Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/122/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu LEGATOs Recovery k. s., Bardejovské kúpele 30, 086 31 Bardejov, IČO: 47 256 184, správca konkurznej podstaty úpadcu ST OMEGA, s.r.o., Nám. gen. Štefánika 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 31 702 791 proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100732090/2018 zo dňa 13. apríla 2018 takto

rozhodol:

Rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100732090/2018 zo dňa 13. apríla 2018 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101902144/2017 zo dňa 7. septembra 2017 z r u š u j e a vec vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1.Daňový úrad Banská Bystrica vykonal u žalobcu ST OMEGA, s.r.o. v reštrukturalizácii Daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Protokol z daňovej kontroly bol vypracovaný 12.5.2016, pričom žalobcovi bol doručený 17.5.2016 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole. Počas vyrubovacieho konania bol na daňovníka ST OMEGA, s.r.o. v reštrukturalizácii vyhlásený konkurz rozhodnutím Okresného súdu Prešov č. k. 2R/1/2015-497 z 8. januára 2016. Podľa protokolu výsledkom kontroly dane z pridanej hodnoty bolo zistenie, že nebolo preukázané, že tovar kŕmna kukurica predaná spoločnosti TREND-WEB Kft. Budapešť bola fyzicky prepravená do Maďarskej republiky a tovar pšenica potravinárska predaná spoločnosti OJ-SIM Kft. Budapešť nebolo preukázané, že tento tovar opustil územie SR a bol fyzicky prepravený do Maďarskej republiky. Neboli preto splnené podmienky oslobodenia od dane, preto správca dane zvýšil daňovú povinnosť spolu o 15 626,58 Eur.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

2. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 101902144/2017 zo dňa 7. septembra 2017 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 15 626,58 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Znížil nadmerný odpočet zo sumy 292 303,67 Eur na sumu 276 677,09 Eur. Nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní doručenom 10.5.2011 292 303,67 Eur; nadmerný odpočet priznaný správcom dane vo vyrubovacom konaní 276 677,09 Eur; rozdiel v sume nadmerného odpočtu 15 626,58 Eur.

3. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si za zdaňovacie obdobie vo svojom daňovom priznaní uviedol výšku dodania tovaru s oslobodením od dane - dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu v celkovej sume 1 502 009.-Eur. Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane za dodanie tovaru do Maďarskej republiky spoločnosti TREND-WEB Kft. Budapešť. Správca dane preveroval oprávnenosť oslobodenia od dane z odberateľskej faktúry za predaj kŕmnej kukurice tomuto odberateľovi. Podľa informácie získanej z Maďarskej daňovej správy konateľ odberateľa vyhlásil, že v roku 2011 táto spoločnosť nevykonávala podnikateľskú činnosť. Správca dane preverovaním zistil, že motorové vozidlá evidenčných čísiel uvedených na faktúrach prevádzkovala v tom čase spoločnosť A.M.V. STAV s.r.o. Šintava. To bolo potvrdené aj medzinárodnými nákladnými listami č. 7787156, 7787158 a 77 7165 predloženými žalobcom. Z výpisov z elektronického mýtneho systému Národnej diaľničnej spoločnosti bolo zistené, že tieto vozidlá dňa 1.4.2011 neopustili územie SR, pričom správca dane popísal ich pohyb zistený z mýtneho systému dňa 1.4.2011, ďalej že do 4.4.2011 nebol zaznamenaný žiadny pohyb, pričom 2. a 3.4.2011 boli víkendové dni. Z toho je podľa odôvodnenia zrejmé, že tovar bol naložený na motorové vozidlá, podložené aj vážnymi lístkami v Zlatých Moravciach, ale tovar neopustil územie Slovenskej republiky. Správca dane nemohol preveriť, či dopravca A.M.V. STAV s.r.o. vykonal prepravu z dôvodu, že konateľ tohto subjektu býva v podnájme na neznámej adrese. Správca dane ďalej v odôvodnení uviedol, že podľa vyjadrenia konateľa spoločnosť TREND-WEB Kft. Budapešť v roku 2011 nepodnikala. Z elektronického mýtneho systému bolo zistené, že motorové vozidlá uvedené na faktúrach boli zaznamenané elektronickou mýtnou bránou, ale v úsekoch, ktoré nedeklarujú, že tovar bol prepravený na miesto určenia uvedené na CMR, teda na územie Maďarskej republiky. Správca dane nespochybnil, že tovar bol naložený v skladovacích priestoroch Zlaté Moravce, avšak nebol dodaný mimo územia Slovenskej republiky. Nepodarilo sa zistiť, komu bol tovar v skutočnosti dodaný. Žalobca nemá zaevidované faktúry od prepravcu A.M.V. STAV s.r.o. a nemal ich zaevidované ani odberateľ tovaru TREND-WEB Kft. Budapešť, pretože v roku 2011 nevykazoval žiadnu činnosť. Správca dane uzavrel, že na základe týchto zistení nebolo preukázané, že tovar bol fyzicky prepravený do Maďarskej republiky, t. j. že opustil územie SR aj napriek tomu, že takáto povinnosť žalobcovi z § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH vyplýva. Tým bol porušený § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., podľa ktorého oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

4. Správca dane vykonal preverovanie týchto dodávok u odberateľa prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií Maďarskej daňovej správe ako aj ich prepravy a zistil, že Maďarská daňová správa nemôže potvrdiť, že tovar bol prevzatý maďarským odberateľom. Suma faktúr spolu predstavovala čiastku 79 094,34 Eur. Maďarský daňový subjekt vykazoval v daňovom priznaní za obdobie II. kvartál 2011 nadobudnutie v prepočte za 46 647,45 Eur. Nebolo preukázané používanie motorového vozidla ev. č. KNP 569 odberateľom. Motorové vozidlo EVČ LTP 398 a LVX 879 mal odberateľ v prenájme, ale daňovou správou Maďarska nebolo potvrdené, že boli prevádzkované pre zabezpečenie tovaru uvedeného na predmetných faktúrach. Z výpisu z elektronického mýtneho systému bolo zistené, že vozidlo s EVČ LTP 398 bolo zaevidované 1.4.2014 na vstupe do Slovenskej republiky v časti Milhosť (okr. Košice-vidiek), pričom posledný záznam mýtneho systému je v časti Hriadky (okr. Trebišov). Ďalší pohyb motorového vozidla smerom mimo územia SR nebol zaznamenaný. Ďalší pohyb motorového vozidla na území Slovenskej republiky v súvislosti s dodaním tovaru z faktúr, v dňoch zdaniteľného plnenia od 4. do 7.4.2011 nebol zaznamenaný. Podľa výpisu z elektronického mýtneho systému motorové vozidlá s evidenčnými číslami LVX 879 a KNP 596 neprešli ani jednou mýtnou bránou na území Slovenskej republiky v období od 1.4. do 7.4.2011. V dodávateľských faktúrach daňového subjektu neboli zaevidované žiadne faktúry od prevádzkovateľa motorových vozidiel HARD

- ROAD Kft. Budapešť, Használtruha-mix Kft., Kecskemét alebo Hard Food Szolgáltató és, Fuvarozo Kft. za uskutočnenú prepravu tovaru do Maďarskej republiky. Ani v rámci vyrubovacieho konania neboli zistené nové skutočnosti a neboli predložené také dôkazy, ktoré by zmenili výsledok uvedený v protokole týkajúce sa tohto odberateľa. Nebolo preukázané, že tovar bol fyzicky prepravený do Maďarskej republiky, teda že opustil územie Slovenskej republiky aj napriek tomu, že táto povinnosť vyplýva daňovému subjektu z § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, tým žalobca porušil § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. tak, že bol zistený rozdiel základu dane pri odberateľovi TREND-WEB Kft. 14 665,20 Eur a pri odberateľovi OJ-SIM Kft. 79 094,34 Eur, čo robí rozdiel dane pri prvej z uvedených spoločností 2 444,20 Eur a pri druhej z uvedených spoločnosti 15 626,58 Eur.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

5.Žalovaný napadnutým rozhodnutím prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane v rámci výkonu daňovej kontroly zistil, že žalobca si v zdaňovacom období apríl uplatnil oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu (Maďarsko) spoločnosti TREND-WEB Kft. Budapešť a na základe faktúry č. 20113121 s dátumom zdaniteľného obchodu 1.4.2011 v sume 14 665,20 Eur a spoločnosti OJ-SIM Kft. Budapešť na základe faktúr č. 20112118 (dátum zdaniteľného obchodu 5.4.2011), č. 20112119 (dátum zdaniteľného obchodu 6.4.2011), č. 20112120 (dátum zdaniteľného obchodu 7.4.2011), č. 20112122 (dátum zdaniteľného obchodu 1.4.2011) a č. 20112124 (dátum zdaniteľného obchodu 4.4.2011) v sume celkom 79 094,34 Eur. Preverovaním opodstatnenosti uplatnenia oslobodenia od dane pri dodaní tovaru kŕmna kukurica spoločnosti TREND- WEB Kft. správca dane z medzinárodnej výmeny informácií od Maďarskej daňovej správy zistil, že konateľ odberateľa P. vyhlásil, že spoločnosť nevykonávala žiadnu podnikateľskú činnosť v roku 2011, čo bolo premietnuté aj v podaných daňových priznaniach DPH a súhrnných výkazoch, kde bola vo všetkých výkazoch vykázaná nula. Podľa zistení správcu dane prepravu mala vykonať podľa medzinárodných nákladných listov č. 7787156, 7787158 a 7787165 spoločnosť A.M.V. STAV s.r.o. Šintava. Správca dane zistil pohyb týchto motorových vozidiel zaznamenaný elektronickým mýtnym systémom, ktorý presne popísal a z ktorého vyplýva, že vozidlá neopustili 1.4.2011 územie Slovenskej republiky. Správca dane preveroval aj prepravu u dopravcu, ktorý zmenil obchodné meno od 6.8.2012, je ním JANCA STAV TRADE s.r.o. Šaľa, pričom sa mu nepodarilo spojiť s konateľom tejto spoločnosti I., avšak od jeho rodinných príslušníkov zistili, že býva v podnájme na neznámej adrese v Šali, nepodniká a pracuje ako pomocný robotník. Správca dane preveril aj opodstatnenosť uplatnenia oslobodenia dane pri dodaní tovaru pšenica potravinárska spoločnosti OJ-SIM Kft. a následne tohto odberateľa prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií. Maďarská daňová správa na túto žiadosť uviedla, že nebol zaznamenaný pohyb platieb voči žalobcovi a nezískala informácie o preprave. Potvrdila, že odberateľ mal prenajaté vhodné vozidlá od spoločnosti Grain And Oil Trade Kft. (predchádzajúci názov spoločnosti Használtruha-mix Kft.) motorové vozidlá EVČ LPT 398 a LVX 879 boli vedené šoférmi, ktorí boli zamestnancami prenajímateľa. Vlastníkom vozidla s EVČ KNP 596 bola spoločnosti Impuls-Leasing Hungária Zrt. a využívala ho spoločnosť Hard Food Szolgáltató és, Fuvarozo Kft.. Táto spoločnosť bola od 28.4.2011 v procese likvidácie a 29.12.2014 bola vymazaná z obchodného registra, a preto sa nepodarilo získať od nej informácie. Pri faktúrach sa nenachádzali medzinárodné nákladné listy ani žiadne doklady, ktoré by deklarovali, kto prevzal tovar a ani kým bol tovar prepravený odberateľom. Ďalej bolo z elektronického mýtneho systému zistené, že ako prevádzkovatelia motorových vozidiel boli v tomto systéme zaregistrovaní v čase údajných prepráv spoločnosť HARD-ROAD Kft., T. Budapešť k vozidlu KNP 596, pričom ďalším preverovaním bolo z medzinárodnej výmeny od Maďarskej daňovej správy zistené, že táto spoločnosť mala ako hlavnú činnosť prenájom vozidiel, pričom ale za predmetné zdaňovacie obdobie podala nulové daňové priznanie. Teda nebolo preukázané, že išlo o vozidlo prenajaté spoločnosti OJ-SIM Kft.. Ďalšie vozidlá patrili prevádzkovateľovi Használtruha-mix Kft., pričom žalobca v ďalšom priebehu konania na výzvy správcu dane predložil k odberateľským faktúram výdajky, váhové listy, prehlásenia o preprave tovaru do iného členského štátu a medzinárodné prepravné listy. Tieto boli vyhodnotené tak, že neboli predložené také dôkazy, ktoré by zmenili výsledok daňovej kontroly. Žalovaný na základe tohto skutkového stavu uviedol, že vychádzal z § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 43 ods. 1, 5, písm. a), b), c), d) zákona č. 222/2004 Z. z., § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., § 3 ods. 1, ods. 3, ods. 6, § 7 ods. 1, § 24 ods. 1, 2, 4, § 44 ods. 3 a § 68 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej Daňový poriadok). K odvolacej námietke, že prvostupňový orgán nebol príslušný podľa Daňového poriadku žalovaný uviedol, že podľa § 7 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. sa miestna príslušnosť riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom. Miestnym príslušným správcom dane je preto Daňový úrad Prešov. Podľa § 44 ods. 3 Daňového poriadku správca dane môže vykonať daňovú kontrolu aj u daňového subjektu, ktorému je príslušný iný správca dane. Čiže ak vykonal v danom prípade Daňový úrad Banská Bystrica daňovú kontrolu, postupoval v súlade s týmto ustanovením Daňového poriadku a bol oprávnený na výkon predmetnej daňovej kontroly. Prvostupňové rozhodnutie vydal príslušný správca dane, pretože podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom 31.12.2017 vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu, teda v danom prípade Daňový úrad Banská Bystrica. Preto túto odvolaciu námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. K odvolacej námietke, že daňová kontrola, ktorá predchádzala vydaniu prvostupňového rozhodnutia sa týkala toho istého zdaňovacieho obdobia, pre ktoré už bola vykonaná, na základe právoplatného rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/57/2012-109 z 12.12.2012 bolo správcovi dane zakázané pokračovať v jej výkone, čím bola ukončená. Žalovaný uviedol, že

zakázané pokračovať vo výkone daňovej kontroly bolo za zdaňovacie obdobia január až december 2010, január 2011, február 2011 a jún 2011. Rozsudok sa netýkal zdaňovacieho obdobia apríl 2011. Odvolací orgán zo spisu zistil, že žalobcovi bolo zaslané Upovedomenie o vykonaní daňovej kontroly č. 735/320/19102/2011/Šim zo dňa 6.7.2011. Táto daňová kontrola začala 21.7.2011, avšak vzhľadom na to, že bola začatá nezákonným spôsobom, nebola vykonaná a nadmerný odpočet bol žalobcovi na základe podaného daňového priznania vrátený. Bol o tom spísaný úradný záznam zo dňa 10.1.2014, z ktorého vyplýva, že daňová kontrola nebola začatá v termíne podľa § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z., t. j. do 10.7.2011, a preto správca dane nadmerný odpočet vrátil a všetky vystavené doklady zruší. Žalobca túto skutočnosť namietal vo vyjadrení k protokolu, pričom správca dane sa s ňou vyporiadal v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 27.6.2017, s čím sa žalovaný stotožnil. Keďže daňová kontrola nezačala zákonným spôsobom, nemôže byť považovaná za začatú a nemohla byť teda ani vykonaná a ukončená. K odvolacím námietkam týkajúcim sa toho, že dôkazné bremeno daňovníka nie je absolútne, žalovaný uviedol, že oslobodenie od dane si môže uplatniť platiteľ dane vtedy, ak tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, bol fyzicky prepravený z tuzemska do iného členského štátu a predaj bol uskutočnený za protihodnotu. Platiteľ je povinný preukázať splnenie týchto podmienok a zároveň je povinný predložiť faktúru. Keď dopravu zabezpečoval odberateľ, musí predložiť písomné vyhlásenie odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu aj keď prepravu zabezpečoval dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia. Správca dane dospel správne k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane. Žalobca síce predložil faktúry ako aj prepravné doklady vyžadované zákonom, avšak by bolo nedostatočné, keby sa opieral len o listinné doklady a hodnotil by ich len z pohľadu formálneho obsahu a nezisťoval skutkový stav, čiže nepreveroval ich skutočný obsah. Pri tomto preverovaní získal relevantné dôkazy vyvracajúce tvrdenia žalobcu. Správca dane zistil, že konateľ odberateľa TREND-WEB Kft. tvrdil, že v roku 2011 táto spoločnosť nepodnikala. Vyhodnotením údajov o pohybe motorových vozidiel spoločnosti A.M.V. STAV s.r.o. z elektronického mýtneho systému správca dane zistil, že obidve motorové vozidlá sa pohybovali v takých úsekoch, ktoré nedeklarujú, že tovar bol prepravený na miesto určenia uvedenom na prepravnom doklade. Nebolo spochybnené, že by tovar nebol naložený v skladovacích priestoroch Zlaté Moravce, čo preukazoval aj výpis z elektronického mýtneho systému, avšak nebol dodaný mimo územia Slovenskej republiky. U žalobcu neboli zaevidované žiadne faktúry od prepravcu A.M.V. STAV s.r.o. za uskutočnenú prepravu do Maďarska a tieto nemal zaúčtované ani odberateľ, keďže nevykazoval žiadnu ekonomickú činnosť. Vo vzťahu k odberateľovi OJ-SIM Kft. správca dane zistil, že Maďarská daňová správa nepotvrdila, že tovar bol touto spoločnosťou prevzatý. Táto spoločnosť vykazovala intrakomunitárne nadobudnutie vo výške v prepočte 46 647,45 Eur, ale žalobca si v apríli 2011 deklaroval dodanie vo výške 79 094,35 Eur. Vozidlo s EČV KNP 596 preukázateľne nepoužíval odberateľ, resp. nebolo preukázané, že by jeho používateľ prenajal odberateľovi toto vozidlo. Ďalšie dve motorové vozidlá táto spoločnosť síce v prenájme mala, ale nebolo preukázané, že boli použité na prepravu tovaru uvedeného na faktúrach. Podľa údajov z elektronického mýtneho systému nebol zaznamenaný pohyb týchto vozidiel v čase, kedy mala byť preprava uskutočnená, ale až 18.5.2011 a pohyb vozidla LTP 398 bol 1.4.2011 zaznamenaný na trase Milhosť - Svinica - Hriadky a ďalší až 17.5.2011 pri Lučenci. Správca dane vykonal dostatočne rozsiahle dokazovanie a preverovanie dodávok tovaru do iného členského štátu ako aj preverovanie jeho prepravy. Boli získané relevantné dôkazy preukazujúce, že tovar nebol prepravený do iného členského štátu. K odvolacím námietkam, podľa ktorých je prvostupňové rozhodnutie v rozpore s európskou judikatúrou C-490/13 Traum, C-277/14- PPUH Stehcemp, C-131/13, C-163/13, C-164/13 Italmoda uviedol, že nesúhlasí s tým, že vec bola posúdená v rozpore s touto judikatúrou. Podľa žalovaného žalobca poukazom na vybrané body týchto rozsudkov zrejme presadzoval, že predmetné transakcie mali byť súčasťou podvodu, pričom z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by o tomto podvodnom konaní žalobca vedel alebo mal vedieť. Žalovaný k tomu uviedol, že prvostupňový orgán nevyhodnotil zistené skutočnosti tak, že žalobca mal vedieť, alebo vedel, že sa s predmetnými transakciami zúčastňuje na podvode v oblasti dane z pridanej hodnoty, a preto aplikovať dané rozsudku nebolo opodstatnené. Žalovaný poukázal na rozsudok vo veci C-184/05 Twoh International BV bod 23, podľa ktorého pokiaľ ide o podmienky, za ktorých sa uplatní oslobodenie dodávky tovaru v rámci spoločenstva v zmysle článku 28a A písm. a), prvého odseku šiestej smernice, je potrebné zdôrazniť, že Súdny dvor uviedol v bode 42 svojho už citovaného rozsudku Teleos a i., že na tento účel je potrebné, aby právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na nadobúdateľa, keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu, a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Ďalej poukázal na to, že v daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada ale prejednacia zásada. Správca

dane nemusí z úradnej povinnosti vyhľadávať skutočnosti, ktoré by mohli byť podkladom k tomu, aby platiteľ mohol uplatniť nároky na zníženie daňovej povinnosti, priznanie odpočítania dane, oslobodenie od dani a pod.. Povinnosťou správcu dane pokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom je tieto prerokovať, umožniť mu ich existenciu z právne významných hľadísk preukázať relevantnými dôkazmi, pričom sám má zabezpečiť k tomu len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá povinnosť predložiť platiteľ. Povinnosti správcu dane uvedené v § 3 ods. 3 a 6 Daňového poriadku nemení dôkaznú povinnosť daňového subjektu podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, pričom dospel záveru, že správca dane postupoval v konaní v zmysle platných právnych predpisov, posúdil dôkazy podľa svojej úvahy, každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Vysporiadal sa s námietkami daňového subjektu a uviedol, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov.

Žalobné body

6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie, pričom tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach. Žalobca namietal nezákonnosť z nasledovných dôvodov: 1/ Porušenie zákona pri výkone kontroly u daňového subjektu. Dôkazy zistené daňovou kontrolou ukončenou Protokolom č. 103117214/2016 zo dňa 11.5.2016 a jeho prerokovaním sú nezákonne získanými dôkazmi, pretože sa jednalo v poradí o druhú daňovú kontrolu rovnakého nároku za rovnaké zdaňovacie obdobie, ktorej účelom bola konvalidácia pochybení správcu dane. Prvá daňová kontrola bola začatá 21.7.2011, keď zamestnanci daňového úradu spísali Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 735/320/20778/2011/Šim, ktorej predmetom bolo preverenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Bola nesprávna argumentácia správcu dane, že na uvedenú daňovú kontrolu sa nahliada, akoby nezačala, keďže vykonaný úkon bol vykonaný po lehote na vrátenie nadmerného odpočtu, čiže svojim obsahom odporuje zákonu a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Úkony správcu dane sú procesnými úkonmi, a preto ich v žiadnom prípade nie je možné posudzovať ako hmotnoprávne úkony a aplikovať na ne Občiansky zákonník. Daňová kontrola začatá uvedeným spísaním zápisnice nebola do podania žaloby ukončená. Napriek tomu bola začatá ďalšia daňová kontrola a súbeh dvoch totožných kontrol je nezákonný. Podľa žalobcu sa na daný prípad vzťahujú aj závery Ústavného súdu Slovenskej republiky uvedené v Náleze č. k. I.ÚS 314/2015, ktoré sú aplikovateľné aj na daňové kontroly začaté v režime zákona č. 563/2009 Z. z.. „Pre posúdenie toho, či v danom prípade ide o opakovanú daňovú kontrolu, je rozhodujúce aj vymedzenie rozsahu oboch daňových kontrol. Správca dane môže teda u toho istého daňového subjektu vykonať daňovú kontrolu rovnakej dane za rovnaké zdaňovacie obdobie, pokiaľ druhá daňová kontrola bude mať vymedzený odlišný rozsah. V žiadnom prípade nie je možné vykonanie opakovanej daňovej kontroly len pre účely konvalidovania pochybení správcu dane pri predchádzajúcej daňovej kontrole“. Poukázal tiež na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 24/2010. Žalobca namietal, že pre nezákonnosť daňovej kontroly je nezákonné aj napadnuté rozhodnutie a predchádzajúce rozhodnutie vychádzajúce zo zistení takejto daňovej kontroly. Daňový úrad Banská Bystrica porušil právne predpisy tým, že vykonal u úpadcu daňovú kontrolu ako miestny nepríslušný správca dane. Vykonával ju v sídle daňového úradu a nie v sídle úpadcu a vykonal ju za zdaňovacie obdobie apríl 2011 bez toho, aby bola skôr začatá daňová kontrola DPH za to isté daňovacie obdobie ukončená. Takýto postup bol nezákonným zásahom do práv úpadcu

- žalobcu.

2/ Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávnu aplikáciu § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Žalobca k tejto námietke uviedol, že prvostupňový orgán rozporoval prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný aj prvostupňový orgán považujú § 24 ods. 1 Daňového poriadku za zákonné uloženie absolútneho dôkazného bremena daňovému subjektu. Žalobca preto poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Sž/124/01, 7Sž/131-137/01 a odcitoval právne názory z nich s tým, že tento výklad je plne aplikovateľný aj na právny stav po účinnosti Daňového poriadku. Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno totiž podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Ďalej poukázal a odcitoval z rozhodnutia 3Sžf/1/2011. 3/ Žalobca namietal nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov. Podľa žalobcu preukázal dodanie tovarov z tuzemska do iného členského štátu, a preto bolo prenesené dôkazné bremeno na prvostupňový správny orgán. Pri nezrovnalostiach na strane dopravcov alebo odberateľov platí, že žalobca nevedel a ani nemohol vedieť o týchto problémoch. Žalobca postupoval s obvyklou starostlivosťou a podľa vyjadrení konateľov úpadcu bolo za dodávky riadne zaplatené. Platobný styk bol

vykonávaný výlučne cez bankové účty. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal alebo objektívne mohol mať vedomosť o prípadnom protiprávnom konaní na strane kupujúceho. Žalobca predložil všetky doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa zákona o DPH pre každú jednotlivú faktúru skúmanú v daňovej kontrole a to konkrétne výdajku, váhový lístok, prehlásenie o preprave do iného členského štátu a vážny lístok. Zmluvu za odberateľa OJ-SIM Kft. Budapešť podpísal konateľ BI., ktorý bol osobne pri nakládke tovaru, tovar osobne preberal a vlastnoručne podpísal, že tovar vyvezie do Maďarskej republiky. Za tovar zaplatil hotovostným vkladom na účet žalobcu v OTP Banke osobne a ním poverenou osobou J. I. G.. Správca dane sa v dožiadaní pre Maďarskú daňovú správu o tejto skutočnosti ani nezmienil a ani nepoložil otázku objasnenia získania vlastníckeho práva zakúpením tovaru. Odpoveď z Maďarskej daňovej správy nemôže byť vyčerpávajúca, keďže otázky neboli formulované k objasneniu nákupu tovaru a nadobudnutiu vlastníckeho práva. Doklady predložené úpadcom sú dôkazmi o prevzatí tovaru v preprave a vykonanej platbe. Ďalšími dôkazmi je aj zaznamenanie pohybov z elektronického mýtneho systému automobilov vyznačených na faktúrach, CMR, prehláseniach o vývoze tovaru, že autá boli zaznamenané v obci Hriadky, čo je susedná obec Parchovany. Ďalej poukázal na to, že úpadca neobjednával prepravu, a preto nemohli byť u neho ani faktúry za prepravné služby. Správca dane zistil, že vozidlá si prenajal odberateľ OJ-SIM Kft. od HARD-ROAD Kft., čím bolo potvrdené, že táto spoločnosť disponovala s týmito vozidlami. Táto spoločnosť vykonávala prepravu na vlastné náklady a tovar, ktorý ďalej predávala bol dovezený od žalobcu. To, že nebolo zistené, že si predmetné firmy medzi sebou službu prenájmu vozidiel fakturovali a v účtovníctve sa takéto faktúry nenachádzajú, nemôže byť dôkazom v neprospech žalobcu. To, že nebol zaznamenaný žiadny pohyb platieb od spoločnosti ST- OMEGA s.r.o. pre spoločnosť OJ-SIM Kft. bolo zistené správne, keďže naopak spoločnosť OJ-SIM Kft. platila spoločnosti ST-OMEGA s.r.o., o čom boli predložené dôkazy o platbách vkladom na účet žalobcu. Zmluvu o dodávke tovaru podpísal T. W., preto výpoveď P. Q. nie je dôveryhodná a je zavádzajúca. Za tovar naložený v Zlatých Moravciach zaplatila táto spoločnosť vkladom na účet žalobcu v OTP Banke. Tovar bol naložený do pristavených nákladných vozidiel A.M.V. STAV s.r.o., ktorý objednal odberateľ, čo potvrdil konateľ spoločnosti dopravcu a táto výpoveď sa nachádza v spisoch NAKA. Tento svedok potvrdil aj zaplatenie za prevedené prepravné služby pre spoločnosť TREND-WEB Kft.. Skutočnosti, ktoré sú popisované v napadnutom rozhodnutí, že firma A.M.V. STAV s.r.o. bola predaná a premenovaná na JANCA STAV TRADE s.r.o. a následne udalosti okolo nej nie sú žalobcovi známe a nemajú žiadny dôkazný význam pre prevedenú prepravu tovaru pre spoločnosť TREND-WEB Kft.. Nie je pravdivé tvrdenie, že k vozidlám sa nenachádzali žiadne doklady. Tieto vozidlá vodičmi Q. P. a T. M. riadne prevzali tovar v Zlatých Moravciach, podpísali vážne lístky, výdajky, prehlásenia o vývoze tovaru a CMR doklady o preprave tovaru. Pokiaľ kontrolóri nenašli faktúry od spoločnosti A.M.V. STAV s.r.o., tak ani nemohli nájsť, pretože úpadca nemal žiadny zmluvný vzťah s prepravcom, nakoľko neobjednával ani nezabezpečoval prepravu. V daňovom konaní zostal nepreverený dôkaz a to, že Hlavná prokuratúra župy Győr-Moson-Sopron potvrdila dovoz tovaru do Maďarska. Žaloba navrhol vykonať dôkaz v tomto konaní. Šetrenie maďarskej prokuratúry jasne preukazuje, že tovar bol dovezený na územie Maďarskej republiky a dovozca ho odpredal ďalším firmám a nepriznal daň. Je to dôkaz v prospech úpadcu, ktorý vyvracia všetky skutkové závery kontrolórov o nepreukázaní vývozu tovaru do Maďarska. 4/ Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie. Žalobca preukázal prepravným dokladom CMR, v ktorom je uvedené miesto určenia, zmluvou o dodaní tovaru, výdajkou, vážnym listom a výpisom z účtu o prijatí platby za tovar odberateľa oslobodené dodanie podľa § 43 zákona o DPH. Z kúpno- predajných zmlúv medzi žalobcom a odberateľmi vyplýva, že vlastnícke právo k tovaru prešlo jeho zaplatením na odberateľa na základe odváženia podľa podmienok Incoterms 2010 EXW = „Ex Works“ - „Zo závodu“, čo sa uvádza na faktúrach, zmluvách. Vysvetlenie pojmu „Ex Works Zo závodu“ dohodnuté miesto: Ide o najkratšiu dodaciu paritu, pri ktorej má predávajúci minimálne povinnosti. Jedinou jeho povinnosťou je dať tovar k dispozícii kupujúcemu vo vlastnom závode. Predávajúci nie je zodpovedný ani za nakládku na dopravný prostriedok kupujúceho, ak sa v zmluve nedohodnú inak. Kupujúci je povinný zaobstarať všetky formality spojené s vývozom tovaru (zo zeme, krajiny) a znášať všetky náklady a riziká spojené s prepravou tovaru od okamihu prevzatia tovaru v závode predávajúceho až do miesta určenia. Na všetkých zmluvách a faktúrach bola parita predaja jasne vyznačené EXW a tak, ako uvádza táto podmienka prechod vlastníckeho práva k tovaru bol v momente jeho prevzatia a zaplatenia kúpnej ceny za tovar na našom stredisku po vystavení faktúry. Za ďalšie konanie kupujúceho a nakladaní s tovarom, ktorý bol už jeho vlastníckym právom nadobudnutia, nemôže úpadca niesť žiadnu zodpovednosť. Dôkazom, že tovar opustil územie SR sú medzinárodné prepravné doklady (CMR), na ktorých vodiči potvrdili, že tovar vyvezú do zahraničia tak, ako je na CMR vypísané. Poukázal tiež na to, že úpadca netvrdil, že vozidlá v deň váženia opustili územie SR, pretože to nevedel a ani nevie, aký prepravný režim vodičov k preprave viazal ohľadom na bezpečnosť prepravy (bezpečnostné

prestávky). Bola splnená podmienka odoslania tovaru. V prípade, keď si prepravu objednáva kupujúci na vlastné náklady, potom pri prevzatí tovaru dopravca potvrdí dodávateľovi, že tovar prevzal. Dopravca nezodpovedá za prepravu do iného členského štátu odosielateľovi ale len kupujúcemu ako prijímateľovi, ktorému odovzdá potvrdené prepravné dokumenty. Tento nie je povinný ich odovzdať odosielateľovi. Preprava bola uskutočnená na objednávku kupujúceho prostredníctvom tretej osoby a dôkazom o tom boli vydané doklady CMR dopravcami. Medzinárodná preprava tovaru sa riadi Dohovorom o prepravnej zmluve medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy CMR zo dňa 19.5.1956. Je nepravdivé tvrdenie správcu dane, že doklady neboli úplné. Poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora C-490/13 Traum, body 30, 31 a 32, ďalej ESD C-277/14 PPUH Stehcemp sp.j. Folorian Stefanek, Janina Stefanek a Jaroslaw Stefanek, ESD C-131/13, C-163/13 a C-164/13 Italmoda, z ktorých žalobcovi vyplýva, že nie je možné požadovať od daňového subjektu overenie fungovania obchodných partnerov nad rámec obvyklej starostlivosti. Žalobca ako súkromno-právna osoba nedisponuje vyšetrovacími kompetenciami ako správca dane. Zo žiadnych dôkazov v tomto konaní vykonaných nevyplýva, že by žalobca vedel, alebo mal vedieť, že transakcia mala byť súčasťou akéhokoľvek podvodu alebo protiprávneho konania. 5/ Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože z neho nie je zrejmé, ako sa prvostupňový orgán vysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom a ako ich vyhodnotil.

Vyjadrenie žalovaného

7. Žalovaný k námietke nezákonnej daňovej kontroly uviedol, že u žalobcu bola začatá daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2011 dňa 21.7.2011. Následne správca dane zistil, že bola začatá nezákonným spôsobom, a preto ju nevykonal a nadmerný odpočet na základe daňového priznania žalobcovi vrátil. O tomto postupe spísal úradný záznam 10.1.2014. Daňový úrad Banská Bystrica začal u žalobcu 22.4.2014 daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2011. Táto bola ukončená dňom doručenia protokolu z daňovej kontroly spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 17.5.2016. Z toho je zrejmé, že v danom prípade nebola vykonávaná opakovaná daňová kontrola, pretože daňová kontrola, ktorá mala začať 21.7.2011, nebola z dôvodu nezákonného postupu správcom dane pri jej začatí vykonaná a ani ukončená. Bez vykonania daňovej kontroly správca dane nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie apríl 2011 žalobcovi na základe podaného daňového priznania vrátil. Až následne vykonal daňovú kontrolu za predmetné zdaňovacie obdobie, ktorú ukončil 17.5.2016. Preto námietky neboli opodstatnené. Rovnako vyhodnotil námietku, že daňovú kontrolu vykonal miestne nepríslušný správca dane, pretože nemá oporu v § 44 ods. 3 Daňového poriadku. Následne bol Daňový úrad Banská Bystrica oprávnený rozhodnúť aj vo vyrubovacom konaní podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku účinného do 31.12.2017. Nebola dôvodná ani námietka porušenia právnych predpisov tým, že správca dane vykonával daňovú kontrolu v sídle daňového úradu, pretože podľa § 44 ods. 2 Daňového poriadku sa daňová kontrola vykonáva u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Správca dane v súlade s § 46 ods. 1 Daňového poriadku v oznámení o začatí daňovej kontroly uviedol, že miestom výkonu daňovej kontroly je sídlo Daňového úradu Banská Bystrica a tiež sídlo kontrolovaného daňového subjektu. Žalovaný nesúhlasil s tým, že nebol dostatočne zistený skutkový stav a nebolo správne aplikované ustanovenie § 24 ods. 1 Daňového poriadku, poukázal na postup k daňovej kontrole, pri ktorých boli zhromažďované podklady. Žalovaný poukázal tiež na rozsudok ESD vo veci C-184/05 Twoh International BV bod 23, ďalej navyše v daňovom konaní pri dôkaznej povinnosti daňového subjektu platí prejednacia zásada a nie vyhľadávacia zásada, popričom zopakoval svoju argumentáciu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. K návrhu vykonanie dokazovania žalovaný uviedol, že žalobca ani v rámci daňovej kontroly ani v rámci vyrubovacieho konania a ani v rámci odvolacieho konania takéto návrhy nepodal. Žalovaný poukázal na to, že takýto návrh žalobca podal v konaní za zdaňovacie obdobie marec 2011 a rozhodnutie bolo predmetom preskúmavania Krajským súdom v Prešove, podľa ktorého z obsahu podania Maďarskej hlavnej prokuratúry nie je zrejmý taký obsah, aký prezentuje žalobca a informácie o dodaní tovaru do Maďarska čerpala maďarská prokuratúra z medzinárodného systému VIES, čo však neznamená, že tieto údaje aj zodpovedajú skutočnosti. Žalovaný k tomu tiež uviedol, že preverovanie Hlavnej prokuratúry župy Győr-Moson-Sopron sa týka obdobia od 1.10.2010 do 31.3.2011. Keďže predmetným zdaňovacím obdobím v preskúmavanej veci je apríl 2011 nemôžu byť tieto zistenia použité ako dôkaz, aj keby žalobca týmto dokumentom v daňovom konaní argumentoval. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí bol detailne popísaný zistený skutkový stav, tiež z ktorých dokladov a dôkazov bol zistený a boli vyhodnotené všetky zistené skutočnosti. Takisto žalovaný v odôvodnení rozhodnutia na stranách 3 až 8 a na stranách 10 až 14 uviedol svoje vysporiadanie sa s odvolacími námietkami. Správca dane uskutočnil dostatočne rozsiahle dokazovanie.

Formou medzinárodnej výmeny informácií preveroval dodanie tovaru do iného členského štátu u odberateľov v Maďarsku, preveroval uskutočnenie prepravy tovaru formou dožiadaní u deklarovaných dopravcov a požiadal aj Národnú diaľničnú spoločnosť a.s. o výpis z mýtnych transakcií. Správca dane získal relevantné dôkazy preukazujúce, že tovar nebol prepravený do iného členského štátu, teda nedošlo k dodaniu tovaru, pri ktorom by malo byť uplatnené oslobodené dodanie. V ďalšom zotrváva na svojich dôvodoch uvedených vo vyrovnaní sa odvolacími námietkami v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 1 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania postupom § 107 ods. 2 SSP a po preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba bola dôvodná.

10. Podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom pre predmetné zdaňovacie obdobie (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. (3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. (4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. (6) Oslobodené od dane je dodanie tovaru a dodanie služby a) pre diplomatické misie a konzulárne úrady iných štátov ako Slovenskej republiky zriadené na území iného členského štátu a ich pracovníkov, ktorí nie sú občanmi Slovenskej republiky a nemajú trvalý pobyt v Slovenskej republike, b) Európskej únii, Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu a orgánom nimi zriadenými, Európskej centrálnej banke a Európskej investičnej banke v rozsahu a za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou, 21a) c) medzinárodným organizáciám iným, ako sú uvedené v písmene b), a ich pracovníkom v rozsahu a za podmienok podľa medzinárodných zmlúv, 24) d) do iného členského štátu pre ozbrojené sily členského štátu, ktorý je stranou Severoatlantickej zmluvy, určené na použitie týmito ozbrojenými silami alebo civilnými zamestnancami, ktorí ich sprevádzajú, a na zásobenie ich stravovacích zariadení, ak tieto ozbrojené sily nie sú ozbrojenými silami štátu určenia dodávok a ak sa podieľajú na spoločnom obrannom úsilí.

(7) Platiteľ je povinný preukázať oslobodenie od dane podľa odseku 6 potvrdením na úradnom tlačive na oslobodenie od dane, ktoré je vyhotovené príslušným štátnym orgánom iného členského štátu a ktoré odberateľ odovzdal platiteľovi.

(8) Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

11. Podľa § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení účinnom pre predmetné zdaňovacie obdobie (1) Ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie ( § 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru. (2) Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a c) platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov. 29b) (3) Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. (4) Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca.

12. Podľa § 15 ods. 3, 13, 14, 17 a 18 zákona č. 511/1992 Zb. (3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 2, ak tak ustanovuje osobitný zákon 1b) alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní, alebo ak hrozí, že účtovné alebo iné doklady budú znehodnotené, zničené alebo pozmenené. V týchto prípadoch, v deň začatia daňovej kontroly, zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; okrem náležitostí ustanovených v § 11 v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia, miesto vykonávania daňovej kontroly, dôvod začatia daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie. Zápisnica o začatí daňovej kontroly je súčasťou protokolu z daňovej kontroly alebo protokolu o určení dane podľa pomôcok. 13) Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci

na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.

(14) Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. 6ee) O výsledku daňovej kontroly podľa prvej vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly. Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije. 17) Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo.

(18) Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt.

13. Podľa § 19 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len Daňový poriadok) (7) O oznámeniach, poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane odseky 1 až 6.

14. Podľa § 165 ods. 1 Daňového poriadku (1) Právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Podľa § 44 ods. 4 Daňového poriadku (4) Daňovú kontrolu tej istej dane za zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná, je možné vykonať u toho istého daňového subjektu aj opätovne a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním, b) ak daňový subjekt žiada o vrátenie sumy podľa osobitných predpisov, 35), c) na podnet ministerstva, finančného riaditeľstva, d) na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní.

16. Námietka nezákonnosti daňovej kontroly, ktorá bola vykonaná ako ďalšia v poradí bez toho, aby bola vykonaná ako opakovaná daňová kontrola, bola dôvodná. Nebolo medzi účastníkmi sporné, že Daňový úrad Stará Ľubovňa spísal v zmysle § 11 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 735/320/20778/2011/Šim dňa 21.7.2011 vo veci začatia daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu u žalobcu s predmetom konania: „Začatie kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu: Dane z pridanej hodnoty - apríl 2011“. V správnom spise sa nachádza úradný záznam spísaný Daňovým úradom Prešov, pobočka Poprad s odkazom na § 19 Daňového poriadku a s predmetom úradného záznamu: „Zrušenie kontroly za mesiac apríl 2011“ a s textom „Opis zistených skutočností: kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za mesiac apríl 2011 nebola začatá v termíne, t. j. do 10.7.2011 podľa § 79 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, ale až po lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. t. j. dňa 21.7.2011, správca dane nadmerný odpočet vráti a všetky vystavené doklady zruší. Úradný záznam bol spísaný v Starej Ľubovni 10.1.2014. Podľa § 19 ods. 7 Daňového poriadku o oznámeniach,

poznámkach, obsahoch telefonických hovorov, odkazoch na iné spisové materiály, výpisoch z vlastných alebo cudzích záznamov a o ďalších skutočnostiach vzťahujúcich sa na vec a zistených príslušným orgánom vyhotoví tento orgán úradný záznam. Úradný záznam podpíše zamestnanec príslušného orgánu, ktorý ho vyhotovil. V úradnom zázname odkáže na zdroj informácie uvedenej v zázname. Na ďalšie náležitosti úradného záznamu sa vzťahujú primerane odseky 1 až 6. Z uvedeného textu zákona je nepochybné, že úradný záznam slúži na zaznamenanie informácií, ktoré sa správca dane dozvie v súvislosti s vecou, teda s tým čo je predmetom jeho konkrétnej činnosti - či už ide o činnosť vyhľadávaciu, daňovú kontrolu, či daňové konanie. Nepochybne úradný záznam nie je úkonom správcu dane, ktorým by bolo možné zrušiť daňovú kontrolu. Úradný záznam nemá žiadne právne účinky a slúži ako jeden z prostriedkov zabezpečenia transparentnosti postupu správcu dane, ktorým možno dosiahnuť, že všetky informácie, ktoré mal správca dane pri vybavovaní danej veci k dispozícii sa nachádzajú v príslušnom spise zaznamenané v písomnej forme. Medzi spôsobmi ukončenia daňovej kontroly podľa zákona č. 511/1992 Zb. (ani podľa Daňového poriadku) zrušenie úradným záznamom alebo rozhodnutím správcu dane určite obsiahnuté nie je. Argumentácia žalovaného, že pokiaľ daňová kontrola začala po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu, je nezákonná, nemá oporu v zákone č. 511/1992 Zb. platnom a účinnom v čase jej začatia a ani v znení § 79 zákona č. 222/2004 Z. z.. Ako vyplýva z citovaného § 79 zákona o DPH v znení účinnom pre predmetné zdaňovacie obdobie toto ustanovenie upravuje pravidlá týkajúce sa nadmerného odpočtu. Medzi iným stanovuje aj lehoty pre daňový úrad na vrátenie nadmerného odpočtu daňovníkovi. V odseku 4 upravuje pravidlo, že v prípade ak daňová kontrola začne v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo 2 tohto ustanovenia, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu sa predlžuje a to v závislosti na výsledku daňovej kontroly do 10 dní od jej skončenia v prípade, že bol nadmerný odpočet zistený daňovou kontrolou. V prípade, že nebol zistený ale bol priznaný právoplatným rozhodnutím, lehota na vrátenie sa predlžuje do 10 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň toto ustanovenie upravuje zánik práva na vrátenie nadmerného odpočtu pre prípad, že platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do 6 mesiacov odo dňa jej začatia. Neupravuje teda žiadne pravidlo týkajúce sa začatia daňovej kontroly správnosti uplatneného nadmerného odpočtu DPH, ale len ďalšie účinky daňovej kontroly začatej v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu. To znamená že právny rámec výkonu daňovej kontroly, účinný v čase jej začatia v júli 2011 bol upravený v § 15 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní. Ak daňová kontrola dane z pridanej hodnoty začne neskôr, ako je uvedené v § 79 ods. 4 zákona o DPH pravidlá v ňom uvedené pre ňu nemôžu platiť. To znamená, že právny rámec tejto daňovej kontroly bol obsiahnutý výlučne v zákone č. 511/1992 Zb. (§ 165 ods. 3 Daňového poriadku). To znamená, že takto začatá daňová kontrola neoprávňuje správcu dane zadržať nadmerný odpočet, keďže začala až po lehote na jeho vrátenie, tak vždy musí ísť o prípad, že nadmerný odpočet už vrátený bol. Takisto, ak v takto začatej daňovej kontrole po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu daňovník neumožní vykonať jej konanie, nezanikne jeho právo na nadmerný odpočet, ale čelí tomu, že správca dane bude postupovať postupom, ktoré pre takéto prípady upravuje právny predpis, a teda že daň bude zisťovaná podľa pomôcok. Pokiaľ začala daňová kontrola postupom podľa § 15 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb. nemožno dospieť k tomu, že by bola v rozpore so zákonom, alebo že by išlo o jej neoprávnené začatie. Oprávnenosť nároku na vrátenie nadmerného odpočtu je súčasťou predmetu každej daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty u daňovníka, ktorý si nárok na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v kontrolovanom zdaňovacom období uplatnil. Daňová kontrola po jej začatí mohla byť ukončená len spôsobom podľa zákona. Daňová kontrola začatá za účinnosti zákona č. 511/1992 Zb. do 1.1.2012 sa podľa § 165 ods. 4 Daňového poriadku dokončí podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 511/1992 Zb.. To znamená, že začatá daňová kontrola v júli 2011 mohla byť ukončená len postupom podľa § 15 zákona č. 511/1992 Zb., ktorý v odseku 13 jasne stanovil, že daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom, určením dane podľa pomôcok alebo určením dane dohodou. Podľa odseku 14 tohto ustanovenia, na vykonanie daňovej kontroly, ktorou sa vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH sa nevzťahujú odseky 2 a 7, pričom o výsledku daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer, alebo dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do 10 dní od ukončenia daňovej kontroly. Čiže v súvislosti s takou daňovou kontrolou platí aj kratšia lehota na vydanie rozhodnutia. Podľa § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb. správca dane ukončí daňovú kontrolu do 6 mesiacov odo dňa jej začatia. Ďalej toto ustanovenie upravuje dôvody, pre ktoré možno nadriadeným orgánom túto lehotu predĺžiť. V predmetnom prípade nedošlo k predĺženiu lehoty na vykonanie daňovej kontroly začatej 21.7.2011 a potom uplynutím 6 mesiacov odo dňa jej začatia daňový úrad stratil zákonný podklad na vykonávanie úkonov a pokračovanie daňovej kontroly. Zákon č. 511/1992 Zb. výslovne stanovil, že daňovú kontrolu treba ukončiť do 6 mesiacov (s výnimkou možnosti jej predĺženia nadriadeným orgánom). To sa nestalo. Otázkou je, čo to v zmysle

práva znamená. Zákon č. 511/1992 Zb. nemal a ani súčasný Daňový poriadok nemá ustanovenie, ktoré by expressis verbis upravovalo, že daňová kontrola končí tiež márnym uplynutím zákonnej lehoty na jej vykonanie. Nie je spor o výklad, podľa ktorého ukončenie daňovej kontroly po uplynutí zákonnej lehoty na jej vykonanie spôsobuje, že protokol z takejto daňovej kontroly získa povahu nezákonného dôkazného prostriedku, a preto nemôže vyvolať účinky, ktoré s jeho prerokovaním v zmysle § 19 zákona č. 511/1992 Zb. a doručením daňovníkovi s výzvou na vyjadrenie v zmysle Daňového poriadku tieto predpisy spájajú, a teda že tieto skutočnosti vyvolajú začatie vyrubovacieho konania. Na základe takéhoto nezákonného daňového protokolu nemôže vyrubovacie konanie legálne začať. Ďalšou otázkou je, čo v prípade keď protokol vyhotovený vôbec nebol pre nečinnosť správcu dane. Podľa názoru správneho súdu po uplynutí lehoty na vykonanie daňovej kontroly neexistuje žiadny zákonný podklad na jej ďalšie vykonávanie, a teda ani zákonný podklad na vyhotovenie protokolu z daňovej kontroly. Je potrebné, aby zákony boli vykladané vždy ústavne konformným spôsobom. Je v súlade s princípom právnej istoty ako základným atribútom právneho štátu, ktorým je Slovenská republika v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a tiež v súlade s princípom legality výkonu verejnej moci vyjadreným v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého môžu štátne orgány konať iba na základe Ústavy, v jej medziach, a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, taký výklad § 15 ods. 13 a ods. 17 a 18 zákona č. 511/1992 Zb., že márnym uplynutím lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktorá nebola predĺžená zákonným spôsobom, daňová kontrola končí a správca dane už nemôže v nej pokračovať a ani vykonávať žiadne úkony. Prípadný postup po uplynutí tejto lehoty zo strany správcu dane predstavuje postup v rozpore so zákonom. Preto v úradnom zázname možno zaznamenať skutočnosť, že lehota na vykonanie daňovej kontroly uplynula, a preto v nej nie je možné pokračovať. Tým, že daňová kontrola začala a nebola skončená zákonným spôsobom do uplynutia lehoty na jej vykonanie stanovenej zákonom, bola vykonaná aj keď správca dane bol počas tejto daňovej kontroly nečinný. Potom žalobca dôvodne namieta, že bola u neho znovu vykonaná daňová kontrola tej istej dane, a teda dane z pridanej hodnoty za apríl 2011 minimálne v tom rozsahu, v ktorom sa kryje kontrola tejto dane s kontrolou nároku na nadmerný odpočet tejto dane za apríl 2011 opakovane bez toho, aby boli splnené podmienky na vykonanie opakovanej daňovej kontroly stanovené zákonom. Medzi účastníkmi ani nebolo sporné, že daňová kontrola začatá 22.4.2014, ktorá predchádzala napadnutému rozhodnutiu, nebola začatá ako opakovaná daňová kontrola. Daňová kontrola tej istej dane za to isté zdaňovacie obdobie v rozsahu, v ktorom sa kryje so skoršie vykonanou daňovou kontrolou bez toho, aby boli splnené podmienky na jej vykonanie ako opakovanej daňovej kontroly, a aby bola vykonaná ako opakovaná daňová kontrola, je daňovou kontrolou nezákonnou, pretože je výsledkom postupu správcu dane, ktorý je v rozpore so zákonom. Protokol z daňovej kontroly, ktorá nebola zákonná, nemôže vyvolať účinky, a teda na jeho základe nemôže legálne začať vyrubovacie konania. Z uvedeného vyplýva, že tak napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v rozpore so zákonom, keďže správne orgány rozhodovali na základe výsledkov nezákonnej daňovej kontroly, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré malo za následok nezákonnosť napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia. Správny súd preto podľa § 191 ods. 1, písm. d) SSP napadnuté a prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

17. Žalobné námietky tak, ako boli formulované v bode 2 žaloby nemohli obstáť, pretože pre svoju všeobecnosť neumožnili prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia z týchto dôvodov. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu všeobecne uplatnené námietky podľa obsahu správneho spisu konkretizovať a tak ich za žalobcu vyhľadávať a dopĺňať. Žalobca neuviedol, čo konkrétne, resp. ktorú konkrétnu pre správne určenie dane rozhodnú skutočnosť nebol povinný preukazovať, pričom žalovaný jej nepreukázanie žalobcovi pričítal ako nezvládnutie dôkazného bremena.

18. Žalobné námietky nesprávne zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov formulované v bode 3 žaloby boli sčasti dôvodné. Podľa § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení platnom a účinnom v predmetnom zdaňovacom období platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom, alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia. Žalovaný nezaložil svoje rozhodnutie týkajúce sa dodávok tovaru odberateľovi TREND-WEB Kft. Budapešť na tom, že žalobcovi takýto doklad chýba. Pokiaľ žalobca predložil daňovej kontrole prepravný doklad, ktorým je v prípade uzatvorenia dohody medzi odosielateľom alebo prijímateľom a dopravcom o medzinárodnej cestnej nákladnej preprave vyplnené tlačivo CMR t. j prepravný list s náležitosťami, ktoré sú pre tento prepravný doklad požadované v Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave CMR a zároveň s náležitosťami podľa § 43 ods. 5, písm. a), t. j. v ktorom je uvedené miesto

určenia v inom členskom štáte, zvládol svoje dôkazné bremeno o splnení podmienky pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Ak za takejto dôkaznej situácie má správca dane na základe iných zistených skutočností pochybnosti o splnení tejto podmienky, dôkazné bremeno sa presúva na správcu dane, ktorý musí preukázať, že išlo o doklad falošný alebo vo svetle judikatúry ESD o tom, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel, alebo musel vedieť. Preto nestačí prepravu spochybniť na taký skutkový záver, aký urobil žalovaný a to, že žalobca nepreukázal splnenie podmienky vyžadovanej zákonom. Za takejto dôkaznej situácie správca dane musí vykonaným dokazovaním vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení podmienky alebo preukázať jeho vedomosť o prípadnom podvode na strane jeho odberateľa.

19. Žalobné námietky nesprávnych skutkových zistení a nesprávnej aplikácie zákona o DPH vo vzťahu k žalobcovým dodávkam odberateľovi OJ-SIM Kft. Budapešť, založené na nesprávnom posúdení predkladaných CMR neboli dôvodné tak, ako boli formulované. Nebolo sporné, že podľa žalobcom predkladaných dokladov mal prepravu fakturovaného tovaru pre tohto maďarského odberateľa zabezpečovať sám odberateľ. V takom prípade nemožno hovoriť o prepravnom doklade, ktorý by bol dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy medzi dopravcom, a objednávateľom prepravy v tomto prípade prijímateľom, ktorým je v Medzinárodnej cestnej nákladnej doprave CMR doklad. Vyplnenie tlačiva CMR dokladu ešte neznamená, že bola prepravná zmluva v medzinárodnej cestnej nákladnej preprave uzatvorená. Pokiaľ si odberateľ sám odviezol tovar, ktorého vlastníctvo ako žalobca tvrdí nadobudol zaplatením tovaru už v čase, keď sa tento nachádzal v sklade u žalobcu nemožno hovoriť o prepravnej zmluve ani o prepravnom doklade. Odberateľ je zjednodušene povedané v takom prípade odosielateľom, prijímateľom aj dopravcom v jednej osobe. Nejde o prípad, kedy sa preukazuje splnenie podmienok podľa § 43 prepravným dokladom, avšak ide o prípad, kedy bol platiteľ povinný toto preukázať podľa § 43 ods. 5, písm. c), d) zákona č. 222/2004 Z. z..

20. Pre úplnosť je možné uviesť, že návrhu žalobcu na vykonanie dokazovania v súdnom prieskumnom konaní smerujúcemu k zisťovaniu skutkového stavu nebolo možné vyhovieť. V zmysle § 119 SSP správny súd nie je súdom skutkovým, vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom dôkazy môže vykonávať vtedy, keď je to nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia (§ 119 SSP).

21. Žalobná námietka nepreskúmateľnosti uvedená v bode 5 žaloby nebola konkrétna. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť, pretože nie je z rozhodnutia zrejmé, ako sa prvostupňový orgán vysporiadal s dôkazmi predkladanými žalobcom bez toho, aby uviedol, ktorý konkrétny dôkaz nebol vyhodnotený. Takejto námietke preto nebolo možné vyhovieť. Navyše, čiastkové chyby odôvodnenia nemôžu spôsobiť nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Rozhodnutie je nepreskúmateľné vtedy, keď chýbajú dôvody skutkové a ich právne posúdenie veci. Napadnuté rozhodnutie obsahuje skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté a aj to, ako boli právne posúdené. Viď aj rozhodnutie NS SR 6Sžf 1/2009, podľa ktorého „Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia ale aj to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie však na dielčích nedostatkoch odôvodnenia. Musí ísť pritom o vady skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za také vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané“.

22. Na základe uvedeného správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 písm. c) a g) SSP a podľa § 191 ods. 4 SSP rozhodol o vrátení veci žalovanému na ďalšie konanie.

23. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal správny súd pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Poznámka: JUDr. Alena Antalová a JUDr. Peter Molčan rozsudok nepodpísali pre ospravedlnenú neprítomnosť v čase jeho písomného vyhotovenia a expedovania.