Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CbPv/5/2009

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, sudkyňou JUDr. Miriamou Žákovou, v právnej veci žalobcu: SAVENCIA S.A. 42 rue Rieussec, 78220 Viroflay, 814 120 185 RCS Versailles, Francúzsko, právne zastúpený: Černejova & HRBEK, s.r.o. Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36857513 proti žalovanému v 1. rade: Arla Foods Trading A/S, Sonderhoj 14, DK-8260 Viby, Dánsko a žalovanému v 2. rade: Arla Foods Amba, Sonderhoj 14, DK-8260 Viby, Dánsko obaja právne zastúpení: JUDr. Tatiana Brichtová, advokátka, Grösslingova 6-8, 811 09 Bratislava o zákaze používania ochrannej známky Spoločenstva č. 242990 APETINA v Slovenskej republike podľa § 50 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach.

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100% III. Žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným súdu dňa 01.12.2009 podal žalobca proti žalovaným návrh na zákaz ochrannej známky spoločenstva č. 242990 APETINA v Slovenskej republike podľa § 50 zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach ( pôvodne § 36c zákona č. 55/1997 o ochranných známkach). Žalobca vo svojom návrhu uviedol, že žalobca, je majiteľ národnej slovnej ochrannej známky č. 197478 „APETITO“ s právom prednosti od 14.07.1999 (ďalej aj ako OZ APETITO) a národnej slovnej ochrannej známky č.208092 „APETITA“ s právom prednosti od 13.11.2003 (ďalej ak ako OZ APETITA). Uvedené ochranné známky sú zapísané na Úrade priemyselného vlastníctva SR (ďalej v texte aj ako Úrad) pre triedu 29 medzinárodného triednika tovarov a služieb a v rámci tejto triedy pre mlieko, syr a mliečne výrobky. Okrem týchto ochranných známok je žalobca majiteľom aj ďalších kombinovaných ochranných známok s dominantným označením APETITO a slovných ochranných známok obsahujúcich dominantný slovný prvok „APETITO“ Z veľkého množstva uviedol známky a prihlášky prihlásené na Ú. S. XX.XX.XXXX. B. XXXXXX Z. D. T. W. X. (XX.XX.XXXX), B. XXXXXX Z. W. G. N. (XX.XX.XXXX, B. XXXXXX Z. S.-G. Š. U. G. Y. G. Š.O. Z. U. G. B. (XX.XX.XXXX) B. XXXXXX Z. S. - G. U. G. Y. G. X. U. (XX.XX.XXXX), B. XXXXXX Z. Y. (XX.XX.XXXX, B. XXXXXX XXAPETITO Y. (XX.XX.XXXX), B. XXXXXX Z. W.Í. (XX.XX.XXXX), B. XXXXXX Z. W. (XX.XX.XXXX) Z. B. XXXXXX Z. (XX.XX.XXXX). Ž. O., Ž. G. B. F. Z. Z. Y. B. F. G. S. C. Z. G. v Slovenskej republike získali dlhoročným masívnym používaním veľmi dobré meno a významnú rozlišovaciu spôsobilosť. Žalobca si dôsledne zabezpečuje aj právnu ochranu svojich označení, o čom svedčí aj rad ďalších ochranných známok resp. prihlášok. V súčasnosti dodáva na slovenský trh výrobky označované žalobcovým označením APETITO spoločnosť Milex Nové Mesto nad Váhom, so sídlom Piešťanská 31, 915 53 Nové Mesto nad Váhom. Výrobky označené OZ APETITO sú v SR používané už od roku 2001 a získali si veľkú obľubu u spotrebiteľov. Žalobca uviedol, že žalovaní sú spolumajitelia slovnej ochrannej známky Spoločenstva - č. 242990 APETINA (ďalej aj CTM APETINA, alebo OZ APETINA ), ktorej účinky boli na územie Slovenskej republiky rozšírené na základe prístupu Slovenskej republiky k Európskej únii dňa 01.05.2004. CTM APETINA je zapísaná pre

triedu 29 medzinárodného triednika tovarov a služieb a v rámci tejto triedy pre mlieko a mliečne výrobky, jedlé tuky a oleje. Od roku 2007 používajú žalovaní CTM APETINA pre syry aj na území Slovenskej republiky, konkrétne spolumajiteľ - Arla Foods amba, so sídlom Skanderborgvej 277, DK-8260 Viby dováža do Slovenskej republiky syr typu feta a s označením CTM APETINA. Z výpisov národných ochranných známok žalobcu vyplýva, že boli podané pred pristúpením Slovenskej republiky k Európskej únii. Prihlášky boli podané v rokoch 1999 až 2003. Žalobca má za to, že existuje dôvod zákazu použitia ochrannej známky Spoločenstva podľa § 36c písm. b) zákona č. 55/1997 O ochranných známkach v znení neskorších predpisov. Dôvodom je zameniteľnosť národnej ochrannej známky žalobcu APETITO a APETITA s CTM APETINA a tým spôsobená pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti. Zameniteľnosť sa podľa žalobcu podľa známkovoprávnej praxe posudzuje z hľadiska troch kritérií: a) vizuálna zameniteľnosť, b) fonetická zameniteľnosť a c) sémantická (významová) zameniteľnosť. Pri posudzovaní všetkých troch kritérií sa berie do úvahy pohľad priemerného spotrebiteľa. Ad a) Vizuálna zameniteľnosť: CTM APETINA a národná ochranná známka APETITO pozostávajú z jedného slovného prvku. Ochranná známka Spoločenstva „APETINA" pozostáva zo siedmych hlások, pričom slovo „APETINA" je možné rozdeliť na štyri slabiky (A-PE-TI-NA). APETITO pozostáva rovnako zo siedmych hlások a toto slovo je možné rovnako rozdeliť na štyri slabiky (A-PE-TI-TO). Z vizuálneho hľadiska majú porovnávané ochranné známky „APETITO" a „APETINA" rovnakú dĺžku slova, rovnaký počet slabík, rovnaký počet spoluhlások umiestnených na rovnakých pozíciách a rovnaký počet samohlások tiež umiestnených na zhodných pozíciách. Porovnávané známky sa líšia iba poslednou samohláskou (A - O) a predposlednou spoluhláskou (T-N). Pri komplexnom posúdení porovnávaných známok je celkový vizuálny vnem výrazne ovplyvnený zhodnou začiatočnou skupinou hlások „APETI", ktorá prevláda nad odlišnou skupinou koncových hlások (NA - TO). Prvú časť označenia pritom vníma spotrebiteľ s väčšou pozornosťou, a preto si ju jasnejšie pamätá, preto začiatočná časť označenia podstatne ovplyvňuje celkový dojem. Odlišnosť v ženskom rode CTM APETINA a mužskom rode APETITO v danom prípade môže pôsobiť na spotrebiteľa tak, že sa môže domnievať o rozšírení známkovej rady žalobcu a o ďalšie príbuzné označenie - tento krát ženského rodu. Vzhľadom na vyššie uvedené je nutné konštatovať vysokú vizuálnu podobnosť oboch označení. Ad b) Fonetická zameniteľnosť: Z fonetického hľadiska v rámci slovenskej výslovnosti sú porovnávané známky reprodukované tak ako sú písané, čiže „APETINA" a „APETITO". Pri výslovnosti porovnávaných známok je zachovaný rovnaký rytmus A-PE-TI-NA a A-PE-TI-TO, pričom sa v obidvoch prípadoch kladie dôraz na zhodnú začiatočnú skupinu hlások „APETI", ktorá rezonuje v povedomí poslucháča, ľahko si ju zapamätá, čo spôsobí, že priemerný spotrebiteľ bude identifikovať tovar už pri vnímaní tejto začiatočnej skupiny hlások označenia. Pri APETITA a CTM APETINA je začiatočná skupina hlások „APETI" rovnako identická a koncovka „TA" a „NA" nie je schopná pri fonetickom vnímaní dostatočne rozlíšiť obe označenia. Ad c) Sémantická zameniteľnosť: V oboch prípadoch zo sémantického hľadiska je možné predpokladať, že obe označenia budú u priemerného spotrebiteľa s najväčšou pravdepodobnosťou evokovať rovnaký pojem „apetít" resp. „chuť do jedla". Zameniteľnosť slovného označenia „APETITO" s označením „APETINA" vo forme slovnej medzinárodnej známky patriacej žalovaným bola konštatovaná aj rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „Úrad") zo dňa 25.6.2004 č.k. MOZ 795205 N/159-2004/Uh . Aj keď predmet konania v tejto veci bol formálne odlišný, predmetom posúdenia boli rovnaké slovné označenia APETITO/APETINA. Úrad v Rozhodnutí dospel k záveru, že „na základe celkového hodnotenia jednotlivých aspektov porovnania možno konštatovať, že zhodná a dominantná začiatočná časť „APETI" spôsobuje, že vizuálne, foneticky a sémanticky sú porovnávané známky podobné do takej miery, že hrozí reálne nebezpečenstvo ich zámeny tak na trhu ako aj v povedomí spotrebiteľa. Okrem samotnej zameniteľnosti predmetných slovných označení z hľadiska vizuálneho, fonetického a sémantického je potrebné uviesť, že CTM APETINA je okrem iného zapísaná pre výrobky triedy č. 29, a to konkrétne mlieko a mliečne výrobky, jedlé oleje a tuky. Žalobca má svoju národnú APETITO tiež chránenú pre výrobky triedy č. 29, a to mlieko, syry, mliečne výrobky. Žalobcova APETITA je tiež zapísaná pre mlieko a mliečne výrobky. Tieto tovary sú identické s tovarmi zapísanými v triede č. 29 pre ochrannú známku CTM APETINA, t.j. mlieko a mliečne výrobky. Spotrebitelia vzhľadom na rovnaký charakter tovarov, ako aj vzhľadom na vizuálnu i fonetickú zhodnosť podstatnej časti porovnávaných známok, sa môžu oprávnene domnievať, že tovary majú v oboch prípadoch rovnaký pôvod, prípadne že sú ďalšou obmenou známkového radu APETITO. Z tohto dôvodu vzniká nebezpečenstvo mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti ochranných známok.

Žalobca poukázal na Rozsudok súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev z 10.10.2007, v ktorom sa okrem iného uvádza, že ,pokiaľ ide o výrobky bežnej spotreby, stupeň pozornosti priemerného spotrebiteľa je nižší než pozornosť venovaná trvácnejším tovarom alebo tovarom jednoducho väčšej hodnoty alebo výnimočnejšieho používania." Mlieko a mliečne výrobky sú pritom jednoznačne výrobkami bežnej spotreby a patria medzi tovar rýchlej spotreby. Pre priemerného spotrebiteľa je smerodajný celkový dojem, ktorý označenie vyvoláva ľahko môže byť motivovaný pre výber tovaru s označením CTM APETINA, pričom si ani neuvedomí, že pochádza od iného súťažiteľa. Takto označený tovar, ako už bolo naznačené vyššie, môže vyvolať i dojem známkovej rady jedného súťažiteľa, v rámci ktorej výrobca hodlá vyrábať určité nové výrobky, ktoré nadväzujú na doterajšie. Nebezpečenstvo zámeny v prípade OZ APETITO a CTM APETINA je o to vážnejšie, že OZ APETITO požíva v Slovenskej republike dobré meno a používanie CTM APETINA na rovnakých výrobkoch by preto nepoctivo ťažilo z dobrej povesti OZ APETITO. OZ APETITO žalobcu, ako aj jeho kombinované ochranné známky s dominantným prvkom APETITO si v Slovenskej republike získali dlhoročným masívnym používaním veľmi dobré meno a významnú rozlišovaciu spôsobilosť. Sú nimi označované kvalitné výrobky za dobrú cenu. Túto skutočnosť dokumentujú aj televízne reklamy, ktoré bežia na takto označené výrobky, ako aj rôzne spotrebiteľské súťaže a samotné prezentácie výrobkov, ktoré sú podrobne uvedené na www.apetito.sk <http://www.apetito.sk>. Predaj výrobkov označených APETITO dosahuje celkovo približne od 2.000 až 2.500 ton ročne. Uvedené skutočnosti jednoznačne dokazujú, že tieto výrobky si získali na trhu veľkú obľubu a sú všeobecne známe. Na preukázanie tvrdení predložil žalobca výber letákov z predajných sietí a výberom faktúr. OZ APETITO má jednak veľmi vysokú mieru rozlišovacej spôsobilosti a jednak požíva (nielen) na území Slovenskej republiky dobré meno.

