Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32C-23-2018.pdf
PDF · 132.13 KB
Case nature
Area
Subarea
32C/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu P.. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. K. X, C., právne zastúpeného Mgr. Petrom Troščákom, advokátom, Hlavná 50, Prešov, proti žalovanej Z.. G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, S., právne zastúpenej Mgr. Branislavom Grancom, advokátom, Kováčska 28, Košice, o náhradu škody 280,27 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 280,27 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 16.06.2018 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.5.2018 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 280,27 eura s 5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
2. V žalobe tvrdil, že žalovaná (matka jeho maloletej dcéry) mu dlhodobo a bezdôvodne neumožňuje styk s maloletou dcérou G. U.B. napriek právoplatne nariadenému neodkladnému opatreniu. Žalobca v súvislosti s realizáciou styku s maloletou G. v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia pricestoval z Bratislavy do Prešova v období od 1.4.2017 do 7.9.2017 celkovo 5 krát a to dňa 21.4.2017, dňa 16.6.2017, dňa 28.7.2017, dňa 11.8.2017 a dňa 25.8.2017. Vo všetkých týchto prípadoch bolo žalobcovi zo strany žalovanej bezdôvodne, resp. bez existencie ospravedlniteľného dôvodu neumožnené stretnutie s maloletou G. a to dokonca napriek tomu, že žalovaná mala byť počas celého stretnutia osobne prítomná pri žalobcovi a maloletej G.. Žalobca sa v uvedených piatich prípadoch prepravoval z Bratislavy do Prešova na osobnom motorovom vozidle SEAT IBIZA, ktoré má v technickom preukaze uvedenú spotrebu 5,3 litra na 100 kilometrov. Po príjazde do Prešova, kde mal žalobca kvôli plnohodnotnej realizácii styku s maloletou G. pripravený plne zariadený karaván, prestúpil do tohto karavánu a do miesta bydliska žalovanej sa prepravil vždy v tomto karaváne, avšak žalobca si náhradu škody v súvislosti s použitím karavánu v Prešove neuplatňuje. Podľa žalobcu žalovaná bez akýchkoľvek pochybností porušila právnu povinnosť vyplývajúcu z neodkladného opatrenia, v dôsledku čoho mu vznikla škoda. Uvedená škoda pozostáva z cestovných nákladov, ktoré predstavujú skutočné náklady žalobcu uhradené za kúpu benzínu.
3. Žalobca ako dôkazy označil výsluch strán sporu, spisy Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P/519/2015 a sp. zn. 27Em/1/2017, ako aj vyšetrovací spis vedeným na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Prešove pod sp. zn. ČVS: ORP-692/1-VYS-PO-2017, osvedčenie o evidencii (technický preukaz) a priemerné ceny pohonných látok v SR.
4. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a navrhla ju ako nedôvodnú zamietnuť. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, podľa ktorého mal byť styk s maloletou v označených termínoch zmarený žalovanou. Styk sa v daných dňoch nerealizoval z ospravedlniteľných dôvodov spočívajúcich v odmietavom postoji maloletej k žalobcovi, čo bolo v konaniach vedených na súde pod sp. zn. 30P/519/2015 a sp. zn. 27Em/1/2017 opakovane preukazované správami psychologičky a pedopsychiatričky znaleckým posudkom, ako aj s obrazovo-zvukovými záznamami. Žalovaná poukázala na to, že predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody sú odlišné od predpokladov pre nariadenie neodkladné opatrenia, resp. výkon rozhodnutia vo veci starostlivosti súdu o maloletých. Skutočnosť, že tunajší súd mal napr. v konaní sp. zn. 27Em/1/2017 za preukázanú potrebu nariadiť výkon rozhodnutia, ešte neznamená, že zároveň došlo aj k naplneniu zákonných predpokladov pre vznik nároku na náhradu škody.
5. Žalovaná ako dôkazy označila spisy Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P/519/2015 a 27Em/1/2017 (predovšetkým správy psychologičky a pedopsychiatričky, znalecký posudok a obrazovo zvukové záznamy).
6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu zúčastnili. Obe procesné strany zotrvali na svojich stanoviskách. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, ako aj oboznámením sa so spisovým materiálom, ako aj pripojenými spismi sp. zn. 30P/519/2015, sp. zn. 27Em/1/2017, ako aj vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-692/1-VYS-PO-2017. Právny zástupca žalobcu netrval na výsluchu svedkyne pani C., preto súd tento dôkaz nevykonal. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
7. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 30P/519/2015-478 zo dňa 20.3.2017 zamietol návrh matky (žalovanej) na nariadenie neodkladného opatrenia a upravil styk otca (žalobcu) s maloletou G. tak, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený sa s ním stýkať každý párny týždeň v roku a to v piatok od 16:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2017 a vykonateľnosť dňa 27.3.2017 potom ako Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 17CoP/15/2017-670 zo dňa 11.7.2017 potvrdil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia ako vecne správne.
8. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 27Em/1/2017-48 zo dňa 5.5.2017 nariadil výkon uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 30P/519/2015-478 zo dňa 20.3.2017, ktorým bol neodkladným opatrením upravený styk otca s maloletou G.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 31.5.2017. V odôvodnení uznesenia súd poukázal na to, že pokiaľ matka vo svojom vyjadrení uviedla, že styk s otcom odmieta dieťa a matka má pre správanie dieťaťa podozrenie zo sexuálneho zneužívania zo strany otca, tak vykonateľným súdnym rozhodnutím je však upravený styk otca s dieťaťom za prítomnosti matky, preto je povinnosťou matky pripraviť dieťa na styk s otcom a umožniť otcovi styk s dieťaťom, pri ktorom bude matka po celý čas prítomná.
9. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 27Em/1/2017-222 zo dňa 14.8.2017 uložil matke maloletej pokutu vo výške 300 eur v zmysle § 382 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku. V odôvodnení súd poukázal na to, že matka opakovane bezdôvodne neumožňuje otcovi stretnutie s maloletou dcérou napriek tomu, že bola zo strany súdu poučená o následkoch nesplnenia povinnosti v písomnej výzve, ako aj na pojednávaní na súde dňa 25.7.2017. Tvrdenia matky o tom, že dieťa odmieta styk s otcom, bojí sa ho, že prebieha trestné konanie ohľadom podozrenia zo sexuálneho zneužívania dieťaťa, súd nepovažoval za ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa styk otca s dieťaťom nerealizuje. Všetky tieto skutočnosti zohľadnil tak súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí o neodkladnom opatrení o úprave styku, ako aj odvolací súd, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Vzhľadom na to, že matka dobrovoľne nesplnila, čo jej ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu a výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti uskutočnená tak v písomnej forme, ako aj ústne na pojednávaní na súde, zostala bezvýsledná, súd uložil matke pokutu vo výške 300 eur.
10. Okresný súd Prešov uznesením č. k. 27Em/1/2017-382 zo dňa 8.1.2018 konanie o výkon rozhodnutia zastavil z dôvodu, že po podaní návrhu na výkon rozhodnutia za súčinnosti súdu dňa 8.9.2017 sa podarilo zrealizovať stretnutie oprávneného otca s maloletou Evou a od uvedeného dátumu sa stretnutia otca s dieťaťom realizujú v súlade s rozhodnutím súdu, resp. v náhradných termínoch. Súd bol toho názoru, že nie je dôvod pokračovať v konaní o výkon rozhodnutia, pretože povinná matka plní to, čo jej ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie.
11. Na odvolanie otca (žalobcu) Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 26CoE/15/2018-413 zo dňa 3.4.2018 zrušil predmetné uznesenie z dôvodu, že zastavenie konania o výkon rozhodnutia nie je správnym riešením, pričom zdôraznil, že súd prvej inštancie musel vyčerpať všetky prípustné zákonné prostriedky preto, aby zabezpečil otcovi stretnúť sa s dcérou dňa 8.9.2017. Zo záznamu z tohto výkonu je postrehnuteľné, že matka nevyvíjala žiadnu enormnú aktivitu smerujúcu k stretnutiu otca s maloletou a až za výdatnej usmerňujúcej asistencie súdu prvej inštancie napokon došlo k stretnutiu v priestoroch domu. Teda od podania návrhu otcom 28.3.2017 po následnom nariadení výkonu rozhodnutia uznesením zo dňa 5.5.2017 došlo k prvému, i to až v dôsledku výkonu súdom, stretnutiu otca s dcérou až 8.9.2017 a aj v období po tomto dni stretávania otca s dcérou nemali ten pravidelný ráz, aký vyplýva z exekučného titulu. Odvolací súd nijako neopomenul fakt, že povinná ostatné štyri termíny stretnutia rešpektovala a stretnutia umožnila, ale s ohľadom na všetky okolnosti prípadu sa javilo evidentným, že zabezpečenie plnenia súdom ustanoveného režimu v tejto dobe (z pohľadu veku dcéry zmena aktuálne stanovenej schémy stretávania sa s dcérou v krátkej dobe nie je pravdepodobná) je možné spoľahlivo v konaní o výkon rozhodnutia a nie mimo tohto prebiehajúceho konania. Zároveň odvolací súd poukázal aj na informácie týkajúce sa okolností trestného stíhania otca pre zločin sexuálneho zneužívania, ktoré bolo iniciované matkou a ktoré sa podľa údajov Ministerstva vnútra SR právoplatne skončilo zastavením ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, lebo bolo nepochybné, že skutok sa nestal. To už len ilustruje, akým rôznym následkom konania povinnej zatiaľ musel oprávnený čeliť. Odvolací súd sa domnieval, že je namieste v tomto prípade, v ktorom nejde o splnenie jednorazovej povinnosti matky, naďalej na matku pôsobiť dôraznejšie, akoby preventívne v tom smere, aby právo otca rešpektovala dôsledne a bez výnimky plnila svoje povinnosti uložené rozhodnutím súdu, aby oprávnený otec nemusel vyvíjať aktivitu zakaždým, keď dôjde k nedodržaniu režimu stanoveného súdom zo strany povinnej matky tým, že bude musieť podávať nové návrhy na výkon rozhodnutia, ale aby postačovalo, ak v prebiehajúcom trvajúcom konaní jednoduchým podaním - oznámením dá vykonávajúcemu súdu správu o priebehu vykonávania rozhodnutia a ten bude vedieť pohotovo v krátkej dobe aplikovať zákonom ponúknuté nástroje na zabezpečenie výkonu tohto rozhodnutia.
