Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_4C-35-2017.pdf
PDF · 143.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/35/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: N. H., T.. X.X.XXXX, U. H. T. XX, XXX XX T. zastúpený JUDr. Jaroslavou Oravcovou, advokátkou so sídlom Dobrianskeho 1651, 093 01 Vranov nad Topľou proti žalovanému: N. H., T.. XX.X.XXXX, U. H. B. XX/ X, XXX XX D. T. U., zastúpený JUDr. Miroslavom Gogom, advokátom so sídlom Štúrova 129, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
Žalobu žalobcu zamieta.
Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou na tunajšom súde dňa 22.5.2017 domáhal voči žalovanému určenia, že Darovacia zmluva uzatvorená dňa 29.03.2017 medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k.ú. D. okres D. T..U.. - parcela registra „X.“ parcelné číslo XXX, záhrady vo výmere 215 m2 v pomere 1/1 pod bod H., na LV č. XXX , k.ú. D., okr. D. T..U.. - parcelu registra „X.“ parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 499 m2, parcelné číslo XXX záhrady vo výmere 1294 m2 a rodinný dom s.č. XXX postavenom na parcele č. XXX v pomere 1/2, pod H., H. je neplatná.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že Darovacou zmluvou zo dňa 29.03.2017 žalovanému mal darovať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k.ú. D. okres D. T..U.. - parcely registra „X.“ parcelné číslo XXX, záhrady vo výmere 215 m2 v pomere 1/1 pod bod H., na LV č. XXX , k.ú. D., okr. D. T..U.. - parciel registra „X.“ parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 499 m2, parcelné číslo XXX záhrady vo výmere 1294 m2 a rodinného domu s.č. XXX postavenom na parcele č. XXX v pomere 1/2 pod H., H.. Táto skutočnosť sa nezakladá na pravde, nikdy nemal v úmysle darovať žalovanému vyššie uvedené nehnuteľnosti. Žalovaný žalobcu oklamal a podviedol. O tejto skutočnosti, že dňa 29.03.2017 uzavrel Darovaciu zmluvu a nehnuteľnosti daroval žalovanému, sa dozvedel až z doručeného rozhodnutia Okresného úradu Vranov n.T. Katastrálny odbor D. T..U.. zo dňa 10.05.2017, číslo vkladu : V 657/2017, ktoré mu bolo doručené dňa 16.05.2017, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného, nakoľko po podpise zmluvy mu nebol odovzdaný originál ani kópia zmluvy, ktorú na Notárskom úrade JUDr. Š. Š. vo D. T..U.. dňa 23.09.2017 podpisoval a overoval svoj podpis. V Advokátskej kancelária JUDr. K., žalobcovi bola predložená na prečítanie Kúpna zmluva avšak, ako sa z Rozhodnutia OÚ D. T..U.., Katastrálny odbor zo dňa 10.05.2017 dozvedel, na podpis mu bola podsunutá Darovacia zmluva zo dňa 29.03.2017. Žalovaný je bratom žalobcu, ktorému veril, preto možno od neho očakávať aj ďalšie protizákonné a protiprávne úkony týkajúce sa vlastníctva žalobcu. Nikdy nemal v
úmysle žalovanému darovať vyššie uvedené nehnuteľnosti a nikdy o darovaní spolu ani nehovorili. Dňa 17.05.2017 žalobca pricestoval do D. T..U.. za žalovaným, ale ten mu nebral telefón, preto na neho podal trestné oznámenie dňa 18.05.2017. V danej veci zároveň podal na tunajšom súde žalobu o neplatnosť Darovacej zmluvy zo dňa 29.03.2017. So žalovaným boli dohodnutí, že predajú nehnuteľnosti v obci D. sesternici K. R., ktorá nehnuteľnosti chcela pre svojho syna. Žalovaný v marci 2017 dvakrát telefonoval žalovanému a jeho druhý telefonát bol o tom, že už má všetko ohľadom Kúpnej zmluvy dohodnuté a zmluva je pripravená, aby dňa 29.3.2017 pricestoval do D. T..U.. V uvedený deň žalobca pricestoval a spolu so žalovaným išli k advokátovi. U advokát si prečítal predloženú Kúpnu zmluvu, s ktorou súhlasil. Následne išli spolu na notársky úrad JUDr. Š. Š., kde žalobcovi bola predložená zmluva na podpis, pričom žalobcovi boli iba nalistované strany, ktoré mal podpísať a následne sa podpísal aj do overovacej knihy. Nebol mu odovzdaný originál a ani kópia podpisovanej zmluvy. Keď si pýtal jeden originál Kúpnej zmluvy, alebo kópiu, bol uistený, že mu bude poslaná poštou po vykonaní všetkých potrebných úkonov. Taktiež bol uistený, že peniaze za predaj nehnuteľností mu budú zaslané na účet. Peniaze ani zmluvu mu žalovaný neposlal. O tom, že na podpis u notára bola žalobcovi predložená namiesto kúpnej zmluvy darovacia zmluva, dozvedel sa až dňa 16.05.20117 z doručeného Rozhodnutia Okresného úradu D. T..U.., Katastrálneho odboru, preto ihneď dňa 17.5.2017 pricestoval do D. T..U.., kde sa mu so žalovaným nepodarilo stretnúť. V uvedený deň si žalobca na Okresnom úrade vo D. T..U.., Katastrálnom odbore, vyžiadal kópiu zmluvy, pričom videl, že sa jedná o Darovaciu zmluvu, tak ako to bolo uvedené v doručenom rozhodnutí z katastrálneho odboru, Okresného úradu D. T..U.. Žalobca má obavy, že žalovaný bude nakladať s vlastníckym právom k nehnuteľnostiam a tým zasiahne do vlastníctva (majetku) a tá sa už reálne naplnila a to povolením vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam, čím sa sťaží postup navrátenia nehnuteľností do vlastníctva žalobcu resp. vrátenie do pôvodného stavu. Obava žalobcu a ohrozenie jeho vlastníctva je osvedčená aj tým, že ohľadne všetkých nehnuteľností, teda aj tie ktorých je žalobca vlastníkom, ako výlučný vlastník je na LV č. XXX k.ú. D. v podiele 1/1 zapísaný žalovaný. Žalobca bol oklamaný a podvedený, nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred zásahom do svojho majetku.
