Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12Co-1-2018.pdf
PDF · 117.13 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/1/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu: R.. C. V., nar. XX.XX.XXXX, so sídlom Q. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpený JUDr. Jozef Tomko, advokát, so sídlom Floriánova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: KOOPERATIVA POISŤOVŇA, a.s Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, o zaplatenie 6 359,51 € s prísl., o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov v spojení s dopĺňacím rozsudkom, č.k. 9C/54/2017-219 z 21.08.2018 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 3.667,76Eur.
II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. V záhlaví tohto rozhodnutia označených strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom rozhodol nasledovne, cit.:
„I. Žalobu zamieta.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
III. Žalovaný je povinný zaplatiť znalcovi K.. R. L. náhradu výdavkov spojených s účasťou na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
IV. Žalovaný je povinný zaplatiť znalcovi K.. Y. U. náhradu výdavkov spojených s účasťou na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
Konanie v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 3 667,76 € zastavuje“.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 788 ods. 1, ods. 3, § 797 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania ustanoveniami § 251, § 255 ods. 1,§ 258 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP.
3. Vo svojom rozhodnutí vychádzal zo zistenia, že žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 6.359,51 € na tom skutkovom základe, že ako leasingový nájomca osobného motorového vozidla zn. E. E. X.: T. nahlásil dňa XX.XX.XXXX žalovanému poistnú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla. Žalovaný vyplatil na základe vinkulácie leasingovej spoločnosti U. N. sumu 6.545,29 €. Žalobca si vysporiadal svoje vzťahy k U. N.. tak, že táto mu postúpila jej pohľadávku voči žalovanému z titulu nesprávneho výpočtu všeobecnej hodnoty poisteného motorového vozidla v čase poistnej udalosti. Žalovaný všeobecnú hodnotu vozidla určil na sumu 16.857,48 €, z tejto hodnoty odrátal použiteľné zvyšky osobného motorového vozidla E. E. v sume 10.040 €, pripočítal poplatok za odťah vozidla vo výške 72 € a odpočítal dohodnutú spoluúčasť vo výške 5%, t.j. 344,49 €, takže leasingovej spoločnosti poukázal sumu 6.545,29 €. Žalobca si dal vyhotoviť stanovenie všeobecnej hodnoty predmetného motorového vozidla, ktorá bola určená na sumu 23.624 €. Po odrátaní hodnoty zvyškov 10.040 €, spoluúčasti 5% vo výške 679,20 € a pripočítaní platby za odťah vozidla 72 €, malo byť poukázané plnenie pre leasingovú spoločnosť vo výške 12.904,80 €. Po odrátaní už vyplatenej sumy 6.545,29 € je teda žalovaný rozdiel vo výške 6.359,51 €.
4. Podľa odborného vyjadrenia H.. R. F. (č. l. X-XX) bola všeobecná hodnota motorového vozidla E. E. X.: T v čase nehody vo výške 23.624 €.
5. Z výpočtu všeobecnej hodnoty motorového vozidla vykonaného žalovaným (č. l. 16-18), ktorý bol podkladom pre poistné plnenie vyplýva, že tento hodnotu motorového vozidla určil vo výške 16.857,48 €. Následne z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že plnenie bolo poskytnuté vo výške 6.545,29 € a bolo vypočítané (č. l. 19) nasledovne: všeobecná hodnota vozidla 16.857,48 € - hodnota použiteľných zvyškov vozidla 10.040 € + faktúra za odťah vozidla vo výške 72,30 € - 5% spoluúčasť 344,49 € a výsledok predstavuje poistné plnenie vo výške 6.545,29 €.
6. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a U. N. ako postupcom dňa 09.10.2017 vyplýva, že postupca má mať ako poistený voči dlžníkovi a teda voči žalovanej poisťovni pohľadávku titulom rozdielu výšky stanovenej všeobecnej hodnoty vozidla v čase vzniku poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 15.10.2015 na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Výška postúpenej pohľadávky je určená sumou 6.359,51 €.
