Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9C-45-2015.pdf
PDF · 103.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-9C/45/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou vo veci žalobcu: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Bratislava, Prešovská 48, IČO: 35850370, zast. Advokátska kancelária Roštár- Slovák, s.r.o., so sídlom Bratislava, Révová 7, IČO: 36858731, proti žalovanému: J.. Q. D., N.. F. XX.XX.XXXX, A. V., Č.. P. XXX/XX, zast. Mgr. Jánom Klčom, advokátom v Myjave, Čsl. armády 243/66, o zaplatenie 217,20 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd ruší Platobný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 03.07.2015 č.k. 9C/45/2015-19.
II. Súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 217,20 Eur, 5,25% ročného úroku z omeškania zo sumy 86,63 Eur od 11.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 130,57 Eur od 11.03.2014 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol, že prevádzkuje verejné vodovody a kanalizácie a podniká v rozsahu ďalších činností zapísaných v obchodnom registri. Podľa § 15 ods. 7 písm. b/ a § 16 ods. 7 písm. b/ zákona č. 442/2002 Z.z. sa odber pitnej vody ako aj odvod odpadových vôd uskutočňuje na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi žiadateľom o pripojenie na verejný vodovod, resp. verejnú kanalizáciu a vlastníkom verejného vodovodu. Podmienkou pre odber vody, resp. využívanie kanalizácie, je teda žiadosť žiadateľa o uzatvorenie písomnej zmluvy a samotné uzatvorenie zmluvy, ktorou sa žiadateľovi udeľuje oprávnenie na odber pitnej vody a odvod odpadových vôd. Žalobca ďalej poukázal na § 451 Občianskeho zákonníka (ustanovenia o bezdôvodnom obohatení) a § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Uviedol ďalej, že podľa § 25 ods. 3 písm. a/ zákona o vodovodoch a kanalizáciách je neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s touto zmluvou. Podľa § 25 ods. 4 tohto zákona kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. Nakoľko žalovaný odvádzal odpadovú vodu bez poskytnutia protiplnenia, spôsobil žalobcovi škodu. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy za využívané služby zaslaním faktúry na odberné miesto. Zároveň vystavil žalovanému faktúru za neoprávnené napojenie na verejnú kanalizáciu v zmysle cenníka. Išlo o faktúry č. 14605008 a 14820008. Táto suma nebola uhradená.
2. V predmetnej veci tunajší súd vydal Platobný rozkaz dňa 03.07.2015 č.k. 9C/45/2015-19, ktorým žalobe vyhovel.
3. Proti Platobnému rozkazu podal odpor žalovaný. Uviedol, že faktúrou č. 14605008 fakturoval podľa textu na faktúre žalobca žalovanému náhradu škody za odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie na základe zisteného neoprávneného napojenia vo výške 94 m3 a faktúrou č. 14820008 fakturoval poplatok za zistenie neoprávneného napojenia na verejnú kanalizáciu. Žaloba je postavená na tvrdení, že žalovaný vypúšťal odpadové vody do verejnej kanalizácie neoprávnene bez uzatvorenej zmluvy a preto je povinný zaplatiť spôsobenú škodu a poplatok za neoprávnené napojenie. Dom žalovaného bol riadne napojený na verejnú kanalizáciu po vydaní kolaudačného rozhodnutia v roku 1979, od tohto roku až do podania odporu, t.j. viac ako 35 rokov žalovaný riadne platí vodné a stočné na základe riadne uzatvorenej zmluvy so žalobcom. Žalovaný si preto kladie otázku, na základe čoho platí faktúry v prospech žalobcu, ak nie na základe zmluvy. Žalovaný ako spotrebiteľ považuje postup žalobcu ako monopolného dodávateľa za nemorálny. Žalobca bez dôkazov obvinil žalovaného, že nemá riadne uzatvorenú zmluvu.
