Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35P-114-2021.pdf
PDF · 100 KB
Case nature
Area
Subarea
35P/114/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, dieťa rodičov - matky: B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. 6, XXX XX C. a otca: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. 13P/226/2014 - 18 zo 14.08.2014, v časti týkajúcej sa výšky výživného na maloletého N. H. tak, že výživné na maloletého sa počnúc dňom XX.XX.XXXX zvyšuje zo sumy 70,00 eur na sumu 150,00 eur mesačne, ktorú je otec povinný zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Zročné výživné od 30.11.2021 do 31.01.2022 vo výške 162,67 eura je povinný otec zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 30.11.2021 bol na Okresný súd Nitra doručený návrh matky maloletého na zvýšenie výživného tak, že na maloletého N. bude otec prispievať sumou vo výške 150,00 eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tak, že N. v súčasnosti navštevuje 1. ročník základnej školy za pomoci celodennej vyučovacej asistencie. Zdravotná starostlivosť o neho si taktiež vyžaduje výdavky, keďže je sledovaný na neurológii pre epilepsiu, navštevuje logopéda pre zistený oneskorený vývoj reči. Taktiež pravidelne navštevuje Centrum špeciálnopedagogického poradenstva. Sama v súčasnosti nepracuje, keďže N. potrebuje celodennú starostlivosť.
2. Otec sa nedostavil na žiadne pojednávanie vo veci, na ktoré bol riadne predvolaný, a to bez akéhokoľvek ospravedlnenia. Z tohto dôvodu mu bola uložená aj poriadková pokuta a súd pokračoval v konaní podľa § 31 CMP. Matka sa na pojednávaní dňa 17.01.2022 vyjadrila nasledovne. „Do októbra 2021 prebiehalo voči otcovi exekučné konanie na výživné, ktoré mu exekútor mesačne strhával zo mzdy avšak podľa vyjadrenia súdneho exekútora otec ukončil pracovnoprávny vzťah a v súčasnosti podľa exekútora nemá príjem a nie je ani prihlásený na UPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Nie som v absolútne žiadnom kontakte s otcom v podstate od narodenia dieťaťa, malého videl prvý a posledný krát v pôrodnici, nijakým spôsobom nás nekontaktuje a ani sa o malého nezaujíma. Na otca nemám žiaden, ani telefonický, kontakt. Ja dostávam v súčasnosti hmotnú núdzu vo výške 110 eur + prídavky na dieťa 25 eur mesačne, iný príjem nemám. Momentálne som na PN. Hľadala som si zamestnanie na kratší úväzok za čas, keď je maloletý v škole každý deň najviac do 11:15 hod, avšak takéto zamestnanie sa mi nájsť nepodarilo. Nemám nikoho iného, kto by sa o maloletého postaral a preto s ním musím byť
ja. Maloletý má oneskorený vývin reči v podstate ako 2 ročný, ťažko mu rozumieť, má diagnostikovanú epilepsiu, pravidelne navštevujeme neurologičku, logopedičku, očnú lekárku, keďže má problémy so zrakom. Základnú školu navštevuje za pomoci špeciálneho školského asistenta, ktorý mu vo výučbe pomáha, avšak napriek tomu je nutné, aby sme navštevovali aj špeciálne školské pracovisko v D. V., kde chodíme každú druhú stredu na zhruba hodinu, hodinu a pol. Nevlastním žiadny majetok, nemám ani automobil. Bývame so synom u mojej mamy, ktorá je momentálne nezamestnaná a tiež je na PN. Mám úver v SLSP vo výške 400 eur, kde som požiadala o odklad o 6 mesiacov, mám na UPSVaR NR splátkový kalendár týkajúci sa vrátenia náhradného výživného, kde platím 20 eur mesačne, platím telefón 25 eur mesačne, raz ročne platím poistku na dom vo výške 30 eur, okrem tohto sú ďalšie výdavky spojené s domov vo forme energií vo výške 100 eur + 30 eur internet s televízorom. Kto má u nás doma peniaze, ten platí výdavky. Niekedy som to ja, inokedy mama. Výdavky spojené so základnom školou boli vo forme zošitov, detských školských časopisov a ZRPŠ. V rámci špecializovanej výučby v ZM, s týmto nemám spojené výdavky. Máme výdavky na cestovanie do škôl a k lekárom okolo 15 eur mesačne, lieky približne 40 eur mesačne sú lieky, ktoré poisťovňa nepreplatí v mesiaci december som musela zaplatiť za liek Klacid a Endromed 20 eur ako antibiotiká. V mesiaci november 2021 sme kupovali nové okuliare vo výške 30 eur za dioptrické sklíčka. Maloletý sa v škole nestravuje. Inú vyživovaciu povinnosť nemám.“
3. Do ďalšieho pojednávania boli zo strany súdu zabezpečené listinné podklady za účelom bližšieho skúmania majetkových pomerov otca. Na tomto pojednávaní dňa 07.02.2022 sa kolízny opatrovník vyjadril tak, že sa stotožnil s návrhom matky na zvýšenie výživného, a to aj na sumu 150 eur mesačne, pretože u maloletého došlo k zmene pomerov od poslednej úpravy a takisto aj s prihliadnutím na jeho špeciálne potreby vyplývajúce z jeho zdravotného stavu, vo vzťahu ktorým znáša náklady iba matka.
4. Súd vykonal dokazovanie nasledovnými listinami - rodný list maloletého, trestný rozkaz OS NR sp. zn. 21T/17/2017, rozhodnutie základnej školy o prijatie maloletého, psychologické a lekárske vyšetria a nálezy vo vzťahu k maloletému dieťaťu doručené zo strany matky spolu s návrhom, poštovými poukazmi založenými na č. l. 21 spisu, potvrdením o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2021, objednávkou z očnej optiky V. M. č. 202114970, oznámenie spoločnosti MTA s. r. o. ohľadom ukončenia pracovnoprávneho vzťahu s otcom, mzdový list tejto spoločnosti pre otca za rok 2021, správa z UPSVaR Partizánske z 26.01.2022, výpis z účtu otca z TATRA banka a. s., lustrácie na oboch rodičov cez banky v Slovenskej republike, kataster nehnuteľností a sociálnu poisťovňu. Bolo zistené, že obaja rodičia majú iba jednu vyživovaciu povinnosť voči maloletému N.. Matka má celkový mesačný príjem okolo 110 eur mesačne (dávka v hmotnej núdzi, prídavky na dieťa), otec výživné neplatí, žije so synom a matkou v jednej domácnosti, kde matka je nezamestnaná a jej príjmom bola takisto iba dávka v hmotnej núdzi. Výdavky na dieťa súd ustálil na sume okolo 200 eur mesačne (strava, drogéria, cestovanie, lieky) a to aj po rozrátaní nepravidelných výdavkov (dioptrické sklá, iné lieky, oblečenie). Otec v súčasnosti nemá zamestnanie avšak v mesiaci október 2021 s ním bol zo strany posledného zamestnávateľa rozviazaný pracovný pomer, a to okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu jeho absencií. Otec nie je evidovaný na UPSVaR Partizánske ako uchádzač o zamestnanie, naposledy bol evidovaný do 16.07.2012, kedy bol vyradený pre nespoluprácu. UPSVaR však disponuje miestami, ktoré by mohol otcovi ponúknuť. Otec dosahoval u zamestnávateľa MTA SLOVAKIA s. r. o. priemerný čistý mesačný príjem za rok 2021 na úrovni 930,00 eur.
5. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej ZoR), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
6. Podľa § 24 ods. 3 ZoR, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
7. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu
a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
8. Podľa § 28 ods. 1 ZoR, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa.
9. Podľa § 62 ods. 1 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Podľa § 62 ods. 2 ZoR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
11. Podľa § 62 ods. 3 ZoR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
12. Podľa § 62 ods. 4 ZoR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
13. Podľa § 62 ods. 5 ZoR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
14. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
15. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
16. Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrhu matky na zvýšenie výživného je potrebné vyhovieť, a to v celom rozsahu. Vo všeobecnosti je potrebné uviesť, že každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a pod.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti (dopyt na trhu prace, ohodnotenie rovnakej pozície a pod.). Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané, okrem iného, jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a pod. Ak sud zistí, že rodič zmenil doterajšie zamestnanie za menej výhodné, alebo ak zamestnanie bezdôvodne opustil, bude vychádzať z jeho príjmov pred zmenou zamestnania. Majetkové pomery rodiča možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, technickým preukazom, resp. inými
dôkazmi, ktoré sú spôsobilé osvedčiť stupeň majetkového zabezpečenia rodiča. Rodič povinný výživou často argumentuje tým, že sa z objektívnych dôvodov nemôže zamestnať, preto dosahuje minimálny príjem. Treba uviesť, že žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nestanovuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje dieťa, takže nemôže obstáť argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce vo svojom odbore alebo na pozícii adekvátnej jeho predstavám, a preto nie je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dnu vyhlásenia rozsudku. Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Jednak je povinnosťou súdu posúdiť, či je rodičovská dohoda v súlade so záujmom dieťaťa a pre toto posúdenie nevyhnutne potrebuje výšku nákladov dieťaťa, jednak je povinnosťou súdu stanoviť podmienky, za ktorých dohodu o výživnom schváli. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón, električenka), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť dieťaťa a pod.), možno uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac. Nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok, liečenie, škola v prírode alebo detský tábor) sa rozpočítajú na jednotlivé mesiace tak, že celková úhrada každého nákladu sa vydelí 12 mesiacmi a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta len suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku. Rodič, ktorý je potom platobným miestom, musí zabezpečiť, že v čase, keď nastane aktuálna potreba tento náklad zaplatiť, bude mat dostatok prostriedkov na jeho úhradu naakumulovaných aj z pravidelných mesačných príspevkov druhého rodiča. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k druhému kroku, ktorým je určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Toto určenie závisí od viacerých faktorov. Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom (možnosti, schopnosti, majetkové a iné pomery) a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, príp. starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže, že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá 1/2 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa.