2. Právny zástupca žalovaných v písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 30.04.2012 uviedol, že žalovaní sú súčasťou skupiny ARLA FOODS, pričom sa jedná o jedného z najvýznamnejšieho producenta mlieka a mliekarenských výrobkov v Európe. Označenie APETINA formalizované pre celé územie Európskej únie prostredníctvom CTM APETINA začal žalovaný v 2. rade používať od roku 1991 pre označenie bieleho syra balkánskeho typu potom čo sa Grécko začalo domáhať ochrany označenia feta. Prihláška CTM APETINA bola podaná v roku 1996. Žalovaní sú názoru, že zameniteľnosť medzi týmito označeniami vyžadovaná § 36c ods. 1 písm. b) starého ZoOZ, resp. § 50 ods. 1 písm. b) zákona č. 506/2009 Z.z. o ochranných známkach v platnom znení (ďalej len „nový ZoOZ') nie je daná, pričom však nebol zo strany navrhovateľa zohľadnený ďalší relevantný faktor, konkrétne rozlišovacia spôsobilosť samotného označenia. Odlišnosť v rode oboch označení, je z pohľadu priemerného, bežného spotrebiteľa v slovenských reáliách výrazný a značne dištinktívny prvok. Tento prvok výrazne odlišuje obe porovnávané označenia z hľadiska fonetického, keď aj priemerný spotrebiteľ po prečítaní oboch označení zaznamená rozdiel. Žalobca sa snažil znižovať význam rozdielu v rode oboch označení aj s poukazom na to, že si buduje známkový rad. V tomto smere je však potrebné zdôrazniť to, že všetky ochranné známky navrhovateľa sú prihlásené ako viacslovné označenia s tým, že označenie APETITO je v nich prítomné vždy v tej istej podobe a k nemu pristupuje jedno či viacero ďalších samostatne stojacich označení. Identický princíp ako v prípade registrácií ochranných známok žalobca dlhodobo používa aj vo vzťahu k užívateľskej verejnosti, keď výrobky označuje použitím dvoj a viacslovných označení, v ktorých zásadne nemanipuluje so slovom APETITO. Žalovaní vidia markantnú odlišnosť aj pri vizuálnom hodnotení oboch označení, keď obe označenia majú zhodný iba menej dištinktívny začiatok „APETI", po ktorom nasleduje úplne odlišná koncovka „NA" resp. „TO". Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o označenia krátke, je pravdepodobné, že priemerný spotrebiteľ ich zachytí v celosti a prečíta do konca. Označenie tvoriace APETITO je z hľadiska rozlišovacej spôsobilosti pri potravinárskych produktov označením tzv. slabým, keďže vo vzťahu k tovaru, pre ktoré je registrované a používané, sa jedná o označenie popisné. Sémanticky - ako uvádza aj navrhovateľ - totiž jeho slovný základe „apetít" vyjadruje chuť do jedla. Významovo teda predmetné označenie implikuje, že tovar ním označený je chutný a popisuje teda bezprostrednú vlastnosť jedla. Žalovaní poukázali na § 14 Zo . Jedná sa o základné interpretačné pravidlo vylučujúce neodôvodnenú monopolizáciu označenia popisného charakteru, ktoré je súčasťou bežnej slovnej zásoby. Žalobca však sám zvolil označenie, ktorého dominantná časť predstavuje slovo popisné a s malou mierou dištinktivity pre označenie jedla, musí byť táto skutočnosť na ťarchu jemu a nie žalovaným. Poukázali na rozhodnutie Súdu prvého stupňa Európskych spoločenstiev č.T-149/06 vo veci Castellani SpA c/a Úrad pre harmonizáciu vnútorného trh.

Na rozdiel od rozhodovania Úradu konaní v ktorom úrad vydal rozhodnutie MOZ 795205 N/159-2004/ Uh zo dňa 25.6.2004,, v ktorom sa teda technicky konalo o konflikte už zapísanej národnej známky a prihlasovaného označenie s identickými, t.j. vnútroštátnymi účinkami, konajúci súd v tomto prípade koná o už existujúcich a riadne registrovaných právach k ochrannej známke Spoločenstva, pričom pri hodnotení skutkového stavu musí vykladať slovenský ZoOZ v kontexte s Nariadením Rady (ES) č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva vybudovanom na princípe unitárneho charakteru ochrannej známky Spoločenstva. Podľa žalovaných zhodnosť výrobkov nie jednoznačne daná. Kým žalobca používa OZ APETITO výlučne na označenie špecifického druhu syrových výrobkov - konkrétne tavených syrov, žalovaní používajú OZ APETINA na označenie špecifického druhu syra - syra gréckeho typu. Žalovaní sú toho názoru, že uvedené odlišnosti sú významné aj pre účely hodnotenia podľa § 36c ods. 1 písm. b) starého ZoOZ, resp. § 50 ods. 1 písm. b) nového ZoOZ. Podľa žalovaných je vylúčená pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti, a teda ani táto podmienka nie je splnená. Pri hodnotení možnosti zámeny spotrebiteľmi k tomu osobitne pristupuje aj špecifický priemyselný postup navrhovateľa pri výrobe tovarov predávaných pod týmto označením na trh, t.j. všetky výrobky nesúce toto označenie sú v skutočnosti tavené syry , čo bežný spotrebiteľ celkom jednoznačne odlišuje od bežných syrov, ktoré tavením neprechádzajú. Žalobcom prezentovaná argumentácia o reklamnej činnosti však skôr podporuje našu tézu, že spotrebiteľská verejnosť toto označenie vníma výlučne pre tavené syry. Žalobca taktiež extenzívne argumentuje dobrým menom OZ APETITO. Na základe § 36c ods. 1 písm. b) starého ZoOZ, resp. § 50 ods. 1 písm. b) nového ZoOZ, dobré meno ochrannej známky vôbec nie je uvedené medzi predpokladmi, ktoré musia byť splnené, aby súd ochrannú známku Spoločenstva zakázal. Kvantita tovaru má výpovednú hodnotu výlučne v prípade, pokiaľ by sa jednalo o veľmi významný trhový podiel na relevantnom trhu, čo však z dôkazov predložených navrhovateľom žiadnym spôsobom nevyplýva. Reklama má na preukázanie dobrého mena dopad iba v prípade, pokiaľ by navrhovateľ preukázal nasadenie reklamy v médiách, a to nielen čo do intenzity, ale aj časového obdobia, kedy bola reklama reálne nasadená, pričom na tento účel rozhodnenepostačujú izolované faktúry za reklamné služby.

3. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.04.2013 uviedol, že v dôsledku návrhu na zrušenie ochrannej známky žalobcu č. 208092 APETITA, podaného žalovaným dňa 27.4.2012 bola táto ochranná známka v marci 2013 vymazaná z registra ochranných známok. Dôvodom výmazu bolo jej nepoužívanie na území SR po dobu 5 rokov. Pri vizuálnej zameniteľnosti oboch dotknutých označení, t.j. OZ APETITO a CTM APETINA je podľa názoru žalobcu potrebné klásť dôraz na spoločný počiatočný slovný základ oboch slov, a to „APETI". Rozdiel, založený na odlišnej koncovke („TO" a „NA"), nie je v tomto prípade pre priemerného spotrebiteľa rozhodujúci, nakoľko spotrebiteľ vnímajúc rovnaký význam oboch slov a identický počiatočný slovný základ „APETI", sa nebude ďalej zamýšľať nad tým, že koncovka je už odlišná, a preto by malo ísť o úplné odlišné výrobky iných výrobcov, že nemajú žiadnu ekonomickú spojitosť. Podľa ustálenej judikatúry pravdepodobnosť zámeny predstavuje pravdepodobnosť, keď sa verejnosť môže domnievať, že predmetné tovary alebo služby pochádzajú od jedného podniku alebo prípadne od podnikov, ktoré sú ekonomicky prepojené. Pre celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny je tiež rozhodujúce komplexné vnímanie ochranných známok (označení), ako aj celkový dojem z výrobku očami priemerného spotrebiteľa predmetných výrobkov a nie porovnávanie jednotlivých prvkov . Priemerný spotrebiteľ má iba zriedka možnosť vykonať priame porovnanie rozličných ochranných známok, ale musí sa spoľahnúť na ich nedokonalý obraz, ktorý si uchoval v pamäti. Úroveň pozornosti priemerného spotrebiteľa sa tiež mení v závislosti od kategórie predmetných tovarov To znamená, že v prípade rýchloobrátkového tovaru ako sú mliečne výrobky je pozornosť spotrebiteľa oveľa menšia ako pri výrobkoch napr. veľkej bielej techniky. Dôkazy o budovaní a získaní dobrého mena OZ APETITO v Slovenskej republike, slúžia podporne rovnako na to, aby poukázali na možné nebezpečenstvo pravdepodobnosti zámeny alebo vzájomnej spojitosti, pretože tieto argumenty a dôkazy len zvýrazňujú skutočnosť, že výrobky označované OZ APETITO sú už viac ako jedno desaťročie etablované na slovenskom trhu, získali si tu obľubu u spotrebiteľov a to aj v dôsledku napr. marketingových a mediálnych investícií žalobcu. Žalobca poukazuje na zavádzajúci argument žalovaných o tzv. „slabej rozlišovacej spôsobilosti OZ APETITO, či dokonca o charaktere tejto známky ako „druhového" slova. Skutočnosť, že pôvod

oboch ochranných známok, t.j. APETITO aj konkurenčnej CTM APETINA najpravdepodobnejšie pochádza zo slova „apetít" (resp. z jeho cudzojazyčnej mutácie) neznamená zároveň to, že by slovná ochranná známka pochádzajúca z takéhoto slova mala byť automaticky známka so slabšou rozlišovacou spôsobilosťou, nieto ešte že predstavuje druhové označenie. APETITO je riadne zapísaná známka s dostatočnou mierou rozlišovacej spôsobilosti, ktorá umožňuje, aby táto známka plnila funkciu ochrannej známky, t.j. bola schopná odlíšiť tovary jedného podnikateľa od druhého. Aplikáciu § 14 aktuálne platného Zákona o ochranných známkach je možné evokovať jedine v tých prípadoch, keď ide o takú ochrannú známku, ktorá, hoci je zapísanou známkou, zároveň je aj označením popisným, ktoré sa používa na označenie druhu, kvality, či iných vlastností, napr. z kategórie syrov možno spomenúť slovo „nátierka" alebo „syrokrém". Žalovaný bezdôvodne spochybňuje význam rozhodnutia Úradu zo dňa 25.6.2004, v ktorom Úrad vyslovil právny názor o zameniteľnosti ochrannej známky APETITO a medzinárodnej ochrannej známky APETINA. Aj keď predmet konania v tejto veci bol formálne odlišný predmetom posúdenia boli rovnaké slovné označenia APETITO/APETINA, a práve preto je toto posúdenie Úradom, t.j. orgánom, ktorý je špecializovaný práve na tieto záležitosti, viac než relevantné a nespochybniteľné.