4. Keďže došlo k podaniu odporu, súd platobný rozkaz v celom rozsahu zrušil podľa § 267 ods. 3 CSP.
5. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 06.04.2017 č.k. 9C/45/2015-98 súd zrušil Platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 03.07.2015 č.k. 9C/45/2015-19, žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozsudkom Krajského súdu Trenčín zo dňa 13.09.2018 č.k. 19Co/91/2018-140 bol rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Záver súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za predčasný. Uviedol, že v posudzovanej veci je žalobca obchodnou spoločnosťou, ktorá prevádzkuje verejné vodovody a verejné kanalizácie. Žalovaný odvádza do verejnej kanalizácie odpadovú vodu, javí sa, že od roku 1980, avšak uzavretá zmluva sa nezachovala. Za aké množstvo odvádzanej vody žalovaný platil z dokazovania nevyplýva. Žalovaný pripúšťa, že podľa zmluvy (z roku 1980) sa neplatil poplatok za dažďovú vodu, stočné za odvod dažďovej vody mu vyúčtovávané nebolo. Žalobca žalovanému vystavil faktúru za odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verejnej kanalizácie na základe zisteného neoprávneného napojenia vo výške 94 m3 a faktúru za poplatok za zistenie neoprávneného napojenia na verejnú kanalizáciu so splatnosťou 10.03.2014. Ako žalobca dospel k tomu, že žalovaný odvádzal do verejnej kanalizácie odpadovú vodu vo výške 94 m3 špecifikované nie je, absentuje aj údaj o fakturovanom období. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že vo fakturovanom období bola medzi stranami sporu uzavretá zmluva o odvádzaní odpadovej vody podľa Zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Táto bola uzatvorená až od 01.04.2014. Pokiaľ žalovaný odvádza do verejnej kanalizácie odpadovú vodu, je povinný podľa § 28 ods. 8 tohto zákona platiť stočné, nakoľko právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Ak so žalovaným nebola uzatvorená zmluva, ide u žalovaného o neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie a je povinný podľa § 25 ods. 4 tohto zákona nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie. Pokiaľ žalovaný preukáže, že za rozhodné obdobie- za fakturované vypúšťanie odpadových vôd vo výške 94 m3 ( obdobie od- do z faktúry nevyplýva), poskytol žalovanému plnenie a stočné, t.j. za vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie zaplatil, len v takom prípade môže byť žaloba v danej veci nedôvodná. Doklady o úhradách za roky 2008, 2009 a 2010 sa nejavia dostatočnými dôkazmi na preukázanie požadovaného plnenia.
6. Keďže rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený v celosti, súd opätovne zrušil z dôvodu podaného odporu s poukazom na § 267 ods. 3 CSP pôvodne vydaný platobný rozkaz.
7. Súd vykonal dokazovanie výpismi z obchodného registra na žalobcu, faktúrami č. 14605008 a 14820008, odporom proti platobnému rozkazu, písomnými vyjadreniami žalobcu doručenými súdu dňa 18.11.2016, 05.12.2016 a 10.03.2017, písomným vyjadrením žalovaného zo dňa 08.12.2016, Zmluvou č. PZ00012458_002 o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd zo dňa 01.04.2014 s prílohami, faktúrami a dokladmi o úhradách v rokoch 2008, 2009, 2010, výsluchom žalovaného. V súlade s pokynom odvolacieho súdu boli doplnené doklady týkajúce sa vyúčtované stočného a vodného za roky 2013 až 2015 a doklady o úhradách žalovaného.
8. Vo svojich písomných podania žalobca uviedol, že žalovaný odvádza do verejnej kanalizácie odpadovú vodu bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd so žalobcom. Komunálnymi odpadovými vodami sa pritom rozumejú aj vody z povrchového odtoku, pričom právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Nakoľko žalovaný neuhradil žalobcovi stočné, bezdôvodne sa na úkor žalobcu obohatil. Zároveň žalovaný neoprávnene vypúšťal odpadovú vodu do kanalizácie a je preto povinný nahradiť spôsobenú škodu. Žalovaný nepreukázal, že vodu z povrchového
odtoku neodvádzal do verejnej kanalizácie. Uzatvorená zmluva zo dňa 01.04.2014 je z obdobia neskoršieho, ako boli vystavené jednotlivé faktúry.
9. Žalovaný vo svojom písomnom podaní uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie, žalobca bez predloženia dôkazov obvinil žalovaného, že nemá riadne uzatvorenú zmluvu a uložil mu pokutu za neoprávnené vypúšťanie odpadovej vody do verejnej kanalizácie. Žalobca zatajil, že 01.04.2014 uzatvoril so žalovaným zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd, v ktorej je informatívny technický výpočet množstva vôd z povrchového odtoku vypúšťaných odberateľom z odberného miesta. Žalovaný po uzatvorení tejto zmluvy riadne plnil svoje zmluvné povinnosti a platil stočné za dažďovú vodu odvádzanú zo strechy domu, riadne platil faktúry za vodné a stočné podľa starej zmluvy, v ktorej nebolo dohodnuté stočné za dažďovú vodu. Podľa logiky argumentácie žalobcu mal žalovaný ako spotrebiteľ sám vyhotoviť zmluvu, sám vypočítať výšku vodného a stočného a túto zmluvu predložiť žalobcovi ako dodávateľovi na podpis. Žalovaný pri svojom výsluchu tiež uviedol, že ho žalobca nikdy nevyzýval na uzatvorenie novej zmluvy, až v roku 2014 mu poslal návrh zmluvy a na základe tohto návrhu sa nová zmluva aj uzatvorila. Dovtedy riadne platil vodné a stočné podľa toho, ako bolo vyúčtované.
