Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Csp-13-2016.pdf
PDF · 110.88 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/13/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou Mgr. Monikou Czafikovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava, práv. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom Mýtna 48, Bratislava, proti žalovanému: U. H., U.. XX.XX.XXXX, R. T. Z.. XXX/XXA, L. - U. E., o zaplatenie 3.977,21 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.634,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 3.634,13 eur od 21.10.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti, teda v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,50% ročne zo sumy 3.634,13 eur od 16.08.2013 do 20.10.2016, súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 82,74%.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Právny predchodca žalobcu (Consumer Finance Holding a.s.) sa žalobou zo dňa 07.07.2016 doručenou súdu dňa 11.07.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.977,21 eur s príslušenstvom.
2. Žalobu odôvodnil tým, že pôvodný veriteľ a žalovaný uzatvorili spolu dňa 21.02.2013 zmluvu o pôžičke evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ žalovanému celkovú sumu pôžičky 5.463,48 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 44 mesačných splátkach v sume 124,17 eur. Do dňa podania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 153,60 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, pôvodný veriteľ dňa 07.08.2013 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Do dňa podania žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 3.977,21 eur. Žalobca si zároveň uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 16.08.2013 do zaplatenia.
3. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Žiadosť a zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 21.02.2013, Všeobecné obchodné podmienky k zmluve o pôžičke, predžalobnú upomienku zo dňa 07.08.2013 a prehľad splátok a úhrad.
4. Dňa 28.11.2016 žalobca oznámil súdu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkom bola pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanej ako dlžníkovi, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania, ku dňu 19.09.2016 postúpená spoločnosti Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. ako postupníkovi. Zároveň žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu strán sporu. Dňa 09.03.2017 vydal súd uznesenie, ktorým pripustil zmenu strany sporu z pôvodného žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. na nového žalobcu Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.04.2017.
5. Žalovaný sa k podanej žalobe, ani k predloženým dôkazom písomne nevyjadril.
6. Dňa 12.10.2017 žalobca vzal svoju žalobu späť v časti premlčaných splátok, konkrétne v časti splátky č. 2 v sume 94,74 eur splatnej dňa 20.04.2013, splátky č. 3 v sume 124,17 eur splatnej dňa 20.05.2013 a splátky č. 4 v sume 124,17 eur splatnej dňa 20.06.2013 v sumárnej výške 343,08 eur a žiadal, aby súd konanie v tejto časti zastavil. Zároveň upravil petit žaloby tak, že žiada, aby súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 3.634,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 3.634,13 eur od 16.08.2013 do zaplatenia.
7. Dňa 16.10.2017 súd vo veci rozhodol rozsudkom tak, že konanie v časti o zaplatenie sumy 343,08 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 343,08 eur od 16.8.2013 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 3% ročne zo sumy 3.634,13 eur od 16.8.2013 do zaplatenia zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu žalovanému nepriznal. Dôvodom zamietnutia žaloby bolo premlčanie pohľadávky žalobcu, na ktoré súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vydania rozsudku prihliadal ex offo. Proti tomuto rozsudku v časti o zamietnutí žaloby podal žalobca odvolanie.
8. Odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol uznesením č.k. 12Co/42/2018-78 zo dňa 29.01.2019 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení odvolací súd v uznesení uviedol, že odvolací súd pri svojom rozhodovaní musel vychádzať z toho, že medzičasom Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 07.02.2018 rozhodol nálezom č. k. PL. ÚS 11/2016-60 (uverejneným v Zbierke zákonov ako nález č. 271/2018 Z. z. Ústavného súdu Slovenskej republiky o súlade ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov s čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) tak, že ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Z rozsiahleho odôvodnenia uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vyplýva, že súd nemôže ex offo prihliadať na premlčanie pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy, pretože takýto postup súdu nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, konkrétne s čl. 46 ods. 1, podľa ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky, v spojení s čl. 1 ods. 1, podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd rešpektoval ustanovenie § 193 prvej vety CSP, podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Táto nová procesnoprávna úprava vychádza z konštantne verifikovanej právnej úpravy viazanosti súdu ako orgánu ochrany práva rozhodnutiami iných orgánov. Odvolací súd teda rozhodujúc o odvolaní žalobcu vychádzal z vyššie citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vzhľadom na tento nález nemohol posúdiť ako vecne správne, keďže ním bolo rozhodnuté na základe takého zákonného ustanovenia, o ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Vzhľadom na to odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie nemohol inak, než zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b ) a § 391 ods. 1 CSP z dôvodu, aby sa v prvoinštančnom konaní nanovo daná vec od základu prejednala.
