Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cob/9/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka, v právnej veci žalobcu: ProCeram s.r.o., Rožňavská 5303/4, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 340 318, zastúpený: ANDELOVÁ & Co., s. r. o., Tomášikova 15950/10H, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 506 946, proti žalovanému: Domstav SF, s. r. o., Boženy Němcovej 4771/4, Nové Zámky, IČO: 46 880 666, o zaplatenie 25.284,52 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/60/2018 zo dňa 9. novembra 2018 v časti o zaplatenie 13.865,47 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 15Cb/60/2018 - 180 zo dňa 9. novembra 2018 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Nové Zámky výrokom I. rozsudku č. k. 15Cb/60/2018 zo dňa 09.11.2018 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 25.284,52 eura s 8 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 484,76 eura od 25.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.508,33 eura od 29.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 486,24 eura od 09.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.767,44 eura od 09.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.470,-- eura od 09.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 250,-- eur od 23.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 412,13 eura od 14.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 367,60 eura od 14.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 552,38 eura od 14.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.974,90 eura od 14.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 233,90 eura od 15.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 4,14 eura od 19.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.645,38 eura od 23.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.565,98 eura od 07.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 849,77 eura od 07.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 28,29 eura od 07.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 24,84 eura od 07.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,60 eura od 07.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 785,11 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 331,06 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 183,23 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 567,47 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 15,97 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.335,72 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 78,16 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 227,02 eura od 28.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.928,23 eura od 28.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 178,24 eura od 04.11.2017 do zaplatenia a 40,-- eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. tohto rozsudku súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol. Výrokom III. rozsudku súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 07.02.2018, v nadväznosti na opravu vád návrhu na vydanie platobného rozkazu,

domáhal voči žalovanému (v rámci upomínacieho konania) zaplatenia 25.284,52 eura so 14 % ročnými úrokmi z omeškania zo sumy 484,76 eura od 25.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.508,33 eura od 29.07.2017 do zaplatenia, zo sumy 486,24 eura od 09.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.767,44 eura od 09.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.470,-- eura od 09.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 250,-- eur od 23.08.2017 do zaplatenia, zo sumy 412,13 eura od 14.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 367,60 eura od 14.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 552,38 eura od 14.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.974,90 eura od 14.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 233,90 eura od 15.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 4,14 eura od 19.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 4.645,38 eura od 23.09.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.565,98 eura od 07.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 849,77 eura od 07.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 28,29 eura od 07.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 24,84 eura od 07.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 27,60 eura od 07.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 785,11 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 331,06 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 183,23 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 567,47 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 15,97 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.335,72 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 78,16 eura od 21.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 227,02 eura od 28.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 1.928,23 eura od 28.10.2017 do zaplatenia, zo sumy 178,24 eura od 04.11.2017 do zaplatenia a to z dôvodu celkovej úhrady faktúr č. 1711010468, 1711010479, 1711010504, 1711010505, 1711010507, 1711010542, 1711010598, 1711010599, 1711010600, 1711010601, 1711010608, 1711010616, 1711010645, 1711010658, 1711010659, 1711010660, 1711010661, 1711010662, 1711010697, 1711010698, 1711010699, 1711010700, 1711010701, 1711010702, 1711010703, 1711010721, 1711010722 a 1711010743, ktorými vyúčtoval žalovanému kúpnu cenu dodaného tovaru a služieb. Zároveň sa domáhal aj zaplatenia 40,-- eur titulom náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobe v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu pod sp. zn. 14Up/100/2018 zo dňa 08.03.2018. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom popieral skutkové tvrdenia žalobcu - uzatvorenie rámcovej kúpnej zmluvy a dodatku k nej, keďže na týchto dokumentoch absentuje podpis konateľky žalovaného. Poprel tiež skutkové tvrdenia o prebratí tovaru a uviedol, že žalovaný žiadny z obchodov, z ktorých si žalobca uplatňuje nároky, nikdy nerealizoval.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu označil námietky žalovaného za účelové, keďže rámcovú zmluvu a aj jej prílohu č. žalovaný podpísal, pričom podpis na priložených dokumentoch nie dobre viditeľný z dôvodu skenovania a nedostatočného rozlíšenia. Poukázal na skutočnosť, že dňa 19.08.2017 uzavrel so žalovaným dohodu o splátkovom kalendári a ďalších osobitných dojednaniach účastníkov dohody, ktorej obsahom je okrem iného uznanie záväzku žalovaného voči žalobcovi vo výške 17.007,68 eura pozostávajúceho z neuhradených platieb za tovar v zmysle faktúr uvedených v prílohe č. 1 dohody. Záväzok uznaný zo strany žalovaného v dohode čiastočne korešponduje s nárokom žalobcu uplatňovaným v tomto konaní, preto je jasné, že žalovaný si je vedomý svojich záväzkov voči žalobcovi. Žalobca tiež poukázal na to, že v liste právneho zástupcu žalovaného zo dňa 10.11.2017 žalovaný pripúšťal existenciu dlhu voči žalobcovi vo výške 12.507,68 eura vzniknutého neuhradením niektorých faktúr za dodaný tovar a žiadal o oznámenie, či právny vzťah založený rámcovou zmluvou trvá. Uvedené dokazuje, že medzi žalobcom a žalovaným bola uvedená rámcová zmluva uzavretá. Po uzavretí dohody mu dodal žalovanému aj ďalší tovar v celkovej hodnote 12.776,84 eura, za ktorý žalovaný rovnako nezaplatil. Preto žalobca v liste zo dňa 16.11.2017 žalovanému oznámil, že voči nemu eviduje pohľadávku v celkovej výške 25.284,52 eura z titulu faktúr po lehote splatnosti a vyzval ho na jej úhradu.

5. Žalobca v zmysle § 14 zákona č. 307/2006 Z. z. navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Okresný súd Banská Bystrica následne vec postúpil Okresnému súdu Nové Zámky, pričom vec bola prijatá dňa 13.06.2018.

