Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/125/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členiek senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený

- Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, proti žalovanej: F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. G. XXX/XX, D., o zaplatenie 1 867,81 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 7C/55/2014-158 zo dňa 11. 01. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 7C/55/2014-158 zo dňa 11. 01. 2018 v napadnutom II. a III. výroku p o t v r d z u j e.

II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (I. výrok) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie nedotknutý.

III. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 236,66 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku (I. výrok). Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobný návrh zamietol (II. výrok) a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (III. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že vzťah medzi žalovanou a žalobcom, na základe ktorého poskytol žalobca žalovanej peňažné prostriedky, je vzťah spotrebiteľský, ktorý je upravený zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie posúdil nárok podľa § 2 písm. d), § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 43a ods. 1, § 43c ods. 1 a 2 a § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vyhodnotil zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru ako neplatnú z toho dôvodu, že táto zmluva nebola uzavretá v súlade s návrhom, ktorý predložila žalobcovi žalovaná. Žalovaná v návrhu (teda v žiadosti o poskytnutie úveru, ktorý sa považuje v zmysle citovaných všeobecných podmienok za návrh zmluvy) na pokyn žalobcu vyplnila vopred predtlačené údaje, pričom požiadala o poskytnutie úveru 1 170 Eur, ktoré sa rozhodla vrátiť v 42 splátkach. Podľa súdu prvej inštancie nie je zrejmé kedy mala začať splácať úver, ani kedy mala skončiť splácanie tohto úveru, pretože konkrétny mesiac v tomto návrhu chýba. V bode 5 aj 6 je uvedených 42 splátok, ale nie je uvedené, ktorý mesiac má započať a skončiť žalovaná so splátkami, pretože je tu uvedený len 19. deň. V Oznámení o schválení revolvingového úveru zo dňa 17.12.2010, ktorý je akceptáciou návrhu dlžníčky na uzavretie zmluvy o poskytnutie revolvingového úveru došlo k zmenám a doplnkom oproti návrhu, ktorý uviedla žalovaná v bode 5. Oproti návrhu zmluvy (bod 5) žalobca do schváleného textu zmluvy o revolvingovom úvere uviedol naviac ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne, pričom tento údaj sa v návrhu na poskytnutie úveru zo strany dlžníčky nenachádza. V návrhu (bod 5) je uvedená poskytnutá čiastka revolvingu 616,87 Eur, v údaji o schválenom úvere je schválená výška revolvingu uvedená 704,23 Eur (č. l. 15 spisu), a zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu vo výške 704,23 Eur je údaj, ktorý sa takisto v návrhu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru nenachádza. V návrhu na uzavretie zmluvy je uvedený údaj predpokladaná ročná percentuálna miera nákladov úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %, pričom sa tento údaj v Oznámení veriteľa o schválení úveru (č. l. 15 spisu) dlžníkovi nenachádza. V samotnom Oznámení veriteľa, teda žalobcu, o Schválení úveru dlžníkovi (č. l. 15 spisu) zo dňa 17.10.2011 sú údaje, ktoré sa vôbec nenachádzajú v návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere (bod 5 žiadosti), predovšetkým v návrhu zmluvy o revolvingovom úvere (bod 5) nie je uvedený dátum poskytnutia úveru, ani dátum začatia splácania úveru a konečný termín splatenia úveru, kdežto v Oznámení o schválení úveru dlžníkovi, teda v akceptácii návrhu dlžníka je uvedený presne dátum splatnosti 1. splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, a hoci v návrhu na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je poskytnutá čiastka revolvingu 616,87 Eur, v Oznámení veriteľa o schválení úveru, teda v akceptácii zo strany žalobcu je uvedená celková výška revolvingu 704,23 Eur, ako aj zvýšenie celkovej výšky úveru po vykonaní revolvingu na sumu 704,23 Eur. V návrhu na uzavretie zmluvy zo strany žalovanej takisto nie je uvedený návrh na poskytnutie služby za sumu 168,17 Eur, pričom v Oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré má byť akceptáciou návrhu na uzavretie zmluvy zo strany dlžníčky, sa takýto údaj nachádza. Rovnako sa tu nachádza aj ročná úroková sadzba úrokov z omeškania, hoci žalovaná takýto návrh žalobcovi nepredložila.

