Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5T-19-2018.pdf
PDF · 141.04 KB
Case nature
Area
Subarea
5T/19/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Senát Okresného súdu Trebišov v zložení z predsedu Mgr. Jozefa Nadzama a prísediacich JUDr. Ivety Ivanocovej a Jozefa Konturu na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.5.2019
rozhodol:
Obžalovaný Q. L. , nar. X.X.XXXX v Q. A., trvale bytom P., T. XXX/X, t. č. ÚVV Košice, Floriánska 18
j e v i n n ý , ž e
v období od mesiaca apríl 2016 do 7.6.2017 v mieste trvalého bydliska v obci P., na ul. T. č. XXX/X v rodinnom dome, ako aj na dvore uvedeného rodinného domu, spôsoboval svojej manželke poškodenej F. L., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P., T. XXX/X, psychické utrpenie tým, že pod vplyvom alkoholu jeden až dvakrát do týždňa vyvolával hádky, sácal ju do rôznych častí tela, v dôsledku konania obžalovaného jeden až dvakrát do týždňa poškodená spoločne s deťmi bola nútená opúšťať rodinný dom a dvor rodinného domu a zdržiavať sa na ihrisku v obci alebo u J. L., kým obžalovaný sa neukľudní a nezaspí, a to na čas pol hodiny až dvoch hodín, čím ohrozoval jej psychické zdravie, toto konanie obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie a vyvolalo u nej úzkosť a depresivitu,
t e d a
blízkej osobe spôsoboval psychické utrpenie sácaním, nútil ju opúšťať rodinný dom a dvor a tým u nej vyvolával stres,
č í m s p á c h a l
zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona.
Z a t o m u u k l a d á
Podľa § 208 ods. 1, § 42 ods. 1 Tr. zákona s ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona z r u š u j e výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/106/2017, zo dňa 24.10.2017, právoplatný 24.10.2017, ktorým mu bol podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra Trebišov podala na tunajšom súde dňa 19.2.2018 obžalobu na Obžalovaného Q. L. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, ods. 3 písm. d/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zákona, pretože sa mal tohto skutku dopúšťať od nezisteného dňa, mesiaca, roka 2013 až do 7.6.2017, kedy v mieste trvalého bydliska v rodinnom dome ako aj na dvore uvedeného rodinného domu dlhodobo spôsoboval svojej manželke F. L. psychické utrpenie najmä tým, že pod vplyvom alkoholu najmenej dvakrát do týždňa jej neustále vulgárne nadával v tom zmysle, že je zlá žena, že chodí po dedine, obviňoval ju z nevery, podceňoval ju, často vyvolával hádky, týmto svojím správaním ju ponižoval a pohŕdavo s ňou zaobchádzal, taktiež jej spôsoboval fyzické utrpenie, najmä sácaním a bitím do rôznych častí tela a hádzaním rôznych predmetov po nej s jej následnými modrinami, čo zo strachu nikdy neoznámila na políciu, až do dňa 7.6.2017, čím u nej týmto svojím konaním vyvolal strach, stres, ohrozoval jej psychické a fyzické zdravie a obmedzoval jej bezpečnosť, pričom poškodená toto správanie pociťovala ako ťažké príkorie a vyvolalo u nej úzkosť a depresivitu s plačlivosťou, podráždenosťou a únavnosťou.
Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:
Obžalovaný spáchanie skutku popieral tak v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, uvádzal, že býva so svojou manželkou už asi 32 rokov, nevie, prečo manželka vypovedá proti nemu, že ju týral, pripustil, že mali medzi sebou manželské hádky ohľadom ich detí, lebo nechceli chodiť do školy, taktiež žene vyčítal, že sa mu doma nevenuje, že nič nerobí, len chodí po dedine, tvrdil, že poväčšine k hádkam dochádzalo, keď prišiel domov opitý, lebo jej to vadilo, tvrdil, že ženu nikdy nebil, okrem tých dvoch prípadov, za čo už bol odsúdený, rovnako nebil ani svoje deti, uvádzal, že s manželkou sa hádal, občas jej dal facku, ale nie po tvári, ale do iných častí tela, pokiaľ jej nadával, tak to bolo len preto, lebo mal vypité, tvrdil, že svoju manželku zbil raz za 35 rokov, a to 7.6.2017, uvádzal, že alkohol popíja, pripustil, že sa viackrát do mesiaca aj opije a potom si nepamätá.
Z výsluchu poškodenej F. L. v prípravnom konaní po vydaní uznesenia o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 a pred vznesením obvinenia obžalovanému vyplynulo, že manželské nezhody začali asi 4 roky dozadu, bola fyzicky napádaná obžalovaným, tento na ňu kričal, nadával jej, tieto nezhody neoznamovala na polícii, až 7.6.2017, kedy do nej obžalovaný sotil a vytkla si členok a natiahla bočný sval na nohe, tvrdila, že v uplynulých 4 rokoch manžel neustále pije, je agresívny, všetko mu vadí, kričí na ňu, že je zlá žena, že chodí po dedine, uvádzala, že pokiaľ ide o fyzické napádanie, tak ju za tie 4 roky asi tak dvakrát do týždňa sotí alebo jej dá facku po tvári, alebo hodí po nej nejaký predmet, s týmto vecami na lekárske ošetrenie nikdy nešla, pretože jej nespôsoboval až také zranenia, ktoré by si to vyžadovali, uviedla, že bola za toto obdobie asi dvakrát u lekára, keď ju jedenkrát udrel s palicou po chrbte, a mala modriny po boku tela a na chrbte a raz ju päsťou udrel do ramena, asi pred tromi rokmi. Tvrdí, že s obžalovaným už asi 11 rokov intímne nežijú, uvádzala, že o všetkom vedia ich susedia, viackrát sa stalo, že ju vyhodil pred dom, alebo až za bránku, a potom ona čaká aj s deťmi, kým sa ukľudní a vrátia sa domov, uvádzala, že sa obžalovaného bojí, keď je už veľmi opitý, tvrdila, že má obavy o svoje duševné a fyzické zdravie, že má pocit , že sa doslova zblázni a že to už dlhšie nevydrží, pomýšľala už aj na samovraždu, v minulosti aj pojedla tabletky, robili jej výplach žalúdka, ale nevie, v ktorom roku sa tak stalo.
Poškodená F. L. bola vypočutá aj po vznesení obvinenia 1.12.2017, ale využila svoje právo a nevypovedala.
Rovnako aj na hlavnom pojednávaní na začiatku svedkyňa poškodená F. L. nevypovedala, využila toto svoje právo a vypovedala až dňa 21.2.2019, pričom uvádzala, že na začiatku nevedela, aké dôsledky toto všetko prinesie, tvrdila, že obžalovaný nebol zlý človek, venoval sa deťom, pracoval a urobil všetko, čo mu povedala, za 35 rokov manželstva vychovali 7 detí, nateraz ostala na všetko sama, vypli im elektrinu, nezhody pramenili v minulosti z dôvodu starostlivosti o deti, obžalovaný chýba deťom a boli by radi, keby ich otec bol prepustený na slobodu. Tvrdila ďalej, že sa obžalovaného nebojí, nebola by si myslela, že ho tak dlho budú držať vo väzení, momentálne sa stará o 5 detí, nie je zdravotne v poriadku, pričom bola aj ona odsúdená na podmienečný trest odňatia slobody kvôli dcére P. za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže, pretože táto nenavštevovala riadne školu, poškodená tvrdila, že sa obžalovaného nebojí, ani sa ho v minulosti nebála, rovnako sa ho nebáli ani deti, ktoré odprevádzal do školy, kupoval im jesť. Tvrdila, že v minulosti kvôli problémom s manželom nechcela spáchať samovraždu, tvrdila, že nikdy v živote jej neubližoval, nikdy ju dokonca ani fyzicky nenapadol. Následne poškodená po dôraznejšom poučení o následkoch krivej svedeckej výpovede uviedla, že je pravdou, že jej spôsobil nejakú zlomeninu, ale pri tom jej nič také nespôsobil, tvrdila, že v minulosti sa naťahovali, hádali sa, ale obžalovaný jej nenadával, tvrdila, že neutekala pred manželom s deťmi, pokiaľ odišli preč, tak iba sledovať k J. L. televíziu, uvádzala, že nikomu sa na obžalovaného nesťažovala, taktiež tvrdila, že plakala iba vtedy, keď mala zlomenú nohu.
Z výsluchu svedkyne D. B., susedy obžalovaného, vyplýva, že obžalovaný dosť pije a keď si vypil, tak počula z ich domu a dvora rôzny krik, a to, ako obžalovaný kričí na poškodenú a poškodená taktiež na neho, ich hádanie bolo obojstranné, uviedla, že raz počula poškodenú plakať, a to bolo vtedy, keď jej zlomil ruku, ale predtým ju plakať nepočula, tvrdila, že ich hádky netrvajú dlho, asi 5 minút a potom je v ich dome alebo na dvore kľud. Tvrdila, že nikdy nebola svedkom fyzického útoku obžalovaného na poškodenú. Uviedla, že ako suseda s nimi vychádza dobre a v ich susedstve býva asi 5 rokov, tvrdila, že hádky, keď počula, tak asi raz do mesiaca, väčšinou, keď bol obžalovaný opitý. Rovnako tvrdila, že poškodená sa na obžalovaného nesťažovala.
Z výsluchu svedka K. J., starostu obce Biel, vyplynulo, že obžalovaný pracuje v obci na aktivačných prácach, uviedol, že má vedomosť, že doma fyzicky napadol svoju manželku, kvôli čomu bol vo väzbe, čo sa dozvedel z rozprávania občanov. Uviedol, že obžalovaný vo väčšom množstve požíval alkoholické nápoje a keď bol opitý, tak doma robil problémy, tvrdil, že keď si vypil, tak aj po dedine sa na neho sťažovali občania, že bol agresívny, uvádzal, že na aktivačné práce nechodil opitý, vypil si až po skončení týchto prác. Sťažnosti ohľadne skutočností, že obžalovaný bol opitý, agresívny, na obecnom úrade nevedú žiadne, pretože sa na neho oficiálne nikto nesťažoval, tieto sťažnosti boli iba ústne a neoficiálne. Svedok uviedol, že nikdy nebol prítomný pri hádkach alebo pri fyzických útokoch obžalovaného na poškodenú, uvádzal, že na verejných akciách, kde boli prítomní aj obžalovaný s manželkou a deťmi, všimol si, že poškodená radšej zobrala deti a odchádzala domov, aby sa vyhla konfliktu s obžalovaným, pričom toto malo trvať asi 12 rokov dozadu. Na hlavnom pojednávaní svedok uvádzal, že keď si obžalovaný vypije, zvykne byť prchký, nedá si povedať, ale nevie o tom, že by bol na niekoho fyzicky v obci zaútočil, v stave triezvosti je bezproblémovým človekom, uviedol, že sa nestalo ani raz, že by poškodená prišla za ním na obecný úrad sťažovať sa na obžalovaného, uviedol, že od roku 2018 doposiaľ, nevidel na poškodenej žiadne modriny ani známky po fyzických útokoch.
Z výsluchu svedkyne R. P., susedy obžalovaného, vyplýva, že sa obžalovaný s manželkou hádajú na dvore, počula, ako sa hádajú hlavne na jedle, že obžalovaný je hladný, ale tvrdila, že počula vzájomné hádky uvedených osôb, obžalovaný kričal na poškodenú a poškodená na obžalovaného. Potvrdila, že k hádkam dochádza vtedy, keď príde obžalovaný opitý, vtedy je hladný a kričí na poškodenú, uviedla, že nevidela žiadne fyzické napadnutie poškodenej obžalovaným, poškodená sa jej v minulosti nikdy nesťažovala a nežiadala ju o žiadnu pomoc. Tvrdila, že tieto hádky medzi obžalovaným a poškodenou trvajú odkedy sa prisťahovali, rovnako uviedla, že hádky u susedov boli určite raz za týždeň, keď prišiel obžalovaný domov opitý, tvrdila, že s rodinou obžalovaného v minulosti nemala žiadne problémy.
Z výsluchu svedkyne J. L., švagrinej obžalovaného, vyplynulo, že ich rodina žila samotárskym spôsobom života, nevedela uviesť, či majú medzi sebou problémy, pretože od nich býva ďaleko, uviedla, že poškodená sa väčšinou sťažovala na obžalovaného v tom zmysle, že robí doma cirkus a že kričí, uviedla, že pokiaľ sa sťažovala na cirkus a krik, že sťažovala sa jej v lete 2017, kedy k nej aj viackrát prišla na návštevu spoločne s deťmi, poškodená k nej chodila domov aj vtedy, keď Q. doma kričal, keď prišla k nej aj s deťmi poškodená, sťažovala sa na obžalovaného, že doma zase kričí a preto museli odísť z domu a dvora, viac jej k tomu nepovedala, tvrdila, že pred letom 2017 sa jej poškodená na obžalovaného nesťažovala, uviedla, že obžalovaný pije, pričom domov nechodil opitý každý deň, ale bolo to často, keď prišla ona na návštevu k L., obžalovaný sa správal k poškodenej dobre, vtedy cirkus nerobil, uviedla, že pokiaľ sa poškodená sťažovala na obžalovaného, nikdy neplakala, rovnako sa jej nikdy nezverila, že by sa obžalovaného bála, v období leta 2017 k nej poškodená chodila skoro každý deň, ale nie preto, aby sa sťažovala na obžalovaného, ale aby sa jej vyrozprávala, spomínala, že obžalovaný prišiel domov, vrieskal a že ona k nej prišla preto, aby obžalovaný zaspal a že potom sa vráti domov. taktiež uviedla, že v období leta 2017, prišla asi dvakrát k nej domov s deťmi, z dôvodu, že obžalovaný doma kričí a keď zaspí, tak sa vráti domov. Rovnako tvrdila, že nikdy nevidela, že by obžalovaný poškodenú fyzicky napadol, bola iba svedok toho , keď sa medzi sebou hádali. Rovnako uvádzala, že deti sa na obžalovaného nesťažovali a keď prišli k nej, tak neboli ani vystrašené.
Z výsluchu svedkyne F. L. mladšej, dcéry obžalovaného, v prípravnom konaní po doručení uznesenia o vznesení obvinenia vyplynulo, že v rodine obžalovaného nebýva už 10 rokov, žije v Bratislave, Uviedla, že vie o tom, že niekedy v lete 2017 otec zlomil najprv matke nohu a asi mesiac alebo dva na to aj ruku, pričom toto sa dozvedela od brata V., v čase odchodu pred 10 rokmi zo spoločnej domácnosti rodičov, problémy medzi sebou nemali, boli medzi nimi iba bežné manželské hádky, v tom čase otec ešte nepil, nespomína si, že by bol otec na matku v tom čase agresívny, teraz, keď žije v Bratislave, tak je asi dva až trikrát do mesiaca v telefonickom kontakte s matkou, podotkla, že nie stále ich rozhovory sú o tom, že by sa matka sťažovala na otca, že neustále pije, občas jej uvádzala v telefonátoch, že keď bol otec opitý, tak na ňu kričal, a že keď sa vykričal tak išiel spať, keď zisťovala dôvod, prečo kričal, tak cítila, že matka jej nechce povedať, svedkyňa uviedla, že vníma problémy medzi otcom a matkou asi tak od apríla 2016, kedy jej matka volala a vtedy jej povedala, že otec na ňu asi tak raz za týždeň kričí, a to vtedy, keď je opitý, kričí jej, čo varila, čo robila, či bol agresívny, toto jej neuvádzala. Asi rok na to, znovu v apríli 2017, kedy jej matka znovu telefonovala na jej narodeniny, po telefóne vycítila z matkinho rozprávania, že to kričanie zo strany otca už je horšie, hovorila jej, že už pil každý deň a každý deň na ňu kričal, to, či ju fyzicky napádal jej nechcela povedať, aj sa jej na to pýtala, ale vtedy bola matka ticho a ona vycítila, že jej o tom nechce nič povedať. Uviedla, že čo ona vie, tak k fyzickému útoku došlo zo strany otca na matku až v lete 2017. Svedkyňa uviedla, že niekedy počula matku, keď jej volala, aj plakať, niekedy áno, inokedy nie, keď plakala, tak uvádzala, že ona to už s otcom nevie vydržať, na čo bola v telefóne ticho a vycítila, len jej to nechcela do telefónu dať najavo. Uviedla, že tieto matkine prejavy vnímala asi tak od apríla 2016 až do leta 2017, keď sa to postupne zhoršovalo, tvrdila, že otec kričal na matku vtedy, keď prišiel domov opitý, otec nikdy nebil deti, ani sa s nimi nehádal, ona nemala žiaden problém s otcom, ani na ňu nebol agresívny, tvrdila, že matka jej niekedy povedala, že sa otca bojí, tvrdila, že bojí sa keď je opitý v tom zmysle, že už nevie ako ďalej, že keď stále bude piť, čo bude potom. Tvrdila, že matka jej nikdy nespomínala samovražedné úmysly alebo myšlienky.
Z výsluchu svedka R. L., syna obžalovaného, vyplynulo, že s rodičmi býval až do roku 2015, odkedy býva v Lelesi u svojej priateľky, predtým ešte pracoval v Bratislave a domov chodil raz za mesiac alebo za dva mesiace, kedy sa mu matka sťažovala, otec robí cirkus, ale nebolo to nič závažné, hovorila, že bol opitý a keď je opitý, nevie, čo rozpráva, svedok uviedol, že nevidel, žeby otec matku napádal, alebo nejakým spôsobom jej ubližoval. Uviedol, že nevie alebo si nepamätá, že by mala matka z otca strach alebo obavy, tak isto tvrdil, že nevidel ju dlho plakať, a to už 4 až 5 rokov dozadu, taktiež nevidel, že by otec matku bil.
Z výsluchu svedkyne mladistvej J. L., dcéry obžalovaného Q. L., v prípravnom konaní vyplynulo, že otec sa správa k matke zle, často sa s ňou háda, pričom je to aj naopak, vysmievajú sa jeden z druhého, uviedla, že videla, ako otec v minulosti udrel matku, a to viackrát, vie, že zlomil matke v lete 2017 nohu, ale toto nevidela, pretože bola na dvore, vtedy išla dnu a počula, ako sa hádajú a videla, ako matka leží na zemi a plače, predtým však nevidela, že by otec niekedy udrel matku. Svedkyňa nevedela uviesť odkedy vníma takéto problémy medzi rodičmi, tvrdila, že otec sa s správa k nej a súrodencom celkom dobre, niekedy na ňu nakričal, keď bola zlá, ale nikdy ju neudrel, uviedla, že predtým, ako matke zlomil nohu, tak nevidela žiadne fyzické úroky na poškodenú, matka ani súrodenci sa nesťažovali aby otec matke ublížil. Uviedla, že otec chodil niekedy domov opitý, matka mu dala jesť a on si ľahol spať, ale niekedy sa hádali, a to keď bol stále hladný a kričal na matku aby mu dala jesť, vtedy bol aj agresívny a zvykol niečo doma rozbiť, taktiež uviedla, že niekedy vyšli z domu na ulicu pred dom, počkali, kým sa otec ukľudní, vonku vyšli všetci súrodenci aj matka a museli počkať asi tak pol hodiny a keď otec už bol kľudný, tak išli naspäť do domu, pričom on už spal.
Z výsluchu svedkyne maloletej D. L., dcéry obžalovaného, v prípravnom konaní vyplynulo, že otec sa s matkou hádal, ale neubližoval jej, len na ňu kričal, ublížil jej až vtedy, keď jej zlomil nohu, pričom aj predtým jej ubližoval, a to tak, že keď sa hádal s ňou, tak ju udrel po ruke, pričom videla, že niekedy aj matka udrela otca po ruke a otec jej to vrátil, ale nie z celej sily, uvádzala, že nevidela, aby ju inakšie bil, videla iba to, že ju udieral po ruke, svedkyňa tvrdila, že vníma to asi rok, čo videla, že otec udrel mamu a taktiež sa s ňou háda. To, že sa hádajú, si všimla až teraz. Svedkyňa uviedla, že videla niekedy otca opitého a keď je opitý, tak sa naje a ide spať, niekedy sa aj trošku háda, keď nemá navarené mäso, kričí na ňu preto, háda sa s matkou iba vtedy, keď nemá mäso. Svedkyňa uviedla, že keď otec prišiel domov, oni niekedy museli odísť z domu, išli do tety J. a na ihrisko, pričom sa to stávalo asi raz za týždeň, niekedy aj dvakrát, vonku museli zostať asi tak dve hodiny, spolu matka a súrodenci, tvrdila, že toto sa deje od jej deviatich alebo desiatich rokov, vonku museli ísť z dôvodu, že otec kričal, pričom zvykol zhodiť tanier zo stola, keď dojedol a uviedla, že doma matku nezvykol sácať, uviedla, že otec matke neublížil tak, aby plakala a nezvykne ani nejako ubližovať, len kričí, uviedla, že mamu videla plakať len vtedy, keď prišla zo školy domov a mala zlomenú nohu a potom aj ruku. Uviedla, že súrodenci sa nesťažovali na otca, iba uvádzali, že sa hádajú. Tvrdila, že otec matke neubližoval, len sa hádajú, uviedla, že rodičia sa majú radi, uvádzala, že z domu museli utekať z dôvodu, že otec kričal a povedal, že majú ísť z domu preč, ona sa vtedy bála, že otec udrie mamu a preto išli z domu von, ale on ju neudrel, len ona sa toho bála, museli ísť do tety J. alebo na ihrisko, vtedy ho nechali nech sa vykričí a až potom sa vrátili domov, keď už bol kľudný. Uviedla, že sa nebojí toho aby jej otec ublížil alebo bojí sa o mamu, aby neublížil jej.
Z výsluchu svedkov V. L. a P. L., tak isto maloletých svedkov vyplýva, že títo využili svoje právo a v prípravnom konaní nevypovedali.
Z výsluchu svedkyni PhDr: Ediny Szegediovej v prípravnom konaní vyplynulo, že ako psychológ bola prítomná pri výsluchoch detí obžalovaného, a to J., P., V. a D., ktorí vypovedali zo začiatku spontánne, neskôr odpovedali na položené otázky vyšetrovateľa a prokurátora, ako aj obhajcu ich otca, spolupráca bola nadviazaná adekvátne, spočiatku bola badaná jemná tenzia, avšak na situáciu vyšetrovania sa vypočúvané osoby adaptovali do niekoľkých minút, pričom P. a V. vypovedať odmietli, zo strany vyšetrovateľa neboj vyvíjaný žiaden psychický ani fyzický nátlak a neboli im kladené žiadne sugestívne ani kapciózne otázky.
Zo znaleckého posudku Dr. Fekeovej, psychologičky na poškodeného vyplýva, že F. L. nemá sklony k fabulácii, k skresľovaniu výpovede, jej všeobecná vierohodnosť je v norme, pokiaľ ide o špecifickú vierohodnosť, v podstatných črtách popisuje skutočnosti v podstate rovnako, nemení výpoveď, hoci je deťmi zneistená, nie je presvedčená, že obžalovaný sa zmení, keď sa vráti domov, buď ona s deťmi, alebo manžel pôjdu do Malaciek z ich synom. Znalkyňa uviedla, že zo strany obžalovaného bolo spôsobované poškodenej psychické a fyzické utrpenie, toto správanie obžalovaného pociťovala ako ťažké príkorie, svedkyňa okrem iného uvádzala, že poškodená bola vystavovaná častým fyzickým útokom, po ktorých mala modriny a neskôr zlomeniny. Psychické utrpenie sa vyznačovalo osočovaním, podceňovaním, obviňovaním z nevery, musela často opúšťať domácnosť v stave opitosti obžalovaného aj spoločne s deťmi, v dôsledku takéhoto správania obžalovaného pretrvával u poškodenej neustály strach, napätie, stres, úzkosť, depresivita, plačlivosť, podráždenie, únavnosť, jeho konanie vyvolávalo v nej pocit viny a menejcennosť, aj občasné sebevražedné myšlienky, ak sa táto situácia nezmení, môže sa jej stav prehlbovať.
Z kontrolného znaleckého posudku znalca PhDr. Martina Čižmárika, PhD., znalca v odbore psychológia, klinická psychológia dospelých, ktorý bol vypracovaný ako kontrolný znalecký posudok na znalecký posudok PhDr. Fekeovej, vyplynulo, že mohla vnímať správanie sa obžalovaného poškodená ako príkorie, čo rezultovalo do podania trestného oznámenia, znalec uviedol, či išlo len o príkorie alebo ťažké príkorie, tomu sa znalec ani nevenoval, uvádzal však, že v každom prípade išlo o príkorie, znalec tvrdil, že presný časový rámec správania sa obžalovaného, a teda páchania trestného činu sa v zásade zistiť nedá. Znalec okrem iného uviedol, že si nemyslí, že sa jednalo o týranie v pravom slova zmysle, ale skôr to vníma ako príkorie. Znalec uvádzal, že vyšetroval poškodenú asi 5 hodín, jej správanie nebolo konzistentné, popisovala zranenie ruky a nohy v dôsledku agresivity obžalovaného, ale na druhej strane uviedol, že poškodená má sklony bagatelizovať, opakovať on to vlastne nechcel, poškodená kategoricky popierala, aby jej obžalovaný fyzicky ubližoval, že by jej dával facky, sácal, hádzal predmety po nej, alebo bil palicou a v dôsledku toho mala modriny na chrbte a na boku. Znalec uviedol, že poškodená má sklony skresľovať realitu a špecificky zvlášť ku konaniu obžalovaného. Tak isto znalec uviedol, že istú etapu života prežívala poškodená správanie obžalovaného ťažko a boli chvíle, keď prežívala vyčíňanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu, ako utrpenie, pretože nemožno brať inak, ako psychické utrpenie, keď obžalovaný prichádza domov opitý a musí to pretrpieť tak, že berie deti a ide z domu radšej preč, kým nezaspí. Znalec uviedol, že nedošlo k zásadným zmenám jej psychického stavu, na takýto stav bola zvyknutá z detstva, zvýšila sa jej intrapsychická tenzia, nárast úzkosti, symptomatika a často prežívaný strach.
Zo znaleckého posudku znalkyne MUDr. Truskovej, na obžalovaného vyplynulo, že nemá sklony skresľovať, je dostatočný predpoklad použiteľnosti jeho výpovede, vzhľadom k nízkej hodnote lží skóre, za štandardných podmienok nemá sklon k agresivite, táto je podmienená požívaním alkoholu.
Zo znaleckého posudku MUDr. Safka, znalca z odboru psychiatria, na obžalovaného vyplynulo, že tento netrpel, ani netrpí na duševnú chorobu, v čase spáchania skutkov mohol rozpoznať nebezpečenstvo a protiprávnosť svojho konania, toto konanie mohol ovládať, chápal a chápe zmysel trestného konania, bol zistený alkoholizmus tretieho stupňa vývojovej fázy, znalec v závere uviedol, že bolo by potrebné uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ale keďže toto bolo uložené v trestnom rozkaze Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/106/2017, toto je potrebné vykonať.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, zo zisťovania pomerov v rodine, vyplýva, že obžalovaný a poškodená spoločne zabezpečujú starostlivosť o 4 maloleté deti, 3 staršie deti sú dospelé a nežijú v spoločnej domácnosti s rodičmi, autoritou rodiny je otec, z ktorého deti majú strach, keď je pod vplyvom alkoholu, kedy je agresívny a vulgárny, na základe trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/75/2015, bol obžalovaný L. z dôvodu prečinu krádeže odsúdený na trest povinnej práce vo výmere 150 hodín, pani L. bolo poskytnuté sociálne poradenstvo.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/11/2016 vyplýva, že dňa 30.03.2016 bol obžalovaný Q. L. uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a bol mu uložený podľa § 211 ods. 3 Tr. zákona a iné súhrnný trest povinnej práce vo výmere 300 hodín, pričom bol zrušený výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/75/2015, kde mu bol uložený trest povinnej práce 150 hodín.
Z trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/106/2017 zo dňa 24.10.2017 vyplýva, že obžalovaný Q. L. bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona za skutky, ktoré spáchal dňa 7.6.2017 a 2.8.2017, obeťami ktorých bola F. L. a bol mu uložený trest odňatia slobody úhrnný vo výmere 2 rokov, výkon ktorého bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a zároveň mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 25Pr/81/2016, vyplýva, že odsúdený Q. L. trest povinnej práce uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 1T/11/2016 nevykonal celkom.
Zo správy o povesti obce Biel na obžalovaného vyplýva, že pod vplyvom alkoholu je niekedy agresívny, vtedy ohrozuje hlavne psychicky svoju rodinu, začiatkom mesiaca november 2017 sa vrátil z výkonu väzby, ale teraz je predbežne vo vyšetrovacej väzbe, komisia ochrany verejného poriadku doposiaľ neprerokúvala žiadny jeho priestupok.
Z odpisu registra trestov na obžalovaného vyplýva, že doposiaľ bol šesťkrát odsúdený, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 3T/106/2017, pre prečin ublíženia na zdraví a pre prečin nebezpečného vyhrážania.
Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i vo vzájomnom súhrne a dospel k záveru, že obžalovaný svojím konaní naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona, pretože od mesiaca apríl 2016 až do júna 2017 v mieste bydliska spôsoboval psychické utrpenie svojej manželke poškodenej F. L. tým, že pod vplyvom alkoholu jeden až dvakrát do týždňa vyvolával hádky, sácal ju do tela, v dôsledku toho poškodená musela jeden až dvakrát do týždňa spoločne s deťmi opúšťať spoločný rodinný dom a dvor, zdržiavať sa buď u pani L. alebo na dedinskom ihrisku, počkať, kým sa obžalovaný neukľudní a nezaspí, pričom tam trávili spoločne čas pol až dve hodiny a týmto svojím konaním obžalovaný ohrozoval psychické zdravie poškodenej, ktorá pociťovala toto jeho konanie ako ťažké príkorie a vyvolávalo toto konanie obžalovaného u nej úzkosť, depresivitu.
Trestné stíhanie začalo na základe realizačného návrhu polície, nie na základe trestného oznámenia poškodenej. V samotnom uznesení o vznesení obvinenia sa táto skutočnosť uvádza. Je zaujímavé, že obsahom spisu je aj zápisnica o trestnom oznámení poškodenej. Čiže takýto úkon vôbec nemal byť vykonaný podľa názoru súdu, ale mala byť rovno zápisnica o výsluchu svedkyne ako poškodenej, pretože je jasné, že ona trestné oznámenie ako poškodená nepodávala. Na základe toho návrhu polície, bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Tr. zákona, teda vo veci, a to dňa 20.07.2017, následne bola vypočutá svedkyňa poškodená, jeho manželka, a to 10.08.2017, pričom v tomto výsluchu obžalovaného usvedčovala z konaní, ktoré sú uvedené v obžalobe. Rovnako v tom čase bola vypočutá aj svedkyňa, a to dcéra obžalovaného, po začatí trestného stíhania, kde uvádzala určité skutočnosti, išlo o tak isto z časti usvedčujúcu výpoveď, kde potvrdila určité skutočnosti, ktoré tvrdila pri svojom prvotnom výsluchu aj poškodená. Následne bol vypracovaný znalecký posudok, a to v októbri 2017 Dr. Fekeovou a na základe týchto výsledkov bolo vznesené obvinenie obžalovanému a stalo sa tak 7.11.2017. Následne boli opäť vypočuté tieto dve osoby, teda aj poškodená aj dcéra obžalovaného F. L., kde poškodená využila svoje právo a nevypovedala, dcéra poškodeného vypovedala znovu vo veci, ale už uvádzala v zásade iné skutočnosti, najmä pokiaľ ide o formálny znak kvalifikovanej skutkovej podstaty, teda pokiaľ ide o závažnejší spôsob konania, konkrétne ktorým malo byť páchanie trestného činu po dlhší čas. Závažný spôsob konania je zásadná otázka tohto procesu, pretože či bol naplnený tento formálny znak závisí od času, počas ktorého sa mal obžalovaný dopúšťať konaní, ktoré sa mu kladú za vinu. Poškodená uvádzala pri svojom prvotnom výsluchu, teda ešte pred vznesením obvinenia, že takého konania sa mal dopúšťať asi 4 roky dozadu, čiže od roku 2013 do 7.6.2017. Dcéra F. L., uvádzala, že takéhoto konania sa mal dopúšťať dozadu 2 až 3 roky. Čiže tieto svedkyne uvádzali rôzny čas, kedy malo k tomuto konaniu dochádzať a znalkyňa Dr. Fekeová sa oprela výlučne o tvrdenia, ktoré uvádzala poškodená manželka a tvrdila v znaleckom posudku, že toto konanie trvalo 4 roky, nezaoberala sa otázkou, či to boli 2 až 4 roky, jednoducho uzavrela, že to trvalo 4 roky. Výpoveď svedkyne poškodenej je najvýznamnejším dôkazom, alebo vo výraznej miere veľmi dôležitým dôkazom ohľadne uznania viny. Prokurátor je nositeľom dôkazného bremena na súde a pokiaľ chce oprieť svoj dôkaz o výpoveď takéhoto svedka, tento svedok musí byť vypočutý aj po doručení uznesenia o vznesení obvinenia, pokiaľ sa tak nestane, je porušené právo obžalovaného na obhajobu, a teda na kontradiktórny postup. Dňa 1.12.2017 síce vyšetrovateľ pristúpil k výsluchu poškodenej, ale táto využila svoje právo a nevypovedala. Čiže v podstate prokurátor opiera dôkazné bremeno, v prevažnej miere a závažnej miere, o výsluch poškodenej, ktorý bol vykonaný pred vznesením obvinenia. Rovnako pokiaľ ide o znalecké posudky, znalkyňa vykonávala znalecké dokazovanie potom, čo boli vykonané iba čiastočné dôkazy, v tom čase boli známe iba výpovede poškodenej a dcéry obžalovaného F., neboli jej známe ďalšie výpovede dcéry F., neboli jej známe výpovede susedov, ďalších svedkov, ani výpovede detí obžalovaného, ktoré vo významnej miere vyzneli inakšie ako prvé dve usvedčujúce výpovede, z ktorých vychádzala. Poškodená v konaní pred súdom využila svoje právo a nevypovedala, a vypovedala až na poslednom hlavnom pojednávaní dňa 21.2.2019. Poškodená tvrdila, že obžalovaný jej nespôsoboval žiadne fyzické, psychické utrpenie, nebil ju, nehádal sa s ňou, nemusela utekať z domu, dokonca tvrdila, že jej fyzicky neublížil, na čo ju predseda senátu poučil opäť o následkoch krivej výpovede a potom priznala následne, že pokiaľ ide o ublíženie na zdraví, teda o poškodenie hornej a dolnej končatiny, že skutok sa stal. Pokiaľ sme pri týchto skutkoch, ktoré sa stali 7.6. a 2.8.2017, tieto skutky boli prejednávané v samostatnom konaní, boli posudzované právne ako prečin ublíženia na zdraví a nebezpečné vyhrážanie a za tieto skutky už bol obžalovaný právoplatne odsúdený. Keby polícia postupovala trošku rozvážnejšie, nemuselo sa tak stať a aj toto konanie mohlo byť posudzované v rámci trestného činu, ktorý sa teraz prejednáva a je zrejmé, že pokiaľ ide o ublíženie na zdraví, tam došlo k ťažšiemu následku. Za takejto situácie súd nemôže vnímať tieto dva čiastkové skutky, za ktoré už bol odsúdený, ako súčasť teraz prejednávaného zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Pokiaľ ide o výsluch dcéry obžalovaného F. L., ktorá býva v Bratislave, táto na hlavnom pojednávaní tak isto využila svoje právo a nevypovedala, preto súd ani nemal možnosť eventuálne odstrániť rozpory v jej výpovediach, pokiaľ ide o dĺžku konania obžalovaného. Obžalovaný popieral spáchanie skutku už v prípravnom konaní, tak isto na hlavnom pojednávaní, pripustil, že jej nadával, že kričal na ňu, že sa hádali v čase, keď mal vypité, že jej dal občas facku, ale vysvetlil tú facku, že nešlo o facku do tváre alebo po tvári, ale facku do tela, alebo s metlou, teda popieral, že by ju bil, alebo iným hrubším spôsobom fyzicky napádal. Neboli v konaní zistené žiadne prejavy, alebo známky po fyzickom útoku obžalovaného na poškodenú, neexistuje žiadna lekárska správa, že jej bolo spôsobené nejaké fyzické zranenie. Pokiaľ ide o ďalších svedkov, boli vypočuté dve susedy obžalovaného a poškodenej, tieto uvádzali, že počuli iba ich vzájomné hádky. Svedkyňa B. uvádzala, že počula tieto hádky, ale nepočula poškodenú nikdy plakať, iba vtedy, keď mala zlomenú nohu, táto svedkyňa a ďalšia susedka R. P. tvrdila to samé, pričom uvádzali, že počuli hlasitý krik obžalovaného a dôvod hádok malo byť, že bol hladný, opitý. Ani jedna z týchto svedkýň neuviedla, že by videla nejaké fyzické útoky obžalovaného na poškodenú, rovnako uviedli obe svedkyne, že poškodená sa im nikdy nesťažovala na obžalovaného.
Ďalší svedok, K. J., starosta, tvrdil, že obžalovaný popíjal viac, než je to normálne a bežné, v obci údajne robil problémy, vraj sa sťažovali spoluobčania na jeho správanie, ale žiadna oficiálna sťažnosť na neho v obci nebola podaná. Tento svedok tvrdil, že na verejných akciách v obci videl, že obžalovaný si vypil, bola tam aj poškodená s deťmi, a keď obžalovaného videla opitého, tak zobrala deti a išla s nimi domov, aby predišla nejakým nedorozumeniam a problémom. Pokiaľ ide o svedkyňu J. L., táto uviedla, že poškodená k nej začala chodiť až v lete 2017, tvrdila, že od tohto momentu chodila k nej na normálne návštevy aj s deťmi, ale chodila aj vtedy, keď poškodená prišla a sťažovala sa, že obžalovaný robí doma cirkus, keď doma kričal a teda musela odísť z domu aj z dvora, tvrdila, že poškodená nikdy neplakala, keď prišla. Uvádzala, že pred tým letom 2017, keď ju začala častejšie navštevovať kvôli uvedeným dôvodom, že predtým sa jej poškodená nikdy nesťažovala na poškodeného. Deti, keď prišli k nej, neboli vystrašené. Pokiaľ ide o deti obžalovaného, teda aj poškodenej, v prípravnom konaní iba títo vypovedali, v konaní pred súdom nevypovedali, súd iba prečítal výpovede týchto svedkov a prehral CD záznamy z ich výsluchov, vypovedali iba dve deti, a to D., nar. XXXX a J., nar. XXXX, V. a P. využili svoje právo a nevypovedali, J. aj D. čiastočne usvedčovali obžalovaného, teda uvádzali, že otec, keď prišiel opitý domov, tak kričal, hádal sa, správal sa k matke zle, J. uvádzala, že ju viackrát udrel, ale popisovala ten skutok, keď jej ublížil na zdraví 7.6.2017, tvrdila, že vtedy videla, že matka plače, ale následne vo výsluchu uvádza, že okrem toho ďalšie údery obžalovaného nevidela, D. zase tvrdila, že keď bol opitý, tak údajne ju udrel po ruke a uvádzala, že to bolo možno raz, a to rok, čo to videla predtým. Tvrdila tiež, že sa hádali kvôli mäsu, kvôli hladu obžalovaného, kvôli jeho opitosti, obidve dievčatá tvrdili, že museli odchádzať z domu, keď otec doma kričal a vystrájal, a to išli buď k J. L. alebo na ihrisko do obce, J. tvrdila, že museli sa zdržať vonku asi pol hodinu, kým otec zaspí, a vrátiť sa, zase D. tvrdila, že sa mohli zdržiavať taký čas vonku alebo u tety J. dve hodiny. Čiže pol hodinu až dve hodiny. Pokiaľ ide o čas, kedy sa tak malo diať zo strany obžalovaného J. nevedela povedať, ako dlho sa toto deje a D. tvrdila, že asi od jej 9 - 10 roka jej fyzického veku, pričom D. mala 10 rokov v apríli 2016, pokiaľ ide o čas, kedy malo toto konanie obžalovaného trvať, F. L. dcéra z Bratislavy, tvrdila vo výsluchu pred vznesením obvinenia, že to bolo 2-3 roky dozadu, po vznesení obvinenia vo výsluchu uvádzala, že začala vnímať tieto problémy od apríla 2016. Dcéra tvrdila, že si telefonovali s matkou dva až trikrát do mesiaca a prvýkrát jej matka problémy začala spomínať v apríli 2016, s tým, že jej uvádzala, že otec na ňu kričí, keď je opitý, čo bolo jedenkrát do týždňa, nesťažovala sa, že je agresívny, až v apríli 2017 jej matka uvádzala, že otec pije každý deň, vtedy jej mala plakať do telefónu s tým, že sa to už nedá vydržať, matka jej povedala, že sa otca bojí. Dcére vôbec neuvádzala počas tohto obdobia, že by mala nejaké samovražedné úmysly, čiže tento stav sa stupňoval od apríla 2016 a vyvrcholil podľa jej tvrdení v apríli 2017, a mal trvať ďalej, poškodená dcére neuvádzala, že by ju fyzicky napádal, že by ju bil. Pokiaľ ide o znalecké posudky, vypracovala znalecký posudok Dr. Fekeová, na poškodenú, na maloleté deti, Dr. Safko, psychiater, Dr. Trusková, psychologička, na obžalovaného, Dr. Safko uviedol, že netrpí na žiadnu duševnú chorobu, mohol rozpoznať nebezpečenstvo konania, mohol sa ovládať, chápal zmysel trestného stíhania, zistil alkoholizmus na treťom stupni vývojovej fázy, navrhoval aj ochranné protialkoholické liečenie formou ambulantnou, ale potom zistil, že toto bolo uložené v inom konaní, takže v konečnom dôsledku nenavrhoval, len uviedol, aby sa toto liečenie vykonalo. Dr. Trusková tvrdila, že obžalovaný nemá sklony vymýšľať, skresľovať realitu, a jeho výpovede sú použiteľné pre toto trestné konanie a vychádzala najmä z toho, že lži skóre je nízkej hodnoty. Za štandardných podmienok nemá agresívne sklony, táto agresivita je podmienená iba alkoholom, pokiaľ ide o vyšetrenie poškodenej, toto vykonávala Dr. Fekeová a následne bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok Dr. Čižmárikom, obaja vykonali vyšetrenie poškodenej a zistili, že nemá sklony ku klamstvu a skresľovaniu, tvrdí, že jej bolo spôsobované fyzické a psychické utrpenie, teda vychádzala z prvotnej výpovede poškodenej v tom čase a ohraničila toto konanie dobou 4 rokov, tvrdí, že toto konanie poškodená pociťovala ako ťažké príkorie, okrem iného uvádzala, že bola vystavená častým fyzickým útokom, ako sú modriny a neskôr zlomenina, pokiaľ ide o modriny, tieto nie sú preukázané žiadnym spôsobom a dôkazom v spise a pokiaľ ide o zlomeninu a ublíženie na zdraví, to sa týka iného skutku, nie teraz prejednávaného, tak isto uvádza, že musela často opúšťať domácnosť s deťmi, čo predstavuje psychické utrpenie, tak isto sa tu narába s termínom samovražedných myšlienok, čo má byť následok, následkami tohto konania u poškodenej bol strach, napätie, stres, úzkosť, depresivita, plačlivosť.
Pokiaľ ide o kontrolný znalecký posudok na poškodenú Dr. Čižmárka, on uvádza, že si nemyslí, že išlo o týranie v pravom slova zmysle, skôr vníma prežívanie poškodenej ako príkorie a vyhol sa otázke, či ide o ťažké príkorie alebo iné príkorie, aký stupeň príkoria, jednoducho uviedol, že došlo k určitým prejavom psychického násilia, a tvrdí, že istú etapu života prežívala ťažko, ako utrpenie, uvádza konkrétne, že nemožno brať inak, ako psychické utrpenie poškodenej, keď obžalovaný prichádza domov opitý a musí kvôli tomu opúšťať s deťmi domácnosť. Pokiaľ ide o následky konania obžalovaného na poškodenej , tvrdí, že nedošlo k zásadným zmenám jej psychického stavu, čiže poškodená sa v dôsledku konania obžalovaného nemusela nejakým spôsobom liečiť, užívať lieky, aby sa udržiaval a v nejakom pozitívnom stave, akurát sa zvýšila jej psychická tenzia v dôsledku prežívaného strachu alebo stresu. V konaní bola vypočutá aj Dr. Fekeová, znalkyňa, a pokiaľ ide o dobu trvania konania obžalovaného, uvádzala, že vychádzala z tvrdení poškodenej, ale inakšie na otázku odpovedala, že toto sa exaktne znalecky nedá preukázať ani určiť, doba odkedy dokedy malo trvať príkorie a psychické násilie, rovnako aj Dr. Čižmárik uvádzal, že sa to nedá znaleckým dokazovaním určiť.
Takto bol zistený skutkový stav v konaní pred súdom, na základe uvedeného súd dospel k záveru, že konanie obžalovaného posúdil tak, a premietol to do skutkovej vety, keď niektoré konania, ktoré sa dávajú obžalovanému za vinu vypustil, a upravil skutok tak, ako je uvedené v skutkovej vete, súd sa domnieva, že samotný alkoholizmus, samotné pitie neúmerné, spočiatku to bolo raz do týždňa, čo tvrdila poškodená, potom dvakrát do týždňa, toto konanie sprevádzal krikom, vyvolával doma stres, nepohodu, v dôsledku čoho museli utekať pred obžalovaným, aby sa tento ukľudnil a zaspal, museli vyčkať buď u pani L., alebo na ihrisku a pokiaľ sa to tak dialo aj počas zimy 2016-2017 o to je to ťaživejšie, súd sa domnieva, že aj takéto konanie obžalovaného možno vnímať ako určitý stupeň bezcitnosti a bezohľadnosti, preto vníma toto konanie obžalovaného ako psychické týranie, pokiaľ ide o fyzické týranie, neboli vykonané žiadne dôkazy, ktoré by tomu nasvedčovali a žiaden dôkaz tomu nenasvedčuje, pokiaľ ide o tie údery, ktoré uvádzala J., spomínala tento úder iba raz, že videla, aj to v prípade, keď došlo k zlomenine nohy poškodenej, tvrdila, že ďalší úder nevidela, to isté tvrdila aj ďalšia svedkyňa D.. Obžalovaný sám pripustil, že išlo o facky, ale v tom zmysle, že išlo o facky do iných častí tela, nie do tváre, čiže súd to vníma ako sácanie, preto to aj tak uviedol do skutkovej vety, čiže podľa názoru súdu boli preukázané iba niektoré konania obžalovaného, ktorými sa mal dopúšťať tohto trestného činu. Pokiaľ ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu podľa ods. 3, ide o formálny znak, na naplnenie tohto formálneho znaku sa vyžaduje dlhší čas, teda podľa paragrafu, ktorý upravuje závažnejší spôsob konania. Podľa § 18 písm. a/ Tr. zákona na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby sa prihliadne ak ide o ťažší následok, či už bol spôsobený úmyselne alebo z nedbanlivosti, nedbanlivostným konaním, čiže vyžaduje sa na naplnenie tohto znaku ťažší následok, ťažším následkom sa má na mysli ublíženie na zdraví, a to v zmysle fyzickom alebo psychickom, nič také v konaní nebolo zistené, pokiaľ ide o trvanie skutku, súd upravil aj samotný čas trvania konania obžalovaného od apríla 2016 do júna 2017, pretože výpovede svedkov tomu jednoznačne nasvedčujú, dokonca svedkyňa J. L. uvádza, že tak sa malo diať až od apríla 2017, teda tá osoba, ku ktorej sa poškodená s deťmi uchyľovali. Za takýchto skutkových okolností teda súd zmenil právnu kvalifikáciu skutku, vypustil kvalifikovanú skutkovú podstatu, kde trestná sadzba bola 7 až 15 rokov a vychádzal zo základnej skutkovej podstaty kde je trestná sadzba od 3 do 8 rokov, pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vychádzal z tejto trestnej sadzby 3 až 8 rokov, pričom nebral do úvahy priťažujúce okolnosti, na strane obžalovaného sú priťažujúce okolnosti, a to, že už bol v minulosti trestne stíhaný a tak isto, že spáchal dva trestné činy, keďže súd ukladá súhrnný trest, čiže zistil dve priťažujúce okolnosti a nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, za takýchto okolností by mal zvyšovať dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu, podľa § 38 ods. 7 Tr. zákona, však súd nepoužil toto ustanovenie podľa § 38 ods. 4 ak je to pre páchateľa neprimerane prísne, súd sa domnieva, že pokiaľ sa dopúšťal obžalovaný takéhoto konania v stave opitosti, niekoľkokrát sotil poškodenú a pokiaľ táto opúšťala domácnosť, súd sa domnieva, že nejde o týranie takého veľké rozsahu, takej intenzity, že by zobral do úvahy aj tieto priťažujúce okolnosti a zvyšoval dolnú hranicu trestnej sadzby. Pokiaľ ide o trest samotný, súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody, pretože tento skutok bol dokonaný predtým, než bol vyhlásený trestný rozkaz v októbri 2017, a to v konaní 3T/106/2017, kde mu bol uložený podmienečný odňatia slobody. Súd sa domnieva, že takýto trest vo výške 3 rokov nepodmienečne, je vzhľadom k všetkým okolnostiam tohto prípadu dostatočný a vyjadruje dostatočným spôsobom individualizáciu trestu a poukazuje na to, že neboli spôsobené nejaké ťažšie následky konania obžalovaného. Pokiaľ ide o strach poškodenej, svedkyňa F. L. tvrdila, že sa poškodená pri telefonických rozhovoroch jej priznala, že mala strach, tento strach pociťovala až niekedy po apríli 2017, čo vyplýva z jej výpovede po vznesení obvinenia, žiaden iný svedok o strachu nehovoril, ani susedky, ani svedok starosta, dokonca ani deti, súd sa domnieva, že takéto konania u poškodenej vyvolávalo stres, v dôsledku čoho mohla byť depresívna a mohla pociťovať úzkosť, teda vzhľadom k tomu, že sú nezistil týranie blízkej osoby a zverenej osoby hrubým surovým spôsobom, išlo o týranie blízkej osoby, podľa názoru súdu až na hranici trestnosti, napriek tomu si myslí, že naplnil skutkovú podstatu základnej skutkovej podstaty a uznal ho vinným z tohto trestného činu, ktorý je zločinom aj podľa odseku 1. Vzhľadom k týmto skutočnostiam uložil obžalovanému nepodmienečný trest vo výmere troch rokov a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože v predchádzajúcich desiatich rokoch bol už vo výkone trestu za úmyselný trestný čin, a to v roku XXXX, pokiaľ ide o ochranné liečenie, v podstate toto znalcom Dr. Safkom nebolo ani navrhované, pretože tento v konečnom dôsledku zistil, že toto ochranné liečenie už bolo uložené, a zrušenie výroku o treste sa netýka aj ochranného opatrenia, teda ochranného liečenia, toto ochranné liečenie je právne účinne uložený trestným rozkazom v inom konaní, preto súd nerozhodoval o ochrannom liečení opätovne, pretože by išiel nad rámec zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.