Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/15/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 16. mája 2019 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha prejednal odvolanie, ktoré podala obhajkyňa obžalovanej F. R. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 3T/120/2017 zo dňa 26.9.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 3T/120/2017 z 26.9.2018 v časti výroku o náhrade škody, ktorým bola podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti BNP Paribas Personal Finance SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, škodu vo výške 23 118,90 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola uvedená spoločnosť so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanej F. R., nar. X.X.XXXX v F. Z., trvale bytom H. M. B. K. č. XXXX/XX, F. Z., t. č. na neznámom mieste,

podľa § 287 ods. 1 Tr. por. u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti BNP Paribas Personal Finance SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, škodu vo výške 21 334,70 Eur (dvadsaťjedentisíc tristotridsaťštyri eur a sedemdesiat centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú spoločnosť BNP Paribas Personal Finance SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, so zvyškom jej nároku na náhradu škody o d k a z u j e na civilný proces.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd v konaní proti ušlému uznal obžalovanú F. R. za vinnú z pokračovacieho zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 Tr. zák. v spojení s § 138 písm. j) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Za to jej okresný súd podľa § 222 ods. 4, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanú zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1T/10/2014 z 22.6.2017, ktorým bol obžalovanej podľa § 221 ods. 2, § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok, s podmienečným odkladom výkonu trestu odňatia slobody a určením skúšobnej doby vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodeným Poštovej banke, a.s., Bratislava škodu 21 133,13 eura, Všeobecnej úverovej banke, a.s., Bratislava škodu 34 486,96 eura a BNP Paribas Personal Finance SA, pobočka zahraničnej banky Bratislava škodu 23 118,90 eura.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal všetky tri poškodené spoločnosti so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie obhajkyňa obžalovanej, ktorá mala, keďže išlo o konanie proti ušlému, rovnaké práva ako obžalovaná (§ 359 Tr. por.), t.j. aj právo podať odvolanie. Odvolanie podala voči výrokom o vine, treste aj náhrade škody. V písomných dôvodoch podaného odvolania uviedla, že sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, že vykonaným dokazovaním bola preukázaná vina obžalovanej v plnom rozsahu. Mala za to, že súd rozhodnutie v prevažnej miere oprel o nepriame dôkazy. V prípravnom konaní obžalovaná vypovedala, že sa necíti byť vinná. Skutočnosť, že bola pri sprostredkovaní úveru pre svojich rodičov, neznamená, že získala úver podvodným spôsobom. Ani jeden z vypočutých svedkov nebol prítomný pri podpise úverových zmlúv a výbere peňazí. Zástupcovia poškodených spoločností pochybili v úverovom procese tým, že nevykonali identifikáciu účastníkov zmluvy za ich fyzickej prítomnosti na základe dokladov totožnosti, porušili interné predpisy a za svoje konanie by mali niesť zodpovednosť. Znaleckým skúmaním podpisov na sporných listinách nebola jednoznačne preukázaná priama a nespochybniteľná účasť obžalovanej na vybavovaní a podpisovaní zmlúv o úvere (iba vysoká miera pravdepodobnosti). Poukázala na výpovede rodičov obžalovanej, ktorí najskôr vypovedali, ale potom využili právo odoprieť vypovedať. Mali pochybnosti o konaní svojej dcéry. Obidvaja boli presvedčení, že obžalovanú na to musel niekto naviesť. Otec obžalovanej občiansky preukaz stále nosil pri sebe. Získanie tak vysokej sumy peňazí by sa muselo prejaviť na spôsobe jej životného štýlu, čo sa nestalo. Obhajkyňa obžalovanej spochybnila aj výpoveď svedkyne N.. Tá vypovedala, že žiadny úver obžalovanej nepomáhala vybavovať. Svedkovia však podľa fotografie i zvukovej nahrávky identifikovali svedkyňu ako osobu, ktorá chodila s obžalovanou a komunikovala so zástupcami spoločností pri vybavovaní úverov. Vykonaným dokazovaním nebola jednoznačne preukázaná vina obžalovanej. Z tohto dôvodu navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovanú podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby. Na verejnom zasadnutí doplnila odvolanie s tým, že viacerí svedkovia potvrdili, že svedkyňa N. klamala a zavádzala. Išlo pritom o kľúčového svedka v prípade. V opakovaných výpovediach tvrdila, že o žiadnych úveroch nič nevedela a dozvedela sa o nich až na polícii. Úvery vybavovať nepomáhala. Svedkovia ale potvrdili, že bola pri vybavovaní úverov a mala hlavné slovo. Úvery vybavovala aj telefonicky, čo potvrdil svedok R.. Podľa výpovedí svedkov N. organizovala a vybavovala branie úverov obžalovanou. Prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťou, že obžalovanej bolo vyhrážané, čo by v prípade potvrdenia mohlo mať vplyv na trestnosť skutku, ako aj jeho právnu kvalifikáciu. Vzhľadom na tieto skutočnosti navrhla podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obhajkyňa obžalovanej podala odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, ale nie je dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že okresný súd v konaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanej, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jej prospech, pri zachovaní možnosti uplatnenia jej práv na obhajobu a náležite zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na rozhodnutie. V odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne vyložil, ktoré skutočnosti, a prečo vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a presvedčivo aj výstižne vysvetlil,

ako dospel na ich základe k záveru o vine obžalovanej. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o vinu obžalovanej, je podrobné a zrozumiteľné, krajský súd v zásade na toto odôvodnenie odkazuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu výsledky dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne, utvárajú ucelenú reťaz priamych i nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek pochýb možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaná spáchala skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. V dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolaciemu súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne a erudované dôvody, na ktorých okresný súd založil svoje rozhodnutie.

Obžalovaná je zo žalovaného trestného činu usvedčovaná čiastočne svojou výpoveďou, výpoveďami svedkov Mgr. D., Mgr. S., D., R., R., K., O., N., C., R., T., Bc. E., C., N., rekogníciami (T., C., S., O., N.), znaleckým posudkom z odboru písmoznalectva, listinnými dôkazmi, najmä zmluvami o úveroch, bankovými výpismi, splátkovými kalendármi a výpismi z obchodného registra.

Pokiaľ prvostupňový súd verzii obžalovanej, že zmluvy vôbec neuzatvorila, resp. neuzatvorila proti vôli svojej matky neuveril, vychádzal len z vykonaných dôkazov, pričom jeho skutkové závery sa zakladali na vnútornom presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a boli správne vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci. Úvahám, ktorými súd k týmto záverom dospel, nie je možné vytknúť žiadnu nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, a preto im nemožno v prospech obžalovanej úspešne odporovať len preto, že súd mohol dospieť aj k odlišným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami.

Odvolacie námietky voči výroku o vine sú nedôvodné.

Ku zmluvám s Poštovou bankou z 13.8.2013 a 5.9.2013 obžalovaná vypovedala, že ich vypísala a podpísala, lebo ju o to požiadala mama (č.l. 41). Mama sa vtedy necítila dobre, lebo mala niečo s rukou. Mama jej za tým účelom dala svoj i otcov občiansky preukaz a nejaké doklady, ktoré zaniesla do banky. Poskytnuté peniaze z úveru však nevyberala. Obžalovaná teda vypísanie i podpísanie obidvoch zmlúv pri výpovedi 13.10.2014 priznala, aj keď pri ďalšej výpovedi 22.5.2014 tieto skutočnosti poprela. Svedkovia M. R., A. R., rodičia obžalovanej a Bc. M. E., sestra obžalovanej uzavretie zmlúv alebo aspoň vedomosť o ich uzavretí rozhodne popreli. Podľa znaleckého skúmania z odboru písmoznalectva zmluvy o úvere z 13.8.2013 pravdepodobne podpísala a 5.9.2013 s vysokou mierou pravdepodobnosti podpísala obžalovaná F. R.. Podpisy na zmluvách nemohli vytvoriť ani M. R., ani A. R.. Podpisy na zmluvách javili známky napodobnených podpisov. Svedkyňa A. C., pracovníčka pošty vo K. E. opoznala obžalovanú F. R. ako jednu zo žien, ktoré v auguste 2013 žiadali, aby ich matka mohla zmluvu o úvere podpísať doma. Svedkyňa T. O., ďalšia pracovníčka pošty opoznala obžalovanú ako osobu, ktorá v O. v dome č. X vypisovala niečo do žiadosti o úver. Finančné prostriedky z úverov boli 20.8.2013 vo výške 9 600,- eur a 13.9.2013 vo výške 6 970,13 eura prevedené na účet M. R., od ktorého mala obžalovaná kartu s denným limitom 1000,- eur a ktorý bol založený v jej prospech, lebo mala exekúcie (č.l. 609-610). K úverovej zmluve z 19.2.2014 s Poštovou bankou, a.s. je potrebné uviesť, že svedok Z. C. vypovedal, že ho obžalovaná požiadala, aby mali spoločný účet, keďže budú žiť spolu. Tvrdila mu, že chce predať byt a bojí sa, aby jej rodičia nezobrali peniaze za jeho predaj. V banke vybavili účet. Keď prišli peniaze za „predaj bytu“ vybral ich a odovzdal R.. Bolo jeho chybou, že poskytol údaje R.. Zmluvy nepodpisoval a o úver nežiadal. V súlade s jeho výpoveďou je i výpoveď svedkyne Z. N., pracovníčky pošty v R., ktorá opoznala obžalovanú ako osobu, ktorá jej predložila vypísanú zmluvu o pôžičke na osobu Z. C., fotokópiu občianskeho preukazu a iné doklady. Svedkyňa vypovedala, že obžalovaná sa vyhovárala, že C. celý čas pracuje v lese a nemôže prísť zmluvu podpísať. Telefonicky ju preto s nejakým mužom skontaktovala a ten jej potvrdil, že žiada úver a súhlasí, aby od obžalovanej písomnú žiadosť prevzala. Tieto skutočnosti uvádzané svedkami sú aj v súlade s výpisom z bankového účtu v UniCredit bank (č.l. 624), podľa ktorého na účet Z. C. bola prevedená suma 4 800,- eur.

