Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/175/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, proti žalovanej W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XXXX/XX, XXX XX G., v konaní o zaplatenie 967,07 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca č. k. 4Csp/271/2017-43 zo dňa 01. 03. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Revúca č. k. 4Csp/271/2017-43 zo dňa 01. 03. 2018 v napadnutom III. výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol a v IV. výroku o trovách konania p o t v r d z u j e.

II. V ostatnej odvolaním nenapadnutej časti (I. a II. výrok) zostáva rozsudok súdu prvej inštancie n e d o t k n u t ý.

III. Žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 123 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 123 Eur od 25.06.2015 do zaplatenia zastavil (I. výrok). Súd prvej inštancie ďalej žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 161,01 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 325,01 Eur od 25.06.2015 do 23.11.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 284,01 Eur od 24.11.2017 do 14.12.2017, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 243,01 Eur od 15.12.2017 do 21.01.2018, s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 202,01 Eur od 22.01.2018 do 14.02.2018 spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 161,01 Eur od 15.02.2018 do zaplatenia, a to v mesačných splátkach vo výške 41 Eur splatných k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti odvolaním napadnutého rozsudku, pričom omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia (II. výrok). Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu zamietol (III. výrok) a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (IV. výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že konanie v časti o zaplatenie sumy 123 Eur s príslušenstvom zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti.

3. Súd prvej inštancie v časti nároku o zaplatenie sumy 161,01 Eur vyhovel, nakoľko v uvedenej časti mal preukázanú jej dôvodnosť. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. Podľa súdu prvej inštancie žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi ním

ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom. Uzatvorená úverová zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, keďže bola uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti a žalovanou, ako spotrebiteľom, ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekonala v rámci svojho zamestnania, povolania alebo podnikania, keďže v zmluve je označená menom, priezviskom, rodným číslom a bydliskom a účelom čerpania úveru malo byť podľa zmluvy zariadenie domácnosti. Žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou a hrubo porušil ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ako špeciálneho právneho predpisu. Predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne neobsahuje náležitosti uvedené v § 7 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa, prípadne údaje svedčiace o nahliadnutí veriteľa do databázy údajov o spotrebiteľoch na účely individuálneho posudzovania jeho schopnosti splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na výšku a príjem žalovanej, ako dlžníka a spotrebiteľa. Zmluva neobsahuje údaje týkajúce termínov jednotlivých splátok úveru, ani dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že absencia podstatných obsahových náležitosti zmluvy o úvere a hrubé porušenie povinnosti žalobcu, ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, má za následok, že spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi preto vznikol nárok na vrátenie len tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanej reálne poskytol. Žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala tvrdenia žalobcu o uzavretí úverovej zmluvy, ani o poskytnutí peňažných prostriedkov v sume 1.350 Eur, pretože suma 150 Eur bola žalobcom započítaná na úhradu poplatku za poskytnutie úveru, preto žalovanej vznikla povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky v sume 1.350 Eur vrátiť. Žalovaná nerozporovala ani tvrdenia žalobcu, že si svoju zmluvne dojednanú povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná žalobcovi do januára 2018 uhradila čiastku v celkovej výške 1.147,99 Eur. Keďže žalovaná na pojednávaní preukázala ďalšiu úhradu sumy vo výške 41 Eur v priebehu mesiaca február 2018, súd prvej inštancie jej uložil povinnosť vrátiť žalobcovi dosiaľ nesplatenú sumu poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 161,01 Eur. Vo zvyšnej časti súd prvej inštancie žalobu, ako nedôvodnú, zamietol.

5. Z dôvodu, že žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd prvej inštancie priznal vo výške tak, ako je uvedené vo výroku odvolaním napadnutého rozhodnutia.

