Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_68Ek-746-2019.pdf
PDF · 74.97 KB
Case nature
Subarea
68Ek/746/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: K. U. R. J. D. A., B. XXXX, XXX XX A.J., I.: XX XXX XXX, proti povinným: l) I.. A. N., M.. XX.XX. XXXX, A. Q.: U. XXXX/XX, XXX XX A., X) T. N., M.. XX.XX. XXXX, A. Q.: U. XXXX/XX, XXX XX A.J., o vymoženie peňažného nároku - zameškané výživné a bežné výživné, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným dňa X.X.XXXX domáhal od povinného 1) vymoženia zameškaného výživného vo výške XXXX,XX V. povinného 2) vymoženia zameškaného výživného vo výške XXXX,XX V., na základe exekučných titulov
- D. G. P. A. P.. S.. XP/XXX/XXXX S. R. XX.XX.XXXX, U. J. F. R. XX.XX.XXXX, D. G. P. A. P..S.. XXP/XXX/XXXX-XX S. R. X.X.XXXX U. J. F. XX.X.XXXX.
2. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
3. Podľa § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sú tu dôvody, pre ktoré by exekúcia musela byť zastavená, alebo do vydania poverenia na vykonanie exekúcie vzniknú dôvody na zastavenie exekučného konania okrem späťvzatia návrhu na vykonanie exekúcie.
4. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
5. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) bod 1. Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie oprávneného a povinného; ak je účastníkom konania fyzická osoba, označuje sa menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu a dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom.
6. Preskúmaním návrhu na vykonanie exekúcie vrátane jeho príloh súd zistil, že v návrhu na vykonanie exekúcie je ako oprávnený uvedený (označený) Centrum pre deti a rodiny A. - zariadenie, ktoré vykonávalo ústavnú starostlivosť nad maloletými deťmi N. - V., M.. XX.X.XXXX J. A., M.. XX.XX.XXXX a nie samotný maloletý V. N., J. L. A. N. t.j. návrh na vykonanie exekúcie podalo zariadenie, ktoré vykonávalo ústavnú starostlivosť nad maloletými, a teda osoba bez postavenia oprávneného z exekučného titulu. Nakoľko sa v uvedenom prípade jedná o vymoženie pohľadávky na zameškané výživné pre maloleté deti, nad ktorým vykonávalo ústavnú starostlivosť zariadenie - Centrum pre deti a rodiny A., kde oprávnenými sú maloleté deti, samotné Centrum pre deti a rodiny A. je zákonným zástupcom maloletých detí na vyživovaciu povinnosť boli zaviazaný obidvaja rodičia maloletých detí a teda zariadenie - Centrum pre deti a rodiny A. je faktickým poberateľom výživného (platobným miestom), a povinnými sú v danom prípade rodičia maloletých detí.
7. Podľa § 81 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“), súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného zariadeniu, má toto zariadenie právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa, vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa.
8. Podľa § 81 ods. 2 zákona o rodine má zariadenie ústavnej starostlivosti, v ktorom je maloleté dieťa na základe rozhodnutia súdu umiestnené (ďalej len „zariadenie“), právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa. Dôvodová správa k uvedenému ustanoveniu, novelizovanému zákonom č. 175/2015 Z. z., uvádza: „Zariadenie je podľa § 81 ods. 2 miestom na ktoré má povinná osoba poukazovať výživné na maloleté dieťa umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia o ústavnej starostlivosti. Keďže povinnými sú rodičia a zariadenie má postavenie platobného miesta nakoľko oprávneným je stále dieťa, navrhuje sa, aby zákon ustanovil priamo právo zariadenia ako subjektu ktorý zabezpečuje náhradnú starostlivosť o dieťa, konať vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa v prípade neplanenia vyživovacej povinnosti povinnými.“ Zo znenia § 81 ods. 2 zákona o rodine vyplýva, že zariadenie je platobným miestom (formulácia „výživné poukazovali zariadeniu“) kam má byť výživné povinnými osobami poukazované a že zariadenie je oprávnené zastupovať maloleté dieťa pri uplatňovaní nárokov na výživné (formulácia „právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov“). Uvedenými, zákonom zverenými oprávneniami zariadenia však nedochádza súčasne aj ku zmene v osobe oprávnenej na výživné. Tým naďalej ostáva maloleté dieťa (formulácia „na účet maloletého dieťaťa“). Aj keď určité pochybnosti vnáša formulácia zákonodarcu „vo svojom mene a na účet maloletého dieťaťa“, čo gramatickým výkladom evokuje nepriame zastúpenie, pri ktorom je zástupca oprávnený vykonávať úkony vo vlastnom mene, ani táto okolnosť nespôsobuje zákonnú cesiu pohľadávky na výživné z osoby oprávnenej na zariadenie, v