Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_zmeškanie_23C-74-2016.pdf
PDF · 79.86 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/74/2016
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: Blava Development, s.r.o., IČO: 47 804 653, Borská 6, Bratislava, právne zastúpený: SKLEGAL s.r.o., IČO: 35 973 161, Mostová 2, Bratislava, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, IČO: 00 603 481, Primaciálne námestie 1, Bratislava, o zaplatenie 65 159,35 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 65 159,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 65 159,35 eur od 28.06.2016 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca dňa 17.6.2016 doručil súdu žalobu o zaplatenie 65 159,35 eur s príslušenstvom z dôvodu obmedzenia vlastníckeho práva žalobcu zriadením vecného bremena v prospech žalovaného na základe zákona č. 66/2009 Z. z. a zákona č. 513/2009 Z. z. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre katastrálne územie Dúbravka, obec Bratislava, m. č. Dúbravka, okres Bratislava IV, a to pozemok s parcelným číslom XXXX/XX o výmere 57 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria; pozemok s parcelným číslom XXXX/XX o výmere 62 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej len "nehnuteľnosti 1"), na ktorých sú umiestnené inžinierske stavby - miestne komunikácie, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Žalobca je ďalej výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, pre katastrálne územie Dúbravka, obec Bratislava, m. č. Dúbravka, okres Bratislava IV, a to pozemok s parcelným číslom XXXX/XX o výmere 475 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej len "nehnuteľnosť 2"), na ktorom sú umiestnené inžinierske stavby - električkové dráhy, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného. Podľa žaloby žalobca spolu s nehnuteľnosťami nadobudol aj pohľadávky a peňažné nároky, ktoré predchádzajúcim vlastníkom vznikli voči akýmkoľvek tretím osobám, t.j. aj voči žalovanému. S poukazom na zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky, žalobca tvrdil, že s účinnosťou od 01.07.2009 bolo na nehnuteľnostiach 1 zriadené zákonné vecné bremeno, ktoré predstavuje nútené dočasné obmedzenie vlastníckeho práva žalobcu, a to v prospech vlastníka pozemných komunikácií, t.j. žalovaného, pričom žalobcovi patrí náhrada za takéto obmedzenie vlastníckeho práva vo forme opakovaného plnenia počas celého obdobia trvania obmedzenia vlastníckeho práva. Vo vzťahu k nehnuteľnosti 2 žalobca uviedol, že v zmysle zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach vzniklo na nehnuteľnosti 2 vecné bremeno v prospech žalovaného ako vlastníka dráhy s tým, že žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľnosti 2 vzniklo právo na jednorazovú náhradu za zriadenie zákonného vecného bremena v prospech vlastníka dráhy. Výšku uplatneného nároku za nehnuteľnosti 1 žalobca určil na základe znaleckého posudku č. 144/2014 zo dňa 17.10.2014 vyhotoveného R.. V.I. N., B.., S., R., znalcom z odboru stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností, ktorým bola určená obvyklá cena nájmu nehnuteľností 1 vo výške 14,98 eur/m2/rok, t.j. 1 782,62 eur/ rok, t.j. za posledné tri roky si žalobca uplatnil sumu 5 347,86 eur. Výšku nároku za nehnuteľnosť 2 žalobca určil na základe znaleckého posudku č. 145/2014 zo dňa 17.10.2014, ktorý bol vyhotovený za účelom stanovenia jednorazovej náhrady za zriadenie zákonného vecného bremena na nehnuteľnosti 2. Jednorazovú odplatu tak vyčíslil sumou 59 811,49 eur.