6. Okresný súd Nové Zámky nariadil termín pojednávania na deň 13.08.2018, ktorý bol na žiadosť zástupcu žalobcu zrušený a bol nariadený nový termín pojednávania na deň 10.10.2018. Prípisom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.10.2018 žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že vypovedal advokátovi JUDr. Romanovi Juríkovi udelenú plnú moc a potrebuje časový priestor na splnomocnenie nového právneho zástupcu, ktorého splnomocnenie doručí súdu v lehote do 14 dní. Elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.10.2018 advokát JUDr. Roman Jurík oznámil, že žalovaný odstúpil od zmluvy o poskytovaní právnych služieb a odvolal splnomocnenie na zastupovanie.

7. Okresný súd Nové Zámky dňa 08.10.2018 oznámil žalovanému a rovnako aj advokátovi JUDr. Romanovi Juríkovi, že neakceptuje žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania a pojednávanie sa v určenom termíne uskutoční.

8. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na základe vykonaným dokazovaním ustáleného skutkového stavu, podľa ktorého strany sporu uzavreli rámcovú kúpnu zmluvu, v ktorej žalobca vystupoval na strane predávajúceho a žalovaný na strane kupujúceho. Predmetom zmluvy bol záväzok predávajúceho dodať kupujúcemu tovar podľa jeho objednávky. Kupujúci sa zaviazal objednaný tovar odobrať a predávajúcemu riadne a včas zaplatiť kúpnu cenu. V článku I. uvedenej zmluvy bol ďalej dohodnutý spôsob objednávania, doručovania a preberania tovaru. V článku II. uvedenej zmluvy bola dohodnutá kúpna cena a platobné podmienky a článok III. obsahoval záverečné ustanovenia. K žalobe bola pripojená rámcová kúpna zmluva vo fotokópii - v jednom vyhotovení tak, že nebola datovaná a obsahovala len pečiatky zmluvných strán bez toho, aby bola nimi podpísaná (č. l. 50 - 52), v druhom vyhotovení tak, že nebola datovaná, obsahovala pečiatky zmluvných strán a podpis kupujúceho (č. l. 103

- 105). K uvedenej zmluve strany uzavreli aj prílohu č. 1 (č. l. 114, 115), ktorá bola zmluvnými stranami podpísaná a opečiatkovaná, a ktorá upravovala podmienky vzorovania a požitia značky ProCeram k rámcovej zmluve a „VO1 Toskana“. Podľa zmluvy tvorili jej prílohu aj obchodné podmienky (č. l. 55 - 58).

9. Na základe objednávok žalovaného žalobca žalovanému dodával tovar, kúpnu cenu ktorého vyúčtoval žalovanému nasledovnými faktúrami:

- č. 1711010468 zo dňa 26.06.2017 vo výške 9.421,97 eura, ktorá bola splatná dňa 24.07.2017, a ktorú žalovaný neuhradil vo výške 484,76 eura (dodací list AB/2017/519 na ktorom žalovaný písomne potvrdil prevzatie tovaru),

- č. 1711010479 zo dňa 30.06.2017 vo výške 1.508,33 eura, ktorá bola splatná dňa 28.07.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/527 na ktorom je písomne potvrdené prevzatie tovaru),

- č. 1711010504 zo dňa 11.07.2017 vo výške 486,24 eura, ktorá bola splatná dňa 08.08.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (predávací protokol zo dňa 03.07.2017, na ktorom je písomne potvrdené prevzatie tovaru),

- č. 1711010505 zo dňa 11.07.2017 vo výške 1.767,44 eura, ktorá bola splatná dňa 08.08.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (predávací protokol zo dňa 03.07.2017, na ktorom je písomne potvrdené prevzatie tovaru),

- č. 1711010507 zo dňa 11.07.2017 vo výške 4.470,-- eura, ktorá bola splatná dňa 08.08.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (prevzatie tovaru a služieb žalovaný potvrdil elektronicky),

- č. 1711010542 zo dňa 25.07.2017 vo výške 2.250,-- eur, ktorá bola splatná dňa 22.08.2017, a ktorá zostala neuhradená vo výške 250,-- eur (dodací list AB/2017/459 na ktorom žalovaný písomne potvrdil prevzatie tovaru),

- č. 1711010598 zo dňa 16.08.2017 vo výške 412,13 eura, ktorá bola splatná dňa 16.08.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/646 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010599 zo dňa 16.08.2017 vo výške 367,60 eura, ktorá bola splatná dňa 13.09.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/625 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010600 zo dňa 16.08.2017 vo výške 552,38 eura, ktorá bola splatná dňa 16.08.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/668 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010601 zo dňa 16.08.2017 vo výške 1.974,90 eura, ktorá bola splatná dňa 13.09.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/679 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010608 zo dňa 17.08.2017 vo výške 233,90 eura, ktorá bola splatná dňa 14.09.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/680 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené), (záväzky z týchto faktúr žalovaný písomne uznal dňa 19.08.2017)

- č. 1711010616 zo dňa 21.08.2017 vo výške 4,14 eura, ktorá bola splatná dňa 18.09.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/669 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010645 zo dňa 25.08.2017 vo výške 4.645,38 eura, ktorá bola splatná dňa 22.09.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/694 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010658 zo dňa 08.09.2017 vo výške 1.565,98 eura, ktorá bola splatná dňa 06.10.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/709 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010659 zo dňa 08.09.2017 vo výške 849,77 eura, ktorá bola splatná dňa 06.10.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/728 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010660 zo dňa 08.09.2017 vo výške 28,29 eura, ktorá bola splatná dňa 06.10.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/703 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010661 zo dňa 08.09.2017 vo výške 24,84 eura, ktorá bola splatná dňa 06.10.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/705 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010662 zo dňa 08.09.2017 vo výške 27,60 eura, ktorá bola splatná dňa 06.10.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/662 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010697 zo dňa 22.09.2017 vo výške 785,11 eura, ktorá bola splatná dňa 20.10.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/697 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010698 zo dňa 22.09.2017 vo výške 331,06 eura, ktorá bola splatná dňa 20.10.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/698 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010699 zo dňa 22.09.2017 vo výške 183,23 eura, ktorá bola splatná dňa 20.10.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/699 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010700 zo dňa 22.09.2017 vo výške 567,47 eura, ktorá bola splatná dňa 20.10.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/700 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010701 zo dňa 22.09.2017 vo výške 15,97 eura, ktorá bola splatná dňa 20.10.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/701 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010702 zo dňa 22.09.2017 vo výške 1.335,72 eura, ktorá bola splatná dňa 20.10.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/702 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010703 zo dňa 22.09.2017 vo výške 78,16 eura, ktorá bola splatná dňa 20.10.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/703 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010721 zo dňa 29.09.2017 vo výške 227,02 eura, ktorá bola splatná dňa 27.10.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/721 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010722 zo dňa 29.09.2017 vo výške 1.928,23 eura, ktorá bola splatná dňa 27.10.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/722 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené),

