Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-11Csp/52/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Topoľčany, sudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 07, IČO: 35 831 154, právne zastúpený JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému H. T., V.. XX.X.XXXX P. XXX XX T. XXX, v konaní o zaplatenie 915,32 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 520,92 eur z a s t a v u j e . III. Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1./ Žalobca podal dňa 20.3.2018 žalobu o zaplatenie sumy 915,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5, 05% ročne od 9.6.2015 do zaplatenia, ktorú odôvodnil tak, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 4.11.2013 zmluvu o pôžičke, ev. číslo 6161899, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 3000 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 82, 16 eur a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.790,40 eur, pričom ku dňu podania žaloby žalovaný z tejto sumy uhradil sumu 3.183,76 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, žalobca v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ vyzval žalovaného dňa 27.3.2015 listom - predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 19.5.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 3.6.2015. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 915,32 eur a žalobca si uplatňuje aj zákonné úroky z omeškania a to od 6.teho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. Zmluvnú pokutu v sume 245,71 eur si žalobca v tomto konaní neuplatnil. V podaní, ktoré došlo tunajšiemu súdu zo dňa 25.4.2018 žalobca uviedol, že istina tvorí sumu 3000 eur, pričom do dňa podania žalobného návrhu uhradil žalovaný z titulu poskytnutej pôžičky splátky v celkovej výške 3.183,76 eur, ktoré boli započítané tak, že na istine zostalo k úhrade 694,40 eur, t.j. schválená výška pôžičky 3000 eur mínus na istine uhradených 2.305, 60 eur a na úroku zostalo k úhrade 0 eur, t.j. celková výška vyčísleného úroku 878,16 eur / hodnota je výsledkom rozčlenenia sumy 3.878,16 eur na istinu 3000 eur plus úrok 878,16 eur / mínus na úroku uhradených 878,16 eur. K uvedeným sumám boli pripočítané náklady spojené s mimosúdnym vymáhaním uvedenej pohľadávky vo výške 220,92 eur, uplatňované v zmysle článku 13, bod 13.6 zmluvných podmienok. Preto žalovaná suma predstavuje zostatok na istine 694, 60 eur plus náklady 220,92 eur spolu 915, 32 eur. Vo vzťahu k sume istiny žalobca uviedol, že suma 3.878,16 eur na konci prehľadu je výsledkom súčtu 17.tich predpísaných splátok po 82,16 eur do zosplatnenia spolu vo výške 1.396,72 eur a zo splatenej sumy 2.481,44 eur, ktoré súčtom dávajú hodnotu 3.878,16 eur. Od tejto sumy boli odpočítané úhrady žalovaného a pripočítané náklady, ktorých výsledkom je žalovaná suma. Žalobca dňa 15.5.2019 uviedol, že berie čiastočne späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 520,92 eur z dôvodu, že žalovaný mu uhradil dňa 20.12.2018 platbu vo výške 200 eur a 3.1.2019 platbu vo

výške 100 eur. Zároveň zobral žalobu späť aj v časti o zaplatenie 220,92eur z dôvodu uplatňovaných nákladov na vymáhanie pohľadávky a na základe tejto skutočnosti upravil aj petit žaloby tak, že navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 344,40 eur s príslušenstvom. 2/. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 4.6.2018, pričom tento sa k nej do termínu pojednávania žiadnym spôsobom nevyjadril. 3./ Súd uznesením sp. zn. 11Csp/52/2018 zo dňa 7.2.2019 pripustil, aby z konania vedeného na OS Topoľčany pod sp. zn. 11Csp/52/2018 vystúpil žalobca Všeobecná úverová banka, a.s. na jej miesto vstúpil nový žalobca Intrum Slovakia, s.r.o., ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 5.3.2019. 4./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so spisovým materiálom - oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru na čl. 10, zmluvou o pôžičke na čl. 10 - 12, predžalobnou upomienkou na čl. 13, kópiou doručenky na čl. 13 p.v., prehľadom splátok a úhrad na čl. 14 - 15, oznámením o postúpení pohľadávky na čl. 49, poštovým hárkom na čl. 50, prílohou č. 3 rámcovej zmluvy na čl. 51, rámcovou zmluvou o postúpení pohľadávok na čl. 55 - 57 a zistil tento skutkový stav:

Strany sporu uzatvorili dňa 4.11.2013 zmluvu o pôžičke, na základe ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička vo výške 3000 eur, kde celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené na sumu 1.790,40 eur, termín konečnej splatnosti bol stanovený na november 2018, splátka s poistením bola vyčíslená na sumu 82, 16 eur, fixná ročná úroková sadzba bola vo výške 22, 20%, RPMN / x/ bolo stanovené na 22, 2 % a priemerná hodnota RPMN na 20, 83 %, pričom spôsobom splácania bol určený poštovými poukážkami a poskytnutie pôžičky bolo určené prevodom na účet žalovaného, ktorý mal Slovenskej sporiteľni. Predžalobnou upomienkou na čl. 13 zo dňa 27.3.2015 bol žalovaný upozornený na nedoplatok na splátkach v celkovej výške 215, 12 eur a upozornený, že ak 5.5.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci január 2015, bude Consumer Finance Holding oprávnená úver zosplatniť. Táto upomienka bola doručená žalovanému 13.4.2015. Z prehľadu splátok a úhrad na čl. 14 - 15 vyplýva, že ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil žalobcovi sumu 3.183,76 eur. Z oznámenia o postúpení pohľadávky na čl. 49 zo dňa 22.6.2018 ako aj poštovým podacím hárkom na čl. 50 , rámcovou zmluvou na čl. 51, 55 - 57 vyplýva, že žalovanému bolo oznámené, že došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - VÚB, a.s. na postupníka Intrum Slovakia , s.r.o.