6. V súlade s ust. § 232 ods. 3, 4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) okresný súd vyhovel žiadosti žalovanej a povolil jej zaplatiť dlžnú sumu mesačnými splátkami, pričom prihliadol na výšku peňažného plnenia žalovanou, ako aj na finančnú situáciu žalovanej, ktorá hoci je zamestnaná, jej nedovoľuje zaplatiť dlžnú sumu jednorázovo v zákonnej paričnej lehote 3 dní. Žalovaná si uvedomovala svoju povinnosť dlžnú sumu žalobcovi zaplatiť, čo je zrejmé aj z jej doterajšieho správania, keďže žalobcovi od októbra 2015 pravidelne každý mesiac hradí splátky vo výške 41 Eur, súd prvej inštancie preto nemal dôvod neveriť žalovanej, že dlžnú sumu je schopná ďalej splácať iba v mesačných splátkach. Povolením splátok nebude žalobca vo svojich majetkových pomeroch dotknutý, keďže ide o nebankový subjekt, ktorý v predmete podnikania má okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov z vlastných zdrojov.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Celkový neúspech žalobcu je v sume 806,06 Eur, čo je 83,35 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu je 16,65 % - 83,35 %, čo predstavuje čistý úspech žalovanej vo výške 66,70 %. Nakoľko si žalovaná náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu súdneho spisu ku dňu vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku jej žiadne trovy konania nevyplývali, súd prvej inštancie jej žiadnu náhradu trov konania nepriznal.

8. Proti rozsudku v časti týkajúcej sa výrokov o zamietnutí žaloby a o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel aj v rozsahu, v akom bola zamietnutá a aby žalovanej uložil povinnosť nahradiť mu trovy konania v plnom rozsahu. Odvolateľ konštatoval, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

9. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a aplikoval zákon č. 129/2010 Z.z., nakoľko žiadne ustanovenie uvedeného zákona neurčuje, že náležitosťou zmluvy majú byť náležitosti súvisiace s posudzovaním schopnosti splácať úver a taktiež podľa odvolateľa zmluva o revolvingovom úvere obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č.129/2010 Z.z.. Okresný súd svoj záver o nedostatku týchto náležitostí v uzavretej zmluve ani bližšie neodôvodnil.

10. V podrobnostiach žalobca tvrdil, že uvádzanie náležitostí alebo údajov týkajúcich sa posudzovania schopností spotrebiteľa splácať úver nie je v zmysle žiadneho zákonného ustanovenia náležitosťou zmluvy. Žalobca pritom pred poskytnutím úveru riadne posúdil schopnosť žalovanej splácať požadovaný úver a zisťoval údaje o výške jej príjmu aktuálne v danom čase, záväzkoch, rodinnom stave.

11. Pokiaľ ide o náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. odvolateľ zdôraznil, že v tomto smere konajúci súd neprihliadal na eurokonformný výklad ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. najmä vo vzťahu k rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015. Bezúročnosť úveru môže byť konštatovaná len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa, rozsah záväzku spotrebiteľa pritom definujú iné ukazovatele, ako uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č.129/2010 Z.z., a to celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, RPMN a výška úveru. Súdom uvádzané náležitosti nemôžu byť vykladané automaticky takým spôsobom, že spôsobujú bezúročnosť úveru.

12. Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, žalobca zdôraznil, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami v zmysle článku 13, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a súčasťou zmluvy sú rovnako aj jej prílohy. Zo zmluvných dojednaní, konkrétne článku 4 ods. 4, 5 pritom vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, ktorý je zároveň dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9 ods. 1 zmluvných dojednaní tiež vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú. Deň splatnosti poslednej splátky je uvedený tiež v oznámení veriteľov o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. V tomto smere odvolateľ poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/111/2014-66, v ktorom vyslovil názor, že oznámenie o schválení úveru predstavuje neoddeliteľnú časť zmluvy o úvere.

13. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru sú tak podľa žalobcu riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka. Termín konečnej splatnosti vyplýva z oznámenia o schválení úveru a je totožný s dátumom splatnosti poslednej splátky úveru. Požiadavka na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru nie je požiadavkou na presnú dátumovú špecifikáciu, inak by zákonodarca logicky použil spojenie „dátum.“ S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 žalobca zdôraznil, že pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok, nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum. Pre naplnenie náležitosti „termín konečnej splatnosti“ postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov. Uvedené bolo zo strany žalobcu splnené.