2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť. V časti nároku žalobcu uplatneného za nehnuteľnosti 1 žalovaný tvrdil, že finančná náhrada za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. má byť jednorazová, teda nemá mať formu opakujúceho sa plnenia. Ďalej mal za to, že finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým právom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena, pričom nárok na finančnú náhradu je len jeden a má ho ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý ho vlastnil v čase vzniku vecného bremena, v tomto prípade v čase účinnosti zákona č. 66/2009 Z. z., t.j. dňa 1.7.2009. Žalovaný preto namietal premlčanie práva žalobcu na náhradu za zriadenie vecného bremena s tým, že k premlčaniu došlo dňa 1.7.2012. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam 1 žalovaný ďalej namietal, že žalobca nie je subjektom dotknutým núteným obmedzením vlastníckeho práva, okrem toho poukázal na kúpnu zmluvu zo dňa 29.7.2014, na základe ktorej žalobca kúpil uvedené nehnuteľnosti, a mal za to, že zaťaženie uvedených pozemkov bolo žalobcovi zohľadnené pri nízkej kúpnej cene týchto pozemkov. Žalovaný poukázal tiež na rozpor s ustanovením § 3 Občianskeho zákonníka, keď tvrdil, že žalobca kúpil pozemky zaťažené vecným bremenom a zastavané verejnoprospešnou stavbou s úmyslom získať od žalovaného neprimeranú finančnú náhradu. Napriek tomu, že žalobca zaplatil za nehnuteľnosti 1 kúpnu cenu 2 380,- eur, od žalovaného si uplatnil sumu 5 347,86 eur. V neposlednom rade žalovaný namietal znalecký posudok č. 144/2014, na základe ktorého žalobca určil výšku uplatneného nároku, pretože podľa žalovaného nie je možné určiť náhradu za zriadenie vecného bremena znaleckým posudkom vyhotoveným za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty za nájom pozemkov, a to s poukazom na vyhlášku MS SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku. Čo sa týka žaloby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť 2, žalovaný poukázal na skutočnosť, že predmetná nehnuteľnosť bola už v čase kúpy zastavaná traťou električkovej dráhy a zaťažená zákonným vecným bremenom. Žalobca tak nie je subjektom dotknutým núteným obmedzením vlastníckeho práva, keď počas celého jeho vlastníctva nebol v obvyklom užívaní tohto pozemku dotknutý žiadnou zmenou. Namietal aj uplynutie prekluzívnej lehoty s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z. z., podľa ktorého ak sa právo na jednorazovú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti neuplatnilo u prevádzkovateľa dráhy do jedného roka odo dňa zapísania vecného bremena do katastra nehnuteľností, potom zaniká. Okrem toho žalovaný namietal aj nedostatok pasívnej legitimácie, pretože prevádzkovateľom mestskej hromadnej dopravy na území mesta Bratislava je Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť. V neposlednom rade namietal aj premlčanie práva žalobcu ku dňu 1.1.2013 vzhľadom na dátum účinnosti zákona č. 513/2009 Z. z. a rozpor s dobrými mravmi.
3. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 11.01.2019, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a poverený zástupca žalovaného. Uvedené pojednávanie bolo z dôvodu ďalšieho vyjadrenia strán sporu odročené na termín 19.03.2019 o 13.00 hod. s tým, že uvedené osoby zobrali termín pojednávania na vedomie, preto písomne volané neboli. Súd následne upovedomením zo dňa 12.03.2019 upovedomil strany sporu o zrušení termínu pojednávania nariadeného na deň 19.03.2019 o 13.00 hod. a zároveň ich upovedomil o novom termíne pojednávania - 17.05.2019 o 12.30 hod. v pojednávacej miestnosti č. 59. Napriek skutočnosti, že uvedené upovedomenie o zmene termínu pojednávania bolo doručené obom stranám sporu, dňa 17.05.2019 sa žalovaný na pojednávanie nedostavil, nežiadal o odročenie pojednávania a svoju neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Na nariadené pojednávanie sa dostavil len právny zástupca žalobcu, ktorý súdu navrhol, aby rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
4. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.
Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Podľa § 275 CSP odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.
5. Súd mal za to, že boli kumulatívne splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 CSP vrátane návrhu žalobcu na rozhodnutie o žalobe rozsudkom pre zmeškanie na pojednávaní dňa 17.05.2019. Žalovaný bol už na pojednávanie na deň 11.01.2019 riadne a včas predvolaný, predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa 22.8.2018. V uvedenom predvolaní na pojednávanie bol poučený o možnosti rozhodnutia súdu v danej veci rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 a § 278 CSP) na návrh žalobcu, ak sa na pojednávanie na základe riadneho a včasného predvolania nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní. Rovnako bol na vyššie uvedené upozornený v upovedomení o zrušení pojednávania a určení nového termínu pojednávania zo dňa 12.03.2019, ktoré mu bolo riadne a včas doručené dňa 12.03.2019. Právny zástupca žalobcu sa na základe takéhoto predvolania - upovedomenia dostavil na pojednávanie uskutočnené dňa 17.05.2019, žalovaný sa však nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil a nežiadal o odročenie pojednávania.
6. Súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na návrh žalobcu tak, že žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 65 159,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 65 159,35 eur od 28.06.2016 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
7. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobca bol v predmetnom konaní v plnom rozsahu úspešný z dôvodu vyhovenia žalobe. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti prvej výrokovej vete tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 ods. 1 písm. b/ CSP). V takom prípade možno proti rozsudku podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.
Ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, môže podať do 15 dní, odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel, návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie (§ 277 CSP).
Proti druhej výrokovej vete tohto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.