Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Co-12-2022.pdf
PDF · 144.15 KB
Case nature
Subarea
2Co/12/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v právnej veci navrhovateľky Z.. S. F. G., K.., J., N. N.O. H., I. XX, F.: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Erdös s.r.o., so sídlom Bratislava, Radvanská 1, IČO: 52 522 211, proti odporcom 1/ J. Ú. S.. I. H. - J., F.: XX XXX XXX, N. N. H., H.Ť. XX, 2/ Z.. Z.J. M., J.. XX.X.XXXX, G. H., M. XXX/XX, zast. JUDr. Evou Hencovskou, advokátkou, so sídlom Košice, Bajzova 2, 3/ K.. S. H., J.. XX.XX.XXXX a 4/ S.. I. H., J.. XX.XX.XXXX, Q. G. Y. XX, za účasti intervenienta na strane odporcov 2/ - 4/ S..I. H.E., J., N. N. H., H. XX, F.: XX XXX XXX, o nariadení neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky a odporkyne 2/ proti uzneseniu 38C/33/2021 z 30.9.2021 Okresného súdu Košice I
rozhodol:
Z r u š u j e napadnuté uznesenie vo výroku I. o zastavení konania vo vzťahu k odporcovi 1/ a v rozsahu zrušenie vracia vec súdu prvej inštancie na nové konanie rozhodnutie.
M e n í napadnuté uznesenie vo výroku II. vo vzťahu k odporkyni 2/ tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti odporkyni 2/ z a m i e t a a vo výroku o trovách konania tak, že v právnom vzťahu medzi týmito stranami im náhradu trov prvoinštančného konania nepriznáva.
P o t v r d z u j e napadnuté uznesenie vo výrokoch II. a III. o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k odporcom 3/ a 4/ a o zamietnutí návrhu na uloženie sankcie za nesplnenie povinnosti vydať veci.
V právnom vzťahu medzi navrhovateľkou a odporkyňou 2/ priznáva odporkyni 2/ náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
V právnom vzťahu medzi navrhovateľkou a odporcami 3/ a 4/ stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd) konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v právnom vzťahu k odporcovi 1/ zastavil. Odporkyni 2/ uložil povinnosť vydať navrhovateľke vo výroku špecifikované súdne spisy v dedičských veciach, závety a iné úkony pre prípad smrti spísané v notárskej zápisnici alebo uschované u notára registrované v registri závetov konkrétne vymedzené vo výroku, konkrétne vymedzené spisy notárskych úschov ako aj neskončených úschov listín pod sp. zn. U 25/2021 N 357/2021 do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Proti odporcom 3/ a 4/ návrh zamietol. Návrh na uloženie sankcie vo výške 1.000 € za nesplnenie povinnosti vydať veci uvedené vo výroku II. petitu navrhovateľke od uplynutia paričnej lehoty do vydania vecí vo vzťahu k odporcom 2/ až 4/ zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľka má nárok na náhradu v rozsahu 1/5 trov konania, ktoré jej zaplatí odporkyňa 2/ na účet právneho zástupcu navrhovateľky do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
2. Rozhodol takto o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa jeho navrhovateľka od označených odporcov 1/ - 4/ domáhala vydania všetkých neukončených dedičských súdnych spisov vedených odporcom 1/ a všetkých neukončených notárskych úschov a s tým súvisiacich vecí minimálne v rozsahu v petite konkrétne označených spisov spisovými značkami a aby odporcov v prípade, že jej ich nevydajú, zaviazať k úhrade sankcie 1.000 € za každý deň nesplnenia povinnosti vydať veci, od uplynutia paričnej lehoty do vydania vecí.
3. Skutkovo návrh odôvodnila tým, že v zmysle § 17 a nasl. zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti bola dňa 14.6.2021 Notárskou komorou Slovenskej republiky ustanovená za zástupcu Notárskeho úradu S.. I. H. - J., IČO: 42 107 237, so sídlom H. XX, XXX XX H., s účinnosťou od 15.6.2021. Bezodkladne po prevzatí ustanovenia za zástupcu notára dňa 15.6.2021 vyzvala zastupovaný notársky úrad na poskytnutie súčinnosti a mimo iné aj o poskytnutie všetkých neukončených notárskych spisov, ktorými notársky úrad disponuje. Po rôznych obštrukciách zo strany odporcov 3/, 4/, ktoré rozpísala v návrhu, doposiaľ k vydaniu požadovaných spisov nedošlo. Odkazom na ust. Notárskeho poriadku dôvodila, že pokiaľ je odporca 1/ právoplatne zastúpený vo vzťahu k výkonu činnosti notára jej osobou, nesmie počas trvania zastupovania vykonávať činnosť notára a je povinný vydať zastupujúcemu notárovi notárske spisy vo veciach, ktoré neznesú odklad, pretože v opačnom prípade zastupujúci notár nie je schopný vykonávať svoju činnosť vo vzťahu k samotnému zastúpeniu. Poukázala na to, že odporca 1/ bol predsedom Okresného súdu Košice I vyzvaný, aby v lehote 5 dní odovzdal zastupujúcej notárke všetky súdne spisy týkajúce sa dedičskej agendy, k čomu do dnešného dňa nedošlo. Argumentovala, že aktívne bránia vydaniu spisov odporcovia 3/ a 4/ vydávaním záväzných pokynov zamestnancom notárskeho úradu. Nevydaním spisov vznikajú ich účastníkom ale aj účastníkom v iných dotknutých dedičských spisoch prieťahy a hrozí vznik škody z nich. Podobne vo vzťahu k vydaniu spisov týkajúcich sa notárskej úschovy peňazí uviedla, že pokiaľ nedisponuje spisom nemôže oprávnenej osobe z úschovy vydať peňažné prostriedky. Pokiaľ sa jej ako zastupujúcej notárke nedostanú do osobnej dispozície všetky notárske spisy nevydaných notárskych úschov peňazí vedených zastupovaným notárom, nebude schopná vykonávať činnosť zastupujúceho notára vo vzťahu k notárskym úschovám a môže dôjsť k vzniku škody na strane tak zložiteľov notárskych úschov ako aj oprávnených z notárskych úschov. Vo vzťahu k vydaniu notárskych úschov závetov a závetov spísaných vo forme notárskej zápisnice registrovaných v notárskom centrálnom registri závetov uviedla, že pokiaľ ich nebude mať k dispozícii ako zastupujúca notárka, nebude schopná vykonávať povinnosti súvisiace už so súčasnou potrebou ako aj budúcou potrebou ich vydania oprávnenej osobe, hrozí riziko vzniku škôd vo vzťahu k oprávneným dedičom zo závetu a to v konaniach, ktoré po poručiteľoch ako závetcoch už prebiehajú ako aj v prípade náhleho úmrtia závetcu.