- č. 1711010743 zo dňa 06.10.2017 vo výške 178,24 eura, ktorá bola splatná dňa 03.11.2017, a ktorú žalovaný v lehote splatnosti a ani následne neuhradil (dodací list AB/2017/743 na ktorom je prevzatie tovaru písomne potvrdené).

10. Dňa 19.08.2017 uzavreli strany dohodu o splátkovom kalendári, v ktorej žalobca vystupoval na strane veriteľa a žalovaný na strane dlžníka. Predmetom dohody bolo určenie výšky splátok a časového rámca úplnej úhrady peňažných záväzkov dlžníka voči veriteľovi z neuhradených platieb za dodaný tovar a nákladov na vybavenie predajne dlžníka v N. D. a osobitné dojednania účastníkov dohody, týkajúce sa ich spolupráce uvedenej v tejto dohode. Súčasťou dohody bolo písomné uznanie záväzku dlžníkom (žalovaným), ktorý v bode 3.1 uznal svoj záväzok voči žalobcovi podľa prílohy č. 1 k predmetnej dohode s tým, že výška záväzku z dodaného tovaru predstavuje peňažnú sumu vo výške 17.007,68 eura. Podľa bodu 3.2 predmetnej dohody žalovaný uznal svoj záväzok voči žalobcovi aj podľa prílohy č. 2 k predmetnej dohode s tým, že výška záväzku z dôvodu poskytnutia finančných prostriedkov na vybavenie

predajne v N. D. predstavovala sumu 13.689,92 eura. Žalovaný ako dlžník uznal takto špecifikované záväzky čo do dôvodu a výšky v celom rozsahu. V bode 4 bol dohodnutý spôsob úhrady záväzku žalovaným podľa prílohy č. 1. Okrem iných skutočností žalovaný v dohode o splátkovom kalendári vyhlásil, že tovar a služby, na ktoré mu boli vystavené faktúry, mu boli zo strany veriteľa riadne dodané. Podľa dohody mal byť záväzok podľa prílohy č. 1 a 2 zabezpečený zriadením záložného práva k nehnuteľnosti, ktorej vlastníkom je dlžník alebo V. H., s trhovou hodnotou prevyšujúcou hodnotu súčtu záväzkov. V záverečných ustanoveniach bolo uvedené, že strany môže dohodu meniť iba písomnými dodatkami. Tiež bolo dohodnuté, že dlžník nie je oprávnený jednostranne započítať svoje pohľadávky voči akýmkoľvek pohľadávkam veriteľa voči dlžníkovi, vyplývajúcich z dohody a z faktúr podľa príloh č. 1 a 2. Dohoda tiež obsahovala vyhlásenie účastníkov, že ju uzavreli na základe slobodnej a vážnej vôle, pozorne si ju prečítali, jej obsahu porozumeli a na znak súhlasu s jej obsahom ju vlastnoručne podpísali. Súčasťou dohody sú prílohy č. 1 (zoznam faktúr k uznanie Záväzku 1) príloha č. 2 (zoznam faktúr k uznanie Záväzku 2), príloha č. 3 (dokument: príloha č. 1 - Podmienky vzorovania a použitia značky ProCeram k Rámcovej zmluve „V01 Toskana“), príloha č. 4 (ručiteľské vyhlásenie). Dohoda okrem podpisov dlžníka a veriteľa obsahuje aj podpis svedkov T. A. a F. H..

11. Prílohu č. 1 dohody o splátkovom kalendári tvorili faktúry č. 1711010468, 1711010479, 1711010504, 1711010505, 1711010507, 1711010542, 1711010598, 1711010599, 1711010600, 1711010601 a 1711010608 v celkovej výške 17.007,68 eura.

12. Prílohu č. 2 dohody o splátkovom kalendári tvorili faktúry č. 1711030015, 1711030016, 1711030017, 1711030018, 1711030019, 1711030020, 1711030021, 1711030022, 1711030023, 1711030024, 1711030025, 1711030026, 1711030027, 1711030028, 1711030029, 1711030030, 1711030031, 1711030032, 1711030033, 1711030035, 1711030036, 1711030037, 1711030038, 1711030039 a 1711030040 v celkovej výške 13.689,92 eura.

13. Dňa 19.08.2017 V. H., ako ručiteľka, vyhlásila podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, že uspokojí veriteľa (žalobcu), ak si žalovaný nesplní voči veriteľovi akýkoľvek svoj záväzok, vyplývajúci z dohody o splátkovom kalendári uzavretej dňa 19.08.2017, a to najmä záväzok na úhradu pohľadávky veriteľa vo výške 17.007,68 eura a jej príslušenstva a záväzok na úhradu pohľadávky veriteľa vo výške 13.689,92 eura a jej príslušenstva. Menovaná vyhlásila, že súhlasí s ručiteľským záväzkom, a že ho prijíma. Okrem ručiteľky predmetné vyhlásenie podpísal aj veriteľ a svedkovia T. A. a F. H..

14. Listom zo dňa 02.11.2017 splnomocnený zástupca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu spísania výzvy žalobca eviduje neuhradený dlh žalovaným v celkovej výške 22.507,68 eura, ktorý pozostáva z neuhradeného záväzku za dodaný tovar vo výške 12.507,68 eura (pričom ide o zostatkovú sumu z pôvodnej dlžnej sumy 17.007,68 eura) a zmluvných pokút 2 x po 5.000,-- eur. Vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy v lehote 5 dní od doručenia výzvy.