12. Zo správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Prešov, odbor sociálnych vecí a rodiny vyplýva, že dňa 16.6.2017 pracovníčky ÚPSVaR Prešov Z.. C. a Z.. R. v čase od 16:00 hod. boli na základe žiadostí otca prítomné pri uskutočnení riadneho stretnutia otca s maloletou dcérou. Matku na to upozornili e- mailom, že budú prítomné na styku. Otec na stretnutie prišiel krátko po 16:00 hod.. Ony už čakali obdeľač domu. Po príchode otca sa postavili tak, aby ich bolo vidieť. Na bráničke rodinného domu sa nenachádzal zvonček. Otec napísal matke správu, že čaká pred domom. Pred bráničku na ulicu vyšiel matkin otec. Otcovi oznámil so zvýšeným hlasom, že dieťa nedostane a ani ju neuvidí. S krikom sa rozprával aj s nimi a dosť ich slovne napádal. Chcel od nich, aby vošli dnu do domu a presvedčili sa, že dieťa s otcom nechce ísť. Ony to odmietli s vysvetlením, že nie sú tam kvôli rozhovoru s dieťaťom, ale sú prítomné pri styku. Požiadali ho, aby poslal von matku a vnučku. Upozornili ho na to, že on nie je účastníkom konania. Napokon pred dom na ulica vyšla matka, ale bez maloletej. Uviedla, že dieťa s otcom nepôjde a to ani v jej prítomnosti. Otcovi maloletej opakovane zdôrazňovala, že on dcéru neuvidí, pretože dcéra s ním podľa jej uvedenia nechce ísť. Nedovolila, aby maloletá vyšla aspoň pred dvere, aby videl jej reakciu. Otec chcel, aby mu to dcéra povedala osobne, čo matka neumožnila. Znovu žiadala, aby sa o tom čo tvrdí, prišli dnu presvedčiť len ony, nie otec. Znovu odmietli s tým, že sú prítomné pri styku a nie na vykonanie návštevy a pohovoru. Matke uviedli, že sa snažili o návštevu dopoludnia, ale nikto im neotváral aj napriek tomu, že podľa ich uvedenia boli doma. Pred dom vyšiel otec matky s hlasným kričaním, že otec maloletú neuvidí. Na to odišli matka maloletej a jej otec do domu.
13. Zo záznamu spísaného Z.. C. (pracovníčkou ÚPSVaR Prešov) vyplýva, že dňa 8.9.2017 sa zúčastnila výkonu rozhodnutia súdu, ktorý vykonávali sudkyňa A.. K., vyššia súdna úradníčka A.. U. a kameraman. Do obydlia vstupovali na dovolenie majiteľa rodinného domu, starého otca maloletej. Matka im oznámila, že maloletá je chorá. Podľa jej vyjadrenia maloletá nespala celú noc a hnačkovala. Sudkyni ukázala potvrdenie od lekárky, ktoré bolo napísané na papieriku vytrhnutého z bloku. Maloletá bola veselá s ružovými lícami. Nebolo na nej vidieť znaky nevyspatia a choroby. Po rozhovore s maloletou zišli na prízemie rodinného domu, kde pani sudkyňa odovzdala dieťaťu hračky, ktoré doniesol otec. Maloletá sa tomu potešila a všetko si hneď rozbalila. Nakoniec na opätovnú apeláciu sudkyne na matku, matka dovolila otcovi vojsť na chodbu. Otec začal interakciu s maloletou. Prihováral sa jej, načo maloletá reagovala úsmevom. Neskôr sa však začala s otcom hrať a rozprávať. Sudkyňa požiadala matku, aby otec išiel s dieťaťom na poschodie rodinného domu hrať sa do jej detskej izby. Matka s váhaním súhlasila. Napokon sudkyňa požiadala matku, aby dovolila otcovi stráviť aspoň po 2 hodiny aj cez víkend. Matka zase s váhaním súhlasila. Z.. C. konštatovala, že v piatok 8.9.2017 styk otca s maloletou prebehol v pokojnej atmosfére, maloletá sa otca nebála, pekne a uvoľnene s ním komunikovala.