14. Žalobca namietal záver súdu prvej inštancie v tom, že poskytnutý úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500098189 by mal byť bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

15. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne napriek výzve súdu prvej inštancie nevyjadrila.

16. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario, len v rozsahu odvolania žalobcu podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom III. výroku, ktorým súd prvej inštancie vo zvyšnej časti žalobu zamietol a v IV. výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

17. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym

skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 CSP).

18. Okresný súd správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah strán konania, ktorý mal byť založený na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500098189 zo dňa 31.12.2014 je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, správne poukázal tiež na to, že tento právny vzťah podlieha aj právnej úprave uvedenej v zákone č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Tento záver okresného súdu podaným odvolaním spochybnený nebol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že v predloženej zmluve absentovali podstatné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č.129/2010 Z.z. a zároveň došlo k hrubému porušeniu povinnosti žalobcu ako veriteľa v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Z uvedených dôvodov okresný súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a žalovanú zaviazal k zaplateniu sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami.

19. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyslovil, že zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f)) a splatnosti splátok (§ 9 ods. 2 písm. k/) a v tomto smere poukázal na „Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT, s.r.o.“ a prílohy, ktoré majú tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

20. V danom prípade formulárová zmluva vo vzťahu k dobe splatnosti úveru, termínu konečnej splatnosti, splatnosti mesačných splátok uvádza - „splatnosť úveru (počet splátok) 42“, uvedenie konkrétneho termínu absentuje.

21. Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.129/2010 Z.z. okresný súd správne konštatoval, že predložená zmluva neobsahuje (ani) údaje týkajúce sa termínov jednotlivých splátok úveru. Podľa aplikovaného ustanovenia zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z predloženej zmluvy vyplýva, že pokiaľ ide o splátku, žiadosť/zmluva definuje len výšku splátky a počet splátok bez toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom stanovený termín splatnosti splátky.

22. Odvolateľ poukazoval na zmluvné dojednanie, keď podľa bodu 7 zmluvných dojednaní, bod 7.1.g) „súčasťou zmluvy je príloha č. 7: Oznámenie veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi obsahujúce všetky identifikačné údaje schváleného úveru“. Odvolací súd udáva, že v zmysle zákonnej úpravy spotrebiteľských úverov (zákon č. 129/2010 Z.z.) je zrejmé, že údaje vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ako náležitosti zmluvy musí zmluva obsahovať v čase jej uzavretia. Spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy, pred jej podpisom, má právo vedieť podstatné náležitosti zmluvy, termín splatnosti splátky, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/, k/ citovaného zákona). V danom prípade ale spotrebiteľ takúto možnosť nemal, zo žiadosti/zmluvy v čase jej podpisu spotrebiteľom - žalovanou (29.12.2014) zákonné náležitosti zo zmluvy nevyplývajú a vyplýva z nej len počet splátok úveru 42. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 31.12.2014 logicky nemožno považovať v tomto smere za listinu tvoriacu súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase jej podpisu spotrebiteľom, ide iba o jednostranné oznámenie veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi a toto nie je súčasťou dvojstranného právneho úkonu strán sporu - Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere. Oznámenie o schválení úveru dlžníkovi je jednostranný právny úkon žalobcu, ktorý sa v niektorých údajoch líši od údajov uvedených v Zmluve, pričom Zmluva o revolvingovom úvere podpísaná žalovanou dňa 29.12.2014 je podpísaná tak žalobcom - veriteľom ako aj žalovanou - dlžníčkou, teda právne relevantné je to, čo je uvedené v Zmluve ako v obojstrannom prejave vôle oboch účastníkov Zmluvy.

