôvodu, že v zásade nie je možné vylúčiť útok na poškodeného inou psovitou šelmou, napr. vlkom, čo napokon vyplýva aj z výpovede znalca MUDr. Norberta Moravanského, PhD., podľa ktorého z pohľadu súdneho lekárstva vlk nemá žiadne markanty, ktoré by jeho útok mohli odlíšiť od útoku psa. Nemá pritom ale zmysel špekulovať, či to bol pes či psy alebo vlk, pretože zo znaleckého posudku č. 5/2018 zo dňa 24.02.2018 vyplynulo, že v žiadnej stope (pozn. - stery z rán poškodeného) nebolo možné identifikovať prítomnosť DNA prislúchajúcej k čeľadi Psovité a v rámci druhu Canis lupus predložené stopy nie je možné identifikovať na úroveň jedinca, t.j. vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, ktoré konkrétne zviera či zvieratá poškodeného napadli.

Vo vzťahu k znaleckému posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného skúmania a kriminalistických analýz č. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2016/12801 zo dňa 16.01.2017 súd uvádza, že z krvi na ňufáku a z krvi na srsti psa Cézara bolo zistené, že sa jedná o ľudskú krv, izolácia a analýza DNA bola úspešná, pričom získaný profil DNA je zhodný s profilom DNA poškodeného J.M., avšak krv poškodeného sa na ňufák a srsť tohto psa mohla dostať počas toho, ako obžalovaný psov ráno vypustil z dvora von, pretože títo sa bili. Takto sa pes Cézar (pozn. vlčiak, ktorý bol neskôr veterinárom utratený) mohol ráno dňa 26.08.2016 dostať k telu poškodeného J.M., tohto očuchať resp. sa o neho obtrieť a dostať sa tak do kontaktu s krvou poškodeného. Pokiaľ ide o DNA získanú zo slín tohto psa, ktorá sa zhodovala s DNA obžalovaného, táto sa do slín psa mohla dostať vtedy, keď tento pes napadol obžalovaného počas toho, ako ho obžalovaný zatváral do koterca za účelom jeho uspania veterinárom.

Z vykonaného dokazovania tak bez rozumných pochybností nevyplynulo, že to boli psy, ktoré napadli poškodeného J.M. a či ak to boli psy, či to boli práve psy obžalovaného. Iste, je veľmi pravdepodobné, že obžalovaný po odchode poškodeného zabudol bránku zahasprovať resp. je možné, že ju zabudol zahasprovať poškodený J.M., pokiaľ od obžalovaného odchádzal sám, t.j. bez toho, aby ho obžalovaný odprevadil, avšak treba vziať do úvahy skutočnosť, že obžalovaný žije na samote, pričom nie je vylúčené, že v rozhodnom čase sa na mieste napadnutia poškodeného J.M. mohli nachádzať iné psy z dediny resp. iné voľne sa potulujúce psy alebo aj iné zviera, ktorého čeľuste nie je možné odlíšiť od čeľustí psa. Vylúčiť možnosť, že poškodeného mohol napadnúť iný pes resp. iné zviera sa preto bez rozumných pochybností nedá, pričom na tomto fakte priznanie sa obžalovaného pri jeho výsluchu v prípravnom konaní nič nemení a nič na tomto závere nemení ani agresivita psa Cézara pri jeho uspávaní veterinárom, pretože pôvod tejto agresivity zistený nebol.

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, ak nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že sa skutok stal, t.j. že poškodený J.M. v dôsledku útoku psov utrpel početné zranenia hlavy a končatín a tieto viedli k jeho usmrteniu, pričom bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo zadusenie pri zovretí krku čeľusťami psa s rozdrvením jazylky a zlomenina štítnej chrupavky pri rozvoji úrazového šoku s vdýchnutím krvi do pľúc, avšak nebolo dokázané, že poškodeného napadli práve psy obžalovaného, teda že v konečnom dôsledku skutok spáchal obžalovaný.

Doplnenie odôvodnenia:

Nad rámec uvedeného súd dopĺňa, že aj keby vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodeného napadli práve psy obžalovaného, súd by obžalovaného musel spod obžaloby oslobodiť, pretože konaním obžalovaného by nebola naplnená ani skutková podstata prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a ani skutková podstata prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.