Obžalovaná k zmluve z 13.11.2013 s Consumer Finance Holding, a.s. vypovedala, že podpisy jej rodičov nevyhotovila, zmluvu bola iba zaniesť obchodnému zástupcovi. Podľa znaleckého skúmania z odboru písmoznalectva však sporné podpisy na zmluve vytvorila obžalovaná (č.l. 213). Svedok T. vypovedal, že obžalovaná za ním prišla s tým, že rodičia sú preč a nemajú čas úver podpísať. Presvedčila ho, že žiadosť zoberie a dá ju rodičom podpísať. Následne mu doniesla podpísané doklady. Jej rodičov nikdy nevidel. Obžalovanú pri rekognícii opoznal ako osobu, ktorá ho požiadala o úver, predložila žiadosti,

doklady i záložné zmluvy s úradne overenými podpismi na meno M. R. a A. R.. Spoločnosť finančné prostriedky previedla na účet vedený na meno M. R. (č.l. 597). Svedok Z. C. k zmluve z 21.2.2014 s Consumer Finance Holding vypovedal obdobne, ako je už uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.

K spôsobeniu škody VÚB, a.s. (hypopôžička č. ú XXXXXXX-XX) vo výške 32 596,50 Eur je potrebné poznamenať, že na účet VÚB, a.s., s ktorým disponovala obžalovaná bolo prevedených 16 083,56 Eur (č.l. 391, 612), a zvyšnými prostriedkami boli splatené predchádzajúce tri úvery vo výške 6 852,35 Eur, 4 932,94 Eur a 4 131,15 Eur a úhrada výdavkov 596,50 Eur (č.l. 391).

Obžalovaná je usvedčovaná z uzavretia zmlúv týkajúcich sa poškodenej spoločnosti CETELEM Slovensko, a.s. z 26.3.2013 a 4.10.2013 výpoveďami svojich rodičov M. R. a A. R., i sestry Bc. E.. Rodičia vypovedali, že žiadny úver v CETELEM Slovensko nezobrali. Svedkyňa M. R. vypovedala, že obžalovaná sa v spoločnosti jej druhej dcéry priznala, že úver zobrala. Svedok R. vypovedal, že do CETELEMU napísali, že ide o podvod. Neskôr sa obžalovaná matke priznala, že úvery zobrala, ale musela to urobiť. Svedkyňa Bc. E. potvrdila, že obžalovaná sa mame priznala, že úvery musela zobrať. Finančné prostriedky z CETELEMU boli prevedené na účet, ktorý matka obžalovanej zriadila na jej žiadosť vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. Z obidvoch úverov boli uhradené iba čiastky po 307,90 eur poštovými zloženkami tak, ako vypovedala svedkyňa D. a je uvedené i v obsahu splátkových kalendárov (č.l. 525-526). Svedkyňa D. vypovedala, že z revolvingových úverov č. 42716511030100 a 42716511030200 bola prevedená 9.5.2013 suma 1200,- eur na osobný účet XXXXXXXXXX/XXXX patriaci M. R. (č.l. 65), zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 42716511030003 bola zaslaná na elektronickú adresu a@b.c <mailto:a@b.c>. O tejto adrese obžalovaná vypovedala (č.l. 41), že úvery spoločnosti CETELEM vybavovala na návrh a prosby svojej matky, a to cez svoj e - mail a@b.c <mailto:a@b.c>. V tejto výpovedi priznala aj to, že mamu požiadala, aby jej otvorila účet, pretože si účet sama otvoriť nemohla, lebo mala veľa exekúcii. Svedkyňa D. (č.l. 63-67) vypovedala, že predtlačené zmluvy boli poslané na email a@b.c <mailto:a@b.c>. Svedkyňa Bc. M. E. vypovedala, že jej mama zriadila obžalovanej účet vo N. C., B. z dôvodu, že jej na účet bude vtedajší druh T. posielať peniaze. Obžalovaná žiadala aj platobnú kartu a SMS notifikáciu na jej telefónne číslo. Z výpisov z bankového účtu vyplýva, že 10.10.2013 (č.l. 597) bola suma prevedená na účet zriadený v prospech obžalovanej.

