Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/88/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Jarmily Pogranovej, v právnej veci žalobcu: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s., Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004 proti žalovaným: 1/ N. W., nar. XX.XX.XXXX, 2/ I. W., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvale bytom Z. XX, V., o zaplatenie sumy 3.457,78 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 6C/193/2016-84 zo dňa 29. mája 2018 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne úroky 4,70% ročne zo sumy 3.326,56 Eur od 02.10.2015 do zaplatenia a to v lehote 90 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V časti výroku o nároku na náhradu trov konania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalobcovi p r i z n á v a proti žalovaným v 1. a 2. rade ako spoločne a nerozdielne povinným nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.457,78 € s 3% úrokom z omeškania ročne od 02.10.2015 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 100,- € splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal podľa § 255 ods. 2 CSP právo na náhradu trov konania v rozsahu 79,96 % trov konania.

1.2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil ust. §§ 52 ods. 1, 2, 53 ods. 1až 4 písm. b), ods. 9, 54 ods. 1, 2 , 517 ods. 2 Obč. zákonníka, §§ 261 ods. 6 písm. d, 497, 499, 502 ods. 1 , 503 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, §§ 1, ods. 1 až 3, 2 ods.2, 12 ods. 2 písm. a) zák. č. 310/1992 o Stavebnom sporení.

1.3. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaným v rade 1. a 2. žalobca poskytol tzv. medziúver v celkovej výške 4.979,09 €, ktorý sa zaviazali uhrádzať v pravidelných mesačných splátkach. Súčasťou dohody o splátkach medziúveru bola dohoda, že dlžníci budú pravidelne vkladať finančné prostriedky v minimálne stanovenej výške na stavebné sporenie za účelom vytvorenia si kapitálu a tým aj splnenia podmienok pre pridelenie stavebného úveru. Žalovaní spočiatku splácali medziúver a následne stavebný úver v splátkach a lehotách dojednaných v zmluve, neskôr sa dostali do omeškania s úhradou splátok po obdobie dlhšie ako 3 mesiace. Žalobca preto oprávnene pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej

splatnosti úveru a požadoval vrátenie celého úveru naraz v súlade so zmluvným dojednaním čl. VI. bod 3 úverovej zmluvy. Vo výzve žalobca určil splatnosť úveru dňa 01.10.2015. Týmto dňom sa stal splatným záväzok žalovaných vrátiť žalobcovi poskytnuté finančné prostriedky celkove vo výške 3.457,78 €. Súd mal preto preukázaný nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov a následne preskúmaval výšky uplatneného nároku.

1.4. Nestotožnil sa so žalobou v časti týkajúcej sa nároku na zmluvný úrok po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, aj keď má vedomosť o odlišných právnych názoroch v odbornej verejnosti. Podľa názoru súdu nárok na zaplatenie zmluvného úroku vo výške 4,70 % ročne z dlžnej sumy za obdobie do predčasného zosplatnenia úveru (t.j. do 01.10.2015) je dôvodný a má oporu v zákone, pretože úrok z úveru treba považovať za cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Nad sumu priznaného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru súd považoval žalobu za nedôvodnú. V tejto súvislosti uviedol, že pre prípad predčasného a mimoriadneho zosplatnenia úveru veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takéto konanie veriteľa neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. V tejto súvislosti súd poukazuje i na ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo dlžníka k plateniu zmluvných úrokov aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru odchyľovalo od zákona v neprospech spotrebiteľa, pretože by zhoršilo jeho postavenie. S poukazom na uvedené súd žalobu v časti uplatneného zmluvného úroku za obdobie odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru do zaplatenia považoval za nedôvodnú.

1.5. Stotožnil sa s právnym názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co 190/2014 zo dňa 30. 06. 2015, v ktorom sa uvádza: „Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.“

1.6. Vyslovil, že dohoda o platení popri úrokoch z omeškania aj úrokov za poskytnutie úveru do splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa a predstavuje značné zhoršenie postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne.

1.7. Ďalej súd poukázal na ust. § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je dlžník povinný platiť úroky, pričom splatnosť úrokov je viazaná na záväzok vrátiť použité finančné prostriedky. To znamená, že úrok je veriteľ oprávnený účtovať len do splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, to znamená, že došlo k zmene záväzku týkajúceho sa splatnosti poskytnutého úveru, pričom podľa zmluvy bol dlžník oprávnený uhrádzať dlh v splátkach, kedy so splatnosťou každej splátky bol splatný aj úrok a tento úrok bol veriteľ oprávnený účtovať počas celej doby splácania úveru. Pokiaľ však veriteľ pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu úveru, dlžník stráca výhodu splátok, avšak dochádza tiež k zmene splatnosti povinnosti vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a úroky môže veriteľ uplatňovať len do takto novej určenej splatnosti úveru. To vyplýva aj z tretej vety citovaného ustanovenia, kedy úroky sú splatné ku koncu kalendárneho roka, pokiaľ splatnosť presahuje jeden kalendárny rok, úroky sú splatné spolu so zvyškom poskytnutých peňažných prostriedkov, ktorých sa týkajú. Takýto spôsob účtovania úrokov je zákonom stanovený aj pri situácií, kedy sa dlžník sám rozhodne predčasne vrátiť finančné prostriedky pred dojednanou lehotou splatnosti, čo vyplýva z ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka.