4. Právny zástupca žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.04.2013 doručenom súdu dňa 30.04.2013 uviedol, že k hodnoteniu zameniteľnosti CTM APETINA a OZ APETITO dávajú do pozornosti rozsudok najvyššieho súdu Českej republiky z 28.09.2012 č.k. 23 Cdo 4046/2010-202 na základe ktorého bol zrušený na základe dovolania rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 24.05.2010 č.k. 3 Cmo 330/2009-160 v rozsahu v ktorom odvolací súd zmenil rozsudok prvého stupňa ktorým bolo žalovanej ( v tomto konaní žalovanej v druhom rade) zakázané používanie slovnej ochrannej známky Spoločenstva č. 242990 „ APETINA“ pre mlieko a mliečne výrobky potravinárske tuky zapísané v triede 29. Poukázal, že Najvyšší súd v rozhodnutí konštatoval, „že ochranné známka APETITO má nízku rozlišovaciu spôsobilosť, pretože je tvorená prvkom všeobecného názvoslovia (apetit). Slovné prvky apetit resp. apetito, sú prvky pozitívne vzťahujúci sa k základnej vlastnosti potravín ( a teda s nízkym stupňom rozlišovacej spôsobilosti vzhľadom k daným výrobkom a službám), sú prvky pomerne obľúbené a zo strany výrobcov a poskytovateľov služieb v oblasti gastronómie hojne využívané. Spotrebiteľovi je tento pojem známy a nespája ho s jedným konkrétnym vlastníkom ochrannej známky. Najvyšší súd Českej republiky ďalej konštatuje, že „Keďže je český spotrebiteľ zvyknutý stretávať sa s označeniami obsahujúcimi označenie apetit v spojení s potravinárskymi výrobkami, musí pozornejšie vnímať rozdiel v koncovke konkrétneho označenia. Z tohto dôvodu nemožno opodstatniť zameniteľnosť oboch označení.“ Najvyšší súd Českej republiky zároveň v predmetnom rozhodnutí uvádza, že „V tomto ohľade možno dospieť k záveru, že priemernému spotrebiteľovi sa s ohľadom na početnosť výskytu základu slova apetit v gastronomických službách pri stretnutí s ochrannou známkou APETINA môže vybaviť iný produkt obsahujúci rovnaký slovný základ, napr. produkt nesúci ochrannú známku APETITO, avšak bez pravdepodobnosti zámeny oboch označení." 5. Na pojednávaní dňa 03.05.2013 predniesol, právny zástupca žalobcu návrh v súlade s písomnými podaniami. Pre rozhodnutie je veľmi významné rozhodnutie Úradu priemyselného vlastníctva SR zo dňa 21.06.2004, kde tento zameniteľnosť známok konštatoval. Iniciatíva žalovaných prihlásiť ich známku ako národnú bola zamietnutá a známka žalovaných sa stala účinnou na Slovensku len z dôvodu pristúpenia Slovenska do SR. Žalovaným vyvolaný argument o použití §14 ZoOZ je v tomto prípade bezpredmetný nakoľko sa môže uplatniť len ak ide o slovo, ktoré označuje druh, vlastnosť, kvalitu a kvantitu tovaru. Uvedený pojem v našich krajinách podľa žalobcu nie je na toľko používaný ako napr. vo Francúzku. Právny zástupca žalovaných sa na uvedenom pojednávaní pridržal doterajších vyjadrení a zároveň uviedol, že žalovaní používajú ochrannú známku APTETINA od roku 1991, pričom žalobca uvádza, že svoju ochrannú známku APETITO užíva od roku 2001. Obmedzenie používania ochrannej známky spoločenstva s pôsobnosťou pre celú EU zasahuje do jednej so základných slobôd a to do voľného pohybu tovaru. Uviedol, že nesúhlasí so žalobcovým hodnotením významu rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva SR zo dňa 21.06.2004, a poukázal, že § 135 O.s.p. Poukázal na význam slova apetit ako chuť do jedla , a podľa neho táto skutočnosť má bezprostredný dopad na rozsah poskytovanej ochrany a to s poukazom na § 14 ZoOZ. Sú teda toho názoru, že to musí byť na ťarchu žalobcovi , že so zvolil také popisné označenie. Zároveň konštatoval, že podľa nich ide pri uvedenom označené obežný pre potraviny popisný výraz aj v našich krajinách. Súdu predložil výpisy i obchodného registra subjektov, ktoré vo svojom mene používajú pojem APETIT. Opätovne poukázal na rozhodnutie NS ČR č. 23Cdo/4046/2010 a uviedol, že v danej veci už Vrchný súd v Prahe právoplatne rozhodol. Poukázal na skutočnosť, že Úrad priemyselného vlastníctva rozhodoval vo veľmi krátkom čase po vstupe do Európskej únie, keď ešte nemal prax v používaní komunitárneho práva.

6. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 22.10.2013 doručenom súdu dňa 23.10.2013 uviedol, dôvody prečo nebolo možné dosiahnuť zápis ochrannej známky APETINA v SR po roku 1999. Žalobca poukázal na systému známkovo-právnej ochrany ako celku t.j. na Slovensku ale i vo svete . Až do vstupu Slovenska do EÚ (1.5.2004) bolo možné na Slovensku registrovať ochranné známky iba dvoma spôsobmi: národne (slovenské zákonodarstvo, kompetencia UPV SR) a medzinárodne (Paríž/ Madrid dohovory - kompetencia úrad WIPO). Majiteľovi národne registrovanej známky v domovskom štáte (od určitého momentu aj iba národne prihlásenej) ponúkal zjednodušený postup pri aktuálnom prihlasovaní tejto známky v ostatných národných systémoch (v členských štátoch) bez toho, aby bolo potrebné v každom z týchto členských štátov prihlasovať označenie samostatne. Prirodzene, bolo to aktuálne iba za predpokladu, že v označenom členskom štáte takáto alebo podobne zameniteľná známka ešte neexistovala alebo existovala a majiteľ to nepostrehol a nenamietal . V roku 1996, kedy si žalovaný CTM slovnú známku APETINA prihlásil a táto bola aj zapísaná, Slovensko nepatrilo do Európskej únie. Žalovaný sa rozhodol, ale až v roku 2003, na báze už v Dánsku zapísanej národnej ochrannej známky z roku 1993 „APETINA" (čiže z pohľadu vyobrazenia, znenia, slovného charakteru) úplne identickej s CTM známkou z roku 1996, pre túto ochrannú známku zabezpečiť medzinárodnú ochranu pre viacero nečlenských štátov európskej únie, medzi nimi i Slovenska. WIPO tento zámer zverejnilo 6.3.2003 a žalobca voči medzinárodnému zápisu tejto ochrannej známky na Slovensku podal dňa 16.6.2003 námietky. ÚPV zamietol registráciu pre územie SR pre syry a mliečne výrobky, a to dňa 25.6.2004. Je nepochybné, že aj UPV SR sa v roku 2004 zaoberal všetkými týmito hľadiskami, využil pri svojom rozhodovaní všetky bohaté skúsenosti, použil dostupnú judikatúru a rozhodol správne, keď námietkam vyhovel a odmietol ochranu medzinárodnej slovnej ochrannej známky APETINA pre územie SR pre rovnaké a podobné tovary. Žalobca je teda presvedčení, že ak v danom prípade už v minulosti bol „test" podobnosti a zameniteľnosti konkurujúcich si známok uskutočnený zo strany UPV SR, súd musí z neho vychádzať, v opačnom prípade by poprel logiku prihlasovania, namietania zápisu ochranných známok, podávania opravných prostriedkov proti rozhodnutiu ÚPV a pod.. Pokiaľ žalovaní namietajú, že sa ÚPV nevysporiadal napr. s rozhodnutím OHIM R 278/2004 Apetito podľa žalobcu nie je uvedený prípad pre tento spor aplikovateľný. V prípade Rozhodnutia Súdu Prvej Inštancie OHIM, č.k. T 149/06 zo dňa 20.11. 2007 vo veci známok CASTELLUCA a CASTELLUM vs. CASTELLANI, súd konštatoval, že aj keď sú označenia CASTELLUCA, CASTELLUM, CASTELLANI do značnej miery podobné po vizuálnej, fonetickej i významovej stránke, priemerný spotrebiteľ si ich "nezamení" práve preto, že zo skúsenosti vie, že slovo CASTELL sa často používa pri označení vín a preto bude náležitú pozornosť venovať práve koncovke predmetného označenia, pôvodu hrozna, výrobcovi a pod. Tento je podľa žalobcu nepoužiteľný z dôvodu, že použitie slova APETIT (v žiadnom známom používanom variante) nie je vôbec tak zaužívané na potravinách ako slovo CASTELL, CHATEU u vín. Žalobca uviedol, že rozhodnutie českého súdu vychádza nesprávne z nižšej rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky APETITO v Čechách (pre jej koreň slova APETÍT, nesúci význam nedištinktívneho charakteru a často sa vyskytujúci v potravinárskom priemysle) a bolo nezmyselne inšpirujúce sa rozhodnutím vo veci CASTELLUCA a CASTELLUM vs. CASTELLANI. I keď takáto inšpirácia nebola výslovne konštatovaná, z obsahu rozhodnutia je zrejmé, že k tomu došlo. Rozhodnutie totiž uvádza, že koreň slova APETÍT sa často používa na potravinárskych výrobkoch (teda tak, ako je tomu v prípade slov typu CASTEL u vín) a preto spotrebiteľ je viac opatrný pri hodnotení zameniteľnosti a dostatočnú pozornosť venuje aj koncovkám takéhoto zaužívaného označenia. Na rozdiel od konštatovaného stavu na českom trhu, ktorý navyše nepoznáme, môžeme tvrdiť že široké použitie slova Apetit pri označení potravín na Slovensku absentuje. Žalobca je presvedčený, že slovo APETITO je pre označenie ich výrobkov t.j. syrov a mliečnych výrobkov, zvolené nesmierne šikovne, inovatívne a invenčné a plne v súlade s princípmi zápisnej ale i rozlišovacej spôsobilosti. Nanajvýš je možné priznať, že výrobky používajúce slovo apetít. resp. jeho blízku slovnú odvodeninu, asociujú u spotrebiteľa fakt, že výrobok má niečo spoločné s konzumáciou a skutočnosť, že pri jej konzumácii výrobca praje dobrú chuť. V žiadnom prípade tieto slová, označenia neznamenajú „inú vlastnosť tovaru. Ak by súd ani vyššie uvedené argumenty nepresvedčili o tom, že ochranná známka mala rozlišovaciu spôsobilosť vysokú už pri jej zápise, tvrdíme že ju musela získať neskôr v dôsledku existujúcej rozsiahlej známkovej rady, ktorú sme súdu už dokladovali, masívneho umiestňovania na trh produktov s označením APETITO viac ako desiatku rokov, masívneho marketingu ohľadne promotion tohto druhu tovaru, vysokou kvalitou výrobkov APETITO, prejavujúcou sa konštantnou vysokou predajnosťou.

Prípady zápisnej (ne)spôsobilosti (vymedzené v § 2 ods.l Zákona) predstavujú situácie, kedy ÚPV ex offo musí zápis prihláseného označenia odmietnuť, lebo označenie nemá zápisnú spôsobilosť. Jedinou výnimkou je situácia, že i označenie zápisné nespôsobilé v zmysle § 2 možno ako ochrannú známku zapísať, ak jej majiteľ UPV presvedčí, že označenie v dôsledku jeho faktického používania pred prihlásením známky, už v očiach verejnosti rozlišovaciu spôsobilosť nadobudlo. V prípade APETITO známky, však tento dôkaz vyžadovaný nebol .

7. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní zo dňa 24.06.2015 doručenom súdu dňa 25.06.2015 uviedol, že hodnotenie zameniteľnosti je hodnotením právnym, preto je úlohou súdu zvážiť, či označenia APETITO a APETINA sú (s ohľadom na všetky okolnosti prípadu) zameniteľné natoľko, že priemerne obozretný spotrebiteľ si ich bude zamieňať. Rozhodnutie UPV SR vydávané v podobnej veci nie je pre účely tohto konania záväzným a judikatúra národných súdov ako aj Európskeho súdneho dvora ako aj rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva SR a Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) postupne dotvárajú a upravujú kritéria posudzovania zameniteľnosti označení/ochranných známok ako aj celého systému ochrany duševného vlastníctva, ktorý sa postupne mení a formuje. Túto skutočnosť je nutné zohľadniť aj v spojitosti s desať rokov starým prvostupňovým rozhodnutím ÚPV SR, na ktoré opakovane poukazuje žalobca. Právny zástupca žalovaných poukázal na Spoločné oznámenie o spoločnom postupe - relatívne dôvody zamietnutia - pravdepodobnosť zámeny z 02.10.2014, ktorým sa zjednocuje prax všetkých úradov priemyselného vlastníctva EÚ.