10. Z dokladov predložených žalobcom vyplýva, že faktúrou č. 14605008 vyúčtoval žalobca žalovanému „náhradu škody za odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verej. kanalizácie na základe zisteného neoprávneného napojenia vo výške 94 m3 v zmysle vyhl. č. 209/2013 na OM: Č.. P. XX, V. stočné -Y.“, a to v celkovej sume 86,63 Eur, ktorá mala byť podľa faktúry splatná 10.03.2014. Ďalšou faktúrou č. 14820008 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 130,57 Eur ako „poplatok za zistenie neoprávneného napojenia na verej. kanalizáciu na OM: Č.. P. XX, V.“, ktorá bola splatná podľa faktúry 10.03.2014. K zaplateniu týchto faktúr nedošlo. K tejto faktúre bol pripojený doklad (zrejme časť cenníka žalobcu), podľa ktorého je poplatok za zistenie neoprávneného odberu vody z verejného vodovodu a neoprávneného vypúšťania odpadovej vody do verejnej kanalizácie pre fyzické osoby 130,57 Eur.
11. Pri právnom posúdení predmetnej veci vychádzal súd z ustanovení zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach. Tento zákon upravuje okrem iného i práva a povinnosti fyzických a právnických osôb pri zriaďovaní a prevádzkovaní verejných vodovodov a verejných kanalizácií vrátane ich prípojok (§ 1). Ako vyplýva z obsahu predloženej žaloby i jednotlivých písomných vyjadrení, žalovaný mal neoprávnene vypúšťať odpadové vody do verejnej kanalizácie a z tohto dôvodu mu žalobca vyúčtoval tzv. škodu a tiež poplatok za zistenie takéhoto neoprávneného vypúšťania. Podľa § 2 citovaného zákona sa verejnou kanalizáciou rozumie prevádzkovo samostatný súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe na hromadné odvádzanie odpadových vôd umožňujúcich neškodný príjem, odvádzanie a spravidla aj čistenie odpadových vôd, komunálnymi odpadovými vodami sú odpadové vody obsahujúce rôzny podiel odpadových vôd z domácností (ale i z iných zdrojov) a vody z povrchového odtoku, ako aj všetky ostatné vody vtekajúce do verejnej kanalizácie. Vodou z povrchového odtoku sa rozumie voda z atmosférických zrážok, ktorá je odvádzaná verejnou kanalizáciou.
12. Podľa § 4 ods. 4 tohto zákona producentom odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie (ďalej len "producent") je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má uzatvorenú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejnej kanalizácie a ktorá vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie.
13. Podľa § 16 ods. 7 písm. b/ tohto zákona vlastník verejnej kanalizácie je ďalej povinný uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žiadateľom o pripojenie na verejnú kanalizáciu; záväzky vzniknuté z tejto zmluvy prechádzajú na právneho nástupcu vlastníka verejnej kanalizácie a sú záväzné aj pre prevádzkovateľa verejnej kanalizácie a pre jeho právneho nástupcu.
14. Podľa § 18 ods. 3 písm. c/ tohto zákona, prevádzkovateľ verejnej kanalizácie má právo na úhradu za odvádzanie, prípadne zneškodňovanie odpadových vôd (ďalej len "stočné), ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie.
15. Podľa § 23 ods. 1 tohto zákona žiadateľ o pripojenie na verejnú kanalizáciu sa môže pripojiť na verejnú kanalizáciu len na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s vlastníkom verejnej kanalizácie podľa § 4 ods. 3. Vlastník verejnej kanalizácie alebo vlastník časti verejnej kanalizácie, ktorý žiada o pripojenie
na inú verejnú kanalizáciu, ktorej nie je vlastníkom, môže sa pripojiť na verejnú kanalizáciu prevádzkovo súvisiacu len na základe písomnej zmluvy podľa § 16 ods. 5.
