Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_13C-237-2016.pdf
PDF · 86.71 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/237/2016
Rozhodnutie
Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému : W. T., L.. XX.XX.XXXX, J. N., E. XXXX/X, o zaplatenie 501,88€ s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 398,33€ s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 398,33€ od 01.09.2002 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 58 %. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 29.06.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 501,88€ s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 501,88€ od 01.09.2002 do zaplatenia ako aj nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.07.2002 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá zmluva o úvere č. 7150202, na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 398,33€, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 103,57€, t.j. spolu sumu 501,89€ v 4 dvojtýždenných splátkach po 125,47€ počnúc dňom 13.08.2002. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa strany dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Žalovaný porušil podmienky zmluvy a nedodržal splátkový kalendár, na základe čoho sa stal dlh žalovaného splatným v celosti dňa 01.09.2002 a žalovaný bol vyzvaný na úhradu celého dlhu. Žalobca podal na žalovaného aj trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu úverového podvodu, nakoľko mal podozrenie, že žalovaný uzavrel zmluvu o úvere s úmyslom vôbec úver nesplácať. Tunajší súd trestným rozkazom sp. zn. 4T/166/2008, právoplatným dňa 03.12.2008 a vykonateľným dňa 03.12.2008, uznal žalovaného za vinného zo spáchania prečinu úverového podvodu a žalobcu ako poškodeného odkázal s nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie.
2. Tunajší súd rozsudkom zo dňa 30.05.2017 žalobu v celom rozsahu zamietol a žiadnej zo strán náhradu trov konania nepriznal. Žalobu súd zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu považoval za premlčaný a k premlčaniu súd prihliadol aj bez návrhu v zmysle v tom čase platného § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. Voči uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca na základe ktorého Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 29.06.2018 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. Odvolací súd uložil tunajšiemu súdu opätovne posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu a vo svojom uznesení okrem iného uviedol, že ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, že § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa sa vzťahuje iba na nároky zo spotrebiteľských zmlúv, pričom nárok uplatnený v tomto konaní nie je založený zmluvou, ktorá bola medzi stranami sporu uzatvorená, ale protiprávnym konaním škodcu, t.j. naplnením predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 OZ a žalobca sa v predmetnom konaní nedomáha zaplatenia dlžnej sumy vyplývajúcej zo zmluvy, ale náhrady škody spôsobenej protiprávnym konaním žalovaného (t.j. titulom náhrady škody spôsobenej trestným konaním žalovaného). Vychádzal pri tom z trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp. zn. 4T/166/2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 3.12.2008 a ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, a v ktorom bol zároveň žalobca odkázaný so svojím nárokom na náhradu škody na civilné konanie. V prípade absolútne neplatného úkonu, ak neplatnosť spočívajúcu v rozpore s dobrými mravmi spôsobil spotrebiteľ, nie je možné aplikovať § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a v takomto prípade nie je vhodné poskytovať zvýšenú ochranu strane sporu, ktorá svojím konaním porušila nielen ustanovenia zmluvy, ale aj zásadu dobrých mravov, predpisy Obchodného zákonníka, Obč. zákonníka a dopustila sa trestného činu, čím spôsobila žalobcovi škodu. Opačný postup (poskytnutie ochrany žalovanému) by mal za následok porušenie princípov všeobecnej spravodlivosti, na ktorých je postavený Civilný sporový poriadok. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezohľadnil práve uvedenú nespornú skutočnosť, že žalovaný bol uznaný za vinného zo spáchania vyššie uvedeného trestného činu.
4. Po vrátení veci súd nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili s tým, že žalobca svoju neúčasť ospravedlnil, pojednávanie odročiť nežiadal a súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil.
5. Strany sporu nemali žiadne návrhy na doplnenie dokazovania, preto súd vychádzal z dôkazov predložených spolu so žalobou. Z obsahu listinných dôkazov mal súd preukázané tvrdenia žalobcu, a teda že strany sporu uzavreli dňa 30.07.2002 Zmluvu o úvere č. 7150202, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 398,33€ ( 12.000,-Sk ) , ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť zvýšený o poplatok 103,57€ ( 3.120,-Sk ), teda v celkovej výške 501,88€ ( 15.120,-Sk ) v 4 dvojtýždenných splátkach po 125,47€ ( 3.780,-Sk ) počnúc dňom 13.08.2002. Žalovaný je v zmluve identifikovaný ako fyzická osoba s rodným číslom a účel úveru nie je uvedený žiaden. Tunajší súd trestným rozkazom sp. zn. 4T/166/2008 , právoplatným dňa 03.12.2008 a vykonateľným dňa 03.12.2008 uznal žalovaného za vinného zo spáchania trestného činu podvodu z dôvodu, že so žalobcom uzavrel dňa 30.07.2002 zmluvu o úvere č. 7150202 na sumu 12.000,-Sk , ktoré prevzal, hoci vedel, že nepredložil pravdivé údaje o príjmoch a že vzhľadom na dlhy úver nebude môcť splácať, čím žalobcovi spôsobil v uvedenej výške škodu. Žalobcu ako poškodeného v trestnom konaní odkázal súd s jeho nárokom na náhradu spôsobenej škody na občianske súdne konanie.