15. Žalovaný listom zo dňa 10.11.2016 (zrejme ide o nesprávne uvedený rok) odpovedal na výzvu žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že pripúšťa svoj dlh voči žalobcovi vo výške 12.507,68 eura, ktorý vznikol titulom niektorých neuhradených faktúr za dodaný tovar. Poprel existenciu dlhu v žalobcom uvádzanej výške. Zároveň namietal aj uplatnené zmluvné pokuty a trovy právneho zastúpenia. V bode IV. druhý odsek uvedeného listu žiadal, v rámci zachovania právnej istoty medzi účastníkmi zmluvného vzťahu, aj o uvedenie skutočnosti, či právny vzťah založený rámcovou zmluvou trvá.

16. Listom zo dňa 16.11.2017 splnomocnený zástupca žalobcu reagoval na list žalovaného zo dňa 10.11.2017. Oznámil žalovanému, že žalobca ku dňu vyhotovenia predmetnej odpovede eviduje voči žalovanému predbežne pohľadávku v celkovej výške 57.586,20 eura, ktorá pozostáva z faktúr po lehote splatnosti vo výške 25.284,52 eura, z faktúr pred lehotou splatnosti vo výške 23.301,68 eura a zmluvnej pokuty vo výške 5.000,-- eur. Zároveň oznámil žalovanému, že mu listom zo dňa 26.10.2017 zaslal výpoveď z rámcovej kúpnej zmluvy.

17. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že žalobca okrem iných skutočností vo svojej výpovedi uviedol, že predmetom žaloby je zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar a služby. V prípade časti istiny 12.507,68 eura poukázal na článok 3.3 dohody o splátkovom kalendári, v ktorom žalovaný uznal svoje záväzky čo do dôvodu a výšky voči žalobcovi a tieto tvoria prílohu č. 1 uvedenej dohody.

Zvyšok žalovanej sumy predstavuje kúpnu cenu tovaru, ktorý žalobca dodával žalovanému po uzavretí predmetnej dohody o splátkovom kalendári. Prevzatie tohto tovaru žalovaný písomne potvrdil a následne mu bola za dodaný tovar vystavená faktúra. Obranu žalovaného považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa plneniu záväzkov.

18. Z výpovede konateľky žalovaného súd prvej inštancie poukázal na jej tvrdenia, podľa ktorých rámcovú kúpnu zmluvu so žalobcom neuzavrela, nevidela ju a nepodpisovala. Nepodpisovala ani obchodné podmienky žalobcu a nebola s nimi oboznámená. Jediný doklad, ktorý podpisovala bola príloha č. 1, ktorú žalobca pripojil k uvedenej kúpnej zmluve. Pokiaľ ide o dohodu o splátkovom kalendári, uviedla, že konateľ žalobcu ju psychicky vydieral a nútil ju podpísať. Opakovane sa jej vyhrážal, že ju zničí a tlačil na ňu, a tak sa nakoniec dohodli, že podpíše dohodu o splátkovom kalendári a uzná dlžnú sumu. Už v tom čase vedela, že žalovaný nebude schopný uhrádzať svoje záväzky. Z uvedeného dôvodu požiadala svojho advokáta, aby ju vymazal ako konateľku zo spoločnosti žalovaného s tým, že zostane len jeho spoločníčkou. Konateľom žalovaného sa stal Róbert Bartoš, ktorý bol obchodným zástupcom žalobcu, a ktorý bol prítomný aj pri podpisovaní dohody o splátkovom kalendári a po tom čo sa stal konateľom žalovaného všetko riešil so žalobcom on. Ďalej uviedla, že na základe dohody o splátkovom kalendári uhrádzala finančné záväzky tak, že dňa 07.08.2017 uhradila žalobcovi 2.000,-- eur (faktúra č. 1711010505 a 1711010679), dňa 17.08.2017 uhradila žalobcovi 10.017,21 eura (faktúra č. 1711010289), dňa 21.08.2017 uhradila žalobcovi 500,-- eur, dňa 08.09.2017 uhradila žalobcovi 2.000,-- eur (faktúra č. 1711010468) a dňa 18.09.2017 uhradila žalobcovi 2.000,-- eur (faktúra č. 1711010542). Ďalej uviedla, že dňa 25.07.2017 uhradila žalobcovi faktúry č. 1711010382, 1711010335, 1711010400, 1711010336, 1711010402, 1711010463, 1711010445, 1711010454, 1711011445, 1711010383, 1711010446 a 1711010467. Dňa 16.08.2017 boli žalobcovi uhradené faktúry č. 1711010566, 1711010545, 1711010529, 1711010530 a 1711010506. Celkovo tak žalovaný uhradil 3.795,52 eura. Spolu žalovaný uhradil žalobcovi 20.312,73 eura. Ďalej uviedla, že z uplatnenej pohľadávky žalovaný nie je ochotný zaplatiť žalobcovi 19.011,62 eura, keďže žalobca mal zaplatiť žalovanému faktúry vo výške 4.470,-- eur. V priestoroch predajne zostali výpredajové balíky v hodnote 5.580,-- eur a tovar vo výške 1.928,23 eur (faktúra č. 1711010722) a 1.335,72 eura (faktúra č. 1711010702) a atrapy v hodnote 1.061,54 eura (faktúra č. 1711030059). Podľa jej vyjadrenia zostal v predajni aj ďalší tovar v hodnote 772,13 eura. Uviedla, že žalobca jej doručil oznámenie o zápočte vzájomných pohľadávok ku dňu 27.04.2018 (č. l. 153, 154). Konateľka žalovaného navrhla doplniť dokazovanie tak, že následne doloží do spisu fotografie, ktoré vyhotovila v súvislosti s tovarom, ktorý mal zostať v predajni na sklade a tiež bude mať ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, a to prostredníctvom svojho novozvoleného právneho zástupcu. Konateľka žalovaného tiež uviedla, že faktúry č. 1711010383, 1711010507 a 1711010542 nie je ochotná žalobcovi uhradiť, keďže týmito faktúrami jej fakturoval investície do priestorov, ktoré už nevyužíva.