Dôvodom na vyššie uvedený záver je fakt, že obžalovaný neporušil žiadnu dôležitú povinnosť. Vo vzťahu k § 4 ods. 3 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení účinnom v čase spáchania skutku totiž nejde o uloženie povinnosti držiteľovi psa, ale toto ustanovenie len upravuje pasívne legitimovanú osobu v prípade, že pes svojim konaním spôsobí tretej osobe nejakú škodu.

Vo vzťahu k § 22 ods. 6 zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení účinnom v čase spáchania skutku, podľa ktorého je vlastník zvieraťa alebo držiteľ zvieraťa okrem iného povinný zabezpečiť opatrenia na zabránenie úteku zvieraťa súd konštatuje, že ide síce o uloženie povinnosti vlastníkovi alebo držiteľovi zvieraťa, ktorým je i pes, avšak túto povinnosť nie je možné považovať za dôležitú z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti. Dôležitou povinnosťou nie je každá povinnosť uložená zákonom, ale len taká povinnosť, ktorej následkom obvykle (vo všeobecnosti) môže byť taký výrazný zásah do práv iných, že ak príde k porušeniu tejto dôležitej povinnosti v príčinnej súvislosti s trestným činom,, podstatne sa zvyšuje účinnosť tohto trestného činu oproti bežnému činu obdobného charakteru. (viď napr. R 67/1958, R 11/1964, R 31/1966) Ak by táto povinnosť mala byť dôležitou, potom by v prípade úteku psa s takýmto útekom muselo byť spojené zvýšené riziko napadnutia človeka či iného zvieraťa takýmto psom (teda psom, ktorý jeho vlastníkovi resp. držiteľovi ujde), čo však nie je možné konštatovať, a to i napriek tomu, že útoky psov na ľudí či iné zvieratá sa z času na čas udejú, pretože tieto nie sú nevyhnutým následkom úteku psa jeho majiteľovi či držiteľovi, keďže k takýmto útokom ako je všeobecne známe, dochádza aj v prítomnosti majiteľa psa a dokonca aj vtedy, ak má majiteľ psa tohto na vôdzke. Opak by totiž nevyhnutne musel znamenať, že psa by vôbec nebolo možné venčiť bez vôdzky resp. ho nechať voľne pohybovať sa, pričom platná právna úprava s voľným pohybom psa výslovne počíta, čo možno vyvodiť z ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, podľa ktorého obec môže všeobecne záväzným nariadením vymedziť miesta, kde je voľný pohyb psa zakázaný. Napokon uvedený záver vyplýva aj z ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov v znení účinnom v čase spáchania skutku, podľa ktorého je nebezpečným psom každý pes, ktorý pohrýzol alebo poranil človeka bez toho, aby bol sám napadnutý alebo vyprovokovaný, ak sa nepoužil v nutnej obrane alebo v krajnej núdzi z čoho potom súd a contrario vyvodzuje, že pes automaticky nie je považovaný za nebezpečné zviera.

Obžalovaný by svojim konaním nemohol naplniť ani skutkovú podstatu prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, vychádzajúc zo skutočnosti, že tento trestný čin je možné spáchať len z nedbanlivosti. Podľa § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

V prípade obžalovaného by totiž absentovalo jeho zavinenie v podobe či už vedomej alebo nevedomej nedbanlivosti, pretože vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by psy obžalovaného kedykoľvek v minulosti kohokoľvek napadli či pohrýzli, čo vyplynulo zo svedeckých výpovedí. Obžalovaný tak nemal odkiaľ vedieť, že v prípade voľného pohybu jeho psov mimo uzavretý dvor tieto môžu niekoho napadnúť, pretože nebolo preukázané, že by tak už v minulosti urobili a ani o tom vzhľadom na okolnosti a vzhľadom na svoje osobné pomery nemohol a nemal ako vedieť, pretože takémuto eventuálnemu správaniu sa jeho psov nič nenasvedčovalo.

Z uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr. por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.),

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.