14. Zo znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí PhDr. Jany Čorejovej č. 25/2017 vyplýva, že účastníci konania boli vyšetrení v dňoch 18.-22.5.2017. Znalkyňa konštatovala, že vzťah maloletej k otcovi možno charakterizovať toho času ako odcudzený s prvkami ambivalencie (priblíženie sa k otcovi a opätovné uistenie sa u matky) čo je pravdepodobne zvýraznené dlhou prestávkou v kontaktovaní sa (vzhľadom k veku maloletej). V ich interakcií však nepozorovala negatívne známky, zjavné prejavy strachu z osoby otca, či prejavy iného diskomfortu, ale skôr neistotu v kontaktovaní sa s ním. Možný je konflikt lojality - vnútorný konflikt medzi túžbou oboch rodičov milovať, byť k nim blízko a na druhej strane v prípade ubližovania si rodičov navzájom potreba vyhovieť prianiam rodiča, čím sa dostáva do konfliktných situácii a protichodných väzieb. Vzájomný vzťah otca a dcéry má potenciál na rozvíjanie a prehlbovanie. Vzťah otca k maloletej dcére je veľmi silne emočne nasýtený a kladný, prežíva ho ako naplňujúci. Je motivovaný odovzdávať dcére skúsenosti, vychovávať ju a je ochotný plne sa prispôsobovať jej potrebám. Ďalej znalkyňa konštatovala, že vzťah a komunikácia rodičov maloletej sú vážne narušené. Matka toho času nie je motivovaná k spolupráci s otcom, nekomunikuje s ním ohľadne maloletej dcéry a nie je ochotná hľadať konsenzus. Otec deklaruje ochotu komunikovať, prijímať usmernenia matky i odborníkov a prejavuje snahu uzatvárať dohody ohľadne výchovy v záujme maloletej G..
15. Zo správy psychologičky PhDr. Márie Hrdickej zo dňa 12.7.2017 vyplýva, že maloletá Evka nie je s otcom pravidelnom kontakte od januára 2017. Po stretnutí s ním počas súdnoznaleckého vyšetrenia u PhDr. Čorejovej 22.5.2017 v priebehu ďalšieho týždňa, prejavovala hnev voči matke, strhávala sa zo spánku a v noci plakala. Inak okrem tejto krátkej recidívy, predchádzajúcich ťažkostí a okrem pretrvávania úzkostného správania v prítomnosti osôb mužského pohlavia (s výnimkou osoby starého otca) sú v jej správaní prítomné pozitívne zmeny. V detskej spoločnosti, ale aj v spoločnosti dospelých (žien) je otvorenejšia, medzi deťmi začína zaujímať predtým prítomné dominantnejšie postavenie. Zo záveru psychologického vyšetrenia vyplýva, že najmä v rovine kontaktu, kooperácie a hrovej aktivity, ako aj ďalšej explorácie, t.j porovnaní, výskytu neurotickej symptomatológie prítomnej vo februári 2017 a v súčasnosti - t.j. jej významnej redukcie, ako aj ústupu, resp. neprítomnosti sexualizovaného správania konštatovala významné zlepšenie celkového psychického statusu dieťaťa, ktorý bol dosiahnutý predovšetkým elimináciou patologických exogénnych činiteľov súvisiacich s podozrením zo sexuálneho zneužívania. Toto výrazné zlepšenie psychologického stavu prispieva k priekaznosti tohto podozrenia. Psychologička v súlade s vyššie uvedeným nedoporučila realizovať kontakt medzi otcom a dieťaťom až do skončenia vyšetrovania a dodatočne doplnila, že ani kontakt v prítomnosti ďalšej osoby (toho času matky alebo inej vzťahovo blízkej osoby) nie je vhodný z dôvodu riziku aktivácie traumy a opätovnému navodeniu sexualizovaného správania, ako aj možného vzostupu neurotickej symptomatológie.