1.8. Úrok z omeškania žalobcovi priznal v súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vo výške vyplývajúcej z § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z..

1.9. Lehotu na plnenie súd určil v zmysle § 232 ods. 3, 4 a vyhovel žiadosti žalovaných o povolenie úhrady dlžnej sumy v mesačných splátkach po 100,- € s tým, že súd lehotu splatnosti jednotlivých splátok určil na posledný kalendárny deň príslušného mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku až do úplného uhradenia pohľadávky žalobcu. Súd pri rozhodovaní o takomto spôsobe úhrady dlžnej sumy prihliadol na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovaných v rade 1. a 2. ako i na výšku dlžnej sumy a lehotu jej splatenia. Súd mal za to, že od žalobcu je možné spravodlivo žiadať, aby sa uspokojil s úhradou svojej pohľadávky postupne v mesačných splátkach s tým, že ak žalovaní v 1/ a 2/ rade porušia povinnosť úhrady dlžnej sumy v minimálnych mesačných splátkach vo výške 100,- € v stanovenej lehote splatnosti jednotlivých splátok, žalobca bude mať právo žiadať od žalovaných v 1/ a 2/ rade zaplatenie celej dlžnej sumy naraz.

2. Proti zamietajúcej časti rozsudku a výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania v rozsahu 100%. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a inú vadu konania. Poukázal na to, že zmluva o úvere je absolútny obchod a z ust § 497 Obch. zákonníka vyplýva právo veriteľa požadovať nielen poskytnutie peňažných prostriedkov, ale tiež úroky za úver a to až do úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov v zmysle § 502 Obch. zákonníka. Až ich vrátením zaniká povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru, pretože až do ich vrátenia on ako veriteľ nedisponuje peniazmi a dlžník ich užíva a to dokonca bezplatne. Povinnosť vrátiť prostriedky a zaplatiť úroky z úveru nie sú novými povinnosťami, ale dochádza k zmene v dôsledku porušenia zmluvných povinností dlžníkom. Výkladom súdu by dlžník získal porušením povinností výhodnejšie postavenie. Súd poukazuje, že on ako veriteľ navodil stav, kedy mal mať záujem vyvinúť úsilie k skorému vráteniu peňazí, hoci mu nie je jasné, ako má postupovať, keď súd uložil plnenie v splátkach. Podľa neho je neprípustné, aby sa vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru dostal do horšej situácie ako pred zosplatnením. Z ust. § 497 a § 502 Obch. zákonníka vyplýva, že úrok z úveru je cena - odplata - za užívanie poskytnutých peňažných prostriedkov. Úrok z omeškania, priznaný súdom, nie je ale sankciou za porušenie povinností dlžníka, preto nevidí dôvod k tomu, aby bol sankcionovaný nepriznaním úroku z úveru. Poukázal tiež na § 13 ods. 3 zák. č. 129/2010 Z.z o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak spotrebiteľ odstúpil od zmluvy, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z istiny odo dňa poskytnutia úveru až do splatenia istiny. Poukázal na rozhodnutie KS Košice sp. zn. 5Co/237/2017, NSSR 4Obo/143/1998, ktoré podporujú jeho argumentáciu.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nemá právne vzdelanie a prostriedky na právnu pomoc, ale situácia ju mrzí, spláca splátky a bude sa snažiť záväzky čo najskôr vyrovnať. Mala snahu vec riešiť, ale žalobca nesúhlasil s odkladom splátok.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenia povinnosti

ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu v odvolaním napadnutej časti je dôvodné. Proti vyhovujúcej časti odvolanie nebolo podané, preto rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

5. Predmetom prieskumu odvolacím súdom je zamietajúca časť rozsudku týkajúca sa nároku na zaplatenie úrokov 4,70% ročne zo sumy 3.326,56 eur od 02.10.2015 do zaplatenia. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci a inú vadu konania.