5./ Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2, 4 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 2 písm. a, b) zák. č. 129/2010 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2, písm. c), písm. f), písm. k), písm. x), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: (c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, (f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, (k) výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, (x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 11 ods. 4 Zákona 129/2010 Z.z. spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

6. / Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 7./ Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť v časti , súd žalobu v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť z časti pred jej doručení žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti. Vzhľadom k tomu, že v konaní bolo preukázané, že po podaní žaloby plnil žalovaný žalobcovi sumu 520,92eur a žalobca navrhol konanie v tejto časti zastaviť, s poukazom na dispozičné právo strany v konaní - žalobcu, súd konanie v časti o zaplatenie sumy 520,92eur zastavil. 8./ V danom prípade žalobca odvodzuje svoj nárok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pri uzatváraní ktorej bol žalobca v postavení spotrebiteľa. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou upravenou v zákone č. 129/2010 Z. z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v prípade predmetnej pôžičky o spotrebiteľskú zmluvu. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z. z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj podľa § 54 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda úverový vzťah zmluvných strán posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ako aj podľa citovaných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. 9./ Predmetná zmluva o úvere č. 6161899 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. §52 nasl. OZ a to vzhľadom na povahu jej účastníkom, kde žalovaný je spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu, za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom zákazníkov (spotrebitelia) s formulárovým obsahom s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah nemôže vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je jeho prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, pričom nemá možnosť tieto zmluvy individuálne ovplyvniť. Základným princípom úpravy spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, teda také zmluvné dojednania, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takýchto podmienok. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách smernica rady 93/13 o nekalých podmienkach spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.

10./ Keďže ustálil, že v prejednávanej veci sa jedná o spotrebiteľský úver upravený zákonom o spotrebiteľských úverov č. 129/2010 Z.z. pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu náležitostí vyžadovaných zákonom, ktoré sú uvedené v § 9 o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 4.11.2013. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu jednoznačne uviedol, že predmetná čiastka mala byť zaplatená v pravidelných 60.tich mesačných splátkach v sume 82, 16 eur , avšak žalobca nepreukázal , že takto určená splátka , resp. aká časť jeho splátky je určená na splátku istiny , aká časť na splátku úroku. Tak isto sa neuvádza poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a teda v tomto prípade ide o absenciu náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere , uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z., pričom absencia takejto náležitosti, resp. dôsledok porušenia tejto povinnosti je ten, že poskytnutý spotrebiteľský úver s a v zmysle § 11 ods. 1 písm. b)Zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tak isto preskúmaním zmluvy bolo zistené, že v spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávna ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa a teda spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 129/2010 Z.z. , pretože v zmluve je uvedená RPMN v nesprávnej výške 22,20%, pričom podľa parametrov úveru, však RPMN mala byť uvedená vo výške 23,86%. Z obsahu zmluvy tiež ani nevyplýva termín konečnej splatnosti, tak ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom samotný údaj o termíne konečnej splatnosti, ktorý je iba uvedený ako mesiac november 2018 je nepostačujúci a to už aj s poukazom na skutočnosť, že v bode V tejto zmluvy nie je uvedený termín prvej splátky, podľa ktorej by spotrebiteľ mohol určiť termín konečnej splatnosti a takto stanovený termín konečnej splatnosti iba podľa mesiaca a roka je neurčitý a preto súd považoval predmetný úver za bezpoplatkový a bezúročný , aj kvôli absencii tejto náležitosti v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch. Z obsahu zmluvy súd zistil, že táto obsahuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorú predstavuje stanovenie fixnej ročnej úrokovej sadzby, ktorá bola stanovená vo výške 22, 20% a ide o neprimerane vysokú úrokovú sadzbu, pričom v čase uzatvorenia zmluvy NBS boli stanovené úrokové sadzby pre spotrebiteľské úvery s dobou splácania do 5 rokov vo výške 15,18%. Ustanovenie § 52 os. 6 jednoznačne uvádza, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. V tomto prípade táto odplata prevyšovala najvyššiu prípustnú odplatu. 11./ Pokiaľ v konaní bolo preukázané, že žalobca poskytol žalovanému z titulu pôžičky sumu 3000 eur a ku dňu pojednávania uhradil žalovaný sumu 3.483,76 eur, je zrejmé a preukázané, že splatil istinu t.j. poskytnutú pôžičku vo výške 3000 eur a preto s poukazom na skutočnosť, že úver bol považovaný za bezúročný a bez poplatkov žalobu zamietol. 12./ Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Podľa 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 13/. Súd zamietol žalobu žalobcu a preto mal žalovaný ako úspešná strana v konaní nárok na náhradu trov konania, avšak táto si trovy konania neuplatnila a preto súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.