9. Žalobca na výzvu súdu v podaní doručenom súdu dňa 14.05.2019 uviedol, že nakoľko žalovaný svoje platobné povinnosti riadne neplnil, právny predchodca žalobcu postupom v zmysle ustanovenia čl. 12 bod 2. 2. Všeobecných obchodných podmienok, podľa znenia ktorých bol oprávnený Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu (rovnako tak ako je na to oprávnený aj žalovaný), v spojení s ust. § 565 Občianskeho zákonníka zosplatnil listom zo dňa 07.08.2013 celý úver pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 20.07.2013. Žaloba bola na súde podaná dňa 11.7.2016 a teda časť zosplatneného úveru pozostávajúceho zo splátok splatných od 20.7.2013 premlčaná nie je, keďže nárok bol na súde uplatnený v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej doby, ktorá v zmysle ust. § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka začala plynúť od 21.7.2013.
10. Súd vo veci vykonal dňa 16.05.2019 pojednávanie, na ktoré sa nedostavil zástupca žalobcu, ktorý svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Nedostavil sa ani žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané dňa 13.04.2019, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. V zmysle § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd pojednával v neprítomnosti strán sporu.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so stranami predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
12. Dňa 21.02.2013 bola medzi pôvodným veriteľom a žalovaným uzavretá Zmluva o pôžičke č.XXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.744,63 eur. Žalovaný sa zaviazal požičanú sumu vrátiť v 44 mesačných splátkach po 124,17 eur s termínom konečnej splatnosti október/2016. Z bodu 6.2 Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že pokiaľ nie je v Splátkovom kalendári a/alebo Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo VOP stanovené inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že žalovaný uhradil zo zmluvy sumu 153,60 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca listom zo dňa 07.08.2013 vyzval žalovaného na úhradu všetkých splátok jednorazovo v sume 5.344,19 eur. Podľa bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok klient ako aj Spoločnosť je oprávnená Zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Účinky výpovede nastávajú až okamihom vzniku skutočnosti podľa bodu 12.1 (teda úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy).
13. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 21.02.2013 (ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
14. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
15. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
17. Podľa ustanovenia § 1 odsek 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o pôžičke (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
18. Podľa ustanovenia § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa ustanovenia § 9 odsek 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je zmluvnou stranou aj finančný agent, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
22. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to zmluvou o pôžičke zo dňa 21.02.2013, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 3.744,63 eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť formou 44 pravidelných mesačných splátok vo výške 124,17 eur. Ročná úroková sadzba bola dohodnutá na 24,02 %, RPMN na 24,02 % pri priemernej RPMN 20,9 %. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na október/2016 s tým, že v zmysle bodu 6.2 Všeobecných obchodných podmienok sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci.
23. Je nesporné, že zmluva o pôžičke je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, kde žalovaný bol spotrebiteľom, ktorý zmluvu uzavrel na vopred pripravenom formulári spolu s predtlačenými zmluvnými podmienkami bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu za účelom uspokojenia svojich osobných potrieb a právny predchodca žalobcu bol podnikateľom v oblasti poskytovania pôžičiek. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán tejto zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý bol fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu). Zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo forme pôžičky vo výške 3.744,63 eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach.
