Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_36C-14-2019.pdf
PDF · 137.84 KB
No categories available
36C/14/2019
Uznesenie
Okresný súd Košice I v konaní žalobcov: 1. I. Š., S.. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, XXX XX P., 2. maloletý E. V. Š., F.. X.X.XXXX, T. U. XX, XXX XX P.O., 3. maloletá L. D. Š., F.. XX.X.XXXX, T. U.Ú. XX, XXX XX P., maloleté deti zastúpené zákonnou zástupkyňou - matkou I. Š., S.. Š., F.. XX.XX.XXXX, T. U. XX, XXX XX P., zastúpená Mgr. Štefanom Jakabom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Hviezdoslavova 7, 040 01 Košice, proti žalovanému: E. Š., F.. XX.X.XXXX, T. U.Ú. XX, XXX XX P., o zákaz vstupu do domu a zákaz približovania
rozhodol:
I. Žalovanému sa predbežne z a k a z u j e vstupovať do bytu na ul. U. Č.. XX, P., byt č. X, na X.p. obytného bytového domu U. XX, XX, XX vo vchode č. XX, ktorý je evidovaný Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres Košice II, obec Košice - sídlisko KVP, kat. územie: Grunt na LV č. č. XXXX do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Žalovanému sa predbežne z a k a z u j e vstupovať do obytného domu na ul. U. Č.. XX, P., do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
III. Žalovanému sa predbežne z a k a z u je písomne, telefonicky, elektronickými prostriedkami alebo inými prostriedkami úplne kontaktovať žalobkyňu a jej maloleté deti E. V. Š., F.. X.X.XXXX I. L. D. Š., F.. XX.X.XXXX, z a k a z u j e približovať k žalobkyni a jej maloletým deťom E. V. Š., F.. X.X.XXXX I. L. D. Š., F.. XX.X.XXXX na vzdialenosť menšiu ako 200 m.
IV. V prevyšujúcej časti návrh zamieta.
V. Žalobkyni 1 sa ukladá povinnosť v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia podať na príslušnom súde žalobu voči žalovanému o obmedzenie, resp. vylúčenie z užívania nehnuteľnosti - bytu na ul. U. Č.. XX, P., T. Č.. X, na X.p. obytného bytového domu U. XX, XX, XX vo vchode č. XX, ktorý je evidovaný Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres Košice II, obec Košice - sídlisko KVP, kat. územie: G. F. A. Č.. Č.. XXXX.
VI. Poučuje žalovaného, že môže podať proti žalobcom samostatnú žalobu vo veci samej, týkajúcej sa uplatnenia práva na ochranu osobnosti. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia.
VII. Priznáva žalobcom 1 až 3 náhradu trov konania v rozsahu 100%.
VIII. Žalobcovia 1 až 3 sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 Eur na účet Okresného súdu Košice , do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žiadala, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by žalovanému prikázal nevstupovať do priestorov obytného domu (bloku) na ulici U. Č.. XX, XXX XX P., po dobu dvoch rokov a zároveň nevstupovať do bytu na ul. U. Č.. XX, P., byt č. X, na X.p. obytného bytového domu U. XX,XX,XX vo chode č. XX, ktorý je evidovaný Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres Košice II, obec Košice - sídlisko KVP, kat. územie: Grunt na LV č. XXXX. po dobu dvoch rokov, nevstupoval do Základnej školy na ul. U. XX, P., nekontaktoval navrhovateľku a jej deti písomne (napr. vhodením písomností do poštovej schránky), textovými alebo obrazovými správami prostredníctvom telefónu na telefónnom čísle navrhovateľky XXXXXX XXX XXX alebo zavolaním - telefonátmi na predošle uvedené telefónne číslo, nepribližovať sa k navrhovateľke a k jej maloletým deťom a k obytnému domu na ul U. Č.. XX, XXX XX P. a k Základnej škole na ul. U. XX, XXX XX P. na vzdialenosť menšiu ako 200m.