Okresný súd správne ustálil, že CETELEM Slovensko, a.s. bola spotrebiteľským úverom z 4.10.2003, č. 42716511030003 spôsobená škoda 19 550,50 Eur. Na účet N. N., B. ktorým disponovala obžalovaná boli prevedené finančné prostriedky vo výške 7 819,91 eura (č.l. 597), a zvyšnými prostriedkami boli splatené predchádzajúce zmluvy o úveroch v celkovej sume 12 081,09 Eur, pričom z úveru bola splatená len splátka 350,50 Eur.

Vyššie uvedené dôkazy aj podľa názoru krajského súdu dostatočne preukazujú, že práve obžalovaná F. R. sa dopustila stíhaného pokračovacieho trestného činu. Obrana obžalovanej je aj podľa názoru odvolacieho súdu nedôveryhodná, pretože v priebehu konania vypovedala rozdielne. Po vznesení obvinenia vypovedala, že doklady rodičov nemala nikdy v dispozícii, nepoužila ich, o svojom účte vo N.,Z.nevedela, platobnú kartu nemala, úverové zmluvy na mená rodičov neuzatvárala a finančné prostriedky z bankového účtu nevyberala. V ďalšom priebehu konania vypovedala, že zmluvy s Poštovou bankou, a.s. vypísala a podpísala na žiadosť matky, zmluvy s CETELEM Slovensko vybavovala taktiež na žiadosť matky cez svoj e - mail a@b.c <mailto:a@b.c>. Priznala aj, že požiadala mamu o vytvorenie účtu v banke, pretože mala viacero exekúcií. Mama jej pri vybavovaní úverov dala do dispozície otcov občiansky preukaz a iné potrebné doklady.

Konanie obžalovanej F. R. je dostatočne preukázané najmä výpoveďami svedkov a závermi znaleckého skúmania z odboru písmoznalectva. Svedkovia C., O., N., C., T., D. zhodne vypovedali, že o uzatváraní úverových zmlúv komunikovali práve s obžalovanou F. R.. Svedkovia obžalovanú opoznali aj pri rekognícii. Podľa znaleckého skúmania z odboru písmoznalectva zmluvu o poskytnutí úveru 32.596,50,- Eur s Consumer Finance Holding podpísala obžalovaná a so záverom pravdepodobnosti podpísala aj ďalšie zmluvy. Podpis úverových zmlúv s Poštovou bankou, a.s. obžalovaná v podstate priznala a priznala aj vybavovanie zmlúv v spoločnosti CETELEM. Nadriadený súd sa stotožňuje s argumentáciou obhajoby, že z niektorých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní vyplývalo podozrenie, že na trestnej činnosti obžalovanej mohla participovať aj svedkyňa N.. Svedkyňa O. vypovedala, že v dome v O. bola N. a R. vypisovala žiadosť o úver, ktorú jej aj odovzdala. Svedkyňa C. označila N.

ako osobu, ktorá bola spolu s obžalovanou R. žiadať o úver v Poštovej banke. Svedok T. označil N. ako kamarátku obžalovanej, ktorá s ňou bola prítomná pri žiadostiach o úver a predkladaní dokladov. Svedkovia však nevypovedali, že by si len vôbec všimli nejaký náznak toho, že obžalovaná F. R. konala pod nátlakom, neslobodne, alebo so strachom. Naopak z obsahu výpovedí svedkov T., N., C. vyplýva, že práve obžalovaná R. žiadala o úvery a predkladala doklady a svedok C. došlé finančné prostriedky zo svojho účtu vybral a odovzdal priamo obžalovanej. Z týchto dôvodov prípadná participácia svedkyne N. na posudzovanej trestnej činnosti obžalovanú nezbavuje trestnoprávnej zodpovednosti. Úvery boli poskytnuté na bankový účet, od ktorého mala platobnú kartu obžalovaná. Finančné prostriedky boli z tohto účtu vybraté v hotovosti a úvery spoločnostiam neboli splatené. Obžalovaná zavinením konaním spôsobila uvedeným spoločnostiam škodu. Pokiaľ sa vykonaným dokazovaním nepodarilo objasniť v akej miere sa obžalovaná, prípadne iné osoby na úkor poškodených spoločností aj reálne obohatili, nezbavuje to obžalovanú trestnoprávnej zodpovednosti, pretože zločin úverového podvodu je dokonaný už samotným vylákaním úveru uvedením do omylu inej osoby v otázke splnenia podmienok na poskytnutie alebo splácanie úveru a spôsobením škody.

Okresný súd skutok správne kvalifikoval ako pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. c), ods. 4 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák., pretože obžalovaná vylákala od poškodených spoločností úvery tým, že ich uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, spôsobila tak značnú škodu a čin spáchala na viacerých osobách. Obžalovaná svojim konaním poškodila cudzí majetok troch právnických osôb. Obžalovaná konala v priamom úmysle tak, ako je to uvedené v § 15 písm. a) Tr. zák.

Prvostupňový súd obžalovanej uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Obžalovanej poľahčovalo, že pred spáchaním činu viedla riadny život - § 36 písm. j) Tr. zák. a priťažovalo, že spáchala viac trestných činov - § 37 písm. h) Tr. zák. Trestnej činnosti sa dopustila predtým, ako bola rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 1T/10/2014 z 22.6.2017 uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., za ktorý jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 20 mesiacov. Okresný súd obžalovanej preto správne uložil súhrnný trest odňatia slobody podľa ust. § 42 ods. 1 Tr. zák. Uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby aj podľa názoru odvolacieho súdu s poukazom predovšetkým na doterajšiu bezúhonnosť obžalovanej zodpovedá zásadám individuálnej aj generálnej prevencie trestu a prevychová obžalovanú k tomu, aby v budúcnosti viedla riadny život.

Okresný súd obžalovanú postupom podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. správne zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Po preskúmaní výroku o náhrade škody sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý obžalovanej uložil povinnosť nahradiť poškodeným Poštovej banke, a.s. a VÚB, a.s. škodu vo výške 21 133,13 Eur a 34 486,- Eur. Poškodení si v priebehu trestného konania riadne a včas škodu voči obžalovanej uplatnili. Prvostupňový súd správne so zvyškom nárokov na náhradu škody poškodených odkázal na civilné konanie. Okresný súd svoje rozhodnutie u týchto dvoch spoločností o náhrade škody podrobne a ucelene odôvodnil. S týmito dôvodmi sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil a preto na odôvodnenie v tejto časti v zásade odkazuje. Pokiaľ sa týka výroku o náhrade škody poškodenej spoločnosti BNP Paribas Personal Finance SA, pobočka zahraničnej banky, okresný súd rozhodol nesprávne, keď obžalovanej uložil povinnosť nahradiť tejto spoločnosti škodu vo výške 23 118,90 eura. Podľa výroku o vine i odôvodnenia napadnutého rozsudku konaním obžalovanej bola tejto spoločnosti spôsobená škoda 1 784,20 Eur a 19 550,50 Eur, čo spolu predstavuje sumu 21 334,70 Eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. f), ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o náhrade škody, ktorým bola podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanej uložená povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti BNP Paribas Personal Finance SA škodu vo výške 23 118,90 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola uvedená spoločnosť so zvyškom uplatneného nároku na náhradu škody odkázaná na civilný proces a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanej F. R. podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil povinnosť nahradiť tejto poškodenej spoločnosti škodu vo výške 21 334,70 Eur a podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú spoločnosť so zvyškom jej nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.