ktorom je osoba oprávnená na výživné umiestnená. Podľa názoru súdu ide iba o nesprávnu formuláciu zvolenú zákonodarcom. K uvedenému záveru súd dospel teleologickým výkladom dotknutého ustanovenia, keď má za to, že cieľom dotknutého ustanovenia bolo dosiahnuť pri uplatňovaní nárokov na výživné maloletého dieťaťa v ústavnej starostlivosti zákonné zastúpenie iným subjektom ako zákonným zástupcom, bez potreby osobitných konaní (o ustanovení kolízneho opatrovníka). Zákonní zástupcovia maloletého dieťaťa spravidla nebývajú v prípadoch nariadenia ústavnej starostlivosti súčasne aj obmedzení, či pozbavení rodičovských práv. Rodičia tak naďalej zostávajú zákonnými zástupcami dieťaťa a v prípade neplnenia vyživovacej povinnosti nie sú práva dieťaťa na výživné v zodpovedajúcej miere chránené, keď dochádza k zrejmej kolízii záujmov rodičov, ako zákonných zástupcov, a ich dieťaťa. Z uvedených dôvodov došlo podľa názoru súdu k ustanoveniu zariadenia za zákonného zástupcu maloletému dieťaťu na uplatňovanie nárokov na výživné, a to aj v exekučnom konaní. Uvedenému účelu nasvedčuje aj úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe keď uvádza, že zariadenie má postavenie platobného miesta, oprávneným je stále dieťa, a preto sa navrhuje, aby zákon ustanovil priamo právo zariadenia konať vo veciach uplatňovania nárokov na výživné. K uvedenému záveru súd dospel aj porovnaním zákonnej úpravy uvedenej v § 5 ods. 5 zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 627/2005 Z. z.“), podľa ktorej „uložením povinnosti poukazovať výživné príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (§ 45 a 51 zákona č. 36/2005 Z. z. v znení zákona č. 175/2015 Z. z.) prechádza nárok na výživné oprávneného dieťaťa na tento úrad práce, sociálnych vecí a rodiny“. Uvedené ustanovenie zákona č. 627/2005 Z.
z. priamo ustanovilo zákonný prechod pohľadávky na výživné z dieťaťa na iný subjekt, teda zákonnú cesiu pohľadávky. Obdobnú úpravu v prípade nariadenia ústavnej starostlivosti a uloženia povinnosti povinným osobám poukazovať výživné zariadeniu ale ustanovenie § 81 ods. 2 zákona o rodine neobsahuje, keď neuvádza, že by súčasne prechádzal na zariadenie aj nárok na výživné.
9. Podľa názoru konajúceho súdu je dôsledkom znenia § 81 ods. 2 zákona o rodine možnosť uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa umiestneného v zariadení ústavnej starostlivosti tým spôsobom, že oprávneným je naďalej maloleté dieťa a zákonným zástupcom je v prípade takéhoto maloletého dieťaťa zariadenie ústavnej starostlivosti, v ktorom je alebo bolo maloleté dieťa umiestnené.
10. Súd preto záverom uvádza, že pri ukladaní povinnosti na úhradu výživného rodičovi maloletého dieťaťa v súvislosti s nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletým dieťaťom, je povinným rodič, ktorému sa povinnosť ukladá a oprávneným je maloleté dieťa, pričom zariadenie, ktoré vykonáva alebo vykonávalo ústavnú starostlivosť nad maloletým dieťaťom, ktorému sa má výživné na maloleté dieťa platiť, je určené za faktického poberateľa výživného a taktiež je platobným miestom. V prípade, že návrh na vykonanie exekúcie vo veci vymáhania výživného podá zariadenie, ktoré vykonáva alebo vykonávalo ústavnú starostlivosť nad maloletým dieťaťom vo vlastnom mene, nie v mene maloletého dieťaťa, je tu dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Zariadenie (Centrum pre deti a rodiny A.), ktoré vykonávalo ústavnú starostlivosť nad maloletými deťmi V. N. J. A. N., malo byť v návrhu na vykonanie exekúcie uvedené (označené) ako zákonný zástupca maloletého dieťaťa a ako oprávnený mal byť uvedený (označený) L. V. N. J. L. A. N..
11. Nedostatok oprávnenia fyzickej osoby, ktorá je v návrhu na vykonanie exekúcie označená ako oprávnený, vymáhať pohľadávku na výživnom patriacom maloletému dieťaťu vo vlastnom mene vedie k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie, ktorá bráni tomu, aby oprávnený ním začaté exekučné konanie doviedol do úspešného konca. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva, má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti (aktívna, pasívna). (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5 Cdo 13/2016 zo dňa 29.03.2017).
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a to nedostatok aktívnej vecnej legitimácie oprávneného, súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že je tu dôvod, pre ktorý by exekúcia musela byť zastavená, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 3 písm. b) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.