2. V návrhu žalobkyňa uviedla, že dňa 13.05.2019 žalovaný po príchode jeho manželky - žalobkyne domov na ul. U. Č.. XX, P. pod vplyvom alkoholu jej začal nadávať, že je „špinavá kurva a má zdochnúť“, vyháňal ju s deťmi z bytu, ďalej ju slovne napádal a nadával jej do starých kuriev. Žalobkyňa potom odišla aj s deťmi do detskej izby bytu, kde žalovaný do tejto izby vošiel, a tak isto opakovane aj pred jej maloletými deťmi jej nadával a vyhadzoval ich z bytu, pristúpil k nej a vyhrážal sa jej zabitím, manévroval pred ňou s nožnou, udrel ju päsťou do hrude a dvakrát do tváre, v dôsledku čoho spadol na posteľ, jemu nôž spadol na zem, pričom počas tohto jej maloleté deti z prvého manželstva kričali od strachu a ona sa snažila zavolať telefónom policajnú hliadku. Týmto svojim konaním spôsobil žalovaný u žalobkyne ako svojej manželky pomliaždenie vlasatej časti hlavy v oblasti čela vľavo a pomliaždenie hrudníka vpravo, čo si vyžiadalo jednorazové ošetrenie a zároveň vzbudil u žalobkyne dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a život aj zdravie svojich detí. Uviedla, že dňa 14.5.2019 ORPZ, OOPZ v Košiciach - sídlisko KVP vznieslo obvinenie voči žalovanému pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) Trestného zákona a zároveň bol žalovaný obmedzený na osobnej slobode; v súčasnosti je v cele policajného zaistenia a podľa našich informácii čaká na rozhodnutie súdu o vzatí či nevzatí jeho osoby do väzby v súvislosti s prebiehajúcim trestným stíhaním. Poukázala na to, že zo zápisníc o vydaní veci vyplýva, že pre účely trestného stíhania bol vydaný lks kuchynského noža o celkovej dĺžke 32cm (rukoväť 13cm a čepeľ 19cm) a 2x CD nosič s kamerovým a zvukovým záznamom nahratým dňa 13.05.2019 mobilom žalobkyne vydaný ako dôkaz agresívneho správania sa jej manžela, teda žalovaného. Uviedla, že žalobkyňa a žalovaný ako manželia spolu s maloletými deťmi žalobkyne z prvého manželstva žili v spoločnej domácnosti na ul. U.Ú. Č.. XX, P., T. Č.. X, na X.p. obytného bytového domu U. XX,XX,XX vo chode č. XX, ktorý je evidovaný Okresným úradom Košice, katastrálny odbor, okres Košice II, obec Košice - sídlisko KVP, kat. územie: Grunt na LV č. XXXX. Dôvodila, že ona ako aj jej maloleté deti majú dôvodnú obavu a svoj život a zdravie. Zároveň ona a ani jej deti nemajú možnosť sa odsťahovať inam, na iné miesto a sú odkázaní sami na seba. Uviedla, že sa obáva, že v prípade, ak žalovaný nebude vzatý do väzby, alebo z nej bude neskôr prepustený, naplní svoje vyhrážky smerom k nej alebo k jej deťom, a že ju alebo jej deti zabije alebo im závažným spôsobom ublíži na zdraví. Zároveň sa obáva, že jej manžel ju z bytu na U. XX vyhodí na ulicu, nakoľko je spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti v podiele 1. Uzatvorením manželstva a v zmysle ustálenej judikatúry má manželka
- žalobkyňa právo bývania v predmetnom byte a tento vzťah sa posudzuje obdobne ako pri spoločných nájmoch bytu, teda že manžel, žalovaný nie je oprávnený bez bytovej náhrady vypratať manželku a jej deti na ulicu, resp. ich musí strpieť v užívaní nehnuteľnosti. Avšak za danej situácie je nepredstaviteľné súčasne spolužitie žalobkyne a žalovaného a spoločné užívanie, bývanie v byte na U. Č.. XX R. P.. Žalobkyni a jej deťom teda, okrem vážnej ujmy a obavy o život a zdravie, hrozí aj strata domova a domáceho prostredia. Uzavrela, poukazujúc na ustanovenia CSP - § 325 ods. 2 písm. e), f), g), h), § 328 ods. 2, § 330 ods.2, § 323 ods. 2, § 336 ods. 1 veta prvá, že z vyššie uvedeného skutkového stavu má za to, že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle vyššie citovaných ustanovení CSP. Žalobkyňa má obavu o svoj život a zdravie ako aj o život a zdravie svojich detí, nakoľko sa bojí žalovaného. Je zrejmé, že žalovaný je osobou, ktorá je podozrivá a obvinená z násilia voči žalobkyni a jej deťom, je osobou, ktorá svojím konaním ohrozuje telesnú aj duševnú