5.2. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

5.3. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený vadami konania, ktorými sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v § 389 CSP, ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu napr. pri dokazovaní (ak pri vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ustanoveniami), pri posudzovaní procesných otázok v priebehu konania (ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania), v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch jeho činnosti, ku ktorým došlo počas konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom tieto vady nie sú samy osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

6. Odvolací súd po prejedaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, ale nevyvodil z neho správny právny záver, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úrokov z istiny po zospoplatnení úveru, pretože dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov platia len do splatnosti dlhu a od splatnosti úveru je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj z úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Žalobca dôvodne namieta v odvolaní nesprávne právne posúdenie veci v tejto časti.

7. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

8. Podľa § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok, alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

9. Podľa § 503 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úrok je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak je lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

10. Citované ustanovenie zákona nerieši, či je možný súbeh úroku z úveru a úroku z omeškania po splatnosti úveru. Odsek 3 upravuje len to, že úroky je dlžník povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov v prípade, ak dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Obchodný zákonník ani zákon č. 129/2010 Z. z . O spotrebiteľských úveroch, platný v čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd ČR v rozsudku z 27.06.2007 sp. zn. 33Odo/657/2005

vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti úveru veriteľovi nevrátil. Úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak majú odlišné funkcie a treba ich odlišovať. Kým zmluvné úroky sú odmenou za užívanie istiny, úrok z omeškania predstavuje zákonnú sankciu za omeškanie so zaplatením istiny a na rozdiel od zmluvného úroku ho môže veriteľ požadovať, aj keď neboli dohodnuté. Pritom platí, že môžu existovať vedľa seba. Najvyšší súd nesúhlasil s právnym záverom odvolacieho súdu, že úroky podľa § 658 ods. 1 Obč. zák. možno zásadne dohodnúť len na dobu dohodnutej splatnosti istiny a že od tohto okamžiku zmluvné úroky nenabiehajú a nastupujú úroky z omeškania. Z hľadiska posúdenia doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody zmluvných strán. Tento záver zopakoval Najvyšší súd ČR aj v rozsudku z 24.07.2014, sp. zn.: 33Cbo/140/2014 tak, že súdna prax a odborná literatúra sa zhodujú v tom, že zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti

- nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Kým povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzkov v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona, ako dôsledok z omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj s pôžičky, kde neboli dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. Odvolací súd poznamenáva, že rovnaký záver je možné vyvodiť aj zo staršej judikatúry NS SR; v časopise zo súdnej praxe č. 55/1996 je uvedené rozhodnutie NS SR z 01.05.1996 s právnou vetou: Úroky vo výške dohodnuté pri poskytovaní úveru patria do splatnosti úveru. Ak pre prípad omeškania s vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov nebola dohodnutá iná sadzba úrokov, patria aj za dobu po splatnosti úveru úroky v rovnakej výške. V dôvodoch tohto rozhodnutia je uvedené, že oba úroky (zmluvný úrok aj úrok z omeškania) bol dlžník povinný platiť bez ohľadu na dôvod, pre ktorý dlh včas nezaplatil.

11. V preskúmavanej veci zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere vyplýva, že v bode VI.,3, 4 si zmluvné strany výslovne dohodli, že v prípade omeškania dlžníka s viac ako dvoma splátkami alebo jednou dlhšie ako 3 mesiace je veriteľ oprávnený požadovať zaplatenie celého zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti a má právo účtovať úrok z omeškania 3% pri stavebnom úvere nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu . V bode VII, 1 dohodli, že veriteľ má právo odstúpiť od zmluvy a požadovať okamžité splatenie mimoriadneho a stavebného úveru, pričom odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky (VII,6). Z vykonaného dokazovania vyplýva, že zmluvný vzťah zanikol vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru 01.10.2015. S ohľadom na vyššie uvedený výklad preto ak si strany výslovne dohodli, že úročeniu podlieha nesplatená časť úveru aj po dátume predčasnej splatnosti, odvolací súd zastáva názor, že nárok žalobcu je dôvodný a vznikol mu nárok na zaplatenie úrokov, ako ceny peňazí popri úrokoch z omeškania, a tiež ako sankcie za riadne nesplácanie úveru.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v od volaním napadnutej zamietajúcej časti podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia; žalobcovi priznal nárok na zaplatenie úrokov vo výške 4,70% ročne zo sumy 3.326,56 eur od 02.10.2015 do zaplatenia. Lehotu plnenia odvolací súd určil v zmysle § 232 ods. 3 CSP 90 dní, keď mal za to, že vzhľadom k v súčasnej dobe nepriaznivým osobným pomerom žalovaných, z ktorých vychádzal aj súd prvej inštancie a ktoré dôvody žalobca v odvolaní nespochybnil, sú splnené dôvody pre určenie dlhšej, ako zákonnej trojdňovej j lehoty na plnenie.

13. V konaní (prvoinštančnom a odvolacom) úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným v 1. a 2. rade podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške nároku ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).