16. Podľa § 25 ods. 3 písm. a/, 4 tohto zákona neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie je vypúšťanie bez uzatvorenej zmluvy o odvádzaní odpadových vôd alebo v rozpore s takouto zmluvou. Kto neoprávnene vypúšťa odpadové vody do verejnej kanalizácie, je povinný nahradiť spôsobenú škodu prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie.
17. Podľa § 28 ods. 6, 8, 10 tohto zákona za odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou platí producent prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie stočné, ak sa nedohodne, že stočné sa platí vlastníkovi verejnej kanalizácie. V prípade, že spoluproducenti vypúšťajú odpadové vody prostredníctvom producenta, vzniká spoluproducentom povinnosť, aby za vypúšťané množstvo odpadových vôd zaplatili producentovi rozpočítanú čiastku. Právo na stočné vzniká vtokom odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Stočné je platba za odvedenú odpadovú vodu, ktorú tvorí súčin ceny za 1 m3 odvedenej odpadovej vody verejnou kanalizáciou a spravidla aj čistenej odpadovej vody podľa osobitného predpisu a množstva odvedenej odpadovej vody. Vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne ich prevádzkovateľ je povinný predložiť odberateľovi alebo producentovi výpočet vodného a stočného.
18. Podľa § 29 ods. 3 až 6, 9 tohto zákona ak sa vlastník verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ nedohodne s producentom inak a ak nie je množstvo vypúšťaných odpadových vôd merané, má sa za to, že odberateľ, ktorý odoberá vodu z verejného vodovodu, vypúšťa do verejnej kanalizácie také množstvo vody, ktoré podľa zistenia odobral z verejného vodovodu, s pripočítaním množstva vody získanej z iných zdrojov. Takto zistené množstvo odpadových vôd je podkladom na vyúčtovanie stočného. Ak nie je množstvo vôd z povrchového odtoku odvádzané do verejnej kanalizácie priamo kanalizačnou prípojkou alebo cez uličný vpust merané, vypočíta sa toto množstvo spôsobom, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie musí byť uvedený v zmluve o odvádzaní odpadových vôd. Ak vypúšťa producent do verejnej kanalizácie vodu z iných zdrojov ako z verejného vodovodu a ak nie je možné zistiť množstvo vypúšťanej odpadovej vody meraním alebo iným spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise, ktorý vydá ministerstvo, zistí sa množstvo vypúšťaných odpadových vôd odborným výpočtom overeným prevádzkovateľom verejnej kanalizácie. Pri zisťovaní množstva vypúšťaných odpadových vôd odborným výpočtom je producent povinný poskytnúť prevádzkovateľovi verejnej kanalizácie všetky údaje potrebné na tento výpočet. Podrobnosti o meraní množstva vody dodanej verejným vodovodom a množstva vypúšťaných odpadových vôd, spôsob výpočtu množstva vypúšťaných odpadových vôd a spôsob výpočtu množstva vôd z povrchového odtoku odvádzaných do verejnej kanalizácie a smerné čísla spotreby vody ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.
19. Podľa § 42 ods. 4, 5 tohto zákona, vlastník verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľ je povinný do dvoch rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona uzavrieť písomnú zmluvu o dodávke vody alebo o odvádzaní odpadových vôd s fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sú v čase nadobudnutia účinnosti tohto zákona pripojené na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu a takúto zmluvu doteraz uzatvorenú nemajú. Ustanovenia tohto zákona, týkajúce sa odberateľa alebo producenta, s výnimkou ustanovení § 25 ods. 1 písm. a) a § 25 ods. 3 písm. a) sa vzťahujú aj na fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré sú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona pripojené na verejný vodovod alebo verejnú kanalizáciu, aj keď zatiaľ nemajú uzatvorenú zmluvu o dodávke vody alebo o odvádzaní odpadových vôd s vlastníkom verejného vodovodu alebo verejnej kanalizácie, prípadne prevádzkovateľom. Ustanovenia § 25 ods. 1 písm. a) a § 25 ods. 3 písm. a) sa vzťahujú na uvedené fyzické osoby alebo právnické osoby dňom uzatvorenia zmluvy podľa § 15 ods. 7 písm. b) alebo § 16 ods. 7 písm. b).
20. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu zostalo, či bol v čase, kedy vystavil žalobca faktúru za tzv. škodu spôsobenú neoprávneným vypúšťaním odpadových vôd do verejnej kanalizácie žalobca oprávnený takúto škodu od žalovaného žiadať. V danom prípade bolo zistené, že dom žalovaného bol na verejný vodovod a kanalizáciu napojený ešte okolo roku 1980, keď došlo k jeho kolaudácii. Žalobca následne platil vodné aj stočné tak, ako mu bolo vyúčtovávané dodávateľom vody. Žalovaný preukázal, že vodné a stočné riadne platil, predložil príkladmo po dve faktúry vystavené v rokoch 2008, 2009,
2010 spolu s potvrdeniami o úhradách, z ktorých jednoznačne vyplýva, že žalobcovi v týchto obdobiach riadne uhrádzal to, čo mu žalobca vyúčtoval, pričom išlo aj o vodné aj o stočné. Zo strany žalobcu boli tiež predložené faktúry za roku 2013 až 2015, z ktorých vyplýva, že žalobca vyúčtovával postupne žalovanému za jednotlivé mesiace v týchto rokoch tzv. vodné a stočné a toto bolo zo strany žalovaného aj riadne uhrádzané, o čom svedčia doklady o úhradách za obdobie od januára 2013 až do januára 2015.
21. Citovaný zákon č. 442/2002 Z.z. zrušil pôvodne účinnú vyhlášku č. 154/1978 o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách. V čase, keď začal žalovaný odoberať vodu a odvádzať odpadové vody do kanalizácie teda platila táto vyhláška, ktorá rovnako predpokladala, že odberateľ uzatvorí s dodávateľom zmluvu (nepriamo viď napríklad § 34 tejto vyhlášky), pričom sa nehovorilo o tom, či zmluva má mať písomnú formu. Nepochybné je, že medzi žalovaným a pôvodným dodávateľom vody a prevádzkovateľom verejnej kanalizácie musela existovať v čase pripojenia zmluva, na základe ktorej vyúčtovával prevádzkovateľ verejnej kanalizácie žalovanému tzv. stočné, pričom touto zmluvou sa strany nepochybne aj riadili. Napokon, žalovaný od kolaudácie svojho domu platí vodné a aj stočné, ktoré mu žalobca vyúčtovával, o čom svedčia predložené faktúry a doklady o úhradách napríklad z obdobie rokov 2013 až 2015, teda z obdobia, v ktorom došlo aj k údajnému vzniku pohľadávky žalobcu. Podľa § 42 ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. bol následne vlastník verejnej kanalizácie, prípadne jej prevádzkovateľ povinný do 01.11.2004 uzatvoriť písomnú zmluvu o odvádzaní odpadových vôd so žalovaným, k čomu však nedošlo. Treba uviesť, že § 42 ods. 4 tohto zákona ukladal povinnosť vlastníkovi alebo prevádzkovateľovi kanalizácie uzatvoriť takúto zmluvu, táto povinnosť teda nebola uložená žalovanému. Bolo teda povinnosťou žalobcu dať do súladu reálny a právny stav. Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaného vyzýval na uzatvorenie písomnej zmluvy, žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že ho k tomu žalobca nikdy nevyzýval, až v roku 2014 mu poslal návrh zmluvy a táto bola následne aj uzatvorená. Žalobca aj žalovaný sa teda ďalej riadili pôvodne dojednanými podmienkami, v súlade s ktorými vyúčtovával žalobca žalovanému vodné i stočné. Žalobca preto nemôže v súčasnosti tvrdiť, že bolo povinnosťou žalovaného uzatvoriť nejakú novú zmluvu.