integritu žalobkyni a jej maloletých detí, nakoľko sa im žalovaný vyhrážal „vyhadzovom" z bytu a zabitím. Má aj za to, že z povahy veci vyplýva, že v danom prípade je prípustné a dôvodné, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. Tiež zastáva názor, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalá úpravu pomerov medzi stranami., t.j. ochranu fyzickej - telesnej a duševnej integrity žalobkyni a jej detí a teda nie je potrebné, aby žalobkyňa podala žalobu vo veci samej s poukazom na ust,. § 330 ods. 2 CSP a 336 ods. 1 druhá veta. Dodala, že v prípade, ak by orgány činné v trestnom konaní nevzali žalovaného do väzby (alebo ak by aj bol z väzby žalovaný časom prepustený na slobodu) je tu vysoká pravdepodobnosť, že bez nariadenia neodkladného opatrenia žalovaný bude vo svojom agresívnom konaní naďalej pokračovať a ohrozovať fyzicky a aj psychicky žalobkyňu a jej detí. Nariadením neodkladného opatrenia sa naplní jeden zo základných princípov nového CSP zakotveného v ČI. 2, v zmysle ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právnu istotu v danom prípade žalobkyni ako matke a jej maloletým deťom poskytne len nariadené neodkladné opatrenie, ktoré v rovine občianskoprávnej (mimo trestnoprávnej, ktorá je predmetom trestného stíhania vedeného voči žalovanému z titulu vyššie opísaných skutkov) ochráni ich osobnostné práva garantované právnymi predpismi SR (napr. § 11 Občianskeho zákonníka. V záujme ochrany žalobkyne a jej detí je tiež dôvodne vymedziť vzdialenosť, na ktorú sa nemôže žalovaný priblížiť k žalobkyni a jej deťom. Uvedené je potrebné z toho dôvodu, aby sa zamedzilo ďalšiemu psychickému týraniu a nátlaku zo strany žalovaného voči osobe žalobkyne jej deťom, ktoré môže spočívať napr.: v prenasledovaní žalobkyne a ich detí, vo verbálnych útokoch na verejných priestranstvách, alebo len v pasívnom konaní spočívajúcom ako státie (čakanie) pred vchodom do obytného domu, v ktorom žalobkyňa býva, alebo v statí (čakaní) žalovaného pred zamestnaním žalobkyne, alebo v statí (čakaní) pred základnou školou v čase, keď žalobkyňa odovzdá deti do týchto inštitúcii alebo si ich príde vyzdvihnúť, alebo keď tie budú samé navštevovať tieto zariadenia, v zdržiavaní sa na miestach, ktorá žalobkyňa alebo jej deti obvykle navštevujú alebo kde sa zdržiava (obchod, potraviny, lekár, spoločný známy, kultúrne podujatia a iné miesta, ktoré môžu byť odporcovi známe). Maloleté deti E. Š. navštevuje 1. ročník ZŠ na ul U. XX, P. a L. Š. navštevuje 4. ročník ZŠ na U. Č.. XX R. P..
3. Z listinných dôkazov predložených spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia - uznesenia OR PZ SR, OO PZ SR - sídlisko KVP, ČVS: ORP- 1332/KV-KE-2019 zo dňa 14.5.2019 vyplýva, že žalovaný dňa 13.5.2019 v čase medzi 17.30 hod. a 18.45 hod. v byte na ul. U. Č..XX R. P. po príchode jeho manželky I. Š., F.. XX.XX.XXXX domov, tejto pod vplyvom alkoholu najprv začal nadávať, že je špinavá kurva a že má zdochnúť, vyháňal ju s deťmi z bytu, preto mu schovala alkohol, aby ďalej nepil, avšak tento ju naďalej slovne napádal a nadával jej do starých kuriev, preto išla spolu s dvoma maloletými deťmi do detskej izby, kde jej tak isto opakovane prišiel nadávať a vyhadzovať ju z bytu, pričom keď opätovne z detskej izby odišiel a po chvíli sa vrátil s nožom v ruke, pristúpil k nej a vyhrážal sa jej zabitím, manévroval s nožom pred ňou, následne ju udrel päsťou do hrude a dva krát do tváre, následkom čoho spadla na posteľ, jemu nôž spadol na zem, pričom počas toho jej maloleté deti kričali od strachu a ona sa snažila privolať mobilným telefónom políciu, preto z izby odišiel, čím u manželky I. Š., F.. XX.XX.XXXX, trvalé bytom P., K.. U.