3. Súd prvej inštancie na záver konštatoval, že žalovaná navrhla žalobcovi uzavretie zmluvy podľa údajov uvedených v bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, resp. zmluvy o revolvingovom úvere (č. l. 12 spisu), teda tento bod 5 obsahuje návrh žalovanej na podmienky, za ktorých je ochotná uzavrieť úverovú zmluvu. Napriek tomu žalobca neakceptoval tento návrh žalovanej na uzavretie úverovej zmluvy, hoci je zrejmé, že údaje, ktoré žalovaná vpísala do časti 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, jej musel poskytnúť žalobca, aj napriek tomu žalobca tento jej návrh neakceptoval vo všetkých častiach tak, ako mu bol predložený. Žalobca doplnil návrh žalovanej pokiaľ ide o: dátum splatnosti prvej splátky úveru, dátum splatnosti poslednej splátky úveru, a zmenil údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov úveru a ročnej sadzbe úrokov z omeškania, výške schváleného revolvingu, zvýšenej celkovej výške úveru po vykonaní revolvingu, a to bez ohľadu na vôľu žalovanej, resp. na to, aby si zabezpečil jej súhlas s vykonanými doplnkami, resp. zmenami návrhu, ktorý mu predložila žalovaná v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru v bode 5. Keďže z textu schválenej zmluvy o úvere, teda úkonu, ktorý mal byť akceptáciou návrhu žalovanej vyplýva, že tento obsahuje doplnky a zmeny oproti návrhu, ktorý predložila žalovaná žalobcovi, súd prvej inštancie ustálil názor, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatným právnym úkonom, pretože k jej uzavretiu v písomnej forme nedošlo, keďže žalobca tým, že doplnil návrh, ktorý predložila žalovaná, resp. ho pozmenil v niektorých častiach, došlo k novému návrhu zmluvy, ktorý ale žalovaná nepodpísala, neakceptovala, preto k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere nedošlo. Zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi žalobcom a žalovanou súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatný právny úkon, preto uplatnený nárok žalobcu posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Žalobca poskytol žalovanej sumu 1 001,83 Eur a žalovaná vrátila žalobcovi 765,17 Eur, preto ju súd prvej inštancie zaviazal vrátiť žalobcovi zostatok požičanej sumy, t.j. 236,66 Eur, ktorá suma predstavuje rozdiel medzi požičanou sumou 1 001,83 Eur a doposiaľ vrátenou sumou 765,17 Eur (1 001,83 Eur - 765,17 Eur).

4. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“), podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP by žalovanej patrila náhrada trov konania vo výške 74 %, žalovaná si však náhradu trov konania neuplatnila, trovy si nevyčíslila, preto súd prvej inštancie rozhodol, že jej náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti výrokom rozsudku II. a III. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel aj v časti, v ktorej súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal mu právo na náhradu trov konania. Odvolacie dôvody uviedol podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Namietal, že závery súdu prvej inštancie o neplatnosti, neuzatvorení zmluvy sú nesprávne, odporujú Občianskemu zákonníku a právnej úprave vzniku zmluvy, a tiež ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z.z.. Podľa žalobcu všeobecne platí, že na to, aby nejaká zmluva vznikla, musí mať obligatórne náležitosti ustanovené právnym poriadkom. Ak tieto dodržané nie sú, potom nedochádza k vzniku zmluvy. Ak však ide o iné ako obligatórne náležitosti (t.j. fakultatívne), potom absencia takýchto fakultatívnych dojednaní (či už pre ich neplatnosť, nedojednanie a pod.) má za následok len to, že takéto dojednania nie sú platné. Ich nedodržanie ale nemá za následok nevzniknutie zmluvy.

Súd nesprávne identifikoval, že oznámenie veriteľa o schválení úveru je prijatím návrhu v zmysle Občianskeho zákonníka, avšak prijatím návrhu je schválenie úveru v bode 6 označenom ako údaje o schválenom úvere. Podstatné náležitosti úverovej zmluvy vyplývajú z § 493 Obchodného zákonníka, je to dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pre vznik úverovej zmluvy primárne žiadna dohoda o RPMN nie je potrebná; napokon z § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že ak zmluva neobsahuje RPMN, potom zmluva nie je neplatná ale bezúročná a bez poplatkov. Odvolateľ tvrdil, že v konaní pred súdom prvej inštancie neboli dokázané žiadne skutočnosti, v zmysle ktorých by súd mohol dospieť k dôvodnému záveru o neuzavretí zmluvy. Rozhodnutie súdu je založené na závere o neuzavretí zmluvy pre náležitosť, na ktorej sa strany pre vznik zmluvy nikdy dohodnúť nemusia a súčasne, na ktorej sa ani dohodnúť nemôžu. Zákon č. 129/2010 Z.z. a ani iný právny predpis neurčujú, že údaj o „RPMN“ bude dohodnutý. Zákonná úprava určenia RPMN teda nielen svojim textom, ale aj spôsobom určenia vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý, ale určený presne stanoveným spôsobom. Z napadnutého rozsudku podľa žalobcu nie je zrejmé ani to, na základe čoho súd dospel k záveru o tom, že žalobca vlastne navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiadny návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Na základe uvedených skutočností žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov.

6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

7. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. a III. výroku podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. V danej veci odvolací súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Z obsahu spisu vyplýva, že procesný súd správne postupoval, keď rozhodol v zmysle enunciátu. Dôvody, pre ktoré tak urobil okresný súd rozobral v odôvodnení rozsudku.