22. Za stavu, keď žalovaný mal uzatvorenú zmluvu z uplynulého obdobia, k zmene ktorej nedošlo, nemožno potom tvrdiť, že vody do kanalizácie vypúšťal bez zmluvy, teda že išlo o neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Taktiež v súdenej veci zo žalobcom predložených dôkazov nebolo možné dospieť k záveru, že by žalovaný konal v rozpore s uzavretou zmluvou, keďže žalovaný uhrádzal vodné a stočné na základe faktúr, vystavených prevádzkovateľom verejnej kanalizácie (nie teda vo výške, ktorú by si sám stanovoval). Tým neboli splnené zákonné podmienky pre uplatnenie náhrady škody podľa ust. § 25 ods. 3 písm. a/, ods. 4 zák.č. 442/2002 Z.z. Treba pritom vziať do úvahy aj skutočnosť, že žalovaný má v danej veci postavenie spotrebiteľa, ako slabšia strana v zmluvnom vzťahu požíva ochranu v zmysle spotrebiteľských zákonov, preto bolo na žalobcovi ako dodávateľovi, aby v prípade, ak mal dojem, že žalovaný koná v rozpore s doterajšou zmluvou a má vzhľadom k inému množstvu odvádzanej vody platiť iné stočné (napríklad vo vyššej výške ako doposiaľ), žalovaného najskôr na túto skutočnosť upozorniť a vyzvať ho na zmenu zmluvy, čo žalobca neurobil. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že faktúrou č. 14605008 vyúčtoval žalobca žalovanému „náhradu škody za odvádzanie vôd z povrchového odtoku do verej. kanalizácie na základe zisteného neoprávneného napojenia vo výške 94 m3 v zmysle vyhl. č. 209/2013 na OM: Č.. P. XX, V. stočné -Y.“ a to v celkovej sume 86,63 Eur, ktorá mala byť podľa faktúry splatná 10.03.2014. Z faktúry nie je zrejmé, ako dospel žalobca k 94 m3 vôd, ktoré mali byť odvádzané do verejnej kanalizácie a za aké obdobie je toto množstvo určené. Ak si zoberieme napríklad faktúry za rok 2013, žalovaný uhrádzal na stočnom v období od januára do júna 2013 vždy 8 m3 stočného v každom mesiaci a následne v mesiacoch júl až december 2013 vždy 7 m3 stočného. Samotná žalobcom predložená faktúra nie je určitá a súd z nej nemohol zistiť, ako dospel žalobca k 94 m3 stočného a za aké obdobie. Na základe tejto skutočnosti nemohol ani žalobcovi nárok priznať. Pokiaľ ide o faktúru č. 14820008, ktorou vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 130,57 Eur ako „poplatok za zistenie neoprávneného napojenia na verej. kanalizáciu na OM: Č.. P. XX, V.“, ktorá bola splatná podľa faktúry 10.03.2014, súd už vyššie uviedol, že v danom prípade žalovaný nebol neoprávnene napojený na verejnú kanalizáciu (keďže obe strany sa riadili pôvodne uzatvorenou zmluvou) a preto žalobcovi nemôže patriť ani poplatok za zistenie neoprávneného napojenia na verejnú kanalizáciu, keďže na kanalizáciu bol žalovaný napojený už cca od roku 1980, a to na základe pôvodne uzatvorenej zmluvy.
23. Súd opätovne uvádza, že dodávateľ služby, v danom prípade žalobca, nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi, teda v rozpore so vžitými tradíciami, tak, že spotrebiteľovi privodí ujmu, keď nedodrží
zvyklosti, prax (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.). V danom prípade nebolo možné očakávať od žalovaného ako spotrebiteľa, že sám vôbec bude mať vedomosť o tom, že by mal iným spôsobom platiť stočné (keďže ho dlhé roky platil na základe vyúčtovania žalobcu). Pokiaľ žalobca dospel k záveru, že žalovaný by mal platiť stočné v inej výške (vzhľadom k inému množstvu odvádzanej vody), bolo na ňom, aby vhodným spôsobom oslovil žalovaného, vyzval ho k uzatvoreniu novej zmluvy, či dodatku k pôvodnej zmluve.
24. Súd v danom prípade tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca vyúčtováva žalovanému škodu, ktorá vznikla neoprávneným vypúšťaním vôd do kanalizácie bez uzatvorenej zmluvy, avšak žiadnym spôsobom nepreukazuje ani to, že vôbec takýmto spôsobom žalovaný v uvedenom období postupoval, teda, že do kanalizácie vypúšťal aj inú vodu, ako tú, ktorú mu žalobca dodával sám (napríklad voda z atmosférických zrážok). Ak si totiž žalobca takýto nárok uplatňuje, má ho aj preukázať, inak súd musí konštatovať, že vodu odvádza žalovaný do kanalizácie iba v rozsahu, v akom mu ju žalobca vyúčtovával.
25. Vychádzajúc zo všetkých týchto skutočností súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. V danom prípade bol žalovaný v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka (uviesť spisovú značku) čo sa odvolaním sleduje. Odvolanie musí byť podpísané. V odvolaní sa tiež uvedie, proti ktorému rozhodnutiu súdu odvolanie smeruje (uviesť dátum jeho vydania a číslo konania uvedené na prvej strane rozhodnutia v pravom hornom rohu), v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh- zmeny rozhodnutia, zrušenia rozhodnutia).
V prípade nesplnenia povinnosti uloženej rozsudkom, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných právnych predpisov.