Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-279-2017.pdf
PDF · 255.85 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/279/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a sudcov JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Vladimíra Novotného v právnej veci žalobcu: RNDr. G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, Bratislava, zastúpená JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou so sídlom Javorinská 13, Bratislava, proti žalovaným: 1. J. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, Z., 2. G. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, Z., 3. N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, Z., žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení žalovanou v 1. rade, o zaplatenie 5.000,-eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 15C/299/2011-265 zo dňa 08. júna 2017 v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .
Žalovaným v 1. až 3. rade proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že: 1. Súd pripúšťa zmenu žaloby v tomto znení: Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu vo výške 5.000 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 13.09.2010 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne 100% náhradu trov konania. 2. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 240 eur s 2% úrokom z omeškania ročne od 13.09.2010 do zaplatenia zastavuje. 3. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 4.760 eur so 7% úrokom z omeškania ročne zo sumy 240 eur od 13.09.2010 do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4760 eur od 13.09.2010 do zaplatenia zamieta. Súd žalovaným v 1. až v 3. rade náhradu trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 420 ods.1, § 457, 470 ods.1,2, § 560, § 631, § 37 ods.1zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. V odôvodení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 30.12.2011 domáhala voči N. E., nar. XX.XX.XXXX, ako pôvodnému žalovanému, zaplatenia sumy 5.000 eur s 2% úrokom z omeškania ročne od 13. 09. 2010 do zaplatenia. Uplatnený nárok odôvodnila tým, že dňa 07.07.2009, 17.07.2009, 25.09.2009, 24.07.2009 a 02.12.2009 uzatvorila s pôvodným žalovaným dohody o stavebných prácach, podľa ktorých mal pôvodný žalovaný uskutočniť dohodnuté stavebné práce na jej rodinnom dome, na Jakabovej ulici v Bratislave. Za týmto účelom mu uhradila zálohy na vykonanie stavebných prác, pričom celkovo mu uhradila 9.386 eur. Prevažnú väčšinu stavebných prác žalovaný nevykonal, iné vykonal nekvalitne, s vadami. Zoznam nevykonaných stavebných prác, ktorých vykonanie pôvodnému žalovanému mala uhradiť, žalobkyňa špecifikovala v prílohe žaloby. Ďalej uviedla, že v dohodách mali dohodnutú cenu na konkrétne stavebné práce a materiály. Žalovaný podľa žaloby nevykonal a neuskutočnil viaceré práce, pričom mu ona za materiál a práce uhradila cenu vopred, avšak ku dňu spísania žaloby (29.12.2011) neobdržala práce, materiál a ani vrátenie zaplatených záloh napriek tomu, že pôvodného žalovaného písomne na ich vrátenie vyzvala. Pôvodný žalovaný nesúhlasil so žalobou tvrdiac, že práce boli vykonané riadne, včas a kvalitne. Z uplatneného nároku uznal nárok žalobkyne vo výške 240 eur, ktorý jej súd prvej inštancie priznal v poradí prvým rozsudkom z 22.1.2013 a vo zvyšnej časti súd žalobu z dôvodu nepreukázania dôvodnosti uplatneného nároku zamietol, majúc za to, že žalobkyňa nepreukázala, že právo z vád diela uplatnila v záručnej dobe, ktorá je najmenej 18 mesiacov a vady diela nenamietala, pričom dielo pôvodný žalovaný dokončil v decembri 2009. Na základe odvolania žalobkyne Krajský súd v Nitre uznesením z 31.07.2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie svojim postupom nedostatočne zistil skutkový stav veci a svojim spôsobom tak odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Konštatoval, že s obsahom spisu nekorešponduje záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepreukázala, že vady diela reklamovala v záručnej lehote. Odvolací súd vytkol prvoinštančnému súdu, že vychádzal z toho, že nároky uplatňované v tomto konaní žalobkyňa uplatňuje zo zodpovednosti za vady, pričom bez toho, aby si ujasnil predmet konania, pristúpil k vykonávaniu dokazovania. Odvolací súd konštatoval, že žalobkyňa v žalobe tvrdila, že pôvodnému žalovanému uhradila celkovo sumu vo výške 9.386 eur, pričom pôvodný žalovaný podľa tvrdení žalobkyne prevažnú väčšinu stavebných prác nevykonal a iné vykonal nekvalitne, s vadami. Taktiež konštatoval, že žalobkyňa v žalobe nešpecifikovala práce rozpisom konkrétnych prác, ani ich vadami, rozsahom a cenou, ktorú za jednotlivé práce vyplatila, ale k žalobe pripojila iba zoznam neurobených, vopred vyplatených prác. Už len samotný súčet súm uvedených v zozname predstavuje sumu rozdielnu od sumy, ktorú žalobkyňa uvádza v žalobe, keď súčet predstavuje sumu 11.227 eur, pričom žalobkyňa v žalobe uvádza, že pôvodnému žalovanému vyplatila 9.386 eur. Zo žaloby nie je zrejmé, ktoré práce pôvodný žalovaný nevykonal, ktoré vykonal vadne, resp. ktoré práce z priloženého zoznamu sú predmetom žalovanej sumy; či v tejto sume sú zahrnuté celé zálohy, v akej výške a za čo, či ide o sumu zníženú za vadné vykonanie diela a pod. Zoznam prác, ktorý žalobkyňa pripojila k žalobe a z ktorého odvodzuje svoje nároky, je jednak nejasný a neprehľadný a môže byť použitý iba ako listinný dôkaz, nemôže ale nahradiť povinnosť účastníka konania (od 1.7.2016 - strany sporu) vyplývajúcu z § 76 ods. 1 OSP opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých si súd ujasní predmet sporu tak, aby mohol preskúmať dôvodnosť žalobou uplatneného nároku. Ak žaloba takéto náležitosti nemá, je povinnosťou súdu postupovať podľa § 43 ods. 1 OSP a vyzvať žalobcu na doplnenie žaloby. Odvolací súd ďalej konštatoval, že prvoinštančný súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu a svedkov, avšak si vopred neujasnil, čoho sa žalobkyňa domáha, teda, akým právnym titulom si uplatnila nárok na zaplatenie sumy 5.000 eur a v akom rozsahu pri každom z nich. V priebehu konania, ako aj v odvolaní žalobkyňa uvádza, že zaplatenia žalovanej sumy sa domáha z titulu nevykonania niektorých dohodnutých stavebných prác, ďalej ich nesprávneho vykonania, ako aj náhrady škody. Z takto formulovaného nároku je zrejmé, že žalovaná suma je výsledkom niekoľkých nárokov uplatňovaných v tomto konaní. Posúdenie dôvodnosti nároku zo zodpovednosti za vady, zodpovednosti za náhradu škody, ako aj zo zodpovednosti za nevykonanie diela v dohodnutom rozsahu je potrebné posudzovať samostatne. Tieto okolnosti si súd prvého stupňa neujasnil, a preto ani po vykonanom dokazovaní nie je zrejmé, čo bolo obsahom dohody medzi stranami sporu. V prvom rade bolo potrebné zistiť, ktoré konkrétne práce boli predmetom zmluvy o dielo, teda, čo mal pôvodný žalovaný vykonať na rodinnom dome žalobkyne a ďalej, ktoré z dohodnutých prác, pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že neboli vykonané, pôvodný žalovaný nevykonal. V prípade, že práce vykonal s vadami, je potrebné zistiť, ktoré práce boli vykonané vadne a v čom spočívajú vady diela. Práce, ktoré mali byť predmetom zmluvy o dielo a ktoré tvoria žalovaný nárok, je najprv potrebné špecifikovať názvom a rozsahom (výmerou v m2, rozmermi a pod.), uviesť, či boli vykonané, či neboli, resp. či boli vykonané vadne, v čom spočíva vadnosť prác. Ak žalobkyňa poskytla zálohu za práce, ktoré podľa nej neboli vykonané, musí konkrétne uviesť, za ktoré práce vyplatila zálohu, v akej výške a kedy, a tieto tvrdenia musí aj preukázať. V prípade, že žalovaný prekročil dohodnutú cenu prác, resp. vykonal práce, ktoré neboli zahrnuté v zálohe, je potrebné posúdiť, či postupoval v súlade s § 635 a nasl. Občianskeho zákonníka, teda, či oznámil novú cenu diela, resp. jeho časti. V neposlednej miere je ale potrebné uviesť, že pre správne posúdenie otázky, či zhotoviteľ má právo na zaplatenie ceny diela, má rozhodujúci význam nielen skutočnosť, či dielo v čase plnenia (ne) vykazuje vady, ale aj skutočnosť, či zhotovené dielo bolo objednávateľom (žalobkyňou) riadne prevzaté. V posudzovanej veci súd prvej inštancie túto okolnosť neskúmal a vychádzal z toho, že dielo žalovaný dokončil v decembri 2009. Žalobkyňa v odvolaní namietla, že k žiadnemu odovzdaniu diela nedošlo, a preto podľa jej názoru nezačala plynúť ani lehota na uplatnenie zodpovednosti za vady. Súd prvej inštancie v konaní týmto skutočnostiam nevenoval žiadnu pozornosť, a preto odvolací súd bez zistenia týchto skutočností nemôže k veci zaujať záväzné právne stanovisko. Odvolací súd taktiež uviedol, že súd prvej inštancie si bude musieť v prvom rade ujasniť predmet konania, teda zistiť, aké právne nároky žalobkyňa uplatňuje v tomto konaní a v nadväznosti na to potom zamerať ďalšie dokazovanie. Až v prípade spoľahlivého zistenia všetkých okolností, podstatných pre posúdenie uplatňovaných nárokov, či už nároku zodpovednosti za vady, nároku zo zodpovednosti za náhradu škody, prípadne iných, bude možné reálne zhodnotiť opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v naznačenom smere, vyzvať žalobkyňu na upresnenie žalobného návrhu tak, aby bolo zrejmé, akým titulom sa domáha žalovanej sumy a v nadväznosti na to vykonať vo veci dokazovanie. Súd po oboznámení sa s obsahom žalobkyňou označeného osvedčenia Okresného súdu Komárno sp. zn. 12D/238/201312 zo dňa 12.04.2016 uznesením zo 07.10.2016 rozhodol v súlade s § 63 ods. 1, 2 CSP o tom, že v konaní pokračuje s dedičmi žalovaného, a to s J. E. ako žalovanou v 1. rade, s G. E. ako žalovanou v 2. rade a N. E. ako žalovaným v 3. rade. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v súlade s pokynom odvolacieho súdu zo zrušujúceho uznesenia vyzval žalobkyňu podľa § 132 CSP na doplnenie a opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. skutočností, z ktorých vyplývajú jej nároky špecifikovaním - z čoho ňou uplatnený nárok na zaplatenie 5000 eur s príslušenstvom jednotlivo pozostáva, -čo bolo predmetom zmluvy (zmlúv) o dielo (z ktorého dňa), teda ktoré práce, v akom rozsahu a do kedy mali byť vykonané, s kým bola zmluva (zmluvy) uzavretá (é), - v akej výške, kým, kedy, komu bola zaplatená záloha na vykonanie jednotlivých dohodnutých prác, - ktoré dohodnuté práce jednotlivo boli vykonané a aká suma na ich vykonanie jednotlivo bola zaplatená, - ktoré dohodnuté práce jednotlivo neboli vykonané a aká suma na ich vykonanie jednotlivo bola zaplatená, - ktoré dohodnuté práce jednotlivo boli vykonané vadne a v čom spočíva vada diela, -pokiaľ si v žalovanej sume uplatňuje aj nárok na náhradu škody, špecifikuje jej výšku (zo žalovanej istiny) a upresní, kedy a ako ku škode došlo. Žalobkyňa v podaní z 13.12.2016 uviedla, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 5.000 eur si uplatnila titulom uhradených a nedokončených stavebných prác na rodinnom dome v Bratislave, keď pôvodnému žalovanému uhradila celkovo sumu vo výške 23.700 eur (podľa žaloby 9.386 eur) ako zálohy na „vykonanie objednanie“ stavebných prác. Zo strany žalovaného neboli predmetné stavebné práce vykonané, a tak žalobkyňa musela ich vykonanie objednať u tretích osôb. Žalobkyňa poukázala na dohody o prácach a o vykonaní stavebných prác zo 07.07.2009, 17.07.2009, 24.07.2009, 25.09.2009 a 02.12.2009 s tým, že práva zo zodpovednosti za vady si uplatnila dohodami o prácach zo dňa 07.07.2009, 17.07.2009 a 24.07.2009. Keďže pôvodný žalovaný dohody nesplnil a práce nevykonal riadne, vady diela u pôvodného žalovaného reklamovala ústne a na znak dohody o odstránení vád žalovaný podpísal dohody z 25.09.2009 a 02.12.2009, predmetom ktorých bolo opätovné vykonanie prác dohodnutých v predchádzajúcich dohodách z dôvodu ich nevykonania. V ďalšom žalobkyňa rozoberala obsah jednotlivých dohôd, ako aj výšku súm vyplatených pôvodnému žalovanému a vymenúvala ktoré práce nemali byť dorobené, resp. neboli dokončené. Súčasne vymenúvala dohody uzavreté s tretími osobami, či už z 21.08.2010 alebo z 23.09.2011. Súčasne poukázala na doklady zasielané v prílohe uvedeného podania z 13.12.2016, ku ktorému podaniu však nepripojila žiadne prílohy. Bez ďalšieho uviedla, že pôvodný žalovaný prevzal 20.07.2009 sumu 300 eur + 700 eur na sádrokartón, dňa 22.07.2009 prevzal zálohu pre stolára na vyhotovenie plotu vo výške 400 eur, dňa 27.07.2009 prevzal zálohu na vypožičanie stavebného nástroja a materiálu vo výške 500 eur, prevzal sumu 1500 eur za vykonané stavebné práce, dňa 03.08.2009 prevzal sumu 500 eur (bez uvedenia dôvodu žalobkyňou), dňa 13.08.2009 prevzal sumu 1500 eur ako zálohu na vykonávanie stavebných prác, dňa 18.08.2009 prevzal sumu 300 eur ako zálohu na stavebný materiál a 21.08.2009 prevzal sumu 1200 eur na vykonanie stavebných prác. V závere uvedeného podania žalobkyňa navrhla zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 5.000 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 13.09.2010 do zaplatenia. Na pojednávaní konanom dňa 09.05.2017 žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že sa s pôvodným žalovaným dohodla na rekonštrukcii existujúceho rodinného domu v rozsahu, ktorého obsah sa premietol do dohôd zo 07.07.2009, 17.07.2009, 24.07.2009, 25.09.2009 a 02.12.2009. V júlových dohodách sa zmluvné strany dohodli, že pôvodný žalovaný vykoná práce na 1. poschodí. Keď toto urobil, tak sa dohodli na vykonaní ďalších stavebných prác dohodou zo 17.07.2009 a z 24.07.2009. Po odchode žalobkyne do zahraničia, táto poverila svojho exmanžela dohľadom na vykonaní prác. Pôvodný termín dokončenia bol do konca júla 2009 a ďalších prác do konca septembra 2009, kedy žalobkyňa zistila, že gro prác nie je spravené a tieto boli zhrnuté do dohody z 25.09.2009 s tým, že práce sa vykonajú do 01.10.2009 a všetky práce sú už vyplatené. V decembri žalobkyňa zistila, že práce dokončené nie sú, že sú tam nedorobky, preto prácu prevzala a zhotoviteľovi vytkla zjavné nedorobky, ktorých obsah je obsahom dohody z 02.12.2009, a teda obsah tejto dohody predstavuje právny úkon prevzatia diela s vytknutím vád. Ďalej žalobkyňa argumentovala, že na pojednávaní 05.06.2012 pôvodný žalovaný uviedol, že obdržal sumu 13.700 eur a na fasádu 8.000 eur aj s materiálom s tým, že pán M. poukázal na účet aj sumu 2.000 eur. V súvislosti s tým pôvodný žalovaný rozporoval kto platil kontajner na odvoz smetí v decembri 2009 vo výške 200 eur. Taktiež uviedla, že oproti žalobe tvrdia, že pôvodnému žalovanému nebola vyplatená suma 9.386 eur, ale bola mu vyplatená suma 23.700 eur, ktorej výšku potvrdil aj pôvodný žalovaný. Z tejto sumy, ktorá bola nesporne pôvodnému žalovanému zaplatená, si žalobkyňa uplatnila zľavu vo výške 5.000 eur za vady diela, pričom pôvodný žalovaný vo svojej výpovedi dňa 05.06.2012 potvrdil, že listom žalobkyne z 09.09.2010, bol vyzvaný na vrátenie sumy 5.000 eur. Všetky práce zo strany pôvodného žalovaného boli vykonávané na rodinnom dome žalobkyne, ktorá v decembri 2009 zistila, že dielo nie je vykonané tak ako má byť a tak obsah dohody z 02.12.2009 je reklamovanie nevykonaných prác s tým, aby ich pôvodný žalovaný dorobil, čo sa v danom prípade nestalo. Z priebehu konania aj z fotodokumentácie je zrejmé, že dochádza k zatekaniu v dôsledku netesnosti terasy. Pôvodný žalovaný vysekávaním terasy zasiahol do izolácie, zateplenia a v dôsledku toho začal dom extrémne zatekať. Práce na terase, za ktoré mal zaplatených 1740 eur, pôvodný žalovaný spravil zle, nerobil ani komín a na pojednávaní konanom 05.06.2012 pôvodný žalovaný uviedol, že nedorobil chodník, práce na zadnej prízemnej terase, piliere, krytky na vetranie, špalety, vonkajšie zábradlie, ani konečné úpravy na terase a dvore, príklop nebol osadený. Pritom chodník, vrátane obrubníkov je uvedený v každej z dohôd, rovnako aj piliere (dohoda zo 17.07.2009), krytky na vetranie, špalety, vonkajšie zábradlie je uvedené v dohode z 02.12.2009. Pokiaľ bola celková suma na práce vyplatená vo výške 23.700 eur a uplatnená suma vo výške 5.000 eur je menej ako 25 % z vyplatenej sumy, je to zľava za nedorobky prác, a teda nárok žalobkyne z vád práce vykonávaných pôvodným žalovaným. Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že pokiaľ žalobkyňa zaplatila aj v roku 2010 ďalší materiál, či už vo výške 509,66 eur alebo vo výške 1020 eur na materiál strechy pre N. I., žalovanú sumu si žalobkyňa uplatňuje aj titulom náhrady škody, keďže žalobkyňa mala výdavok aj za práce dodávané inými dodávateľmi, resp. jej nájomníkmi. Tento nárok na náhradu škody vo výške 5.000 eur si žalobkyňa uplatňuje pre prípad, že súd dospeje k záveru, že 25 % zľava zo zodpovednostného vzťahu žalobkyne a pôvodného žalovaného žalobkyni nenáleží, keďže nepochybne žalobkyňa na odstránenie nedostatkov mala iné výdavky, čo žalobkyňa preukázala pokladničnými dokladmi ako aj dohodami s inými dodávateľmi napr. pánom Tlachom za účelom odžľabnenia balkónovej terasy a obdobné dohody mala uzavreté aj s R. G., pánom R. a T.. Právny zástupca žalobkyne taktiež navrhol pripustiť zmenu petitu v časti úroku z omeškania a to tak, že popri zaplatení sumy 5.000 eur si žalobkyňa uplatňuje aj nárok na 9 % úrok z omeškania zo sumy 5.000 eur od 13.9.2010 až do zaplatenia. Žalovaná v 1. rade, aj ako splnomocnená zástupkyňa ostatných žalovaných, na pojednávaní dňa 09.05.2017 uviedla, že žalobkyňa neuviedla titul uplatneného nároku. Taktiež poukázala na to, že žalobkyňa tvrdila, že sa s jej nebohým manželom dohodli na prácach v hodnote 5.000 eur a za tým účelom uzavreli viacero dohôd. Poukázala na rozpor, keď v žalobe žalobkyňa tvrdí, že vyplatila sumu 9.386 eur, avšak neskôr uvádza sumu 23.700 eur s tým, že v júli 2009 vyplatila 5.000 až 10.000 eur, v auguste 2009 vyplatila 10.000 eur a v decembri 2009 vraj vyplatila 800 eur. Uviedla, že na prvej z piatich dohôd mal byť správne dátum 19.07.2009, avšak dodatočne je dátumovaná na 07.07.2009, pričom obsahuje súpis prác približnými cenami ešte v slovenských korunách. Celkom žalobkyňa objednala 11 bodov prác, pričom 17.07.2009 boli dopísané ďalšie objednané práce a 02.12.2009 je uvedený súpis prác, ktoré majú byť vykonané. Podľa dokladov v spise, pôvodný žalovaný prevzal sumu 7.670 eur, pričom jeden pokladničný doklad na sumu 1.116 eur nie je podpísaný a pôvodný žalovaný tvrdil, že tieto peniaze mu ani uhradené neboli. Žalovaná v 1. rade poukázala na to, že samotná žalobkyňa v konaní potvrdila, že v júli 2009 vyplatila len vykonané práce po ich odkontrolovaní. Bývalý manžel žalobkyne uviedol, že dohoda o cene práce bola 10.000 eur, čo malo byť aj uhradené. Podľa jeho vyjadrenia nedokončená bola menšia časť fasády domu, chodník a zábradlie, ostatné práce boli dokončené. Pôvodný žalovaný uznal záväzok 240 eur a potvrdil, že prevzal 13.700 eur, žalobkyňa vady nereklamovala a v decembri 2009 spísala ešte práce, ktoré mali byť vykonané. Aj svedok O. potvrdil, že práce boli vykonané priebežne, bez vád, neboli reklamované. Podľa žalovanej v 1. rade žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala reklamáciu vád, ani konkrétne sumy, ktoré sú sporné. Faktúry, prípadne vyjadrenia iných dodávateľov, že práce pôvodného žalovaného boli vykonané vadne, sú nepostačujúce. Napriek výzve súdu žalobkyňa žiadne konkrétne dôkazy nepredložila, neuviedla, nešpecifikovala, ba dokonca sa sama so sebou svojimi vyjadreniami dostala do rozporu. Žalovaná v 1. rade namietla aj pravosť niektorých podpisov pôvodného žalovaného, pričom založila do spisu kópie podpisov pôvodného žalovaného. Uviedla, že k jednotlivým dohodám a sumám sa vyjadriť nevie, ako sa ani nevie vyjadriť, či z vyplatených záloh nakupoval materiál manžel (pôvodný žalovaný) alebo žalobkyňa. Aj keby materiál zakúpil pôvodný žalovaný, tak doklady o kúpe odovzdal. Poukázala aj na to, že podľa vyjadrení pôvodného žalovaného nikdy problémy neboli, pokiaľ žalobkyňa sama preberala práce. Uviedla, že pokiaľ pôvodný žalovaný uznal, že dlhuje 240 eur, ona taktiež trvá len na tejto sume. Poukázala na skutočnosť, že práce v jednotlivých dohodách sa opakujú, že je prekvapujúce, že v dohodách nie sú ani čiarky, ani bodky a môže sa tam dopísať kedy chce a čo chce. Uviedla, že keď sa začali problémy so žalobkyňou, že sa veľmi zľakla, no manžel ju uisťoval, aby sa nebála, že treba poznať žalobkyňu, že z jej strany ide o špekuláciu. Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP určil, že medzi stranami nie je sporné, že pôvodný žalovaný pracoval na dome žalobkyne, sporný je rozsah objednaných prác ako aj rozsah nedodaných prác, sporné je či žalobkyňa dielo prevzala a či vady diela reklamovala. Sporný je aj rozsah vád diela a súdu sa javí za týchto skutkových tvrdení žalobkyne, že žaloba je nedôvodná nad právoplatne priznanú sumu. Právny zástupca žalobkyne vo svojej reakcii uviedol, že vzhľadom na výšku uplatneného nároku nie je žiaduce vyhotovovať znalecký posudok grafológom na určenie pravosti podpisu pôvodného žalovaného, a že žalobkyňa v novom vyjadrení zhrnie, čoho konkrétneho sa domáha. V záverečnej reči okrem iného uviedol, že nie je možné povedať úplne presne konkrétne výmery a rozsah prác aj z toho dôvodu, že bol to práve žalovaný, ktorý neviedol dokumentáciu, ani stavebný denník. Keby si svoju robotu bol robil poriadne, bolo by možné kontrolovať položku po položke. Žalovaný takisto neúčtoval jednotlivé sumy za konkrétne práce, ale na príjmový doklad uviedol záloha na stavebné práce. Preto tieto stavebné práce je potrebné posudzovať ako celok, ako súbor prác vykonávaných na opravu a úpravu rodinného domu, a preto zľava cca 25 %, ktorú požaduje žalobkyňa, teda vo výške 5.000 eur je viac ako primeraná. Žalobkyňa si uplatňuje nárok z vád dodaného diela - prác, avšak v konaní preukázala dohodami s jednotlivými zhotovovateľmi aj svoj nárok na náhradu škody, ktorý podľa žalobkyne dosahuje sumu 5.000 eur. Žalovaná v 1. rade aj ako splnomocnená zástupkyňa ostatných žalovaných uviedla, že keby jej manžel pracoval tak neodborne, ako sa to tvrdí, asi by zomreli hladom a podľa toho čo jej manžel povedal to, že pracoval vo fuške, bolo na žiadosť žalobkyne, ktorá sa mala vyjadriť, že slovenskému štátu nebude platiť zbytočne. Taktiež uviedla, že uznáva len už priznaných 240 eur. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že popri dôkazoch vykonaných pred vyhlásením v poradí prvého rozsudku vo veci, doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise do vyhlásenia dokazovania za skončené dňa 09.05.2017. Z uvedeného dôvodu súd neprihliadol na podanie žalobkyne z 23.05.2017. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že medzi stranami sporu malo dôjsť v júli a v septembri opakovane, ako aj 02.12.2009 k uzavretiu zmlúv o dielo podľa § 631 a nasl. OZ v podobe dohôd uzavretých medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným, predmetom ktorých mala byť odplatná dodávka stavebných prác na existujúcom rodinnom dome žalobkyne, bez ich podrobnejšej špecifikácie, keď napr. vo fotokópii dohody na čl. 8, na ktorej sú mimochodom uvedené dátumy aj 07.07.2009, ale aj 19.07.2009, pričom každá zo žalobkyňou predložených fotokópií ďalších dohôd vyvoláva dojem dodatočných zápisov, ako na to poukázala aj žalovaná v 1. rade, je predmet diela opísaný len ako: dorobenie stavebných prác na dolnom poschodí vrátane: špalety (nie je uvedené ani čoho, ani v akom počte), omietky (nie je uvedené aké, či stierkové, vápenné, či vápennocementové, či cementové a podobne), rohy (ani z takto určeného predmetu nie je zrejmé, čo pod uvedeným pojmom treba rozumieť), dorábka pri dverách (nie je zrejmé, v čom spočíva dorábka a pri koľkých dverách), stierka (keďže predmetom diela mala byť aj omietka, nie je zrejmé prečo popri omietke mala byť dodaná aj stierka, ktorá je tiež omietkou), maľovanie (nie je špecifikované maľovanie čoho sa má na mysli, ani druh farby majúcej sa použiť na maľovanie - acryl, olej, vápno), silikonovanie (nie je špecifikované čo má byť zasilikované), lišty (nie je zrejmé čo a v akom rozsahu má byť olištované), pričom podľa uvedenej dohody pri texte 1m výspravky, pucovania, stierky, vymaľovať bola uvedená cena 120,- Sk/meter, pri 21 m stierka, (opäť) maľovanie bola uvedená cena 50,- Sk/meter a pri 15m lišty bola uvedená cena 60,- Sk/meter, celkom v hodnote 120 eur. Podľa dohody na čl. 4, 5 z 24.07.2009, na ktorej podpisy objednávateľa a zhotoviteľa sú umiestnené na rôznych miestach, keď pod podpisom zhotoviteľa pokračuje vymenovanie ďalších prác, avšak pod nimi absentuje podpis zhotoviteľa, sa majú vykonať stavebné práce: špalety, vyspravovanie, dokončenie v hodnote 1200 Sk = 400 eur, pričom pred textom 1200 Sk, pod ktorým je dopísaný text vyplatené, je dopísaný aj text 45 M, 140 Sk/Meter. Z tejto dohody nie je zrejmé, prečo sú aj v nej uvedené špalety a vyspravovanie. Obdobne je to aj v ďalších z predložených dohôd. Žalobkyňa 07.08.2012 vypovedala, že v júli 2009 pôvodnému žalovanému ako zhotoviteľovi, s ktorým bola dohodnutá na dorobení horného poschodia v hodnote 5.000 eur, zálohy nevyplácala. Vyplatila len to, čo sa urobilo. Potom odišla do zahraničia a pôvodnému žalovanému mal jej brat vyplácať zálohy na vykonanie ďalších prác, pričom dolné poschodie bolo dokončené v decembri 2009. Uviedla, že v mesiaci júl 2009 sa zhotoviteľovi vyplatilo 5.000 až 10.000 eur, pričom nevysvetlila, prečo pri hodnote diela 5.000 eur malo byť zhotoviteľovi ešte v júli 2009 vyplatených až 10.000 eur. Žalobkyňa toto tvrdenie ani nepreukázala, keď podľa dôkazov na čl. 15, 19 bolo zhotoviteľovi v júli 2009 vyplatených na sádrokartón 300+700 eur, pre stolára záloha 400 eur, 500 eur záloha na požičanie náradia a materiálu a 500 eur malo byť prevzatých 17.07.2009, bez uvedenia dôvodu. V danom prípade teda žalobkyňa vyplácala pôvodnému žalovanému ako zhotoviteľovi aj zálohy na materiál, na vypožičanie stavebných nástrojov (č.l. 15). O návrhu žalobkyne na zmenu petitu v časti nároku na úrok z omeškania jeho rozšírením z pôvodne uplatnených 2% ročne zo sumy 5.000 eur od 13.09.2010 do zaplatenia na 9% ročne, ako aj o jej návrhu na zaviazanie žalovaných v 1. až v 3. rade k zaplateniu uplatneného nároku na zaplatenie sumy vo výške 5.000 eur spoločne a nerozdielne a vzhľadom na podstatnú zmenu rozhodujúcich skutočností v súvislosti s novým tvrdením žalobkyne, že pôvodnému žalovanému zaplatila sumu 23.700 eur súd s poukazom na § 140 ods. 1, 2 CSP rozhodol podľa § 142 ods. 1 CSP a zmenu žaloby v navrhnutom rozsahu pripustil. Z dôvodu, že o časti uplatneného nároku na zaplatenie sumy 5.000 eur s príslušenstvom už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom z 22.01.2013 v jeho vyhovujúcej časti, avšak žalobkyňa napriek tomu si zmenenou žalobou naďalej uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 5.000 eur s 9% úrokom z omeškania ročne, súd s poukazom na § 230 CSP a prekážku veci právoplatne rozsúdenej (res iudicata), zastavil konanie v rozsahu už právoplatného prísudku z prvého rozsudku vo veci. Vzhľadom aj na odvolacím súdom naznačenú neurčitosť vymedzenia stavebných prác a ich rozsahu, ktoré mali byť predmetom jednotlivých dohôd ako zmlúv o dielo, čo pripustila aj samotná žalobkyňa v záverečnej reči svojho právneho zástupcu, keď nie je zrejmé, čo malo byť výsledkom stavebných prác ako diela, najmä keď nie je zrejmá ani špecifikácia ani rozsah prác, ktoré mal pôvodný žalovaný vykonať na rodinnom dome žalobkyne a nie sú špecifikované ani materiály, ktoré mali byť pri stavebných prácach na dome žalobkyne použité, súd dospel k záveru, že právne úkony - písomné dohody uzavreté medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným na čl. 4-9 , 17 , 19 sú s poukazom na § 37 ods. 1 OZ neplatné. Napokon, pôvodný žalovaný, ale aj žalovaná v 1. rade, spochybnili pravosť údajného podpisu pôvodného žalovaného na doklade z 26.09.2009 na čl. 7. S poukazom na uvedené nastupuje dôkazná povinnosť tej strany spory, ktorá listinu predložila, aby preukázala pravosť podpisu, v dôsledku prenosu dôkazného bremena na tú stranu sporu, ktorá tvrdí tie skutočnosti, ktoré mali byť touto listinou preukázané. Unesenie dôkazu o pravosti podpisu pôvodného žalovaného zaťažuje potom žalobkyňu (obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 174/2013, resp. aj 4Cdo 13/2009), ktorá výslovne uviedla, že vzhľadom na hodnotu uplatneného nároku nenavrhuje vykonať vo veci znalecké dokazovanie znalcom grafológom. Z neplatných zmlúv o dielo nemôže vzniknúť ani zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi neplatnej zmluvy za údajné vady diela, či riadnosť - kompletnosť diela. S poukazom na uvedené nie je daný ani nárok žalobkyne na zľavu z ceny diela, ktorá navyše nebola v danom prípade ani v uvedených dohodách určená, najmä keď žalobkyňa za cenu diela považovala výšku svojho peňažného plnenia na zálohách vyplatených pôvodnému žalovanému, a to najskôr vo výške 9.386,- eur a neskôr vo výške 23.700 eur. Pokiaľ si žalobkyňa a pôvodný žalovaný plnili na základe neplatných zmlúv, s poukazom na § 457 OZ sú povinní vrátiť druhému všetko, čo podľa nich dostali. Ide o synallagmatický záväzok účastníkov neplatnej zmluvy. Obe strany neplatnej zmluvy sú zároveň povinným i oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdila, že pôvodnému žalovanému celkovo uhradila sumu vo výške 23.700 eur, avšak neuviedla, o koľko sa obohatila ona vykonaním stavebných prác pôvodným žalovaným na jej dome, teda v akej výške jej vznikla voči dedičom pôvodného žalovaného povinnosť plniť. S poukazom na uvedené súd uplatnený nárok žalobkyne v súvislosti s neplatnými zmluvami o dielo zo 07.07.2009, resp. 19.07.2009, zo 17.07.2009, z 24.07.2009, z 25.09.2009, v znení doplnenia z 26.09.2009 a z 02.12.2009 považuje za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobe na vydanie dosiaľ nevráteného bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy súd môže vyhovieť iba vtedy, keď je požadované vzájomne podmienené vrátenie podľa neplatnej zmluvy vzájomne poskytnutých plnení. Pokiaľ žaloba nie je takto formulovaná, nemôže byť žalobkyňa v konaní úspešná. V danom prípade žalobkyňa v rozpore s § 457 OZ, a analogicky aj v rozpore s § 560 OZ, neosvedčila svoju pripravenosť vrátiť dedičom žalovaného plnenia, ktoré jej bolo pôvodným žalovaným v podobe stavebných prác poskytnuté. Žalobný návrh ani nie je formulovaný na vrátenie vzájomných plnení prijatých účastníkmi neplatnej zmluvy, ale je formulovaný len na jednostranné zaviazania žalovaných na plnenie. Žalobkyňa pre prípad, že súd nebude mať preukázaný jej nárok na žalované plnenie titulom zodpovednosti za vady, tento z opatrnosti skutkovo vymedzila aj titulom nároku na náhradu škody. Žalobkyňa v danom prípade nepreukázala ani vznik škody a ani porušenie právnej povinnosti pôvodným žalovaným. Keby tieto aj preukázala, nezakladalo by to zodpovednosť pôvodného žalovaného, teda žalovaných v 1. až v 3. rade, za škodu a tomu zodpovedajúce právo na náhradu škody, najmä keď s poukazom na § 420 ods. 1 OZ je potrebné poškodeným tvrdiť a nespochybniteľne preukázať príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym úkonom, keď vzťah príčiny a jej následku musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný. Žalobkyňa uplatnený nárok titulom náhrady škody odôvodnila potrebou uzavretia dohôd o vykonaní prác s tretími osobami dňa 21.08.2010 (R. R. a M. T. - omietnutie na dvore a pilierov, vrátane fasádnej omietky, omietnutie garáže, omietnutie brány a zatepľovanie, ukladanie kameňov, montáž digestorov, nedorobené silikovanie, nedokončené dvere, nedorobená vetračka; resp. R. R. - osadenie príklopu vodovodnej šachty) dňa 23.09.2011 (Fr. X., špalety, komín, silikovanie, konečné úpravy na terase a dvore), dňa 01.09.2010 (P. G. - kontajner a odvoz smetí, chodník, vrátane obrubníkov, práce na zadnej terase). Keďže žalobkyňa nepreukázala splnenie predpokladov na náhradu škody titulom zodpovednosti pôvodného žalovaného za údajnú škodu žalobkyne, ktoré predpoklady navyše musia byť splnené kumulatívne, teda súčasne, súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol ako nedôvodnú bez toho, aby z dôvodov hospodárnosti konania vykonal aj dokazovanie výsluchom osôb, ktorých výsluch ako svedkov navrhla žalobkyňa. Súdu nedá poznamenať, že dedič s poukazom na § 470 ods. 1, 2 OZ zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, avšak ak je viac dedičov, zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Aj keď v danom prípade podiel žalovanej v 1. rade z dedičstva po nebohom pôvodnom žalovanom ako poručiteľovi je výrazne nižší než podiel zostávajúcich žalovaných, pričom ani jeden z nich nenadobudol dedičstvo vo výške 5.000 eur, žalobkyňa napriek tomu navrhla všetkých žalovaných zaviazať na žalované plnenie spoločne a nerozlučne. S poukazom na všetky uvedené dôvody a ich vzájomné súvislosti súd žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 4.760 eur so 7% úrokom z omeškania ročne zo sumy 240 eur od 13.09.2010 do zaplatenia a s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4760 eur od 13.09.2010 do zaplatenia zamietol ako nedôvodnú. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP, s prihliadnutím aj na § 396 ods. 3 CSP tak, že v konaní procesne úspešným žalovaným priznal 100% náhradu trov konania.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania podala odvolanie žalobkyňa. Svoje odvolanie odôvodnila tým, že nesúhlasí rozsudkom súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti s poukazom na ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Uviedla, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 09.05.2017 vyslovil k veci svoje stanovisko podľa § 181 ods. 2 CSP, že medzi stranami nie je sporné, že pôvodný žalovaný pracoval na dome žalobkyne, sporný je rozsah objednaných prác, ako aj rozsah nedodaných prác, sporné je, či žalobkyňa dielo prevzala a či vady diela reklamovala. Sporný je aj rozsah vád diela a súdu sa javí za takýchto skutkových tvrdení žalobkyne, že žaloba je nedôvodná nad právoplatne priznanú sumu. S poukazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 17,18 uviedla, že v danej právnej veci sa konalo pojednávanie dňa 09.05.2017, na ktorom zhrnula svoje tvrdenia, navrhla vykonať doplnenie dokazovania svedeckými výpoveďami ďalších svedkov, pričom súd tieto návrhy zamietol a ukončil dokazovanie. S poukazom na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti náhrady škody v bode 19 uviedla, že s právnym názorom súdu nesúhlasí. S poukazom na čl. 8, čl.15 ods. 1 § 149, § 150 ods. 1, 2, § 151 ods. 1, 2, § 185 ods. 2, 3, § 186 ods. 1, 2, § 216 ods. 1 CSP uviedla, že základnou zásadou Civilného sporového poriadku je kontradiktórnosť konania. Súd môže prelomiť zásadu kontradiktórnosti konania a vykonať stranami nenavrhnuté dôkazy iba v zákonom taxatívne vymedzených dôvodoch, pričom však v žiadnom prípade v tejto veci (nespotrebiteľská právna vec) nemôže nahrádzať chýbajúce prostriedky procesného útoku alebo obrany strán sporu (tu skutkové tvrdenia žalovaných, že k uzatvoreniu zmluvy nedošlo). V tomto konaní strana žalovaných v celom konaní neuviedla ani raz, že so žalobkyňou neuzatvoril pôvodný žalovaný zmluvu o dielo na rekonštrukciu stavby žalobkyne. A takisto strana žalovaných v spore neuviedla, že považuje túto zmluvu za neplatnú. V súlade s uvedeným preto podľa názoru žalobkyne súd musí vychádzať zo zhodného skutkového tvrdenia strán, kedy obe strany potvrdili, že sa dohodli na zmluve o dielo na rekonštrukciu domu žalobkyne. Právne posúdenie skutkového stavu zo strany súdu preto ide nad rámec zhodného tvrdenia strán sporu, preto je nesprávne. A to aj s poukazom res iudicata v tejto veci, na ktorú sám súd prvej inštancie upozornil a v odôvodnení svojho rozhodnutia na túto skutočnosť poukázal, pretože vo veci je na zhodnom skutkovom základe právoplatne rozhodnuté, že k uzatvoreniu zmluvy došlo. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie je prekvapivý aj z dôvodu, že v právnom posúdení na pojednávaní dňa 09.05.2017 súd uviedol, že nie je sporné, že k prácam na dome došlo, ale sporný bol rozsah prác, nie samotné uzatvorenie zmluvy. Zmluva o dielo podľa Občianskeho zákonníka nevyžaduje písomnú formu. Poukazuje na výsluch pôvodného žalovaného zo dňa 05.06.2012, kedy uviedol „My sme sa dohodli na robote, to je pravda“ a ďalej uvádzal „Áno my sme v mesiaci október podpísali sumár prác, ktoré sme vykonali a ktoré sme nevykonali“. Čo sa týka samotných jeho podpisov na niektorých dokladoch pôvodný žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi, že jeho podpis je na dohode o práci z 02.12.2009 založený na č.l. 17, ako aj na listinnom dôkaze zo dňa 13.08.2009 na č.l. 12, či na č.l. 13. Pôvodný žalovaný napríklad rozporoval iba podpis pod doplnením pripísanom na zmluve o prácach zo dňa 25.09.2009 a to pod doplnením zo dňa 26.09.2009, pričom však samotná zmluva o dielo medzi stranami vznikla ústne a v konaní predložené dohody o prácach sú vlastne iba jej potvrdeniami, súpismi zrealizovaných a na základe reklamácii žalobkyne nezrealizovaných prác, ktoré bol pôvodný žalovaný ešte povinný vykonať, čo tvrdila počas celého konania. Čo sa týka samotnej dôkaznej povinnosti strán sporu, opätovne nesúhlasí s právnym názorom súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 6/2010. V zmysle vyššie uvedeného právneho stanoviska má za to, že svoj nárok preukázala jednoznačne, predložila niekoľko dohôd o prácach s pôvodným žalovaným, množstvo príjmových dokladov, fotodokumentáciu, práce na dome pôvodný žalovaný vykonával, čo sám potvrdil, potvrdil aj prevzatie výzvy na zaplatenie sumy 5.000 eur, pričom pôvodný žalovaný spochybnil svoj podpis na niektorých dokladoch a na podporu svojho tvrdenia nepredložil žiadny dôkaz, ani žiadne tvrdenie, ktoré by podporovalo jeho verziu, pričom tvrdenie o tom, že jeho podpis nie je na niektorom konkrétnom doklade, je v prospech žalovanej strany odporujúcej všetkému v konaní vykonanému dokazovaniu. Skôr ide zo strany žalovaných o účelovú obranu a nie o tvrdenie, ktoré by mohlo obstáť popri množstve ďalších dôkazov produkovaných v tomto konaní žalobkyňou a tvrdenie, o ktoré by súd mal opierať svoje rozhodnutie vo veci. Takýto postup súdu by nikdy nezaručoval spravodlivé konanie a rozhodovanie vo veci, nakoľko pri hodnote sporu by suma za znalecké posudky znalca z odboru písmoznalectva na overenie pravosti podpisu žalovaného na cca 30 dokladoch bola vyššia ako je hodnota sporu samého. Žalobkyňa chápe, že pre žalovaných bude ťažké zaplatiť sumu 5.000 eur žalobkyni, avšak pôvodný žalovaný vzal za vykonanie diela od žalobkyne sumu 23.700 eur a poškodenou stranou je žalobkyňa. Pokiaľ strana žalovaných tvrdí, že niektoré podpisy pôvodného žalovaného nie sú jeho, je povinnosť tvrdenia a dôkazu na ich strane. Žalobkyňa v zmysle vyššie uvedeného pokladá právnu kvalifikáciu nároku žalobkyne súdom prvej inštancie, ako aj názor súdu o synalagmatickom vzťahu vrátenia bezdôvodného obohatenia obom strán za nepatriacu do tohto konania, nakoľko zmluva o dielo na rekonštrukciu domu bola uzatvorená platne, strany sporu od nej neodstúpili, preto nárok žalobkyne na zľavu z kúpnej ceny naďalej trvá. Žalobkyňa uviedla, že opätovne zhŕňa svoje tvrdenia v konaní. K právnemu vzťahu medzi stranami sporu uviedla, že obe strany sporu sú fyzickými osobami nepodnikateľmi, preto sa riadi vzťah medzi nimi Občianskym zákonníkom. Súd nemal za sporné, že pôvodný žalovaný vykonával práce na oprave a úprave domu žalovanej v Bratislave. S poukazom na ustanovenia § 631, § 633 ods. 1, § 634 ods. 1, § 635 ods. 1, § 644, § 646 ods. 1, § 648 ods. 1, 2, § 652 ods. 1, § 653 ods. 1, § 654 ods. 1, § 655 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uviedla, že podľa názoru žalobkyne strany sporu uzatvorili ústnu zmluvu o dielo podľa ustanovenia § 631 Občianskeho zákonníka, konkrétne zmluvu o oprave a úprave veci podľa § 652 ods. 1 OZ. Predmetom diela boli rôzne stavebné práce pri „prerábke“ rodinného domu na Jakabovej ulici č. 88 v Bratislave, všetky sa týkali opravy alebo úpravy tejto jedinej veci. Podľa názoru žalobkyne predmetná zmluva nemusela mať písomnú formu, mala ústnu formu s tým, že podstatný obsah dohody účastníkov bol zaznamenaný v jednotlivých dohodách o prácach zo dňa 07.07.2009, 17.07.2009, 24.07.2009, 25.09.2009, 02.12.2009, ktoré zároveň sú aj dokladom o reklamáciách prác vykonaných zhotoviteľom zo strany objednávateľa, žalobkyne. K rozsahu objednaných prác potvrdených jednotlivými písomnými dohodami uviedla, že k dohode o rozsahu stavebných prác došlo po obhliadke rodinného domu pôvodným žalovaným, pričom tento ako stavbár po obhliadke povedal, koľko materiálu na tieto práce bude potrebné, koľko budú vykonané práce stáť a kedy je schopný dané práce dodať. Najprv išlo o „dorábku“ dolného poschodia, následne išlo o kompletnú „dorábku“ horného poschodia, kúpeľne, zábradlia, dvora s terasou, zateplenie a omietnutie fasády domu a garáže. Žalobkyňa poukázala v odvolaní na to, čo bolo obsahom dohody o vykonaní stavebných prác zo dňa 07.07.2009, 17.07.2009, 24.07.2009, 25.09.2009, 02.12.2009 s poukazom na konkrétne listinné dôkazy, ktoré sú obsahom spisu a to dohody s vyššie uvedeným datovaním a fotodokumentáciu. K rozsahu uskutočnených prác na diele a k rozsahu nedodaných prác a vád diela žalobkyňa uviedla, že k rozsahu dohodnutých prác sa vyjadril pôvodný žalovaný na pojednávaniach dňa 07.08.2012 a 05.06.2012. Žalobkyňa sa vyjadrila k rozsahu neuskutočnených prác na pojednávaní dňa 07.08.2012 a bývalý manžel žalobkyne na pojednávaní dňa 07.08.2012. K rozsahu prác sa vyjadroval aj kolega a spolupracovník pôvodného žalovaného G. O. na pojednávaní dňa 07.08.2012. V súlade s uvedenými tvrdeniami strán a písomných dohôd strany je možné skonštatovať, že pôvodný žalovaný vykonával alebo mal vykonať pre žalobkyňu práce na rodinnom dome žalobkyne, ktoré žalobkyňa podrobne špecifikuje v odvolaní, dotýkajúce sa vonkajších úprav, vnútorných úprav. Z týchto žalobkyňou v odvolaní špecifikovaných prác, úprav neurobil vôbec časť chodníka pred domom s obrubníkom a osadením kameňov vonku, plotové stĺpy, komín, zadnú terasu, osadenie vonkajšieho železného zábradlia na strešnej terase, osadenie vonkajšieho dreveného zábradlia na prízemí, úprava vonkajšieho dvoru a omietnutie múru vzadu na dvore, vynesenie odpadu na skládku, osadenie príklopu vodovodnej šachty. Z týchto prác pôvodný žalovaný zhotovil zle opravu strešnej terasy, zhotovenie kúpeľni, osadenie vetračky, osadenie vnútorného dreveného zábradlia, osadenie elektrospotrebičov, najmä umývačky riadu a digestoru, drobné nedorobky, maľovanie iba jedenkrát bez podkladovej vrstvy, omietnutie garáže. V dôsledku týchto uvedených prác, ktoré pôvodne žalovaný urobil zle, došlo k znehodnoteniu obkladov (splesniveniu) v kúpeľniach, k potrebe nového maľovania v zatečených izbách, k znehodnoteniu sadrokartónových stropov. K reklamovaniu vád prác diela a vyčísleniu nároku na zľavu diela v dôsledku vád diela uviedla, že neustále pri každej príležitosti ústne žalobkyňa reklamovala u pôvodného žalovaného vady prác pri každej príležitosti, kedy bola na stavbe pozrieť. V čase, keď sa ešte nachádzala na Slovensku, platila iba za odrobenú, skontrolovanú a prevzatú prácu, taká bola dohoda. Nakoľko však odcestovala následne do zahraničia, túto dohodu nebolo možné dodržať. Kvôli napredovaniu prác zálohy za ňu zhotoviteľovi platil jej brat, avšak bez reálneho prevzatia urobených prác. Tieto preberala až žalobkyňa a zároveň vždy zhotoviteľovi vytkla vady prác. Nakoľko to bolo iba niekoľko dní do mesiaca, bolo to vždy na kontrolných dňoch. Preto sa v jednotlivých dohodách z rôznych dátumov opakujú tie isté práce dookola, pričom však jednoznačne nejde o nové práce. Podľa obsahu vždy išlo o reklamačný protokol, kedy žalobkyňa vytkla pôvodnému žalovanému vady diela, ktoré mali byť v daných termínoch hotové alebo dané. Skutočné dohody o vykonaní diela boli vždy uzatvorené ústne. Preto v súlade s uvedeným v dohode o vykonaní stavebných prác zo dňa 02.12.2009 uviedla, že je treba dokončiť práce uvedené pod bodom 1. až 8 dohody s tým, že na dohode bolo uvedené....vyplatené 700 eur a všetky práce a materiál sú vyplatené a dovezené + príklop 40 eur. Je na prvý pohľad zrejmé, že tieto práce nie sú práce nanovo, ani že nestoja 700 eur. Pri danej sume vždy išlo o motiváciu pre pôvodného žalovaného, aby konečne svoje dielo riadne urobil. Napriek tomu, že je na papieri napísané „dohoda o prácach“, ide o „reklamačný protokol“ a potvrdenie o vytknutí vád diela. Takáto dohoda plní preto iba doplnkovú úlohu, ktorou žalobkyňa preukazuje skutočnosť, ku ktorej však došlo ústnym spôsobom. S poukazom na § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedla, že úmysel strán bol v tomto prípade jednoznačný. Zo strany zhotoviteľa išlo o úmysel odovzdať dielo a zo strany objednávateľa o úmysel vytknúť mu vady tak, aby bolo dielo odovzdané riadne, keď už nebolo odovzdané načas. Žalobkyňa uviedla viackrát vo výpovedi pred súdom dňa 07.08.2012, že vyzvala žalovaného na vrátenie peňazí a vyzvala ho nakoniec aj listom zo dňa 09.09.2010, čo sám pôvodný žalovaný uviedol na otázku súdu na pojednávaní dňa 05.06.2012. V súlade s uvedeným žalobkyňa reklamovala vady diela u pôvodného žalovaného už dňa 25.09.2009, následne dňa 02.12.2009 a následne dňa 09.09.2010. Vzhľadom k tomu, že jej už na jar 2010 pôvodný zhotoviteľ oznámil, že na stavbu nepríde a vady diela neodstráni, žalobkyňa ani nemala inú možnosť ako domáhať sa uplatnenia zľavy z ceny prác diela podľa § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej premlčacej trojročnej dobe odo dňa uplatnenia reklamácie, pričom podľa § 655 ods. 2 Občianskeho zákonníka „čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta“, a teda ešte aj dnes je dielo v záruke. Čo sa týka samotnej ceny diela, tá je nesporná. Sám pôvodný žalovaný potvrdil vo svojej výpovedi dňa 05.06.2012, uviedol, „Za vykonané práce sme obdržali sumu 13.700 eur a za fasádu sme obdržali 8.000 eur aj s materiálom“, „pán Zámečník ešte raz poslal kolegovi na účet sumu 2.000 eur“. V súlade s uvedeným pôvodný žalovaný za zhotovenie celého diela obdržal sumu 23.700 eur a to z prevažnej časti bez materiálu, ktorý platila v raz takej sume žalobkyňa (na účte v čase začatia prác mala sumu 43.000 eur a v decembri 2009 mala na účte približne 621 eur). Zľava vo výške 5.000 eur, ktorú za všetky tieto nedorobky požaduje žalobkyňa od žalovaných ako pravých nástupcov pôvodného žalovaného je preto primeraná. Ide o zľavu vo výške menej ako 25%. V konaní preukázala, že strany sporu boli dohodnuté na predmetnom rozsahu prác, ktoré mal všetky zhotoviteľ zaplatené, avšak ich riadne neurobil. Sám žalovaný potvrdil, že neurobili, alebo neboli dohodnutí na nasledovných prácach, za ktoré obdržal peniaze uvedených v odvolaní pod bodom a) až m). Žalobkyňa ďalej uviedla, že z ostatných výpovedí a žalobkyňou produkovaných dôkazov, najmä cenových ponúk a stanovísk stavebných firiem k omietkam a maľovaniu vyplýva, že pôvodný žalovaný maľovanie neurobil poriadne, ale len z polovice, pričom za maľovanie pôvodný žalovaný obdržal od žalobkyne na základe dokladu zo dňa 24.07.2009 sumu 877 eur. Maľovanie však bolo vykonané len jeden krát, čo potvrdila aj nezávislá stavebná spoločnosť 17.07.2012. Zľava tu predstavuje sumu minimálne polovicu, t.j. sumu 430 eur. A to žalobkyňa neustále apelovala na pôvodného žalovaného, aby dorobil aj špalety, pričom ani tieto neboli vo veľkej časti urobené, dohoda zo dňa 24.07.2009 vo výške 400 eur. Zľava minimálne vo výške 100 eur patrí žalobkyni. To isté pri silikónovaní za sumu 700 eur. Zľava minimálne vo výške 200 eur patrí žalobkyni. Neurobil piliere a plotové stĺpy, za ktoré prevzal sumu vo výške 400 eur. Neurobil poklop nad šachtou, za ktorý prevzal 40 eur. Neurobil poriadne garáž, neomietol ju, hoci za ňu vzal peniaze, 129 eur za omietnutie, 660 eur za zateplenie, žalobkyňa má nárok na zľavu minimálne 25%, t.j. 200 eur. Zle urobil terasu, ktorá zateká, čo potvrdil aj svedok pán Cholvad, pričom za prácu vyúčtoval a prevzal sumu 1.740 eur. Zle urobil kúpeľňu, za ktorú vzal 620 eur za ktorú jej patrí celá suma, nakoľko kúpeľňa je nepoužiteľná a celá plesnivá. Plus 620 eur za železné zábradlie na strešnej terase a 200 eur za komín neurobený a 200 eur za odpad, ktorý nevyviezol, hoci mu to bolo zaplatené. Žalobkyňa žiada zľavu aj za zle urobené vetranie, za ktoré dostal žalovaný 1.000 eur a ktoré je zle osadené, žiada zľavu 250 eur. S poukazom na § 655 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka uviedla, že zároveň poukazuje na skutočnosť, že súd disponoval všetkými týmito tvrdeniami strán a dôkazmi založenými v spise, hoci neboli takto prehľadne usporiadané a preto nemalo podľa jej názoru uznesenie súdu o skončení dokazovania vo veci žiadny vplyv na pravdivosť argumentov v konaní prednesených. V závere uviedla, že v súlade s uvedeným si uplatnila nárok podľa ustanovenia § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. nárok na zľavu vo výške 5.000 eur (dnes 4.760 eur) z celkovej ceny diela vo výške 23.700 eur. Ide o primerané zníženie ceny opravy a úpravy veci (rodinného domu), ktoré nie je potrebné vyčíslovať konkrétne položku po položke, ale ktorú žalobkyňa vyčísluje úhrnne sumou z celkovej ceny diela. Vyčíslenie v úplne konkrétnych sumách položku po položke ani nie je možné, pretože hoci bolo úlohou zhotoviteľa viesť stavebný denník, tento stavebný denník neviedol, preto sa inak nedá skontrolovať presný rozsah ním urobenej práce. Konkrétne znalecké vyčíslovanie ceny vadných prác by bolo aj neúčelné vzhľadom k výške uplatneného nároku a vzhľadom k následným opravám vadne vykonaných prác, pre ktoré už dnes ani nie je možné znalecké dokazovanie vo veci vykonať. Nárok na zľavu z ceny diela však nie je otázkou odbornou, či znaleckou, ale otázkou právnou. Preto súd na základe v spise založených podkladov a svedectiev účastníkov a svedkov je schopný vysloviť názor, že žalobkyňou požadovaná zľava vo výške necelých 25 % z ceny diela je primeraná a na zaplatenie tejto sumy žalovaných zaviazať. S poukazom na ustanovenie § 510 Občianskeho zákonníka uviedla, že v predchádzajúcich vyjadreniach uviedla, že niektoré práce dodatočne urobil N. R. a J. T. a to na základe dohody o práci zo dňa 21.08.2010, špalety a komín boli dokončené až A. X. na základe dohody zo dňa 23.09.2011, chodník vrátane obrubníkov bol dokončený až R. G. na základe dohody zo dňa 01.09.2010, práce na zadnej terase boli dokončené až na základe dohody s R. G. zo dňa 01.09.2010, aj ostatné práce boli dokončené až tretími osobami N. R. a J.W. na základe dohody zo dňa 21.08.2010. Išlo zväčša o nájomcov v dome, ktorí žalobkyni ponúkli priaznivé ceny, resp. dostali zľavu na nájomnom, preto ide o značne nižšie sumy, než aké za tieto práce obdržal pôvodný žalovaný. Žalobkyňa na odstránenie vád po pôvodnom žalovanom musela vynaložiť dňa 22.09.2011 sumu 140 eur, ktorú vyplatila J. W., dňa 22.09.2011 sumu XXX eur, ktorú vyplatila J. W., dňa 24.09.2011 sumu 150 eur, ktorú vyplatila A. X., dňa 01.09.2010 sumu 70 eur, ktorú vyplatila p. G., dňa 25.09.2010 sumu 720 eur, ktorú vyplatila p. R. a p. T., dňa 04.09.2010 sumu 700 eur, ktorú vyplatila p. R., dňa 01.08.2012 sumu 1.020 eur, ktorú vyplatila N. I., dňa 02.08.2012 sumu 509,66 eur, ktorú vyplatila spoločnosti SIKO KÚPELNE, a.s., dňa 22.08.2010 sumu 94,99 eur, ktorú vyplatila firme bauMAX SR, s.r.o., čoho dôkazom sú dohody o prácach zo dňa 01.09.2010, 21.08.2010, 22.09.2011, 22.09.2011, 04.09.2011, 01.08.2012, fa č. 2520030984 a doklad k úhrade zo dňa 02.08.2012, fa č. 371507853 zo dňa 22.08.2010 . S poukazom na ustanovenie § 420 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka uviedla, že celková výška škody, ktorá žalobkyni vznikla v dôsledku nutnosti realizovania opráv po „opravných prácach“ pôvodného žalovaného je vo výške 3.544,59 eur, pričom žalobkyňa má nárok aj na zaplatenie tejto sumy škody a uplatňuje si svoj nárok v tomto konaní popri svojom nároku na zľavu z kúpnej ceny a pre prípad, ak by súd nevyslovil výrok, že žalobkyňa má nárok na túto zľavu v plnej uplatnenej sume. Pôvodný žalovaný vedel, že nemá robotu riadne urobenú, dokonca bol aj na stavbe v lete 2010, avšak svoje dielo nedokončil ako mal, preto za vzniknutú škodu plne zodpovedá. Navrhla, aby odvolací súd výrok 3.napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaní v 1. až 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 4.760 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. od 13.09.2010 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania v plnom rozsahu eventuálne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaní v 1. až 3. rade sa nevyjadrili k podanému odvolaniu žalobkyne.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a v časti výroku o náhrade trov konania ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
6. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
7. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.
8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa v danej právnej veci podanou žalobou zo dňa 30.12.2011 domáhala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade (pôvodne právneho predchodcu žalovaných v 1. až 3. rade N. E., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.XX.XXXX) zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 5 000 eur s prísl. Dôvodila tým, že na základe zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaných v 1. až 3. rade dňa 07.07.2009, 17.07.2009, 25.09.2009, 24.07.2009 a 02.12.2009, podľa ktorej bol povinný právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade uskutočniť dohodnuté stavebné práce na rodinnom dome žalobkyne, uhradila právnemu predchodcovi žalovaných v 1. až 3. rade zálohu 9.386 eur, avšak tento prevažnú väčšinu stavebných prác nevykonal a iné vykonal nekvalitne, s vadami. Nevykonal viaceré práce podľa podpísaných dohôd, pričom žalobkyňa uhradila k jeho rukám cenu za tieto práce a materiál vopred. Ku dňu podaniu žaloby neobdržala práce a materiál, ani vrátenie uhradených záloh. Žalobkyňa k žalobe pripojila listinné dôkazy dohodu o vykonaní stavebných prác datovanú dňa 24.07.2009 (č.l.4,5 spisu), dohodu o práci datovanú dňa 25.09.2009 a dňa 26.09.2009 (č. l. 6,7 spisu), dohodu o vykonaní stavebných prác datovanú dňa 07.07.2009 (č. l. 8 spisu), potvrdenie o úhrade sumy 1 063 eur datované dňa 24.07.2009 (č. l. 9 spisu), písomnú výzvu žalobkyne adresovanú právnemu predchodcovi žalovaných v 1. až 3. rade zo dňa 09.09.2010 na vrátenie sumy 5000 eur s prísl. titulom úhrady za vykonanie stavebných prác (č. l. 10 spisu), potvrdenie o úhrade sumy 1 500 eur datované dňa 13.08.2009 (č. l. 11 spisu), potvrdenie o úhrade sumy 300 eur datované dňa 18.08.2009 (č. l. 13 spisu),potvrdenie o úhrade sumy 1 200 eur datované dňa 21.08.2009 (č.l.14 spisu), potvrdenie o úhrade sumy 300 eur, 700 eur, 400 eur datované dňa 20.07.2009, 22.07.2009 a dňa 27.07.2009 (č. l. 15 spisu), potvrdenie o úhrade sumy 1 500 eur, 500 eur datované dňa 08.08.2009 (č. l. 16 spisu), dohodu o práci datovanú dňa 02.12.2009 (č. l. 17 spisu), dohodu o vykonaní stavebných prác a potvrdenie o úhrade sumy 500 eur datované dňa 17.07.2009 (č. l. 19 spisu), žalobkyňou spísaný zoznam nevykonaných vopred vyplatených prác (č. l. 20 spisu), príjmové pokladničné doklady zo dňa 08.09.2009, 03.12.2009, 06.09.2009, 02.12.2009, 01.09.2009, 18.09.2009, 03.09.2009, 10.09.2009, 06.08.2009,22.07.2009, 26.08.2009, 31.08.2009,26.09.2009 (č. l. 22 až 25 spisu). Právny predchodca žalovaných v 1.až 3. rade na pojednávaniach dňa 05.06.2012 a dňa 07.08.2012 uviedol, že sa so žalobkyňou ako fyzická osoba nepodnikateľ dohodol na vykonaní stavebných prác na rodinnom dome žalobkyne s kolegom, že nedokončili dohodnuté práce v hodnote 240 eur tak na deň maximálne dva (nedorobili betónovanie chodníka (čo následne netvrdil), z ulice obrubníky a betónovanie v šírke dva metre, krytky na vetranie neboli dané, lebo neboli kúpené, komín nebol spravený, príklop na vodovodnej šachte nebol spravený, na čo dostali zálohu 40 eur, nebola im vyplatená záloha za 200 eur za kontajner a odvoz smetí, na umývačke nedokončili predok), pripustil pravosť jeho podpisu na listinných dôkazoch predložených žalobkyňou, len pokiaľ sa jednalo o dohodu zo dňa 02.12.2009 a na potvrdeniach zo dňa 13.08.2009, zo dňa 18.08.2009. Uviedol, že po vykonaní prác v októbri 2009 spísali sumár prác, ktoré vykonali a ktoré nevykonali, nemá tento doklad k dispozícii, stavebný denník neviedli, za vykonané práce obdržali sumu 13 700 eur, za fasádu sumu 8 000 eur aj s materiálom, kolega obdržal sumu 2 000 eur. Ďalej uviedol, že keďže za zvyšných vopred nedohodnutých 120 m2 fasády im neboli uhradené peniaze, zo stavby odišli, odmietli pokračovať v práci, pokiaľ im nebude vyplatená suma 800 eur za túto prácu na fasáde, ktorá suma im doposiaľ nebola vyplatená. Nad sumu 240 eur považoval žalobu za nedôvodnú, poprel tvrdenia žalobkyne o nevykonaní, nedokončení, resp. vadnom vykonaní určitých dohodnutých prác, zároveň čiastočne poprel žalobkyňou tvrdený rozsah dohodnutých stavebných prác, keď uviedol, že neboli dohodnutý na betónovaní zadnej prízemnej terasy, keď boli dohodnutý len na betóne okapovom a dlažbe, aby nezatekalo, neboli dohodnutí na vonkajšom zábradlí, ani na konečných úpravách na terase a dvore, nebol dohodnutý na zadnej terase jeden meter, neboli dohodnutí vzadu na omietnutí múrov, na fasáde na čele tiež neboli dohodnutí, ohľadne zateplenia boli dohodnutí na 300m m2, potom zistili, že bolo potrebných ešte 100 m2 zatepliť viac. Uviedol tiež, že v zálohách boli aj ceny za materiál, ktorý tam nechali, že za stav kúpeľne nemôže, vetračky v hornej a dolnej kúpeľni boli spravené, neboli len krytky z vonku, vetračka fungovala. Tie piliere, ktoré boli vo výške 90 cm odmietli vykonať, povedal p. M., že to tam nedajú, lebo by mohli niekoho zabiť, ostatné piliere dokončili. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 07.08.2012 okrem iného uviedla, že nebola dokončené kúpeľňa, na prerobení terasy neboli dohodnutí, mala obavy že jej rozseká izoláciu, mala tam kvalitnú dlažbu za 4 000 eur, žalovaný ju rozsekal, musela kupovať novú dlažbu za 3 000 eur, teraz musí kupovať zasa novú dlažbu, nakoľko je potrebné spraviť novú izoláciu, celý dom hnije, všade je pleseň, plesnivá je stena, aj fasáda. Potreba oprava dlažby na terase na odstránenie zatekania vyplýva z fotodokumentácie, z emailových správ (cenových ponúk na odstránenie) zo strany firiem, ktoré sa vyjadrili o nekvalitne vykonanej a nedokončenej práci. Žalobkyňa do spisu predložila fotodokumentáciu na CD nosiči, písomné listiny a to písomnú dohodu o práci datovanú dňa 28.08.2010 uzatvorenú medzi žalobkyňou a N. R. a J. T., vrátane písomného potvrdenia o platbách zo dňa 04.09.2010 (na č. l. 77 spisu), cenovú ponuku na chemické čistenie a dlhodobú ochrannú protišmykovú UV- stabilnú impregnáciu hornej gresovej terasy, exteriér -mokrý efekt zo dňa 15.07.2012 (č. l. 78 spisu), cenovú ponuku na chemické čistenie- odstránenie spórov plesní + chemické spevnenie, vodoodolnosť, zvýšenie výmraznosti, UV- stabilná impregnácia, stena, interiér - suchý zo dňa 30.06.2012 (č. l. 81 spisu), cenovú ponuku zo dňa 18.07.2012 (č. l. 85 spisu), dohodu o vykonaní prác datovanú dňa 23.09.2011 s A. X. (č. l. 86 spisu), dohodu o práci datovanú dňa 01.09.2010 uzavretú s R. G. (č. l. 87 spisu), dohodu o práci datovanú dňa 22.09.2011 a úhradách uzavretú s J. W. (č. l. 90,91 spisu). Žalobkyňa v písomnom podaní zo dňa 22.09.2011 uviedla, že žiada priznať žalovanú istinu s prísl. s poukazom na ustanovenia § 633, § 645, § 451, § 420 Občianskeho zákonníka titulom nedokončených stavebných práce na rodinnom dome, ďalej uviedla že titulom objednaných stavebných prác uhradila právnemu predchodcovi žalovaných v 1. až 3. rade sumu 23 700 eur ako zálohy, ktoré stavebné práce uvádzané žalobkyňou v spore neboli z jeho strany riadne vykonané a ich vykonanie si musela následne objednať u tretích osôb, pričom za tieto práce zaplatila tak právnemu predchodcovi žalovaných v 1. až 3. rade, ako aj tretím osobám. Celkovo na vyplatených zálohách za uvedené práce bola suma 6 167 eur. Ďalej uviedla, že právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade niektoré práce nevykonal, príp. nedokončil, niektoré vykonal s vadami, ktoré vady ani na jej výzvu neodstránil, preto bola nútená požiadať tretích dodávateľov o odstránenie týchto vád diela s poukazom na správu a cenovú ponuku spoločnosti De Forest a Dipl. Ing. Z. D., na dohodu o práci zo dňa 21.08.2010 uzavretú s N. R. a J. T., na dohodu uzavretú s A. X. zo dňa 23.09.2011, na dohodu o práci uzavretú s R. G. zo dňa 01.09. 2010, príjmový pokladničný doklad z 03.12.2009 na sumu 200 eur za kontajner a odvoz smetí. Poukázala na opravu strechy terasy za cenu 800 eur za práce a 1020 eur za materiál - ktorú sumu vyplatila v júni 2012 N. I., keď sa podľa žalobkyne jednalo len o nevyhnutné stavebné práce za účelom odstránenia vzniku ďalších škôd, jednalo sa o odstránenie všetkých závad a o dokončenie terasy. Žalobkyňa k vyjadreniu pripojila ponuku č. POV2012001 N. I. na sumu 881,20 eur, faktúru na úhradu sumy 1 013,70 eur vystavenú spoločnosťou STAV-ZAT, s.r.o. pre odberateľa N. I., potvrdenie N. I. o prevzatí sumy 1 020 eur na materiál na opravu strechy (č. l. 97 spisu), ako aj pokladničné doklady o nákupe materiálu žalobkyňou (č. l. 98 až 101 spisu), fotodokumentáciu (č. l. 102 spisu). Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní dňa 22.01.2013 uviedol, že titulom zálohy na vykonanie objednaných stavebných prác žalobkyňa uhradila právnemu predchodcovi žalovaných v 1. až 3. rade zálohu vo výške 23 700 eur, ktoré stavebné práce vykonané neboli alebo neboli vykonané bez vád, celkovo na vyplatených zálohách za uvedené práce bola suma 6 167 eur. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. 15C/299/2011-116 zo dňa 22. januára 2013 zaviazal právneho predchodcu žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť žalobkyni sumu 240 eur s prísl. a vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Na odvolanie žalobkyne v napadnutej zamietajúcej časti Krajský súd v Nitre ako odvolací súd uznesením č. k. 25Co/179/2013-145 zo dňa 31.júla 2013 podľa ustanovenia § 221 ods.1 písm. f),h) OSP zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa v podanom odvolaní okrem iného uviedla, že svoj nárok riadne preukázala, ku každej uplatňovanej položke sa riadne vyjadrila, predložila fotodokumentáciu rodinného domu a stavebných prác, predložila vyjadrenia nezávislých stavebných spoločností týkajúcich sa rodinného domu a podpísané dohody o prácach s tretími osobami, ktorých obsahom sú stavebné práce, ktoré mal vykonať pôvodný žalovaný, avšak tak neurobil, ďalej namietala, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil výšku škody, ktorú jej žalovaný spôsobil tým, že dielo nezhotovil riadne, jedná sa napr. o škodu zatekania terasy do obývačky, celkovej nadmernej vlhkosti domu, škodu spôsobenú tým, že žalobkyňa musela uhradiť za stavebné práce dvakrát, jedenkrát žalovanému a jedenkrát druhému dodávateľovi, ktorý musel tie isté stavebné práce vykonať opätovne. Výška škody bola preukázaná tak podpísanými dohodami s tretími subjektmi na práce, ktoré mal vykonať žalovaný, ako aj ponukami od stavebných spoločností ohľadom ceny opravy škôd spôsobených žalovaným. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 15C/299/2011-175 zo dňa 30.07.2014 rozhodol, že konanie prerušuje do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 12D/238/2013 z dôvodu, že pôvodný žalovaný zomrel dňa 17.07.2013. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 15C/299/2011-200 zo dňa 07.10.2016 rozhodol, že pokračuje v konaní s dedičmi pôvodného žalovaného - žalovanými v 1. až 3. rade s poukazom na osvedčenie o dedičstve sp. zn. 12D/238/2013 Dnot 272/2014 zo dňa 12.06.2016. Žalobkyňa na výzvu súdu prvej inštancie písomným podaním zo dňa 13.12.2016 navrhla, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 5 000 eur s prísl. z dôvodu uhradených a neukončených stavebných prác na rodinnom dome žalobkyne, za ktoré poskytla pôvodnému žalovanému zálohy na vykonanie objednaných prác vo výške 23 700 eur, ktoré neboli pôvodným žalovaným riadne vykonané, z toho dôvodu musela ich vykonanie objednať u tretích osôb, v dôsledku čoho zaplatila za predmetné práce pôvodnému žalovanému, ako aj tretím osobám. Poukázala na obsah dohody o prácach a o vykonaní stavebných prác zo dňa 07.07.2009, 17.07.2009, 25.09.2009, 24.07.2009 a 02.12.2009 s tým, že právo zo zodpovednosti za vady uplatnila dohodami o prácach zo dňa 07.07.2009, 17.07.2009, 24.07.2009, vady reklamovala ústne a na znak dohody o odstránení vád pôvodný žalovaný podpísal dohody zo dňa 25.09.2009 a 02.12.2009, predmetom ktorých bolo opätovné uskutočnenie prác dohodnutých v predchádzajúcich dohodách z dôvodu ich nevykonania. Špecifikovala, čo bolo predmetom dohody o vykonaní stavebných prác zo dňa 17.07.2009, 25.09.2009 a 02.12.2009, ďalej špecifikovala dohodnuté stavebné práce v zmysle dohôd zo dňa 07.07.2009, 17.07.2009, 25.09.2009, 24.07.2009 a 02.12.2009 s tým, ktoré z nich neboli dokončené a boli dokončené tretími osobami, špecifikovala úhrady pôvodnému žalovanému titulom dohody o stavebných prácach, opätovne poukázala na to, že bola nútená požiadať tretích dodávateľov o odstránenie týchto vád diela s poukazom na fotodokumentáciu, na cenovú ponuku spoločnosti De Forest a Dipl. Ing. Z. D., na dohodu o práci zo dňa 21.08.2010 uzavretú s N. R. a J. T., na dohodu uzavretú s A. X. zo dňa 23.09.2011, na dohodu o práci uzavretú s R. G. zo dňa 01.09. 2010, príjmový pokladničný doklad z 03.12.2009 na sumu 200 eur za kontajner a odvoz smetí, keď uvádzanú „následnú škodu“ na terase rodinného domu - odstránenie zatekania - bližšie nešpecifikovala a nevyčíslila, opätovne len poukázala na dve cenové ponuky, jednu vo výške 1 568,88 eur a druhú vo výške 2 320 eur. Na pojednávaní dňa 09.05.2017 právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa sa dohodla s pôvodným žalovaným na rekonštrukcii rodinného domu v rozsahu, ktorý sa premietol do dohôd zo dňa 07.07.2009, 17.07.2009, 25.09.2009, 24.07.2009 a 02.12.2009, pôvodná dohoda na základe júlových dohôd bola v rozsahu vykonania stavebných prác na 1. poschodí, keď to pôvodný žalovaný urobil, dohodli sa na vykonaní ďalších stavebných prác dohodou zo dňa 17.07.2009 a zo dňa 24.07.2009. Pôvodný termín dokončenia bol do konca júla 2009 a ďalších prác do konca septembra 2009, kedy žalobkyňa zistila, že gro prác nie je spravené a tieto boli zahrnuté do dohody zo dňa 25.09.2009 s tým, že tieto práce sa vykonajú do 01.10.2009 a všetky práce sú už vyplatené. V decembri 2009 žalobkyňa zistila, že práce nie sú dokončené, prácu prevzala a vytkla zhotoviteľovi zjavné nedorobky, ktorých obsah je obsahom dohody zo dňa 02.12.2009. Pôvodnému žalovanému nebola vyplatená suma 9 386 eur, ale suma 23 700 eur, ktorú sumu potvrdil pôvodný žalovaný. Z tejto sumy si žalobkyňa uplatňuje zľavu vo výške 5 000 eur za vady diela. V decembri 2009 žalobkyňa zistila, že dielo nie je vykonané tak, ako má byť a tak obsahom dohody zo dňa 02.12.2009 je reklamovanie prác, ktoré vykonané neboli s tým, aby ich pôvodný žalovaný dorobil, čo sa nestalo. Z priebehu konania a fotodokumentácie je zrejmé, že dochádza k zatekaniu v dôsledku netesnosti terasy. Pôvodný žalovaný vysekávaním zasiahol do izolácie, zateplenia a v dôsledku toho začal dom extrémne zatekať. Práce na terase za ktoré mal zaplatenú sumu 1 740 eur, urobil zle. Nerobil ani komín. Uviedla, že pôvodný žalovaný vo výpovedi uviedol, že nedorobil chodník, práce na zadnej prízemnej terase, piliere, krytky na vetranie, špalety, vonkajšie zábradlie, ani konečné úpravy na terase a dvore, príklop nebol osadený. Pôvodný žalovaný rozporoval, že od p. M. obdržal sumu 200 eur za odvoz odpadu. Suma 5 000 eur je zľava menej ako 25 % z vyplatenej sumy 23 700 eur, je to zľava za práce, nedorobky, teda nárok z vád práce vykonanej pôvodným žalovaným. Žalovanú sumu si uplatňuje aj titulom náhrady škody, keďže žalobkyňa mala výdavok aj za práce dodávané inými dodávateľmi, resp. nájomcami. Tento nárok si uplatňuje, pokiaľ súd dospeje k záveru, že zľava 25 % žalobkyni nenáleží zo zodpovednostného vzťahu, keď žalobkyňa mala na odstránenie nedostatkov iné výdavky, čo preukázala pokladničnými dokladmi, ako aj dohodami s inými dodávateľmi, napr. p. W. za účelom odžľabenia terasy a obdobné dohody mala uzavreté aj s R. G., p. R. a T.. Právny zástupca žalobkyne zároveň navrhol, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby v súlade s písomným podaním žalobkyne zo dňa 13.12.2016 a navrhol výsluch svedkov, ktorí odstraňovali vady na dome žalobkyne, za účelom preukázania, aké vady prác tam boli. Právny zástupca žalobkyne tiež uviedol, že vzhľadom na výšku uplatneného právneho nároku nie je žiaduce vyhotoviť znalecký posudok grafológom na určenie pravosti podpisu pôvodného žalovaného. Žalovaná v 1. rade na tomto pojednávaní vo výpovedi uviedla, že žalobkyňa neuviedla, akým právnym titulom si uplatňuje žalovanú istinu, poukázala na rozpor žalobkyne vo výpovedi ohľadne vyplatenia sumy za stavebné práce právnemu predchodcovi žalovaných v 1. a ž 3. rade, poprela úhradu sumy 1 116 eur, ktorú úhradu poprel aj právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade vo výpovedi, poukázala na výpoveď právneho predchodcu žalovaných v 1.a ž 3. rade, ktorý uznal záväzok 240 eur a potvrdil, že prevzal sumu 13 700 eur, že žalobkyňa vady nereklamovala a v decembri 2009 spísali ešte ďalšie práce, ktoré mali byť vykonané. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala reklamáciu vád, ani konkrétne sumy, ktoré sú sporné, ďalej namietala pravosť niektorých podpisov právneho predchodcu žalovaných v 1. až 3. rade, založila do spisu dve kópie listín s podpisom právneho predchodcu žalovaných v 1. až 3. rade z 06.08.2009, uznala sumu 240 eur s poukazom na to, že túto uznal právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade, poukázala na opakovanie sa obsahu prác v jednotlivých dohodách, na možnosť dopisovania do predmetných dohôd vzhľadom na ich štylizáciu. Na pojednávaní dňa 09.05.2017 po postupe súdu podľa § 181 ods.2 CSP a po poučení strán sporu súdom prvej inštancie podľa § 154 CSP a po oboznámení obsahu spisu právny zástupca žalobkyne uviedol, že žalobkyňa v konaní preukázala, že medzi stranami došlo k uzavretiu zmluvy o dielo, predmetom ktorej bola rekonštrukcia rodinného domu žalobkyne. Pôvodný žalovaný vykonával práce na čierno, na základe zmlúv mal vykonať množstvo prác, ktoré sa v zmluvách opakujú preto, lebo napriek dohodnutým termínom a rozsahu žalovaný práce nevykonal, hoci mal za ne zaplatené. Preto mu žalobkyňa vytkla dňa 25.09.2009 nespravenie niektorých prác, vytkla mu to aj 02.12.2009, pričom pôvodnému žalovanému dala vždy ďalšie peniaze, aby prác vykonal, k čomu nedošlo. Žalobkyňa predloženými dokladmi preukázala a pôvodný žalovaný potvrdil, že prevzal sumu 23 700 eur a na pojednávaní dňa 05.06.2012 sám uviedol, ktoré práce nevykonal, pričom nevykonanie týchto prác malo vyššiu hodnotu ako 240 eur. Nie je možné povedať úplne presne konkrétne výmery a rozsah aj z toho dôvodu, že žalovaný si neviedol dokumentáciu, ani stavebný denník. Žalobkyňa si uplatňuje svoj nárok z vád diela 25% zľavu z ceny diela, ktorá je primeraná, ako aj nárok na náhradu škody, ktorý preukázala dohodami s jednotlivými zhotoviteľmi a ktoré podľa žalobkyne presahujú sumu 5 000 eur. Žalovaná v 1. rade uviedla, že uznáva len už priznanú sumu 240 eur. Následne súd vyhlásil dokazovanie vo veci za skončené a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 08.06.2017 o 13.30 hod., kedy bol rozsudok vo veci vyhlásený. Právny zástupca žalobkyne písomným podaním zo dňa 23.05.2017, doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.05.2017 s poukazom na ustanovenia § 631, § 633 ods.1, § 634 ods.1, § 635 ods.1, § 644, § 646 ods.1, § 648 ods.1, 2, § 652 ods.1, § 653 ods. 1, § 654 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka predložil súdu svoju ďalšiu špecifikáciu obsahu dohôd zo dňa 07.07.2009, 17.07.2009, 25.09.2009, 24.07.2009 a 02.12.2009 a vyplatených záloh dôvodiac tým, že strany sporu uzatvorili ústne zmluvu o dielo, konkrétne zmluvu o oprave a úprave veci, predmetom ktorej boli rôzne stavebné práce na „prerábke“ rodinného domu žalobkyne, vyjadril sa : - k rozsahu uskutočnených prác na diele a k rozsahu nedodaných prác a vád diela, - k reklamovaniu vád prác a vyčísleniu nároku na zľavu z ceny diela v dôsledku vád diela, ako aj k výške zľavy k jednotlivým vadám, - k nároku žalobkyne na náhradu škody, keď vyčíslil výšku žalobkyňou vynaložených finančných prostriedkov tretím osobám za odstránenie vád prác po pôvodnom žalovanom vrátane ceny materiálu na sumu celkom vo výške 3 544,65 eur s poukazom na už vyššie uvedené dohody s tretími osobami a listinné dôkazy o úhrade za penetráciu a štukovú omietku, fasádnu farbu, tónovaciu farbu.
10. Žalobkyňa podala odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP.
11. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j. úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.
12. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci vychádzajúc z rozsahu vykonaného dokazovania zaujal právny názor s poukazom na ustanovenia § 420 ods.1, § 457, 470 ods.1,2, § 560, § 631, § 37 ods.1zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, že právne úkony
- písomné dohody uzavreté medzi žalobkyňou a pôvodným žalovaným sú s poukazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné pre neurčitosť vymedzenia stavebných prác a ich rozsahu, nie je zrejmé, čo malo byť výsledkom stavebných prác ako diela, nie je zrejmá špecifikácia, ani rozsah prác, ktoré mal pôvodný žalovaný vykonať na rodinnom dome žalobkyne, nie sú špecifikované stavebné materiály, ktoré mali byť pri stavebných prácach použité. Naviac pôvodný žalovaný, ako aj žalovaná v 1. rade, spochybnili pravosť údajného podpisu pôvodného žalovaného na doklade z 26.09.2009 na čl. 7 a s poukazom na uvedené nastupuje dôkazná povinnosť tej strany spory, ktorá listinu predložila, aby preukázala pravosť podpisu, v dôsledku prenosu dôkazného bremena na tú stranu sporu, ktorá tvrdí tie skutočnosti, ktoré mali byť touto listinou preukázané, unesenie dôkazu o pravosti podpisu pôvodného žalovaného zaťažuje potom žalobkyňu (obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 174/2013, resp. aj 4Cdo 13/2009), ktorá výslovne uviedla, že vzhľadom na hodnotu uplatneného nároku nenavrhuje vykonať vo veci znalecké dokazovanie znalcom grafológom. Z neplatných zmlúv o dielo nemôže vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi účastníkmi neplatnej zmluvy za údajné vady diela, či riadnosť - kompletnosť diela. S poukazom na uvedené nie je daný ani nárok žalobkyne na zľavu z ceny diela. Pokiaľ si žalobkyňa a pôvodný žalovaný plnili na základe neplatných zmlúv, s poukazom na § 457 OZ sú povinní vrátiť druhému všetko, čo podľa nich dostali. Ide o synallagmatický záväzok účastníkov neplatnej zmluvy. Obe strany neplatnej zmluvy sú zároveň povinným i oprávneným z právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy. Žalobkyňa tvrdila, že pôvodnému žalovanému celkovo uhradila sumu vo výške 23.700 eur, avšak neuviedla, o koľko sa obohatila ona vykonaním stavebných prác pôvodným žalovaným na jej dome, teda v akej výške jej vznikla voči dedičom pôvodného žalovaného povinnosť plniť. S poukazom na uvedené súd uplatnený nárok žalobkyne v súvislosti s neplatnými zmluvami o dielo posúdil za nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobe na vydanie dosiaľ nevráteného bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy súd môže vyhovieť iba vtedy, keď je požadované vzájomne podmienené vrátenie podľa neplatnej zmluvy vzájomne poskytnutých plnení. Pokiaľ žaloba nie je takto formulovaná, nemôže byť žalobkyňa v konaní úspešná. V danom prípade žalobkyňa v rozpore s § 457 OZ a analogicky aj v rozpore s § 560 OZ neosvedčila svoju pripravenosť vrátiť dedičom žalovaného plnenia, ktoré jej bolo pôvodným žalovaným v podobe stavebných prác poskytnuté. Žalobný návrh ani nie je formulovaný na vrátenie vzájomných plnení prijatých účastníkmi neplatnej zmluvy, ale je formulovaný len na jednostranné zaviazania žalovaných na plnenie. Žalobkyňa pre prípad, že súd nebude mať preukázaný jej nárok na žalované plnenie titulom zodpovednosti za vady, tento z opatrnosti skutkovo vymedzila aj titulom nároku na náhradu škody. Žalobkyňa v danom prípade nepreukázala ani vznik škody a ani porušenie právnej povinnosti pôvodným žalovaným. Keby tieto aj preukázala, nezakladalo by to zodpovednosť pôvodného žalovaného, teda žalovaných v 1. až v 3. rade za škodu a tomu zodpovedajúce právo na náhradu škody, najmä keď s poukazom na § 420 ods. 1 OZ je potrebné poškodeným tvrdiť a nespochybniteľne preukázať príčinnú súvislosť medzi škodou a protiprávnym úkonom, keď vzťah príčiny a jej následku musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný. Žalobkyňa uplatnený nárok titulom náhrady škody odôvodnila potrebou uzavretia dohôd o vykonaní prác s tretími osobami dňa 21.08.2010 (R. R. a M. T. - omietnutie na dvore a pilierov, vrátane fasádnej omietky, omietnutie garáže, omietnutie brány a zatepľovanie, ukladanie kameňov, montáž digestorov, nedorobené silikovanie, nedokončené dvere, nedorobená vetračka; resp. R. R. - osadenie príklopu vodovodnej šachty) dňa 23.09.2011 (Fr. X., špalety, komín, silikovanie, konečné úpravy na terase a dvore), dňa 01.09.2010 (P. G. - kontajner a odvoz smetí, chodník, vrátane obrubníkov, práce na zadnej terase). Keďže žalobkyňa nepreukázala splnenie predpokladov na náhradu škody titulom zodpovednosti pôvodného žalovaného za údajnú škodu žalobkyne, ktoré predpoklady musia byť splnené kumulatívne, súd žalobu v zostávajúcej časti zamietol ako nedôvodnú bez toho, aby z dôvodov hospodárnosti konania vykonal aj dokazovanie výsluchom osôb, ktorých výsluch ako svedkov navrhla žalobkyňa.
13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Podmienka určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu sa týka prejavu konajúcej osoby. Vôľa účastníka vtelená do právneho úkonu je prejavená určite a zrozumiteľne, ak je výkladom objektívne pochopiteľná, t.j. ak typický účastník v postavení jej adresáta môže túto vôľu adekvátne vnímať bez rozumných pochybností o jej obsahu. V prípade, ak právny úkon nezodpovedá vyššie uvedeným podmienkam a nejasnosť právneho úkonu nemožno odstrániť ani pomocou výkladu prejavu vôle, je takýto právny úkon neplatný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pomocou výkladu právneho úkonu pritom nie je dovolené meniť zmysel a obsah inak jasného právneho úkonu. Pomocou výkladu prejavu vôle nemožno „nahrádzať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú konajúci účastníci v rozhodnej dobe nemali alebo ktorú síce mali, ale ktorú neprejavili (Rozsudok NS ČR z 26.7.2006, sp. zn. 21 Cdo 2615/2006). Určitosť sa musí týkať určenia účastníkov, ďalej podstatných zložiek obsahu právneho úkonu a predmetu, ktorého sa právny úkon týka. Určitosť predstavuje kvalitu obsahu právneho úkonu. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačne a tým je neurčitý i jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle ustanovenia § 35 Občianskeho zákonníka. Samotná proklamácia jedného účastníka zmluvy o jeho vedomosti o určitosti právneho úkonu nemôže eliminovať objektívne hodnotenie určitosti zmluvy, ako to má na mysli ustanovenie § 37 ods.1 OZ (Rozsudok NS ČR z 13.3.2007, sp. zn. 28 Cdo 2888/2005). Neurčitosť právneho úkonu treba posudzovať z toho hľadiska, či sa týka tých častí právneho úkonu, bez ktorých nemôže právny úkon ako taký obstáť. Neurčitosť prejavu je teba odlišovať od jeho nezrozumiteľnosti. Nezrozumiteľnosť možno označiť za neurčitosť prejavu po výrazovej stránke, naproti tomu sa neurčitosť prejavu týka jeho obsahovej stránky, lebo spočíva v tom, že prejav nevyjadruje určitú vôľu buď preto, že určitej vôle vôbec nebolo, alebo preto, že určitá daná vôľa nie je prejavom vyjadrená určito. Neurčitý prejav je teda zrozumiteľný, ale jeho obsah nie je určitý. Prejav je neurčitý, ak sa neurčitosť nedá odstrániť ani výkladom. Ak je obsah právneho úkonu zachytený písomne, je určitosť prejavu vôle daná obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný. Právnym následkom neurčitosti právneho úkonu je absolútna neplatnosť. Právny úkon je neurčitý, ak je vyjadrenie prejavu vôle síce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, a tým je neurčitý aj jeho vecný obsah, pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom právneho úkonu v zmysle § 35 OZ (Rozsudok NS ČR z 28.6.2001, sp. zn. 883/2001). Neurčitosť právneho úkonu znamená nemožnosť vyložiť to, čo bolo zrozumiteľným vyjadrením zamýšľané. Neurčitosť právneho úkonu treba vždy pojmovo spájať s podstatnými náležitosťami právneho úkonu.
16. Neplatnosť právneho úkonu uvedená v § 37 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka má povahu absolútnej neplatnosti. Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, ktorá pôsobí od počiatku (ex tunc), a to bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal, a je nerozhodné, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia určujúceho, že právny úkon je neplatný. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege) a to od začiatku (ex tunc) a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo) najmä však v situácii, keď sa na základe takéhoto právneho úkonu priznáva právo, príp. právo odmieta. Účastník sporu v tomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takého právneho úkonu a súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti, avšak len pokiaľ sa o skutočnostiach smerujúcich k absolútnej neplatnosti dozvie procesne korektným spôsobom. Z uvedeného možno vyvodiť, že na skutočnosti, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, prihliada aj bez návrhu, len v prípade že vyjdú v konaní najavo. Súd nie je povinný z úradnej povinnosti skúmať všetky skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorého platnosť skúma len na návrh účastníka. Absolútne neplatné právne úkony sa považujú za existujúce, ale neplatné, takže pre vady s ktorými zákon takú neplatnosť spája, nevznikajú z nich pre účastníkov ani tretie osoby právne následky. Je potrebné odlišovať dôvody neplatnosti, ktoré musia byť tvrdené, medzi ktoré možno zaradiť tie dôvody, ktoré spočívajú na strane subjektu dovolávajúceho sa neplatnosti právneho úkonu (nedostatok slobody vôle, rozpor s dobrými mravmi, príp. omyl), a ostatné, na ktoré je potrebné prihliadať z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu uzavrieť zmluvu, rozpor so zákonom a pod.) Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu môže poukázať aj osoba, ktorá ju spôsobila. Súd by mal v tomto prípade prihliadať na to, či dovolanie sa absolútnej neplatnosti týmto účastníkom zmluvy nie je výkonom práva proti dobrým mravom, t.j. mal by prihliadať na zásadu nikto nesmie mať výhody z vlastnej nepoctivosti. Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípad, že na jeho základe už bolo plnené.
17. Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
18. Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
19. Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnožil o nové majetkové hodnoty, môže však spočívať v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby bol obohatený splnil svoje povinnosti. Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia nie je protiprávnosť a teda ani zodpovednosť povinného subjektu, ale existencia skutkovej podstaty, s ktorou zákon spája vznik tohto právneho vzťahu. Nemožno vylúčiť, aby na základe jednej skutkovej udalosti mohla vzniknúť povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie a súčasne aj zodpovednosť za škodu. Podľa ustálenej judikatúry má inštitút bezdôvodného obohatenia subsidiárny charakter. Právny vzťah môže byť podľa neho posúdený iba vtedy, ak nárok nevyplýva z iného zákonného ustanovenia a nárok zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie môže byť opodstatnený iba vtedy, ak povinnosť vydať prijaté bezdôvodné obohatenie neupravuje iný právny inštitút, napr. náhrada škody. Vo vzťahu bezdôvodného obohatenia a povinnosti nahradiť škodu platí zásada subsidiarity. Je vylúčené posúdiť ako bezdôvodné obohatenie prípady, ktoré možno riešiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o náhrade škody. Oba tieto nároky je potrebné odlíšiť po skutkovej a právnej stránke. Oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané. Povinným subjektom je ten, kto bezdôvodné obohatenie získal. Povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia prechádza ako majetková povinnosť na dedičov v rámci zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa (§470 OZ). Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie sa viaže k momentu jeho vzniku.
20. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu je vznik bezdôvodného obohatenia založený na tom, že právny úkon, na základe ktorého došlo k plneniu, je neplatný. O prípad plnenia z neplatného právneho úkonu ide vtedy, ak právny úkon zakladajúci právo na plnenie síce existoval, ale je neplatný, s výnimkou právneho úkonu neplatného len pre nedostatok formy. Právny úkon môže byť neplatný buď absolútne alebo relatívne (ak sa relatívnej neplatnosti oprávnený včas dovolal). Otázku platnosti právneho úkonu, ktorý právnym dôvodom poskytnutého plnenia, môže súd riešiť ako predbežnú otázku, ak už o nej nebolo právoplatne rozhodnuté. Na posúdenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu má otázka platnosti zmluvy význam len vtedy, ak bolo plnenie na základe zmluvy skutočne poskytnuté. V prípade ak ide o neplatnosť zmluvy, na základe ktorej plnili obidve strany, sú obe tieto strany povinné poskytnúť si plnenia (obojstranná reštitúcia podľa § 457 OZ). Tieto reštitučné nároky sú vzájomne podmienené (synalagmatické) s dôsledkami uvedenými v § 107 ods.3 a § 560 OZ. Hodnotu získaného bezdôvodného obohatenia určuje súd podľa rozsahu v dobe jeho získania.
21. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
22. Ustanovenie § 457 OZ vyjadruje všeobecnú povinnosť účastníkov neplatnej zmluvy, vrátiť si všetko, čo dostali. Ide teda o vzájomnú povinnosť. Vzťahuje sa iba na tie situácie, keď obe strany fakticky plnili. V prípade povinnosti vrátiť si obojstranné plnenie ide v režime § 457 OZ o tzv. synalagmatický záväzok (vzájomne podmienený), kedy požiadavka jednej zmluvnej strany, aby jej bolo druhou stranou vrátené plnenie, ktoré jej poskytla, môže uspieť, len ak je žiadateľom navonok deklarovaná pripravenosť vrátiť to, čo na základe takejto zmluvy dostal do druhej zmluvnej strany on sám. Ak ide o žalobu, musí sa tento záväzok premietnuť aj do znenia žalobného návrhu (petitu). Povinnosť vrátiť plnenie a teda i právo na vrátenie v intenciách ustanovenia § 457 OZ vzniká už v okamihu prijatia takého plnenia, k tomuto okamihu sa preto vysporiadajú i vzájomne poskytnuté plnenia.
23. Podľa § 458 ods.1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
24. V ustanovení § 458 ods.1 OZ je ustanovený rozsah a spôsob vydania bezdôvodného obohatenia, a to tak, že sa musí vydať všetko, čo bolo bezdôvodné získané. Rozhodujúce je to, o čo sa nadobúdateľ obohatil v čase získania bezdôvodného obohatenia, bez ohľadu na to, či medzičasom, keď sa uplatnil nárok a vydanie bezdôvodného obohatenia, došlo j zníženiu obohatenia, k jeho spotrebovaniu, k zničeniu, či k jeho prevedeniu na sinú osobu a pod. Z hľadiska splnenia reštitučnej povinnosti povinného je rozhodujúce, aké bezdôvodné obohatenie získal povinný v čase jeho vzniku. Ustanovenie § 458 ods.1 OZ zakladá právo ma substitučný spôsob vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý preferuje vydanie bezdôvodného obohatenia v naturálnej forme a peňažnú náhradu (obvyklá cena vynakladaná v danom mieste a čase za plnenia toho istého druhu) považuje za podmienenú, ak prvý spôsob vydania bezdôvodného obohatenia nie je možný.
25. Podľa § 510 Občianskeho zákonníka, uplatnenie nároku zo zodpovednosti za vady nevylučuje nárok na náhradu škody, ktorá z vady vznikla.
26. Rozlíšenie medzi zodpovednosťou za vady a zodpovednosťou za škodu je dôležité v prípade súbehu nárokov, pretože vadným plnením môže byť spôsobená nadobúdateľovi aj škoda spočívajúca v zmenšení jeho majetku alebo v ušlom zisku. Pri súbehu nároku na náhradu škody a nároku zo zodpovednosti za vady musia byť splnené pri oboch druhoch zodpovednosti ich základné predpoklady s tým, že pri zodpovednosti za škodu ide spravidla o zodpovednosť za škodu spôsobenú zavinením škodu a v prípade zodpovednosti za vady o objektívnu zodpovednosť scudziteľa (predávajúceho alebo dodávateľa). Vznik škody a vady musí preukázať ten, kto uplatňuje dotknutý nárok. Vadným plnením môže byť nadobúdateľovi spôsobená majetková ujma spočívajúca v zmenšení jeho majetku alebo v ušlom zisku, takú majetkovú ujmu však nemožno už titulu zodpovednosti za vady odčiniť. Nárok na náhradu škody vzniknutej následkom vady môže nadobúdateľ uplatniť i vtedy, ak uplatnil nárok zo zodpovednosti za rovnakú vadu plnenia (súbeh nárokov). Z dôvodov náhrady škody sa nemožno domáhať nárokov, ktoré vyplývajú zo záväzkov zodpovednosti za vady. Nárok na náhradu nákladov potrebných na odstránenie vady vykonanej opravy je nárokom zo zodpovednosti zhotoviteľa za vady vykonanej opravy. Nárokov, ktoré vyplývajú zo zodpovednosti za vady, sa nemožno domáhať z titulu náhrady škody.
27. Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
28. V ustanovení § 420 OZ je zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, keď nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu, ktoré sú upravené v § 421 až 437, resp. v ďalších ustanoveniach Občianskeho zákonníka. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je :1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody a 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Jednotlivé prípady osobitnej zodpovednosti za škodu zväčša nevyžadujú zavinenie ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Pokiaľ sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť, to však neznamená, že v týchto prípadoch osobitnej zodpovednosti sa zavinenie škodcu nemôže vyskytnúť. Ak sa vyskytne, nemá síce význam z hľadiska vzniku zodpovednosti, môže však ovplyvniť následky zodpovednosti, najmä rozsah náhrady škody. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá.
29. Podľa § 631 Občianskeho zákonníka, zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
30. Zmluvou o dielo je zmluva, ktorou sa zhotoviteľ zaväzuje objednávateľovi, že za odplatu vykoná pre objednávateľa určité dielo na svoje nebezpečenstvo. Zmluva o dielo je uzavretá, len čo sa zhotoviteľ a objednávateľ dohodli o podstatných náležitostiach zmluvy, a to : 1. o predmete diela, 2. o tom, že dielo bude vykonané na nebezpečenstvo zhotoviteľa, 3. o tom, že zhotovenie diela bude odplatné; výška ceny (odmeny) za zhotovenie diela nemusí byť dohodnutá.
31. Podľa § 652 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
32. Podľa § 652 ods.2 Občianskeho zákonníka, opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.
33. Podľa § 653 ods.1 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vykonaná oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe.
34. Podľa § 653 ods.2 Občianskeho zákonníka, zhotoviteľ zodpovedá tiež za vady, ktorých príčinou je vadnosť veci, ktorá sa má opraviť alebo upraviť, alebo nevhodnosť pokynov objednávateľa, ak ho na vadnosť veci alebo nevhodnosť pokynov neupozornil.
35. Podľa § 655 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak je vec opravená alebo upravená vadne, má objednávateľ právo na bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný vadu odstrániť najdlhšie v dohodnutej lehote. Ak vadu nemožno odstrániť alebo ak ju zhotoviteľ neodstráni v dohodnutej lehote alebo ak sa vada vyskytne znovu, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy.
36. Podľa § 655 ods.2 Občianskeho zákonníka, práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak zaniknú. Čas od uplatnenia práva až po vykonanie opravy alebo úpravy sa do záručnej doby nepočíta. Zhotoviteľ je povinný vydať objednávateľovi potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o vykonaní opravy alebo úpravy a o čase jej trvania.
37. Vznik zmluvy o dielo predpokladá dohodu strán, najmä dohovor o jej podstatných obsahových zložkách, t.j. o predmete zmluvy (diele) a o odmene zhotoviteľa. Na platnosť zmluvy nie je predpísaná osobitná forma. Na platnosť zmluvy o dielo sa vyžaduje, aby bolo dielo v zmluve dostatočne určené (individualizované). Ak zhotoviteľ dielo nedokončil v súlade so zmluvou a objednávateľ bol nútený dať ho dokončiť inému zhotoviteľovi, zodpovedá pôvodný zhotoviteľ za škodu, ktorá je predstavovaná nákladmi na dokončenie diela iným zhotoviteľom. Rozdiel medzi cenou dohodnutou zmluvou o dielo a cenou zaplatenou objednávateľom dodávateľom, ktorí dielo dokončili, pri porušení povinnosti zhotoviteľa vykonať dielo predstavuje skutočnú škodu.
38. V zmysle ustanovenia § 652 OZ opravou sa rozumie činnosť, ktorou sa odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia. Opravu veci je potrebné odlíšiť nielen od úpravy veci, ale aj od zhotovenia novej veci na základe zmluvy o dielo. Zásadným kritériom pre rozlíšenie medzi opravou a zhotovením ovej veci je, že predmetom úprav nie je zhotovenie novej veci, ale len odstránenie vady veci, jej poškodenia a upotrebenia. Úpravou veci je činnosť spočívajúca buď v úprave povrchu veci (čistenie, žehlenie, farbenie) alebo v zmene jej vlastností (doplnenie, zdokonalenie, prispôsobenie inému účelu). K určitosti záväzku zhotoviteľa, ktorý je predpokladom platnosti zmluvy (§ 37 ods.1 OZ), je potrebné dostatočné vymedzenie predmetu opravy alebo úpravy v zmluve. To znamená, že v zmluve musí byť dohodnuté, v čom má oprava alebo úprava veci spočívať. V prípade neurčitosti zmluvného dojednania zmluva nevznikne, príp. je neplatná.
39. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku a odvolací súd sa zároveň čiastočne stotožňuje aj s právne významnými právnymi závermi súdu prvej inštancie vo veci, preto odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by sa mal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť s poukazom na nižšie uvedené dôvody.
40. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že v spore bolo na základe vykonaného dokazovania nesporne preukázané výpoveďou strán sporu, listinnými dôkazmi (medzi stranami sporu nespornými na č. l. 12,13,17 spisu ako písomnými potvrdenia medzi stranami zmluvy o obsahu zmluvy), ako aj výsluchom svedkov, že žalobkyňa ako objednávateľ a právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade ako zhotoviteľ uzatvorili v mesiaci júl 2009 v ústnej forme zmluvu o dielo (zmluvu o vykonaní úpravy a opravy veci), predmetom ktorej bola „rekonštrukcia“ rodinného domu žalobkyne. Právny predchodca žalovaných v 1. až 3. rade potvrdil poskytnutie odmeny zo strany žalobkyne v sume 23 700 eur. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym záverom súdu prvej inštancie o neurčitosti predmetnej zmluvy ako právneho úkonu a o jej absolútnej neplatnosti podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka. Spornou v spore bola podstatná náležitosť predmetnej zmluvy ako právneho úkonu a to jej predmet, t.j. absentovalo dostatočné vymedzenie predmetu opravy alebo úpravy rodinného domu žalobkyne v zmluve, na ktorú skutočnosť správne a dostatočne poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku. Teda na základe vykonaného dokazovania nebolo a nie je zrejmé v spore, v čom mala oprava a úprava premetu zmluvy spočívať a z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedí strán sporu, z obsahu písomných potvrdení predložených žalobkyňou k žalobe (ktoré mali podľa tvrdenia žalobkyne preukázať, čo bolo predmetom zmluvy a zároveň mali niektoré z nich predstavovať uplatnenie vád z predmetnej zmluvy), nebolo možné prijať záver o určitosti vecného obsahu predmetnej zmluvy, pričom neurčitosť jej obsahu nebolo možné odstrániť a preklenúť ani výkladom právneho úkonu v zmysle § 35 OZ. Odvolací súd zdôrazňuje, že pomocou výkladu prejavu vôle nemožno „nahrádzať“ alebo „dopĺňať“ vôľu, ktorú konajúci účastníci v rozhodnej dobe nemali alebo ktorú síce mali, ale ktorú neprejavili, keď samotná proklamácia žalobkyne ako jedného z účastníkov predmetnej zmluvy o jej vedomosti o určitosti predmetnej zmluvy nemôže eliminovať objektívne hodnotenie určitosti zmluvy, ako to má na mysli ustanovenie § 37 ods.1 OZ. Neplatnosť právneho úkonu vyjadrená v § 37 Občianskeho zákonníka je neplatnosťou absolútnou, ktorá pôsobí priamo (automaticky) zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc), a to bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal. Na absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu preto súd prvej inštancie bol povinný prihliadnuť z úradnej povinnosti (ex offo) v situácii, keď na základe takéhoto právneho úkonu uplatnené právo žalobkyne v spore odmietol. Odvolací súd uvádza, že strana sporu v tomto prípade nemusí tvrdiť a namietať neplatnosť takého právneho úkonu a súd je povinný skúmať všetky dôvody absolútnej neplatnosti, vychádzajúc zo skutočností, ktoré mali za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktoré vyšli v konaní najavo. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody zhodne ako súd prvej inštancie dospel tiež k záveru, že spornými skutočnosťami medzi stranami sporu potom i v dôsledku vyššie uvedenej neurčitosti právneho úkonu - predmetnej zmluvy - boli aj tie skutočnosti, ktoré práce na oprave a úprave predmetu zmluvy boli vadne vykonané, ktorý uplatnený právny nárok na zľavu z ceny predmetu diela je nedôvodný za stavu, keď súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy pre jej neurčitosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Spornou skutočnosťou s ohľadom na vyššie uvedené zostala tiež tá skutočnosť, ktoré práce na oprave a úprave veci neboli vykonané, resp. ktoré práce na úprave a oprave veci neboli dokončené zhotoviteľom a boli dokončené inými zhotoviteľmi (z titulu zodpovednosti pôvodného zhotoviteľa za škodu), resp. ktoré práce vykonané pôvodným zhotoviteľom mali za dôsledok vznik nákladov na opravu poškodenia predmetu diela - poškodením dlažby a izolácie na terase rodinného domu s následkom zatekania a vlhnutia rodinného domu žalobkyne (z titulu zodpovednosti pôvodného zhotoviteľa za škodu). Ohľadne vyššie uvedenej tvrdenej škody zo strany žalobkyne žalobkyňa v zmysle ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka (na ktorej bolo dôkazné bremeno) neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala v tejto súvislosti protiprávnosť úkonu právneho predchodcu žalovaných v 1. až 3. rade, keď v spore nebola preukázaná ani existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Žalobkyňa v spore neuniesla bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o existencii vzniku tejto tvrdenej škody, preto muselo rozhodnutie súdu vyznieť v jej neprospech. Odvolací súd sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie potiaľ, pokiaľ dospel v danej právnej veci k záveru o synalagmatickom záväzku, keďže záväzky zo zmluvy o dielo nemajú charakter synalagmatického záväzku, pretože plnenie zhotoviteľa diela nie je podmienené plnením objednávateľa (zaplatením dohodnutej ceny). Z povahy veci totiž vyplýva, že k poskytnutiu plnenia každého z nich nedochádza v rovnakej chvíli, ale v rôznych časových okamihoch. Zmluvou o dielo síce vzniká medzi účastníkmi dvojstranný vzájomný záväzkový právny vzťah, to však neznamená, že by povinnosť účastníkov poskytnúť si vzájomné plnenia bola vzájomne podmienená, teda že by povinnosť jedného bola viazaná na splnenie vzájomnej povinnosti druhého a naopak. Synalagmatický záväzkový právny vzťah v zmysle § 560 OZ vety prvej vznikne preto len v prípade, že si účastníci podľa zmluvy majú poskytnúť vzájomné plnenie súčasne k rovnakému okamihu. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so záverom súdu prvej inštancie v bode 20 odôvodnenia rozsudku a s poukazom na ustanovenie § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a znenie petitu žaloby uvádza, že v prípade, ak by súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti žaloby žalobkyne vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade, bol by povinný vysporiadať sa sám s petitom žaloby s poukazom na rozhodnutie - osvedčenie o dedičstve sp. zn. 12D/238/2013 Dnot 272/2014 zo dňa 12.06.2016 a sám vyjadriť povinnosť žalovaných v 1. až 3. rade zaplatiť žalobkyni žalovanú istinu podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu.
41. Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že postup (stanovisko) súdu prvej inštancie na pojednávaní dňa 09.05.2017 z pohľadu ustanovenia § 181 CSP bol v danej právnej veci určitý a zrozumiteľný, na jeho základe muselo byť stranám sporu a ich zástupcom dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia vo veci samej možno očakávať v nadväznosti na predbežné právne posúdenie veci (nejednalo sa len o jednoduchú konštatáciu o nedôvodnosti žaloby), tento postup nesporne umožnil stranám sporu objektívnu predvídateľnosť následného súdneho rozhodnutia a vytvoril im priestor na prehodnotenie vlastnej procesnej pozície, ich vecnú a efektívnu argumentáciu, riadne substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov a podobne.
42. Odvolací súd uvádza, že v danej odvolacej veci dal odpovede len na tie otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných v podanom odvolaní. Potom za stavu, keď súd dospel k záveru o absolútnej neplatnosti predmetnej zmluvy pre jej neurčitosť podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka je bez právneho významu zaoberať sa otázkou pravosti podpisu právneho predchodcu žalovaných v 1. až 3. rade na listinných dôkazoch predložených žalobkyňou v spore.
43. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle § 220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
44. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti, prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo v súlade s ustanoveniami § 191 CSP. Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným dokazovaním boli preukázané rozhodujúce skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu veci, keď je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 CSP rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.
45. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.
46. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a § 255 ods. 1 CSP a žalovaným v 1. až 3. rade, ktorí mali v odvolacom konaní plný úspech, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože im trovy odvolacieho konania nevznikli.
47. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).