24. Súd preskúmal zmluvu o pôžičke a zistil, že obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to aj vrátane náležitosti uvedenej v § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., keď vychádzal z právneho názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.02.2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. V zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1. mája 2018 sa legislatívne pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo možné (a potrebné) preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“
25. Žalovaný neplnil svoju povinnosť riadne splácať pôžičku, s jej splácaním sa dostal do omeškania, keď spolu uhradil len 153,60 eur. Právny predchodca žalobcu preto listom zo dňa 07.08.2013 označeným ako Predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami zmluvy. Z obsahu tohto podania jednoznačne vyplýva, že ním právny predchodca žalobcu využil oprávnenie zosplatniť úver vyplývajúce z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Súd však po preskúmaní zmluvy o pôžičke a všeobecných obchodných podmienok vyhodnotil, že právny predchodca žalobcu nebol oprávnený zosplatniť úver. Ani zmluva a ani Všeobecné obchodné podmienky totiž neupravujú možnosť zosplatnenia zostatku úveru pre nezaplatenie niektorej splátky, preto právny predchodca žalobcu nemohol pristúpiť k zosplatneniu celého zostatku dlhu. Súd je toho názoru, že právo na zosplatnenie úveru nevyplýva z bodu 12.2 všeobecných obchodných podmienok, ktorý zakotvuje právo oboch zmluvných strán zmluvu kedykoľvek vypovedať bez uvedenia dôvodu. Výpoveď zo zmluvy nie je dohodou o strate výhody splátok tak ako to má na mysli ust. § 565 Obč. zákonníka. Absencia dohody o možnosti zospoplatnenia zostatku úveru znamená, že veriteľ mohol od dlžníka žiadať vždy len splnenie príslušnej splátky, ktorá sa stala splatnou (zročnou) podľa dohody účastníkov, t.j. nezaplatením splátky splatnej 20. dňa v príslušnom mesiaci. Keďže v danej veci neboli splnené podmienky na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, pretože právo veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, nebolo medzi stranami dohodnuté, nastala konečná splatnosť úveru dňa 20.10.2016 splatnosťou poslednej 44 dohodnutej úverovej splátky. Žalobca si žalobou po jej čiastočnom späťvzatí uplatňuje od žalovaného zaplatenie sumy 3.634,13 eur s príslušenstvom ako rozdiel medzi sumou, ktorú bol žalovaný na základe zmluvy o pôžičke povinný vrátiť a sumou, ktorú žalovaný už vrátil. Vzhľadom na to, že žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nepoprel, nepreukázal ani, že by pohľadávka žalobcu zanikla splnením alebo iným spôsobom, nevyužil žiadne prostriedky procesnej obrany ani hmotnoprávne námietky a žalobcom uplatnený nárok v časti istiny vyplýva z ním predložených listinných dôkazov, súd žalobe v časti istiny vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 3.634,13 eur.
26. Keďže žalovaný sa s úhradou dlžnej sumy dostal do omeškania, súd mu uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania. Žalobca si úroky z omeškania uplatnil od 16.08.2013. Výšku úroku z omeškania určuje Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z účinné od 01.02.2013. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania až od 21.10.2016, teda odo dňa nasledujúceho po dátume konečnej splatnosti úveru, a nie od 16.08.2013 ako to žiadal žalobca, keďže súd vyhodnotil, že žalobca nepreukázal oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a ani dodržanie podmienok podľa § 565 Občianskeho zákonníka, preto konečná splatnosť úveru nastala až dňa 20.10.2016. Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol.
27. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodoval podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP, pričom osobitne rozhodoval o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a osobitne o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. V časti o zastavení konania (343,08 eur s príslušenstvom) mal súd za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, keďže vzal svoju žalobu čiastočne späť z dôvodu premlčania uplatňovanej pohľadávky, teda bez toho, aby preukázal, že ho k tomu viedlo správanie žalovaného po podaní žaloby, preto nárok na náhradu trov konania v zastavenej časti v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikol žalovanému. Vo zvyšnej časti (teda v časti o zaplatenie 3.634,13 eur s príslušenstvom) súd žalobe vyhovel, preto v tejto časti konania v zmysle zásady úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalobcovi. Žalobcov hrubý úspech predstavuje 91,37 %. Hrubý úspech žalovaného v časti zastaveného konania predstavuje 8,63 %, čím je daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 82,74 % (91,37 % - 8,63 %), čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne vynaložených trov celého konania práve v takomto rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Komárno.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci (365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok.