Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-8P/20/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudkyňou JUDr. Elenou Lámerovou, v právnej veci starostlivosti o maloletého T. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Brezno, syna matky A. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., S. XXX/XX a otca N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. nad H., N. XXX/XX, t.č. C., N., I. XX, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, takto

rozhodol:

I. Maloletý T. Z., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky.

II. S účinnosťou od 01.01.2019 je otec p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého 150,- Eur mesačne vždy do 15-teho dňa každého mesiaca dopredu k rukám matky maloletého.

III. Za obdobie od 01.01.2019 do 16.05.2019 vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom na maloletého vo výške 600,- Eur; tento dlh je otec p o v i n n ý zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

IV. Styk otca s maloletým súd p o n e c h á v a na dohodu jeho rodičov.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu 30.01.2019 sa matka maloletého domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému tak, aby maloletý jej bol zverený do osobnej starostlivosti, s účinnosťou od 01.01.2019 aby bol otec maloletého zaviazaný prispievať na neho výživným 100,- Eur mesačne. Svoj návrh odôvodňuje tým, že maloletý je narodený mimo manželstva, s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti od 01.05.2017. Otec na výživu maloletého prispieva sumou 30,- Eur mesačne. Otec o maloletého neprejavuje záujem. Maloletý navštevuje Materskú škôlku v H..

2. Dňa 02.05.2019 otec maloletého doručil k návrhu matky písomné podanie, v ktorom uviedol, že k tvrdeniam matky maloletého sa nevyjadruje. Pracuje v nepretržitej prevádzke v 4 smennom pracovnom režime. Má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť na syna N., na ktorého mesačne prispieva sumou 70,- Eur. Pripojil aj návrh rodičovskej dohody, na základe ktorej maloletý má byť zverený do osobnej starostlivosti matky, on sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého 50,- Eur mesačne s tým, že v prípade nevyhnutných a neočakávaných výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o maloletého sa budú obidvaja rodičia podieľať na týchto výdavkoch na základe vzájomnej dohody; styk s maloletým nežiada upraviť.

3. Na pojednávaní dňa 16.05.2019 súd vypočul matku maloletého, jeho otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento stav :

4. Maloletý je narodený mimo manželstva. Má 6 rokov. Je zdravý. Navštevuje predškolskú triedu Materskej školy v H.. Do škôlky chodí peši. Na začiatku školského roka platil na združenie rodičov 10,- Eur, každý mesiac platí sponzorský poplatok 5,- Eur. V škôlke za stravu neplatí. Od septembra 2019 je prihlásený do 1.ročníka Základnej školy vo C., kde bude cestovať školským autobusom, bude sa stravovať v školskej jedálni a tiež bude navštevovať školskú družinu. Maloletý v súčasnosti v rámci materskej školy navštevuje výtvarný krúžok, kde sa na polroka platí poplatok 10,- Eur. Je poistený, poistku vo výške 22,- Eur mesačne mu platí stará matka zo strany matky.

5. Matka maloletého je slobodná, nemajetná, je vyučená kuchárka - čašníčka. Pracuje v Gastroservis, s.r.o. s priemerným čistým mesačným zárobkom 521,54 Eur. Poberá prídavky na dve deti, na ne si uplatňuje aj daňový bonus. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Q. K., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého je jeho otec zaviazaný prispievať výživným 30,- Eur mesačne, podala návrh na zvýšenie výživného - domáha sa vyššieho výživného vo výške 150,- Eur, konanie prebieha na tunajšom súde. Žije s maloletými synmi a rodičmi v rodičovskom rodinnom dome, vedú spoločnú domácnosť. Je zdravá. Mesačne na spoločnú domácnosť prispieva 150,- Eur + robí nákupy. Do práce cestuje, mesačne precestuje 40,- Eur. Za stravu v práci dá cca 20,- Eur mesačne. Za mobil platí 74,- Eur mesačne. Na chod domácnosti a záujmy maloletých detí si požičala 6.000,- Eur, túto pôžičku teraz mesačne spláca po 99,- Eur. Z pôžičky kúpila maloletým deťom bicykle a staršiemu synovi Q. hudobný nástroj trombón a taktiež dala prerobiť detskú izbu.

6. Otec maloletého je rozvedený, rozvádzal sa pred 13 rokmi. Je nemajetný, vyučil sa ako kuchár

- čašník. V súčasnosti pracuje ako kontrolný robotník na rošte v Železiarňach Podbrezová, a.s. s priemerným čistým mesačným zárobkom 1.006,46 Eur. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi z rozvedeného manželstva N. Z., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého je zaviazaný platiť výživným 70,- Eur mesačne, tomuto niekedy pošle aj viac keď má napr. narodeniny. Je zdravý. Medzi jeho mesačné výdavky patrí za bývanie v 1-izbovom firemnom byte 90,- Eur, telefón 32,- Eur, splátka úveru 300,- Eur. Ešte za trvania prvého manželstva si zobrali pôžičku na byt, po rozvode sa s bývalou manželkou nevysporiadali, táto byt predala, v podstate skoro všetky peniaze si nechala, jemu dala iba 5.000,- Eur. Tento úver na byt bude ešte splácať 10 rokov. Tiež platí maloletému T. poistku vo výške 22,50 Eur. Vlastnú poistku nemá. Do práce chodí peši, za stravu v práci dá cca 20,- Eur mesačne + zo svojich 50,- až 70,- Eur mesačne, a to vtedy keď pracuje nadčasy.