19. V reakcii na vyjadrenie žalovaného žalobca uviedol, že úhrady faktúr s koncovým číslom pred číslom 468 (t. j. úhrady ktoré vykonal žalovaný dňa 25.07.2017) nie sú predmetom tejto žaloby. Rovnako nie sú predmetom žaloby faktúry s koncovým číslom 566, 545, 529, 530 a 506 (t. j. úhrady ktoré vykonal žalovaný dňa 16.08.2017). Čiastkové úhrady, ktoré vykonal žalovaný žalobca zohľadnil už pri podaní žaloby. Úhradu žalovaného zo dňa 17.08.2017 vo výške 10.017,21 eura žalobca neeviduje, podľa variabilného symbolu, ktorý je uvedený v súvislosti s predmetnou úhradou, ide o faktúru s koncovým č. 289, ktorej zaplatenie nie je predmetom tejto žaloby. Pokiaľ ide o zápočet vzájomných pohľadávok, žalobca uviedol, že faktúry ktoré sú predmetom vzájomného zápočtu, nie sú predmetom žaloby. Zástupca žalobcu tiež poukázal na skutočnosť, že dohoda o splátkovom kalendári bola podpísaná dňa 19.08.2017, a tak je zrejmé, že úhrady vykonané žalovaným pred týmto dátumom nesúviseli s dohodnutým splátkovým kalendárom.

20. Svoje právne závery súd prvej inštancie uviedol citáciou nasledujúcich ustanovení hmotnoprávnych predpisov:

Podľa článku 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § 409 ods. 2 Obchodného zákonníka, v zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448.

Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu.

Podľa § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy.

Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.

Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka ,dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

Podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. .(účinného od 01.02.2013) výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

21. V rámci samotného právneho posúdenia veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany uzavreli rámcovú kúpnu zmluvu, v ktorej žalobca vystupoval na strane predávajúceho a žalovaný na strane kupujúceho, a to podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. Tvrdenie žalovaného, že uvedenú zmluvu nepodpísal, súd neakceptoval z dôvodu, že žalobca predložil zmluvu podpísanú konateľkou žalovaného M. Fillerovou a zmluva bola opatrená aj pečiatkou žalovaného (č. l. 103 - 105). Navyše uvedené tvrdenie žalovaného nekorešponduje s jeho vyjadreniami, keď od žalobcu žiadal oznámiť, či vzťah založený rámcovou zmluvou trvá. Žalovaný v konaní netvrdil, že by so žalobcom uzavrel inú rámcovú zmluvu a v súvislosti s prípadnou pravosťou podpisu konateľa žalovaného na rámcovej kúpnej zmluve nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Súd prvej inštancie pre úplnosť poznamenáva, že pre platnosť kúpnej zmluvy zákon nevyžaduje obligatórne písomnú formu. Z predložených listín súd považoval za preukázané, že strany sporu uzavreli k rámcovej kúpnej zmluve aj prílohu č. 1, ktorú podpísali a opatrili pečiatkami zmluvných strán.

22. Z dodacích listov (citovaných v odseku 9. odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu) považoval súd prvej inštancie za preukázané že žalobca svoj zmluvný záväzok dodať žalovanému objednaný tovar splnil, keďže žalovaný prevzatie tovaru potvrdil. Súd nepovažoval za preukázané, že by z uvedenej zmluvy splnil v celom rozsahu svoj záväzok aj žalovaný ako kupujúci, ktorý od žalobcu tovar prevzal, ale jeho kúpnu cenu žalobcovi v plnej výške neuhradil. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný dňa 19.08.2018 písomne uznal svoj záväzok voči žalobcovi (príloha č. 1 dohody o splátkovom kalendári), ktorého nezaplatená časť istiny vo výške 12.507,68 eura je predmetom žaloby (týka sa faktúr špecifikovaných v odseku v 9. tohto rozhodnutia odvolacieho súdu).

Keďže veriteľ a dlžník boli podnikateľské subjekty, je na takýto prípad uznania potrebné aplikovať ustanovenie § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Uznaním dlhu žalovaným dňa 19.08.2018 bola založená vyvrátiteľná právna domnienka o existencii (trvaní) uznaného záväzku v okamihu jeho uznania. Dôsledkom uznania záväzku je teda presun dôkaznej povinnosti (dôkazného bremena) na dlžníka - v tomto prípade žalovaného, ktorý ak sa má zbaviť povinnosti plniť, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje (tzn. že nevznikol, zanikol alebo bol prevedený na iného). V procesnej rovine vznik vyvrátiteľnej domnienky nachádza svoj odraz v ustanovení § 192 CSP, ktoré určuje, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Kladné riešenie otázky, či strana uniesla dôkazné bremeno, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej platí vyvrátiteľná domnienka touto stranou sporu (rozsudok NS ČR zo dňa 30.08.2006, sp. zn. 29 Odo 1457/2005). V danom prípade žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že uznaný záväzok neexistuje. Nepreukázal ani žiadnu inú skutočnosť, v dôsledku ktorej by sa zbavil povinnosti žalobcovi plniť. V prípade uznania dlhu bola splnená aj náležitosť požadovaná ustanovením § 558 Občianskeho zákonníka tým, že uznanie dlhu bolo realizované v písomnej forme. Písomné uznanie záväzku realizoval konateľ žalovaného a žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s tvrdením, že bol k podpísaniu tohto úkonu prinútený, keďže v tomto smere nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie.