3. Návrhom zo dňa 20.4.2018 žalobca žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby. Súd uznesením zo dňa 25.6.2018 č.k. 4C/35/2017-64 pripustil zmenu petitu žaloby v zmysle uvedeného návrhu žalobcu v znení: „ I. Súd určuje, že do vlastníctva žalobcu patria nehnuteľnosti parc. registra „C“ parc. č. XXX, záhrady o výmere 215 m2 v podiele 1/1, parcela registra „X. parc. číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 499 m2, v podiele 1/2, parcela registra „X.“ parcelné číslo XXX záhrady vo výmere 1294 m2 v podiele 1/2 a rodinný dom s.č. XXX postavený na parcele č. XXX v podiele 1/2, zapísané na LV Č. XXX, k.ú. D., obec D.. II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania, do troch dní od právoplatnosti uznesenia o trovách konania, na účet právneho zástupcu žalobcu.“
4. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.
5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Oznámením o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu z 17.5.2017, Rozhodnutím Okresného úradu D. T. U., katastrálny odbor z 10.5.2017, Výpisom z listu vlastníctva č. XXX, katastrálne územie D., Darovacou zmluvou z 29.3.2017. Ďalej vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrenia žalovaného k žalobe z 15.2.2018, návrhom žalobcu na zmenu žaloby z 20.4.2018, oboznámil Príjmový doklad č. 009435, Príjmový doklad č. 008843, Rozhodnutie č. 2710110287, Potvrdenie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vo D. T. U., zo dňa 21.6.2017, Potvrdenie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2011 zo 6.4.2018, Potvrdenie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2009 zo dňa 6.4.2018, Potvrdenie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2010 zo dňa 6.4.2018, Potvrdenie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2008 zo dňa 6.4.2018, Potvrdenie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2006 zo dňa 6.4.2018, Potvrdenie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2007 zo dňa 6.4.2018, Potvrdenie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2004 zo dňa 6.4.2018, Potvrdenie o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2005 zo dňa 6.4.2018, oboznámil podstatný obsah pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS : ORP-228/2-VYS-VT-2017 a z neho najmä zápisnicu o trestnom oznámení z 21.6.2017 a zápisnicu o výsluchu N. H. z 12.6.2017, výpis listu vlastníctva č. XXXX k.ú. T., okres Š., vykonal výsluch žalobcu, výsluch žalovaného, výsluch svedkýň K. R. a Ž. H. a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav :
6. Z oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu zo dňa 17.5.2017 vyplýva, že žalobca podal na Okresnú prokuratúru D. T. U. oznámenie o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú tomu, že žalovaný spáchal trestný čin podvodu. V oznámení žalobca ďalej uvádza, že žalovaný ho podviedol tak, že mu dal na Notárskom úrade JUDr. Š. Š. na podpis Darovaciu zmluvu o prevode nehnuteľnosti zo dňa 29.03.2017, hoci malo ísť o Kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľnosti, s ktorou bol oboznámený v Advokátskej kancelárii JUD. I.. K., ktorý zmluvu pripravoval. O tom, že žalovaný mu zámerne podsunul na podpis Darovaciu zmluvu, sa dozvedel z písomností až z Rozhodnutia Okresného úradu D. T..U.. katastrálny odbor, zo dňa 10.05.2017, č. vkladu : V 657/2017, ktoré mu bolo doručené dňa 16.05.2017. Na základe uvedených skutočnosti žiadal, aby proti žalovanému bolo vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu.
7. Z rozhodnutia Okresného úradu D. T. U., katastrálny odbor zo dňa 10.5.2017 vyplýva, že podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona tento povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam v katastrálnom území D., LV č. XX, vlastnícky - podiel pod H.: Pozemok registra X. Y. parcelné číslo XXX, záhrada o výmere 215 m2 v prospech žalovaného v podiele 1/1, v katastrálnom území D., LV č. XXX, spoluvlastnícky podiel pod H., H.: Pozemok registra X. Y. parcelné číslo XXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 499 m2, Pozemok registra X. Y. parcelné číslo XXX, záhrada o výmere 1294 m2, Stavba: rodinný dom so súpisným číslom XXX na pozemku registra C KN s parcelným číslom XXX v prospech žalovaného v podiele 1/2, na základe: Darovacej zmluvy zo dňa 29.03.2017 uzavretej medzi účastníkmi - žalobcom ako darcom - žalovaným ako obdarovaným. Vklad bol povolený dňa 10.05.2017 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastávajú dňa 10.05.2017.
8. Ako vyplýva z predmetu Darovacej zmluvy zo dňa 29.3.2017, žalobca ako darca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných a) na liste vlastníctva č. XX k.ú. D. okres D. T..U.. - parcely registra C parcelné číslo XXX, záhrady, vo výmere 215 m2 v pomere 1/1 (slovom: V celosti) b) na liste vlastníctva č. XXX k.ú. D. , okr. D. T..U.. - parciel registra C parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 499 m2, parcelné číslo XXX záhrady vo výmere 1294 m2 a rodinného domu s.č. XXX postavenom na parcele č. XXX v pomere 1/2 pod H., H.. Podľa zmluvy žalobca predmetné nehnuteľnosti daroval žalovanému. Obdarovaný vyhlásil, že stav nehnuteľností uvedených v článku II., tejto zmluvy je mu dobre známy a predmetné nehnuteľnosti ako dar od brata s vďakou prijíma. V článku VII. zmluvy zmluvné strany vyhlasujú a potvrdzujú, že zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej vôle, zmluva nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu rozumejú a na znak súhlasu zmluvu bez akýchkoľvek výhrad vlastnoručne podpisujú. Zmluva bola vyhotovená v Advokátskej kancelárií JUDr. I. K., advokáta vo D. T. U..
9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe z 15.2.2018 uviedol, že, žalobca sa podanou žalobou domáha určenia, že darovacia zmluva uzatvorená dňa 29.3.2017 medzi žalobcom a žalovaným predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností, zapísanej na LV č. XX k.ú. D., okres D. T..U.. je neplatná. Podľa § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku, takáto žaloba nie je možná, pretože predmetnou žalobou ide o určenie právnej skutočnosti a v takomto prípade sa vyžaduje, aby to vyplývalo z osobitného predpisu. Nie je pravdivé tvrdenie žalobcu uvádzané v žalobe, že som ho oklamal a úmyselne podviedol a že dňa 29. 3. 2017 vo D. T. U.B. mu bola predložená na prečítanie kúpna zmluva. Medzi nami ako účastníkmi bola uzavretá darovacia zmluva, ktorá im bola predložená na prečítanie, pričom o žiadnej kúpnej zmluve nebola žiadna zmienka. Žalobca sa s obsahom zmluvy oboznámil jej prečítaním a na znak súhlasu s jej obsahom zmluvu vlastnoručne podpísal. Okrem darovacej zmluvy, ktorá bola medzi účastníkmi uzavretá dňa 29. 3. 2017, nebola vyhotovená žiadna iná zmluva. Na základe vyššie uvedených skutočností považoval žalobu žalobcu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy za skutkovo a právne nedôvodnú, navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
10. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 20.4.2019 uviedol, že návrh na zmenu žaloby podáva z toho dôvodu, že rozhodnutie súdu , ktorým by určil neplatnosť Darovacej zmluvy zo dňa 29.03.2017 ( ďalej len „ darovacia zmluva“), by nebolo spôsobilé na zápis zmeny v katastri nehnuteľnosti, preto navrhol, aby pripustil zmenu žalobného petitu na „ určenie do vlastníctva“. Takýmto rozhodnutím súdu, bude moje postavenie vlastníka nehnuteľnosti vyriešené a budem môcť predložiť takéto súdne rozhodnutie na vykonanie zmeny zápisu na Okresnom úrade D. T..U.., Katastrálny odbor. Žalobca preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu, a to uvádzaným skutočnosťami v žalobe a predloženými
dôkazmi tým, že uvedené právne úkony majú za následok ohrozenie postavenia žalobcu ako vlastníka predmetných nehnuteľnosti a jeho vlastníckeho práva. Darovacia zmluva je neplatná a nikdy nemal vôľu a úmysel darovať nehnuteľnosti žalovanému, o čom predložil súdu aj dôkazy a vykonal následne kroky, aby žalovaný nemohol disponovať s mojím vlastníctvom, hneď po doručení rozhodnutia o vklade do katastra nehnuteľnosti. Žalovaný dobre vedel, že nikdy nebola medzi nami ani zmienka o tom, že mu žalobca daruje predmetné nehnuteľnosti, stále hovorili o kúpnej zmluve. Nemal dôvod ani vôľu darovať predmetné nehnuteľnosti. Právny úkon - darovacia zmluva, je neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko chýba vôľa darovať sporné nehnuteľnosti. Podľa §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. O nedostatok vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje prejav. Právny úkon je urobený vážne vtedy, ak je podľa okolnosti konkrétneho prípadu zrejmé, že konajúci svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takýmto prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú. V tomto ustanovení zákon kladie osobitné požiadavky na vôľovú stránku osoby robiacej právny úkon a na jej prejav. Právny úkon musí byť z tohto hľadiska urobený predovšetkým slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne. Zákon v § 37 ods. 1 OZ pozitívne vymedzuje podmienky, za ktorých sa právny úkon považuje za platný a tým aj účinný ( schopný vyvolať následky). K tomu treba dodať, že samozrejme požiadavkou platnosti právneho úkonu je- aj keď zákona výslovne neuvádza - danosť (existencia) vôle, ak vôle niet, niet ani právneho úkonu. Sú naplnené všetky zákonné podmienky pre určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je absolútne neplatným právnym úkonom. Absolútna neplatnosť pôsobí erga omnes a od samotného začiatku, súdna ňu prihliada ex offo. O neplatnosti darovacej zmluvy, súd nech rozhodne ako o predbežnej otázke. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemohol žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a vlastníkom je žalobca. V prípade, ak sa domáha žalobca určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, u ktorej je v katastri nehnuteľnosti vedený ako vlastník niekto iný, vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení je. S prihliadnutím na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti a k jeho právnym účinkom je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za takejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo malo byť ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je podkladom vykonania zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti a teda, žaloba o určenie vlastníckeho práva, je spôsobilým právnym prostriedkom k odstráneniu neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi.
11. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS : ORP-228/2-VYS-VT-2017 zo zápisnice o trestnom oznámení z 21.6.2017 vyplýva, že žalobca s bratom boli dohodnutí, že predajú nehnuteľnosti v obci D. sesternici - K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Č.. XXX, ktorá ich chcela pre svojho syna. Žalovaný žalobcovi v mesiaci marec 2017 zavolal, že už má pripravenú Kúpnu zmluvu, aby dňa 29.3.2017 prišiel do D. T..U.., že všetko je dohodnuté. Dňa 29.03.2017 žalobca pricestoval, pričom žalovaný ho bol vyzdvihnúť na stanici a spolu išli k advokátovi JUDr, K., kde mu bola predložená na prečítanie Kúpna zmluva. Čo sa týka ceny, tak tá tam nebola uvedená, s tým, že mu bolo povedané, že cena sa doplní dodatočne, nakoľko sa jedná o ich sesternicu, teda o rodinu, tak sa s ňou dohodnú tak, aby boli všetci spokojní. Potom išli spolu na notársky úrad JUDr. Š. Š., kde žalobcovi bola predložená zmluva na podpis a to takým spôsobom, že mu boli iba nalistované strany, ktoré mal podpísať a následne sa podpísal do overovacej knihy. Nikto mu nedal originál zmluvy a ani kópiu, Žalovaný povedal, že mu zmluvu potom pošle a taktiež, aby bol spokojný, že mu pošle aj peniaze na účet. U notára nevidel, akú zmluvu podpisuje, veril žalovanému. O tom, že žalovaný zámerne žalobcovi podsunul na podpis Darovaciu zmluvu, sa dozvedel žalobca z písomnosti, a to z Rozhodnutia Okresného úradu D. T..U.. katastrálny odbor, zo dňa 10.05.2017, č. vkladu : V 657/2017 , ktoré mu bolo doručené dňa 16.05.2017 poštou. Pri samotnom výsluchu pred vyšetrovateľom žalobca uviedol: „Ako som teda uviedol v tejto chvíli si už nie som istý aká zmluva mi bola predložená, lebo som ju nečítal. Keď advokát uviedol, že nevypracoval kúpnu zmluvu ale darovaciu, ktorú som ja sám dobrovoľne podpísal tak je možné že to bude tak Nie som si už v tejto veci istý.“ Žalobca pri výsluchu taktiež uviedol: „Ja som videl že mi bola predložená v kancelárii advokáta JUDr. K. zmluva, niekoľko výtlačkov. Aká už uviesť neviem, Vyššie som to už popísal.“
12. Ďalej z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS : ORP-228/2-VYS-VT-2017 zo zápisnice o výsluchu N. H. z 12.6.2017 vyplýva, že o žiadnej kúpnej zmluve vedomosť nemá, žiadnu kúpnu zmluvu nikdy nijakého advokáta nežiadal vypracovať. So žalobcom sa na žiadnom predaji nehnuteľnosti nedohodli. Sám žalobca žalovanému zavolal, že chce svoj podiel, čo sa týka pozemku a domu po rodičoch žalovanému darovať. Žalobca si nechcel vziať originál darovacej zmluvy, aby ju nevideli doma.
Za konaním žalobcu vidí finančné problémy, ako aj ovplyvnenie zo strany osôb, s ktorými v súčasnosti žije.
13. Z predloženého výpisu listu vlastníctva č. XXXX k.ú. T., okres Š. vyplýva, že na predmetnom liste vlastníctva je zriadené exekučné záložné právo Exekútorského úradu JUDr. M. Y., a to na spoluvlastnícky podiel Ž. H.. Podielovými spoluvlastníkmi pozemkov ako aj rodinného domu a hospodárskej budovy zapísanými na predmetnom liste vlastníctva sú žalobca a Ž. H., každý v podiele 1/2.
14. Zo žalobcom predložených pokladničných dokladov zo dňa 29.12.2017 a dňa 6.4.2018 je zrejmé, že žalobca uhradil daň z nehnuteľnosti Obci D., a to v roku 2017 v sume 25,46 eur za dve stavby a pozemok a v roku 2018 sumu 10,- eur za stavbu a pozemok. Z rozhodnutia Obce D. č. 2710110287 z 15.5.2017 vyplýva, že žalobca mal uhradiť daň z nehnuteľnosti v sume 25,46 eur.
15. Z Potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny vo D. T. U., odboru sociálnych vecí a rodiny z 21.6.2017 a predložených potvrdení o poberaní peňažného príspevku za opatrovanie za roky 2004 až 2011 vyplynulo, že žalobca poberal peňažný príspevok na opatrovanie svojej matky I. H. v období od 1.2.2003 do 29.12.2011.
16. Svedkyňa K. R., sesternica sporových strán, vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca telefonicky svedkyni v marci 2017 uviedol, že hovoril so žalovaným a dohodli sa, že predajú predmetné nehnuteľnosti jej synovi G.D. R.. Svedkyňa ešte predtým aj žalovanému hovorila, že ak má záujem a chce predať nehnuteľnosť, no aby sa spýtali aj ich, že by to radi kúpili pre syna, lebo on má tri deti. V máji 2017 telefonovala s družkou žalobcu, ktorá jej uviedla, že prišiel list z katastra, podľa ktorého žalobca daroval nehnuteľnosti žalovanému.
17. Svedkyňa Ž. H., družka žalobcu, vo výpovedi uviedla, že sesternica chcela žalobcu odkúpiť dom, boli na svadbe a žalobca povedal, že sa dohodli s bratom, že ten dom sa predá. Okolo 25. marca žalobca a žalovaný spolu volali, že papiere sú prichystané, aby prišiel podpísať. Po príchode domov žalobca svedkyni povedal, že všetko je vybavené, brat to všetko vyrieši, všetko vybaví, dohodnú sa ohľadom peňazí, on mu to potom pošle na číslo účtu. Zhruba po dvoch týždňoch volali sesternici, či tam bol brat. Ona povedala, že nie, že brat tam nebol, možno je chorý, alebo odcestoval, chodí na týždňovky, tak potom čakali ďalej. O tom, že žalobca podpísal darovaciu zmluvu sa dozvedeli až po doručení listín z katastra. Kupujúci mal byť sesternicin syn G.. Cenu neriešili, svedkyňa o to nevie.
18. Žalobca vo výpovedi uviedol, že dva dni dozadu pred podpisovaním zmluvy, brat mu zavolal, že má prísť, ohľadom predaja rodinného domu. Po tom, čo prišli k advokátovi, papiere boli obrátené a prichystané k podpisu. Keďže s bratom vychádzali dobre, nepozeral veľmi papiere a podpisoval. Nechcel nehnuteľnosti darovať, ale predať. Pri podpise bol prítomný iba žalobca, žalovaný a jeho advokát. O kúpnej cene sa nebavili, lebo sa dohodli, že najprv prichystá papiere na predaj a kúpna cena by bola oboznámená neskoršie podľa následnej dohody. Zmluvu nečítal. Kupujúci mal byť G. R., syn K. R.. O tom že podpísal darovaciu zmluvu sa dozvedel, až keď mu prišli papiere z katastra. Zmluvu k dispozície nemal, všetky papiere ostali u žalovaného, ktorý mu mal poslať kúpnu cenu za predaj na jeho účet, po dohodnutí tejto kúpnej ceny.
19. Žalovaný vo výpovedi uviedol, že žalobcu vyzdvihol na stanici, išli za advokátom, ktorý asi po hodine pripravil zmluvu. Zmluvu prečítali a podpísali. Zobrali zmluvu a išli overiť podpisy do notára. Dva dni pred podpisom so žalobcom telefonicky nehovoril. Žalobca prišiel na stanicu a vola žalovanému, že mu chce predmetné nehnuteľnosti darovať.
20. Prostredníctvom právnej zástupkyne žalobca uviedol, že za nehnuteľností v obci D., ktoré sú predmetom darovacej zmluvy, platil dane žalobca. Finančná situácia žalobcu nebola v danom čase, ani v súčasnom nie dobrá a teda nemá to logiku, aby sa zbavoval majetku darovaním nehnuteľností. Žalobca vlastní nehnuteľnosť v obci T., okres Š., spolu s družkou pani Ž. H., jedná sa o starší rodinný dom, tento mali v úmysle si zrekonštruovať, aj to svedčí o tom, že určite nemal vôľu ani úmysel darovať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom darovacej zmluvy zo dňa 29.3.2017 žalovanému. Žalobca má za to, že dostatočne preukázal v žalobe tvrdené skutočnosti, a to jednak predloženými dôkazmi, výpoveďami svedkov a hlavne svedkyne pani K. R., a tak isto aj svojimi krokmi, ktoré vykonal odo dňa, keď sa dozvedel o tom, že darovacou zmluvou mal darovať nehnuteľnosti. Žalobca má za to, že na základe
absolútne neplatného právneho úkonu, nemohol žalovaný nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a žalobca je aj naďalej ich vlastníkom. Žalovaný sa sám vyjadril, že nie je odkázaný na to, aby mu brat daroval nehnuteľnosti, ale napriek tomu neurobil ani jeden krok, aby sa uzavrel zmier a podiely, ktoré patria na daných nehnuteľnostiach žalobcovi vrátil.
21. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že poplatky za nehnuteľnosti boli uhradené v roku 2017, kedy ešte žalobca bol podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností a podľa zákona vzniká pre neho daňová povinnosť. Pokiaľ sa týka listinných dôkazov ohľadom opatrovania matky strán sporu, táto zomrela v roku 2012 a tieto skutočnosti pre danú právnu vec nie sú skutkovo ani právne relevantné. Pokiaľ sa týka predmetu žaloby, nedbanlivosť a nepozornosť žalobcu pri podpise zmluvy mu nemôže byť na prospech. Žalobca sa preto nemôže dovolávať na to, že nevedel, akú zmluvu podpisuje. Žalobca veľmi dobre vedel, akú zmluvu podpisuje a z jeho strany a z jeho výpovedi ide o účelové tvrdenie. Ak tvrdil, že mala byť uzavretá kúpna zmluva, ničím nebolo preukázané, kto mal byť kupujúci ako druhá zmluvná strana. Taktiež nebola preukázaná druhá podstatná náležitosť kúpnej zmluvy, kúpna cena, či už by bol predaj pre žalovaného alebo pre tretiu osobu, všetky podstatné náležitosti zmluvy musia byť predom jasné. Spor mohol byť vyvolaný aj z dôvodu, že žalobca žije s družkou Ž. H., ktorá má dlhodobo finančné problémy, o čom svedčí exekúcia na spoluvlastníckom pomere v pomere 1/2 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX k.ú. T., kde teraz žalobca s družkou býva. Táto skutočnosť mohla byť dôvodom pre podanie žaloby zo strany žalobcu na podnet družky, keď sa dozvedela o uzavretí darovacej zmluvy, po doručení rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, aby daný právny úkon bol absolútne neplatný.
22. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
23. Žaloba o určenie vlastníckeho práva a o vydanie veci, resp. o vypratanie nehnuteľnosti (aj bytu), je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť, že žalovaný vec neprávom zadržuje, a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení. V predmetnej veci bol naliehavý právny záujem žalobcu na určovacej žalobe daný jej spôsobilosťou byť podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedal skutočnému stavu.(rozsudok Najvyššieho súdu SR, zo dňa 28. 9. 2010, sp. zn. 6 Cdo 179/2010)
24. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (ZSP 4/2003)
25. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm. c) CSP je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Súd konštatuje, že po pripustení zmeny žaloby je tento procesný predpoklad na strane žalobcu splnený, nakoľko žalovaný je zapísaný v katastri nehnuteľností ako jej vlastník a rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.
26. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
27. Ako vyplýva z § 40a Občianskeho zákonníka ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
28. V posudzovanej veci je nesporné, že darovaciu zmluvu zo dňa 29.3.2017 podpísal žalobca ako darca a žalovaný ako obdarovaný. Podľa predmetnej zmluvy žalobca daroval žalovanému nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX, k.ú. D. okres D. T..U.. - parcela registra „X.“ parcelné číslo XXX, záhrady vo výmere 215 m2 v pomere 1/1 pod bod H., na LV č. XXX , k.ú. D., okr. D. T..U.. - parcelu registra „X.“ parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria vo výmere 499 m2, parcelné číslo XXX záhrady vo výmere 1294 m2 a rodinný dom s.č. XXX postavenom na parcele č. XXX v pomere 1/2, pod H., H..
29. Darovacia zmluva má dve strany, pričom na prvej strane je zväčšeným hrubším písmom uvedené, že sa jedná o darovaciu zmluvu. Ďalej sa uvádza, že zmluvnými stranami tejto zmluvy sú žalobca ako darca a žalovaný ako obdarovaný. Na druhej strane sú podpisy žalobcu a žalovaného. Na uvedenej strane sa tiež Čl. VI zmluvy udáva, že poplatky spojené s vyhotovením zmluvy sa zaväzuje zaplatiť v celom rozsahu obdarovaný. Osvedčovacia doložka notára z 29.3.2017, ktorou osvedčil pravosť podpisu žalobcu sa nachádza na samostatnom liste.
30. Ustanovenie § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na ktoré odkazuje žalobca v návrhu na zmenu žaloby z 20.4.2018, kladie požiadavky na súlad charakteristických znakov právneho úkonu z hľadiska toho, aby bol považovaný za platný, ktorými požiadavkami sú sloboda vôle, vážnosť vôle, určitosť prejavu vôle, zrozumiteľnosť prejavu vôle a jeho dovolenosť. S výnimkou dovolenosti (možnosti) predmetu plnenia, ide o požiadavky kladené na subjektívnu stránku konajúceho, prejavujúce sa vo vôli konajúceho a v prejave vôle navonok.
31. Súd v danej veci aplikoval aj závery rozsudku Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/76/2017 zo dňa 27. 06. 2017, nakoľko v uvedenom prípade bola prejednávaná skutkovo podobná vec, pričom závery, ktoré súd považuje za relevantné aj v prejednávanom prípade, súd použil v odôvodnení tohto rozsudku.
32. Nedostatky právnych úkonov z hľadiska vyššie uvedených požiadaviek, sú označované ako vady úkonov. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne) je absolútne neplatný, ktorá absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému, pričom každý sa jej môže bez časového obmedzenia dovolávať. Ide o právo, ktoré sa nepremlčuje ani nezaniká, keďže z takéhoto úkonu právne následky nenastanú. Všeobecne platí, že každý vrátane súdu je povinný na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliadnuť, a to aj vtedy, ak táto nie je namietaná. K dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu súd prihliada z úradnej povinnosti, avšak len vtedy, ak sú z takéhoto právneho úkonu bez ďalšieho viditeľné (napríklad ak ide o právny úkon neurčitý, alebo nezrozumiteľný), inak ich súd skúma len na základe konkrétnych tvrdení. Ten, kto sa domáha dôsledkov z neplatného právneho úkonu, má dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Nie je žiadny dôvod uvažovať o prenesení dôkazného bremena na stranu žalovaného, o to viac, za prípadného stavu, ak zmluvné strany v písomnom prejave osvedčili, že ich vôľa je vážna. O vadu vôle ide vtedy, ak vôľa nie je skutočne daná, nie je vážna, prostá omylu, určitá a slobodná. Právny úkon nie je urobený slobodne, ak jeho účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka právneho úkonu, alebo aj zo strany tretej osoby. Takýmto nátlakom, pritom môže byť priame fyzické donútenie, alebo bezprávna vyhrážka. Právny úkon nie je urobený vážne, ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré by inak v dôsledku jeho prejavu nastali. Za určitý možno považovať len taký úkon, ktorého obsah nie je vnútorne rozporný, alebo ktorý síce vykazuje znaky vnútornej rozpornosti, ale túto rozpornosť je možné odstrániť pomocou výkladových pravidiel. Od určitosti prejavu, je treba odlišovať jeho zrozumiteľnosť. Prejav je nezrozumiteľný, ak vôľa nebola vyjadrená dostatočne jasne a ani výkladom nie je možné zistiť, čo malo byť prejavom vyjadrené. Obsah právneho úkonu musí byť tiež možný a dovolený, pričom pod pojmom dovolený je treba rozumieť, že obsah právneho úkonu nie je zákonom zakázaný a pod nemožnosťou právneho úkonu, je treba rozumieť nemožnosť právnu, ak obsah právneho úkonu je zakázaný právnou úpravou a faktickú nemožnosť plnenia.
33. Žalobca v predmetnej veci tvrdil., že nemal v úmysle žalovanému darovať nehnuteľnosti a domnieval sa, že podpisuje kúpnu zmluvu, ktorou mali žalobca a žalovaný spoločne previesť nehnuteľnosti na tretiu osobu, pričom vo svojej výpovedi potvrdil, že listinu si vôbec neprečítal, nakoľko žalovanému veril. Žalovaný mu mal podsunúť na podpis namiesto kúpnej zmluvy, zmluvu darovaciu. Skutkovo tak žalobca vymedzil svoj nárok tak, že bol pri podpise zmluvy uvedený do omylu.
34. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť, okrem iného, aj slobodne. Náležitosťou vôle je však aj absencia omylu, o ktorej zákon osobitne ustanovuje, že je špeciálnou vadou vôle, ktorá má určené právne dôsledky.
35. Omylom sa v zmysle občianskeho práva rozumie nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník právneho úkonu zamýšľal vyvolať, a medzi následkami, ktoré skutočne vyvolal. V prípade, že k prejavu vôle došlo v dôsledku omylu, neznamená to ešte, že vôľa konajúceho je vadná. Ustanovenie § 49a Občianskeho zákonníka upravuje omyl vo vôli, t.j. tzv. vnútorný omyl. Právna podstata tohto omylu spočíva v tom, že konajúca osoba nemá správnu, alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch právneho úkonu. Táto vada vôle môže mať za následok, ak sú splnené ďalšie predpoklady uvedené v § 49a Občianskeho zákonníka, neplatnosť právneho úkonu. Vada vôle z dôvodu omylu sa nepovažuje za takú okolnosť, ktorá by mala za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ale sa iba umožňuje subjektu uvedenému do omylu napadnúť právny úkon z dôvodu jeho relatívnej neplatnosti. Právo musí ochraňovať tú zmluvnú stranu, ktorá konala v dôvere k pravdivosti prejavu druhej strany, ktorej vôľou nemohla táto zmluvná strana poznať. Právna teória i súdna prax vychádza z toho, že konajúca osoba sa môže účinne dovolať podstatného omylu vyvolaného osobou, ktorej bol právny úkon určený, len ak ide o tzv. ospravedlniteľný omyl.
36. O ospravedlniteľný omyl, ktorým je pravidelne omyl konajúcej osoby týkajúci sa skutkových okolností (error facti), potom nepochybne nejde vtedy, ak mala konajúca a omylu sa dovolávajúca osoba možnosť takémuto omylu sa vyhnúť vlastnou starostlivosťou pri poznaní rozhodujúcich skutočností právneho úkonu. Ospravedlniteľným je pritom lentaký omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že konajúca (mýliaca sa osoba) postupovala s obvyklou mierou opatrnosti, teda vyvinula obvyklú starostlivosť, ktorú možno so zreteľom k okolnostiam konkrétneho prípadu od každého vyžadovať, aby sa takému omylu vyhol, ide teda o situáciu, ak nemohla konajúca (mýliaca sa) osoba rozpoznať skutočný stav veci ( zistiť existenciu omylu) ani potom, keby postupovala s obvyklou mierou opatrnosti (potom, čo by vyvinula obvyklú starostlivosť), ktorú od nej možno požadovať. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29. apríla 2010, sp. zn.: 3 Cdo 113/2008)
37. Nemožno akceptovať, že by bolo možné účinne sa dovolávať neplatnosti právneho úkonu pre omyl podľa § 49a Občianskeho zákonníka za situácie, keď by osoba dovolávajúc sa omylu zanedbala objektívne existujúcu možnosť presvedčiť sa o pravom stave veci a bez príčiny sa vo svojom úsudku nechala mylne ovplyvniť prípadnými dojmami, náznakmi riešenia, resp. hypotézami o vlastnostiach predmetu zamýšľaného plánovaného právneho úkonu.
38. V prejednávanom prípade, na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záver, že darovacia zmluva, uzatvorená medzi stranami sporu nevykazuje vady, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru o neplatnosti tohto právneho úkonu.
39. Darovacia zmluva uzavretá dňa 29.3.2017, na základe ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva čl. XX k.ú. D. a na liste vlastníctva č. XXX k.ú. D. zo žalobcu na žalovaného, netrpí vadami prejavu vôle a spĺňa požiadavku určitosti, ako aj požiadavku zrozumiteľnosti.
40. Vôľa žalobcu previesť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam na žalovaného je výkladom objektívne pochopiteľná a žalobca túto vôľu bez rozumných pochybností o jej obsahu musel aj adekvátne vnímať.
41. Zmluva bola vypracovaná advokátom v čitateľnej a zrozumiteľnej forme. Zmluva v Čl. VII obsahuje záverečnú klauzulu nachádzajúcu sa na druhej strane zmluvy bezprostredne nad podpisom žalobcu a žalovaného, z ktorej vyplýva, že zmluvné strany vyhlasujú a potvrdzujú, že zmluvu uzatvorili na základe ich slobodnej vôle, zmluva nebola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, zmluvu si prečítali, jej obsahu rozumejú a na znak súhlasu zmluvu bez akýchkoľvek výhrad vlastnoručne podpisujú.
42. Zároveň bol podpis žalobcu riadne overený pred notárom JUDr. Š. Š.. Darovacia zmluva pozostávajúca z dvoch listov má na titulnej strane v záhlaví hrubším väčším písmom uvedené, že sa jedná o darovaciu zmluvu darovaciu. Ďalej je jednoznačne vymedzené, že žalobca vystupuje ako zmluvná strana v postavení darcu a žalovaný v postavení obdarovaného. Následne sú pod označením
zmluvných strán zrozumiteľne a jednoznačne identifikované nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovania.
43. Z vyššie oboznamovaného vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že žalobca sám potvrdil, že zmluvu podpísal dobrovoľne, nikto ho nenútil, teda nebolo preukázané, že by počas podpisovania bol na žalobcu vyvíjaný nátlak, alebo že by mu nebolo umožnené si túto zmluvu pred podpisom prečítať. Z výsluchu žalobcu pred vyšetrovateľom, ako to vyplýva z oboznamovaného vyšetrovacieho spisu, ako aj z výsluchu žalobcu pre súdom vyplynulo, že predmetnú zmluvu si pred podpisom neprečítal, nikoho o prečítanie zmluvy nežiadal, nakoľko bratovi dôveroval. Pritom zmluva pozostával iba z dvoch strán a na každej strane sa uvádzajú konkrétne skutočnosti, ktoré už pri letmom čítaní nasvedčujú, že sa jedná o zmluvu darovacie a nie o zmluvu kúpnu.
44. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že predmetná darovacia zmluva spĺňa náležitosti, ktoré Občiansky zákonník v § 37 ods. 1 kladie na právny úkony, aby bol považovaný za platný. Darovacia zmluva tak spĺňa požiadavky na slobodu vôle, vážnosť vôle, určitosť prejavu vôle, zrozumiteľnosť prejavu vôle a jeho dovolenosť. V konaní sa žalobcovi opak nepodarilo preukázať.
45. Žalobca tvrdil, že si myslel, že sa jedná o kúpnu zmluvu napriek tomu, že pri podpise nebol prítomný potenciálny kupujúci a ani predmetom dohody nebola kúpna cena za prevádzané nehnuteľnosti.
46. Za týchto okolností pokiaľ by aj žalovaný bol žalobcu skutočne uviedol do omylu v tom, že sa nejedná o darovaciu zmluvu, nemožno tento omyl považovať za ospravedlniteľný, pretože pri minimálnej miere obozretnosti za daných okolností sa mu jednoznačne mohol vyhnúť.
47. Súd tak uzatvára, že žalobca sa pri podpisovaní darovacej zmluvy nesprával s obvyklou mierou starostlivosti, ktorú je možné objektívne pri uzatváraní takéhoto právneho úkonu predpokladať.
48. Ľahkomyseľné konanie strany sporu nemožno považovať za konanie nie vážne, neslobodné, či konanie v omyle s následkom neplatnosti právneho úkonu. (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. zo dňa 07. 12. 2017)
49. Ľahkovážny prístup žalobcu k vykonaniu právneho úkonu nemôže požívať vyššiu právnu ochranu, ako dobromyseľnosť žalovaného ako druhej zmluvnej strany. Žalobcovi sa nepodaril preukázať, že žalovaný vyvolal u neho omyl, alebo že by aspoň musel o ňom vedieť.
50. Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne K. R., táto priamo nepotvrdila, že by so žalovaným komunikovala o uzavretí kúpnej zmluvy na predmetné nehnuteľnosti, o prípadnej cene týchto nehnuteľností, či bližšie dohadovala náležitosti zmluvy. Z jej výpovede vyplynulo, že ohľadne kúpy nehnuteľností komunikovala so žalobcom. Žalovanému mala iba uviesť pri konkrétnej príležitosti, že v prípade, že bude uvažovať o predaji predmetných nehnuteľností, má záujem o ich kúpu pre svojho syna.
51. Svedkyňa Ž. H. žije v družnom vzťahu so žalobcom, sú tiež spoluvlastníkmi inej nehnuteľnosti, preto je možné u nej konštatovať osobný záujem na výsledku sporu. Svedkyňa naviac získavala väčšinu informácií týkajúcu sa prejednávanej veci sprostredkovane od žalobcu, pričom nemožno vylúčiť, že tejto boli žalobcom poskytované aj informácie odlišné od skutočnosti.
52. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Pri hodnotení dôkazov v súdnom konaní platí zásada voľného hodnotenia dôkazov sudcom z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie.
53. Súd preto uzatvára, že darovacia zmluva zo dňa 29.3.2017 má všetky podstatné náležitosti darovacej zmluvy, je bezodplatná, podpísaná oboma zmluvnými stranami, darované nehnuteľnosti sú identifikované spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o predmete darovania, darca ako oprávnený spoluvlastník bol oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami a je splnená podmienka zachovania písomnej formy. Súd preto darovaciu zmluvu, po jej predbežnom posúdení, považoval za platný právny úkon. Z toho dôvodu súd nemohol vyhovieť žalobe žalobcu o určenie vlastníckeho práva,
k nehnuteľnostiam, ktoré na základe platnej darovacej zmluvy previedol na žalovaného a žalobu v celom rozsahu zamietol.
54. Podľa § 150 ods. 1 CSP, sú strany povinné uviesť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Ak strana sporu navrhne na preukázanie jeho tvrdenia dôkazy a súd ich vykoná a preukážu sa tým skutkové okolnosti tvrdené stranou sporu, strana sporu uniesla dôkaznú povinnosť. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia a dôkaznej povinnosti o tejto skutočnosti bude mať pre stranu sporu väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.
55. Žalobcovi sa navrhnutými dôkazmi nepodarilo preukázať, že darovacia zmluva z 29.3.2017 je neplatná.
56. Súd v závere poukazuje na skutočnosť, že vychádzal zo skutočností a dôkazov stranami sporu predložených, pričom v súlade s § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
57. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
58. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
60. V danom konaní bol žalobca neúspešný, nakoľko súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol plne úspešný žalovaný, ktorému patrí nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
61. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.