4. Na posudzovanú vec súd aplikoval ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2, § 326 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 123 ods. 2 CSP, § 60, § 61, § 62, § 161 ods. 1 CSP, § 2 ods.1, 3, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1 § 5, §§ 17 až 27 zákona č. 323/1992 Z.z. o notároch a notárskej činnosti, § 2 ods. 1 vyhlášky 324/2015 Ministerstva spravodlivosti SR o kancelárskom poriadku pre notárov, § 18 ods. 1, § 31, § 39, § 123, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 1, 2 Zákonníka práce č. 311/2001 Z.z, § 21 CMP. Konštatoval, že ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, ktoré nemá charakter dočasnosti a konzumuje vec samu. Vo vzťahu k odporkyni 2/ dospel k záveru, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery v rozsahu ako vymedzil vo výroku svojho rozhodnutia. Preskúmaním listinných dôkazov dospel k záveru, že odporkyňa 2/ je v pracovnom pomere u notára S.. I. H. na základe Pracovnej zmluvy zo 7.7.2014 v pracovnej pozícii notársky kandidát, a na základe Poverenia z 1.12.2015 bola poverená výkonom všetkých úkonov, ktoré sú predmetom notárskej činnosti, vrátane činností podľa § 5 Notárskeho poriadku. Notár S.. H. I. L.. S.. I. H. doručil súdu listinu „Dohoda o skončení pracovného pomeru s Z.. Z. M. z 31.8.2021, ktorá je podpísaná zamestnávateľom „Mgr. Vojtechom Kavečanským - notárom, v zast. S.. I. H.“ a na druhej strane Z.. Z. M.. Túto dohodu súd vyhodnotil ako neplatnú. Uviedol, že je nesporné, že fyzická ale aj právnická osoba sa môžu dať zastúpiť inou fyzickou alebo právnickou osobou, ak na tento účel udelia plnomocenstvo, aby za nich tieto osoby robili právne úkony, v ktorom uvedú rozsah oprávnenia zástupcu. Ide o jednostranný právny úkon adresovaný tretím osobám, ktorým sa osvedčuje existencia a rozsah oprávnenia zástupcu konať v mene a na účet zastúpeného. Z hľadiska počtu právnych úkonov, na ktoré sa plnomocenstvo vzťahuje sa rozlišuje: 1. všeobecné (generálne) plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu na všetky právne úkony a 2. osobitné (špeciálne) plnomocenstvo oprávňujúce zástupcu konať v rozsahu a) iba jedného právneho úkonu, b) určitého druhu právnych úkonov. Zastúpenie notára v rámci jeho notárskej činnosti je striktne upravené v Notárskom poriadku v
§ 17 až § 27, v zmysle ktorých zákon pripúšťa zastúpenie: 1. zástupcom notára (§ 17), 2. náhradníkom notára (§ 19), 3. notárskym kandidátom (§ 24), 4. ďalšími zamestnancami notára (§ 27). Rovnako aj pri zastúpení notára ako zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, vyžaduje sa osobné konanie notára, prípadne však zákon nevylučuje zastúpenie zamestnancami notára (§ 9 ods. 2 ZP). Iné osoby, ako uvedené v bodoch 46. a 47. uznesenia súdu prvej inštancie, neprichádzajú do úvahy na zastúpenie notára v rámci jeho notárskej činnosti alebo úkonov v pracovno-právnej oblasti. Z toho vyplýva, že S.. I. H. nemal oprávnenie konať ako zástupca a podpisovať listiny, resp. vykonávať úkony v mene notára S.. I. H. na základe generálnej plnej moci zo dňa 5.5.2021. Preto Dohoda o skončení pracovného pomeru s Z.. Z. M. zo dňa 31.8.2021, podpísaná S.. I. H., ako zástupcom notára na základe generálnej plnej moci zo dňa 5.5.2021, je neplatným právnym úkonom v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretože odporuje zákonu . Súd preto dospel k záveru, že Z.. Z. M., ako notársky kandidát, je pasívne legitimovanou osobou v tomto konaní a napriek výzvam navrhovateľky povinnosť vydať spisy dobrovoľne nesplnila. Súd preto uznal nárok navrhovateľky vo vzťahu k odporkyni 2/ za dôvodný a zaviazal ju k povinnosti v rozsahu vymedzenom vo výroku II. svojho uznesenia. Návrh voči odporcom 3/ a 4/ o vydanie vecí súd vyhodnotil ako nedôvodný a zamietol ho, lebo títo odporcovia nemajú žiadne oprávnenie disponovať s notárskymi spismi, s notárskou agendou, resp. s čímkoľvek, čo sa týka notárskeho úradu notára S.. I. H.. Nie sú pasívne legitimovaní vo veci, nakoľko zo žiadneho zákona, resp. právneho úkonu im povinnosť odovzdať notárske a iné spisy nevyplýva. Poukázal na to, že v prípade pokračovania takéhoto konania by po vykonateľnosti tohto rozhodnutia, do úvahy prichádzala prípadná trestno-právna zodpovednosť žalovaných 3/ a 4/ za marenie výkonu súdneho rozhodnutia. Súd tiež poznamenal, že pokiaľ odporcovia 3/ a 4/ bránia navrhovateľke vo vstupe do budovy notárskeho úradu neodovzdaním kľúčov od dverí notárskeho úradu, pre takéto rozhodnutie súdu absentuje výrok v petite návrhu.