7. Na pojednávaní matka maloletého uviedla, že trvá na podanom návrhu, aby súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému tak, že jej ho zverí do osobnej starostlivosti, otcovi uloží povinnosť prispievať na neho výživným od 01.01.2019 po 100,- Eur mesačne a ak otec prejaví záujem o maloletého tak styk nech je ponechaný na dohodu. Dodala, že otec na výživu maloletého pravidelne prispieva sumou 30,- Eur, nad rámec tejto sumy neprispieva.

8. Otec maloletého súdu uviedol, že s návrhom matky ohľadom výživného nesúhlasí, nakoľko na staršieho syna platí 70,- Eur a predsa na toho sú väčšie náklady. Súhlasí s tým, aby maloletý bol zverený do starostlivosti matky a tiež s tým, že s maloletým sa bude stýkať na základe vzájomnej dohody. Dodal, že odkedy sa matka domáha výživného tak na výživu maloletého každý mesiac prispel 30,- Eur, nič viac.

9. Kolízny opatrovník súdu doporučil návrhu matky vyhovieť, maloletého jej zveriť do osobnej starostlivosti, výživné určiť vzhľadom na odôvodnené potreby maloletého, ako aj na možnosti a schopnosti jeho rodičov a styk otca s maloletým ponechať na dohodu rodičov.

10. Podľa Čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

11. Podľa § 36 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len zákon o rodine), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

12. V zmysle § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia.

13. Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí.

14. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi.

15. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

16. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

17. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

18. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

19. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

20. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

23. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

24. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných, opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

25. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne od dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

26. Podľa čl. 5 základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťa sa zohľadňuje najmä :

a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenia vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavanie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

27. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že matka maloletého podala návrh odôvodnene, nakoľko s otcom maloletého nežijú v spoločnej domácnosti.

28. Súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým ponechal na dohodu rodičov. Takejto úpravy sa domáhala matka maloletého a s takouto úpravou súhlasil tak otec maloletého, ako aj kolízny opatrovník.

29. S účinnosťou od 01.01.2019, t.j. od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka maloletého podala návrh, súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletého výživným. Matka maloletého sa domáhala výživného vo výške 100,- Eur mesačne. Prihliadnuc nielen na odôvodnené potreby maloletého, ale aj na možnosti, schopnosti otca maloletého, berúc do úvahy aj možnosti, schopnosti a osobnú starostlivosť matky o maloletého, súd v záujme maloletého rozhodol nad návrh matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého 150,- Eur mesačne. Pri určení výšky tohto výživného súd vychádzal nielen z odôvodnených potrieb maloletého, ale aj z možností a schopností matky, ktorá je zamestnaná s priemerným čistým mesačným zárobkom 521,54 Eur a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému Q. K., nar. XX.XX.XXXX. V možnostiach a schopnostiach otca maloletého je dosiahnuť priemerný čistý mesačný zárobok 1.006,46 Eur mesačne. Otec maloletého má tiež ďalšiu vyživovaciu povinnosť a to k N. Z., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého bol v roku 2010 pri rozvode zaviazaný prispievať výživným 70,- Eur mesačne. Tak táto druhá vyživovacia povinnosť, ako aj ďalšie výdavky, ktoré má otec maloletého umožňujú mu na výživu maloletého prispievať vyššou sumou akú navrhol sám otec maloletého a dokonca vyššou sumou akej sa domáhala matka maloletého. Takéto rozhodnutie je v súlade s ustanovením § 40 Civilného mimosporového poriadku.

30. Za obdobie od 01.01.2019 do dňa vyhlásenia rozhodnutia (16.05.2019) mal otec na výživu maloletého zaplatiť spolu 750,- Eur (5 mesiacov x 150,- Eur). Za uvedené obdobie otec každý mesiac prispel na výživu maloletého sumou 30,- Eur (5 mesiacov x 30,- Eur), t.j. 150,- Eur. Rozdiel v uvedených sumách 600,- Eur predstavuje dlh na zročnom výživnom. S prihliadnutím na zistené pomery u všetkých účastníkov súd zaviazal otca zaplatiť tento dlh k rukám matky maloletého do 3 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 a nasledujúcich Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd v konaní nezistil ani také skutočnosti, pre ktoré by priznanie náhrady trov niektorému z účastníkov považoval za spravodlivé. Takejto náhrady trov konania sa ani jeden z účastníkov nedomáhal.

32. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Brezno.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.