8. Právny zástupca žalobcu v písomnom podaní zo dňa 02.09.2015 doručenom súdu dňa 02.09.2015 uviedol, že ustanovenia týkajúce sa námietok proti zápisu novej ochrannej známky vyžadujú pre úspech žaloby z dôvodu podobnosti, aby tu existovalo nebezpečenstvo zámeny v očiach verejnosti vo vzťahu k zhodným alebo podobným tovarom a službám. Podobnosť sa testuje z pohľadu vizuálnej, fonetickej, sémantickej a celkovej podobnosti konkurujúcich si označení. Zámena u verejnosti neznamená len to, že so spotrebiteľ zamení jeden tovar za druhý . Koncept zámeny je založený na tom, že spotrebiteľ má skúsenosť so staršou známkou a s tovarmi takto označovanými. Možno ani nevie povedať kto presne je výrobca, len vie že mu to chutí, je s touto značkou spokojný a jeho nákup je, čo i len podvedome, motivovaný touto skúsenosťou. Vytvoril sa v ňom určitý návyk kde jeho pozitívna skúsenosť sa spája s tovarmi takto označovanými. Pravdepodobnosť zámeny existuje potom vtedy, ak existuje riziko, že spotrebiteľ siahne aj po tovare iného výrobcu, ešte len prichádzajúceho na trh, a to vtedy ak nové označenie spája so svojou predchádzajúcou skúsenosťou. Žalobca poukázal na podľa neho najdôležitejšie princípy manuálu OHIM:

- rozlišovacia spôsobilosť známky nemusí existovať buď vôbec alebo môže mať stupeň rozlišovacej spôsobilosti nižší, bežný a napokon vysoký; Ak je známka zapísaná, predpokladá sa, že má aspoň minimálnu vnútornú rozlišovaciu spôsobilosť. Ochranná známka APETITO bola zapísaná bez ďalšieho. V zmysle tohto výkladového pravidla leda platí, že má aspoň minimálnu (vnútornú) rozlišovaciu spôsobilosť. Ako však vyplýva z ďalšieho textu OZ APETITO mala podľa nášho názoru každopádne hneď aj bežnú rozlišovaciu spôsobilosť.

- pri vykonávaní testu nebezpečenstva zámeny sa stupeň rozlišovacej spôsobilosti vyhodnocuje iba vo vzťahu k skoršej známke a rozlišovacia spôsobilosť neskoršej, t.j. „prichádzajúcej" alebo námietkami napádanej známky sa nevyhodnocuje. Žalovaný v ostatnom vyjadrení argumentuje, že CTM APETINA má vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť ako OZ APETITO nakoľko neobsahuje nedištinktívny koreň slova APETIT. Ako sa uvádza v Usmerneniach, pri hodnotení Nebezpečenstva zámeny je stupeň rozlišovacej spôsobilosti napádanej známky nepodstatný a nehodnotí sa.

- prihlasovateľ nemá v zmysle Usmernení právo napádať chýbajúcu rozlišovaciu spôsobilosť už zapísanej známky a pre potreby tohto testu sa táto známka považuje východiskovo za známku s bežnou rozlišovacou spôsobilosťou.

- stupeň rozlišovacej spôsobilosti sa hodnotí samostatne vo vzťahu k jednotlivým zložkám označenia, ale vyhodnocuje sa aj stupeň rozlišovacej spôsobilosti označenia ako celku. Na preukázanie nízkej rozlišovacej spôsobilosti predmetného prvku sa musí predloženými dôkazmi dokázať skutočnosť, že slovenskí spotrebitelia boli vystavení rozsiahlemu používaniu ochranných známok alebo tovarov na trhu takto označovaných, ktoré obsahujú predmetný prvok, a spotrebitelia si na takéto označenia už zvykli ako na ,,generické, popisné, všeobecné a pod." Nižší stupeň rozlíšenia (generickej, popisnej všeobecnej)

zložky označenia sa vždy posudzuje vo vzťahu ku konkrétnym tovarom a službám, v krajine použitia, a to z pohľadu jazykovej zrozumiteľnosti, frekvencii použitia, vzťahu blízkosti označenia ku konkrétnemu tovaru, na ktorom má byť označenie umiestnené. To všetko z pohľadu bežnej spotrebiteľskej verejnosti. V našich podmienkach nie je slovo apetit až natoľko frekventované ako je tomu napr., vo Francúzsku, Taliansku alebo Nemecku.. Prítomnosť ochranných známok s označením apetito je na Slovensku zriedkavá, pričom v jednom prípade ide o majiteľa, s ktorým žalobca má uzavretú koexistenčnú dohodu a v druhom prípade (Hamé s.r.o.) ide o ochranu s výslovným vylúčením ochrany pre syry a mliečne výrobky, ktorú oblasť si žalobca starostlivo chráni. Žalovaní však nijako dôkazmi nepreukázali nižšiu rozlišovaciu spôsobilosť označenia APETITO vo vzťahu k mliečnym výrobkom, neustále sa odvolával iba na rozhodnutia v iných štátoch, pričom sme vyššie vysvetlili, že sú neopakovateľné vo vzťahu k situácii na Slovensku. Názor žalobcu je, že (masívnym a dlhodobým) používaním OZ APETITO minimálne na mliečnych výrobkoch, z toho najmä na syroch a syrových omáčkach, získalo toto označenie vysoký stupeň rozlišovacej spôsobilosti. Domnievame sa, že ak sa priemerného spotrebiteľa spýtate aký druh výrobku si predstaví ak počuje slovo APETITO, sme presvedčení, že odpovie „syry1' a neodpovie „potraviny" všeobecne. Alternatívne navrhol zákaz aspoň vo vzťahu k mliečnym výrobkom a syrom.

9. Na pojednávaní dňa 01.12.2017 žalobca konštatoval, že podobnosť oboch známok bola preukázaná takmer vo všetkých predložených rozhodnutiach UPV a súdov. Predmetom posúdenia je teda otázky vyvolania nebezpečenstva zámeny vrátane vyvolávania vzájomnej asociácie medzi dotknutými ochrannými známkami. Rozlišovacia schopnosť známky APETITO je minimálne bežná ak nie vysoká. Navrhol súdu alternatívne zvážiť zákaz len pre mliečne výrobky a syry u ktorých má známka APETITO vysokú rozlišovaciu spôsobilosť. Právny zástupca žalovaných na uvedenom pojednávaní uviedol, že rozhodovacia prax potvrdila, že spotrebiteľ venuje zvýšenú podobnosť jednotlivým označeniam, nakoľko venuje zvýšenú pozornosť pôvodu výrobku. Kľúčový pojem APETIT je popisného charakteru a v konštrukcii oboch označení je rozdiel, ktorý vylučuje nebezpečenstvo zámeny.

10. Právny zástupca žalovaných v písomnom podaní zo dňa 02.11.2018 uviedol, že žalobca na preukázanie dobrého mena a nadväzujúcej zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti nepredložil v tomto súdnom konaní postačujúce dôkazy. Žalobca priložil k svojmu vyjadreniu nepodložené a ničím nepreukázané čísla o predajoch výrobku a výdavkoch na marketing bez akéhokoľvek kontextu a porovnania s aktuálnym stavom na relevantnom trhu . Keďže v tomto prípade skúmame vnímanie u spotrebiteľskej verejnosti, ktorú predávané výrobky alebo reklama zasiahla, bez toho, aby z nich vyplývalo, v akom rozsahu a akým spôsobom prišlo k jej skutočnému zásahu, sú všetky predložené číselné hodnoty len čísla. Žalobca v tomto konaní neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojho tvrdenia o zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti jeho ochrannej známky. Na túto skutočnosť rozhodne nepostačuje poukaz na Rozhodnutie ÚPV priemyselného vlastníctva z roku 2014, v ktorom ÚPV uviedol, že by sa malo jednať o ochrannú známu s dobrým menom. Samotný ÚPV totiž v tomto prípade konštatoval, že dobré meno ochrannej známky pre syry sa netýka slovného prvku tejto ochrannej známky APETITO. ÚPV totiž v tejto súvislosti celkom jednoznačne v rozhodnutí z 21.07.2014, č. POZ 1358-2009/ N-93-2014/Tes konštatuje nasledovný záver: „Avšak je potrebné uviesť, že z dokladov predložených namietateľom je zrejmé, že relevantná spotrebiteľská verejnosť si staršie ochranné známky spája s určitou grafickou úpravou slovného prvku „APETITO“, ako aj s celkovou grafickou úpravou a farebnosťou starších známok. Ďalej v tejto súvislosti starším ochranným známkam s dobrým menom, ktoré sú tvorené jedine slovným prvkom „APETITO“, ktorý nie je dostatočne originálny, nemožno priznať vyššiu mieru vnútornej alebo získanej rozlišovacej spôsobilosti a jedinečnosti.“ Dobré meno ochrannej známky APETITO pre syry samo osebe slovnému prvku APETITO žiadnym spôsobom rozlišovaciu spôsobilosť zvýšiť nemôže a teda z hľadiska predmetu tohto konania, pri ktorom dochádza k porovnávaniu slovnej ochrannej známky žalobcu APETITO a slovnej ochrannej známky žalovaných APETINA zapísanej na Úrade Európskej únie pre duševné vlastníctvo pod č. zápisu 242990 („APETINA“), je existencia potenciálneho dobrého mena ochrannej známky žalobcu APETITO úplne nevýznamná. Slovo „apetít“ v známkovo-právnom kontexte -sa v rámci slovenského jazyka používa pre označenie chute do jedla. Spotrebiteľovi bude z použitia slovného prvku „apetit“ na konkrétnom potravinárskom výrobku zrejmé, že sa jedná o niečo, čo sa dá konzumovať (tovary - potraviny) a dokonca to implikuje, že mu to bude chutiť. Kľúčové je, že priemerným spotrebiteľom je slovo „apetít“ známe a asociujú si s ním konkrétny význam, čo žalovaní považujú za notorietu.

Právny zástupca žalovaných uviedol že slovný prvok „apetit“ ako prvok s veľmi nízkou rozlišovacou spôsobilosťou k potravinovým tovarom alebo službám v oblasti gastronómie nemožno považovať za prvok, na základe ktorého spotrebiteľ dokáže takto označené tovary a služby rozlíšiť, a preto sa v označeniach detailnejšie zameriava na jeho ďalšie časti, ktorými sú v danom prípade odlišné koncovky oboch porovnávaných označení APETI-TO/APETI-NA.

11. Na pojednávaní 16.11.2018 právny zástupca žalobcu v plnom rozsahu zotrval na žalobe. Uviedol, že v prípade slova Apetito v podmienkach slovenského jazyka a prostredia, je akýkoľvek súvis s mliečnymi výrobkami a hlavne syrmi úplne vzdialeného charakteru. Jediný bližší súvis je s gastronómiou ako takou, kde je súvislosť len z dôvodu používania slova apetít na vyjadrenia toho, keď niekto veľa a rád konzumuje. Žalovaný podsúva slovo Apetito do rovnakej kategórie označení ako je napr. Stavmat pre stavebné materiály, Drevostav pre stavby z dreva, Gastro pre reštauračné služby. Dôrazne namietajú, že by ich ochranná známka Apetito mala nižšiu rozlišovaciu schopnosť vo vzťahu k mliečnym výrobkom a najmä syrom. Táto ochranná známka bola zapísaná bez ďalšieho nebezpečenstva zámeny, tzn. že má aspoň minimálne zákonom požadovanú rozlišovaciu spôsobilosť. Rozhodnutie ÚPV o zamietnutí námietok proti registrácii ochrannej známky spoločnosti Hamé, z roku 2014, jasne hovorí o nadobudnutí dobrého mena ochrannej značky Apetito. V rozhodnutí ÚPV vo veci Tvaroháček a Tvaroháčik, úrad podľa nich názoru úplne neadekvátne a umelo a poškodzujúco pre majiteľa ochrannej známky Apetito vsunul argument, ktorého sa žalovaný domáha, o nízkej rozlišovacej spôsobilosti Apetit/Apotizo, a to bez akéhokoľvek upresnenia o výrobkoch, ktorých by sa to malo týkať, čiže zase ide len o paušálne tvrdenie bez ohľadu na slovenské prostredie, konkrétne tovary, ťahajúce sa z minulých zahraničných rozhodnutí. Argumentáciu slovenského úradu nepovažujú za odôvodnenú, on iba otrocky prebral argumentáciu z rozhodnutí európskeho súdu, resp. iných úradov, a my dôrazne trváme na tom, že situácia na Slovensku je v porovnaní s inými štátmi diametrálne odlišná. Vylúčil, žeby slovo apetit malo mať popisný charakter vo vzťahu syrom a mliečnym výrobkom. Právny zástupca žalovaných, na pojednávaní uviedol, že sa nestotožňuje so zjednodušením, ktoré obmedzilo popisnosť tohto prvku na gastronómiu. Slovo apetít je v bežnom chápaní slovenského spotrebiteľa slovo popisujúce chuť do jedla. V tomto smere je kľúčové, že syry sú takým istým jedlom, ako akékoľvek iné potraviny. V tomto súdnom konaní v skutočnosti neprišlo k preukázaniu masívneho používania ochrannej známky Apetito. Boli predložené, ale ničím nepodložené prezentácie s číselnými údajmi, ktoré sú ale nedostatočné na preukázanie tejto veci. Dobré meno v očiach spotrebiteľa a tým aj zvýšená rozlišovacia spôsobilosť môže mať to konkrétne stvárnenie tejto ochrannej známky v kontexte farebnosti, oficiálnom spôsobe balenia. Dôkazy, ktoré sú 9-15 rokov staré, podľa nášho názoru na ustálenie takéhoto skutkového tvrdenia nepostačujú.