16. Zo záverov znaleckého posudku znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, Mgr. Lenky Lipanovej č. 21/2017 vyplýva, že za najzávažnejšie sa v optike účelu vyšetrenia javia vyjadrenia matky, matkou poskytnuté video a audio záznamy o prejavoch dieťaťa v domácom prostredí, ako aj anamnestický opis rizikovej sociálnej anamnézy a následných ťažkostí dieťaťa. Vzhľadom k jej prejavom, ktoré sú možno typickejšie pre neskorší vek medzi 3. a 5. rokom života, kedy sú viac prípustné zvláštnosti detskej sexuality alebo sa pozornosť dieťaťa obracia týmto smerom (k pohlavným orgánom) a dieťa začína objavovať uspokojenie zo stimulácie pohlavných orgánov a súčasne si deti všímajú anatómiou a čiastočne aj rozdiely v anatómii medzi pohlaviami, sa vyššie uvádzané prejavy dieťaťa v súčasnosti pri jeho veku javia skôr neprimerané. Výskyt sexualizovaného správania u dieťaťa vo veku 2 a pol roka bez vonkajšieho psychopatologického stimulu je neprirodzený. U maloletej znalkyňa konštatovala, že indikátory možného sexuálneho zneužitia podľa odbornej literatúry anamnestickým vyšetrením maloletá spĺňa. Či sa takýto skutok stal alebo nestal a v akej podobe, je úlohou orgánov činných v trestnom konaní. Znalecký posudok sa vyjadruje v pravdepodobnostnej rovine a poskytuje možné vysvetlenia zisteného objektívneho stavu a zistených odchyliek. Vzhľadom k tomu, že anamnestický údaj (po poučení povinnosti poskytnúť pravdivé údaje) poskytla znalkyni matka, logickým krokom by malo byť overenie vierohodnosti matky a preskúmanie jej osobnosti, možné psychologicky zrozumiteľné motivácie k pomste bývalému partnerovi a prípadnej duševnej choroby ako dôvodu poskytnutia zavádzajúcich údajov. Psychologické vyšetrenie sa realizovalo dňa 3.3.2017, 16.3.2017 a 21.3.2017.
17. Zo znaleckého posudku znalkyne PhDr. Kristíny Čmelíkovej (znalec v odbore psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých) č. 2/2017 vyplýva, že u Z.. G. M. nebol zistený žiadny patologický psychofyziologicky definovaný stav, a teda je schopná správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti. V rozhovore, pozorovaní, ani v psychodiagnostických metódach nebola u Z.. G. M. zistená snaha skresľovať skutočnosti vo svoj prospech, ani tendencia javiť sa v lepšom svetle, prípadne odpovedať sociálne žiaducim smerom. Osobnosť vyšetrovanej môžeme vo všeobecnosti považovať za vierohodnú.
18. Okresné riaditeľstvo policajného zboru, odbor kriminálnej polície uznesením zo dňa 6.3.2018 ČVS: ORP-755/1-VYS-PO-2017 trestné stíhanie za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písmeno a/ Trestného zákona zastavil, pretože doposiaľ neznámy páchateľ v období od vydania rozhodnutia Okresného súdu Prešov sp. zn. 30P/519/2015-478 zo dňa 20.3.2017, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 27.3.2017 až doposiaľ vplýva na psychiku maloletej G. U. vo forme manipulácie, zastrašovania, osočovania osoby otca, že tento chce maloletú za pomoci policajtov uniesť a už nevrátiť späť matke, ako aj iným spôsobom, čím je takto maloletej G. spôsobené psychické utrpenie vyvolávaním strachu a stresu násilnou izoláciou od otca, citovým vydieraním alebo iným správaním, čo dcéru traumatizuje a narúša jej zdravotný, psychický a mentálny vývoj, z dôvodu, lebo tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
19. Dňa 22.3.2019 bola na Okresný súd Prešov doručená obžaloba zo dňa 21.3.2019 č. 1Pv/188/18/7707-72, v zmysle ktorej bola podaná obžaloba na obvinenú Z.. G. M.X., pretože zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že v dňoch 19.-21.5.2017, 2.-4.6.2017, 16.6.2017, 30.6.2017-2.7.2017, 14.-16.7.2017 v S. na ulici R. Č.. XX a inde, ako biologická matka maloletej G. U. marila výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom konaní č.k. 30P/519/2015 zo dňa 20.3.2017 vykonateľného dňa 27.3.2017 tým, že po prevzatí výzvy Okresného súdu Prešov č. k. 27Em/1/2017 zo dňa 5.5.2017 podľa § 379 ods. 2 CMP na dobrovoľné plnenie súdneho rozhodnutia s upozornením na následky neplnenia povinnosti, opakovane nerešpektovala uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 27Em/1/2017 zo dňa 5.5.2017 právoplatné a vykonateľné dňa 31.5.2017 o nariadení výkonu uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 30P/519/2015-478 zo dňa 20.3.2017, ktorým bol neodkladným opatrením upravený styk otca P.. Z. U. s maloletou G. U. tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou G. každý párny týždeň v roku a to v piatok od 16:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky, kde takýto styk matka nedovoľovala prostredníctvom telefonickej komunikácie, pretože otec maloletej do miesta bydliska maloletej nevycestoval a tiež osobne po príchode otca maloletej do miesta bydliska maloletej, vo svojom konaní pokračovala aj v dňoch 28.7.2017 a 11.8.2017 po tom, ako bola súdom prvej inštancie na pojednávaní dňa 25.7.2017 vypočutá a poučená o jej povinnostiach vyplývajúcich z rozhodnutia súdu neodkladného opatrenia a tiež aj dňa 25.8.2017 po následne vydanom uznesení Okresného súdu Prešov č. k. 27Em/1/2017 zo dňa 14.8..2017 o uložení pokuty vo výške 300 eur právoplatnom dňa 4.9.2017 a vykonateľnom dňa 8.9.2017, v dôsledku čoho bol dňa 8.9.2017 v mieste bydliska maloletej uskutočnený výkon rozhodnutia, pri ktorom súd zabezpečil kontakt otca s maloletou dcérou v rodinnom dome vzhľadom na vtedajší zdravotný stav maloletej, teda je odôvodnený záver, že obvinená Z.. G. M. marila výkon neodkladného opatrenia uloženého v civilnom procese vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, čím mala spáchať prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona. Vec je vedená na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 5T/33/2019.
