Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Csp-210-2017.pdf
PDF · 93.05 KB
No categories available
20Csp/210/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiari nad Hronom na pojednávaní konanom dňa 17.5.2019 sudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v právnej veci žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, proti žalovanému B. V., nar. X.XX.XXXX, E. K. J. XXX, XXX XX K., o žalobe na úhradu sumy 6.741,57 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi istinu vo výške 5.618,11 €, spolu s úrokom z omeškania 5,25 % p. a. zo sumy 5.618,11 € od 01.11.2017 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, pod následkom výkonu rozhodnutia.
II. Súd žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
III. Čo do zvyšku uplatneného nároku súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
IV. Súd účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Právny predchodca aktuálneho žalobcu, Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 4, 811 02 Bratislava, sa svojou žalobou, doručenou Okresnému súdu v Žiari nad Hronom dňa 22.12.2017 domáhal voči žalovanému nároku na úhradu sumy 6.741,57 € s prísl. titulom splnenia záväzku zo Zmluvy o úvere, registrovanej pod č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 5.2.2013. Právny predchodca žalobcu sa žalobou domáhal priznania príslušenstva k istine, uplatnenej samotnou žalobou a zároveň uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Právny predchodca žalobcu žalobu a uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 5.2.2013 bola medzi stranami sporu uzatvorená Zmluva o úvere, registrovaná pod č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Právny predchodca žalobcu konštatoval, že na základe zmluvného dvojstranného právneho záväzku, kde tento vystupoval ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, zapožičal žalovanému finančný obnos vo výške 7.000 €, pričom žalovaný sa podľa zmluvy zaviazal vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v splátkach vo výške podľa Zmluvy o úvere. V žalobe ďalej konštatoval, že súčasťou splátky bolo taktiež plnenie za doplnkovú službu, a to poistenie splácania predmetného úveru, ktoré však je nutné kvalifikovať ako dobrovoľné poistenie, ktoré sa nezapočítava do výšky celkovej dojednanej splátky, a teda sa nezapočítava v zmysle § 2 písm. g/ Zákona č. 129/2010 Z. z. do celkových nákladov úveru, vyčíslených v samotnej zmluve. Právny predchodca žalobcu v žalobe ďalej uviedol, že z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným ako dlžníkom ku dňu 30.3.2015 pri rešpektovaní ustanovenia §53 ods. 9 OZ pristúpil k zosplatneniu celej dlžnej čiastky, ktorej nárok vyplýval zo Zmluvy, Všeobecných obchodných podmienok a Obchodných podmienok. Právny predchodca žalobcu žalobou zároveň uplatnil dojednaný zmluvný úrok vo výške 1.737,26 €, a to odo dňa poskytnutia úveru do dňa zosplatnenia úveru, dojednaný úrok vo výške 19 0% v celkovom finančnom ekvivalente 4.237,15 € do dňa aktualizácie dlžnej čiastky, úrok zo zostatku nesplatenej istiny, t. j. zo sumy 6.741,57 € vo výške 19 % p.a. z tejto sumy odo dňa, nasledujúceho po vyčíslení z dlžnej sumy vo forme aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.10.2017 a úrok z omeškania vo výške 5,25 % p.a. zo žalovanej istiny 6.741,57 € odo dňa, nasledujúceho po vyčíslení aktuálneho stavu úveru, teda od 1.11.2017 až do zaplatenia, poplatky vo výške 14,61 €.
3. Okresný súd v Žiari nad Hronom žalovaného uznesením č.k. 20Csp 210/2017 zo dňa 6.6.2018 vyzval, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.
4. Uznesením č.k. 20Csp 210/2017 - 78 zo dňa 21.1.2019 došlo k pripusteniu zmeny účastníka konania na strane žalobcu, kde do konania namiesto pôvodne označeného žalobcu, Poštová banka, a.s. vstúpil nový žalobca, R Collestors s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 50094297, a to na základe právneho aktu, Zmluvy o postúpení pohľadávok pod č. I/2018, uzatvorenej medzi týmito subjektmi dňa 6.8.2018. Týmto mal súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.
5. Súd vo veci nariadil termín pojednávania na deň 17.5.2019. Žalobca mal predvolanie na termín pojednávania riadne vykázané (bez právneho zastúpenia, nedoručená plná moc pre právne zastúpenie), žalovaný mal predvolanie na termín pojednávania riadne vykázané. Žiaden z účastníkov konania sa na termín pojednávania neospravedlnil, súd teda konal vo veci bez účastníkov konania.
6. Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to oboznámením sa s obsahom súdneho spisu, samotnou žalobou právneho predchodcu žalobcu, Zmluvou o poskytnutí úveru, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Obchodnými podmienkami pre poskytnutie úveru Poštovej banky, a.s., upozornením, a to výzvou na splatenie dlžnej časti úveru, aktualizáciou stavu úveru k 31.10.2017, lustráciami, Zmluvou o postúpení pohľadávok I/2018, súhlasom so vstupom do konania na strane žalobcu, ako i ďalším dostupným písomným dôkazným materiálom, a zistil nasledovný skutkový stav.
7. Právny predchodca žalobcu, Poštová banka, a.s., ako bankový subjekt uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 5.2.2013 Zmluvu o úvere, ktorej bolo pridelené registračné číslo XXXXXXXXXX, a súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Z obsahu samotnej zmluvy vyplynula pre súd okolnosť, že predmetom dvojstranného právneho úkonu bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo forme úveru v celkovej výške 7.000 €, záväzok žalovaného ako dlžníka spočíval v pravidelných úhradách poskytnutých finančných prostriedkov vo forme mesačných splátok, dojednaných vo výške 172,07 € (čistá výška splátky á 164 € plus odplata za doplnkovú službu 8,07 € ). Dátum prvej platby bol dojednaný k termínu 5.3.2013, pri počte mesačných splátok vo výške 72, dátum konečnej splatnosti bol dojednaný ku dňu 5.2.2019, úroková sadzba vo forme dojednaného zmluvného úroku na sumu 19 % (finančná odplata za poskytnutie úveru), priemerné RPMN 12,29 %, RPMN banky 20,97 %. I keď výška celkovej odplaty uvedená v zmluve nebola, sčítacou metódou poskytnuté finančné prostriedky vo výške 7.000 € plus celková výška nákladov vo výške 4.802,84 € pre dlžníka predstavuje celkový údaj o plnení dlžníka v sume 11.802,84 € podľa zmluvných dojednaní. Z ďalšieho prevedeného dokazovania vo forme oboznámenia sa s prostriedkami procesného útoku, resp. procesnej obrany mal súd nesporne za preukázané, že žalovaný porušením zmluvnej povinnosti spôsobil voči žalobcovi dlh. Výška dlžnej istiny bola vyčíslená samotným žalobcom na základe prostriedku procesného útoku, a to aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.10.2017 (č.l.26 - 29 spisu), pričom táto bola žalobcom vyčíslená na sumu 6.741,57 €, z aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.10.2017 vyplynulo pre súd, že žalovaný ako dlžník z poskytnutých finančných prostriedkov v sume 7.000 € uhradil celkovo sumu 1.381,89 €. Pri rešpektovaní ustanovenia § 53 ods. 9 OZ z dôvodu porušenia zmluvných povinností žalovaným žalobca ku dňu 30.3.2015 zosplatnil celú zostávajúcu čiastku neuhradených finančných prostriedkov, ktorej súčasť tvoril dojednaný zmluvný úrok do dňa zosplatnenia, úrok do dňa aktuálneho vyčíslenia stavu na prehľade života úveru, uplatnených platbách v súvislosti so zmluvne dojednaným úrokom vo výške 19 % odo dňa, nasledujúceho po termíne vyčíslenia aktuálneho stavu úveru, teda po 31.10.2017, ako i úrok z omeškania, uplatnený v súlade s vykonávacím predpisom ustanovenia § 517 OZ.
8. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (OZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti.
11. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení v deň účinnosti uzatvorenia zmluvy o úvere spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby, alebo obdobnej finančnej pomoci, poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo dňa 5.2.2013 k uzatvoreniu dvojstranného právneho úkonu, registrovaného pod č. XXXXXXXXXX, z ktorého jednoznačne vyplýva okolnosť, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojho podnikania, žalovaný uzatvoril zmluvu ako fyzická osoba, pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Jedná sa teda jednoznačne o zmluvu spotrebiteľského charakteru. Podľa obsahu tejto zmluvy sa dá posúdiť, že ide o tzv. typovú, alebo formulárovú zmluvu, vyhotovenú pre širší, neurčitý počet respondentov, resp. spotrebiteľov s minimálnou možnosťou alebo vylúčením možnosti zasiahnutia do obsahu zmluvných dojednaní alebo obchodných podmienok, a tak podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať medzi iným ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov, platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady, použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