12. Právny zástupca žalovaného v písomnom podaní doručenom súdu dňa 31.01.2019 poukázal metodologické postupy posudzovania prevdepodobnosti zámeny. Pre správne posúdenie rozlišovacej spôsobilosti (dištinktivity) celého označenia (alebo ako v tomto prípade jeho prvku) je nutné poukázať na nasledovné aplikačné pravidlá. Pre absenciu rozlišovacej spôsobilosti postačuje, pokiaľ je medzi označením a tovarmi (službami) dostatočne priama a špecifická väzba, ktorá spotrebiteľovi umožňuje ihneď bez nutnosti ďalšej úvahy vnímať buď popísanie týchto tovarov alebo jednu či viac charakteristík. Z pohľadu dištinktivity je teda problematické, pokiaľ označenie spotrebiteľská verejnosť vníma ako priame alebo aj odvodené naznačenie konkrétnej vlastnosti tovaru alebo služby, pre ktoré má byť označenie chránené, pričom v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou úplne postačuje pokiaľ z viacerých významov tohto označenia len jeden vyjadruje vlastnosť predmetných tovarov a služieb, aby sa jednalo o označenie nedištinktívne. Pojem vlastnosť je pritom nutné chápať extenzívne. Je nesporné, že ochranná známka žalobcu má per se rozlišovaciu spôsobilosť, ktorú dosiahla tým, že k prvku „apetit“ je doplnená koncovku „o“. Súčasne vnímame ako celkom zjavné, že existuje priama súladnosť medzi prvkami oboch porovnávaných označení odvodená práve od slovného prvku „apetit“ obsiahnutého v ochrannej známke žalobcu (APETIT-O v. APETI-NA) Kľúčovým aspektom pre hodnotenie celej veci je následne určenie, či slovo „apetit“ vyjadruje v kontexte relevantných tovarov (mlieko a mliečne výrobky) určitú vlastnosť týchto tovarov. Žalovaní považujú za nesporné že význam slovného prvku „apetit“ v slovenčine (tak ako aj v ostatných európskych jazykoch vzhľadom na latinský pôvod tohto slova) je chuť do jedla. Keďže mlieko a mliečne výrobky sú predmetom konzumácie (jedenia), slovný prvok „apetit“ aj bez nutnosti ďalšej osobitnej úvahy spotrebiteľovi celkom jednoznačne naznačuje, že v prípade ním označeného výrobku sa jedná o tovar určený na jedenie, ktorý mu bude chutiť. Predpokladom pre nadobudnutie (zvýšenie) rozlišovacej spôsobilosti je spontánna znalosť označenia v očiach významnej časti relevantnej spotrebiteľskej verejnosti, ktorá tým vie identifikovať pôvod

výrobku označeného týmto označením u konkrétneho podnikateľského subjektu. Aplikovaný štandard preukazovania týchto skutkových aspektov je v rozhodovacej praxi ochranných známok veľmi vysoký. V relevantnej rozhodovacej praxi sú súčasne ustálené dôkazné prostriedky, ktoré majú slúžiť na preukázanie týchto skutočností, a tiež pravidlá ich hodnotenia. Takýmito faktormi sú primárne trhový podiel. Navzdory tvrdeniam žalobcu o masívnom používaní jeho ochrannej známky z obsahu spisu a dôkazov, ktoré doň žalobca doložil, však preukázanie tohto tvrdenia vôbec nevyplýva.

12. Právny zástupca žalobcu v písomnom vyjadrení zo dňa 04.02.2019 uviedol, že pri použití výkladových pravidiel, na ktoré poukázali žalovaní, slovné Appetit/é v EU a predovšetkým označenie Apetit a jeho odvodeniny na Slovensku je zápis schopné pre ľubovoľnú konkrétnu potravinu a snáď problematický by mohol byť zápis pre oblasť služieb gastronómie, ako rozvoz stravy, poskytovanie jedálenských a reštauračných služieb . Toto označenie nemá totiž dostatočne priamy a konkrétny vzťah k tovarom a službám, ktoré má označovať, resp. takýto vzťah je iba náznakový, avšak spotrebiteľ nedokáže bez ďalšieho určiť aký tovar alebo služby sa pod takýmto označením môže skrývať. Rovnako poukázal na rozhodnutie UPV z roku 2014 v konaní vo veci námietok proti spoločnosti HAMÉ , kde jednoznačne konštatoval nadobudnutie dobrého mena, čo je faktor prispievajúci k zvýšeniu rozlišovacej spôsobilosti.

13. Na pojednávaní dňa 06.02.2019 právny zástupca žalobcu uviedol, myšlienkou rozhodnutí aj výkladových pravidiel úradu je snaha zabrániť monopolizácii čisto opisných označení len jedným subjektom. Označenie nemá rozlišovaciu schopnosť keď výhradne popisuje výrobky a služby, nízku rozlišovaciu schopnosť má vtedy keď naznačuje charakter výrobkov a služieb a označenie, ktoré nemá opisný ani náznakový charakter sa považuje za bežné označenie. Pri rozlišovacej schopnosti ochranných známok je potrebné zohľadniť príslušnú zemepisnú oblasť a jej jazykové a kultúrne kontexty. Verejnosť v niektorých častiach nemusí chápať opisný charakter, ktorý daná známka môže mať v iných častiach. Právny zástupca žalovaných uviedol, že podľa nich je podmienka popisnosti vlastnosti pri uvedenom slove splnená. A aj keď sa snaží žalobca redukovať popisnosť tohto slova len v vzťahu ku gastronómii, podľa nášho názoru má toto slovo rovnako priamu spojitosť aj s potravinami, ktorými sú aj mlieko a mliečne výrobky. K deklarovanému masívnemu použitia označenia Apetit, sa vyjadril, že skutočne použité dôkazy sú len 2 faktúry z mája 2007 a súčasne sú tam dôkazy ktoré preukazujú dovoz výrobkov na Slovensko z roku 2005 a 2006, ale kvantita ktorú preukazujú, je za rok 2005 pol kamióna a za rok 2006 jeden a pol kamióna. Toto len ťažko nazvať masívnym používaním ochrannej známky. Len zdôrazňujeme, že sme v súčasnosti v roku 2019, ku ktorému okamihu by mala byť práve vedomosť spotrebiteľskej verejnosti preukazovaná a z tohto dôvodu vnímame ako nepostačujúce aj rozhodnutie ÚPV z roku 2014, v ktorom bolo konštatované dobré meno.

14. V písomnom vyjadrení zo dňa 28.03.2019, doručenom tunajšiemu súdu dňa 29.03.2019 právny zástupca žalobcu predložil dôkazy o rozsahu používania výrobkov označených ochrannou známkou žalobcu APETITO na území SR v období od roku 2015 do roku 2019. Predložili výstup z prieskumu uskutočneného renomovanou agentúrou AC Nielsen1, ktorá sa zameriava na prieskumy trhu. Prieskum je za obdobie k decembru 2018 a poukazuje na to, aké mali jednotlivé značky tavených syrov v obdĺžnikových obaloch podiely na slovenskom trhu. Značka Apetito, avšak len v rámci obdĺžnikových tavených syrov, mala v tom čase 8% podiel a patrí jej naďalej slušné miesto na trhu. Tak ako bolo konštatované v rámci súdneho konania, tavené syry označené OZ Apetito boli a stále sú dôležitou súčasťou slovenského trhu mliečnych výrobkov. Súčasťou daného prieskumu je aj prehľad všetkých uverejnených reklamných letákov v potravinových prevádzkach so syrom Apetito za rok 2018. Tento prehľad dokumentuje, že žalobca kontinuálne pokračuje v reklame svojej značky Apetito, a to vo veľkých reťazcoch, ako napr. METRO, COOP Jednota, BILLA, Terno. Syry označené OZ APETITO môže spotrebiteľ nájsť prakticky vo všetkých veľkých obchodných reťazcoch a dokonca aj v menších potravinových prevádzkach ako napr. SINTRA a to na území celého Slovenska. Skutočnosť, že v posledných rokoch sa predaj syrov označených OZ APETITO na Slovensku znížil je len dôsledok momentálnej marketingovej stratégie skupiny Savencia. Kontinuita predaja syrov značky APETITO je konštantná tak trváme na tom, že OZ APETITO je celoplošne a vo veľkom používaná ochranná známka, ktorú slovenská spotrebiteľská verejnosť roky pozná. Navyše reklama je podporovaná aj z Českej republiky, a to formou spotrebiteľských súťaží, do ktorých sa môžu zapájať aj občania SR, ako aj formou TV reklám.

15. V písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 12.04.2019 sa právny zástupca žalovaných vyjadril, že z dôkazov, ktoré predložil žalobca na preukázanie masového používania výrobkov APETITO možno za jediný relevantný dôkaz považovať správu AC Nielsen o podiele na trhu, ktorá má však vzhľadom na úzko vymedzený relevantný trh a absenciu doplňujúcich informácii o celkových podmienkach na trhu prakticky nulovú výpovednú hodnotu. Uviedol, že trvá na tom, že žalobca nemá právo zakázať používanie ochrannej známky žalovaných pre územie SR.

16. Na pojednávaní dňa 17.04.2019 sa právny zástupca pridržal doterajších vyjadrení. Uviedol, že od podania žaloby bolo predložené veľké množstvo dôkazov o značke Apetito a o existencii výrobkov ňou označených a z týchto dôkazov niet pochýb o tom, že existencia výrobkov Apetito je na našom trhu už niekoľko desaťročí dobre etablovaná. Pokiaľ boli žalovanými namietané faktúry, poukázal, že išlo iba o výber z každého roku, iba po pár kusov. Myslíme, že nie je potrebné predložiť viacej faktúr, nakoľko podľa nich je tento tovar zastúpený po celom Slovensku v obchodoch. Čo sa týka predloženého dôkazu publikácie Európskeho úradu o ochrannej známke, kde je uvedené, že pri posudzovaní sa treba zamerať na dištinktívnosť ochrannej známky. Chcem povedať nasledovné, dištinktívnosť ochrannej známky je len jeden z aspektov pri posudzovaní a porovnávaní nebezpečenstva zámeny s konkurenciou, avšak aj pri tomto aspekte je vždy potrebné brať do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, jazykovú stránku, historicko- jazykové reálie. Právny zástupca žalovaných uviedol, že preukázanie zvýšenej rozlišovacej spôsobilosti je skutková otázka a musí byť preukázané konkrétnymi dôkazmi predloženými v tomto konaní. Na doplnenie dodávam, že aj v rozhodnutí kde bolo dobré meno konštatované, to bolo stiahnuté na grafické prvky využívané žalobcom pri používaní tejto ochrannej známky a vyslovene bolo konštatované, že to nemožno stiahnuť na slovný prvok Apetit. K registrácii ochranných známok žalovaného na SR, skutočne úrad nepriznal ochranu medzinárodnej ochrannej známky žalovaných, toto rozhodnutia však bolo vydané v r. 2004, kde teda jednak rozhodovacia prax k posudzovaniu nedištinktívnych prvkov označení neexistovala a súčasne v tomto období prišlo k rozšíreniu práve Európskej ochrannej známky, ktorá je predmetom tohto konania, na SR. Z tohto dôvodu ako keby absentovala motiváciu žalovaných bojovať o národnú registráciu.