7. Na základe návrhu žalobcu, súd konanie v časti prevyšujúcej zaplatenie sumy 3.667,76€ dopĺňacím rozsudkom zastavil.
8. Pre rozhodnutie vo veci samej bolo rozhodujúce správne určenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla, ktoré bolo predmetom poistenia v čase bezprostredne pred nehodou. Jeho ocenenie sa stalo predmetom dvoch znaleckých posudkov, ktoré boli z časti totožné a z časti odlišné. Rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie všeobecnej hodnoty motorového vozidla sa stalo určenie správnej výšky najazdených km a zaradenie vozidla do príslušnej kategórie vozidiel.
9. Znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok na základe návrhu žalobcu a to K.. Y. U. mal za to, že u posudzovaného vozidla ide bez ďalšieho o luxusnú limuzínu, keďže E. je prémiová značka koncernu U. a všetky vozidlá typového radu A6 a vyššie považuje za luxusné limuzíny. S týmto záverom znalec, ktorý vypracovával znalecký posudok na základe zadania žalovaného K.. R. L. nesúhlasil ako zo záverom všeobecným, pretože podľa jeho názoru treba aj v rámci vozidiel A6 rozlišovať ich výbavu. Má za to, že výbava posudzovaného vozidla nestačila k záveru, aby bolo toto považované za luxusnú limuzínu. Obidvaja znalci na otázku súdu, či teda je možné určiť nejaké rozhodujúce kritéria na základe, ktorých ten ktorý znalec vozidlo zaradí do kategórie luxusná limuzína alebo nie, uviedli, že nie, že toto zaradzovanie závisí predovšetkým od subjektívneho hodnotenia znalca. Pri riešení tejto otázky súd vychádzal z toho, že o luxusnú limuzínu nešlo, keďže ohľadom tejto otázky sú názory oboch znalcov obdobne presvedčivé a bol to teda žalobca, ktorý bol povinný preukázať, že správne je zaradenie vozidla do segmentu luxusných limuzín. Keďže žalobca kontrolný znalecký posudok, resp. ďalšie znalecké dokazovanie za účelom tejto otázky nenavrhol (a vo veci nešlo o spotrebiteľský spor, keďže žalobca vozidlo používal za účelom výkonu činnosti advokáta) a súd dôkazy vykonávať ex offo nemôže, na základe náuky o procesnom bremene bola táto otázka posúdená v neprospech žalobcu a teda v prospech záveru, že o luxusnú limuzínu nejde.
10. Pokiaľ ide o samotný počet najazdených km, ktorý sa ukázal pre určenie ceny vozidla ako rozhodujúci, nesúhlasil súd s tvrdením znalca K.. Y. U., že XX XXX km nemôže hrať podstatnú úlohu, pretože aj z predložených cenových ponúk v rámci predaja ojazdených vozidiel vyplýva (pri nedostatku iných podstatných skutočností ovplyvňujúcich cenu), že cena sa odvíja práve aj od počtu najazdených km. Pokiaľ teda ide o určenie tejto rozhodujúcej skutočnosti, súd bude reprodukovať znalecké posudky oboch znalcov a následne sa vyjadrí k ich presvedčivosti. Znalecké posudky podrobil súd hodnoteniu v rámci kritérií konštantne uvádzaných v judikatúre. Podľa NS ČR sp. zn. 22 Cdo/1561/2010 - Soud hodnotí důkaz znaleckým posudkem jako každý jiný důkaz; jestliže se však při hodnocení výsledků řízení odchýlí od výsledku důkazu znaleckým posudkem, musí svůj postup přesvědčivě odůvodnit (k tomu srovnej rozhodnutí Nejvyššího soudu ze dne 3. září 1968, sp. zn. 1 Cz 39/68, uveřejněné ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, 1969, pod pořadovým č. 4). Znalecký posudek je jedním z důkazních prostředků (§ 125, § 127 o. s. ř.), který soud sice hodnotí jako každý jiný důkaz podle § 132 o. s. ř., od jiných se však liší tím, že odborné závěry v něm obsažené nepodléhají hodnocení soudem podle zásad § 132 o.s.