5. Vo vzťahu k označenému odporcovi 1/ súd konštatoval, že procesná subjektivita je základnou podmienkou civilného súdneho konania a spočíva v existencii spôsobilosti určitého subjektu mať procesné práva a povinnosti. Táto podmienka konania musí byť splnená na oboch stranách v priebehu celého súdneho konania a súd ju skúma ex offo. V prípade nedostatku tejto podmienky konania ide o neodstrániteľnú prekážku konania a súd po zistení tejto skutočnosti konanie musí zastaviť. Súd poukázal na listinné dôkazy, podľa ktorých navrhovateľka je rozhodnutím Notárskej komory Slovenskej republiky zo 14.6.2021 (č. 018/2021/A) ustanovená zástupcom notára S.. I. H., notára so sídlom Kmeťova 13, 040 01 Košice. Za odporcu 1/ však označila Notársky úrad notára S.. I. H., J. N. N. H. XX, XXX XX H.Š.. Notársky úrad je pritom v zmysle § 2 ods. 3 Notárskeho poriadku iba sídlom notára a nie je právnickou osobou v zmysle § 18 Občianskeho zákonníka. Notársky úrad nemá vlastnú právnu subjektivitu, ide len o právnu konštrukciu vytvorenú zákonom o notároch a notárskej činnosti, ktorá súvisí s oprávnením štátu zriaďovať notárske úrady. Notársky úrad je v zmysle ust. § 2 ods. 3 NP sídlom (miestom) pre výkon notárskej činnosti štátom poverenou osobou - notárom, fyzickou osobou (§ 2 ods. 1 NP), ktoré je zriadené rozhodnutím ministra spravodlivosti na základe zákona o notároch a notárskej činnosti, resp. tvorí súbor miestností, v ktorých notár vykonáva notársky úrad. Z toho vyplýva, že notár a notársky úrad majú z hľadiska právnej subjektivity rôzne právne postavenie. Štát prostredníctvom ministra spravodlivosti zriadi notárske úrady, kde funkciu notára vykonávajú fyzické osoby. Avšak samotný notársky úrad nemá právnu subjektivitu, nemá spôsobilosť mať práva a povinnosti, nemá spôsobilosť na právne úkony (vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti), nemá deliktuálnu spôsobilosť, a ani procesnú spôsobilosť, t.j. spôsobilosť byť účastníkom konania a spôsobilosť vystupovať v samotnom konaní. Súd preto dospel k záveru, že odporca 1/ nemá procesnú subjektivitu, pričom absencia spôsobilosti byť účastníkom konania je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý má za následok zastavenie konania. Preto súd v súlade s ust. § 62 CSP konanie o nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu navrhovateľky a odporcu 1/ zastavil. V súvislosti s nesprávnym označením odporcu 1/ súd zdôraznil, že nesmie poučovať strany sporu nad rámec poučení o právach a povinnostiach v rozsahu § 160 CSP a zvlášť nie prípade, ak je strana sporu zastúpená advokátom, navyše pri neodkladnom opatrení sa vady podania neodstraňujú (§ 327 CSP).
5. Napokon súd zamietol aj navrhovateľkou uplatnený nárok na zaplatenie sankcie 1.000 € za každý deň omeškania voči odporcom 1/ až 4/, nakoľko pre takéto rozhodnutie je potrebné právoplatné meritórne rozhodnutie súdu o uložení povinnosti.
6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd poukazom na § 255 ods. 1 CSP a navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/5, lebo bola úspešná len v jednom z 5 navrhovaných výrokov a žalovaným 1/ až 4/ ich súd nepriznal, nakoľko im v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.
6. Podaním doručeným súdu 9.11.2021 S.. I. H., J. N. N. H., H. XX, IČO: 42107237, t.č. v ÚVV a ÚVTOS Floriánska 18 oznámil, že vstupuje do konania ako intervenient z vlastného podnetu na strane odporcov. Súd uznesením 38C/33/2021-155 z 11.11.2021 oznámil stranám vstup intervenienta do konania.