20. Z technického preukazu osobného motorového vozidla SEAT IBIZA vyplýva, že spotreba paliva predstavuje 5,3 litra na 100 km.
21. Zo štatistických údajov vyplýva, že priemerná cena pohonných látok (benzín natural 95 oktánový) v 16. týždni roku 2017 bol 1,331 eura/l, v 24. týždni roku 2017 bol 1,239 eura/l, v 30. týždni roku 2017 bol 1,258 eura/l, v 32. týždni roku 2017 bol 1,271eura/l a v 34. týždni roku 2017 bol 1,242 eura/l.
22. Z výsluchu žalobcu vyplýva, že na základe súdneho rozhodnutia sa snažil byť s dcérkou, súd napriek tomu, že jemu sa to nepáčilo, rozhodol tak, že do ukončenia vyšetrovania vo veci sexuálneho zneužívania sa má dcérkou stretávať za prítomnosti matky. Na stretnutia sa vždy dostavil. Ešte pred stretnutiami sa snažil s matkou maloletej spojiť, väčšinou dostával odpovede: nechoď, nepríď, nedám ti dcérku, dcérka nechce byť s tebou. Nikdy mu nebolo umožnené s dcérkou ani hovoriť, ani ju vidieť a ani si overiť tvrdenia matky o tom, že dcérka na stretnutia nechce ísť. Pri jednom stretnutí bola dcéra pri dverách a keď sa jej spýtal, či pôjdeme vonku aj s mamkou na prechádzku, dcéra odpovedala áno. Mamky sa opýtala, či ju oblečie, načo ona zabuchla dvere, o chvíľu vyšla von a začala mu vulgárne nadávať a povedala, že dcéra nikde nepôjde. Matka s ním odmieta akúkoľvek komunikáciu.
23. Žalovaná uviedla, že na základe rozhodnutia bolo stanovené, že styk má prebiehať za prítomnosti matky, ale nie je pravdou to, že otec sa dostavil v tých náhradných termínoch, ktoré uvádzal. Dostavil sa len na pár stretnutí, ktoré sú predmetom náhrady škody. Na tých pár stretnutiach, ako aj na všetkých ostatných dcéru vždy pozitívne motivovala a doteraz to takto robí, aby sa s otcom chcela stretávať. Tvrdenia otca o nej považuje za zavádzajúce, nie je pravdou to, že ho haní. Momentálne styk prebieha tak, ako prebiehať má a pokiaľ má otec nejaké špeciálne požiadavky (stretnutie o hodinu skôr), umožnila mu to. Vždy koná v záujme dcéry a vždy sa ju snažila na stretnutia pozitívne motivovať. Ona však nechcela, plakala, kričala a jej to trhalo srdce. Keď sa ju snažila zobrať na ruky, tak ju kopala a bila.
24. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil:
25. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
26. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca a žalovaná sú rodičmi maloletej Evy, pričom styk otca s maloletou bol upravený predbežným opatrením Okresného súdu Prešov č. k. 30P/519/2015-478 zo dňa 20.3.2017 tak, že žalobca je oprávnený sa stýkať s maloletou G. každý párny týždeň v roku a to v piatok od 16:00 hod. do 18:00 hod., v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. v prítomnosti matky. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.7.2017 a vykonateľnosť dňa 27.3.2017.