23. Pokiaľ zákon č. 129/2010 Z. z. v ust. § 9 ods. 2 písm. f) v záujme ochrany spotrebiteľa vyžaduje, aby bol výslovne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený údaj o dobe trvania a konečnej splatnosti úveru,

tak nie je prípustná argumentácia žalobcu, že tieto údaje je možné vyvodiť z dátumu splatnosti poslednej splátky úveru podľa čl. 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, podľa ktoré deň splatnosti poslednej splátky je dňom konečnej splatnosti úveru. Odvolací súd udáva, že v zmluve je uvedený len počet splátok - 42, t.j. po prepočte 3,5 roka, avšak v zmluve nie je uvedená splatnosť splátky, teda nie je zistiteľný zo zmluvy ani deň splatnosti poslednej splátky. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru uvedený v Oznámení pre naplnenie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepostačuje. Pokiaľ v bode 5 žiadosti/ zmluvy je pri splatnosti úveru uvedený len počet splátok, takýto údaj nemožno považovať za splnenie zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z. a aj z uvedeného dôvodu treba úver poskytnutý žalovanej na základe predloženej žiadosti/zmluvy podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zákon č. 129/2010 Z.z. v záujme ochrany spotrebiteľa vyžaduje, aby bol výslovne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený údaj o dobe trvania zmluvy, o termíne konečnej splatnosti úveru. Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve uvedený nie je a to ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Nie je možné bez pochýb jednoducho zistiť dokedy bude trvať zmluvný vzťah, určiť, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní tvrdil, že deň splatnosti poslednej splátky je termínom konečnej splatnosti, jeho odvolacia námietka neobstojí. Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických prepočtov zistiť, neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný vzťah, jednoznačne spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju vyvodzuje žalobca nie je v súlade so zákonom a ním sledovaným cieľom. Smernica 2008/48 bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Smernica vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku. Okresný súd správne považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. z dôvodu, že zmluva neobsahuje dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, termíny splátok, za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko absencia týchto údajov dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Ide pritom o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. V zmysle bodu 69 rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/2015 „porušenie povinnosti veriteľa, ktorá má podstatný význam v kontexte smernice 2008/48, môže byť sankciované podľa vnútroštátnej právnej úpravy zánikom nároku tohto veriteľa na úroky a poplatky“. V súlade s Čl. 23 smernice sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. V zmysle bodu 72 rozsudku: „Za primerané by sa však nemalo považovať, ak v súlade s vnútroštátnou právnou úpravou uplatnenie takejto sankcie vyvoláva voči veriteľovi závažné následky v prípade neuvedenia niektorých náležitostí spomedzi náležitostí upravených v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku“. Neuvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere, prípadne iné zmluvné podmienky, tj. splatnosť splátky (Čl. 10 pís. c/, u/ Smernice) svojou povahou majú vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť rozsah (trvanie) svojho záväzku.

24. Ďalšou odvolacou námietkou bolo, že okresný súd svoj záver o nedostatku týchto náležitostí v uzavretej zmluve ani bližšie neodôvodnil. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS46/05, II. ÚS 76/07).

25. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutia, a preto ho nemožno považovať za nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré v zmysle svojho enunciátu rozhodol, pričom rozhodnutie odôvodnil presvedčivo a zrozumiteľne.

26. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí (§ 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z.), zákona č. 129/2010 Z.z. bol správny. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré vykonal na návrh strán; závery súdu prvej inštancie zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a jeho právne posúdenie je správne.

27. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku žalobu zamietol (III. výrok) potvrdil podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, nakoľko rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne už na základe vyššie uvedených dôvodov. Nebolo potom, z hľadiska vecnej správnosti výroku rozhodnutia, potrebné zaoberať sa námietkou žalobcu, že rozhodnutie je nesprávne, z dôvodu záveru súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, z dôvodu hrubého porušenia povinnosti poskytovateľa úveru podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.. Odvolací súd potvrdil aj závislý výroku o trovách konania (IV. výrok), pretože okresný súd správne aplikoval ustanovenie § 255 ods. 2 CSP s prihliadnutím na čiastočný úspech strán v spore. Účastníci neuviedli žiadne konkrétne dôvody nesprávnosti tohto výroku

28. Rozsudok súdu prvej inštancie v I. a II. výroku, ponechal nedotknutý bez preskúmavania v zmysle § 367 ods. 2 CSP.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a preto by jej vzniklo proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania, keďže však žalovanej v odvolacom konaní nevznikli žiadne trovy, odvolací súd jej nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi nepriznal.

30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).