7. Uznesenie napadli včas podaným odvolaním navrhovateľka a odporkyňa 2/.
8. Navrhovateľka namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP, t.j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a vyhovel v plnom rozsahu navrhovanému neodkladnému opatreniu. Nesúhlasil so spôsobom právneho posúdenia súdom prvej inštancie otázky procesnej subjektivity odporcu 1/ a mal za to, že vychádzajúc z ustálenej judikatúry súdov, v prípade ak bola strana sporu označená nesprávne a táto nesprávnosť spočíva len v chybe v písaní, musí súd vykonať kroky k odstráneniu tejto vady žaloby a až následne skúmať otázku existencie procesnej podmienky. Z identifikačných znakov uvedených v návrhu vo vzťahu k odporcovi 1/ jednoznačne vyplýva, že návrh nesmeroval proti notárskemu úradu ako takému ale voči notárovi, ktorým bol predmetný notársky úrad riadený, táto skutočnosť vyplýva z označenia odporcu celým jeho názvom aj uvedením identifikačného čísla a sídla notára. Súd mal preto v prvom rade odstrániť zjavnú chybu v písaní a jeho prílišným formalizmom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a bola jej odňatá možnosť konať pred súdom. Vo vzťahu k nariadenému neodkladnému opatreniu proti odporkyni 2/ namietal, že sa síce stotožňuje s argumentáciou súdu, ale vytkol, že súd v rozpore s navrhovaným petitom nariadil nesprávny a neúplný výrok, v dôsledku čoho je zmarený samotný účel neodkladného opatrenia. Neúplnosť výroku II. uznesenia spočíva v nedostatočnom vymedzení rozsahu povinností odporkyne 2/, keď súd opomenul prvú časť petitu návrhu, ktorú do výroku nezahrnul a zároveň o nej ani inak nerozhodol. Zdôraznila, že žiadala, aby odporcovia boli zaviazaní vydať jej všetky neukončené dedičské súdne spisy, neukončené notárske úschovy a s tým súvisiace veci a to „minimálne v nasledujúcom rozsahu...“, kedy vymenovala notárske spisy o ktorých má vedomosť z notárskych registrov, avšak tento nemusí byť úplný. Namietala tiež, že žiadala, aby povinnosť plniť bola odporcom uložená do 3 dní od doručenia uznesenia súdu a nie do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Nesúhlasila s názorom súdu, že odporcovia 3/ a 4/ nie sú pasívne legitimovaní vo veci, lebo neodkladným opatrením sa domáhala uložiť odporcom vydať veci, ktoré neoprávnene zadržiavajú a ktoré sú povinní umožniť jej prevziať. Povinnosť vydať vec, ktorú subjekt neoprávnene zadržiava, sa netýka oprávnenia s požadovanou vecou nakladať, ale práve skutočnosti, že ju zadržiava neoprávnene a tým pádom ňou neoprávnene nakladá. Argumentácia súdu o nedostatku ich pasívnej legitimácii preto nie je správna a zároveň je v rozpore s § 126 ods. 1, 2 OZ, v zmysle ktorého osoba, ktorá je oprávnená mať vec u seba, sa môže na súde domáhať ochrany v podobe uloženia povinnosti neoprávnenej osobe vydať vec, ktorú neoprávnene zadržiava a ktorú je navrhovateľ oprávnený mať u seba. Poukázala na to, že pokiaľ súdom nebude nariadená aj sekundárna povinnosť odporcov v podobe povinnosti znášať peňažnú sankciu za nesplnenie primárnej povinnosti vydať požadované veci, nebude neodkladné opatrenie súdu exekvovateľné, pretože v prípade nesplnenia povinnosti odporcami vydať požadované veci, nebude de facto existovať žiadna priama sankcia, ktorá by ich donútila splniť primárnu povinnosť.
9. Odporkyňa 2/ napadla odvolaním uznesenie vo výrokoch II. a IV. z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, g/ a h/ CSP. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP videla v absencii dostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu, ktoré založilo jeho nepreskúmateľnosť. Mala za to, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného oparenia, lebo navrhovateľka nepredložila žiadne také dôkazy, ktoré by preukazovali potrebu bezodkladnej úpravy pomerov v rozsahu nariadeného neodkladného opatrenia. Uviedla, že na základe pracovnej zmluvy bola zamestnancom notára S.. I. H., ktorý bol práceneschopný od 23.5.2021 do 24.9.2021, z ktorého dôvodu mu bol ustanovený zástupca - navrhovateľka. V nadväznosti na tieto skutočnosti pristúpila odporkyňa 2/ k dohode o skončení pracovného pomeru ku dňu 31.8.2021, ktorá bola vyhotovená S.. H., ktorého na tento úkon splnomocnil Mgr. Kavečanský a ktorá plná moc priamo obsahuje aj udelenie splnomocnenia pre S.. H., aby „uzatváral a ukončoval právne vzťahy vrátane pracovnoprávnych vzťahov“. Zdôraznila, že nie je zamestnancom notára, nemá prístup do Notárskeho úradu, ku spisom, kľúče odovzdala pri skončení pracovného pomeru a nie je oprávnená ďalej spravovať agendu notárskeho úradu. Z tohto dôvodu povinnosť, ktorá jej bola súdom uložená, je nevykonateľná. Vytkla súdu, že nebol oprávnený sám
posudzovať ne/platnosť dohody o ukončení pracovného pomeru a tým, že tak urobil, vybočil z rámca sporu vymedzeného návrhom. Citovala § 17 ods. 2, § 77 Zákonníka práce a dôvodila, že vo vzťahu k skončeniu pracovného pomeru ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu, pri ktorej platí, že právny úkon sa považuje za platný, až kým sa oprávnená osoba nedovolá neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde. Oprávnenou osobou je len účastník pracovného pomeru, teda zamestnávateľ alebo zamestnanec. V žiadnom prípade súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neprináležalo posudzovať platnosť skončenia pracovného pomeru, ak sa takejto platnosti nedovolávala ona sama alebo jej zamestnávateľ a otázku ne/platnosti skončenia pracovného pomeru súd nemôže zodpovedať ani ako otázku predbežnú. Pokiaľ súd odkazoval v tejto súvislosti na Notársky poriadok, dala do pozornosti, že súdom citované ust. § 17 až 27 vymedzujú osoby, ktoré môžu zastúpiť notára v rámci jeho notárskej činnosti a tieto nezahŕňajú skončenie pracovného pomeru. Právny názor súdu, ktorý prísne formálnym výkladom zakazuje udelenie splnomocnenia tretej osobe pre pracovnoprávne vzťahy, je v rozpore s ochrannou funkciou pracovného práva. Navrhla odvolaciemu súdu, aby zmenil uznesenie v ňou napadnutom výroku tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná jej náhradu trov konania.
10. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky odporkyňa 2/ uviedla, že sa stotožňuje s tým, že navrhovateľka ako odporcu 1/ označila subjekt, ktorý nemá právnu subjektivitu a nie je vo veci možné aplikovať ust. § 129 CSP pretože nešlo o vadu označenia odporcu 1/ ale tento bol označený úplne, presne, určito a zrozumiteľne. Dala do pozornosti navrhovateľkou nesprávne formulovaný petit, keď sa domáha vydania spisov vedených Notárskym úradom a nie notárom - notárske spisy pritom vedie notár a nie notársky úrad. Navrhovateľka má prístup do centrálneho informačného systému, preto nemožno nepresnosť jej petitu odôvodňovať tým, že nemá vedomosť o všetkých neukončených dedičských spisoch. Ňou navrhované znenie výroku je z dôvodu neurčitosti nevykonateľné. Mala za to, že súd správne rozhodol, že odporcovia 3/ a 4/ nie sú pasívne legitimovaní najmä z dôvodu, že nie sú a v čase podania návrhu ani neboli oprávnení nakladať s notárskymi spismi (neboli nositeľmi hmotnoprávnej povinnosti), a teda ani ich vydať navrhovateľke. Odporcovia 3/ a 4/ nie sú vlastníkmi veci, ani tieto nezadržiavajú u seba, nie sú oprávnení s nimi nakladať a ani ich uchovávať, nemajú prístup k notárskym spisom a nemožno im spravodlivo a v súlade so zákonom nariadiť povinnosť veci vydať navrhovateľke. Navrhovateľka ani žiadnym spôsobom neosvedčila, aby odporcovia 3/ a 4/ spisy zadržiavali. Uloženie sankcie, ktorej zaplatenia sa navrhovateľka domáha, nie je dôvodné ani s ohľadom na to, že navrhovateľka sa primárne domáha vydania notárskych spisov. Nevznikol jej pritom žiadny peňažný nárok, ktorý by bolo treba kompenzovať uložením sankcie. Výrokom rozhodnutia súdu, ktorým by bola uložená aj sankcia, by došlo k neprimeranému zásahu do jej práv. Uloženie sankcie len z dôvodu „istoty“ je minimálne v režime konania iniciovaného návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia absolútne neopodstatnené.
11. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne 2/ dala na zváženie, či bolo odvolanie podané včas. Nesúhlasila s argumentáciou odporkyne vo vzťahu k posúdeniu existencie jej pracovnoprávneho vzťahu, stotožnila sa s právnym názorom súdu prvej inštancie pokiaľ ide o jej rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Tvrdenia odporkyne 2/ v odvolaní považovala za nedôvodné a žiadala, aby odvolací súd „zamietol“ odvolanie odporkyne 2/.
12. Z vyjadrenia navrhovateľky k vyjadreniu odporkyne 2/ k jej odvolaniu vyplýva, že táto sa nestotožňuje s jej právnou argumentáciou, považuje ju za chybnú a pridržiava sa svojho odvolania a skutočností, ktoré uviedla vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne 2/. Petit svojho návrhu považuje za jasný, dostatočne špecifikovaný. Výpočet ňou uvedených spisov bol demonštratívny a nie taxatívny z toho dôvodu, že s odkazom na kontrolu vykonanú Notárskou komorou na notárskom úrade S.. H. má dôvodné podozrenie, že tento neevidoval všetky notárske spisy v centrálnom informačnom systéme komory, preto nie je objektívne schopná uviesť v petite svojho návrhu úplný výpočet požadovaných notárskych spisov.
13. Odporcovia 3/ a 4/ vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky v podstatnom poukázali na to, že notársky úrad S.. I. H., ich syna, sídli v prenajatých priestoroch a jeho kancelárie majú zhodné špeciálne kľúče, z ktorých nie je možné vyrobiť duplikáty. Kľúče každého zamestnanca, s ktorým bol ukončený pracovný pomer, sa okamžite odovzdávali správcovi budovy. Každý zamestnanec mal správcom objektu pridelený svoj vlastný kód, ktorý sa mu po skončení pracovného pomeru zrušil. Notársky úrad pozostáva z troch miestností (trakt 1), v ktorých sa zdržiaval notár S.. H., notársky kandidát Z.. H. M. J. H. S.. S. P. a všetci traja disponovali rovnakým kľúčom. Notárska kandidátka Z.. Z. M. mala kanceláriu (trakt 2) zvlášť v inej
časti budovy a disponovala iným kľúčom. Ak nebol nik z troch menovaných prítomný v trakte 1, Z.. M. sa do traktu 1 nedostala. Popísali spôsob akým došlo k jednaniu a k pripravovaniu spisov k odovzdaniu, uviedli, že nikdy nemali záujem brániť odovzdaniu spisov, ale mali záujem, aby odovzdávanie spisov prebehlo zákonným spôsobom. Na stretnutia, ktoré v tejto súvislosti navrhli Z.. S. F. G., táto nereagovala. Dňom 23.6.2021 bola z ich strany ukončená akákoľvek komunikácia a pôsobenie v Notárskom úrade S.. H., okrem dňa 31.8.2021 pri ukončení pracovného pomeru dohodou s Z.. M., o výzve predsedu Okresného súdu Košice I na odovzdanie dedičských spisov nemali vedomosť, do priestorov notárskeho úradu nemali a nemajú prístup (len za prítomnosti zamestnancov), nedisponovali a nedisponujú kľúčmi od priestorov notárskeho úradu, nikdy nemali prístupový kód do priestorov notárskeho úradu, nepoznajú žiadny bezpečnostný kód ani heslo na legálne prekonanie prekážky v podobe zabezpečenia Notárskeho úradu, priamy kontakt so spismi nemali a nemajú, informácie o nich mali vždy len od zamestnancov notárskeho úradu, od 23.6.2021 sa v kanceláriách notárskeho úradu nezdržiavali žiadni zamestnanci, preto ani nemohli vydávať žiadne záväzné pokyny, takže ani také, ktorých podstata by spočívala v marení povinnosti vydať Z.. G. požadované veci. Mali vedomosť, že dňa 4.8.2021 bola v notárskom úrade políciou vykonaná prehliadka priestorov a nikto nevie ako bolo nakladané s notárskou agendou. Napokon uviedli, že žiadne notárske spisy nezadržujú ani nezadržiavali, nemajú k nim prístup a nemajú vedomosť, kde sa v súčasnosti notárske spisy nachádzajú.