15. Podľa § 11 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ - k/, r/, y/, a § 10 ods. 1.
16. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho zo zmluvného vzťahu vyplývajú. Z uvedeného dôvodu Zákonom č. 129/2010 Z. z. došlo k stanoveniu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi ktoré v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona patrí aj údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na základe údajov, platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Účelom zavedenia tejto náležitosti o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný o celkovej sume, ktorú musí na základe spotrebiteľského úveru veriteľovi zaplatiť, a tak posúdiť výhodnosť takéhoto úveru, čo umožňuje spotrebiteľovi urobiť najvýhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi viacerých spoločností. Pokiaľ samotný zmluvný vzťah takýto údaj neobsahuje alebo obsahuje skreslený údaj, spotrebiteľovi je minimálne odňatá možnosť voľby medzi rôznymi produktmi, resp. nesprávnymi údajmi alebo neuvedením týchto údajov je spotrebiteľ zavádzaný. Na základe predmetnej zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnutý úver splatiť celkovo v 72 mesačných anuitných splátkach, pričom mesačná splátka bola dojednaná na sumu 172,07 € a pozostávala zo splátky poskytnutého úveru vo výške 164,00 € mesačne plus odplata za poskytnutú doplnkovú službu vo forme poistenia v sume 8,07 € mesačne. Súd konštatuje, že čo sa týka odplaty za formu doplnkovej služby, a to poistenia, za ktorú doplnkovú službu sa zaviazal žalovaný uhrádzať mesačne 8,07 €, vzhľadom na formulovaný charakter predmetného dvojstranného právneho úkonu sa jedná o zmluvnú podmienku, ktorú žalovaný ako spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, resp. v prípade nedojednania o tejto náležitosti zmluvného vzťahu úver zo strany žalobcu by tomuto nemusel byť poskytnutý. Súd teda konštatuje, že i odplata za poistné sa započítava do celkových nákladov úveru a nepožíva ochranu § 2 písm. g/ Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd teda konštatuje, že anuitná splátka bola na základe zmluvného vzťahu dojednaná na sumu 172,07 €, pričom pri počte dojednaných splátok 72 takto predstavuje celkový náklad finančný obnos vo výške 12.389 €. Súd v ďalšom konštatuje, že napriek tomu, že celkový náklad vo forme vyčíslenia jednotným číslom, uvedeným v zmluvnom záväzku nebol, avšak pri zohľadnení uvedenej celkovej výšky poskytnutého úveru vo výške 7.000 € a zmluvne uvedenými celkovými nákladmi spotrebiteľa na úver vo výške 4.802,84 € údaj o celkovej sume, ktorú mal spotrebiteľ v danom prípade uhradiť, prestavuje finančný obnos 11.802,84 €, teda je uvedený v podstatne nižšej sume, ako celkový náklad spotrebiteľa reálne predstavoval. Z týchto istých dôvodov má súd vážne pochybnosti taktiež o nesprávne uvedenej výške RPMN v uvedenej zmluve (na účely výpočtu RPMN sa použijú celkové náklady spotrebiteľa, spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré spolu s celkovou výškou spotrebiteľského úveru tvoria celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a ktorá je v zmluve uvedená).
17. Nakoľko zmluvný vzťah vo svojich ustanoveniach v súdenej veci neobsahuje podstatnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j/ Zákona č. 129/2010 Z. z., resp. tento údaj obsahuje v skreslenej forme v neprospech spotrebiteľa, súd považoval za zmluvný vzťah bezúročný a bez poplatkov.
18. Podľa § 53 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplatu, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
19. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. odplatu pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, a ktoré sú spojené s poskytnutí finančných prostriedkov, alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov.
20. Podľa § 1 ods. 4 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov, zverejnená podľa osobitného predpisu naposledy v čase, predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
21. Odplata, dojednaná v zmysle Zmluvy o úvere pod č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.2.2013 činila ročný úrok vo výške 19 %. Priemerná hodnota RPMN bánk a pobočiek zahraničných bánk za prvý štvrťrok 2013 pri spotrebiteľských úveroch, poskytovaných na obdobie od 5 do 10 rokov činila 12,70 %. Súd teda dospel k záveru, že v danom prípade zmluvne dohodnutá odplata prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať.
22. Nakoľko súd po prevedenom dokazovaní konštatuje, že v zmluve pod č. XXXXXXXXXX absentuje údaj o výške RPMN, resp. tento je uvedený nesprávne. Dohodnutá odplata za poskytnutý úver na základe tejto zmluvy je v rozpore so zákonnou úpravou a súd považoval teda spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, súd priznal žalobcovi plnenie, tvoriace rozdiel medzi skutočne poskytnutými finančnými prostriedkami v sume 7.000 € a skutočne uhradenou sumou zo strany žalovaného vo výške 1.381,89 €, ktorú úhradu mal súd preukázanú zo samotného dokladu žalobcu, označeného ako aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017, nakoľko po vystavení tohto dokladu nedošlo zo strany žalovaného k žiadnemu ďalšiemu plneniu. Priznaná istina takto predstavuje finančný obnos 5.618,11 €.
23. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. V súdenej veci súd nepriznal náhradu trov účastníkov konania, vzhľadom na dikciu zákona, §-u 255 ods. 2 CSP, nakoľko celkový nárok, ktorého sa domáhal vo forme istiny žalobca predstavoval finančný ekvivalent 12.715,98 €, oproti priznanej istine vo výške 5.618,11 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.