ř. Soud hodnotí přesvědčivost posudku co do jeho úplnosti ve vztahu k zadání, logické odůvodnění jeho závěrů a soulad s ostatními provedenými důkazy. Hodnocení důkazu znaleckým posudkem tedy spočívá v posouzení, zda závěry posudku jsou náležitě odůvodněny, zda jsou podloženy obsahem nálezu, zda bylo přihlédnuto ke všem skutečnostem, s nimiž se bylo třeba vypořádat, zda závěry posudku nejsou v rozporu s výsledky ostatních důkazů a zda odůvodnění znaleckého posudku odpovídá pravidlům logického myšlení. Z uvedeného vyplývá, že důkaz znaleckým posudkem soud hodnotí jako každý jiný důkaz, nemůže však přezkoumávat věcnou správnost odborných závěrů (srov. např. rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 25. dubna 2002, sp. zn. 25 Cdo 583/2001, uveřejněný v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek, C. H. Beck, pod pořadovým č. C 1186). Aby soud mohl znalecký posudek odpovědně hodnotit, nesmí se znalec omezit ve svém posudku na podání odborného závěru, nýbrž z jeho posudku musí mít soud možnost seznat, z kterých zjištění v posudku znalec vychází, jakou cestou k těmto zjištěním dospěl a na základě jakých úvah došel ke svému závěru (srov. Rc 47/55). Závěry znaleckého posudku přitom nelze bez dalšího přebírat, ale je třeba v případě potřeby je ověřovat i jinými důkazy, a to zejména tehdy, jestliže mohou být pochybnosti o správnosti závěrů znaleckého posudku. Tak je tomu např. tehdy, připouští-li znalecký posudek možnost zpřesnění jím uváděných údajů, avšak k tomuto zpřesnění znalec nepřikročí, nebo postupuje-li znalec ve znaleckém posudku podle určitého předpisu, ale v dílčím závěru se od něho bez bližšího zdůvodnění odchýlí (srov. Rc 33/95). Může také dojít k situaci, kdy jednotlivé dílčí závěry ve svém souhrnu si do určité míry odporují, nebo vycházejí ze zjištění, které neodpovídá znalcem popisovanému jevu, resp. souhrnu skutečností, k nimž měl znalec přihlížet (k tomu srovnej rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 6. ledna 2010, sp. zn. 30 Cdo 5359/2007, uveřejněný na internetových stránkách Nejvyššího soudu České republiky www.nsoud.cz a v Souboru civilních rozhodnutí a stanovisek Nejvyššího soudu, C. H. Beck, pod pořadovým č. C 8160).
11. K. R. L. vypracoval znalecký posudok pod č. XX/XXXX. Z tohto znaleckého posudku vyplýva, že podkladom na jeho vypracovanie bolo - kópia osvedčenia o evidencii vozidla, zápis o ohliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 19.10.2015, zápis o ohliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia, história vozidla, faktúra o oprave poškodenia vozidla zo dňa 21.01.2015, výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla vypracovaný odborným likvidátorom poisťovne V., počítačový program k oceňovanou vozidiel E., vyhláška MS SR č. 492/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Predmetom znaleckého posudku bolo motorové vozidlo E. E. X X.X M., H. XXXk B. so zdvihovým objemom valcov X XXX m3. Počet najazdených km podľa tachometra je XXX XXX, podľa odhadu znalca XXX XXX a pri určovaní ceny bol tak počet zohľadnených km XXX XXX. Podľa znalca známe sú nasledujúce údaje z histórie prevádzky vozidla: 13.10.2013 - stav odometra zistený pri riešení reklamácie v odbornom servise XX XXX km, 27.02.2014 stav odometra zistený pri riešení reklamácie v odbornom servise XXX XXX km, 29.09.2014 stav odometra pri kontrole originality dňa XX XXX km, 13.01.2015 stav odometra zistený pri príjme vozidla do opravy v odbornom servise XX XXX km, 25.09.2015 - stav odometra zistený v čase obhliadky motorového vozidla pri vstupe do poistenia XXX XXX km, 19.10.2015 - stav odometra zistený pri poškodení vozidla XXX XXX km.