27. V danom prípade sa žalobca domáhal voči žalovanej náhrady škody spočívajúcej vo vynaložených cestovných výdavkoch (benzín) na cestu z Bratislavy do Prešova a späť, ktoré vynaložil za účelom realizácie styku s maloletou dcérou, pričom uvedený styk sa nerealizoval. Išlo o tieto dni: 21.4.2017, dňa 16.6.2017, dňa 28.7.2017, dňa 11.8.2017 a dňa 25.8.2017. Skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že v tieto konkrétne dni, sa styk otca s maloletou G. nerealizoval, žalovaná nerozporovala a preto súd ich v zmysle § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) považoval za nesporné. Spornou skutočnosťou bolo, či žalovaná ako matka maloletej Evy škodu zavinila alebo nie. Jej obrana spočívala v podstate v tom, že maloletá odmietala kontakt s otcom a išlo teda o ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa styk nerealizoval.
28. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk. Skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností, ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou Občiansky zákonník zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. Občiansky zákonník je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti a nevzťahuje sa na úmyselné konanie.
29. Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené uvedené podmienky a tak je tu daná zodpovednosť žalovanej za škodu, ktorú si uplatňuje žalobca v tomto konaní. Na základe vykonaného dokazovania, výpovede strán sporu, ale i obsahu pripojených spisov mal súd preukázané, že zo strany matky maloletej - žalovanej došlo k porušeniu povinnosti uloženej uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 30P/519/2015-478, ktorým súd prvej inštancie predbežne upravil styk žalobcu s jeho maloletou dcérou a z ktorého vyplýva konkrétny rozsah oprávnenia styku s maloletou za prítomnosti matky, ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti. Žalovaná ako matka maloletej bola povinná maloletú G. na styk s otcom v uvedenom čase riadne pripraviť a umožniť tak styk s otcom v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia. Napriek tomu, že žalovaná tvrdila, že maloletú na styk s otcom riadne pripravovala a k realizácii styku nedošlo z dôvodov na strane maloletej, ktorá podľa vyjadrení matky mala otca odmietať, výsledky vykonaného dokazovania svedčia skôr o nedostatočnej príprave maloletej matkou, resp. nevôli žalovanej maloletú odovzdať na styk s otcom. Uvedenému nasvedčuje napr. správa pracovníčky ÚPSVaR Prešov pani Z.. C., z ktorej vyplýva, že otec žalobkyne žalobcovi so zvýšeným hlasom oznámil, že dieťa nedostane a ani ho neuvidí. Aj žalovaná uviedla, že dieťa s otcom nepôjde a to ani v jej prítomnosti. Nedovolila, aby maloletá vyšla aspoň pred dvere, aby videl jej reakciu. Z ďalšieho záznamu spísaného Z.. C. vyplýva, že dňa 8.9.2017 sa zúčastnila výkonu rozhodnutia súdu, pričom žalovaná im oznámila, že maloletá je chorá (maloletá nespala celú noc a hnačkovala). Maloletá však bola veselá s ružovými lícami. Nebolo na nej vidieť znaky nevyspatia a choroby. Žalovaná sudkyni ukázala potvrdenie od lekárky, ktoré bolo napísané na papieriku vytrhnutého z bloku, čo vyvoláva isté pochybnosti o relevancii takéhoto dokladu. Ďalej zo správy vyplýva, že maloletá sa potešila hračkám od otca, reagovala na neho úsmevom. V piatok 8.9.2017 styk otca s maloletou prebehol v pokojnej atmosfére, maloletá sa otca nebála, pekne a uvoľnene s ním komunikovala.
30. Pokiaľ ide o správy psychologičky a pedopsychologičky, na ktoré žalovaná poukazovala, súd uvádza, že znalkyňa Mgr. Lenka Lipanová ako aj psychologička PhDr. Mária Hrdická pri formulovaní záverov vychádzali len z výpovede žalovanej a vyšetrení maloletej bez prítomnosti žalobcu ako otca maloletej. Oproti tomu znalkyňa PhDr. Jana Čorejová podala znalecký posudok po vyšetrení žalobcu, žalovanej ako aj maloletej, pričom vzťah maloletej k otcovi charakterizovala toho času (18.-22.5.2017) ako odcudzený s prvkami ambivalencie (priblíženie sa k otcovi a opätovné uistenie sa u matky) čo je pravdepodobne zvýraznené dlhou prestávkou v kontaktovaní sa. V ich interakcií však nepozorovala negatívne známky, zjavné prejavy strachu z osoby otca, či prejavy iného diskomfortu, ale skôr neistotu v kontaktovaní sa s ním. Možný je konflikt lojality - vnútorný konflikt medzi túžbou oboch rodičov milovať, byť k nim blízko a na druhej strane v prípade ubližovania si rodičov navzájom potreba vyhovieť prianiam rodiča, čím sa dostáva do konfliktných situácii a protichodných väzieb. Vzájomný vzťah otca a dcéry má potenciál na rozvíjanie a prehlbovanie.
31. Záveru o neumožnení styku s maloletou zároveň nasvedčuje aj návrh žalobcu na výkon rozhodnutia z dôvodu, že mu žalovanou nie je umožňovaný styk s maloletou, pričom Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 26CoE/15/2018-413 zo dňa 3.4.2018 zrušil uznesenie o zastavení konania o výkon rozhodnutia. Odvolací súd zdôraznil, že súd prvej inštancie musel vyčerpať všetky prípustné zákonné prostriedky preto, aby zabezpečil otcovi stretnúť sa s dcérou dňa 8.9.2017. Zo záznamu z tohto výkonu je postrehnuteľné, že matka nevyvíjala žiadnu enormnú aktivitu smerujúcu k stretnutiu otca s maloletou a až za výdatnej usmerňujúcej asistencie súdu prvej inštancie napokon došlo k stretnutiu v priestoroch domu. Zároveň odvolací súd poukázal aj na informácie týkajúce sa okolností trestného stíhania otca pre zločin sexuálneho zneužívania, ktoré bolo iniciované matkou a ktoré sa podľa údajov Ministerstva vnútra SR právoplatne skončilo zastavením ešte pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, lebo bolo nepochybné, že skutok sa nestal. Odvolací súd sa domnieval, že je namieste naďalej na matku pôsobiť dôraznejšie, aby právo otca rešpektovala dôsledne a bez výnimky plnila svoje povinnosti uložené rozhodnutím súdu, aby oprávnený otec nemusel vyvíjať aktivitu zakaždým, keď dôjde k nedodržaniu režimu stanoveného súdom zo strany povinnej matky tým, že bude musieť podávať nové návrhy na výkon rozhodnutia.
32. Matka by sa mohla zbaviť zodpovednosti za vzniknutú škodu v prípade, ak by preukázala, že maloletú nemohla žalobcovi odovzdať z objektívnych dôvodov. Pokiaľ matka poukazovala na odmietanie kontaktu zo strany maloletej, toto nemožno považovať za objektívne dôvody, ktoré by žalovanú zbavili zodpovednosti za škodu. Bolo povinnosťou matky - žalovanej zabezpečiť a umožniť styk otca s maloletou, keď navyše z uznesenia Okresného súdu Prešov č. k. 30P/519/2015-478 vyplýva, že kontakt otca s maloletou mal prebiehať za prítomnosti matky, a teda táto mohla pozitívne ovplyvniť správanie sa maloletej. O dlhodobom neplnení povinnosti uloženej súdom žalovanej svedčí aj to, že dňa 22.3.2019 bola na Okresný súd Prešov doručená obžaloba č. k. 1Pv/188/18/7707-72, konanie vedené pod sp. zn. 5T/33/2019. Žalovaná objektívne dôvody pre zbavenie sa zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepreukázala.
33. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že boli splnené všetky predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu vzniknutú žalobcovi v súvislosti s jeho cestami do bydliska žalovanej za účelom styku s maloletou dcérou, ktoré žalovaná zmarila. Žalovaná neumožnila žalobcovi styk s dcérou v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, čím porušila povinnosť stanovenú súdnym rozhodnutím, žalobcovi vznikla škoda spočívajúca vo vynaložených cestovných výdavkoch a rovnako tu existuje aj príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi konaním žalovanej a vznikom škody. Žalovaná pritom objektívne dôvody pre zbavenie sa zodpovednosti za škodu nepreukázala. Z uvedených dôvodov súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody, ktorú predstavujú náklady, ktoré otec vynaložil na cestu z Bratislavy do Prešova a späť v dňoch 21.4.2017 vo výške 58,83 eura (834 km, spotreba 5,3 l/100 km, cena benzínu 1,331 eura/l), 16.6.2017 vo výške 54,76 eura (834 km, spotreba 5,3 l/100 km, cena benzínu 1,239 eura/l), 28.7.2017 vo výške 55,60 eura (834 km, spotreba 5,3 l/100 km, cena benzínu 1,258 eura/l), 11.8.2017 vo výške 56,18 eura (834 km, spotreba 5,3 l/100 km, cena benzínu 1,271 eura/l), 25.8.2017 vo výške 54,90 eura (834 km, spotreba 5,3 l/100 km, cena benzínu 1,242 eura/l), spolu 280,27 eura.
34. Len na doplnenie v súvislosti so svojim rozhodnutím súd poukazuje na to, že použitie osobného motorového vozidla za účelom styku s maloletou súd považuje za vhodný spôsob dopravy a nie je možné ho považovať za nehospodárny či neúčelný.
35. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Podľa § 563 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
38. Na základe citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej sumy, a to od 16.06.2018 do zaplatenia. Za žiadosť o plnenie možno považovať deň, kedy bola žaloba doručená žalovanej t.j. 14.06.2018, pričom žalovaná mala plniť nasledujúci deň. Od 16.06.2018 je žalovaná v omeškaní, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od tohto dňa.
39. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd v danej veci nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 CSP (ktoré neboli tvrdené). O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).