Ú. Č..XX vzbudil dôvodnú obavu jej život a zdravie a život s zdravie svojich detí, pričom jej podľa lekárskej správy spôsobil pomliaždenie vlasatej časti hlavy v oblasti čela vľavo a pomliaždenie hrudníka vpravo, čo si vyžiadalo jednorazové ošetrenie. Z odôvodnenia predmetného uznesenia OČTK vyplýva, že dňa 13.05.2019 v čase o 19.20 hod. bol hliadkami OO PZ Košice - Sídlisko KVP podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku obmedzený na osobnej slobode E. Š., F.. XX.X.XXXX, Q.. T. P., K.. U. Č.. XX, nakoľko dňa 13.05.2019 v čase okolo 19.01 hod. boli hliadky Karafa 651, Karafa 601 a Karafa 602 prostredníctvom stálej služby OOPZ KE KVP vyslané na ul. U. XX, P., kde mal muž napadnúť svoju manželku nožíkom. Po príchode hliadok na miesto im dvere bytu na ul. U.J. XX/X p., v P. otvorila p. I. Š., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom P. K.. U. XX, ktorá hliadkam uviedla, že potom ako sa dnešného dňa t.j. 13.05.2019 v čase o 17.30 hod. vrátila z práce, doma ju čakal jej muž E. Š.O., F.. XX.XX.XXXX, trv. bytom P., K.. U. XX, ktorý bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Jej manžel ihneď po jej príchode domov smeroval agresivitu a to tak že jej nadával so slovami: „ Ty stará špinavá kurva, vypadni z môjho bytu!". Uvedené slovné vyhrážky opakoval neustále dookola. Následne keď videla, že je dosť opitý, tak zobrala fľaše s alkoholom a preniesla ich z vitríny obývacej miestnosti do detskej izby a to z dôvodu, aby nepokračoval v ich ďalšej konzumácii. Po tom ako preniesla tieto fľaše a aj po tom ako slovné napádanie so strany jej manžela neprestalo, tak I. Š. išla aj so svojimi dvoma deťmi do detskej izby, kde zatvorili dvere, aby mali pokoj od E. Š., ktorý ale neustále chodil do uvedenej detskej izby a bral fľaše s alkoholom, aby mohol popíjať, pričom sa jeho agresivita voči jeho manželke zvyšovala a to tak, že jej nadával do starých kuriev a rozmachoval sa rukami voči jej osobe. Následne po tom ako z uvedenej detskej izby odišiel, sa do nej po chvíľke na to vrátil, pričom držal v jeho ľavej ruke veľký kuchynský nôž, s ktorým k nej pristúpil a túto nasmeroval pred jej tvár, pričom sa jej slovne vyhrážal, že ju zabije. Po chvíľke na to, túto ruku stiahol k svojmu boku a päsťou pravej ruky ju silno udrel do oblasti hrudníka a následne dva krát do oblasti ľavej časti tváre, po čom I. Š. spadla na posteľ. Pri jeho poslednom údere do tváre mu nožík z jeho ľavej ruky vypadol na zem. Svedkami uvedenej udalosti boli jej maloleté deti E. V. Š., F.. XX.XX.XXXX I. L. D. Š., ktoré po jeho konaní začali od strachu silno kričať. Na ich krik z miesta detskej izby jej manžel odišiel. Nakoľko mala I. Š. z konania svojho manžela E. Š. dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, tak na miesto privolala hliadku polície. Následne bol E. Š. hliadkami zadržaný a obmedzený na osobnej slobode v zmysle §85/2 Tr. por. pre podozrenie zo spáchania prečinu nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 Trestného zákona a bol eskortovaný na 00 PZ KE KVP, kde sa v čase 19.36 h podrobil dychovej skúške s pozitívnym výsledkom 1,05 mg/l. Voči menovanému neboli použité donucovacie prostriedky, k zraneniu osôb a ani ku škode na majetku nedošlo. OČTK uzavrel, že na základe zistených skutočností bolo dostatočne preukázané, že E. Š., F.. XX.X.XXXX, Q.. T. P., K.. U. Č.. XX svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu Nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, pretože sa inému vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou, takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, pričom skutok spáchal závažnejším spôsobom konania, teda so zbraňou v ruke a na chránenej osobe svojej manželke, preto bolo potrebné voči menovanému vzniesť obvinenie.
4. Z lekárskej správy - nález zo dňa 13.5.2019 vyplýva, že žalobkyňa 1. bola v uvedený deň lekársky ošetrená na traumatologickej ambulancii Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice so stanovením diagnózy pomliaždenie vlasatej časti hlavy v oblasti čela vľavo a pomliaždenie hrudníka vpravo po fyzickom napadnutí žalovaným; išlo o jednorázové ošetrenie.
5. Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 13.5.2019, ČVS: ORP - 1332/KV - KE - 2019 vyplýva, že žalobkyňou bol poverenému príslušníkovi PZ vydaný 1 ks kuchynský nôž s modrou rukoväťou o dĺžke 13 cm a čepeľou o dĺžke 19 cm s celkovou dĺžkou 32 cm.
6. Z rodných listov maloletých detí (žalobcov 2. a 3.) je zrejmé, že žalovaný nie je ich otcom, biologickým otcom maloletých je D. Š., F.. XX.X.XXXX a matkou je žalobkyňa 1. maloleté deti navštevujú Základnú školu, U. XX, P., maloletý E. V. Š. je žiakom 1. ročníka maloletá L. D. Š. žiačkou 4. ročníka. Uvedené vyplýva z potvrdení YŠ.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 325 ods. 2, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
11. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočnosti odôvodňujúcich potrebu neodkladne úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnosti hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
12. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
15. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
16. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.
17. Podľa § 336 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej.
18. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.
19. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenie podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.
20. Podľa § 337 ods. 3 veta prvá CSP, súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel.
21. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie formy procesného zabezpečenia - nariadenia neodkladného opatrenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Súd teda môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to: 1) ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo 2) ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená, zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočností musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasledujúcich CSP. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočností odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Právne účinky uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. Právne pomery aj relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP). Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná, na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP. K tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočností, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa, ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ povinný osvedčiť. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku. Z povahy veci vyplýva, že zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. V rámci osobitných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí preto navrhovateľ musí opísať skutočností hodnoverne usvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút neodkladného opatrenia. Rozhodne však možno uzavrieť, že bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Osobitnou náležitosťou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je požiadavka na to, aby bolo z návrhu zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže navrhovateľ dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkaznými prostriedkami a kvalifikovanou právnou argumentáciou. Pokiaľ ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a to po začatí konania, môže súd vychádzať aj z obsahu žaloby a doteraz vykonaného dokazovania. Pred nariadením neodkladného opatrenia sa spravidla nevykonáva dokazovanie; postačuje osvedčenie relevantných skutočností.
22. Právo na ochranu života a zdravia ako jedno z najzákladnejších práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky je právo, ktoré má absolútnu povahu. To znamená, že aj keď vlastníctvo resp. spoluvlastníctvo je tiež právo ústavné, chránené týmto základným zákonom štátu, právo na ochranu života a zdravia je právom silnejším, a jeho prioritné postavenie je nevyhnutné pri rozhodovaní o potlačení druhého práva, brať na zreteľ. V tomto prípade vlastnícke resp. spoluvlastnícke právo odporcu k predmetnému bytu bude uloženým zákazom vstupu obmedzené len v jeho jednej zložke - ius utendi, t.j. práva užívania, pričom ostatné práva zostávajú zachované.
23. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e, ), f) CSP je skutočnosť, že povinná osoba je dôvodne podozrivá z násilia páchaného na osobe blízkej resp. osobe, ktorá je v starostlivosti povinnej osoby alebo v jeho výchove. Stačí tu teda iba dôvodné podozrenie takéhoto násilia páchaného na osobách blízkych, pričom násilie môže byť rázu psychického i fyzického.
24. V danom prípade súd považuje žalobkyňou predložené dôkazy najmä Uznesenie o vznesení obvinenia voči žalovanému ako aj lekársku správu za dostatočné pre jednoznačné utvorenie si názoru o existencii dôvodného podozrenia z páchania násilia žalovaným na žalobkyni 1 a jej deťoch, a teda i potrebe a nevyhnutnosti zásahu zo strany súdu nariadením neodkladného opatrenia zákazu vstupu žalovaného do predmetného bytu a bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza (výrok I. a II).
25. Treba zdôrazniť, že s prihliadnutím na osobitný charakter konania súvisiaci s otázkami domáceho násilia, v ktorom je žalobkyňa ako manželka žalovaného v ťažkej dôkaznej situácii preukázať násilie páchané v blízkom rodinnom kruhu, súd má za to, že zo strany žalobkyne boli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, jednak tým, že žalobkyňa je spoločnou užívateľkou bytu resp. podielovou spoluvlastníčkou a ako taká je oprávnená sa domáhať ochrany v zmysle ustanovenia § 705a Občianskeho zákonníka a jednak tým, že tiež preukázala naliehavosť potreby dočasnej úpravy. Situácia, ktorú domáce násilie môže vyvolať, totiž neznesie odklad do skončenia konania vo veci samej alebo do skončenia trestného konania a môže vyvolať ťažko napraviteľné následky.