11. Súd prvej inštancie správne zhodnotil, že na základe návrhu zmluvy mala byť uzatvorená spotrebiteľská zmluva - zmluva o úvere a správne na uvedený vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

12. Z bodu 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere vyplýva, že žalovaná žiadala o poskytnutie revolvingového úveru za určitých konkrétnych podmienok uvedených v bode 5. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a žalovanou bola žiadosť podpísaná 15.12.2010. Žalobca však schválil úver s podmienkami špecifikovanými v bode 6. žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru / zmluva o revolvingovom úvere, pričom žalobcom bola uvedená zmluva podpísaná dňa 17.12.2010 (č. l. 9 až 10 spisu).

13. Predmetný bod. 6 tohto formulára obsahujú údaje o žalobcom schválenom revolvingovom úvere, kde sú na rozdiel od žiadosti žalovanej uvedená RPMN za úver a taktiež aj predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu v iných výškach, ako boli požadované žalovanou a je naviac oproti návrhu uvedená ročná úroková sadzba úrokov z omeškania v %.

14. Predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Návrh zmluvy musí byť prejavom vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený, a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. Forma tohto včasného vyhlásenia nie je predpísaná, okrem prípadov, keď ju určuje zákon alebo dohoda účastníkov. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán.

15. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaná navrhla žalobcovi uzavretie zmluvu podľa údajov uvedených v bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, resp. zmluvy o revolvingovom úvere, teda bod 5 (č.l. 9 spisu) obsahuje návrh žalovanej na podmienky, za ktorých je ochotná uzavrieť úverovú zmluvu. Žalobca neakceptoval tento návrh žalovanej na uzavretie úverovej zmluvy vo všetkých častiach tak, ako mu bol predložený. Žalobca doplnil návrh žalovanej pokiaľ ide o údaj o ročnej sadzbe úrokov z omeškania. Keďže z textu bodu 6 - “údaje o schválenom revolvingovom úvere“, teda úkonu, ktorý mal byť (aj podľa tvrdenia žalobcu v odvolaní) akceptáciou návrhu žalovanej vyplýva, že tento obsahuje doplnky a zmeny oproti návrhu, ktorý predložila žalovaná žalobcovi, súd prvej inštancie správne uzavrel, že k uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere nedošlo, keďže žalobca tým, že doplnil návrh, ktorý predložila žalovaná, resp. ho pozmenil v niektorých častiach, predložil nový návrh zmluvy, k prijatiu ktorého žalovanou nedošlo. V súlade s § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktorí obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. V tomto štádiu (procesu uzatvárania zmluvy), treba prijatie návrhu so zmenami považovať za nový návrh aj vtedy, ak sa tieto zmeny netýkajú podstatných náležitostí navrhovanej zmluvy. Nie je možné v danom štádiu ustáliť, ktorá so zmeňujúcich skutočností je pre zmluvnú stranu natoľko významná, že by bez tejto zmeny zmluvu neuzavrela. Druhá veta odstavcu 2 uvedeného ustanovenia vo svojej podstate je výkladovým pravidlom pre prípad, že akceptácia návrhu vo vzťahu k návrhu nevykazuje obsahové zmeny, ale iba obsah návrhu inak pojmovo označuje. Nie je ani podstatné, či v konečnom dôsledku, by išlo o dojednanie platné, resp. neplatné. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd poukazujúc na ustanovenie § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovanej bol predostretý nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Žalobca netvrdil, že by žalovanou došlo k prijatiu tohto nového návrhu. Ak žalobca mal v úmysle poskytnúť žalovanej úver na základe podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti žalovanej o poskytnutie revolvingového úveru, nič mu nebránilo, aby svoj nový návrh (už obsahujúci zmeny) na uzavretie zmluvy predostrel žalovanej za účelom vyjadrenia súhlasu žalovanej s takýmto novým návrhom. Vzhľadom na vyššie uvedené nedošlo k uzatvoreniu zmluvy a uplatnený nárok žalobcu súd prvej inštancie správne následne posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení.

16. Nakoľko žalobca poskytol žalovanej sumu 1 001,83 Eur a tá mu vrátila sumu 764,17 Eur, správne súd prvej inštancie zaviazal žalovanú s poukazom na vyššie uvedené iba na vrátenie zostatku požičanej sumy, t.j. 236,66 Eur a vo zvyšku žalobu zamietol.

17. Keďže argumentácia uvedená v odvolaní žalobcu nebola spôsobilá privodiť mu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, odvolací súd túto vyhodnotil ako nedôvodnú a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom II. výroku ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

18. Odvolací súd taktiež potvrdil III. výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, keďže tento vykazoval vecnú správnosť a odvolateľ ho nenapadol konkrétnymi odvolacími dôvodmi.

19. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku, ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a preto by jej vzniklo proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však žalovanej v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy, odvolací súd jej nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal.

21. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).