Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Ek/19/2019

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: G. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX I. č. XX, zast. zákonným zástupcom: H.. K. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XXX XX I. č. XX, právne zastúpená: Mgr. Martin Bugaj, usadený euroadvokát, so sídlom Bratislava, Suché Mýto 1, Europeum Business Center, proti povinnému: Q.. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: K. J. XXXX/X, XXX XX Q., o vymoženie výživného, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/19/2019 zo dňa 31. januára 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7Ek/19/2019 zo dňa 31. januára 2019 zrušuje a vec vracia vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením sp. zn. 7Ek/19/2019 zo dňa 31. januára 2019 vydaným vyšším súdnym úradníkom súd návrh oprávneného v časti zameškaného výživného v sume prevyšujúcej 32,20 Eur zamietol a oprávnenému náhradu trov exekučného konania v sume 35,- CZK nepriznal. V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený zastúpený zákonným zástupcom sa domáhal návrhom na vykonanie exekúcie podaným súdu dňa 04.01.2019 od povinného vymoženia 50,- Eur ako dávky bežného výživného s príslušenstvom za mesiac január 2019, splatnej k 17.12.2018, na podklade rozsudku Okresného súdu Michalovce, sp.zn. 15P/53/2016-46 zo dňa 22.04.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2016 a vykonateľnosť dňa 16.06.2016 (ďalej len „exekučný titul“). V exekučnom titule je určená povinnosť pre odporcu (povinného): „prispievať na výživu maloletej Zity (oprávnenej) výživným vo výške 50,- Eur mesačne, ktorú sumu je odporca (povinný) prispievať k rukám navrhovateľky (zákonnej zástupkyne) vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku“. Vychádzajúc z ust. § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ako aj z určenej povinnosti v exekučnom titule súd dospel k záveru, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (04.01.2019) ešte nenastala vykonateľnosť, teda zročnosť dávky, ktorú treba zaplatiť za mesiac január 2019, pretože jej splatnosť nastala až 15.01.2019. Súd preto uzavrel, že ku dňu podania návrhu nejde o zameškanú platbu za mesiac január 2019 v plnej výške. Nakoľko oprávnený ku dňu rozhodnutia súdu neavizoval, že po podaní návrhu (po 04.01.2019 až do súčasnosti) došlo k úhrade 50,- Eur v plnej výške za mesiac január 2019, súd predpokladal, že povinný dobrovoľne svoj dlh na výživnom za mesiac január 2019 nesplnil (do 15.01.2019), resp. ďalej svoju povinnosť neplní. Súd potom uznal nárok oprávneného na vymoženie zameškaného výživného, avšak len ku dňu podania návrhu v alikvotnej časti 32,20 Eur, ktorú vypočítal tak, že lehota na zaplatenie výživného v sume 50,- Eur za mesiac január 2019 plynie od 16.12.2018 do 15.01.2019 (včítane), čo je 31 dní. Výživné na 1 deň činí: 1,61 Eur (50 : 31=1,61). Zameškané výživné za mesiac január 2019 ku dňu podania návrhu: počítané od 16.12.2018 do 04.01.2019 (včítane), t.j. v počte 20 dní, činí: 32,20 Eur (1,61 x 20= 32,20). V prevyšujúcej sume 17,80 Eur, sa jedná o nárok na zameškané výživné, ktorý nemožno priznať (50-32,20=17,80). S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd považuje vymáhaný nárok na zameškané výživné v prevyšujúcej sume 17,80 Eur, za rozpor s ust. § 232 ods. 4 CSP a preto návrh v tejto časti zamietol v súlade s ust. § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku pre rozpor návrhu s Exekučným poriadkom. Oprávnenému náhradu trov konania spojených s podaním návrhu, konkrétne za doručenie návrhu súdnemu exekútorovi poštou, viď obálka a poštová známka v sume 35,-CZK, nepriznal. Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil tým, že náhradu poštovného (ako paušálny výdavok) možno priznať súdnemu exekútorovi až pri zastavení exekúcie alebo jej ukončení iným spôsobom, ako zastavením exekúcie. V prípade zastupovania oprávneného právnym zástupcom - advokátom, môže advokát nárok na náhradu paušálnych výdavkov uplatniť v tzv. „režijnom paušále“ (§16 ods. 3 Vyhlášky o odmenách advokátov). Samotnému oprávnenému (bez právneho zástupcu) tento nárok zákon do začatia exekúcie nepriznáva.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený v celom rozsahu sťažnosť a navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté rozhodnutie z dôvodu jeho nesprávnosti a rozporu s právnymi predpismi zrušil. Svoju sťažnosť oprávnený odôvodnil tým, že exekučné konanie bolo zahájené až po tom, čo sa povinný dostal do omeškania s uhradením dávky na výživnom, okresný súd však dospel svojím výkladom k opačnému záveru, a to že splatnosť dávky výživného za mesiac január 2019 nastala až dňa 15. 01. 2019, teda až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Tento výklad sťažovateľ označil za rozporný so zmyslom a účelom výživného, logikou i právnou úpravou, pričom argumentoval tým, že pokiaľ súd zaviazal povinného prispievať na výživu čiastkou 50,- eur mesačne splatných vždy 15. dňa bežného mesiaca vopred, existujú v zásade dve rovnocenné výkladové varianty. Pri tej, ktorú zastáva súd v napadnutom uznesení, platba výživného v polovici mesiaca, za ktoré sa výživné platí, žiadnou platbou vopred nie je a pokiaľ by malo byť výživné splatné s oneskorením, či aj čiastočným, potom takéto usporiadanie vzťahov nie je v záujme maloletého dieťaťa. Okresný súd nemal zameškané výživné za mesiac január 2019 ku dňu podania návrhu považovať za splatné dňa 15. 01. 2019, ale dňa 15. 12. 2018, pričom spochybnil aj správnosť výpočtu alikvotnej časti výživného. Na podporu svojich tvrdení poukázal na ja uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky vydané pod sp. zn. 26 Cdo 1699/2014 zo dňa 12. januára 2016. Zdôraznil, že je zmysluplné, aby dieťa dostalo výživné k dispozícii dopredu (nie až v polovici mesiaca), aby z neho mohli byť hradené všetky jeho potreby v danom mesiaci. Ďalej namietal, že veriteľ by mal mať právo na náhradu svojich nákladov, ktoré účele vynaložil za účelom vymáhania svojho nároku v exekučnom konaní vrátane podania návrhu a exekučného titulu súdnemu exekútorovi. Nákladmi konania sú najmä hotové výdavky účastníkov konania vrátane poštových výdavkov v doloženej výške bez ohľadu na skutočnosť, či bol účastník zastúpený.

3. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

4. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

6. Podľa §245 CSP, v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.

7. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.

8. Súd (§ 202 Exekučného poriadku), po zistení, že sťažnosť bola podaná včas, oprávnenou osobou

- účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo uznesenie vydané, proti rozhodnutiu, proti ktorému je sťažnosť prípustná, po skonštatovaní, že sťažnosť má zákonom predpísané náležitosti, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi sťažnosti a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 202 ods. 1 Exekučného poriadku) dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná.

9. Podstata argumentácie sťažovateľa spočíva v jeho tvrdení, že dávka výživného za mesiac január 2019, ktorej vymoženia sa oprávnený domáha v exekučnom konaní, nastala v zmysle predloženého exekučného titulu dňa 15. 12. 2018 a preto bol návrh na vykonanie exekúcie dňa 04.01.2019 podaný v súlade so zákonom.

10. Podľa rozsudku Okresného súdu Michalovce, sp.zn. 15P/53/2016-46 zo dňa 22.04.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.06.2016 a vykonateľnosť dňa 16.06.2016, odporca (povinný) je povinný prispievať na výživu maloletej Zity (oprávnenej) výživným vo výške 50,- Eur mesačne, ktorú sumu je odporca (povinný) prispievať k rukám navrhovateľky (zákonnej zástupkyne) vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku.