23. Súd prvej inštancie neakceptoval ani ďalšiu obranu žalovaného. V konaní totiž bolo preukázané, že čiastočné platby realizované žalovaným boli žalobcom zohľadnené pred podaním žaloby (viď saldokonto faktúr č. l. 95, 96). V prípade platby žalovaného zo dňa 07.08.2017 (č. l. 169) nevyplýva z variabilného symbolu, resp. iných údajov v potvrdení uvedených, že by žalovaný uhrádzal práve faktúru č. 1711010505. Zaplatenie faktúr, ktorých úhradu žalovaný realizoval dňa 25.07.2017, nie je predmetom tejto žaloby. Tiež nie je predmetom žaloby ani zaplatenie faktúr, ktorých úhradu žalovaný realizoval dňa 16.08.2017. Rovnako zaplatenie faktúry č. 1711010289, ktorú žalovanú uhradil dňa 17.08.2017, nie je predmetom žaloby. Ani zaplatenie faktúr, ktoré sú predmetom zápočtu vzájomných pohľadávok strán

sporu (č. l. 153, 154), nie je predmetom žaloby. Pokiaľ ide o platby vykonané žalovaným pred dátumom 19.08.2017, je zrejmé, že tieto úhrady nesúviseli s dohodnutým splátkovým kalendárom, keďže dohoda o splátkovom kalendári bola podpísaná dňa 19.08.2017.

24. Súd prvej inštancie odmietol vykonať žalovaným navrhované dokazovanie v súvislosti s predložením fotografií, ktorými chcel preukázať aký tovar a v akom množstve mal zostať v predajni a v sklade. Podľa názoru súdu by predložením fotografií žalovaný preukázal len skutočnosť, že tovar bol v určitom čase na určitom mieste. Fotografie by však nepreukázali skutočnosť, či tento tovar nebol žalovaným následne akýmkoľvek spôsobom scudzený. Súd v konaní neumožnil žalovanému, aby v dodatočnej lehote navrhol ďalšie dokazovanie prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorého si mienil zvoliť. Po odvolaní plnomocenstva advokátovi JUDr. Romanovi Juríkovi žalovaný neudelil plnomocenstvo na zastupovanie inému zástupcovi, resp. toto nebolo doložené do spisu. Súd prvej inštancie, poukazujúc najmä na Čl. 17 CSP, zastáva názor, že žalovaný mal od doručenia platobného rozkazu z 08.03.2018 po termín pojednávania (10.10.2018) dostatočný časový priestor na doplnenie návrhov na dokazovanie a to bez zbytočných prieťahov.

25. Súd prvej inštancie okrem toho, že žalobe vyhovel v časti istiny žalovanej pohľadávky, čiastočne žalobe vyhovel tiež v časti príslušenstva tvoreného úrokmi z omeškania, keďže žalovaný sa odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku a vznikla mu tak povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania.

Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 14 % a poukazoval na skutočnosť, že výška úrokov z omeškania bola zmluvnými stranami dohodnutá vo Všeobecných obchodných podmienkach vo výške 0,05 % za každý deň omeškania, t. j. 18,25 % ročne. Keďže Všeobecné obchodné podmienky neboli žalovaným podpísané, súd nepovažoval úroky z omeškania v žalobcom uplatnenej výške za dohodnuté. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške 8 % (ZÚS ECB 0 % zvýšená o 8 percentuálnych bodov) a v zostávajúcej časti žalobou uplatnené úroky z omeškania ako nedôvodné zamietol.

26. Súd priznal žalobcovi aj žalobou uplatnenú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorú si žalobca uplatnil v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na vyššie citované Nariadenie vlády.

27. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi, ktorého neúspech sa týkal iba 6 % časti uplatnenej výšky úrokov z omeškania, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 CSP.

28. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný včasné odvolanie. Namietal, že ak by bol súd prvej inštancie vykonal dôkazy navrhnuté v odôvodnení odporu proti platobnému rozkazu a na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.10.2018, mohla sa preukázať pravdivosť tvrdení konateľky žalovaného.

29. Žalovaný v odvolaní nenamietal voči povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11 419,05 eura, pričom svoj dlh v takejto výške identifikoval faktúrami s koncovými číslami 468, 479, 598, 599, 601, 645, 658, 698, 699 a 743. Výslovne uviedol že tento dlh uznáva. Namietal výlučne voči povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 13.865,47 eura s príslušenstvom, čo identifikoval faktúrami žalobcu s koncovým číslom 479, 504, 505, 507, 542, 600, 608, 616, 659, 660, 661, 662, 697, 700, 701, 702, 703, 721 a 722. V ďalšej časti zopakoval svoje výhrady voči jednotlivým fakturovaným sumám vznášané už v priebehu prvoinštančného konania.

30. Nad rámec už namietaného nesúhlasil so záverom, že platba zo dňa 17.08.2017 uskutočnená vo výške 10.017,21 eura, nebola úhradou ani jednej zo žalobou uplatnených pohľadávok, keďže z dokladov banky žalovaného L. A. vyplýva, že túto platbu v prospech žalobcu žalovaný vykonal aj ako úhradu faktúry s koncovým číslom 504, ktorá predmetom sporu je.

31. Žalovaný tiež namietal voči tomu, že súd prvej inštancie nenariadil vykonať navrhované dokazovanie v súvislosti s predložením fotografii, ktorými chcel preukázať množstvá a druh tovaru, ktorý mal zostať predajni a na sklade. Tovar, ktorého prevzatie bolo takto znemožnené, nemá žalovaný dôvod zaplatiť.

V tejto súvislosti v odvolaní žalovaný navrhol vykonať výsluch svedka Q. S., ktorý mal konateľke v prevádzke často vypomáhať a vedel by preukazované skutočnosti potvrdiť. Súd mal rešpektovať tiež návrh na výsluch Mgr. W. H., ktorý bol prítomný na rokovaní so žalobcom, kedy ju žalobca nútil a psychicky vydieral k podpisu splátkového kalendára. Súd mal podľa žalovaného tiež preveriť tvrdenie konateľky žalovaného, že rámcovú zmluvu nikdy nepodpísala, rovnako ako ani obchodné podmienky žalobcu. Ak nejaký podpis na týchto dokumentoch existuje, nie je to podpis konateľky žalovaného, a žalovaný preto žiada, aby súd vykonal v tomto smere znalecké dokazovanie. Ako listinné prílohy svojho odvolania žalovaný predložil fotokópie všetkých dotknutých faktúr, doklady o zaplatení, fotodokumentáciu týkajúcu sa tovaru, ktorý mu ako tvrdil, nebolo umožnené z predajne vziať.

32. Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

33. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril. Zdôraznil, že odvolanie žalovaného je podľa obsahu odvolaním len voči tej časti rozsudku, ktorým súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 13.865,47 eura s príslušenstvom vo forme úrokov z omeškania, v dôsledku čoho je zrejmé, že vo zvyšnej časti prvoinštančný rozsudok nadobudol právoplatnosť a nie je predmetom odvolacieho konania.

34. Žalobca ďalej poukázal a nasledujúce ustanovenia príslušného procesného predpisu, ktorým je v danom prípade Civilný sporový poriadok:

Podľa čl. 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

Podľa § 157 ods. 1 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

35. K námietke žalovaného, že súd nevykonal ním v odpore proti platobnému rozkazu a na pojednávaní konanom dňa 10.10.2018 navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, žalobca uviedol, že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu žiadne dôkazy nenavrhol. Vzhľadom na uvedené dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP nie je naplnený. Žalovaný síce na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.10.2018 mal návrhy na vykonanie dokazovania (fotografie a výsluch svedka Q. S.), tieto však nenavrhol v súlade s citovanými ustanoveniami § 153 ods. 1 a § 153 ods. 2 CSP, ale za účelom ich vykonania žiadal odročiť pojednávanie. Žalovaný pritom bol schopný zabezpečiť navrhované dôkazy na pojednávanie konané dňa 10.10.2018, čo však neurobil. Žalovaný tiež dostatočne neodôvodnil význam ním navrhovaných dôkazov na výsledok sporu, preto z jeho návrhov je pre žalobcu zrejmé, že tieto predstavujú zjavné zneužitie práva v zmysle v článku 5 základných zásad CSP. Naopak v prípade, ak by súd žalovaným navrhnuté dôkazy pripustil, a za tým účelom odročil pojednávanie, nepostupoval by v súlade s ustanovením § 17 a § 157 ods. 1 CSP, keď by porušil práva žalobcu na spravodlivé a hospodárne konanie. Vzhľadom na uvedené dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP v tomto prípade rovnako neexistuje.

36. Žalovaným až v odvolacom konaní navrhnuté znalecké dokazovanie z odboru grafológie nespĺňa žiadnu z podmienok vymedzených v ustanovení § 366 CSP, a preto ani v tomto prípade nemôže existovať dôvod odvolania podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP.

37. Žalobca sa tiež vyjadril k námietke žalovaného, že z jeho účtovných dokladov vyplývajú iné sumy aké má žalobcovi zaplatiť, keď podľa tvrdenia žalovaného faktúry č. 1711010468 a 1711010479 sú neuhradené v iných sumách než si uplatnil žalobca vo svojej žalobe a faktúry č. 1711010504, 1711010505 sú uhradené v celom rozsahu. Zároveň žalovaný niektoré faktúry odmieta, keď faktúry č. 1711010507 a 1711010542 boli vystavené za práce, ktoré boli vykonávané v objekte prevádzky, v ktorej žalovaný podnikal, faktúry č. 1711010616, 1711010660, 1711010661, 1711010662, 1711010701 boli vystavené za materiál dodaný žalovanému na úpravu kójí v objekte prevádzky, v ktorej žalovaný podnikal a faktúry č. 1711010608, 1711010659, 1711010697, 1711010700, 1711010702, 1711010703, 1711010721, 1711010722 boli vystavené za tovar, ktorý mal podľa tvrdení žalovaného zostať v objekte prevádzky, v ktorej žalovaný podnikal.

38. S uvedenými tvrdeniami žalovaný argumentoval už v rámci prvoinštančného konania a súd prvej inštancie sa s nimi v celom rozsahu vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom dospel k záveru o ich nedôvodnosti. Z obsahu spisu naviac vyplýva, že žalobca svoj nárok uplatnený v konaní preukázal dodacími listami potvrdenými žalovaným, faktúrami a Dohodou o splátkovom kalendári zo dňa 19.08.2017, v rámci ktorej žalovaný dlh pozostávajúci z vyššie uvedených faktúr voči žalobcovi v celom rozsahu uznal čo do dôvodu aj výšky. V prípade, ak žalovaný tvrdí, že niektoré faktúry uhradil, bol povinný v prvostupňovom konaní svoje tvrdenia preukázať, t. j. bol povinný preukázať, ktorú faktúru, v akej výške a akým spôsobom uhradil. V prípade, ak žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal, nemôže namietať nesprávnosť postupu prvostupňového súdu, resp. porušenie jeho práv.

V prípade, ak žalovaný tvrdí, že nie je povinný za dodané plnenie zaplatiť z dôvodov, ktoré mali podľa jeho tvrdení nastať po prevzatí plnenia, takéto tvrdenie nemôže byť relevantné vo vzťahu nároku uplatnenému zo strany žalobcu. Žalobca si svoj nárok v konaní uplatnil z titulu kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. OBZ a § 536 a nasl. OBZ, pre ktorý nemá právny význam to, akým spôsobom kupujúci/objednávateľ s dodaným plnením následne naložil.

39. V závere odôvodnenia svojho vyjadrenia k odvolaniu žalobca tiež pre úplnosť uviedol, že žalovaným predložené potvrdenia o úhradách žalobca eviduje nasledovne:

- platbu zo dňa 07.08.2017 vo výške 2.000,-- eur žalobca eviduje ako čiastkovú úhradu faktúry č. 1711010289 (faktúra bola vystavená na sumu 5.580,-- eura);

- platbu zo dňa 17.08.2017 vo výške 10.017,21 eura žalobca eviduje ako zvyšnú úhradu faktúry č. 1711010289 a ako čiastkovú úhradu faktúry č. 1711010468 (uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že v

prílohe č. 1 Dohody o splátkovom kalendári zo dňa 19.08.2017, v ktorej sa faktúra č. 1711010289 nenachádza a faktúra č. 1711010468 je uhradená v rozsahu 6.437,21 eura (t. j. 10.017,21 - 3.380);

- platbu zo dňa 31.08.2017 vo výške 500,-- eur žalobca eviduje ako čiastkovú úhradu faktúry č. 1711010468;

- platbu zo dňa 08.09.2017 vo výške 2.000,-- eur žalobca eviduje ako čiastkovú úhradu faktúry č. 1711010468;

- platbu zo dňa 18.09.2017 vo výške 2.000,-- eur žalobca eviduje ako čiastkovú úhradu faktúry č. 1711010542.

