Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/16/2022

Uznesenie

Okresný súd Bratislava V v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. X., nar. XX.XX.XXXX, P. X., nar. XX.XX.XXXX a U. X., nar. XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, deti rodičov: matky - C.. R. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, V., zast. AK ZAHRADNIK & Spol., s. r. o., so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 36 854 930, a otca - C.. C. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. V., zast. advokátkou JUDr. Ivanou Zmekovou, AK so sídlom Zámocká 18, Bratislava, IČO:42 254 396, v konaní na návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým ukladá maloletým deťom: X. X., nar. XX.XX.XXXX, P. X., nar. XX.XX.XXXX a U. X., nar. XX.XX.XXXX a ich rodičom C.. R. X., nar. XX.XX.XXXX a C.. C. X., nar. XX.XX.XXXX, povinnosť podrobiť sa sociálno -psychologické poradenstvo v akreditovanom subjekte: Poradenské centrum Nádej, občianske združenie, so sídlom Mokrohájska 3, 841 04 Bratislava, IČO: 317 456 79, za účelom podpory obnovenia a nápravy vzťahu otca s deťmi, odstránenia problémov pri realizácií styku otca s deťmi a za účelom zlepšenia rodičovských zručností a ich vzájomnej komunikácie v celkovom počte 50 hodín v týždňových intervaloch, ktoré sa uskutočnia individuálne alebo spoločne vždy po dohode s povereným zamestnancom centra. Súd ukladá rodičom a deťom povinnosť spolupracovať so súdom určeným zariadením, rešpektovať a plniť jeho pokyny a usmernenia za účelom realizácie psychologického poradenstva.

Súd bude sledovať výkon nariadeného výchovného opatrenia v 1 - mesačných intervaloch.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Bratislava Otec maloletých detí na pojednávaní konanom dňa 25.01.2022 vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. požiadal prostredníctvom jeho právnej zástupkyne v rámci záverečného vyjadrenia o vydanie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti rodičom ako aj maloletým deťom podrobiť sa odbornému poradenstvu v špecializovanom zariadení v rozsahu minimálne 40 hodín za účelom nápravy vzťahu otca a detí, odstránenia problémov pri realizácií styku otca s deťmi a rodičom za účelom zlepšenia rodičovských zručností a ich vzájomnej komunikácie. Otec navrhol realizovať výchovné opatrenie v Centre Nádej, lebo toto zariadenie má už s nimi ako rodičmi skúsenosti a na to môže nadviazať.

Tunajší súd uznesením č. k. -503 zo dňa 26.01.2022 vylúčil návrh otca týkajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia na samostatné konanie.

1. Kolízny opatrovník na pojednávaní v záverečnom vyjadrení súhlasil s uložením výchovného opatrenia formou neodkladného opatrenia rodičom aj deťom a navrhol, aby bola po vyčerpaní nejakej časti sedení

zaslaná súdu priebežná správa s vyjadrením, či nastal vhodný čas na stretávanie sa otca s deťmi a aby nabehol styk otca s deťmi.

2. Lustráciou poručenských spisov tunajšieho súdu bolo zistené, že na tunajšom súde sú vedené konania súvisiace s mal. deťmi X. a to konanie o úprave práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu pod sp. zn. a konanie vo veci rozvodu rodičov maloletých detí a úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode pod sp. zn. . V oboch konaniach bolo dňa 25.01.2022 rozhodnuté v merite veci a boli vyhlásené rozhodnutia, ktoré dosiaľ nie sú právoplatné.

2.1. Tunajší súd uznesením vydal neodkladné opatrenie uznesením č. k. -100 zo dňa 21.12.2020 v spojení s uznesením KS v Bratislave č. k. - 249 zo dňa 13.04.2021 ( právoplatné dňa 19.2.2021 čo do výrokov zverenia detí matke, uloženie povinnosti otcovi platiť výživné a právoplatné dňa 21.04.2021 vo výrokoch o styku otca s deťmi), ktorým na čas do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. : 1) dočasne zveril mal. X., mal. P. a mal. U. do osobnej starostlivosti matky; 2) uložil otcovi povinnosť predbežne prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 100 eur mesačne; 3) určil otcovi oprávnenie stretávať sa s maloletými deťmi každú stredu kalendárneho roku v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú sobotu kalendárneho roku v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. vždy v prítomnosti matky maloletých; 4) uložil matke povinnosť deti na styk riadne pripraviť a ich účasť na stretnutí v čase určenom zabezpečiť. Uznesenie tunajšieho súdu č. k. -100 zo dňa 21.12.2020 bolo uznesením č. k. -71 zo dňa 20.09.2021 v spojení s uznesením KS v Bratislave č. k. -149 zo dňa 23.11.2021 zrušené vo výroku o styku otca s deťmi.

2.2. Uznesením č. k. -71 zo dňa 20.09.2021 v spojení s uznesením KS v Bratislave č. k. - 149 zo dňa 23.11.2021 (právoplatné dňa 06.12.2021 a vykonateľné dňa 21.09.2021) nariadil ďalšie neodkladné opatrenie spočívajúce v úprave styku otca s maloletými deťmi a v nariadení výchovného opatrenia, ktorým súd uložil rodičom povinnosť detí absolvovať psychologické poradenstvo v akreditovanom subjekte: P. centrum O., občianske združenie, so sídlom U. 3, XXX XX Bratislava, IČO: 317 456 79, za účelom eliminácie rodičovského konfliktu, zlepšenia rodičovskej komunikácie, práce na zlepšení rodičovských zručností a práce na uvedomenie si úlohy druhého rodiča, v celkovom počte 15 sedení v týždňových intervaloch, ktoré sa uskutočnia individuálne alebo spoločne vždy po dohode s povereným zamestnancom centra. Toto neodkladné opatrenie má v časti týkajúcej sa úpravy styku otca s deťmi trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. .

2.3. Rozsudkom č. k. -376 zo dňa 25.01.2022 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, zveril deti do starostlivosti matky, zastupovaním a správou majetku poveril oboch rodičov, otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu mal. X. sumou XXX eur, mal. P. sumou XXX eur a mal. U. sumou XXX eur. Zároveň súd podrobne upravil styk otca s deťmi. Rozsudkom č. k. - 505 zo dňa 25.01.2022 súd upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas do rozvodu totožne ako v rozhodnutí, ktorým rodičov rozviedol. Navyše uložil otcovi povinnosť zaplatiť nedoplatok na zročnom výživnom a rodičov zaviazal povinnosťou zaplatiť trovy znaleckého dokazovania. Obe tieto rozhodnutia nie sú dosiaľ právoplatné a ani vykonateľné.

3. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia po začatí konania vo veci samej.

4. Súd mal z obsahu spisu sp. zn. ( osobitne z písomných a ústnych vyjadrení rodičov, tiež z obsahu znaleckého posudku č. 29/2021 a vyjadrenia sa znalca na pojednávaní) a spisu sp. zn. preukázané, že rodičia detí sú doposiaľ manželmi, nakoľko rozhodnutie o rozvode ich manželstva doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť. V konaní o úprave rodičovských práva a povinností rodičov k deťom na čas do rozvodu manželstva bolo vykonané znalecké dokazovanie (znalecký posudok č. XX/XXXX) U.. et. U.. U. V., znalcom z odboru psychológia, odv.: klinická psychológia detí a dospelých, poradenská psychológia.

5. Z obsahu záverov znaleckého posudku č. 29/2021 mal súd preukázané, že pretrvávajúci rodičovský konflikt a destabilizácia primárnej rodiny má negatívny dopad najmä na mal. P.. U mal. X. je emočná zaangažovanosť na negatívnom prežívaní matky v rámci jej identifikácie s matkou v prebiehajúcom

rodičovskom konflikte s prítomným depresívnym prežívaním. U.. U. vzhľadom na svoj vek reaguje na vzniknutú situáciu najneutrálnejšie. Podľa znalca pobyt detí u rodičov neohrozuje ich osobnostný vývin. Rodičia nie sú schopní dostatočne akceptovať rodičovskú rolu druhého rodiča. Rodičia netrpia závažným duševným ochorením a ani jeden z nich nie je potencionálnou hrozbou pre vývin detí bez prítomného rizika ohrozenia duševného stavu detí. Podľa znalca mali deti počas spolužitia s rodičmi prevažujúco pozitívne väzby vo vzťahu k obom rodičom, ktoré sa však zhoršovali s eskaláciou rodičovského konfliktu, vážnejším narušením kvality vzťahov v rodine a vzájomnou nedôverou rodičov. Aktuálne v rodine dominuje negatívne emočne sýtený konflikt rodičov a ich rivalizujúce stratégie. Rodičia devalvujú masívnym spôsobom svoje osobnostné charakteristiky a rodičovské kompetencie, čo sa prenáša aj na subjektívne prežívanie detí. Znalec nezistil, že výchovný vplyv rodičov je nevhodný pre deti, len je treba obnoviť elementárnu dôveru rodičov v rodičovské kompetencie druhého rodiča. Deti primárne vnímajú oboch rodičov pozitívne, ale po rozpade rodiny došlo k zvýrazneniu preferencie matky ako rezidenčného rodiča zvlášť v kontexte rodičovského konfliktu a prítomnej rivalizácie rodičov. Znalec konštatoval, že matka prenáša svoje negatívne emócie a postoje k otcovi na deti. Znalec ďalej konštatoval, že dlhodobá separácia detí môže mať negatívny dopad na citlivé a emočné väzby detí vo vzťahu k otcovi a to platí aj o poddimenzovanom rozsahu stretávania otca s deťmi vrátane absencie priestoru pre poskytovanie autonómnej výchovy. Deti sú z psychologického hľadiska pripravené na nerezidenčnú formu stretávania s otcom, čo by z dlhodobého hľadiska prispelo k stabilizácii rodinných pomerov. Rodičia však v súčasnosti nie sú schopní efektívnej komunikácie a kooperácie ohľadom zabezpečovania starostlivosti o deti a len v limitovanej miere akceptujú pri výchove detí rodičovskú rolu druhého rodiča. Vzájomná nedôvera rodičov je podporená aj prítomným úzkostno

- depresívnym prežívaním matky a zvýšeným úzkostným sýtením prežívania u otca, čo vedie k zraňujúcemu prežívaniu vzájomných negatívnych interakcií. Deti vnímajú konfliktné stratégie rodičov subjektívne senzitívne najmä v emočnej rovine, lebo im dostatočne racionálne nerozumejú. Znalec odporučil nariadiť rodičom psychoterapeutickú intervenciu. V súčasnosti nie je dostatočne uspokojená potreba detí po štandardnom stretávaní s otcom a znalec nezistil ani nevyhnutnosť prítomnosti matky počas stretnutí otca s deťmi. Stretnutia sa podľa znalca môžu realizovať autonómne s postupným dávkovaním stretávania čo do formy aj rozsahu.

X.X. Znalec U.. et U.. V. sa dovyjadril k znaleckému posudku na pojednávaní 26.10.2021, zároveň odpovedal na otázky účastníkov konania. Znalec pri svojom skúmaní bral do úvahy psychiatrické správy aj klinicko - psychologické vyšetrenie. Rodičia by sa mali pokúsiť o deeskaláciu konfliktu hlavne po afektnej stránke, rodina bola nevyvážená a cieľom je rodinu stabilizovať. Podozrenie na psychózu u otca sa vyvrátilo už pri hospitalizácii v nemocnici na R., nepotvrdil to ani U.. R. a ani pri svojom vyšetrení sa nepotvrdila prítomnosť psychopatologickej symptomatiky u otca. Pri jeho vyšetrení bola prítomná u otca úzkostno - depresívna symptomatika a u matky depresívna symptomatika. Aktuálny rozsah stretávania bral do úvahy pri hodnotení vzájomných vzťahov medzi deťmi a rodičmi. Z vyšetrenia detí za prítomnosti rodičov pozoroval túžbu detí po kontakte s otcom. Je viac faktorov ako mal. X. a mal. P. prežívajú rodinnú situáciu: 1. rozpad rodiny a rozchod rodičov, čo je pre deti záťaž; 2. porozvodová dynamika; 3. výrazná konfliktná rivalizácia rodičov. X. bola identifikovaná vo väčšej miere s matkou, parciálne prebrala interpretáciu rodinných udalostí od matky, čiže nedokázala mať vyvážený postoj k rodičom, bol u nej zvýraznený pozitívnejší postoj k matke a negatívnejší k otcovi. Deti vzhľadom na svoj fyzický vek nereagovali rovnako: P. reagoval viac emočne a behaviorálne než v racionálnej rovine, vyhýbal sa problematike rodičovskej starostlivosti. B. na začiatku vyšetrenia chlapci reagovali dobre. X. reagovala pozitívne, keď si ju otec všimol a prihovoril sa jej. X. otca a detí primárne nie je narušený , sekundárne je nepriamo ovplyvnený adaptačným procesom rozvodovej či porozvodovej situácie. Rodič prenáša na deti negatívne emócie aj keď nechce, ale matka nie je taká, aby až stredne ťažkým spôsobom manipulovala deti. Ale vzhľadom na jej afektívny charakter osobnosti a vyhrotenosť rodičovského konfliktu sa to detí dotýka. Matka je zároveň hyperprotektívna, čiže má tendenciu podhodnocovať význam role otca a stretávanie sa s deťmi. Závery znalca sú, že matka by sa nemala báť toho, že otec je fyzickým ohrozením pre deti a otec by sa nemal báť toho, že hlavným cieľom matky je pripraviť ho o deti. Počas znaleckého dokazovania nezistil, že by sa deti otca báli a to na základe ich autentických a primárnych skúseností. Rodičia majú dostatočné osobnostné dispozície, aby vedeli zabezpečil starostlivosť o deti. Osobnostné charakteristiky rodičov by sa v zásade typológie nemali meniť, ale ich aktuálne psychické rozpoloženie sa môže výrazne meniť, pri kumulácii ďalších rodičovských konfliktov to môže byť negatívne, ak by rodičia vystavovali deti konfliktom. Pri vyšetrení nemôže pozerať len na aktuálne psychické prežívanie, treba to vnímať v horizonte z dlhšieho pohľadu, lebo vyšetrenie netreba robiť každého polroka. Určité instabilné pozície a tendencie u otca sú prítomné, ale v tom danom čase nebolo u neho riziko zvýšenej sociálnej

adaptácie. Otec si uvedomuje ako sa má v danej sociálnej situácii správať. Nepotvrdilo sa tvrdenie matky, že je otec závažným ohrozením pre deti. Ale to nevylučuje, že sa nemôže v niektorých záťažových situáciách vo svojom živote a v niektorých rysov dekompenzovať. K diagnózam v prepúšťacej správe otca z H. R. ( dg. I a I znalec uviedol, že diagnózu určuje psychiater, ale jedno z pomocných vyšetrení je psychodiagnostika, ktorú robí klinický psychológ a pomocou psychodiagnostiky sa vylúčilo procedurálne ochorenie. V prípade oboch rodičov ide o akcentovanú ( zvýraznenú) osobnosť, ktorá sa môže prejaviť v niektorých osobitných situáciách. Použil tu aj klinické metódy: rozhovor a pozorovanie, následne psychodiagnostika (vyšetrenie pomocou psychologických testov), potom pozorovanie priamej interakcie rodičov a detí. X. bola sama a aj v prítomnosti každého z rodičov. L. postoj k otcovi, ktorý verbalizovala pri testoch porovnával s tým, či to hovorí v každej situácií a ako to korešponduje s neverbálnou stránkou. Už počas vyšetrenia X. bolo preukázané, že interpretáciu rodinných udalostí prebrala od matky. Povedala mu, že matka jej vysvetlila čo sa dialo. F. ale malý časový priestor, aby bola prirodzene vtiahnutá do pozitívnej interakcie so súrodencami a otcom. P. negatívny náboj u X. vo vzťahu k otcovi bol spôsobený rivalizáciou rodičov a nebol to jej primárny postoj. Keď bola vystavená situácii, že môže byť so súrodencami, tak to nehralo dôležitú rolu. Znalec konštatoval, že ak by matka prestala tak intenzívne prežívať, že otec je najväčším ohrozením pre deti, tak X. by to cítila a ľahšie by reagovala. Vzhľadom na zvýraznené emočné afektívne prežívanie je málo pravdepodobné, že by matka dokázala potlačiť emócie, aby to deti nevnímali. Znalec odporučil pomoc rodičom, aby im odborník pomohol oddeliť partnerskú problematiku od rodičovskej a čím to skôr bude , tým skôr sa situácia upokojí.

6. Z obsahu vyjadrení rodičov na pojednávaní dňa 14.09.2021 (v konaní sp. zn. ) vyplynulo, že stretnutia otca s deťmi sa všetky nerealizujú v zmysle vyššie uvádzaného neodkladného opatrenia, deti často nechcú s otcom ostať, postupne sa pýtajú matky na odchod. Samotná matka detí uviedla, že stretnutia otca s deťmi za jej osobnej prítomnosti nie sú pre ňu príjemné, lebo jej spôsobujú veľmi silnú ujmu a oživujú zážitky zo spoločnej domácnosti. K stretnutiam uviedla, že ak začne manžel neadekvátne reagovať a deti si nevedia rady, tak keď jej zahlásia, že chcú ísť domov, tak matka zavolá brata a on zoberie domov buď mal. Veroniku alebo mal. Petríka, či oboch domov. U.. U. potom chvíľu ostane s otcom a s matkou vonku, ale po chvíli sa začne pýtať tiež domov. 7. Na pojednávaní dňa 25.01.2022 ( sp. zn. ) z vyjadrení oboch rodičov vyplynulo, že otec sa vôbec s deťmi nestretáva od 26.10.2021. Otec to odôvodnil snahou, aby sa situácia upokojila a rešpektuje prežívanie matky, preto netlačí ani na výkon rozhodnutia.

8. Z obsahu odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, U.. X. P. z XX.XX.XXXX ( matka ho predložila do konania sp. zn. XXP/XX/XXXX) mal súd preukázané, že matka sa už tretí rok lieči pre posttraumatickú stresovú poruchu. U matky nie sú známky duševnej poruchy v zmysle psychózy, ale matka má neprekonateľnú fóbiu z usmrtenia detí otcom.

9. V zmysle nariadeného výchovného opatrenia (bližšie špecifikovaného v bode 3.2 tohto odôvodnenia) sa rodičia zúčastňujú poradenstva v Centre O., pričom N. doručilo súdu dňa XX.XX.XXXX priebežnú správu z realizácie tohto výchovného opatrenia. Rodičia sa dosiaľ zúčastnili pätnástich stretnutí v týždňových intervaloch, z toho bolo deväť spoločných stretnutí a šesť stretnutí s každým rodičom osobitne. Otec detí spolupracoval konštruktívne, kládol adekvátne otázky, na stretnutia prinášal udalosti zo spoločného života rodiny, resp. po ich odlúčení. Veľkú pozornosť venoval práve stretávaniu sa s deťmi. Postupne boli rodičia na stretnutiach vedený k tvorbe malých dohôd, ktoré vznikali ťažko a matka opakovane prinášala tému ohrozenia jej bezpečnosti a detí. Otec vyjadril obavy a nedôveru k možnosti zlepšenia vzťahovej situácie medzi rodičmi, nakoľko matka ochotu k dohode verbalizuje. Matka detí na stretnutiach spolupracovala formálne, deklarovanie spolupráce však nevyústilo do konštruktívnych zmien. Jej správanie bolo často sprevádzané silnými emóciami, plačom, zatváraním si očí či prekrývaním si uší. Na stretnutiach si brala pomerne značný priestor pre vlastné vyjadrenie, nerešpektovala priestor pre otca, opakovane zasahovala do jeho priestoru skákaním do reči a rôznymi neverbálnymi prejavmi nesúhlasu. Opakovane uvádzala informácie o partnerskom a domácom násilí počas spoločného života, apelovala na prežívané ohrozenie seba, vyjadrovala strach o deti. Následne informovala, že má diagnostikovanú posttraumatickú stresovú poruchu a niekoľko krát opakovala, že spoločné stretnutia neprospievajú jej zdravotnému stavu. Riešenie prerušenia výchovného opatrenia matka nechcela prijať, pretože by bola radšej, ak by Centrum pozastavilo výchovné opatrenie a nie ona. K zásadnej zmene v správaní matky došlo na poslednom opisovanom stretnutí, kedy matka prišla s informáciou, že počas vianočných sviatkov mala dve mimoriadne stretnutia u svojej psychoterapeutky, kde sa jej podarilo vysporiadať s doterajšími problémami a je otvorená a pripravená pre ďalšiu spoločnú prácu. Následne

však toto nastavenie absentovalo. Centrum Nádej v závere konštatuje, že nevidí perspektívu zlepšenia pri pokračovaní v psychologickom poradenstve pre rodičov „ako dvojicu“. U matky je nutné zmeniť svoje nastavenie a tak možno očakávať posun v procese eliminovať rodičovský konflikt. Centrum Nádej v závere odporučilo súdu , aby boli opatrenia zamerané na podporu obnovenia vzťahu otca s deťmi.

9.1. Právny zástupca matky k danej správe uviedol, že tieto stretnutia prebiehali len vo vzájomnej konfrontácií, po každom stretnutí s matkou komunikoval no ani raz neprišla s informáciou, čo má robiť. Matka sa lieči u psychiatra, psychoterapeuta a v Centre Nádej nie je zdravotne schopná pokračovať.

9.2. Z pohľadu otca bola práca Centra Nádej odborná, dobre koordinovaná. Matka detí tam verbalizovala ochotu no skutočnosť bola iná. Na poslednom stretnutí sa však vyjadrila, že by rada pokračovala v sedeniach v Centre O., ktoré má o nich ako rodine obraz. Podľa otca párové terapie nemajú zmysel, treba do procesu zakomponovať aj deti a preto je nutné nariadiť neodkladné opatrenie. V N. Nádej sa otec informoval, či by bolo možné začať spolupracovať aj s deťmi lebo majú svoju vlastnú psychologičku. Centrum povedalo, že ich psychologička je výborná, no odporučili, aby mali deti vlastnú psychologičku a zároveň aby navštevovali aj Centrum za účelom obnovy styku s otcom.

9.3. Matka nemá podľa jej vyjadrenia problém s tým, že by N. Nádej začalo spolupracovať aj s deťmi na vzbudzovaní dôvery, no želá si aby deti pokračovali podľa odporúčaní ich psychologičky U.. U..

10. Znalec MUDr. C.., MPH, U. v závere znaleckého posudku č. 110/2020 z 19.10.2020 (bol dokladaný v konaniach sp. zn. , ) uviedol, že z psychiatrického hľadiska nevidí žiadnu prekážku, aby mal otec k deťom samostatný prístup. 11. Súd sa oboznámil aj z obsahom výpovede svedkyne U.. U. z pojednávania dňa XX.XX.XXXX v konaní sp. zn. XXP/XX/XXXX. P. Mgr. L. U. deti navštevujú približne od októbra XXXX každý týždeň v piatok od XX.XX hod., sedenia trvajú cca 1,5 hodiny. K psychickému stavu detí uviedla, že deti sa boja napr. dverí, tmy a je to symbol, že tam prechádza stres. Povedali, že sa boja dverí z dôvodu zo strachu, že sa za nimi ukáže otec. X. jej povedala, že sa strhne pri klopaní na dvere, či tam nie je ohrozenie. F. uviedla, že deti sa dlho s otcom nestýkali a preto nie je vhodné, aby sa s ním stretávali samé alebo za prítomnosti tretej osoby. Podľa jej názoru žiadny psychológ nevie povedať, koľko má trvať fáza stabilizácie. Čoraz viac sa dozvedá od detí a zverujú sa jej aj osamote. Deti sa stále vyvíjajú a žiadne dieťa prechádzajúce súdnym procesom rodičov nebude to najšťastnejšie.

12. Podľa (ďalej len „“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

14. Podľa článku 4 , súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

15. Podľa čl. 5 Základných zásad o rodiny (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a)úroveň starostlivosti o dieťa, b)bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c)ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g)názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h)podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i)využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa , , (ďalej len „“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 17. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

19. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

20. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení , tento však nie je taxatívne daný.

21. Podľa súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

22. Podľa neodkladným opatrením možno strane okrem iného uložiť aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 23. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

24. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

25. Podľa a , súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

26. Podľa je neodkladné opatrenie vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

27. Podľa , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa .

28. Podľa rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu. 29. Podľa veta práv, druhá , rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

30. Podľa , ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení: uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.

31. Podľa , , na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa alebo , budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa , osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť: a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť.

32. Podľa , súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.

33. Podľa veta druhá a tretia , súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia.

34. Podľa čl. 3 ods. 1,2 Dohovoru o právach dieťaťa (prijatý v New Yorku 20. novembra 1989 vyhlásený pod č. ), záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodárnymi orgánmi. Štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodárne a správne opatrenia.

35. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opareniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

36. Inštitút neodkladných opatrení nahradil predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016 a zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní. Neodkladné opatrenia sú rozčlenené na neodkladné opatrenia vo veci ochrany maloletého , neodkladné opatrenia vo veciach výživného , neodkladné opatrenia vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého , neodkladné opatrenia o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých, a opatrenie na zabezpečenie dôkazu . Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že predmetné opatrenia upravujú najmä ochranu maloletého. Daná právna úprava v uvedenej oblasti v zásade vychádza z doterajšej právnej úpravy.

37. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.

38. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením

neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

39. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.

40. V danom prípade sú vychádzal nie len z tvrdení navrhovateľa na poslednom pojednávaní v konaní sp. zn. v rámci záverečného vyjadrenia jeho právnej zástupkyne, ale aj z všetkých vyjadrení rodičov v konaní sp. zn. a hlavne z záverov znaleckého posudku č. 29/2021. V tomto konkrétnom prípade je zrejmé, že napriek nezhodám, ktoré medzi rodičmi detí sú, je nepochybné, že obaja rodiča majú rovnaké práva a povinnosti k mal. deťom a nie je možné práva niektorého z rodičov bezdôvodne obmedziť. Na druhej strane rodičia, ktorí žijú oddelene, sa fakticky nemôžu neobmedzene podieľať na starostlivosti o deti a stýkať sa s nimi, pretože rozsah ich práv (právo stretávať sa s dieťaťom) je obmedzené rozsahom práv druhého rodiča. Spôsob, akým si budú oddelene žijúci rodičia uplatňovať svoje práva voči mal. deťom zákon v prvom rade necháva na ich dohode, ktorá však musí byť v súlade so záujmom detí. Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom nie sú prvoradé záujmy rodičov a ich predstavy, s kým majú deti bývať či tráviť voľný čas a akým spôsobom, ale práve záujem a potreby detí. Berúc do úvahy všetky tieto skutočnosti súd nemohol ale neprihliadať na skutočnosť, že znalec sa jasne vyjadril ( závery sú presne vymedzené v ods. 6., 6.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia) k aktuálnej situácii, rezonujúcemu rodičovskému konfliktu s prvkami rivality, vplyvu konfliktu rodičov na deti ako aj faktu, že matka nemusí byť prítomná pri stretnutiach otca s deťmi a otec sa vie o deti postarať bez ich ohrozenia. Konanie vo veci rozvodu rodičov detí a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas do rozvodu ako aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k deťom na čas do rozvodu boli skončené vyhlásením rozsudkov dňa 25.01.2022, rozhodnutia nie sú ešte právoplatné. 41. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie výchovného opatrenia formou neodkladného opatrenia súd primárne vychádzal z dokazovania uvedeného podrobne už v ods. 1. až 12. odôvodnenia tohto uznesenia, na ktoré týmto odkazuje. Súd zastáva názor, že jedine rodičovská vyspelosť, zodpovednosť a empatia vo vzťahu k chápaniu citových potrieb na rovnakej úrovni zaručuje bezproblémový výkon styku a vedie k obnoveniu narušených väzieb medzi mal. deťmi a otcom. Záujem detí, ktorý by mali sledovať obaja rodičia, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletých. Právo detí na rovnocenný a rovnoprávny vzťah k obom rodičom môže byť porušené len vtedy, ak rodič ohrozuje život alebo zdravie dieťaťa, ináč je v rozpore s najlepším záujmom a právami detí. Z vyjadrení rodičov súd zistil už aj s odkazom na vyššie uvedené, že doposiaľ nemajú medzi sebou citovo vyporiadané vzťahy, každý z nich má vlastný pohľad a predstavu o svojich právach a povinnostiach ako rodiča k deťom; tiež napríklad vlastnú predstavu o spôsobe vzájomnej komunikácie a spolupráce ohľadom detí. Každý z rodičov má vlastný subjektívny pohľad na doposiaľ zrealizované stretnutia otca s deťmi, neskôr odmietanie otca deťmi. Pre súd boli dôležité hlavne závery a odporúčanie znalca v znaleckom posudku, ktorý súd už v ods. 6., 6.1. odôvodnenia tohto rozhodnutia uvádzal a na ktoré závery odkazuje. Obaja rodičia sú v pozícii rivalov snažiacich sa vychovávať svoje deti, otec je odkázaný tráviť čas s deťmi len v rámci rozsahu styku upraveného naposledy odvolacím súdom ( kedy nebol vyhotovený znalecký posudok), aj

keď jasne z záverov znaleckého posudku vyplynulo, že otec nie je pre deti nebezpečný a je schopný byť s deťmi bez prítomnosti matky. Otec sa s deťmi od konca októbra vôbec nestretáva. Na druhej strane je matka detí, ktorej samej robí priam psychickú nepohodu byť v prítomnosti otca pri realizácii stretnutí, keďže má diagnózu posttraumatickú stresovú poruchu a neprekonateľnú fóbiu z usmrtenia detí otcom.

42. Rodičia doposiaľ nedokážu spolu jasne, konštrukčne a vecne komunikovať bez toho aby sa odosobnili od ich vzájomného rozpadajúceho sa vzťahu. Z znaleckého posudku ako aj z vyjadrení rodičov je, že hlavný primárny problém je v prežívaní situácie matkou, ktorej deti jej pocity vnímajú, prežívajú s ňou, najintenzívnejšie Veronika. V konaní mal súd preukázané, že menovaná prezentuje tie isté názory ako jej matka, dokonca tvrdí ( aj znalcovi), že mama je to vysvetlila, povedala ako to bolo. Súd mal aj vďaka vykonanému dokazovaniu v konaniach sp. zn. a sp. zn. preukázané, že situácia v rodine Vachových je alarmujúca. Aktuálne sa otec s deťmi nestretáva už viac ako 3 mesiace, matka sama majúca vyššie už spomínanú diagnózu nemá sama silu deti reálne po psychickej stránke pripraviť deti na stretnutia s otcom, pod vplyvom matkinho prežívania deti otca odmietajú. Samotné centrum Nádej ( kde rodičia absolvovali viacero sedení a mali možnosť sa prejaviť) odporučili súdu v správe zo sedení rodičov v zariadení začať pracovať aj na vzťahu otca s deťmi cez odborníkov. Vzhľadom na tieto všetky skutočnosti súd dospel k záveru, že otec osvedčil dôvodnosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a preto aj súd rozhodol o nariadení výchovného opatrenia deťom i rodičom. Súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že v danom prípade bola preukázaná naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov detí a rodičov, hlavne otca s deťmi a boli dané podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v požadovanom smere podrobenia sa nie en psychologického, ale sociálno -psychologického poradenstva v akreditovanom subjekte. Zariadenie

- občianske združenie - Poradenské centrum O. je kapacitne spôsobilé nateraz v počte 50 hodín v týždňových intervaloch podrobiť sa sociálno - psychologickému poradenstvu za účelom ako je to uvedené vyššie vo výroku rozhodnutia. Súd určil počet 50 hodín vzhľadom na odkonzultovaný rozsah priamo s pracovníkom zariadenia. Súd však dáva do pozornosti, že časový rozsah každého sedenia súd ponecháva priamo na zariadení a odborných pracovníkov za účelom uskutočňovania individuálnych prípadne spoločných sedení podľa individuálnych potrieb detí a rodičov. Zároveň súd dáva do pozornosti, že Poradenské centrum Nádej aplikuje pri poradenstve rôzne projekty, programy, možnosti práce s rodičmi a deťmi aj na dobrovoľnej báze. Súd zastáva názor, že časový priestor s deťmi za súčinnosti odborníkov, hlavne psychológov, je jediný spôsob, ako si otec začne nanovo budovať resp. upevňovať vzťah a citové väzby so všetkými tromi deťmi a to bez rozdielu, že by mal niektoré dieťa preferovať oproti ostatným. Súd pri rozhodovaní o výchovnom opatrení vychádzal z toho, že záujem mal. detí na stretávaní sa s otcom je v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a deťmi v zmysle chápania otca ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom detí bude nadobúdať širšie rozmery (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci ). Rovnako si je potrebné uvedomiť potrebu spolupôsobenia rodiča - otca na maloleté dieťa, pretože aj mužský prvok je schopný vhodným spôsobom napomáhať aj v rámci pr. školských prác (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci ). V závere súd už len dodáva, že v prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone styku sa maloleté dieťa vo všeobecnosti stáva rukojemníkom a obeťou (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. , ) a to bol ďalším dôvodom v snahe predísť takémuto stavu, aby súd nariadil najprv len rodičom výchovné opatrenie. 43. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, lebo účastníkom v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ). Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.