12. Znalec ďalej pokračoval, že podľa predložených podkladov, vozidlo v čase od 26.04.2012 do 11.10.2013 najazdilo XX XXX km, čo je v prepočte na mesiac X XXX km, od 11.10.2013 až do 27.02.2014 najazdilo XX XXX km, čo je v prepočte na mesiac X XXX km, od uvedeného dátumu až do dátumu kontroly vozidla na pracovisku kontrola originality nie je známa servisná história vozidla. V čase kontroly vozidla dňa 29.09.2014 na pracovisku kontroly originality na odometri vozidla bol odčítaný údaj XX XXX km, čo je o XX XXX km menej ako odometer ukazoval dňa 27.02.2014. S poukázaním na priebeh obdobia 11.10.2013 - 27.02.2014 je odôvodnené počítať s obdobným priebehom vozidla aj v čase 27.02.2014 až 29.09.2014 čo je približne 7 mesiacov. Potom za vyššie uvedené obdobie vozidlo najpravdepodobnejšie najazdilo X x 7 XXX km = XX XXX km. Vzhľadom na dané zistenie skutočný priebeh vozidla v čase vykonania jeho kontroly na pracovisku kontroly originality bol najpravdepodobnejšie XX XXX km + XXX XXX km = XXX XXX km. Ak v čase vykonávania kontroly na pracovisku kontroly originality odomer ukazoval priebeh XX XXX km, potom pred touto kontrolou údaj na odometri musel byť upravený najpravdepodobnejšie znížením o XXX XXX km. Pri oprave poškodenia vozidla dňa 13.01.2015 bol odčítaný priebeh z odometra XX . XXX km. Od dátumu kontroly originality 29.09.2014 vozidlo do daného dátumu (čo je približne 3,5 mesiaca) najazdilo XX XXX km (XX XXX km - XX XXX km), čo odpovedá mesačnému priemeru X XXX km. Od opravy poškodenia dňa 21.01.2015 do vstupu do ohliadky vozidla pri vstupe do poistenia poisťovne V. 25.09.2015 (obdobie cca 8 mesiacov), vozidlo podľa odčítaných údajov z odometra najazdilo XX XXX km (XXX XXX km
- XX XXX km), čo odpovedá mesačnému priebehu vozidla X XXX km. V čase poškodenia vozidla dňa 15.10.2015 pri obhliadke poškodenia vozidla bol odčítaný údaj XXX XXX km. Vzhľadom na tieto podklady je možné potvrdiť, že vozidlo v časom intervale 29.09.2014 až 15.10.2015, čiže v čase keď bolo registrované na slovenských značkách najazdilo XX XXX km (XXX XXX km - XX XXX km). Na základe týchto technicky odôvodnených prepočtov, tak vozidlo v čase vzniku poistnej udalosti malo najpravdepodobnejšie skutočný priebeh XXX XXX km (XXX XXX km + XX XXX km). Vzhľadom na vyššie technicky preukázateľné okolnosti pri výpočte všeobecnej hodnoty vozidla znalec zohľadňoval priebeh XXX XXX km. A. K.. R. L. tak dospel k záveru, že všeobecná hodnota vozidla v čase bezprostredne pred poistnou udalosťou bola 19.673€.
13. Z č. l. 111 spisu vyplýva, že žalovaný dolikvidoval poistnú udalosť po prehodnotení všeobecnej hodnoty vozidla na základe znaleckého posudku K.. R. L. a dodatočne teda vyplatil žalobcovi sumu 2.674, 75 €, k čomu dospel nasledujúcim spôsobom: všeobecná hodnota vozidla 19.673 € - hodnota použiteľných zvyškov vozidla 10.040 € + faktúra za odťah vozidla 72,30 €, spolu priznané 9.705,30 € - spoluúčasť 485,26 €. Poistné plnenie 9.220,04 € - vyplatené plnenie 6.545,29 € = doplatok 2.674,75 €.
14. Zo zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie X. (č. l. XXX-XXX), konkrétne z článku IX. Plnenie poisťovne ods. 1 vyplýva, že ,,Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, max. však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.“ Podľa článku XV. Osobitné ustanovenia ods. 10 ,,Ak nie je možné vierohodne zistiť celkový počet najazdených km poisteného MV ku dňu havárie, použije poisťovňa na stanovenie počtu najazdených km priemer najazdených km MV za 1 rok podľa znaleckého štandardu. Pri určovaní počtu najazdených km poisťovňa zohľadní aj km z predchádzajúcich období podľa spôsobu prevádzky MV.
15. Ako už bolo vyššie uvedené žalobca súdu predložil znalecký posudok K.. Y. U. č. X/XXXX (č. l. 157 - 193). Pokiaľ ide o spôsob určenia pravdepodobného počtu najazdených km znalec postupoval takto: dňa 11.10.2013 počet km XX XXX, od registrácie vozidla po 11.10.2013 za dobu prevádzky cca 18 mesiacov vozidlo najazdilo XX XXX km, čo predstavuje mesačne priemerne X XXX km. Dňa 27.02.2014 počet km XXX XXX, od 11.10.2013 do 27.02.2014 po dobu cca 4,5 mesiaca vozidlo najazdilo XXX XXX km - XX XXX km = XX XXX km, čo v priemere predstavuje mesačne X XXX km. Dňa 29.09.2014 protokol z kontroly originality stav km XX XXX. Ak bol ukazovateľ km upravovaný, keďže oproti dátumu 27.02.2014 ukazoval počet km nižší, tak od 27.02.2014 do 29.09.2014 ubehla doba 7 mesiacov. Nie je známy počet km, ktoré mohlo vozidlo za uvedenú dobu najazdiť. Ak by sa vypočítal priemerný mesačný kilometrický výkon za obdobie 11.10.2013 až 27.02.2014 -. XXX km za mesiac, tak za 7 mesiacov mohlo vozidlo prejsť XX XXX km, teda k XX.XX.XXXX mohlo mať vozidlo ubehnutých XXX XXX km + XX XXX km = XXX XXX km, čo mohol byť predpokladaný počet najazdených km pri kúpe vozidla R.. C. V.. Tú súd zdôraznil, že táto časť znaleckého posudku je prakticky totožná so znaleckým posudkom K.. R. L. a k tomuto dňu je teda počet km približne rovnaký. Rozdielny je však ďalší postup K.. Y. U., ktorý vychádza z čestného vyhlásenia R.. C. V., ktorý mal vozidlo kúpiť 15.10.2014 a k nehode malo dôjsť 15.10.2015. Za túto dobu mal žalobca s vozidlom najazdiť mesačne X XXX km až X XXX km, a teda ak sa aj zoberie max. ročná hranica za uvedený rok, XX XXX km, potom predmetné vozidlo mohlo mať najazdený počet km XXX XXX, teda XXX XXX km + XX XXX km.
16. K znaleckým posudkom súd uviedol, že z hľadiska určenia počtu najazdených km sa mu javí presvedčivejší znalecký posudok K.. R. L.. Pokiaľ ide o určovanie počtu najazdených km od obdobia po 29.09.2014 (ako už bolo skôr uvedené počet najazdených km do tohto času sa u znalcov prakticky zhodoval) presvedčivejší sa zdá posudok K.. R. L.. Súd si bol vedomý, že odborné vedomosti znalcov nemôže nahradzovať svojimi názormi. Súd však môže uviesť dôvody, pre ktoré sa mu zdá niektorý z posudkov, ktoré sú vzájomne rozporné, presvedčivejší. V tomto prípade sa súdu zdal presvedčivejší posudok K.. R. L. z toho dôvodu, že sa mu nezdá dôvodné vychádzať z čestného vyhlásenia R.. C. V., z ktorého vychádzal K.. Y. U. bez toho, aby pri určovaní počtu najazdených km bol braný ohľad na údaje, ktoré boli verifikované. Týmito údajmi boli predovšetkým údaje nasledujúce: údaj z faktúry o oprave vozidla, kde je pri dátume 13.01.2015 uvedený stav najazdených km XX XXX (č. l. XXX), údaj z reklamácie vozidla, kde pri dátume 27.02.2014 je uvádzaný stav km XXX XXX, ako aj údaj zo dňa 29.09.2014, kde pri kontrole originality bol znova odpočítaný počet km prejazdenej vzdialenosti XX XXX (č. l. 105). Ďalej je podstatný aj údaj uvedený v zápise o ohliadke motorového vozidla pri vstupe do poistenia zo dňa 28.10.2014, kde ku dňu 28.10.2014 je počet najazdených km XX XXX.
17. Súd mal za to, že napriek tomu, že je nesporné, že došlo k tzv. stočeniu km, teda zníženiu počtu najazdených km oproti skutočnosti, tak aj v zmysle poistných podmienok bolo potrebné vychádzať z údajov, ktoré boli relevantné a presné. Týmito údajmi boli údaje vyššie uvedené, ktoré boli odčítané v servisoch alebo na iných odborných pracoviskách a na základe, ktorých napriek stočeniu km bolo možné zistiť, počet odjazdených km v jednotlivých časových obdobiach, tak ako to urobil K.. R. L.. Súd preto znova zopakoval, že sa v celom rozsahu stotožnil so znaleckým posudkom K.. R. L., ktorý sa mu z hľadiska počtu najazdených km zdal správny a presvedčivý.
18. Napriek tvrdeniu K.. Y. U. o tom, že počet najazdených km, resp. rozdiel v tomto počte v rozsahu okolo XX XXX nemá nejaký veľký vplyv na určenie ceny vozidla, s týmto súd nesúhlasil. Rovnako súd nesúhlasil ani s tým, čo tvrdil žalobca, že by teda cena vozidla určená znaleckým posudkom K.. R. L. nezodpovedala skutočnej hodnote vozidla. Tu súd poukázal na znalecký posudok K.. Y. U. a ním prezentované vzorky vozidiel prevzaté z internetového portálu E. (č. l. XXX), kde sa nachádzajú tri vozidlá rovnakej kategórie a to E. E. všetky z rokom výroby 2012 a rovnakým výkonom, kde vozidlo č. 1 má najazdené XXX XXX km a je pri ňom uvedená cena 20.400 €, č. 2 má najazdených XXX XXX km a je uvedená cena 22.750 €, č. 3 má najazdených XXX XXX km a uvedená cena 15.900 €. Súd mal preto za to, že hodnota vozidla určená znalcom K.. R. L. pri predpokladanom počte km XXX XXX vo výške 19 673 €, odpovedá aj pomerom na trhu týchto vozidiel. Vyššiu cenu vozidla žalobca nepreukázal, aj keď v znaleckom posudku K.. Y. U. je uvedená cena vozidla v sume 23.607 €, ktorú však súd vzhľadom na počet najazdených km a na nepreukázanie, že by sa posudzované vozidlo extrémnym spôsobom líšilo voči trom porovnávaným vozidlám nepovažoval za relevantnú. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že poistné plnenie poskytnuté vo výške vypočítanej podľa hodnoty vozidla určenej K.. R. L., bolo poskytnuté v súlade s poistnou zmluvou, a preto súd žalobu o ďalšie plnenie zamietol.
19. Rozsudok včas podanými odvolaniami napadli obe strany.
20. Žalovaný čo do výrokov II. - IV. namietajúc v tomto nesprávne právne posúdenie veci, lebo podľa jeho názoru v tomto prípade výška plnenia nezávisela od znaleckého posudku, pretože v tomto prípade sa neposudzovala otázka, či došlo k poistnej udalosti a teda či je daný nárok na poistné plnenie, kedy by súd konštatoval existenciu nároku na poistné plnenie, a následne by zisťoval jeho výšku nariadením znaleckého dokazovania. Rovnako mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku úspechu, resp. neúspechu strán sporu. Žalobca nedosiahol plný úspech a preto všetky žalovaným napadnuté výroky nemožno považovať za vecne správne. Navrhol rozsudkom v ňom napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
21. Žalobca napadol rozsudok čo do zamietavej časti (I. výrok) namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V podstate súdu prvej inštancie vytýka, že spor neposúdil, ako spor spotrebiteľský v dôsledku čoho ho potom nesprávne vyzýval na podanie kontrolného znaleckého posudku, ktorý CSP ani nepozná. Úlohou súdu prvej inštancie bolo vyhodnotiť znalecké posudky, no súd prvej inštancie tak urobil nesprávne, a to jednak v otázke počtu najazdených kilometrov ako i v otázke zaradenia vozidla do luxusnej triedy.
22. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že ak žalobca nepodal odvolanie aj z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h/, posúdenie otázky, či išlo, alebo nešilo o spotrebiteľský spor, ktorá je otázkou právnou, je v tomto prípade potom bez akejkoľvek právnej relevancie tu poukazujúc na tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, ktorý na pojednávaní uviedol, že žalobca používal motorové vozidlo ako právnik, teda ani sa len nemohlo jednať o spotrebiteľský spor.
23. Iné podania strán dané neboli.
24. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektami
- stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniam oboch strán nie je možné priznať úspech keďže napadnutý rozsudok je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
25. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
26. Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a s nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
27. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v prejednávanom spore správne zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia tu napadnutého rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Naproti tomu v priebehu odvolacieho konania strany nepredostreli relevantný argument majúci súvis s prejednávanou vecou, ktorý by bol takej povahy, že by mohol priniesť pre nich priaznivejšie rozhodnutie.
28. Možno teda naproti námietkam odvolateľov uzavrieť, že aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu (zhrnuté v ich odvolaniach), pričom tak učinil v snahe garantovať stranám sporu ich právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že v tomto rozhodnutí neboli naplnené všetky očakávania tej - ktorej strany, teda súd prvej inštancie nerozhodol v súlade s jej právnym názorom ešte neznamená, že došlo k porušeniu jej základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu totiž postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a majúc na pamäti základné právo strán sporu na súdnu ochranu, túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.
29. Odvolací súd osvojujúc si závery súdu prvej inštancie na zdôraznenie vecnej správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami strán dopĺňa nižšie uvedené.
30. Žalobca tvrdil, že na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tu odvolací súd uvádza, že vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov súdom, prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po „individuálnej selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.
31. Súd prvej inštancie mal v tomto prípade k dispozícii dva znalecké posudky predložené stranami sporu, a to s rozdielnymi závermi. V dôvodoch svojho rozhodnutia ich však správne zhodnotil, a to v tom zmysle, ktorý z nich a z akých dôvodov vzal za podklad pre svoje rozhodnutie a z akých dôvodov nevychádzal zo záverov druhého znaleckého posudku, pričom pre túto úvahu správne na pojednávaní vypočul i oboch znalcov, a to bez ohľadu na charakter sporu. Ak žalobca chcel spochybniť závery jedného zo znalcov, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili. V zmysle naznačeného však žalobca nekonal.
32. Žalovaný tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie v ním napadnutej časti spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).
33. Správne potom súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca bol v spore, v ktorom výška plnenia závisela od znaleckého posudku, úspešný v jeho základe, ak žalovaný v priebehu konania čiastočne plnil, pričom výška trov konania sa bude počítať z plnenej, a nie z požadovanej sumy. Potom je i správny výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť náhradu výdavkov za účasť na pojednávaní obom znalcom.
34. Preto odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v rozhodnutí uvedenými, rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v jeho napadnutej časti (okrem zastavujúceho výroku) ako vecne správny potvrdil.
35. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo ani jedna zo strán so svojím odvolaním neuspela.
36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).