19. V predmetnom prípade bolo preukázané, že matka sa z dôvodu zdravotného stavu maloletého musí o neho každodenne starať a v súčasnosti si nie je schopná nájsť pracovnú pozíciu, na ktorej by mohla vykonávať prácu na polovičný alebo menší úväzok a preto je jej príjmom iba dávka v hmotnej núdzi a prídavky na dieťa, keďže otec si vôbec neplní vyživovaciu povinnosť. Maloletý je žiakom 1. ročníka základnej školy a výdavky na neho predstavujú spolu okolo 200 eur mesačne, a to aj po rozpočítaní nepravidelných výdavkov a započítaní bežných výdavkov ako strava, drogéria, oblečenie. Maloletý má zároveň zdravotné problémy, ktoré sú príčinou zvýšených výdavkov matky. Má diagnostikovanú narušenú komunikačnú schopnosť, vývinovú dysfáziu, oneskorený PM vývoj a epilepsiu, takisto má problémy so zrakom a v škole sa učí za prítomnosti asistenta učiteľa. Otec bol do októbra 2021 zamestnancom spoločnosti MTA SLOVAKIA s. r. o. kde dosahoval priemerný čistý príjem na úrovni 930,00, avšak pre jeho absencie mu zamestnávateľ dal výpoveď okamžitým skončením pracovného pomeru. Súd preto musí konštatovať, že otec sa v dôsledku svojho konania a jeho vinou opakovane vzdal možnosti zárobku, ktorý dosahoval, čoho dôsledkom v tomto konaní muselo byť, že súd postupoval v súlade s princípom prednosti potencionality príjmov. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2018 z 20.02.2019, v ktorom je vedené, že: „pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie
na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného.“ Vzhľadom na to, že otcov postoj ku konaniu, absolútne ignorujúc predvolania na pojednávania a nepredloženiu potrebných podkladov, ktoré by bližšie preukazovali jeho majetkové pomery, súd postupoval v zmysle vyššie uvedeného princípu, ako aj z princípu, že súd v konaní pokračuje, aj keď sú účastníci nečinní, vychádzal z ostatného otcovho zárobku uvedeného vyššie. Dieťa nemôže byť rukojemníkom neduhov rodiča a potreba, aby dieťa ostalo vyživované prevyšuje všetky záujmy rodiča, ktoré by mohli byť v jeho konflikte. Za takéhoto skutkového stavu teda súd zaviazal otca na platenie vyživovacej povinnosti vo výške 150 eur mesačne, pretože ide o rodiča, ktorý dieťaťu neposkytuje svoju osobnú starostlivosť, nejaví oň záujem a všetka starostlivosť o dieťa je na pleciach matky. Je preto dôvodné, aby sa otec na výžive maloletého podieľal vo výške, ktorá presahuje polovicu všetkých výdavkov na maloletého. Všetky tieto výdavky boli zároveň súdu zo strany matky riadne preukázané. Vzhľadom na vyššie uvedené je v najlepšom záujme maloletého, aby bol otec zaviazaný na výživné v takej výške, v akej je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
20. Súd, keďže zvyšoval vyživovaciu povinnosť otca od podania návrhu na súd, zaviazal otca na zaplatenie zročného výživného od podania návrhu a za mesiace december a január, spolu vo výške 162,67 eura do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.