14. Odporkyňa 2/ k vyjadreniu navrhovateľky k jej odvolaniu uviedla, že odvolanie bolo podané včas, predložila doklad o doručení súdu 12.11.2021. Zdôraznila, že súd opomenul relevantný fakt, že Notársky poriadok vymedzuje zastupovanie notára iba pri výkone jeho notárskych činností špecifikovaných v § 3, § 5, kedy má notár postavenie verejného činiteľa a vykonáva moc verejnú. Tieto však nemožno aplikovať na skončenie pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Zotrvala na všetkých skutočnostiach uvedených vo svojom odvolaní a mala za to, že navrhovateľka ich žiadnym spôsobom nespochybnila.
15. V ďalšom písomnom vyjadrení navrhovateľky ako reakcii na súdom doručené vyjadrenie odporkyne 2/ navrhovateľka zopakovala už skôr uvádzané argumenty týkajúce sa pracovného pomeru odporkyne 2/ u notára a jeho ukončeniu dohodou. Konanie odporkyne 2/ a odporcu 4/, na základe ktorého malo dôjsť k skončeniu jej pracovného pomeru dohodou vyhodnotila ako účelové, vzbudzujúce minimálne dôvodné podozrenie, že tak konala v súčinnosti s odporcom 4/ výhradne za účelom zmariť vydanie požadovaných notárskych spisov.
16. K vyjadreniu odporcov 3/ a 4/ k jej odvolaniu navrhovateľka uviedla, že nepopreli, že disponujú kľúčmi odporcu 1/ k notárskemu úradu a vyjadrila názor, že sú schopní bez neprimeraných ťažkostí, v súčinnosti so správcom budovy legálne prekonať zabezpečenie úradu a vydať notárske spisy, ktorých sa domáha. Tvrdila, že z listinných dôkazov, ktoré predložila vyplýva, že odporcovia zamestnankyni S.. S. P. po oznámení, že spisy sú pripravené na ich odovzdanie, uviedli, že notárske spisy nemôžu byť vydané inou osobou ako notárom. Z toho nespochybniteľne vyplýva, že tvrdenia odporcov 3/ a 4/ o nepripravenosti požadovaných notárskych spisov nie sú pravdivé. Nie sú správne ani ich názory, že ňou požadované spisy bol oprávnený vydať len odporca 1/, resp. že tento ich minimálne musel skontrolovať. Poukázala v tejto súvislosti na znenie § 17 Notárskeho poriadku. K tvrdeniu odporcov o liste z 23.6.2021, ktorým jej odporcovia mali navrhnúť osobné stretnutie za účelom dohodnutia podmienok odovzdania notárskych spisov uviedla, že tento list jej nikdy nebol doručený a zároveň ním odporcovia vyvracajú svoje tvrdenie, že k notárskym spisom nemali prístup a že nebránili žiadnym spôsobom vydaniu spisov.
17. Odporcovia 3/ a 4/ reagovali písomným vyjadrením, v ktorom zopakovali, že je nemožné, aby kľúčmi od priestorov notárskeho úradu mohol disponovať niekto iný ako jeho zamestnanec, zdôraznili že nedisponovali a nedisponujú kľúčmi od priestorov notárskeho úradu. Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že nevedela o liste z 23.6.2021, lebo sama tento uviedla ako dôkaz v bode 2.4 na strane 3 svojho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Znovu uviedli, že navrhovateľka nikdy nereagovala na navrhnuté stretnutia, odovzdanie spisov žiadala v neprimeranej lehote aj keď vedela o práceneschopnosti notára, ignorovala snahu o vyriešenie situácie.
18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľky aj odporkyne 2/ ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadísk odvolaním uplatnených
odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné a odvolanie odporkyne 2/ je dôvodné v plnom rozsahu.
19. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
20. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
21. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
22. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
23. V danom prípade neodkladné opatrenie má povahu rozhodnutia vo veci samej, pretože smeruje k rozhodnutiu, ktoré nevykazuje charakter dočasnosti a samotné nariadenie neodkladného opatrenia konzumuje vec samu. Absentuje teda bezprostredná väzba na konanie vo veci samej na základe žaloby, v tomto prípade žaloby na vydanie hnuteľných vecí. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Cdo 83/2017 „rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taká situácia môže nastať v prípade návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia podaných po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu“. V takýchto veciach, teda ak má navrhované neodkladné opatrenie povahu veci samej, je povinnosťou súdu aplikovať § 129 CSP a odstrániť jeho vady prostredníctvom uznesenia - výzvy, doručenej tomu, kto návrh podal.
24. Nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania. Ak nie je zo žaloby zrejmé, kto je označený ako strana sporu, musí súd v prvom rade vykonať kroky k odstráneniu tejto vady žaloby a až potom sa zaoberať otázkou existencie procesnej podmienky, a to spôsobilosti byť účastníkom konania na strane žalovaného (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2017, sp. zn. 4Cdo/219/2016).
25. V označenom uznesení najvyšší súd konštatoval, že pod odňatím možnosti pred súdom konať (od účinnosti CSP rozumej „súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní (civilnom sporovom konaní) za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za vadný postup súdu, ktorým možno účastníkovi odňať možnosť pred súdom konať sa považuje aj zastavenie konania, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené podmienky, pretože sa takým rozhodnutím bráni účastníkovi konania v realizácii procesného práva na súde domáhať sa ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. O takýto prípad v danej veci ide pokiaľ ide o odporcu 1/.
26. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").
27. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
28. Podľa § 161 ods. 3 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví.
29. Medzi základné podmienky konania treba zaradiť procesnú spôsobilosť strany sporu. V prípade jej nedostatku má súd povinnosť vyvodiť procesné dôsledky, ktoré mu zákon ukladá. Procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 61 CSP). Táto procesnoprávna subjektivita splýva so subjektivitou hmotnoprávnou. Spôsobilosť byť účastníkom zodpovedá spôsobilosti mať práva a povinnosti v zmysle § 7 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 18 a nasl. Občianskeho zákonníka. V sporovom konaní stranami sporu sú žalobcu a žalovaný (§ 60 CSP); žalobcom je ten, kto podal žalobu a žalovaným ten, koho žalobca v žalobe za žalovaného označil, a to bez ohľadu na to, či žalobca alebo žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (t.j. či mu svedčí hmotnoprávna vecná aktívna alebo pasívna legitimácia). Podľa § 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
30. Súd prvej inštancie súd dôsledne nerozlišoval medzi nedostatkom podmienky konania a vadou žaloby ako navzájom nezameniteľnými pojmami procesného práva, samostatne upravenými, ktoré majú odlišné dôsledky a s ktorými sa spája aj rozdielny postup súdu. Nesprávnosť alebo neúplnosť označenia strany v žalobe je dôvodom pre postup podľa § 129 CSP (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. júna 2006 sp.zn. 4 Cdo 143/2006).
31. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že označenie odporcu 1/ bolo nejasné, keď navrhovateľka za odporcu 1/ označila síce Notársky úrad S.. I. H. (notársky úrad nemá vlastnú právnu subjektivitu, ide o právnu konštrukciu vytvorenú zákonom, ktorá súvisí s oprávnením štátu zriaďovať notárske úrady) avšak s dovetkom „notár, IČO: 42 107 237, so sídlom Košice, Kmeťova 13, ktorý je subjektom s procesnou spôsobilosťou. Je pravdou, že spôsob ako navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označila odporcu 1/ vyvolával pochybnosti, či za stranu chcela označiť len Notársky úrad S.. I. H. M. S.. I. H., notára, pričom uviedla aj jeho IČO a sídlo úradu notára. Bolo preto povinnosťou súdu prvej inštancie postupom podľa § 129 CSP pokúsiť sa o odstránenie tejto vady návrhu a až potom sa zaoberať otázkou existencie procesnej podmienky, a to spôsobilosti byť stranou sporu, konkrétne odporcom 1/. Súd prvej inštancie takto nepostupoval a naplnil odvolací dôvod namietaný navrhovateľkou § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, pre ktorý musí vždy odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní s takouto vadou nemôže byť považované za správne. V prejednávanej veci odvolací súd preto zrušil napadnuté uznesenie vo výroku I. o zastavení konania vo vzťahu k odporcovi 1/.
32. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných predpokladov pre jeho nariadenie v zmysle § 325 ods. 1 CSP je neodkladné opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a/ sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b/ tento právny vzťah si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán alebo ak je daná obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), c/ uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), d/ navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, e/ právne účinky NO neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a e/ sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).
33. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Š., S.. M. H. Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
34. Z povahy veci vyplýva, že splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia súd skúma predovšetkým z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom jeho navrhovateľ je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán a opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu
uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.
35. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak jeho navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne, ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
36. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený.
37. Odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu medzi navrhovateľkou a odporkyňou 2/ neboli splnené. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (30.9.2021) odporkyňa 2/, vychádzajúc z obsahu spisu, nemala žiaden právny vzťah (pracovnoprávny ani iný) nielen k notárovi S.. H., IČO: 42 107 237, so sídlom Košice, Kmeťova 13 ale ani k samotnej navrhovateľke. Odvolací súd sa stotožňuje s argumentmi odporkyne 2/, že v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia o vydanie hnuteľných vecí, súd nemal vecnú kompetenciu riešiť otázku ne/platnosti dohody o skončení jej pracovného pomeru s notárom S.. H., IČO: 42 107 237, jeho závery o tejto otázke nie sú záväzné a sú nepoužiteľné v tomto konaní. Za situácie, keď odporkyňa 2/ skončila pracovný pomer s notárom dňa 31.8.2021 a navrhovateľka neosvedčila, že aj po tomto dátume odporkyňa 2/ mala reálnu možnosť vstupovať do priestorov notára a nejakým spôsobom disponovať s notárskymi spismi, je voči nej navrhované neodkladné opatrenie nevykonateľné. Dokonca aj za stavu, ak by odporkyňa 2/ po skončení pracovného pomeru mala naďalej prístup do notárskych priestorov, jej uložená povinnosť (resp. zákonnosť takejto povinnosti) vydať notárske spisy by bola veľmi diskutabilná práve z dôvodu, že ako už nie zamestnankyňa notára (nebola oprávnená nakladať s notárskymi spismi) by mala disponovať s vecami, s ktorými môže výlučne disponovať len notár.
38. Vo vzťahu k odporcom 3/ a 4/ je rozhodnutie súdu prvej inštancie správne. Nebolo zo strany navrhovateľky osvedčené, že títo disponovali kľúčmi a kódmi ku vstupu do priestorov notára (odporcovia 3/, 4/ to zhodne popierali s tým, že vstup mali umožnení len v prítomnosti zamestnanca notára), nebolo osvedčené, že osobne manipulovali alebo disponovali so spismi po 15.6.2021, kedy bola za zastupujúcu notárku určená navrhovateľka (podľa obsahu súdneho spisu s nimi disponovali v rozhodnom čase ešte zamestnanci notára S.. P., K.K. Z.. H.), takisto nebolo osvedčené, že po 31.8.2021, kedy ukončila pracovný pomer Z.. M. mali umožnený vstup (kľúčmi a kódmi) do priestorov notára (tiež to popreli). Okrem dôvodov na zamietnutie návrhu, ktoré uviedol súd prvej inštancie vo vzťahu k odporcom 3/ a 4/ je navrhované neodkladné opatrenie proti nim aj nevykonateľné, preto odvolací súd uznesenie v tomto právnom vzťahu, teda vo výroku II. ako vecne správne potvrdil.
39. Je nesporné, že medzi navrhovateľkou ako zastupujúcou notárkou a pôvodným notárom, ktorý doposiaľ dobrovoľne nepristúpil k súčinnosti s ňou, je potrebné upraviť vzťahy. Vo veciach pôvodného notára dochádza k prieťahom a za súčasnej situácie (notár je toho času v ÚVV a ÚVTOS, Floriánska 18, Košice) notár Mgr. Kavečanský v jemu súdom zverených a aj iných spisoch nemôže vykonávať úkony a nie je známe, dokedy bude trvať tento stav. Jednoznačne je povinný vydať spisy zastupujúcej notárke, lebo situácia, v ktorej sa ocitol, nemôže ísť na úkor jeho klientov. Treba zdôrazniť, že liknavosť alebo odmietanie z jeho strany (napriek nesprávnemu označeniu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia mu bol známy stav veci, vedel o čo ide a aj bez súdom nariadeného neodkladného opatrenia mohol dobrovoľne zabezpečiť vydanie požadovaných spisov) môže viesť k vzniku škody, ktorú si budú poškodené strany aj voči nemu uplatňovať.
40. Škoda ako taká v súčasnosti ešte neexistuje, táto pokiaľ aj vznikne, tak nie navrhovateľke, preto niet žiadneho zákonného dôvodu, aby bola navrhovateľke platená sankcia 1.000 € denne za každý deň nesplnenia povinnosti vydať veci od uplynutia paričnej lehoty do vydania vecí. Odvolací súd preto aj v tejto časti ako vecne správny potvrdil zamietavý výrok III. napadnutého uznesenia.
41. Neodkladným opatrením má byť zabezpečená rýchla úprava pomerov strán. Súd však môže takúto rýchlu ochranu poskytnúť, len ak je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bezchybný. V prejednávanej veci tomu tak nebolo, keď navrhovateľka svoju osobu ako notárku označila správne a úplne nepochopiteľne pochybila pri správnom označení odporcu 1/ ako notára. Vzhľadom na existujúcu situáciu na strane odporcu 1/ (po jeho správnom označení) odvolací súd dáva na zváženie formuláciu petitu navrhovaného neodkladného opatrenia, resp. jeho rozšírenie. Povinnosť vydať vec smeruje k uloženiu povinnosti fyzickej (prípadne právnickej) osobe konkrétne veci odovzdať osobe, ktorá sa ich vydania domáha. Keďže notár je vo väzbe (táto skutočnosť bola známa už v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) a javí sa, že nemá žiadnych zamestnancov úradu, odvolací súd dáva na úvahu, či v záujme vykonateľnosti petitu by nebola vhodnejšia jeho inak zvolená formulácia (napr. notár je povinný strpieť vstup do notárskych priestorov a odobratie konkrétnych spisov, umožniť vstup vymedzeným spôsobom a prevzatie vecí, atď.).
42. Odporkyňa 2/ bola výlučne v odvolacom konaní zastúpená advokátkou, bola v plnom rozsahu úspešná, preto jej odvolací súd priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 2 CSP). V konaní pred súdom prvej inštancie odporkyni 2/ žiadne preukázateľné trovy nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že stranám sa náhrada trov na tomto stupni súdneho konania nepriznáva.
43. Odporcovia 3/ a 4/ boli v odvolacom konaní síce úspešní, ale žiadne preukázateľné a účelné trovy im nevznikli, preto bolo rozhodnuté, že v právnom vzťahu medzi navrhovateľkou a týmito odporcami sa stranám náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).
44. Úlohou súdu prvej inštancie bude vyzvať navrhovateľku procesne predpísaným spôsobom na odstránenie vád v označení odporcu 1/ a opätovne posúdiť návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia. Nové rozhodnutie súd prvej inštancie náležite odôvodní tak, aby sa dôsledne a presvedčivo vyporiadal aj so skutkovo a právne relevantnými otázkami v odvolaní navrhovateľky.
45. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách tohto odvolacieho konania vo vzťahu medzi aktuálnymi stranami sporu.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).