Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-112-2018.pdf
PDF · 124.31 KB
No categories available
11P/112/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa matky: S. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XX, G., a otca: Y. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XX, G., t.č. bytom N. Z., o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti súd zamieta.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 13.8.2018, doplneným v podaním doručenom tun. súdu dňa 1.10.2018, sa otec domáhal zníženia výživného na maloletého Y. na minimálnu zákonnú výšku s tým, že výživné bolo naposledy určené rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/244/2012-19 zo dňa 12.3.2013. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že momentálne je bez práce a je evidovaný na úrade práce, pričom Sociálna poisťovňa mu nebude vyplácať dávku v nezamestnanosti, nakoľko jeho zamestnávateľ za neho neodvádzal poistné. Z uvedených dôvodov nemá žiadny príjem, no má výdavky na súdne konanie ohľadom nezákonného prepustenia a nevyplatenia mzdy a odstupného.
2. Matka dieťaťa sa k návrhu otca na zníženie výživného písomne vyjadrila tak, že vzniknutú situáciu necháva na posúdení súdu, nakoľko nevie, v akej finančnej situácii otec momentálne je. Zároveň uviedla, že maloletý Y. má 15 rokov a tento rok nastupuje na strednú školu, v súvislosti s čím sa výdavky na neho zvýšia.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v tunajšom spise (dokladmi o príjme rodičov, pracovnými zmluvami otca, potvrdením a lustráciami Sociálnej poisťovne, listami vlastníctva, výdavkovými dokladmi rodičov) a tiež v pripojenom spise sp. zn. 28P/244/2012 ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil nasledovný skutkový stav:
4. Otec maloletého vo svojej výpovedi v konaní pred súdom trval na znížení výživného s odôvodnením, že o podporu v nezamestnanosti musel bojovať 6 mesiacov a aj tak mu ju Sociálna poisťovňa nevyplatila v plnej sume, teda vyplatila mu cca. 50 % z tej sumy, čo mu mala vyplatiť. Žiadal teda o zníženie výživného na sumu 60,- eur. Pokiaľ vie, matka býva v byte spolu s partnerom a ich dieťaťom a synom Y., čiže sú štyria. Ďalej poukázal na to, že matka chodila brigádovať, ale tieto peniaze písala na deti, čím ukrátila štát na daniach a čím si zároveň nahonobila toľko, že môže teraz tú situáciu, ktorá nastala, zatiahnuť a preklenúť. Otec býva sám v obytnom kontajneri, kde má náklady na bývanie (elektrinu) 160 eur mesačne. Platí tiež hypotéku čerpanú na pozemok, kde býva. Ide o 10 á pozemok, hodnotu nevie uviesť. Býval tam aj v čase posledného rozhodovania súdu. Do G. cestuje za prácou. Keďže ho niekoľkokrát vykradli, platí si za elektronickú ochranu obydlia. Dcéry S. a J. sú už dospelé a živia sa samostatne. K stretávaniu s deťmi otec uviedol, že po rozvode dochádzalo so strany matky k bráneniu styku s deťmi, preto to nechal tak s tým, že keď budú deti dospelé, tak ho budú môcť kontaktovať podľa svojho rozhodnutia. K uzneseniu o dedičstve, ktorým mal zdediť podiel na byte v G. po svojom otcovi uviedol, že podal dňa 20.7.2018 odvolanie, a to z dôvodu, že boli neprávne vypočítané podiely dedičov. Boli podávané aj sťažnosti za nekonanie súdu o odvolaní a obnove konania. K dôvodu skončenia predchádzajúceho pracovného pomeru otec uviedol, že v roku 2016 ho nezákonne prepustilo S. I. N., na čo bola podaná žaloba na súde, doteraz nie je vytýčené pojednávanie. U zamestnávateľa F. H. dal výpoveď sám, nakoľko tento zamestnávateľ sa dva mesiace omeškával s platením mzdy. K hypoúveru otec uviedol, že do konca jeho splácania je asi rok, zostatok uviesť nevie. Poukázal na to, že životné minimum na nezaopatrené dieťa je 93,61 eur, a uviedol, že by ho zaujímalo, či bola sociálka prešetrovať, či sa matka o dieťa riadne stará, a či teda synovi niečo nechýba, či sa zdržuje doma, tak ako to má byť. Zdôraznil svoje právo na zákonného sudcu a tiež to, že sudca sa má správať tak, aby nevznikla pochybnosť o jeho nezaujatosti a nezávislosti. V záverečnej reči otec konštatoval, že zníženie výživného navrhol na takú sumu, aby sa mohol dostať zo zadlženia, ktoré mu spôsobil štát. Tým, že zákonná sudkyňa rozhodla v trestnom konaní, prichádza o vodičské oprávnenie. Má tiež zdravotné problémy, čo sa týka chrbtice, alergie na formaldehyd, a v nedávnej dobe mal úraz členka. Poukázal tiež na to, že matka mal. si predčasom zakúpila vozidlo a má tiež podiel v dedičskom konaní po svojom otcovi.
5. Matka maloletého vo svojej výpovedi v konaní pred súdom uviedla, že stále pracuje na tom istom pracovnom mieste. Nechodí t.č. na brigádu, lebo má dva a polročného syna. Stráži ho jej mama a ona chodí do práce, od septembra by syn mal ísť do škôlky. Býva v nájme so synmi Y. a s najmladším Š.. Syn Y. na krúžky nechodí, ani na obedy do školskej jedálne nechce chodiť. Vzrástli jej na neho výdavky v súvislosti s jeho rastom. So synom chodí nakupovať oblečenie príležitostne podľa potreby. Nekupuje mu značkové veci, chodí tak 2-3x do roka a kúpi mu viac vecí naraz. Teraz už syn nemá alergie, ale aktuálne býva často chorý, máva angíny a problémy s mandľami, v súvislosti s čím má výdavky na bežné lieky. Obidve staršie dcéry už sú zamestnané. Na maloletého Š. má len bežné výdavky, na ktoré riadne prispieva jeho otec, ktorý býva na S. ako sú vysokoškolské internáty. Otec mal. Y. jej bežné výživné platí, navyše posiela 10 eur, teda pravidelne platí 100 eur mesačne. Pred 6 rokmi si kúpila auto zn. V. Y., r.v. 2010, za 3.000 eur na splátky; každodenne ho využíva, hodnota je teraz asi 500 eur. Na dedičské konanie po svojom otcovi volaná nebola, nemá vedomosť o tom, žeby by bola po ňom zdedila podiel na dome v obci K., kde teraz býva jej mama a dvaja súrodenci.
6. V podaní doručenom súdu dňa 3.4.2019 matka uviedla, že v záhrade, ktorú nadobudli spolu a spolu aj zveľadili, sú 3 obytné kontajnery, ktoré taktiež spolu nadobudli ako manželia a upravili ich tak, aby sa tam dalo bývať. Vymenili izoláciu - sklenú vatu a obložili vnútro OSB doskami. Na pozemku je aj čistička odpadových vôd. Podľa nej otec nebýva sám, ale so svojou priateľkou. Ona sa tejto záhrady vzdala, nakoľko úver po rozvode platil iba on a tiež tam býval. Nie je pravdou, žeby bránila deťom, aby sa s otcom stretávali. Od rozvodu nenapísal deťom ani sms na narodeniny a meniny. Zo začiatku deti jemu posielali správu, keď mal sviatok, no potom už nie, keď videli jeho nezáujem. Až posledné dva roky napísal synovi stručne na narodeniny všetko najlepšie, ale nepodpísal sa, tak syn ani nevie, či to bola správa od neho, lebo telefónne číslo na otca nemá. Brigádovať chodila ako upratovačka preto, aby vyžili. Dcéry chodili s ňou, aby si privyrobili.
7. Kolízny opatrovník v konaní pred súdom nesúhlasil so znížením výživného, nakoľko to nie je v záujme maloletého. K dôvodom na zníženie výživného, ktoré v priebehu konania uvádzal otec, kolízny opatrovník konštatoval, že tieto nie sú dostatočné na to, aby dieťa bolo na výživnom ukrátené. K šetreniu pomerov u matky, čo sa týka starostlivosti o dieťa a zabezpečovania jeho potrieb uviedol, že toto nebolo potrebné, nakoľko im neboli avizované žiadne problémy.
8. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12.3.2013, č.k. 28P/244/2012-19 v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého Y. sumou 90,-eur mesačne s tým, že zročné výživné v sume 43,20 eur bol otec povinný uhrádzať v mesačných splátkach po 20,-eur spolu s bežným výživným. Na výživu toho času maloletej dcéry S. G., nar. X.X.XXXX, bol otec zaviazaný prispievať sumou 110,-eur mesačne a na výživu toho času maloletej dcéry J. G., J.. XX.X.XXXX, sumou 100,-eur mesačne, všetko počnúc dňom 22.10.2012.
9. Matka v čase posledného rozhodovania súdu dosahovala priemerný mesačný príjem zo zamestnania 716 eur netto, bývala spolu s troma deťmi v 3-izbovom byte vo vlastníctve bývalých svokrovcov, kde vynakladala mesačne náklady na bývanie 320 eur vrátane poplatkov za elektrinu a plyn, t.j. 80 eur na každé z detí. Poberala rodinné prídavky na všetky 3 deti spolu v sume 69 eur mesačne.
10. Otec v čase posledného rozhodovania súdu dosahoval priemerný mesačný príjem zo zamestnania 676 eur netto, z toho uhrádzal 270 eur mesačne na splátku úveru, ktorým bola financovaná kúpa záhrady v BSM, a tiež 36 eur mesačne na elektrinu v záhrade. Ďalej hradil 270 eur mesačne výživné do rúk matky na všetky tri mal. deti. Býval u známej, ktorej na bývanie neprispieval.
11. V čase rozhodovania súdu v tunajšom konaní je maloletý Y. žiakom 2. stupňa základnej školy, má 15 rokov a od septembra t.r. nastupuje na strednú školu. Výdavky na maloletého Y., ktorý sa nestravuje v školskej jedálni, matka deklarovala nasledovne: vreckové 20-30 eur mesačne, 10 eur týždenne desiata, 10 eur víkend, školské potreby cca 100 eur ročne, triedny fond 15 eur ročne, tenisky 2 krát do roka 50-100 eur, zimná obuv 60-100 eur, oblečenie plus kozmetika 150-250 eur 2-3 x ročne, náklady na dovolenku 350 eur ročne.
12. Matka t.č. dosahuje príjem cca 700 eur mesačne netto, výdavky na bývanie dokladovala nasledovne: nájomné 328 eur mesačne, 32,69 eur elektrina, 4,64 eur RTVS a 27,70 eur internet. Vlastní automobil zn. V., r.v. 2010, je tiež spolu s otcom mal. evidovaná ako spoluvlastníčka v podiele X/XX na nehnuteľnosti LV č. XXXX a LV č.XXXX, k.ú. N. Z., pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XXX S.- trvalý trávny porast a pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XX S. - trvalý trávny porast, obe parcely nadobudnuté kúpou už v r. XXXX. Od posledného rozhodnutia jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému synovi Š., J.. XX.X.XXXX.
13. Otcovi bola rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 12.9.2018 priznaná dávka v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 28,7684 eur od 15.5.2018 na obdobie šiestich mesiacov, pričom mu boli za obdobie od 15.5.2018 do 14.11.2018 vyplatené dávky spolu 2.647,20 eur, t.j. v priemere 441,20 eur mesačne. Dňom 7.1.2019 bol otec vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a zamestnal sa. V januári mal otec vymeriavací základ 991,31 eur. Za február 2019 dosiahol príjem 972,92 eur netto, v polovici marca bol s ním u zamestnávateľa K. N..V..Q.. ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe a bol mu vyplatený príjem 214,47 eur netto za polovicu mesiaca marec. Od 18.3.2019 je znovu zamestnaný v G. M. N..V..Q.. na pozícii mechanik, elektrikár so základnou mzdou 520 eur brutto s možnosťou priznania ďalších zložiek mzdy v závislosti od výkonu. Pokiaľ ide o náklady na bývanie otec dokladoval výdavok 169,-eur mesačne na elektrinu a tiež deklaroval 50 eur mesačne paušálnu platbu za elektronickú ochranu obydlia. Ďalej deklaroval splácanie úveru 276 eur mesačne, čo však napriek výzve súdu nepreukázal. Napokon deklaroval cestovné náklady 80 eur mesačne, paušál právnemu zástupcovi za zastupovanie na pojednávaní 120 eur mesačne a iné výdavky za zastupovanie v pracovnoprávnom spore 90 eur mesačne. Otec je spolu s matkou mal. evidovaný ako spoluvlastník v podiele X/XX na nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX a LV č.XXXX, k.ú. N. Z., pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XXX S. - trvalý trávny porast a pozemok parc. č. XXXX/XX o výmere XX S. - trvalý trávny porast, oba v exteriéri obce a nadobudnuté kúpou už v r. XXXX. Je tiež výlučným vlastníkom pozemku evidovaného na LV č. XXXX pre k.ú. N. Z. parc. č. XXXX/XX o výmere XXX S. - trvalý trávny porast a parc. č. XXXX/XX o výmere XX S. - zastavaná plocha a nádvorie, nadobudnuté dohodou o vyporiadaní BSM z 24.2.2017. Otec je ďalej evidovaný ako podielový spoluvlastník v podiele X/X k bytu nachádzajúcemu sa v G. na N. W.., podľa LV č. XXXX, k.ú. G. -V., a to na základe uznesenie o dedičstve zo dňa XX.X.XXXX.
14. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
15. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
19. Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust.§ 78 ods. 1 Zákona o rodine, aj ust. §157 Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.), podľa ktorého rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery. Ustanovenie § 157 C.m.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o návrhu na zníženie (zmenu) vyživovacej povinnosti otca v tomto konaní. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného dieťaťa alebo na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Takouto zmenou môže byť napríklad podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného stavu na strane subjektu oprávneného alebo povinného z vyživovacej povinnosti, nástup dieťaťa do školy vyššieho stupňa, podstatná zmena výšky pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu. Súd pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti musí komplexne posúdiť všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy, pričom zohľadňuje aj starostlivosť o spoločnú domácnosť, ktorú je potrebné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti súd vychádza aj zo zásady úmernosti, teda zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny.
20. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti - deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti, ako fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor a podobne. Možnosti rodiča taktiež ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Pre posúdenie povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného aj jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvo získaných vedomostí a pracovných skúseností. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
21. Otec svoj návrh na zníženie svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému Y. zdôvodnil tým, že je bez práce evidovaný na úrade práce, pričom Sociálna poisťovňa mu nebude vyplácať dávku v nezamestnanosti, nakoľko jeho zamestnávateľ za neho neodvádzal poistné. Z dôvodov, ktoré zapríčinil štát, nemá žiadny príjem, no má výdavky na súdne konanie ohľadom nezákonného prepustenia a nevyplatenia mzdy a odstupného. V konaní pred súdom ďalej poukázal na to, že o podporu v nezamestnanosti musel bojovať 6 mesiacov a aj tak mu ju Sociálna poisťovňa nevyplatila tak, ako mala. Ďalej na to, že matka chodila brigádovať, ale tieto peniaze písala na deti, čím ukrátila štát na daniach, no zároveň si nahonobila toľko, že môže teraz tú situáciu, ktorá (u neho) nastala (finančne) preklenúť. V záverečnej reči otec konštatoval, že zníženie výživného navrhol na takú sumu, aby sa mohol dostať zo zadlženia, ktoré mu spôsobil štát. Tým, že zákonná sudkyňa rozhodla v trestnom konaní, prichádza o vodičské oprávnenie. Má tiež zdravotné problémy, čo sa týka chrbtice, alergie na formaldehyd, a v nedávnej dobe mal úraz členka.
22. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Súd vykonal porovnanie pomerov dôležitých pre určovanie výživného tak v pôvodnom ako i terajšom konaní a zistil, že na strane otca, matky ani dieťaťa rozhodne nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca.
23. Pokiaľ ide o osobné pomery matky aj otca, od posledného rozhodovania súdu v konaní sp. zn. 28P/244/2012 obom odbudli dve vyživovacie povinnosti na plnoleté dcéry S., nar. X.X.XXXX, a J., nar. XX.X.XXXX, čo v prípade otca znamená zníženie celkovej výšky vyživovacej povinnosti o 210 eur mesačne. Na druhej strane matke pribudla vyživovacia povinnosti na maloletého syna Š., nar. XX.X.XXXX, ktorého má spolu s novým partnerom, s ktorým však podľa svojho vyjadrenia nežije v spoločnej domácnosti. Majetkové pomery matky sa zmenili v dôsledku vyporiadania BSM, kde jej odbudla spoločná nehnuteľnosť, ktorú v rámci vyporiadania získal a doteraz na bývanie aj užíva otec, pričom otec naďalej spláca úver čerpaný na ich kúpu. Matke tiež pribudlo motorové vozidlo zn. V., rok výroby XXXX. Otec je evidovaný aj ako podielový spoluvlastník bytu na N. W.. I. G. na základe uznesenia o dedičstve, a hoci v konaní poukazoval na odvolanie, resp. návrh na obnovu konania podané proti predmetnému uzneseniu, je potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. (katastrálneho zákona) sa údaje katastra považujú za hodnoverné, kým nie je preukázaný opak, k čomu v tomto prípade dosiaľ nedošlo. Príjem zo zamestnania má matka v zásade rovnaký, výdavky na bývanie jej stúpli zo sumy 320 eur mesačne na sumu 365,33 eur mesačne (nájom plus elektina). Otcovi sa od posledného rozhodovania súdu okrem majetkových pomerov zmenili výdavkové pomery, keď preukázateľne vynakladá 169 eur mesačne na elektrinu a deklaroval aj výdavok na el. ochranu obydlia v sume 50 eur mesačne. Otec oproti predchádzajúcemu konaniu deklaruje výdavky na cestovanie 80 eur mesačne a tiež výdavky v súvislosti so svojím právnym zastupovaním v konaní pred súdom vo veci neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Pokiaľ ide o príjem otca, tento sa v priebehu tohto súdneho konal menil, keď za obdobie od 15.5.2018 do 14.11.2018 mu boli vyplácané dávky v nezamestnanosti, a to v priemere 441,20 eur mesačne. Dňom 7.1.2019 bol otec vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie a zamestnal sa. V januári mal otec vymeriavací základ 991,31 eur. Za február 2019 dosiahol príjem 972,92 eur netto, v polovici marca bol s ním u zamestnávateľa K. N..V..Q.. ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe a bol mu vyplatený príjem 214,47 eur netto za polovicu mesiaca marec. Od 18.3.2019 je znovu zamestnaný v G. M. N..V..Q.. na pozícii mechanik, elektrikár so základnou mzdou 520 eur brutto s možnosťou priznania ďalších zložiek mzdy v závislosti od výkonu.
24. K zmene pomerov však rozhodne došlo na strane maloletého, a to nielen v súvislosti so stúpajúcim vekom a nárastom životných nákladov na jeho životné potreby, keď od posledného rozhodovania súdu uplynulo cca 6 rokov, ale aj nárastom nákladov na jeho vzdelávanie v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň školy. K tomu je potrebné zohľadniť náklady na stravu, ktoré rozhodne v súvislosti s rastom a vekom maloletého nemohli od posledného rozhodovania súdu klesnúť, ale naopak, zjavne museli vzrásť. Ďalej predpokladané náklady na bežnú drogériu (pranie, čistiace prostriedky), kozmetiku, cestovné v MHD, kultúrne potreby maloletého v teenage veku, záujmy maloletého, pomerné náklady bývanie (len tieto predstavujú sumu 121,77 eur mesačne), jednoznačne svedčia o tom, že náklady na výživu a výchovu maloletého dosahujú minimálne sumu 200-250 eur mesačne. Súd na tomto mieste konštatuje, že i v prípade, ak by matka bývala s priateľom, čo však v konaní poprela, (len) výdavky na bývanie pripadajúce na maloletého (min. 91,33 eur) presahujú výšku teraz súdom upraveného výživného (90 eur mesačne. Preto skutočnosť, či matka žije v byte aj s priateľom alebo iba s dvomi deťmi, nebola pre súd rozhodujúca. Súd zdôrazňuje, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému t.č. neplní inak, než finančným plnením v zásade v rozsahu súdom schváleného výživného a neposkytuje maloletému žiadnou formou osobnú starostlivosť. Zohľadňujúc predovšetkým zmenu pomerov u maloletého, zánik dvoch vyživovacích povinností otca v celkovej sume 210 eur mesačne a v neposlednom rade tiež osobnú starostlivosť matky (zabezpečovanie bývania a starostlivosti o domácnosť, nákup ošatenia, zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, trávenia prázdnin a voľného času, školskej dochádzky a komunikácie so školou, ktorú maloletý navštevuje a pod.) dospel súd k jednoznačnému záveru, že v čase vyhlásenia rozhodnutia neboli splnené zákonné podmienky na zníženie výživného zo strany otca, a preto návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol.
25. Zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, by malo byť len výnimočné a založené na výsostne objektívnych dôvodoch neschopnosti povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť z dôvodov, ktoré nemôže sám ovplyvniť, ktorými môžu byť napr. výrazné zhoršenie zdravotného stavu rodiča, neumožňujúceho mu naďalej vykonávať doterajšiu prácu, skončenie pracovného pomeru z dôvodov na strane zamestnávateľa alebo zníženie príjmu rovnako z dôvodov na strane zamestnávateľa. V opačnom prípade by zníženie výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, znamenalo posunúť zodpovednosť povinného rodiča za zdravie a život dieťaťa na druhého rodiča, ktorý sa osobne o dieťa stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť k dieťaťu na hranici svojich možností. U otca sa nepotvrdil ním pôvodne v návrhu tvrdený dôvod na zníženie jeho vyživovacej povinnosti, keďže dávky v nezamestnanosti mu reálne, hoci aj dodatočne, vyplatené boli. Preto ak otec je schopný pracovať, čo dokazuje aj ten fakt, že t.č. aj reálne zamestnaný je, a dosahovať tak primeraný príjem, pričom osobnú starostlivosť maloletému neposkytuje žiadnym spôsobom, výživné navrhované otcom v sume 60 € je nedostatočné k tomu, aby si otec riadne plnil zákonnú vyživovaciu povinnosť. Rovnako nateraz určené výživné v sume 90 eur podľa názoru súdu dostatočne nezohľadňuje odôvodnené potreby maloletého, keď uvedená suma predstavuje cca 3 eurá na deň. Dokonca v čase poberania podpory v nezamestnanosti (v priemere 441 eur mesačne) mal otec po uhradení výživného na maloletého na svoju výživu k dispozícii vyššiu sumu pripadajúcu na jeden deň, než maloletý plnením výživného od otca. Pokiaľ ide o otcom v závere konania tvrdené, avšak ničím nepreukázané zdravotné problémy, tak ich intenzita mu zjavne nebráni v pracovnom zaradení, nakoľko t.č. aj riadne pracuje, nebol uznaný za invalidného a nemá teda (Sociálnou poisťovňou potvrdenú) zníženú pracovnú schopnosť. Nato, aby zhoršenie zdravotného stavu otca mohlo byť dôvodom na prípadné zníženie jeho vyživovacej povinnosti, muselo by mať toto zhoršenie (a s tým spojená aj zmena schopností a možností poskytovať maloletému synovi výživné v pôvodne stanovenej výške) charakter podstatnej a trvalej zmeny a byť riadne preukázané. Ďalej je treba zdôrazniť, že otec sa t.č. s maloletým nestretáva a tak na neho finančne neprispieva ani v období, kedy by sa uskutočňoval styk s maloletým, ktorý by bol v určenom čase v jeho domácnosti, otec by poskytoval stravu maloletému, uhrádzal by mu výlety, náklady na spoločne strávený čas s maloletým napríklad počas prázdnin, prípadne darčeky a pod.. V neposlednom rade súd konštatuje, že oproti stavu v predchádzajúcom konaní sa otcovi znížili výdavky v tom smere, že mu zanikli dve vyživovacie povinnosti. Preto aj prípadné zníženie príjmu otca, príp. nárast jeho výdavkov na bývanie (elektrinu) oproti predchádzajúcemu konaniu, sú vyvážené poklesom celkovej výšky jeho vyživovacej povinnosti. Predovšetkým však je táto zmena pomerov u otca vyvážená zmenou pomerov u maloletého v súvislosti s jeho prechodom na vyšší stupeň školy, jeho vekom, rastom a vývinom.
26. Pokiaľ ide o otcom v závere súdneho konania avizovanú (ale nepreukázanú) skutočnosť, že mu v bližšie nešpecifikovanom trestnom konaní má byť odobratý vodičský preukaz, čím sa znížia jeho pracovné možnosti, tak je potrebné zdôrazniť, že maloletý Y. nemôže niesť zodpovednosť za trestný čin, ktorý prípadne spáchal jeho otec a za ktorý mu bol uložený ním uvádzaný trest. Rovnako nie je namieste, aby maloletý Y. znášal následky za prípadné porušenie zákona bývalým zamestnávateľom otca (S. N.) a za neplatné skončenie jeho pracovného pomeru. Napokon v prípade, že tvrdenia otca o neplatnom skončení pracovného pomeru otca sa preukážu ako pravdivé a otec v súdnom spore so svojím zamestnávateľom uspeje, bude mať nárok jednak na náhradu mzdy a tiež na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.
27. Pokiaľ ide o výdavky otca na úver (276 eur mesačne), výdavky otca na právne zastupovanie v súdnom spore o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, výdavky na elektronickú ochranu obydlia 50 eur mesačne, resp. výdavky na prípadné dlhy, tak tieto nebolo súdom možné zohľadniť, keďže podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Navyše, čo sa týka hypoúveru, tak ide svojou povahou o tzv. investičný výdavok otca na jeho výlučný majetok. Otec tiež v konaní potvrdil jeho konečnú splatnosť cca za jeden rok, pričom je všeobecne známe, že v prípade dočasnej insolventnosti dlžníka je možné dohodnúť sa s bankou na odklade, resp. znížení splátok úveru. Práve v tomto alebo obdobnom smere by mal otec uvažovať, čo sa týka znižovania jeho výdavkov, nakoľko platenie výživného na maloletého syna je jednoznačne jeho prvoradou povinnosťou. S prihliadnutím na uvedené ustanovenie Zákona o rodine treba totiž vychádzať z toho, že otec si musí svoje výdavky prispôsobiť svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletému, ktorú je potrebné prednostne uhradiť a až zostávajúcu sumu použiť na úhradu svojich potrieb a ostatných nákladov. Aj uvedené dôvody tak viedli súd k zamietnutiu návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti.
28. V neposlednom rade súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že otec sa styku s maloletým domáha alebo ho vyhľadáva, resp. že matka mu t.č. v styku svojím konaním bráni. Súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že maloletý má právo na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, teda aj k otcovi, ktorému nebol zverený do osobnej starostlivosti, a úlohou oboch rodičov je toto jeho právo rešpektovať a umožniť jeho realizáciu. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, teda aj otec, a súčasťou týchto práv je aj podieľať sa na výchove maloletého. Pre súd je však zarážajúce, ak otec spochybňuje osobnú starostlivosť matky o maloletého poukazovaním na to, že nebola „sociálkou“ preverená jej kvalita, pričom on sám maloletému neposkytuje žiadnu starostlivosť ani neprejavuje o neho záujem.
29. Záverom súd konštatuje, že otec dňa 13.5.2019 doručil na tunajší súd podanie označené ako námietka zaujatosti, kde namietal zaujatosť zákonnej sudkyne. Dôvod zaujatosti videl v procesnom postupe sudkyne na pojednávaní dňa 7.3.2019. Zároveň žiadal, aby sudkyňa bola z konania vylúčená, pretože je daná dôvodná obava, že sudkyňa nemá Súdnou radu SR skontrolovanú spôsobilosť už vymenovaného sudcu ako ukladá čl. 141a Ústavy SR a samotná sudkyňa porušuje § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. Na uvedenú námietku zaujatosti súd neprihliadal, a to s poukazom na § 49 ods. 3, § 52 ods. 2 a § 53 ods.1 a 3 Civilného sporového poriadku v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku.
30. O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.