6. Podľa § 879f ods. 3 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.04.2004 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
7. Podľa § 879f ods. 4 prechodných ustanovení k úpravám účinným od 01.04.2004 Občianskeho zákonníka ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
8. Podľa § 52 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka účinného od 01.04.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
9. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 30.07.2002, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou 1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru alebo kúpnej ceny služieb, 3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak, 4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny, 5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru, d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, e) poplatkami akákoľvek platba, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť veriteľovi pri poskytnutí úveru, okrem úrokov.
10. Podľa § 3 ods. 1,2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 30.07.2002, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
11. Podľa § 4 ods. 2 písmeno g/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t.j. ku dňu 30.07.2002, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ) .
14. V konaní nebolo sporné poskytnutie úveru ako aj to, že žalovaný bol právoplatne uznaný za vinného z trestného činu podvodu, pretože so žalobcom uzavrel zmluvu o úvere na sumu 12.000,-€ ( 398,33€ ), ktorú prevzal hoci vedel, že predložil nepravdivé údaje o príjmoch a že vzhľadom na dlhy úver nebude môcť splácať, čím mal žalobcovi v uvedenej výške spôsobiť škodu.
15. Aj keď sa žalobca domáha svojho nároku titulom náhrady škody spôsobenej trestným konaním žalovaného, základ tohto nároku je daný zmluvou o úvere zo dňa 30.07.2002, preto súd posudzoval tento zmluvný vzťah. Z obsahu zmluvy o úvere zo dňa 30.07.2002 je zrejmé, že žalobca konal a úver poskytol v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný mal postavenie fyzickej osoby, pričom nijako nebolo preukázané, že by žalovanému bol úver poskytnutý pre výkon jeho podnikania, či zamestnania. Na základe uvedeného súdu ustálil, že žalovaný mal v danom zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a posudzoval, či zmluva o úvere bola uzavretá v súlade s vtedy platným zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.
16. Pri posudzovaní náležitosti úverovej zmluvy so zákonom č. 258/2001 Z. z. dospel súd k záveru, že v zmluve absentuje údaj o výške ročnej percentuálnej miere nákladov ( RPMN ) , čo má v zmysle § 4 ods. 2 písmeno g/ zákona č. 258/2001 Z. z. zo zákona za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom k tomu, že žalobca si ako náhradu škody uplatnil celú výšku úveru 501,88€, t.j. vrátane poplatku 103,57€, pričom pre absenciu údaja o RPMN sa žalobcom poskytnutý úver považuje zo zákona za úver bezúročný a bez poplatkov, bolo by v zmysle § 39 OZ v rozpore so zákonom priznať žalobcovi výšku náhrady škody pozostávajúcej zo skutočne poskytnutého úveru ako aj z poplatku za úver.
17. Z vyššie uvedených dôvodov považoval súd nárok žalobcu za dôvodný len čo do zaplatenia sumy skutočne poskytnutého úveru , t.j. čo do sumy 398,33€ a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
18. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
19. Keďže žalovaný je v omeškaní s plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd žalobcovi aj úroky z omeškania, ktoré si uplatnil v zákonom stanovenej výške.
20. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
21. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá súdny úradník.
22. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
24. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadol súd k tomu, že výška celej žalovanej sumy bola 501,88€ a jej celé priznanie by predstavovalo plný úspech žalobcu. Keďže súd žalobe vyhovel čo do zaplatenia sumy 398,33€, táto predstavuje 79% celej žalovanej sumy a teda úspech žalobcu. Zamietnutá časť vo výške 103,55€ predstavuje 21% žalovanej sumy a teda úspech žalovaného. Žalobca tak mal úspech vo väčšom rozsahu, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov v rozsahu jeho čistého procesného úspechu 58% ( 79% úspech žalobcu - 21% úspech žalovaného ). O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.