11. Podľa § 76 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Zdanlivo jasné ustanovenie § 76 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré sa premieta aj do rozhodnutí súdov, spôsobuje nejasnosti z pohľadu jeho výkladu a ani v odbornej verejnosti nie je zhoda na jeho interpretácii. Slovné spojenie „na mesiac dopredu“ komentáre k zákonu o rodine vykladajú tak, že výživné na daný mesiac je splatné najneskôr od polovice tohto mesiaca, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia. S takýmto výkladom súd nemôže súhlasiť. Ustanovenie § 76 Zákona o rodine vyjadruje spotrebný charakter výživného, ktorý má zabezpečovať odôvodnené životné potreby (bývanie, strava, ošatenie), ktoré sa spravidla v rôznej periodicite opakujú. Z tohto dôvodu sa výživné platí v opakujúcich sa dávkach vopred. Tým má byť podľa úmyslu zákonodarcu zabezpečené, že v čase vzniku výdavkov už má oprávnený k dispozícii prostriedky na ich úhradu. Splatnosť jednotlivých dávok v konkrétnom prípade určí súd vo výroku rozhodnutia o výživnom, pričom môže určiť ako deň splatnosti konkrétny deň v mesiaci (v prvý deň v mesiaci, v pätnásty deň v mesiaci, v posledný deň v mesiaci), a tak ho prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prípadu, napr. výplatnému termínu povinného, splatnosti určitých opakujúcich sa platieb oprávneného (nájomné) a pod. Uplynutím určeného dňa splatnosti bez splnenia povinnosti sa rozhodnutie stáva vykonateľným. Súd pripúšťa, že citované ustanovenie zákona o rodine, jeho komentované znenie, ako aj znenie samotného exekučného titulu pripúšťajú dva rôzne výklady, súd sa však priklonil k tomu výkladu, ktorý viac zodpovedá úmyslu zákonodarcu poskytnúť maloletému výživné ešte pred skutočným vznikom nákladov, a teda k výkladu, ktorý je maloletého priaznivejší a lepšie zodpovedá jeho záujmom. Súd v tejto súvislosti pripomína, že podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Toto ustanovenie slúži ako významné interpretačné pravidlo pre súdy pri výklade právnych predpisov dopadajúcich na deti a to aj tým spôsobom, že pokiaľ je možné interpretovať právny predpis viacerými spôsobmi, majú zvoliť ten, ktorý najefektívnejšie zodpovedá najlepšiemu záujmu dieťaťa. Pri aplikácii tejto právnej normy v kontexte predloženého exekučného titulu súd (aplikujúc predovšetkým teleologický, jazykový a logický výklad) sledoval predovšetkým právnu istotu a legitímne očakávania maloletého oprávneného, pričom podľa názoru súdu je nevyhnutné zaistiť dieťaťu, ktoré je závislé na inej osobe, úhradu jeho nákladov od prvého dňa, kedy mu tieto vzniknú. Tomuto záveru súdu zodpovedá aj uznesenie Ústavného súdu Českej republiky III. ÚS 2988/2016 zo dňa 11. 10. 2016, v ktorom súd konštatoval, že pri výklade tohto ustanovenia, ktoré je v totožnom znení ako v slovenskom taj aj v českom právnom poriadku, existujú v zásade dve rovnocenné výkladové varianty, avšak „platba výživného v polovici príslušného mesiaca de facto žiadnou platbou vopred nie je, a pokiaľ by malo byť výživné platené s oneskorením, aj keď čiastočným, potom takéto usporiadanie vzťahov nie je v záujme maloletého dieťaťa.“ Súd preto prisvedčil argumentácii sťažovateľa, že platba výživného mesiac dopredu je plne odôvodnená povahou a poslaním tohto inštitútu. V posudzovanom prípade je súdom určená vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej tak, že je povinný zaviazaný na jej splnenie v rozsahu 50,- eur vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, teda dávku výživného za určitý mesiac musí v zmysle vyššie uvedeného výkladu uhradiť vždy do 15. dňa predchádzajúceho mesiaca (k tomu porovnaj napr. aj uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoE/67/2015 zo dňa 30. 09. 2015). Takýto výklad zaisťuje, aby mal maloletý oprávnený zaistené finančné prostriedky na celý mesiac určené na jeho výživu vopred, aby s nimi mohol hospodáriť. Podľa záverov sťažnostného súdu tak súd v napadnutom rozhodnutí posúdil splatnosť dávok výživného nesprávne. Pokiaľ bol potom návrh na vykonanie exekúcie za účelom vymoženia dávky výživného za mesiac január 2019 podaný na súd dňa 04. 01. 2019, dávka výživného za tento mesiac bola splatná ku dňu 15. 12. 2018 a preto je potrebné takýto návrh považovať za dôvodne podaný. Súd ďalej v reakcii na sťažnostné námietky oprávneného dodáva, že aj na rozhodnutia súdu v exekučnom konaní sú kladené primerané požiadavky, pričom každé takéto rozhodnutie musí mať zákonný podklad, musí byť dostatočne skutkovo a právne odôvodnené a nemôže byť prejavom svojvôle. Súd v tomto smere ďalej dopĺňa svoje úvahy o konštatovanie, že k naplneniu záruk na prístup k súdnej ochrane dochádza iba vtedy, ak súd koná objektívne, vylúči náhodné alebo svojvoľné uplatnenie právnych predpisov a prijme konečné rozhodnutie na podklade toho, čo skutočne v konaní zistil. Určenie tzv. alikvotnej časti zameškaného výživného tak, ako to urobil súd v napadnutom rozhodnutí, nemá základ v zistenom skutkom stave, ani v platných právnych predpisoch. Pokiaľ súd dospel k záveru, že splatnosť dávky výživného za mesiac január 2019 nenastala, právne odôvodneným postupom by bolo zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie pre absenciu vykonateľnosti exekučného titulu (§ 53 ods. 3 písm. a/ Exekučného poriadku v spojení s 45 ods. 1 Exekučného poriadku), pričom aj samotný výpočet alikvotnej čiastky zameškaného výživného je potrebné hodnotiť ako nesprávny.

13. Podľa § 195 exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.

14. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

15. Trovami oprávneného v exekučnom konaní sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie, návrhom povinného na zastavenie exekúcie, súdny poplatok, a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zo znenia ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva úmysel zákonodarcu v exekúcii vymáhať len tie trovy oprávneného, ktoré oprávnenému vznikli priamo pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie na súd. V posudzovanom prípade si oprávnená uplatnila voči povinnému aj nárok na náhradu poštovného za listovú zásielku zaslanú exekútorovi (nie súdu), prostredníctvom ktorého následne podala návrh na vykonanie exekúcie. Súd preto dospel k záveru, že nejde o výdavok v exekučnom konaní, ktorý by zákon umožňoval oprávnenej priznať a preto je v tejto časti potrebné napadnuté rozhodnutie považovať za vecne správne.

16. Vzhľadom na znenie § 202 ods. 1 Exekučného poriadku (v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník) neboli splnené zákonné podmienky na zmenu napadnutého rozhodnutia sťažnostným súdom a preto súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.

17. Úlohou vyššieho súdneho úradíka bude znovu preskúmať návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy (§ 48, § 53 Exekučného poriadku) a v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok vydať poverenie na vykonanie exekúcie, v ktorom určí aj rozsah nároku oprávneného na náhradu trov exekučného konania, vrátane konania o sťažnosti (§ 396 ods. 3 CSP per analogiam). Vyšší súdny úradník je právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozhodnutí viazaný (§ 250 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).