26. V danom prípade súd z predložených dôkazov a obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že sú splnené podmienky pre jeho nariadenie, pretože tu je preukázaná naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu.
27. Citované obmedzenie vyplývajúce z trestného uznesenia je inštitútom trestného procesného práva, ktoré obmedzenie nahradzuje väzbu, neupravuje dočasne pomery účastníkov konania tak, ako to vyplýva z ust. § 325 ods. 1 CSP, ktoré okolnosti svedčia o tom, že správanie žalovaného voči žalobkyni má znaky domáceho násilia a je osvedčená skutočnosť, že okolnosti o existujúcom domácom násilí a nebezpečenstvo pretrvávania tohto konania je zo strany žalovaného pravdepodobné už len samotnou existenciou okolnosti, že žalovaný sa v súčasnej dobe podrobuje trestnému stíhaniu. Dôkaznými prostriedkami dostatočným spôsobom bolo osvedčené, že potreba dočasnej úpravy pomerov strán sporu minimálne v rozsahu do skončenia konania vo veci samej, sa javí ako nanajvýš dôvodná.
28. Žalovaný je vo vzťahu k žalobkyni 1. blízkou osobou (§ 116 OZ) a maloleté deti, ktoré bývajú spolu so svoju matkou a jej manželom - žalovaným v ich spoločnom byte tiež možno subsumovať pod citované zákonné ustanovenie, keďže ide o osoby, ktoré ujmu spôsobenú im blízkej osobe - matke pociťujú ako ujmu vlastnú a v neposlednom rade sa situácia v „ rodine „ dotýka aj ich a to priamo, keďže sú svedkami nevhodného, agresívneho správania žalovaného voči ich matke.
29. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
30. Podľa čl.3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými, alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi s právnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov, právne za neho zodpovedný, a robia preto všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.
31. Podľa čl.16 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, žiadne dieťa nesmie byť vystavené svojvoľnému zasahovaniu do svojho súkromného života, rodiny, domova alebo korešpondencie, ani nezákonným útokom na svoju česť a povesť.
32. Podľa čl.16 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.
33. V prípade žalobcov 2. a 3. ide o maloleté deti, podchádzajúce z prvého manželstva ich matky - žalobkyne 1, ktorých otcom nie je žalovaný. Zákon pritom nerobí rozdiel v subjektoch, ktoré sú právom na ochranu osobnosti nadané. Nositeľom práva je tak aj maloleté dieťa (porovnaj ustanovenie § 7 ods. 1 OZ, podľa ktorého spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa ak sa narodí živé). Táto ochrana je dieťaťu (v zmysle čl. 1) zabezpečovaná aj Dohovorom o právach dieťaťa. Žalovaný je fyzickou osobou.
34. Postavenie dieťaťa v konaní o ochranu osobnosti je špecifické vďaka jeho vyššej zraniteľnosti. Postavením detí, ako subjektov ochrany osobnosti (právo na podobizeň) sa zaoberal napr. Nemecký spolkový ústavný súd (Bundesverfassungsgericht) v rozsudku z 15.12.1999 sp. zn. BVerfG,1BvR653/96, kde v bodoch 83-85 odôvodnenia vyslovil, že deti potrebujú osobitnú ochranu, pretože sa ešte len musia vyvinúť v osoby zodpovedné sami sa seba. Táto potreba ochrany je daná aj s ohľadom na nebezpečenstvo, ktoré vychádza zo záujmu, či už médií a ich odberateľov (adresátov o fotografie detí). Ich samotný vývoj môže byť narušený citeľnejšie, než je tomu u dospelých. Prostredie, v ktorom sa deti môžu rozvíjať bez obavy z rušivého verejného pozorovania, musí byť preto chránené oveľa komplexnejšie než u rodičov. Spolkový ústavný súd tiež vyvodil, že prejav ochrany osobnosti podľa čl. 6 základného zákona nie je možné určiť vo všeobecnej a abstraktnej rovine. Ak sa ako rodičia s deťmi vedome obracajú na verejnosť - spoločne sa podieľajú na verejných podujatiach alebo dokonca stoja v ich centre, pôjde spravidla o stratu potreby ochrany. V tomto ohľade na seba prijímajú podmienky verejného vystupovania. Ostatne ochrana všeobecného osobnostného práva môže zasiahnuť v prospech špecifického vzťahu medzi rodičmi a deťmi i tam, kde chýbajú podmienky miestneho ústrania.
35. Ochrana ľudských práv je životne dôležitá pre každého človeka. V spoločnosti však existujú skupiny, vrátane detí, ktoré si tieto práva dokážu uplatňovať ťažšie. Každé detstvo je špecifické a každé dieťa je jedinečné. Od chvíle svojho zrodu je neopakovateľnou osobnosťou, ktoré sa modeluje skúsenosťami a tým ako sa k dieťaťu správa okolie. Treba mu poskytnúť pocit bezpečia, istoty a priateľstva, treba k nemu pristupovať ako k osobnosti s vlastnými želaniami a názormi. Ochrana dieťaťa vyžaduje, aby bolo chránené proti všetkým zásahom, je jedno odkiaľ prichádzajú.
36. Tieto myšlienky majú podporu i vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ktorou Spojené národy vyhlásili, „že detstvo má nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc, že rodina, ako základná jednotka spoločnosti a prirodzené prostredie pre rast a blaho všetkých svojich členov a najmä detí, musí mať nárok na potrebnú ochranu a takú pomoc, aby mohla bezo zbytku plniť svoju úlohu v spoločnosti, uznávajúc, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia, majúc na zreteli, že dieťa musí byť úplne pripravené žiť v spoločnosti vlastným životom a vychovávané v duchu ideálov vyhlásených v charte Spojených národov a to najmä v duchu mieru, dôstojnosti, znášanlivosti, slobody, rovnosti a solidarity, majúc na mysli, že potreba zabezpečiť dieťaťu osobitnú starostlivosť je nevyhnutná“.
37. Dňa 20. novembra 1989 bol New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ku ktorému Slovenská republika ešte ako súčasť Českej a Slovenskej federatívnej republiky pristúpila v roku 1990 a jeho text bol vydaný v zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb. a do platnosti na našom území vstúpil 6.2.1991. Po vzniku dvoch samostatných štátov Českej a Slovenskej republiky v januári 1993 sa v rámci sukcesie do medzinárodných zmlúv a ľudských právach a základných slobôd stala signatárskym štátom Dohovoru o právach dieťaťa aj Slovenská republika. V dohovore je jednoznačne vyhlásené, že detstvo má nárok osobitnú starostlivosť a pomoc. Starostlivosť a ochrana práv dieťaťa si vyžaduje zvýšenú pozornosť aj v našej spoločnosti, v našom štáte a to zo strany všetkých jeho organizačných súčastí, najmä však zo strany moci zákonodarnej a výkonnej. Deti sú najpočetnejšou minoritou, ale nemajú nijaké cesty na vymáhanie svojich práv. Deti majú právo na prirodzené prostredie pre rast a blaho detí v záujme ich plného a harmonického rozvoja osobnosti a mali by vyrastať v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia. Veľmi významným právom vo smere k dieťaťu je právo na výchovu a prostredníctvom nej na citový, rozumovaný a mravný vývoj v duchu zásad spoločenskej morálky.
38. Súd vzhliadol dôvodnosť nariadiť neodkladné opatrenie aj podľa § 325 ods. 2 písm. g), h ) CSP.
39. Ide o úpravu pomerov medzi stranami sporu, ktorá úprava pomerov môže trvať aj dlhší čas, ako je trvanie dôvodov prípadnej väzby na strane žalovaného, prípadne jeho trestného stíhania ( v čase nariadenia neodkladného opatrenia sa žalovaný nachádzal v cele predbežného zaistenia, zadržania ). Obmedzujúce opatrenia vo vzťahu k existencii dôvodov prípadnej väzby môžu vzhľadom na pominuteľnosť a nutnosť skúmania dôvodov väzby v každom štádiu konania v rámci trestného konania bez akejkoľvek náhrady byť zrušené. Úprava pomerov v rámci neodkladného opatrenia v tejto veci je koncipovaná v širšom rozsahu (nielen úmyselné priblíženie sa) a na čas, kým bude prebiehať konanie vo veci samej o vylúčenie žalovaného z bytu. 40. V danom prípade ide o opatrenie, ktorého účelom je eliminovať kontakt medzi určitými osobami z dôvodu ochrany jednotlivej osoby, resp. viacerých osôb. Ide o opatrenie vydané v záujme jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek
41. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia tohto obsahu musí mať súd za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobcu konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V tomto sa účel neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. h), g) CSP a neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) CSP (ktorým možno uložiť dočasný zákaz vstupu do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia) do určitej miery prekrýva.
42. V posudzovanom prípade považoval súd za dostatočne osvedčené (v zmysle najvyššej pravdepodobnosti) potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovaným - povinným. Z pripojeného uznesenia ČVS: ORP - 1332/KV - KE - 2019 zo dňa 14.5.2019 vyplýva, že voči žalovaného bolo vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona, pričom dôvodnosť trestného stíhania obvineného - žalovaného v tomto konaní dokumentuje i skutočnosť, že bol obmedzený na osobnej slobode ( umiestnený do cely predbežného zaistenia, zadržania ) a že tento skutok, z ktorého je podozrivý spáchal voči žalobkyni 1 v prítomnosti maloletých detí, čo môže zanechať nenávratnú a možno aj nenapraviteľnú ujmu na ich psychickom zdraví.
43. Zhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd považuje v dostatočnej miere za osvedčené, že konanie a správanie sa žalovaného v bezprostrednej blízkosti žalobcov, prípadne ich kontaktovanie (písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami) ohrozuje duševnú i telesnú integritu žalobcov.
44. Súd poukazuje na dôvody uvedené žalobcami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré žalobcovia podložili aj hodnovernými listinnými dôkazmi.
45. Súd zastáva názor, že nariadením neodkladného opatrenia nedôjde k žiadnemu vážnemu zásahu do práv a oprávnených záujmov žalovaného, nariadením neodkladného opatrenia nebude vytvorený nenávratný stav.
46. Súd zastáva názor, že v časti, ktorým sa žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze vstupovať do Základnej školy na ul. U. XX R. P., ktorú navštevujú maloleté deti, nie je potrebné osobitne výrokom rozhodovať, majúc za to, že výrok III. tohto uznesenia v sebe subsumuje aj tento zákaz, keď žalovanému bolo predbežne zakázané sa k maloletým deťom približovať na vzdialenosť menšiu ako 200 m. V tejto časti súd preto návrh zamietol.
47. V súlade s § 336 ods. 1, 2 CSP uložil povinnosť žalobkyni 1 podať v lehote 30 dní od doručenia tohto uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia žalobu voči žalovanému o obmedzenie, resp. vylúčenie z užívania bytu ( týka sa výrokov I a II). .
48. Súd z obsahu návrhu na nariadenie opatrenia aj usúdil, že nariadením neodkladného opatrenia
- výrok III. je predpoklad trvalej úpravy pomerov medzi stranami sporu majúc zato, že nariadenie neodkladného opatrenia procesne konzumuje sebe vec samú a možno prostredníctvom jeho účinkov dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a v tomto prípade nebolo potrebné, aby žalobcom bola ukladaná povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd považuje za potrebné uviesť, že to, že súd pri nariadení neodkladného opatrenia neuložil žalobnú povinnosť, neznamená, že žalobcovia sa nemôžu samotnou žalobou efektívne domáhať súdnej ochrany aj v rámci štandardného konania vo veci samej. V danej súvislosti nie sú rozhodnutím súdu o ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia obmedzení. Z procesného hľadiska však platí, že ak rozhodnutie o neodkladnom opatrení konzumuje vec samú a súd žalobcovi neuloží povinnosť podať v určitej lehote žalobu, predstavuje právoplatné uznesenie o neodkladnom opatrení procesnú prekážku res iudicata aj pre prípadnú žalobu, ktorou by sa žalobca domáhal obsahovo identickej súdnej ochrany. Tento nedostatok procesnej podmienky sa zhojí až zánikom alebo zrušením pôvodného neodkladného opatrenia.
49. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
50. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
52. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenie boli v celom rozsahu úspešní žalobcovia, ktorí tak majú nárok na náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
53. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb., poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.
54. Podľa položky 1 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, zo žaloby alebo z návrhu na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, je súdny poplatok z návrhu na nariadenie alebo zrušenie neodkladného opatrenia 33 Eur.
55. Žalobcom 1 až 3 v súvislosti s podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vznikla poplatková povinnosť, súd preto žalobcov zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 Eur.
56. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým neodkladné opatrenie smeruje, súd v súlade s § 337 ods. 1,2 CSP poučil žalovaného o možnosti podania žaloby vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 Exekučný poriadok ).