17. Z predložených dôkazov súd zistil nasledujúci skutkový stav:

18. Z výpisu OZ 197478 APETITO z registra ochranných známok vedeného na internete zo dňa 21.09.2009 súd zistil, že žalobca bol zapísaný ako vlastník slovnej ochrannej známky znenia: APETITO, s dátumom podania prihlášky 14.07.1999, podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre syry a mliečne výrobky.

19. Z výpisu OZ 208092 APETITA z registra ochranných známok vedeného na internete zo dňa 21.09.2009 súd zistil, že žalobca bol zapísaný ako vlastník slovnej ochrannej známky znenia: APETITA, s dátumom podania prihlášky 13.11.2003, podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre syry a mliečne výrobky.

20. Z výpisu OZ 208858 APETITO VIAC NEŽ LEN CHUŤ z registra ochranných známok vedeného na internete zo dňa 21.09.2009 súd zistil, že žalobca bol zapísaný ako vlastník slovnej ochrannej známky znenia: APETITO VIAC NEŽ LEN CHUŤ, s dátumom podania prihlášky 06.10.2003, podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre triedu 29.

21. Z výpisu OZ 207831 APETITO Línia s jogurtom z registra ochranných známok vedeného na internete zo dňa 21.09.2009 súd zistil, že žalobca bol zapísaný ako vlastník slovnej ochrannej známky znenia: APETITO Línia s jogurtom s dátumom podania prihlášky 16.09. 2003, podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre triedu 29.

22. Z výpisu OZ 212502 APETITO DUO - SNACK šunka tavený syrový krém so šunkou a tyčinky s oreganom z registra ochranných známok vedeného na internete zo dňa 21.09.2009 súd zistil, že žalobca bol zapísaný ako vlastník slovnej ochrannej známky znenia: APETITO DUO - SNACK šunka tavený syrový krém so šunkou a tyčinky s oreganom s dátumom podania prihlášky 04.08.2003, podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre triedu 29.

23. Z výpisu OZ 212238 APETITO DUO - SNACK tavený syrový krém s chrumkavými tyčinkami z registra ochranných známok vedeného na internete zo dňa 21.09.2009 súd zistil, že žalobca bol zapísaný ako vlastník slovnej ochrannej známky znenia: APETITO DUO - SNACK tavený syrový krém s chrumkavými tyčinkami s dátumom podania prihlášky 04.08.2003, podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre triedu 29.

24. Z výpisu OZ 212238 APETITO DUO - SNACK tavený syrový krém s chrumkavými tyčinkami z registra ochranných známok vedeného na internete zo dňa 21.09.2009 súd zistil, že žalobca bol zapísaný ako vlastník slovnej ochrannej známky znenia: APETITO DUO - SNACK tavený syrový krém s chrumkavými tyčinkami s dátumom podania prihlášky 04.08.2003, podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre triedu 29.

25. Z výpisu OZ 206566 APETITO krém z registra ochranných známok vedeného na internete zo dňa 21.09.2009 súd zistil, že žalobca bol zapísaný ako vlastník kombinovanej ochrannej známky znenia: APETITO krém s dátumom podania prihlášky 23.05.2003, podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre triedu 29.

26. Z výpisu OZ 206336 APETITO klasik z registra ochranných známok vedeného na internete zo dňa 21.09.2009 súd zistil, že žalobca bol zapísaný ako vlastník kombinovanej ochrannej známky znenia: APETITO klasik s dátumom podania prihlášky 25.04.2003 podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre triedu 29.

27. Z výpisu OZ 206068 APETITO línia z registra ochranných známok vedeného na internete zo dňa 21.09.2009 súd zistil, že žalobca bol zapísaný ako vlastník kombinovanej ochrannej známky znenia: APETITO línia s dátumom podania prihlášky 13.03.2003, podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre triedu 29.

28. Z výpisu OZ 201877 APETITO línie z registra ochranných známok vedeného na internete zo dňa 21.09.2009 súd zistil, že žalobca bol zapísaný ako vlastník kombinovanej ochrannej známky znenia: APETITO línie s dátumom podania prihlášky 12.11.2001, podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre triedu 29.

29. Z výpisu OZ 201876 APETITO z registra ochranných známok vedeného na internete zo dňa 21.09.2009 súd zistil, že žalobca bol zapísaný ako vlastník kombinovanej ochrannej známky znenia: APETITO s dátumom podania prihlášky 12.11.2001, podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre triedu 29.

30. Z výpisu Ochrannej známky spoločenstva č. 242990 APETINA súd zistil, že žalovaní boli zapísaní ako vlastníci ochrannej známky znenia: APETINA, s dátumom registrácie od 28.02.2000 podľa medzinárodného triedenia tovarov a služieb pre triedu 29, 30.

31. So žalobcom predloženej kópie obalu syra APETINA a priloženého pokladničného bloku zo dňa 30.11.2009 súd zistil, že predmetný syr s uvedeným označením by sa mal k dátumu 30.11.2009 predávať na Slovenskom trhu.

32. Prítomnosť výrobku s označením APETINA na slovenskom trhu preukazujú aj letáky CBA pre obdobie od 02.08. do 15.08.2007 a leták PT univerzál od 20.05 do 03.06.2008.

33. Z rozhodnutia Úradu priemyselné vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej aj UPV) MOZ 795205 N/159-2004/Uh zo dňa 25.06.2004 vyplýva, že UPV vyhovel námietkam a odmietol ochranu medzinárodne zapísanej ochrannej známke č. 795205 pre územie Slovenskej republiky čiastočne odmietol pre tovary mlieko a mliečne výrobky v triede 29 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. UPV v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že v danom prípade je z vizuálneho hľadiska zhodná začiatočná skupina hlások veľmi silne vizuálne vnímaná a odlišná, štvrtá a zároveň koncová slabika nepreváži rozhodujúcim spôsobom a preto úrad konštatoval vizuálnu podobnosť. Úrad zároveň konštatoval podobnosť z fonetického ako aj sémantického hľadiska. Úrad poukázal na vytváranie známkového radu žalobcu a na základe celkového hodnotenia jednotlivých aspektov porovnania uviedol, že možno konštatovať, že zhodná a dominantná časť „APETI“ spôsobuje, že porovnávané známky

sú podobné do takej miery, že hrozí reálne nebezpečenstvo zámeny tak na trhu ako aj v povedomí spotrebiteľa. Úrad konštatoval, že posúdenie nebezpečenstva vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti známok vychádza z predpokladu že ochranné známkam ktoré sú predmetom posudzovania sú napriek odlišnostiam schopné relevantnú verejnosť uviesť do omylu čo sa týka ich pôvodu.

34. Z priloženého obrazovo zvukového záznamu vyplýva, existencia reklamných klipov pre výrobky žalobcu.

35. Z fotodokumentácie výrobkov žalobcu, vyplýva vyobrazenie výrobkov označených známkovým radom žalobcu.

36. Z obrazovej dokumentácia vyplývajú ponúkané spotrebiteľské súťaže a akcie pre výrobky APETITO.

37. Z kópie časti publikácie o ocenení výrobkov APETITO, vyplýva ocenenie výrobku Apetito kidiboo v kategórii mliekarénsky výrobok roka 2006 a umiestnenie v roku 2002.

38. Z prehľadu objemov predaja APETITO vyplýva objem predaja APETITO v kg za rok 2008 v rozsahu 2166481 kg a v roku 2009 2201571 kg.

39. Z letákov z celoslovenských predajní vyplýva, reklamné propagovanie výrobkov APETITO v uvedených predajniach na slovenskom trhu.

40. Z faktúr za predaj výrobkov apetito a z faktúry za rozhlasovú reklamu vyplýva predaj uvedených výrobkov a ich reklamné propagovanie.

41. Z výpisu z internetovej stránky žalovaného vyplýva propagovanie výrobku s označením APETINA.

42. Súd sa oboznámil s rozsudkom Súdu prvého stupňa z 20.11.2007 vo veci T-149/06, Castellani Spa.

43. Z návrhu na výmaz ochrannej známky APETITA z 27.04.2012 vyplýva, že žalovaný v druhom rade podal dňa 27.04.2012 návrh na zrušenie ochrannej známky č. 208092 APETITA.

44. Z rozsudku Nejvyššího soudu Ćeské republiky č. 23 Cdo 4046/2010-202 vyplýva, že najvyšší súd ČR zrušil rozsudok Vrchního soudu v Praze ze dne 24.05.2010 3 Cmo 330/2009-160. Z odôvodnenia uvedeného rozsudku vyplýva, že uvedeného konanie sa týkalo obdobného prípadu pre územie českej republiky. Najvyšší súd ako dovolací súd v odôvodnení prisvedčil, že ochranná známka APETITO má nízku rozlišovaciu spôsobilosť nakoľko je tvorená prvkom všeobecného názvoslovia. Spotrebiteľovi je tento prvok známy a nespojuje si ho s jedným konkrétnym vlastníkom. Súd uviedol, že z dôvodu, že český spotrebiteľ je zvyknutý sa stretávať s označením obsahujúcim APETIT v spojení s potravinárskymi výrobkami, musí pozornejšie vnímať rozdiel v koncovke konkrétneho označenia. Súd konštatoval, že priemernému spotrebiteľovi s ohľadom na početnosť výskytu základu slova apetit v gastronomických službách pri stretnutí s ochrannou známkou Apetina sa môže vybaviť iný produkt napr. označení ochrannou známkou APETITO, avšak bez pravdepodobnosti zámeny.

45. Z rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva POZ 3329-2003/OZ 208092-1/19-2013 vyplýva, že ochranná známka č. 208092 bola vymazaná. .

46. Z kópie pokladničného bloku vyplýva preukázanie predaja výrobku s označením Apetito 02.05.2013

47. Z obrazových snímok (č.l.149) vyplýva vyobrazenie výrobkov označených predmetnými ochranným známkami.

48. Z výpisu z elektronického lexikónu slovenského jazyka vyplýva význam slova apetít, opísaný v danom lexikóne podľa ktorého jeho význam je hovor. chuť do jedla, mať dobrý apetít, jesť s apetítom.

49. Súd sa oboznámil s rozhodnutím Vrchního soudu v Praze 3Cmo 330/2009-236 z ktorého vyplýva, že súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, Mestkého súdu v Prahe, 41Cm 75/2008-82.

50. Z prehľadu vyhľadávania v živnostenskom registra Slovenskej republiky ( č.l. 157-160) vyplýva opakovane používanie slovného základu APETIT v obchodných menách subjektov.

51. Z prehľadu vyhľadávania v obchodnom registra Slovenskej republiky ( č.l. 161) vyplýva opakovane používanie slovného základu APETIT v obchodných menách subjektov.

52. Súd sa oboznámil s podaním dovolania proti rozsudku Vrchního soudu v Praze 3Cmo 330/2009 zod ňa 04.12.2012.

53. Z predloženého obalu výrobku (182) vyplýva, že ide o produkt označený ochrannou známkou žalobcu.

54. Z obrazovej fotodokumentácie na str. 183-184 vyplýva vyobrazenie reklamného propagovania výrobkov žalobcu v predajniach.

55. Z rozhodnutia Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu vo veci 2 278/2003-2 zo dňa 19.03.2004 apetito Aktiengesellschaft proti Lännen Tehtaat Oyj vyplýva, že prihláškou 13.09.1996 sa prihlasovateľ domáhal prihlásenia slovnej ochrannej známky apetito, pre triedy tovarov, 5, 29, 30. Namietateľ dňa 02.08.1999 podal námietku proti zápisu pre všetky uvedené tovary. Úrad zrušil rozhodnutie 159/2003 z 31.01.2003 ktorým námietkové oddelenie čiastočne zamietlo prihlášku ochrannej známky spoločenstva z dôvodu exisencie pravdepodobnosti zámeny.

56. Z rozhodnutia úradu priemyselného vlastníctva č.l. 232 z 05.06.2015, POZ 1358-2009 II/49-2015 vyplýva, že predseda úrad zamietol rozklad a potvrdil rozhodnutie POZ 1358-2009/N-92-2014/Tes z 21.06.2014, ktorým boli zamietnuté námietky proti zápisu kombinovaného označenie apetit do registra ochranných známok a orgán rozhodujúci o rozklade opätovne konštatoval správnosť záveru prvostupňového orgánu o neexistencii pravdepodobnosti zámeny prihláseného označenia so staršími ochrannými známkami - kombinovaná známka č. 4231833, 5445895 a 421781 všetky apetito v rozdielnom grafickom prevedené.

57. Súd sa oboznámil so spoločným oznámením o spoločnom postupe - relatívnych dôvodov zámeny z 02.10.2014 (č.l. 248) a zásad spoločného postupu ( 252)

58. Z fotodokumentácie (č.l.278b) vyplýva reklamné propagovanie výrobkov známkovej rady žalobcu.

59. Z fotodokumentácie (č.l. 278 C) vyplýva záznam z TV kampane v roku 2012.

60. Súd sa oboznámil s prehľadom marketingových investícii do značky Apetito v rokoch 2005-2014. (č.l. 278C)

61. Súd sa oboznámil s dohodou o koexistencii zo dňa 08.11.2012

62. Súd sa oboznámil s Usmernením pre prieskum na Úrade, časť C námietka, oddiel 2 zhodnosť a pravdepodobnosť zámeny, kapitola 4 rozlišovacia spôsobilosť.

63. Súd sa oboznámil s rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva z 21.07.2014 POZ 1358-2009/ N-93-2014/Tes. (301)

64. Súd sa oboznámil s rozhodnutím Z rozhodnutia Úradu priemyselného vlastníctva z 26.05.2017 OZ 229368/II-36-2017 (329)

65. Dôkaz č.1 Časť správy o prieskume trhu tavených syrov uskutočnený spoločnosťou Nielsen za obdobie december 2018, súčasťou je aj prehľad všetkých uverejnených letákov v potravinových prevádzkach so syrom Apetito za rok 2018 z ktorého vyplýva podiel na trhu pri syrov krabičkového typu 8%.

66. Z výberu faktúr za predaj syra z OZ APETITO v období 2015 do 2018 vyplýva pretrvávanie predaja výrobkov s uvedenou ochrannou známkou na slovenskom trhu.

67. Z objednávky č. 753687 na TV reklamu vyplývajú úkony na realizovanie televíznej reklamy výrobkov žalobcu. Z linku na mediálny blog TRENDU a z vyobrazenia reklamného pútača k novej súťaži súd zistil marketingové propagovanie výrobkov s označením s predmetnou ochrannou známkou žalobcom na slovenskom trhu.

68. Súd sa oboznámil s predloženým komentárom k nariadeniu o ochrannej známke Eúrópskej únie.

69. Súd posúdil uvedenú právnu vec podľa nasledujúcich zákonných ustanovení:

70. Podľa § 50 zákona č. 506/2009 Z.z. o Ochranných známkach (ďalej v texte aj ZoOZ)

(1) Majiteľ ochrannej známky zapísanej v registri, ktorej prihláška bola podaná v dobrej viere s právom prednosti pred prístupom Slovenskej republiky k Európskej únii má právo zakázať na území Slovenskej republiky používanie ochrannej známky EÚ, ktorej účinky boli rozšírené na územie Slovenskej republiky na základe prístupu Slovenskej republiky k Európskej únii ak a) ochranná známka zapísaná v registri je zhodná s ochrannou známkou EÚ, ktorá je zapísaná pre zhodné tovary alebo služby, b) z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti ochrannej známky zapísanej v registri s ochrannou známkou EÚ a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa obe vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie s ochrannou známkou EÚ, c) z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti ochrannej známky zapísanej v registri, ktorá má na území Slovenskej republiky dobré meno, s ochrannou známkou EÚ by použitie ochrannej známky EÚ v spojení s tovarmi alebo so službami, ktoré sú zhodné, podobné alebo nepodobné tým, pre ktoré je ochranná známka zapísaná v registri, bez náležitého dôvodu neoprávnene ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena ochrannej známky zapísanej v registri alebo by bolo na ujmu rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky zapísanej v registri alebo jej dobrému menu.

71. Podľa Čl. 209 ods. 5 nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1001 zo 14. júna 2017 o ochrannej známke Európskej únie 2017/1001 používanie ochrannej známky EÚ, ako je uvedené v odseku 1, možno zakázať podľa článkov 137 a 138, ak sa staršia ochranná známka alebo iné staršie právo zapísalo, prihlásilo alebo nadobudlo dobromyseľne v novom členskom štáte pred dňom pristúpenia tohto štátu, prípadne ak má skorší deň vzniku práva prednosti, ako je deň pristúpenia tohto štátu. 72. Podľa § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

73. Právomoc a príslušnosť tunajšieho súdu je určená s poukázaním na čl. 123 nariadenia Európskeho parlamentu a rady č. 22017/1001(pôvodne čl.95 nariadenia 207/2009) a v čase podania žaloby platného a účinného zákona č. 371/2004 Z.z.

74. Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z rozsiahlych tvrdení strán dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je majiteľom národnej ochrannej známky APETITO č. 197478 (ďalej v texte aj OZ APETITO) Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní sú vlastníkmi ochrannej známky spoločenstva č. 242990 APETINA (v texte ďalej aj OZ APETINA) Uvedená skutočnosť je preukázaná predloženými výpismi z registrov. Pôvodne podaná žaloba sa týkala aj ochrannej známky žalobcu č. 208092 OZ APETITA, ale nakoľko došlo k jej výmazu rozhodnutím Úradu priemyselné vlastníctva súd konštatuje, že v konaní odpadol dôvod posudzovania nárokov vzťahujúcich sa na predmetnú ochrannú známku. V konaní nebolo sporné, že žalobca registroval svoju ochrannú známku č. 197478 dňa 14.07.1999 a žalovaný 01.04.1996.

75. Žalobca sa podanou žalobou domáha poskytnutia ochrany národnej ochrannej známke v zmysle § 50 ZoOZ. Predmetom konania je preukázanie zákonných dôvodov na odôvodnené obmedzenie účinkov ochrannej známky spoločenstva tak ako to predpokladá § 50 ZoOZ. Dňa 01.05.2004 došlo k rozšíreniu Európskej únie o nové členské štáty medzi ktorými bola aj Slovenská republika. Nariadenie o ochrannej známke spoločenstva č.40/94, bolo zmenené nariadením rady č. 422/2004 zo dňa 19.01.2004. Na územie nových členských štátov sa automaticky rozšírili účinky Ochranných známok EU zapísaných

pred 01.05.2004. Vznikla tak pravdepodobnosť vzniku konfliktov ochranných známok EU z národnými ochrannými známkami. Čl. 209 ods. 5 nariadenia 2017/2001 stanovuje podmienky za splnenia ktorých môže vlastník národnej známky zakázať užívanie ochrannej známky spoločenstva. Súd sa zaoberal naplnením jednotlivých podmienok vyplývajúcich z citovaného ustanovenia § 50 ZoOZ.

76. Súd dospel k záveru, že v predmetnom spore je splnený časový predpoklad uplatnenia uvedenej ochrany a to skutočnosť, že k prihláseniu národnej ochrannej známky žalobcu došlo pred rozšírením ochrannej známky spoločenstva, vlastníkom ktorej sú žalovaní.

77. Ďalším z predpokladov na uplatnenie predmetnej ochrany je dobrá viera prihlasovateľa. Súd konštatuje, že medzi stranami nebola dobrá viera žalobcu, ako prihlasovateľa národnej ochrannej známky nijako spochybnená.

78. Dôvodom, pre ktorý žalobca žiada predmetnú ochranu je dôvod v zmysle ustanovenia § 50 písm. b) ZoOZ a teda že z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti ochrannej známky zapísanej v registri s ochrannou známkou EÚ a zhodnosti alebo podobnosti tovarov alebo služieb, na ktoré sa obe vzťahujú, existuje pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti; za pravdepodobnosť zámeny sa považuje aj pravdepodobnosť asociácie s ochrannou známkou EÚ.

79. Medzi stranami nebolo sporné, že predmetné posudzované známky ktoré sa podľa žalobcu dostali do vzájomného konfliktu nie sú zhodné. Strany sa zhodli na tom, že sú podobné. Medzi stranami bolo sporné aj posúdenie podobnosti tovarov na ktoré sa vzťahujú, keďže žalovaní túto podobnosť v konaní rozporovali.

80. Predmetom právneho posúdenia súdu je teda posúdenie pravdepodobnosti zámeny na strane verejnosti, vrátane pravdepodobnosti asociácie s národnou ochrannou známkou.

81. Súd konštatuje, že ochranná známka je vnímaná ako jeden z podstatných nástrojov legitímneho konkurenčného boja medzi súťažiteľmi, v záujme získania zákazníkov. Ochranná známka exituje v spojení s určitým tovarom. Podstatou ochrannej známky je uľahčenie identifikácii výrobkov zo strany spotrebiteľova a vytvára majiteľovi predpoklady na vytváranie dobrej povesti.

82. Vzhľadom k tomu, že absentuje jednoznačná definícia pojmu pravdepodobnosť zámeny musí sa pri jej posudzovaní vychádzať zo všeobecných princípov a postupov avšak rozhodnutie je závislé na individuálnom posúdení všetkých okolností každého konkrétneho prípadu. Zameniteľnosť je teda otázkou právneho posúdenia, otázkou právnou a nie skutkovou. Posudzovanie uvedeného pojmu sa formuje a špecifikuje judikatúrou, ktorá sa neustále vyvíja. Pramene úpravy nájdeme aj v Európskej legislatíve. Podľa ustálenej judikatúry pojem nebezpečenstvo zámeny označuje situácie, kedy spotrebiteľská verejnosť priamo zameňuje ochranné známky alebo tu existuje riziko asociácie, teda predpoklad, že sporné výrobky môžu pochádzať od jedného výrobcu. Súd poukazuje na výklad pojmu zameniteľnosť v rozhodnutí Súdneho dvora EU c-39/97 Canon kde súd konštatoval, že ochranné známky budú v kolízii resp. považované za zameniteľné pokiaľ bežný spotrebiteľ nebude nikdy schopný odlíšiť prihlasovanú známku od skoršej ochrannej známky a bude sa domnievať, že ide o rozšírenie známkového radu.

83. Celkové posúdenie pravdepodobnosti zámeny podľa metodiky vo vzťahu k vizuálnej, fonetickej alebo sémantickej podobnosti dotknutých ochranných známok sa má zakladať na celkovom dojme, ktorý vytvárajú, so zohľadnením najmä ich rozlišujúcich a prevládajúcich prvkov. Možno konštatovať, že bežný spotrebiteľ zameria svoju pozornosť viac na rozlišovacie a dominantné prvky. Podstatou uvedeného sporu posúdenie pravdepodobnosti zámeny resp. asociácie národnej ochrannej známky OZ APETITO a ochrannej známky spoločenstva OZ APETINA. Nie je pri tom podstatné či k zámene dochádza, ale podstatné je, či je tu pravdepodobnosť zámeny. Súd skúmal podobnosť resp. zameniteľnosť slovných ochranných známok z hľadiska vizuálneho, fonetického a sémantického.

84. Vizuálna podobnosť má najväčší význam pri obrazových prvkoch, ale určitú dôležitosť má aj pri slovných prvkoch, napr. v počte písmen a slov tvoriacich ochrannú známku. Predmetom posúdenia

je pravdepodobnosť zámeny slovných ochranných známok. Súd konštatuje, že u oboch označení je rovnaký počet hlások. Obe ochranné známke začínajú Slovným základom APETI ku ktorému sú pripojené rozlišné koncovky TO a NA. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že slovný základ APETI u oboch známok sa môže javiť ako dôvod pravdepodobnosti zámeny najmä v kontexte judikatúry SDE v tom zmysle že bežný spotrebiteľ väčšiu pozornosť venuje začiatku označení.

85. Súd posudzoval uvedené ochranné známky z fonetického hľadiska. Obe označenia sú zložené so základu APETI a rozdiel je v poslednej slabike v prípade národnej ochrannej známky slabiky TO a v prípade známky spoločenstva, slabiky NA. Možno konštatovať, že obe známky sú odvádzané od slovného základu slova latinského pôvodu apetit. Uvedené slovo sa v slovenských podmienkach vyslovuje apetít resp. apetit. Ochranné známky sa teda budú vyslovovať apetíto resp. apetito, alebo apetína resp. apetina. Ide o slovo latinského pôvodu, ktoré je prekladané ako chuť do jedla, resp. chuť. Určitú podobnosť z fonetického hľadiska je možné konštatovať avšak súd poukazuje najmä na špecifiká slovenského jazyka. Uvedené slová sa líšia v rode, keď označenie APETINA je zjavne ženského rodu zatiaľ čo národná ochranná známka žalobcu APETITO môže byť vnímaná rodu stredného. Súd poukazuje na význam rodov v slovenskom jazyku ktoré sú z gramatického hľadiska podstatným rozlišujúcim prvkom aj u bežného spotrebiteľa.

86. Zo sémantického alebo významového hľadiska ide o podobné slová pri zameraní sa na ich spoločný základ, teda slovo apetít, a jeho význam.

87. Pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny súd dospel k záveru, že ochranné známky sa vzťahujú na podobný tovar, označený v triede 29, mliečne výrobky a syry, podľa medzinárodnej klasifikácie tovarov a služieb. Ochranné známky súd teda používané pre podobné výrobky. Národná ochranná známka žalobcu (OZ APETITO) sa vzťahuje na syry tavené a ochranná známka spoločenstva, ktorú vlastnia žalovaní ( OZ APETINA) sa vzťahuje na syr balkánskeho typu, feta,. Ide o rovnakú triedu mliečnych výrobkov a teda je možné pri predmetných tovaroch dospieť k ich podobnosti.

88. Pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny sa spornou medzi stranami stala skutočnosť posúdenia toho, či slovná ochranná známka APETITO resp. jej dominantná časť tvorená resp. odvodená od slova apetit, ktoré je slovným základom oboch označení má natoľko efektívnu alebo vysokú rozlišovaciu schopnosť, že bežný spotrebiteľ nevenuje pozornosť rozdielom v oboch označeniach, čo má za následok možný vznik zámeny ochranných známok, alebo ide o prvok s nižšou rozlišovacou spôsobilosťou ktorá spôsobuje naopak zvýšenú pozornosť spotrebiteľa a jeho zameranie na rozdielne prvky v ochrannej známke. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že čím má skoršie označenie vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť, tým existuje väčšia pravdepodobnosť zameniteľnosti. (SDEU C-251/95, Sabel) Rozlišovaciu spôsobilosť je potom treba posudzovať ku konkrétnym výrobkom. ( napr. M. G. X.-XX/XX C., W.) Vysoká rozlišovacia spôsobilosť je prítomná najmä pri slovách vymyslených resp. fantazijných, čo podľa súdu nemožno konštatovať v uvedenom prípade, nakoľko slovo apetít, je podľa súdu všeobecne používané, je latinského pôvodu a nie je vymyslené. Vysoká rozlišovacia spôsobilosť je konštatovaná aj pri slovách, ktoré nijako nesúvisia s výrobkami ktoré označujú, čo však nie je tento prípad, nakoľko slovo apetít, ako už súd konštatoval je spájané s chuťou potravín, aj mliečnych výrobkov, pre ktoré sú obe známky zapísané. Súd sa teda nestotožnil s názorom žalobcu, že by slovo apetít resp. ochranná známka APETITO ani jej dominantný prvok, základ, slovo APETIT, ktorý by mal vzbudzovať vo vzťahu k ochrannej známke spoločenstva OZ APETINA pravdepodobosť zámeny ochranných známok, malo vysokú rozlišovaciu spôsobilosť a to ani vo vzťahu k mliečnym výrobkom a syrom. Podľa súdu je rozlišovacia spôsobilosť prvku APETIT natoľko nízka, že pri posudzovaní bežným spotrebiteľom dostatočne zavážia práve odlišné prvky jednotlivých označení. A bežný spotrebiteľ in bude venovať dostatočnú pozornosť. Súd poukazuje, že nízka rozlišovacia spôsobilosť bola pri uvedenom slove opakovane konštatovaná napríklad v rozhodnutí úradu priemyselného vlastníctva č. POZ 1358-2009 / N-93-2014/Tes, v rozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva OZ 229368/II-36-2017, ale aj napríklad v rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky 23 Cdo 4046/2010-202 a naňho nadväzujúci rozsudok Vrchného súdu v Prahe č. 3Cmo 330/2009-236, ktoré vzhľadom na geografickú podobnosť kontextu výkladu sú aplikovateľné aj na územie SR. Aj keď žalobca spochybnil odôvodnenosť konštatovania nízkej rozlišovacej spôsobilosti v uvedených rozhodnutiach, súd konštatuje, že sa mu vysokú rozlišovaciu spôsobilosť známky APETITO a to ani alternatívne vo vzťahu k výrobkom na ktoré sa vzťahuje, teda mliečne výrobky a syry tak ako to uvádzal žalobca, preukázať nepodarilo.

89. Pokiaľ žalobca poukázal na vytváranie známkovej rady pri známke APETITO, súd bral do úvahy skutočnosť že samotná známková rada je tvorená spôsobom, že k označeniu APETITO je pridané ďalšie slovo resp. slovné spojenie. Vychádzajúc zo skutočnosti že v ochrannej známke APETINA sa označenie APETITO nenachádza ale ide o rozdielne označenie, spoločné len spoločným základom slova apetít, nemožno jednoznačne konštatovať, že by u bežného spotrebiteľa malo dôjsť k zaradeniu výrobku s označením ochrannou známkou APETINA tiež do známkového radu žalobcu, a tým ho spojiť v rovnakom pôvode výrobkov.

90. Pokiaľ žalobca odvodzuje vysokú rozlišovaciu spôsobilosť svojej ochrannej známky od dobrého mena, teda že ju dobrám menom získala, ktoré ako uviedol, konštatoval už Úrad priemyselného vlastníctva v rozhodnutí C. XXXX-XXXX /.-XX-XXXX/Tes súd poukazuje na skutočnosť, že dobré meno možno považovať za prvok dynamický, ktorý sa mení. Žalobca podľa súdu preukázal kontinuitu existencie výrobkov označených ochrannou známkou APETITO na Slovenskom trhu, napr. prieskumom podielu predaja aj existenciu marketingovej podpory daných výrobkov, napr. predloženými obrazovozvukovými záznamami reklám, reklamnými letákmi, súťažami pre spotrebiteľa. Možno teda konštatovať, že značka APETITO je dlhodobo etablovaná na Slovenskom trhu. Avšak podľa súdu pri hodnotení rozlišovacej spôsobilosti sa musí posudzovať komplexne viacero hľadísk, nie iba nadobudnutie určitého stupňa „dobrého mena“ k vo vzťahu k dlhodobému používaniu ochrannej známky.. Pokiaľ žalobca preukazoval dobré meno podielom na trhu, súd konštatuje že z uvedeného dôkazu nemožno vyvodiť jednoznačný záver nakoľko nezohľadňuje alebo neposkytuje informácie o celkovom podiely na trhu. Žalobcovi sa podľa súdu nepodarilo preukázať, žeby ochranná známku resp. jej dominantný prvok, slovo apetít. spájala verejnosť s jedným výrobcom a bolo by mu teda možné prisúdiť natoľko podstatnú rozlišovaciu spôsobilosť.

91. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, žeby uvedené slovo malo byť v podmienkach slovenského jazyka málo frekventované a nepoužívané bežnými spotrebiteľmi. Súd je toho názoru, že uvedené slovo je dostatočne bežnému spotrebiteľovi známe, je frekventované aj v podmienkach slovenského jazyka dostatočne používané a bežný spotrebiteľ si ho spája s ako gastronómiou ako službami ale aj so samostatnými potravinami. Je bezpochyby spájané s chuťou, teda s niečím čo je na jedenie. Pokiaľ žalobca tvrdí, že uvedené slovo nemá priamy popisný charakter vo vzťahu k mliečnym výrobkom a syrom ale najprv ku gastronómii a až potom k potravinám a až následne sú syry súd je toho názoru, že uvedený popisný charakter musí byť vykladaný v širšom kontexte a je toho názoru, že slovo apetít, vo význame ako chuť do jedla, chuť, má priamu súvislosť s jednou z najvýznamnejších vlastností potravín a to ich samotnou chuťou.

92. Súd bral do úvahy pri posudzovaní charakteru uvedeného označenia aj druh výrobkov na ktoré sa vzťahuje, ako uviedol, žalobca, že pri produktoch bežnej spotreby, rýchleho obratu, je spotrebiteľ menej pozorný na rozdielne prvky avšak súd sa stotožnil aj s predneseným tvrdením žalovaných v tom kontexte, že bežný spotrebiteľ venuje v poslednej dobe vyššiu pozornosť pôvodu jednotlivých výrobkov a uvedené výrobky posudzuje s väčšou obozretnosťou čo je následok viacerých potravinových káuz.

93. Pokiaľ žalobca uvádzal, že by súd mal byť viazaný pri posudzovaní pravdepodobnosti zámeny rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „Úrad") zo dňa 25.6.2004 č.k. MOZ 795205 N/159-2004/Uh, súd konštatuje, že viazanosť súdu inými rozhodnutiami je upravená v ustanovení § 193 a predmet tohto konania nemožno subsumovať pod žiadny z uvedených prípadoch v ktorých je súd rozhodnutím viazaný. Rozhodovanie o pravdepodobnosti zámeny v tomto konaní patrí plne do právomoci súdu. Pokiaľ žalobca uviedol, že súd by mal vychádzať so záverov uvedeného rozhodnutia, súd poukazuje na skutočnosť, že pre súd je rozhodný stav v čase rozhodovania a zároveň poukazuje na vývoj judikatúry v dôsledku ktorej dochádzalo s odstupom času k formulovaniu odlišných záverov aj samotným úradom priemyselného vlastníctva.

94. Súd na základe vyššie uvedených skutočností a záverov nedospel k záveru, že by z dôvodu zhodnosti alebo podobnosti ochrannej známka spoločenstva žalovaného OZ APETINA existovala pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti vo vzťahu k národnej ochrannej známke žalobcu OZ APETITO. Spoločný slovný prvok oboch známok, slovo apetít, súd považuje za prvok s nízkou rozlišovacou spôsobilosťou. Slovo apetít je všeobecne známe a verejnosť ho bezpochyby spája ako s gastronómiou tak aj potravinami, medzi ktoré patria aj mliečne výrobky a syry. Súd je teda toho

názoru, že bežný spotrebiteľ bude rozdielom v uvedených známkach venovať patričnú pozornosť. Súd poukazuje pri uvedených slovných známkach najmä na špecifiká slovenskej gramatiky, v ktorej používanie rodov predstavuje významný rozlišovací prvok. Súd nedospel k záveru, žeby ochranná známka žalobcu, resp. jej dominantný prvok slovo apetít mala vysokú rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k bežnému spotrebiteľovi. Súd nedospel k záveru, žeby slovo apetít malo vysokú rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k mliečnym výrobkom a syrom, a bežný spotrebiteľ by si ho mal spájať s konkrétnym výrobcom, ale naopak súd považuje uvedené slovo za všeobecne používané a spájané verejnosťou s potravinami. Z uvedeného dôvodu, že verejnosť bude venovať dostatočnú pozornosť aj rozdielnym prvkom v jednotlivých slovných známkach, teda podľa súdu nemožno konštatovať vznik pravdepodobnosti zámeny uvedených ochranných známok. Žalobca teda nepreukázal predpoklady vyžadované § 50 ZoOZ o vzťahu k ochrannej známke žalovaného a to ani vo vzťahu k podskupine tovarov mliečne výrobky a syry.

95. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 CSP a po posúdení úspechu resp. neúspechu v spore dospel k záveru, že nakoľko mal žalovaný v 1. rade voči žalobcovi plný úspech v konaní priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Nakoľko mal žalovaný v 2. rade voči žalobcovi plný úspech v konaní priznal mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I. Odvolanie sa podáva písomne. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného