Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23Csr-1-2016.pdf
PDF · 145.28 KB
Case nature
Area
Subarea
23Csr/1/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Nadeždou Weisovou v spore žalobcu: P. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, X., proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 852, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, v zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok, vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 605, Žilina, vedený pod spisovou značkou RK-PC-524/16-EK zo dňa 29.09.2016.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou doručenou súdu dňa 13.12.2016 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku RK-PC-524/2016-EK zo dňa 29.09.2016 vydaného Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina.
2. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že: 1. Stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade so zákonom o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, 2. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje zákonom ustanovené náležitosti podľa § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, 3. V konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, 4. Stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, 5. Rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, 6. Rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
3. K žalobe žalobca pripojil rozhodcovský rozsudok zo dňa 29.09.2016, sp. zn. RK-PC-524/16-EK a žalobnú odpoveď zo dňa 18.07.2016.
4. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vyjadrením doručeným súdu dňa 13.02.2017, v ktorom uviedol, že žaloba nemá požadované náležitosti. Žalobca podal žalobu na vzorovom tlačive, ale neuviedol okolnosti, ktoré potvrdzujú námietky, uvádza len označenie rozhodcovského rozsudku a žalobnej odpovede. K námietke neplatnosti rozhodcovskej zmluvy uviedol, že Rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX bola uzavretá dňa 27.02.2013 podľa § 73 ods. 3 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia, nie je preto prípustné na rozhodcovskú zmluvu vzťahovať § 3 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú zmluvu považuje za platný právny úkon, uzavretý v súlade so zákonom, zároveň odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/719/2015, ktorý rovnakú rozhodcovskú zmluvu, aká založila právomoc stáleho rozhodcovského súdu na konanie posúdil ako platný právny úkon a navrhol, aby súd žalobu zamietol a súčasne zaviazal žalobcu k náhrade trov právneho zastúpenia v konaní v celkovej výške 184,42 eur vrátane DPH.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom súdu dňa 01.06.2017 uviedol, že namieta právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať, považoval rozhodcovský rozsudok za nulitný, nakoľko tento bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 53 ods. 1 v spojení s ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský súd neposkytol spotrebiteľovi ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá mu zo zákona náleží. Rozhodcovský súd rozhodol v rozpore so zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a teda je zo zákona bezúročný a bez poplatkov. Žalobca ďalej namietal, že zmluva neobsahovala náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., t.j. termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. považoval za bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k) r) a y) a § 10 ods. 1. Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou má byť aj zmluva o revolvingovom úvere, považoval za neplatnú podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 39 Občianskeho zákonníka. Predmetná zmluva je neprehľadná, nezrozumiteľná, nie je zrejmé, čo je predmetom zmluvy a za akých podmienok. Zavádzajúci je už samotný názov zmluvy ako zmluvy o revolvingovom úvere, hoci zmluva obsahuje údaje týkajúce sa dvoch úverov (úveru aj revolvingového úveru). Žalobca taktiež namietal výšku úrokov, ktorú považoval za vysokú okolo 70%, rovnako za nekalú praktiku považoval zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0,55% ročne.
6. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručeného súdu dňa 17.08.2018 k vyjadreniu žalobcu k námietkam, že zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,44% denne a úroku z omeškania predstavuje nekalú praktiku uviedol, že v zmysle ustanovenia § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmlúv, je toto vo vzťahu k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka špeciálnym ustanovením, a teda ustanovením s aplikačnou prednosťou, podľa ktorého sa pre spotrebiteľské zmluvy, predmetom ktorých je požičanie peňažných prostriedkov, zaviedol osobitný režim maximálnej výška sankcií. Túto maximálnu výšku stanovil vykonávací predpis, ktorým je § 3a ods. 1 až ods. 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., podľa úpravy ktorého uplatnený nárok na zmluvnú pokutu a úrok z omeškania môžu dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné aplikovať len zákonný úrok z omeškania. Tento nárok bol v rozhodcovskom konaní uplatnený v súlade s citovanými ustanoveniami. Podľa žalovaného neobstojí ani námietka o poskytnutí nižšej sumy peňažných prostriedkov, keď poskytnutím úveru sa v zmysle právnej úpravy a tiež ustálenej obchodnej praxe (vrátane bankovej i nebankovej) rozumie nielen vyplatenie prostriedkov úveru (v hotovosti, na účet a podobne), ale každá zákonom uznaná forma splnenia záväzku, teda aj započítanie. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa dostavil žalobca a nedostavil sa žalovaný (jeho právny zástupca), ktorý neúčasť ospravedlnil, zároveň súhlasil s konaním pojednávania v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti žalovaného. Súd mal preukázané splnenie podmienok podľa § 180 CSP a vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho právnej zástupkyne.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere, rozhodcovskou zmluvou, rozhodcovským rozsudkom a zistil tento skutkový stav.
9. Žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere zo dňa 27.02.2013 č. XXXXXXXXXX, veriteľ PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 697 270 schválil pre dlžníka, t.j. žalobcu, poskytnutie finančných prostriedkov titulom úveru (úverový limit) vo výške 1 500,- eur. Tento úver sa dlžník zaviazal vrátiť v 30 mesačnými splátkami po 92,32 eur, splatnými vždy v 14. deň v mesiaci, pri ročnom úroku úveru 70,01% a RPMN 66,37%. Celkovú čiastku, ktorú sa dlžník zaviazal splatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru) bola vo výške 2 769,60 eur. Účel poskytnutia bol uvádzaný ako zariadenie domácnosti.
10. Z uvedenej zmluvy súd zistil, že dlžníkovi bola schválená aj čiastka revolvingu vo výške 747,79 eur, pri ročnej úrokovej sadzbe revolvingu 68,10% a predpokladanej RPMN 59,41%. Celková čiastka revolvingu, ktorú by mal dlžník zaplatiť veriteľovi (revolving + úroky) bola stanovená vo výške 1 661,76 eur.
11. Podľa bodu 8.1 Zmluvy, sa účastníci zmluvného vzťahu dohodli na záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnené podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, za čo sa dlžník zaviazal uhradiť odplatu vo výške 253,44 eur. Za odklad troch akýchkoľvek splátok revolvingu sa dlžník zaviazal uhradiť veriteľovi odplatu vo výške 138,24 eur.
12. Dňa 27.02.2013 bola medzi spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom podpísaná rozhodcovská zmluva č. XXXXXXXXXX. Rozhodcovská zmluva je vyhotovená na hlavičkovom papieri spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., predpripravená, kde sa dopíšu len kolónky: meno zástupcu spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ďalej kolónky týkajúce sa dlžníka (jeho osobné údaje) a dátumy a podpisy. Podľa tejto rozhodcovskej zmluvy, dlžník svojim podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy. Veriteľ vyhlásil, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa tejto zmluvy veriteľ pred uzavretím tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia a to nasledovne: Dôsledkom uzatvorenia tejto rozhodcovskej zmluvy je možnosť riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere v rozhodcovskom konaní. Spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní. Výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Veriteľ a dlžník sa dohodli na nasledovnom znení rozhodcovskej zmluvy: bod 5. Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanovením zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o. a Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o.. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. V bode 7. Rozhodcovskej zmluvy bolo uvedené, že dlžník je oprávnený od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní od uzavretia tejto zmluvy. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný vykonať v písomnej forme.
13. Rozhodcovským rozsudkom Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, Žilina, zriadený záujmovým združením právnických osôb Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, záujmové združenie právnických osôb, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, sp.zn. RK-PC-524/16-EK zo dňa 29.09.2016, žalovaný P. W. bol zaviazaný uhradiť žalobcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. sumu 1 661,32 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok z omeškania vo výške 0 ,55% ročne z jednotlivých čiastkových plnení a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1 500,- eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 1 661,32 eur do zaplatenia, náklady spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 107,96 eur, trovy konania pozostávajúce zo zaplateného poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 38,16 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 215,80 eur.
14. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich vyjadreniach a dôvodoch uvedených v žalobe a v písomných vyjadreniach. Ďalej uviedol, že žiadal v roku 2013 o úver v sume 1 500,- eur, avšak na účet mu prišla len suma 1 246,56 eur. Túto sumu mu strhával zamestnávateľ pravidelne každý mesiac od roku 2013 a úver splatil v sume 2 770,04 eur. O revolvingový úver nežiadal a v roku 2015 mu prišla na účet suma 609,55 eur. Pri podpise zmluvy nebol s ničím oboznámený a nikto mu nič nevysvetlil. Dali mu len podpísať tlačivá, vždy ukázali kde to má podpísať a nedali mu ani možnosť si to riadne preštudovať. Ku dňu 16.05.2019 už zaplatil sumu 3 970,20 eur. Čo sa týka revolvingového úveru, tento mu bol poskytnutý bez jeho vedomia až v roku 2015, tak nie je možné, aby žalovaný účtoval úroky už od roku 2013. Trval na tom, aby súd rozhodcovský rozsudok zrušil.
15. Súd na daný spor aplikoval tieto zákonné ustanovenia:
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
18. Podľa § 52a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne, výlučne v rozhodcovskom konaní.
19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
20. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
21. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
22. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských sporoch sú neplatné.
25. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len ako „zákon č. 335/2014 Z.z.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.januárom 2015 zostávajú zachované.
26. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z., rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
27. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinného ku dňu uzavretia rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak: a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
28. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
29. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
30. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z., účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak:
a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu,
b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní,
c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania,
d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu,
e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval podľa § 34 ods. 2 a z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca,
i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania naplnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,
l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
31. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
32. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
33. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania.
34. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
35. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
36. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
37. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania, alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby , ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere.
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
38. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak:
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluvy o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s),z)a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo,
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,
f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
39. Súd v prejednávanej veci skúmal, či žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná v lehote. V zmysle § 46 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. začiatok plynutia trojmesačnej lehoty na zrušenie rozhodcovského rozsudku začala plynúť 29.11.2016, t.j. deň nasledujúci po doručení rozhodcovského rozsudku žalobcovi. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola na súd doručená dňa 13.12.2016 a teda súd mal za preukázané, žaloba bola podaná včas.
40. V nadväznosti na dôvody uvádzané žalobcom ako i žalovaným súd po tom čo bola preukázaná včasnosť podanej žaloby posúdil platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy zo dňa 27.02.2013, a to s poukazom na § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z.. Rozhodcovskú zmluvu zo dňa 27.02.2013 strany uzavreli a podpísali na samostatnom dokumente, v ktorej pod bodom 5 je uvedené, že „ akékoľvek spory... budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní...“, potom táto zmluva obsahuje alternatívu a v tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru súdov. V rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17CoE/175/2012 tento potvrdil názor, podľa ktorého neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj alternatívna (nevýhradná) rozhodcovská doložka, ktorej dôsledkom je, že rozhodcovský rozsudok je materiálne nevykonateľný exekučný titul vydaný v súkromnoprávnom konaní súkromnoprávnym orgánom bez akejkoľvek právomoci, keďže neexistuje platne uzavretá rozhodcovská doložka. Princíp „vigilatibus iura scripta sunt“ (práva patria bdelým) v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Aj z toho dôvodu je nepodstatné, že spotrebiteľ neexistenciu rozhodcovskej doložky nenamietal v rozhodcovskom konaní.
41. Súd má za to, že neprijateľnosť zmluvnej podmienky spočíva v skutočnosti, že doložka nebola dojednaná po vzniku sporu, ale už pri vzniku záväzkového vzťahu v rovnaký deň ako Zmluva o úvere, a to i napriek tomu, že Rozhodcovská zmluva umožňuje spotrebiteľovi domáhať sa ochrany na štátnom orgáne, ale zároveň je povinný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak konanie vyvolá veriteľ. Možnosť iniciovania sporu spotrebiteľom je teda len hypotetická.
42. Rozhodcovský súd rozhodol na základe Rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu, súd sa v predmetnom konaní zaoberal posúdením, či rozhodcovský súd mal právomoc na základe Rozhodcovskej zmluvy zo dňa 27.02.203 vo veci rozhodnúť. Rozhodcovská zmluva bola zmluvnými stranami podpísaná v rovnaký deň ako Zmluva o úvere, t.j. dňa 27.02.2013. Hoci sú obe zmluvy na samostatných listinách (formulárových tlačivách), je zrejmé, že Rozhodcovská zmluva bola uzatváraná súčasne so Zmluvou o úvere a obe predstavujú formulárové zmluvy. Je preto zrejmé, že dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah predloženej Rozhodcovskej zmluvy a nevyjednal si osobitne podmienky Rozhodcovskej zmluvy, nemal možnosť ovplyvniť jej znenie a ustanovení v nej obsiahnutých. Vzhľadom na uvedené, považuje súd Rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná. Okrem toho súd poukazuje na to, že obe zmluvy obsahujú množstvo právnickej terminológie a je nemožné, aby dlžník ako priemerný spotrebiteľ pochopil ich text v krátkej dobe, bez možnosti sa s nimi vopred riadne oboznámiť. Uvedené je zrejmé z toho, že obe zmluvy boli stranami sporu podpísané v jeden deň.
43. Význam rozhodcovskej zmluvy v porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je osobitý vzhľadom na to, že v prípade sporu o právach a právom chránených záujmoch rozhoduje rozhodcovský (arbitrážny) súd. Rozhodcovská doložka resp. zmluva nie je individuálne dohodnutá, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol schopný ju ovplyvniť najmä v súvislosti s tým, že sa jednalo o predpripravenú formulárovú zmluvu. Rozhodcovská zmluva musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Podľa názoru súdu za individuálne dojednanú rozhodcovskú zmluvu možno považovať zmluvu len vtedy, ak zmluvné strany, teda aj spotrebiteľ bude mať možnosť sám vyplniť v zmluve kolónku, či v prípade sporu bude rozhodovať všeobecný alebo rozhodcovský súd a bude mať možnosť ovplyvniť výber rozhodcovského súdu. Za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať zmluvu, ktorá je vopred naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.
44. Ďalej súd uvádza k alternatíve prejednania sporu zo Zmluvy o úvere pred všeobecným súdom alebo v rozhodcovskom konaní, dojednanej v Rozhodcovskej zmluve, že voľba je ponechaná na strane podávajúcej žalobný návrh, ktorým je v uvedených prípadoch takmer vždy veriteľ ako oprávnený. Rozhodcovská zmluva tak núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, pokiaľ už bolo začaté v konkrétnom spore, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Tým aj takto určená rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa v rozpore s §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Danou možnosťou obrátiť sa na všeobecný súd je spotrebiteľ znevýhodnený tým, že právo výberu má vždy len žalujúca strana, ktorou je (aj v tomto prípade) veriteľ ako oprávnený. Z pohľadu spotrebiteľa je v podstate jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti rozhodcovská zmluva alebo veriteľ svojim konaním, čo je takmer pravidlo, že rozhodcovské konanie vyvolávajú veritelia (dodávatelia). Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany pred formulárovými zmluvami.
45. S poukazom na body 3 a 5 Rozhodcovskej zmluvy súd tieto posúdil ako ustanovenia spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako to uvádza § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
46. Vzhľadom na uvedené súd považuje rozhodcovskú zmluvu za neprijateľnú podmienku a z toho dôvodu poukazuje na § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj za neplatnú a preto rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku č. 1 rozsudku.
47. Súd posúdil Zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa (veriteľa) a žalobca je spotrebiteľ (dlžník). Okrem aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, sa na predmetný vzťah budú aplikovať aj ďalšie predpisy upravujúce ochranu spotrebiteľov.
48. Stály rozhodcovský súd vo svojom rozsudku síce dospel k záveru, že Zmluva o úvere, ktorú uzatvoril žalobca ako dlžník so žalovaným ako veriteľom ako hlavný kauzálny právny vzťah je síce vzťahom spotrebiteľským, avšak uzavrel, že Zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, obsahuje všetky zákonom stanovené obsahové náležitosti. V tomto smere však rozhodcovský súd pochybil, keď nebral do úvahy § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ktoré upravuje osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o spotrebiteľský úver, uzatvorená Zmluva o úvere musí okrem všeobecných náležitostí spĺňať aj osobitné náležitosti zákona č. 129/2010 Z.z.. Po preskúmaní uzatvorenej Zmluvy o úvere však súd zistil, že táto neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru tak, ako to vyžaduje § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože je v nej len údaj „splatnosť úveru“, pri ktorom je uvedený počet a splatnosť splátok. Údaj o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ( dátum splatnosti poslednej splátky úveru) sa v Zmluve nenachádza. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva neobsahuje osobitné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spôsobuje, že zmluva sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov.
49. Ďalej zo Zmluvy o úvere vyplýva, že ročná úroková sadzba bola v danom prípade dohodnutá vo výške 70,01% ročne. Úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole s prihliadnutím na princíp dobrých mravov v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Doterajšia judikatúra súdov v SR nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti, a ani kontroly podľa generálnej klauzuly kontroly neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, ktorá je určená, najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaných bankami pri poskytovaní pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú taktiež súčasťou finančného trhu, a ktorým subjektom je aj žalovaný, sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika vo všeobecnosti dajú akceptovať vyššie úroky, nie však viac ako o 100% oproti priemeru bánk. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100% je neprijateľná a v rozpore s dobrými mravmi. Vychádzajúc z údajov zverejnených na webovej stránke Národnej banky Slovenska, boli priemerné úrokové sadzby pri nových spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov vo februári 2013 v sadzbe 10,73%. Úroková sadzba predmetného úveru podľa Zmluvy o úvere je teda viac ako 6 - násobkom priemernej sadzby úverov poskytovaných v rovnakom období. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1MCdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
50. Súd tak považuje určenú ročnú úrokovú sadzbu vo výške 70,01% za úžernícku, ktorá nemôže požívať ochranu, a preto je nutné ju vyhodnotiť ako neprijateľnú, ktorá odporuje dobrým mravom. Obdobný právny názor čo sa týka žalovaného ako veriteľa a výšky úrokovej sadzby vyslovil aj Okresný súd Nitra v rozhodnutí sp.zn. 7C/126/2014, Krajský súd Prešov sp.zn. 17Co/296/2015, Krajský súd Prešov sp.zn. 25Co/2/2017, Krajský súd Banská Bystrica sp.zn. 13Co/253/2016.
51. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu ohľadne absencie náležitosti zmluvy podľa §9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.. Súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 146/2017, a to s poukazom na nasledovné: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1.mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia úpravy jeho eurokonformným výkladom.“
52. Súd posúdením Zmluvy o úvere dospel k záveru, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o úvere v bode 8.1 ohľadom poplatku vo výške 253,44 eur a 138,24 eur je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenia rozsudkov Krajského súdu Prešov sp.zn. 15Co/70/2015, Krajského súdu Prešov sp.zn. 11Co/35/2017, Krajského súdu Prešov sp.zn. 20Co/111/2014 a mnohé ďalšie.
53. Z ich odôvodnení súd poukazuje na argumentáciu, že žalovaný Zmluvou o úvere vnútil žalobcovi aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, a to Dohodu o poskytnutí služby uzavretú podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Teda ak chcel žalobca získať úver, čo bolo primárne jeho pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemal na výber a musel podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať o nedostatku vôle konajúcej osoby (spotrebiteľa) vstúpiť do iného zmluvného vzťahu so žalovaným, ako bol primárne vo sfére jeho záujmu. Zmluva o úvere vypracovaná žalovaným a predložená žalobcovi na podpis vzbudzuje zdanie, ako keby jej obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia, keď až v strede predtlače formulára zmluvy je pod bodom 8 spomenutá ďalšia zmluva, a to „Dohoda o poskytnutí služby“. V prípade dvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine by preto malo byť bežnou praxou a zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaný túto pluralitu právnych úkonov nezvýraznil dostatočným spôsobom, naopak vyvolal dojem, ako keby so žalobcom uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného v bežnej praxi a zvyklostiam odporuje, a preto je v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný si započítal pri vyplatení sumy úveru žalobcovi odplatu vo výške 253,44 eur za službu v zmysle bodu 8 ods. 8.1 Dohody o poskytnutí služby a ňou „vnútil“ žalobcovi možnosť požiadať o odklad troch splátok. Žalovaný si odplatu vyúčtoval už v čase uzavretia Zmluvy o úvere bez ohľadu na to, či bude mať o takúto „službu“ záujem, alebo nie. Zmluvné dojednanie, ktoré oprávňuje žalovaného na takúto neprimerane vysokú zmluvnú odmenu, resp. odplatu za poskytnutie služby, splatnosť tejto odplaty ihneď po poskytnutí úveru a jednostranné započítanie tejto odplaty s pohľadávkou dlžníka na vyplatenie schváleného úveru, považuje súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú i v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pretože je výrazne v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Zároveň je táto zmluvná odmena neprimerane vysoká, keďže jej suma dosahuje sumu viac ako dva a pol splátky, pričom odložené môžu byť 3 splátky. Žalovaný nemal právo na takúto odplatu a preto aj neoprávnene takúto svoju neexistujúcu pohľadávku započítal na pohľadávku žalobcu na poskytnutie úveru (viď. Krajský súd Prešov, sp.zn. 25Co/2/2017).
54. Ako dôsledok neplatnosti Zmluvy o úvere podľa § 39 Občianskeho zákonníka, nastáva medzi stranami ako účastníkmi Zmluvy o úvere režim bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. V dôsledku absencie podstatných náležitostí upravených v § 9 ods. 2 písm. f) zákona 129/2010 Z.z. by súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov.
55. Predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nakoľko zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je zrejmé, že Stály rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa a napriek uvedeným skutočnostiam bol žalobca rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1 661,32 eur spolu so zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania, pričom istina zahŕňala všetky poplatky a náklady na uzatvorenie zmluvy a administratívu s tým spojenú.
56. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1 písm. i) a l) zákona č. 335/2014 Z.z..
57. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
58. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
61. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd preto priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava III. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený senát,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.