40. Uvedené úhrady zodpovedajú obsahu prílohy č. 1 „Saldo faktúr po lehote splatnosti“ listu „Odpoveď na list zo dňa 10.11.2017 - odpoveď na výzvu zo dňa 02.11.2017“ zo dňa 16.11.2017, ktorý je súčasťou spisu. Úhrady žalovaného zo dňa 17.08.2017 a 26.07.2017 žalobca taktiež eviduje, pričom sa jedná o úhrady vykonané k faktúram, ktoré nie sú predmetom žaloby, čo je zrejmé z obsahu listín predložených žalovaným.

Vzhľadom k skutočnosti, že úhrady žalovaného žalobca už zohľadnil pri podaní žaloby, tvrdenia žalovaného nie sú relevantné. 41. Z uvedených dôvodov sa žalobca domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu trovy právneho zastúpenia za odvolacie konanie vo výške 100 %.

42. Žalovaný vo svojej replike k vyjadreniu žalobcu už uviedol iba toľko, že na dôvodoch a rozsahu svojho odvolania trvá, rovnako ako aj na návrhoch na doplnenie dokazovania.

43. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal vec dňa 16.05.2019 bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Odvolací súd po prejednaní veci v medziach podaného odvolania (§ 379 a 380 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je v danom prípade neopodstatnené, keďže rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny.

44. Aj keď to žalovaný v odvolacom petite explicitne nevyjadril, z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že prvoinštančný rozsudok napáda iba v rozsahu povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 13.865,47 eura s príslušenstvom vo väzbe na časť fakturácie vymedzenej v podanom odvolaní faktúrami s koncovým číslom 479, 504, 505, 507, 542, 600, 608, 616, 659, 660, 661, 662, 697, 700, 701, 702, 703, 721 a 722.

45. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne odôvodnil. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, v súlade s § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia o odvolaní obmedzuje na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.

46. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi prvoinštančného súdu tak v oblasti skutkových zistení, ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými pre posúdenie veci podstatnými časťami obrany žalovaného, s ktorou prišiel v priebehu prvoinštančného konania.

47. V rámci zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 a vysporiadania sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3) považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku správne vysporiadal s otázkou, že žalovaný nepreukázal, že by bol poskytol žalobcovi peňažné plnenia, ktoré by mali za následok zníženie dlhu uplatneného žalobou. V tomto smere odvolací súd v plnom rozsahu poukazuje na odôvodnenie prvoinštančného rozsudku. Vzhľadom na námietku žalovaného uvedenú v odvolaní, že jeho platbu zo dňa 17.08.2017 vo výške 10 017,21 eura je potrebné považovať aj za úhradu faktúry s koncovým č. 504, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že takýto záver zo žalovaným predloženého výpisu z bankového účtu jednoznačne nevyplýva. Z bankového výpisu totiž vyplýva, že samotný žalovaný v popise uvedenej platby uviedol, že ide o čiastočnú úhradu faktúry s koncovým č. 289, ktorá však nebola predmetom prejednávaného sporu.

48. K námietkam odvolateľa, že súd nevykonal dôkazy ním navrhnuté v konaní pred súdom prvej inštancie, považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné. Žalovaný sa mýli keď namieta, že súd prvej inštancie nevykonal dôkazy ním navrhnuté v odpore proti platobnému rozkazu. Žalovaný totiž v platobnom rozkaze vykonanie žiadneho dôkazu nenavrhol. Vo vzťahu k dôkazom, ktoré mal žalovaný navrhnúť na pojednávaní uskutočnenom dňa 10.10.2018 sa odvolací súd stotožňuje s názorom vyjadreným zo strany žalobcu v jeho k vyjadrení k podanému odvolaniu. Súd nie je povinný v zmysle § 153 ods. 2 CSP prihliadať na prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo ďalších úkonov súdu. Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 CSP pritom prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zákon tak kladie zvýšenú požiadavku na dostatočnú aktivitu a bdelosť procesnej strany, keď nevyužitie prostriedkov procesnej obrany v správnom čase môže byť na ujmu strany. V danom prípade aj podľa názoru odvolacieho súdu nastala situácia, v ktorej súdy už nie sú povinné prihliadať na dôkazné návrhy žalovanej strany uskutočnené na pojednávaní konanom 10.10.2018, pričom vzhľadom na povahu navrhovaných dôkazov možno jednoznačne konštatovať, že ich vykonanie by si bolo vynútilo pred súdom prvej inštancie nariadenie ďalšieho pojednávania, keďže ich okamžité vykonanie nebolo možné (žalovaný navrhovanú fotodokumentáciu nepredložil do spisu na predmetnom pojednávaní a účasť na pojednávaní navrhnutých svedkov nezabezpečil). Ak by bol žalovaný konal starostlivo, mal možnosť svoje dôkazné návrhy prezentovať v dostatočnom predstihu pred pojednávaním uskutočneným dňa 10.10.2018, pričom v čase od podania odporu v upomínacom konaní (apríl 2018) do uvedeného pojednávania bol naopak v tomto smere pasívny. Vo vzťahu k navrhovanému znaleckému dokazovaniu znalcom z odboru písmoznalectva už odvolací súd uvádza iba to, že tento dôkaz žalovaný navrhol prvýkrát až v podanom odvolaní, pričom žiaden zo zákonných predpokladov uplatnenia takéhoto prostriedku procesnej obrany prvýkrát až v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP nebol naplnený.

49. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

50. O nároku na trovy odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 v súvislosti s § 262 ods. 1 a § § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.